Kategória: Archív

Modré zóny uviedli do pozornosti päť miest, ktoré sú podľa nevedeckých výskumov ideálne na dosiahnutie vysokého veku.

Prežili celé storočie

V súčasnosti je najstarším človekom na Zemi 115-ročná María Branyas Morera. Prebrala štafetu po Lucille Randon, ktorá zomrela 17. januára 2023 vo veku 118 rokov. María sa narodila sa v San Franciscu v Kalifornii, ale o osem rokov neskôr sa s rodinou vrátila do Španielska, aby sa usadili Katalánsku.

Kým María vyrastala v Španielsku, Lucille prežila desiatky rokov na juhu Francúzska. Paradoxne, ani jedna z uvedených krajín nepatrí pod takzvané modré zóny. Ide o miesta, ktoré sa vyznačujú pozoruhodnou dĺžkou života miestnych obyvateľov.

Tento pojem prvýkrát použil autor Dan Buettner v roku 2005. So svojím tímom skúmal miesta, kde žije najväčší počet ľudí vo vysokom veku. Potom na mape zakrúžkovali modrou fixkou kraje, ktoré sa v zozname opakovali najčastejšie. V roku 2008 Buettner vydal knihu Modré zóny: 9 rád pre dlhý život od ľudí, ktorí sa dožili vysokého veku.

Vysoký vek obyvateľov je pre tieto miesta prirodzenosťou

Uvedené regióny sa od seba geograficky a kultúrne vzdaľujú, no majú veľa spoločných čŕt. Vďaka tomu môžu byť kľúčom k pochopeniu, prečo ich obyvatelia žijú dlhšie. Buettner popísal týchto päť miest:

• Ikaria (Grécko): ostrov na východe Egejského mora ponúka všetko, čo by správna stredomorská strava mala obsahovať – domácu zeleninu, olivový olej a plody mora
• Ogliastra (Taliansko): provincia v oblasti Sardínie je domovom niektorých z najstarších mužov na svete. Žijú v horských oblastiach, kde zvyčajne pracujú na farmách a pijú veľa červeného vína.

• Okinawa (Japonsko): domovom najstarších žien na svete je zase 1000 kilometrové zoskupenie ostrovov na juhu Japonska. Ich strava je bohatá na potraviny obsahujúce sóju a praktizujú tai chi, meditatívnu formu cvičenia.
• Polostrov Nicoya (Kostarika): známa turistická zóna je obľúbená aj vďaka svojmu jedálničku. Kukuričné placky a fazuľové pokrmy však miestni poľahky spália fyzickou prácou, ktorú vykonávajú aj v starobe. To je v podstate ich životný plán alebo ako sa hovorí na Kostarike plan de vida
• Adventisti siedmeho dňa v Loma Linda (Kalifornia, USA): Komunita kresťansky založených ľudí bola založená v druhej polovici 19. storočia. O svoje telo sa starajú ako o chrám Ducha svätého, preto dodržiavajú prísnu diétu bohatú na vitamíny a minerály.

Čím sa riadia?

V rámci spoločných znakov predstavil Buettner deväť kľúčových bodov modrých zón:

Fyzická aktivita: Storoční ľudia z modrej zóny sa vo forme udržiavajú fyzickou aktivitou. Napríklad je známe, že komunita pastierov na Sardínii prejde denne viac ako 8 kilometrov.

Cieľ: Okinavčania to nazývajú ikigai, ľudia z Nicoye to nazývajú plan de vida. Obe vyjadrujú myšlienku „prečo sa ráno zobudím“. Tento zmysel života sa považuje za zdroj životnej spokojnosti, ktorý prispieva k dlhšiemu a šťastnejšiemu životu.

Spánok: O Ikarianoch je známe, že si zdriemnu v popoludňajších hodinách, kým adventisti uznáva júsabat alebo deň odpočinku a bohoslužieb raz týždenne.

Pravidlo 80%: Názov zvyku pochádza zo starej okinawskej mantry, ktorá sa hovorí pred servírovaním jedla. Pripomína ľuďom, aby prestali jesť, keď sú ich žalúdky plné na 80 %.

Rastlinná strava: Strava storočných ľudí z modrej zóny sa zakladá prevažne na čerstvých potravinách, ktoré dopĺňajú rôzne obilniny.

Striedma konzumácia alkoholu: Víno z vlastných sadov je predmetom pôžitku, ktorý si ľudia z modrej zóny po práci rozhodne zaslúžia.

Silné komunitné väzby: Okinawčania sú známi tým, že vytvárajú bezpečné sociálne siete a poskytujú finančnú a emocionálnu podporu členom komunity.

Milovaní na prvom mieste: Silné rodinné väzby sú základným kameňom dobrého psychického rozpoloženia. Ak starší ľudia cítia, že sú pre svojich blízkych stále dôležití, pridáva im to na istote.

Sociálne povzbudenie: Spoločné zdieľanie radostí aj starostí plynie z komunít, ktoré si ľudia počas života vybudujú.

Súhra viacerých faktorov

Keď sa Maríe spýtali, čo robila pre to, aby sa dožila úctyhodného veku, reagovala úprimne. Svoju dlhovekosť pripisuje „poriadku, pokoju, dobrému spojeniu s rodinou a priateľmi, kontaktu s prírodou, emocionálnej stabilite, žiadnym starostiam, žiadnym výčitkám, množstvu pozitivity a vyhýbaniu sa toxickým ľuďom“.

Vedci naznačujú, že ľudia v modrých zónach nemusia nevyhnutne žiť dlhšie. Zatiaľ čo ľudia v Japonsku majú najvyššiu dĺžku života zo všetkých krajín na svete, muži na Okinawe v priemere nežijú tak dlho ako v iných krajinách.

María k svojmu výroku dopĺňa dve „prísady“, ktoré jej dopomohli k získaniu jedinečného titulu. „Myslím si, že dlhovekosť je aj o šťastí. Šťastie a dobrá genetika.“

Zdroje: www.healthline.com, www.livescience.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Znečisťovanie ovzdušia sa v priebehu posledných rokov stáva primárnou témou celosvetových diskusií. Nielenže negatívne ovplyvňuje klímu, ale aj ľudské zdravie.

Pokiaľ ide o Slovensko, ministerstvo životného prostredia na svojej stránke uvádza, že kvalita ovzdušia sa na našom území od roku 2005 v určitých oblastiach zlepšila. Okrem toho dodáva, že medzi najčastejšie príčiny znečistenia životného prostredia patria emisie, či už z vykurovania domácností alebo dopravy.

V dôsledku toho sa nedávno v Národnej rade SR schválil nový zákon o ochrane životného prostredia, informuje portál dnesdycham.sk. V minulosti ho prezidentka Zuzana Čaputová vrátila na opätovné prerokovanie, pričom v novopredloženom návrhu sa akceptovala aj jej pripomienka. Jeho hlavným cieľom je znižovanie celkového množstva emisií vypúšťaných do ovzdušia. Výnimkou nie sú ani nové požiadavky na kvalitu palív či obmedzenie nelegálnych dovozov odpadu zo zahraničia na účely jeho spaľovania.

Vážne poškodenie pľúc u nefajčiarov

Znečisťovanie ovzdušia je pre ľudský život nebezpečnejšie než sa zdá. Ako sme písali v našom predošlom článku, ročne zomrie približne až 7 miliónov ľudí v dôsledku tohto problému. Za najčastejšie zdravotné ťažkosti môžeme považovať práve pľúcne ochorenia.

Portál National Public Radio uvádza výsledky štúdie, ktorá sa zaoberala dlhodobým vystaveniam sa mierne zvýšením úrovniam znečistenia ovzdušia. Zistila, že v danom prípade môže ísť o zrýchlený rozvoj poškodenia pľúc, pričom výnimkou nie sú ani nefajčiari. Skúmané látky tvoril aj prízemný ozón, ktorý patrí medzi hlavné zložky smogu.

Výskumu sa zúčastnilo takmer 7 000 dospelých žijúcich v jednotlivých mestách na území USA. Patrili k ním Chicago, Los Angeles, Baltimore, St. Paul, Minnesota, New York City a Winston-Salem. Účastníci boli vystavení priemerným ročným koncentráciám medzi 10 až 25 častí na miliardu prízemného ozónu mimo ich domovov.

„Zistili sme, že nárast o tri časti na miliardu prízemného ozónu mimo vášho domova sa rovnal fajčeniu krabičky cigariet denne počas 29 rokov,“ tvrdí lekár a epidemiológ Joel Kaufman, ktorý pôsobí na University of Washington. Práve fajčiarom sa najčastejšie diagnostikuje pľúcne ochorenie emfyzém, ktorému môžu čeliť aj ľudia žijúci v lokalitách so znečistením ovzduším.

Nové súvislosti týkajúce sa zdravia

Pľúcne ochorenia však nie sú jediným rizikom tohto globálneho problému. Jedna z najnovších štúdií prináša zaujímavé zistenie v podobe súvislosti medzi vyššou úrovňou znečistenia ovzdušia a rýchlejším úbytkom kostnej hmoty, píše portál ScienceAlert. Daný úbytok sa spája najmä s osteoprózou, ktorá spôsobuje krehkosť kostí a vyššiu pravdepodobnosť ich zlomenia.

Riziko tohto ochorenia stúpa vekom, pričom typické je predovšetkým u žien po menopauze. V dôsledku toho sa zhromaždili údaje o rôznorodej skupine žien po menopauze. Výskumníci sa zamerali na hustotu kostných minerálov, ktoré sú nepriamym indikátorom osteoprózy a rizika zlomenín. Výsledky skúmania priniesli záver, že keď znečistenie stúpalo, hustota minerálov v kostiach klesala.

„Naše zistenia potvrdzujú, že zlá kvalita ovzdušia môže byť rizikovým faktorom pre stratu kostnej hmoty, nezávisle od socioekonomických či demografických faktorov,“ uvádza biomedicínsky vedec Diddier Prada z Kolumbijskej univerzity v New Yorku.

Výskumný tím kladie dôraz najmä na spojenie medzi dusíkom a chrbticou. V priebehu troch rokov sa skok o 10 % tohto znečistenia spojil s priemernou ročnou stratou 1,22 percenta minerálnej hustoty kostí bedrovej chrbtice. Ide o dvojnásobok z množstva, ktoré tím vypočítal z bežného starnutia.

„Prvýkrát máme dôkazy, že najmä oxidy dusíka sa významnou mierou podieľajú na poškodení kostí, a že lumbálna chrbtica je jedným z najnáchylnejších miest tohto poškodenia,“ dodáva Prada.

Výnimkou nie je ani výskyt depresie

V priebehu posledných rokov sa zvýšený výskyt duševných chorôb spájal najmä s pandemickou situáciou. Nová štúdia však prichádza so zistením, že aj dlhodobé vystavenie sa znečisteniu ovzdušia môže spôsobiť výskyt depresie, informuje portál ScienceAlert.

Zaoberala sa predovšetkým účinkami znečistenia na psychické zdravie starších ľudí. V dôsledku toho výskumníci skúmali údaje takmer deviatich miliónov jedincov prostredníctvom systému zdravotného poistenia americkej vlády pre osoby vo veku nad 64 rokov. Z výsledkov vyplýva, že počas rokov 2005 až 2016 bolo viac ako 1,52 milióna z nich diagnostikovaných s depresiou.

„Socioekonomicky znevýhodnení jedinci mali v tejto štúdií oveľa vyššie riziko depresie v neskoršom veku. Sú súčasne vystavení sociálnemu stresu a zlým environmentálnym podmienkam vrátane znečistenia ovzdušia,“ uvádza vedecký tím.

K látkam, ktorým sa výskumná vzorka vystavovala, patrili jemné častice ako prach alebo dym či oxid uhličitý pochádzajúci najmä z emisií z dopravy. Výnimkou nebol ani ozón, ktorý vypúšťajú autá, elektrárne a rafinérie.

„Hoci depresia je menej rozšírená medzi staršími dospelými, v porovnaní s mladšou populáciou to môže mať vážne následky, ako sú kognitívne poruchy, komorbidné fyzické ochorenia a smrť,“ dodávajú vedci.

Nikdy nie je neskoro osvojiť si zvyky, ktoré sú pre nás prospešné.  Ako nám dokáže pomôcť japonský rituál Oosouji?

Viera v čistotu

S príchodom teplejších dní odkladáme hrejivé bundy a zo skrine vyťahujeme tenšie kúsky. Okrem premeny šatníka prichádza na rad aj povinnosť jarného upratovania. Ide o to účinný spôsob, ako sa zbaviť nepotrebných vecí, ktoré sme nahromadili počas roka.

Vyvarovanie sa zbytočného plytvania je obzvlášť zakorenené v japonskej kultúre. Od 17. do prvej polovice 19. storočia sa Japonci učili šetrnejšiemu životu v období zvanom Edo. Tieto tradície sformovali stáročné budhistické a šintoistické náboženstvá. Prepájajú neživé predmety s ľuďmi, ktorí aj v tomto prípade uctievajú duchov a drobných bôžikov. Príkladom sú yokai – spájajú sa s čistotou a rešpektom k materiálnym statkom.

Božstvá neprijímajú špinu a neusporiadané prostredie láskavo. Obyvatelia Japonska sa musia poriadne umyť, aby mohli v chrámoch obdivovať podobizne kami (šintoistického boha). Tradíciu poctivo dodržiavajú, pretože fyzická čistota je pre božstvá znamením úcty a pokory.

Zbavte sa starých problémov

Pre spomínané náboženstvá je vonkajší poriadok metaforou toho, čo chce človek reprezentovať – nepoškvrnené prostredie v podstate znamená nový začiatok. Skombinujte tento princíp s ťažkými skúškami a epidémiami, ktoré sužovali Japonsko počas svojej existencie a je jasné, prečo sa miestni obyvatelia držali poriadkumilovnosti nielen počas jari.

Rovnaký prístup dodržiavajú Japonci aj dnes. Návštevníkov Tokia prekvapujú značky odporúčajúce nejesť postojačky a vyhadzovať odpadky až po príchode domov. Supermarkety ponúkajú nekonečné množstvo hygienických produktov, z ktorých si môže vybrať naozaj každý.

Okrem toho, že čistota je zrejmá vo svojej fyzickej prítomnosti, má v Japonsku miesto aj v tradícii, rituáli a symbolike – to všetko v sebe zahŕňa Oosouji. Tento zvyk sa doslovne prekladá ako „veľké upratovanie“,  na ktoré ľudia nedajú dopustiť. Pred novým rokom starostlivo upratujú domy, školy či firemné priestory.

Nejde však len o čistenie prachu a nečistôt. Japonci veria, že sa popri čistení svojho fyzického priestoru zbavujú stagnujúcich spomienok a starých problémov. Upratujú ako okolie, tak aj svoje vnútro a vytvárajú priestor pre nové skúsenosti.

Postupujte podľa pravidiel

Pre Japoncov je smolou priniesť do nového roka „starý biznis“. Ak sa v byte povaľujú účtenky, stará pošta alebo rozhádzané knihy, najlepším riešením je vytvoriť si systém. Aby sa náhodou nestalo, že vyhodíte niečo dôležité a k starým problémom pribudnú ďalšie.

V prípade Oosouji platí, že čím čistejšie, tým lepšie. Tradícia so sebou prináša niekoľko tipov, ako začať.

• Postupujte od vrchu domu oprášením všetkých poličiek
• Pri vchode do každej izby postupujte v smere hodinových ručičiek, aby ste skončili tam, kde ste začali – so sviežim stavom mysle.
• Nechajte jednu krabicu na odpadky a odstráňte ju hneď, ako doupratujete
• Zapojte celú domácnosť. Každý by sa mal rozhodnúť, čo si chce ponechať a čo sa môže vyhodiť

Tímová práca

„Spoločná aktivita sa považuje za spájanie a budovanie charakteru“, hovorí Linda Chance pre internetový portál Penn Today. Ľudia si vytvorili návyk, podľa ktorého sa posudzujú ako užitoční členovia spoločnosti.

Všetko však má svoje tienisté stránky a Oosouji nie je výnimkou. Rodové nerovnosti vyplývajú zo starodávneho nastavenia spoločnosti, v ktorej ženy zastávali hlavnú úlohu vo vytváraní bezchybného príbytku. Záťaž počas upratovania by preto mala byť rovnomerne nastavená medzi partnerov či ďalších členov domácnosti. Rituál vychádzajúci z náboženstva má predsa priniesť rovnaký osoh každému, kto priloží ruku k dielu.

Zdroje: www.asiahub.sk, www.yabai.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com

Od budovania zdravšieho tela až po nájdenie vnútornej rovnováhy, výhody jogy môžete pocítiť na podložke aj mimo nej.

Pravidelné cvičenie jogy vám pomáha vyživovať vašu myseľ, telo a dušu prostredníctvom ásan (fyzických polôh), všímavosti, meditácie a pránájámy (uvedomenie si dychu).

Joga spája fyzické, duševné a emocionálne zdravie prostredníctvom série ásan.

Výhody jogy možno pocítiť v každom type jogy, od upokojujúcej regeneračnej a jin jogy až po energickejšie, ako je vinyasa joga.

Cvičenie jogy po dlhom únavnom dni môže pomôcť stimulovať myseľ, telo a dušu, pretože pomáha udržiavať telo uvoľnené a odbúravať každodenný stres.

Existuje mnoho štýlov alebo ásan, ktoré ľudia používajú na zlepšenie celkovej telesnej kondície.

Začlenenie jogy do každodenného života môže vyživiť vašu dušu a pomôcť vám dosiahnuť vnútorný pokoj.

Zlepšite si flexibilitu

Dôsledné cvičenie jogy vám môže pomôcť k neuveriteľnej flexibilite celého tela, a svaly sú silnejšie a flexibilnejšie.

Ľudia, ktorí pravidelne cvičia jogu, majú vyššiu flexibilitu ako ľudia, ktorí jogu necvičia.

Keď prvýkrát začínate s hodinami jogy, možno budete bojovať s natiahnutím svalov.

Ako budete postupovať vo svojej praxi, začnete si všímať, ako sa vaše telo naťahuje a zlepšujete svoju ohybnosť.

Flexibilita je nevyhnutná pre zdravie kĺbov, držanie tela a rovnováhu, pomáha premazávať svaly a zameriavať sa na fasciu medzi väzmi a svalmi.

Výsledkom je uvoľnenejšie, menej napäté telo, ktoré je menej náchylné na zranenia.

Zvýšite športový výkon

Joga je kreatívny spôsob, pomocou ktorého môžu športovci zlepšiť svoj športový výkon, pretože pomáha pri zlepšovaní základnej sily a vytrvalosti.

Na rozdiel od strojových cvičení, joga zahŕňa rozsah pohybov, ktoré pomáhajú pri integrácii spojenia mysle a tela, a zlepšujú váš celkový výkon.

Joga tiež pomáha posilňovať svaly, väzy a kĺby.

Pevnejšie kosti znamenajú znížené riziko osteoporózy, lepšie držanie tela a zníženú bolesť kĺbov.

Silnejšie svaly tiež pomáhajú zlepšiť držanie tela.

Okrem toho, že vaše telo je silnejšie, joga pomáha aj predlžovať telo.

Ako starodávna forma pohybu, je joga jedným z najlepších nástrojov na podporu zdravia a wellness celého tela.

Zaviažte sa k pravidelnému cvičeniu a začnete vidieť mnohé výhody jogy už po pár hodinách!

Zvýšite energiu

Len málo vecí konkuruje pocitu, ktorý získate po dobrej hodine jogy.

Všetko sa zdá byť jasnejšie a ľahšie.

Po ranných hodinách sa cítite perfektne pripravení začať deň.

Čím viac energie máte, tým ľahšie prežijete deň bez potreby nekonečných šálok kávy.

Budete tiež lepšie spať, keď sa vaše telo začne prispôsobovať svojim prirodzeným rytmom.

Znížite úroveň úzkosti a stresu

V súčasnosti je životný štýl, ktorý ľudia žijú, dosť stresujúci, takže začlenením jogy ako súčasti životného štýlu sa ľudia môžu zbaviť stresu a úzkosti.

Cvičenie jogy vám pomôže dosiahnuť vyššiu úroveň hlbokej relaxácie, ktorá upokojí vašu myseľ.

Jóga ponúka účinný spôsob, ako znížiť stres, upokojiť nervový systém, vyrovnať hladiny kortizolu, zvýšiť hladinu serotonínu a nájsť pocit pokoja.

Zlepšuje koncentráciu

V určitom okamihu života všetci bojujeme so sústredením sa na svoje každodenné úlohy.

Joga sa ukázala ako užitočná pri zlepšovaní vašej pamäte a koncentrácie.

S kvalitne sústredenou mysľou môže človek v živote dosiahnuť čokoľvek.

Pravidelné cvičenie jogy vás môže dostať bližšie k vášmu cieľu, práve zlepšením koncentrácie.

Podporuje všímavosť

Joga je prax všímavosti, vďaka ktorej ľudia sústreďujú svoju myseľ na prítomný okamih bez toho, aby sa museli starať o čokoľvek iné.

Všímavosť spočíva predovšetkým v tom, že venujete pozornosť emóciám, myšlienkam, pocitom a vášmu okoliu vo vašom prítomnom okamihu.

Joga môže zohrať veľkú úlohu v tom, že vám pomôže užiť si súčasný okamih, bez ohľadu na to, v akom mentálnom rozpoložení sa nachádzate.

Môže teda zohrať veľkú úlohu aj pri zlepšovaní kvality vašich vzťahov v živote.

Pomáha dosiahnuť vnútorný pokoj

Joga je tu už veky, aby pomohla ľuďom dosiahnuť vnútorný pokoj.

Je to zároveň liečebná prax, s ktorou človek môže nájsť pokojné miesto v mysli.

Bez ohľadu na to, akým ťažkostiam vo svojom živote čelíte, joga vám môže pomôcť vyrovnať sa s nimi tým, že zníži vašu bolesť a zlepší sebavedomie a sebaúctu.

Za horúceho letného popoludnia 22. augusta 1972 sa v Brooklyne odohrala jedna z najslávnejších newyorských bankových lúpeží. Štrnásťhodinovú rukojemnícku drámu opísal magazín LIFE v článku „Chlapci v banke” a ten sa stal predlohou pre film Sidneyho Lumeta s názvom Psie popoludnie. Aký bol príbeh Johna Wojtowicza, ktorého pamätihodne stvárnil Al Pacino?

Psie popoludnie (1975)

„John Wojtowicz, tmavý tenký chlapík s dobrým výzorom Ala Pacina alebo Dustina Hoffmana,” opísali autori článku jedného z troch mužov, ktorí vtrhli s brokovnicami do Chase Manhattan Bank. Nie je preto prekvapením, že scenár Franka Piersona, neskôr ocenený Oscarom, skončil v rukách oboch hercov. Pacino bol pre Lumeta prvou voľbou, dva roky predtým spolu natočili biografickú snímku Serpico o policajtovi, ktorý odhalil korupciu v newyorskom policajnom zbore. Tvorcovia oslovili aj Hoffmana, keď si Pacino chcel dať pauzu od filmov a najprv odmietol, nakoniec však privolil.

Kto bol John Wojtowicz a ako sa z veterána z Vietnamu v priebehu niekoľkých rokov stal bankový lupič a ľudový hrdina Američanov v sociálne nepokojných sedemdesiatych rokoch? Syn poľského otca a taliansko-americkej matky vyrastal v Brooklyne, po službe v armáde sa z Vietnamu vrátil v roku 1967 a oženil sa s Carmen Bifulcovou. Mali dve deti a odlúčili sa v roku 1969. Na prelome dekád sa Wojtowicz pohyboval v newyorskej homosexuálnej komunite, kde si začal s transrodovou ženou Elizabeth Edenovou, ktorá potrebovala peniaze na operáciu na potvrdenie zmeny pohlavia. 

Hra osudu

V rozhovore päť a pol roka po zatknutí povedal, že k lúpeži ho motivovala bezvýhradná láska k druhej manželke, hoci Edenovú volal pôvodným mužským menom Ernest a mužskými zámenami: „Miloval som ho a on sa opakovane pokúšal zabiť, lebo nebol šťastný ako muž. Na devätnáste narodeniny som mu chcel dať peniaze, no nemal som ich, tak sa na druhý deň predávkoval, prežil klinickú smerť a v pondelok ho zavreli do cvokárne. V pondelok som bol za ním a v utorok som išiel vykradnúť banku.” Dnes by jeho slová vyzneli kontroverzne. Doba bola iná, o Ernestovi Aronovi píše aj originálny článok v LIFE a slovo manželka dáva do úvodzoviek, zatiaľ čo retrospektíva v Avenue Magazine v roku 2022 spomína výlučne Elizabeth Edenovú.

Smutný hrdina bol ochotný riskovať všetko, no čokoro zistil, že osud sa s ním pohral. Pancierové vozidlo, ktoré každý deň odváža hotovosť, prišlo tentoraz skôr a v pobočke zostalo len 38 000 dolárov v hotovosti – zlomok z toho, v čo Wojtowicz dúfal. So siedmimi rukojemníkmi a komplicom Salvatorem Naturilem (John Cazale) – tretí z partie Robert Westenberg ušiel z banky tesne pred lúpežou – zostal v budove obkľúčenej políciou. Spísal požiadavky, jedna z nich bola, aby policajti priviedli Edenovú z nemocnice, ona sa s ním však odmietla stretnúť.

John Cazale a Al Pacino. Zdroj: screenshot, YouTube

Wojtowiczova romantická predstava sa rozpadla, odsedel si päť rokov a dožil v ústraní v matkinom dome na sociálnej podpore. Zomrel v roku 2006 na rakovinu ako 60-ročný. Naturileho zastrelila polícia na Kennedyho letisku, odkiaľ chceli lupiči odletieť do zahraničia, a Wojtowicz čelil vo väzení pokusom o vraždu za to, že vraj zapredal svojho spolupáchateľa. Edenová zomrela v roku 1987 na zápaľ pľúc spojený s AIDS ako 41-ročná.

Zvláštne kamarátstvo

Medzi lupičmi a rukojemníkmi vzniklo zvláštne puto, boli v tom spolu, kým policajti vonku boli cudzí. Shirley Ballová nevyužila možnosť utiecť do bezpečia, rozhodla sa zostať s kolegyňami, alebo ako ich ona volala, s dievčatami: „Ak by tí chlapci boli hostia u mňa doma v sobotu večer, bolo by to zábavné. Najmä Johnovo správanie, to, ako všade poskakoval, ako rozprával. John ma volal ,pusa’, lebo som bola tá zhovorčivá. Pusa, urob to, pusa, urob hento. Oboch som ich mala naozaj rada. Snažili sa byť milí s výnimkou toho, keď sa dostali do kúta. Boli takí čestní, že nám povedali, že nás zabijú, keď budú musieť.”

V magazíne LIFE na to spomínal aj manažér pobočky Robert Barrett: „Vravel som im, chlapi, mal by som vás nenávidieť, ale dnes som sa nasmial viac ako za posledné týždne. Bola to forma kamarátstva.” Lupiči a rukojemníci mali po hodinách aj jeden spoločný cieľ – zúfalo sa chceli dostať von.

John Wojtowicz sa nedočkal šťastného konca, jedno sa mu však podarilo. Porušil zákon, ale v sociálne napätých sedemdesiatych rokoch v USA sa pre mnohých stal symbolom statočného boja. Keď k banke doručili tri pizze, kázal Shirley Ballovej zaplatiť za ne, ona odmietla a 1000 USD v jednodolárovkách poletovalo po chodníku. Agentov FBI, ktorí ich chytali, odmenil prihliadajúci dav bujarým potleskom.

Psie popoludnie. Zdroj: screenshot, YouTube

Ako dokument

Sidney Lumet sa počas kariéry venoval problémom spoločnosti, či už to bol Serpico, alebo jeho debutový film Dvanásť rozhnevaných mužov. Sociálny rozmer zdôraznil aj v Psom popoludní a dal si záležať na realistickom až dokumentaristickom zobrazení udalostí. Nepoužil žiadnu hudbu a trval na tom, aby sa nakrúcalo v uliciach Brooklynu a nie v štúdiu, vďaka čomu pôsobia zábery ako z priameho prenosu bankovej lúpeže. Najal približne 300 komparzistov do davu, ten sa však každým dňom rozrastal o nových o nových ľudí, ktorí sa najmä vo večerných hodinách chodili pozerať, čo sa to deje. Profesionálni komparzisti inštruovali okoloidúcich a bolo z toho hromadné improvizačné cvičenie.

Attica! Attica!

Pacino, rodený Newyorčan, na radu asistenta réžie improvizoval aj scénu, v ktorej vyburcoval dav skandovať „Attica! Attica!”. Pripomenul najkrvavejšie väzenské protesty v histórii krajiny z roku 1971. Väčšinu zo 43 obetí zastrelili poriadkové jednotky, keď potlačili vzburu väzňov, ktorí sa dožadovali lepších životných podmienok v Attice.

Ku koncu filmu má Sonny Wortzik (meno Johna Wojtowicza vo filme) dva emocionálne vyčerpávajúce telefonáty so svojimi manželkami. Keďže Psie popoludnie sa natáčalo chronologicky, Pacino mal toho rovnako ako jeho postava plné zuby a chcel sa konečne dostať z banky. Aby Lumet vyťažil z jeho únavy čo najviac, oba telefonáty nakrútil na jeden záber a potom scénu zopakoval bez oddychu. Vo filme je druhý záber a Pacinova vyčerpanosť je skutočná. K jeho hereckému výkonu stačí povedať to, čo povedal Robin Williams: „Al Pacino mohol dostať cenu za celoživotné dielo už v roku 1975.”

Zdroje: magazín LIFE (books.google.sk), avenuemagazine.com, mentalfloss.com, vulture.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Ako dlho by som mal počúvať binaurálne beaty?

Pokiaľ ide o zdravie a osobný rozvoj, všetci chceme rýchle výsledky.

Ale všetko má svoje hranice a nie všetko sa dá uponáhľať.

Krátka odpoveď na to, ako dlho by som mal počúvať binaurálne rytmy, je táto:

Mali by ste počúvať aspoň 15 minút.

Čokoľvek nad 15 minút je všeobecne prospešné.

Skladby bývajú štandardne dlhé 15, 30 alebo 60 minút, pretože to zaručuje dobré výsledky.

Toto je však všeobecné pravidlo, ktoré sa môže medzi skladbami líšiť.

Počúvanie dlhšie ako hodinu alebo dve v jednej relácii, nemusí nevyhnutne poskytovať žiadne ďalšie výhody a v niektorých prípadoch ani nie je ideálne.

Prečo je viac ako 15 minút optimálne?

Povedzme, že sa cítite vystresovaní a chcete si vypočuť skladbu, ktorá vás dostane do stavu relaxácie.

To sa nestane okamžite.

Binaurálne rytmy fungujú tak, že vedú váš mozog do nového stavu mysle.

Čas potrebný na to, aby sa to stalo, sa bude líšiť v závislosti od toho, aký je stav vašej dominantnej frekvencie mozgových vĺn v danom čase.

V každom danom čase bude mať váš mozog pomerne rôznorodú štruktúru mozgových vĺn, ale takmer vždy sa nachádzate v určitom dominantnom stave (theta, alfa, beta atď.).

Stres má rád vysokú úroveň mozgovej aktivity a zníženie na pomalší rozsah môže trvať 5 alebo viac minút.

Prečo je dôležité skladbu dopočúvať

Problémom pri skrátení relácie je to, že niektoré skladby menia frekvenciu v rôznych bodoch.

Napríklad stopa môže začínať na 12 Hz a potom sa počas 3 minút zníži na 6 Hz.

Neskôr sa zvýši na 8 Hz, ostane tam 10 minút a potom sa zvýši na 10 Hz a tam ostane, kým stopa nedokončí.

Nebojte sa, ak vám niečo z toho prerastá cez hlavu a zotrvajte.

Ide o to, že ak pri určitých skladbách ukončíte reláciu skôr, nedokončíte celý cyklus frekvencií a nedosiahnete požadovaný výsledok.

Predstavte si to, ako keď v polovici skončíte hodinu jogy alebo pilatesu.

Nezískate výhody plného sedenia, ktoré je cielene navrhnuté učiteľom.

Niektoré skladby sú v posledných 5 minútach navrhnuté tak, aby vás priviedli späť z hlbokej relaxácie do uvoľneného, no plne vedomého stavu.

Ak dokončíte reláciu v polovici, môžete sa na chvíľu cítiť trochu leniví, pretože váš mozog bol strhnutý na dominantnú nízku frekvenciu a zostáva tam.

Skrátka, najlepšie je reláciu vždy dokončiť. Na výber máte skladby v rôznych trvaniach, takže si to viete prispôsobiť podľa vašich aktuálnych časových možností.

Sú dlhšie relácie binaurálnych rytmov efektívnejšie?

Zatiaľ čo skutočne krátka relácia neprinesie veľa výhod, extrémne dlhá relácia nemusí nevyhnutne poskytnúť väčší úžitok ako krátka.

Znamená to, že dlhšie nie je automaticky lepšie. Mohlo by sa zdať, že získavate väčšiu hodnotu, ale nie je to tak.

Po dlhšom čase sa dostanete do bodu, kedy sa výnosy zmenšujú. Nehovoriac o tom, že budete rozptýlení.

Budete musieť vstať a urobiť niečo iné: niekto vám zavolá, budete sa musieť najesť alebo ísť na záchod.

Jednoducho to nie je praktické.

V prípade použitia binaurálnych rytmov na sústredenie a koncentráciu, by bola dvojhodinová relácia pri práci pravdepodobne dobrým časovým úsekom.

Odporúča sa však, aby ste si počas toho urobili krátku prestávku.

Môžem si urobiť rýchlu prestávku pri počúvaní binaurálnych beatov?

Môžete stlačiť pauzu a vrátiť sa tam, kde ste prestali?

Odpoveď je, že to závisí od mnohých faktorov: kde sa nachádzate, na aký dlhý čas si chcete dať prestávku a prečo.

Ak ste len na začiatku, mali by ste reláciu začať odznova.

Váš mozog sa pravdepodobne aj tak úplne neusadil, takže je najlepšie ho reštartovať.

Ak ste približne v polovici (napr. po 15 minútach), rýchlo ísť nabrať vodu alebo ísť na toaletu, by malo byť v poriadku.

Ak však prerušenie trvá dlhšie ako niekoľko minút, odporúča sa začať znova.

Navyše, ak prerušíte svoju reláciu telefónnym hovorom alebo sa rozprávate s niekym osobne, úplne narušíte stav svojej mysle, takže je najlepšie začať odznova.

Rodina Bruca Willisa prednedávnom oznámila, že 67-ročný bývalý americký herec trpí frontotemporálnou demenciou (FTD). Vlani mu diagnostikovali afáziu, ktorá spôsobuje problémy s jazykom a rečou. Afázia vzniká z rôznych príčin, najčastejšie po cievnej mozgovej príhode. V prípade Willisa je však teraz jasné, že jeho ťažkosti s hovorením boli prvotnými príznakmi tejto obzvlášť ťažkej formy demencie.

Bruce Willis

Frontotemporálna demencia je strešný termín pre všetky choroby, ktoré spôsobujú postupnú stratu mozgového tkaniva v prednej a postranných častiach mozgu. Aj keď ide o pomerne zriedkavé ochorenie, je jedným z najčastejších dôvodov vzniku demencie u ľudí vo veku do 65 rokov. Na svedomí má približne 40 percent prípadov v tejto vekovej kategórii, uvádzajú štúdie dostupné na portáloch sciencedirect.com a thieme-connect.com.

Tento stav má aj ďalšie pomenovania – Pickova choroba, frontálna demencia, sémantická demencia či primárna progresívna afázia. Vyvíja sa pomaly, niekoľko rokov. Nárast abnormálnych proteínov zasahuje kľúčové oblasti v mozgu a za následok má zmeny správania, osobnosti a rečového prejavu. Na rozdiel od iných druhov demencie, ako je napríklad Alzheimerova choroba, nastáva strata pamäte až v neskoršej fáze ochorenia.

Ilustračný obrázok. Zdroj: unsplash.com

Symptómy

Existujú tri rozdielne varianty frontotemporálnej demencie. Každý z nich sa najprv prejavuje odlišne a je možné pomýliť si ich s inými diagnózami. Prvý variant zapríčiňuje zmeny správania, najmä to, ako človek koná v spoločenských situáciách. Pacienti strácajú takt a môžu robiť unáhlené rozhodnutia. Môžu sa aj správať nevhodne, napríklad dávať sexuálne návrhy. U niektorých sa objavujú fanatické rituálne správanie či úplná strata empatie a starostlivosti.

Tieto symptómy poukazujú na poškodenie predných lalokov, časti mozgu, ktorá určuje naše správanie, kontroluje naše impulzy, ovláda naše emócie a riadi reč a pohyb. Keď predné laloky prestanú fungovať, ľudia prichádzajú o schopnosť sebareflexie a pozorovania toho, ako sa zmenili. Mimoriadne náročné je to pre ich blízkych, ktorí sa s pacientmi nemôžu úprimne porozprávať, pretože tí nerozumejú tomu, kde je problém.

Ťažké je aj určenie diagnózy, rovnaké symptómy sa vyskytujú aj pri iných ochoreniach, keď dochádza k poškodeniu predných lalokov (cievne mozgové príhody, nádory). Dôležité sú snímky mozgu a kompletná zdravotná dokumentácia. Aby to mali lekári ešte zložitejšie, choroba sa v mnohom podobá na viaceré psychiatrické poruchy, ako sú napríklad depresia, schizofrénia a obsedantno-kompulzívna porucha. Najmä v počiatočných štádiách to môže viesť k nesprávnym diagnózam.

Gény dávajú nádej

Nie je známe, ktorý z variantov diagnostikovali Willisovi, ale jeho rodina informovala, že prvotné príznaky súviseli s ťažkosťami s rečou. To zväčša poukazuje na nábeh ďalších dvoch variantov. V týchto prípadoch dochádza k postupnej strate schopnosti hovoriť a porozumieť jazyku. Ako choroba postupuje, odumierajú mozgové bunky v predných a postranných lalokoch. Nezáleží na variante, pacienti napokon zažijú väčšinu spomenutých symptómov. K nim sa pripoja problémy s chôdzou a pohybom. Ku koncu už mnohí nedokážu jesť a prehĺtať.

Frontotemporálna demencia je zdrvujúca diagnóza, ktorá zmení život. Je nevyliečiteľná a liečba pomáha len veľmi málo. V súčasnosti sa kladie dôraz na zvládanie príznakov a maximalizáciu kvality života. Pacientom sa pomáha so zvládaním ich emócií a správania, podávajú sa antidepresíva a antipsychotíká.

Je tu však aj nádej. Vedci pokročili v uplynulých rokoch v pochopení toho, ktoré mozgové bunky sú zasiahnuté. Jeden z ôsmich pacientov má frontotemporálnu demenciu v rodine, dôležité stopy k pochopeniu ochorenia sú v detailnej analýze genetiky. Teraz bude podstatné preniesť výskum do skoršej a kvalitnejšej diagnostiky a vývoja liekov, ktoré zastavia alebo zvrátia túto devastujúcu chorobu.

Bruce Willis. Zdroj: pixabay.com

Stanovisko rodiny

„Ako rodina by sme sa chceli všetkým poďakovať za podporu a súcit pre Bruca za uplynulých desať mesiacov. Vaša štedrosť ducha je úžasná a sme za ňu nesmierne vďační. Vieme, že máte Bruca radi rovnako ako my, a preto by sme vám chceli poskytnúť nové informácie. Odkedy sme na jar 2022 oznámili diagnózu afázie, Brucov stav pokročil. Už máme špecifickejšiu diagnózu: frontotemporálna demencia (známa ako FTD). Nanešťastie, ťažkosti s rečou sú len jedným zo symptómov ochorenia, ktorým trpí Bruce. Je to bolestivé, ale je aj úľava, že máme jasnú diagnózu.”

Zdroje: theconversation.com, theaftd.org

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com

„Viem , že nič neviem.“ Sokratov paradox

Vo svete existuje veľa paradoxov, ktoré naznačujú, že realita nefunguje celkom tak, ako si myslíme. Uvažovanie o týchto paradoxoch je skvelým spôsobom, ako sa vyrovnať s tým, aké neúplné je naše chápanie vesmíru.

Čo je to paradox?

Paradox má rôzne definície v závislosti od toho, kde sa používa. No stručne povedané, paradox je tvrdenie alebo argument, ktorý si protirečí. Paradox odporuje logike a je v rozpore s očakávaniami človeka. Aj keď sa zdá, že si  paradox protirečí,  v skutočnosti môže byť pravdivý. Keďže spája protichodné myšlienky, núti nás zamyslieť sa nad tým, či je to pravda alebo nie. V mnohých prípadoch paradox nie je ani rozhodne pravdivý, ani nepravdivý a vedie ku kruhovému uvažovaniu.

Paradox klamára

Tento paradox je jedným z najjednoduchších a zároveň najznámejších paradoxov. Výrok „tento výrok je lož“ je paradoxom, pretože ak by tento výrok bol skutočne lživý, potom by hovoril pravdu. Ak by však tento výrok bol pravdivý, potom by odporoval predpokladu, že výrok je lož.  Počas našej histórie získal už niekoľko podôb, jednou z nich je aj Pinocchiov paradox. V tejto verzii vzniká dilema, keď Pinocchio povie: „Teraz mi rastie nos“. Pinocchiovi však nos rastie len vtedy, keď klame, takže ak je táto veta pravdivá, Pinocchiov nos nerastie. To by však znamenalo, že Pinocchio klame, čo spôsobuje, že mu nos rastie. Keďže Pinocchiov nos rastie teraz, potom by Pinocchio neklamal.

Paradox Achilla a korytnačky

Paradox Achilla a korytnačky je jednou z mnohých teoretických diskusií o pohybe. Príbeh sa začína tým, že veľký hrdina Achilles vyzve korytnačku na beh. Aby to bolo spravodlivé, súhlasí s tým, že korytnačka bude mať náskok 500 metrov. Keď sa preteky začnú, Achilles začne bežať oveľa rýchlejšie ako korytnačka, takže kým dosiahne hranicu 500 metrov, korytnačka prejde len 50 metrov ďalej. Ale kým Achilles dosiahne 550 metrov, korytnačka prejde ďalších 5 metrov. A kým Achilles dosiahne značku 555 metrov, korytnačka prejde ďalších 0,5 metra, potom 0,25 metra, potom 0,125 metra a tak ďalej. Tento proces pokračuje znova a znova v nekonečnom rade menších a menších vzdialeností, pričom korytnačka sa vždy pohybuje dopredu, zatiaľ čo Achilles ju vždy doháňa. Logicky sa zdá, že to dokazuje, že Achilles nikdy nemôže korytnačku predbehnúť, kedykoľvek sa dostane na miesto, kde korytnačka bola, vždy mu zostane ešte nejaká malá vzdialenosť.

Deduškov paradox

Ak budete niekedy cestovať v čase, rozhodne by ste nemali zabiť vlastného starého otca, aby ste nevytvorili nejaký druh časového paradoxu – trhliny v časopriestore. Tento problém je známy pod názvom Paradox starého otca, a predstavuje hlavný problém cestovania v čase: „Ak sa vrátite späť a zabránite svojmu narodeniu, ako by ste sa vôbec mohli vrátiť v čase?“

Bootstrap paradox

Ďalšia hádanka ohľadom cestovania v čase sa pýta, ako mohlo niečo, čo bolo vzaté z budúcnosti a umiestnené do minulosti, vôbec vzniknúť. Predstavte si, že cestovateľ v čase si v kníhkupectve kúpi výtlačok Hamleta, odcestuje späť v čase do alžbetínskeho Londýna a odovzdá knihu Shakespearovi, ktorý ju potom prepíše a vyhlási za svoje vlastné dielo. V priebehu nasledujúcich storočí sa Hamlet nespočetnekrát dotlačí a rozmnoží, až napokon jeho kópia skončí opäť v tom istom pôvodnom kníhkupectve, kde ju nájde cestovateľ v čase, kúpi ju a odnesie späť Shakespearovi. Otázkou teda zostáva: „Kto teda napísal Hamleta?“

Teletransportný paradox

Prvýkrát sa objavil v knihe Reasons and Persons (Dôvody a osoby) britského filozofa Dereka Parfita z roku 1984. No podobné otázky existovali už dávno predtým. Predstavte si, že na Zemi existuje „teletransportér“, teda stroj na prenášanie informácií. Uloží vás do spánku, zaznamená vaše molekulárne zloženie, rozloží vás na jednotlivé atómy a túto informáciu prenesie rýchlosťou svetla niekam na Mars. Na prijímajúcom konci na Marse stroj obnoví vaše telo atóm po atóme do posledného detailu. Keď sa toto telo prebudí, bude mať všetky vaše spomienky a všetky časti, ktoré vás robia tým, kým ste. „Je však človek na Marse stále ten istý človek ako ten, ktorý vstúpil do teletransportéra na Zemi?“ Ste to stále ten istý vy, alebo ste prestali existovať, keď teletransportér zničil vaše fyzické telo?

Jedným zo súvisiacich paradoxov o identite je Theseova loď, ktorá pochádza zo starovekého Grécka. V tomto paradoxe ide o tento problém: „Ak nahradíte časti lode jednu po druhej, až kým už nemá svoje pôvodné súčasti, je to stále tá istá loď?“

Paradox voľby: môžem všetko, tak nerobím nič

https://www.unitedlife.sk/fermiho-paradox-zivot-mimo-zeme/

Zdroje: Facts, MentallFloss

Ilustračná foto: Dynamic Wang, Unsplash

V súčasnosti sa čoraz viac stretávame s pojmom udržateľná móda. Spája sa najmä so starostlivosťou o našu planétu, ale výnimku netvoria ani lepšie pracovné podmienky, v ktorých sa oblečenie vyrába.

Do povedomia sa dostal po páde budovy Rana Plaza, v ktorej bangladéšski obyvatelia pracovali na výrobe oblečenia známych textilných reťazcov. Dané nešťastie je známe aj ako najväčšia tragédia módneho priemyslu, pričom prišlo o život 1 134 ľudí, informuje portál Interez. Známym faktom je aj to, že majitelia budovy vedeli o jej narušenej statike, avšak zisky zvíťazili nad ľudskosťou. V objekte sa okrem spomínanej továrne nachádzali aj banka, byty či obchody.

Danej téme sa venovala aj greeninfluencerka a bývalá modelka Natália Pažická, ktorá sa na svojom instagramovom účte venuje otázke udržateľnosti. Poukazuje najmä na nedôstojné podmienky, v ktorých sa oblečenie vyrába, nakoľko ide o prácu za pár centov denne. Okrem toho dáva do povedomia aj rôzne odevné reťazce, ktoré sú typické pre greenwashing (pozn. red. prezentovanie výrobkov ako ekologické, pričom tomu tak nie je).

Fast fashion a udržateľná móda

Ako sme si mohli všimnúť, výklady obchodov v nákupných centrách sa menia neuveriteľnou rýchlosťou. Mohli by sme to prirovnať až k nútenému diktovaniu trendov, ktoré pre ich krátku životnosť nemajú žiadnu hodnotu. Výnimkou nie sú ani pravidelné výpredaje, počas ktorých je oblečenie v mnohých prípadoch ešte drahšie než v pôvodnej cene.

Pred pár dňami internetom obehla správa, že známy švédsky odevný reťazec H&M Group spolu s recyklačnou skupinou Remondis založili spoločný podnik, uvádza Forbes. Daná spoločnosť má niesť názov Looper Textile Co, pričom sa má zameriavať na zber, triedenie a predaj použitých a nechcených odevov.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Natália Pažická (@nataliapazicka)

„Dnes sa v Európskej únií vyzbiera menej ako 40 % použitého oblečenia,“ tvrdí generálna riaditeľka spomínaného nového podniku Emily Bolon.

„Použité a nepotrebné odevy sa musia najprv zozbierať a roztriediť do rôznych skupín, napríklad podľa typu materiálu alebo odevu, aby sa mohli opätovne použiť či recyklovať. Preto ide 60 % spotrebiteľského textilu priamo do odpadu,“ dodáva.

Okrem uvedených úkonov má byť pre Looper primárnym cieľom aj predĺženie životného cyklu približne 40 miliónom kusov oblečenia v priebehu roku 2023. Práve preto spojenie spoločností Remondis a H&M Group môže byť úspešnejšie než sa zdá.

Obvinenie z greenwashingu

Síce ide o pozitívny krok fast fashion spoločnosti k udržateľnosti, netreba zabúdať na minulosť. Ako uviedla aj Natália Pažická na svojom Instagrame, odevný gigant H&M bol v minulosti obvinený z greenwashingu.

Portál Renewable Matter uvádza, že žalobcom bola americká študentka marketingu Chelsea Cammodore. Predmetom žaloby boli odevy kolekcie Conscious Collection, ktoré za prezentujú ako šetrné voči planéte. Okrem toho Commodore nebola jediná, ktorá s daným tvrdením nesúhlasila. Na základe toho odborníci tvrdia, že ide o varovanie, ktoré by textilné spoločnosti nemali ignorovať.

Podľa webovej stránky H&M uvedené odevy sú naozaj vytvorené tak, aby boli aspoň trocha šetrné pre planétu. Práve preto každý produkt danej kolekcie obsahuje najmenej o 50 % viac udržateľnejších materiálov, ako sú napríklad organická bavlna alebo recyklovaný polyester. Na podloženie svojich tvrdení sa značka pripojila aj k Higg Indexu, ktorý je známy ako index udržateľnosti pre textilný a módny priemysel.

Vyvinula ho organizácia Sustainable Apparel Coalition, ktorej hodnotenia boli uvedené na webovej stránke H&M. Po spomínanom súdnom spore však tento odevný gigant považoval za rozumnejšie ich odstrániť.

Ako dospieť k udržateľnosti?

Ako sme písali v našom predošlom článku, podporiť udržateľnú módu je jednoduchšie než sa zdá. Za najideálnejší krok sa považuje, ak by sme si v priebehu roka zadovážili len tri nové kusy oblečenia. Pre súčasné generácie to však nie je najjednoduchšie riešenie, nakoľko 21. storočie sa vyznačuje aj s veľkou mierou materializmu.

Kľúčovú rolu však zohráva aj nákup kvalitného oblečenia. Odporúča sa podporiť skôr menšie lokálne značky, ktoré vyrábajú odevy z udržateľnejších materiálov, než textilných gigantov tvoriacich najvyšší podiel na trhu. V dôsledku toho portál Eco Hero prináša pár československých módnych značiek, ktoré sú typické pre udržateľnosť. Patria k ním Heavenly, Cila alebo Česká bio móda. Ich výrobky tvoria prírodné materiály, ku ktorým patria bio bavlna, ľan či bambus.

História si ho bude navždy pamätať ako „otca krvnej banky“. Charles Drew zaviedol postupy pre dlhodobé uchovávanie krvi, ktoré si počas vojnového konfliktu osvojil aj americký Červený kríž.

Zo športovca lekárom

Charlesove študentské začiatky neboli ničím výnimočné. Úspechy zbieral skôr ako nadaný športovec, ktorý v roku 1922 získal atletické štipendium. Vysokú školu v Massachusetts navštevovalo vyše 600 študentov, no mladý Afroameričan medzi nimi vyčnieval. Talent rodeného Washingtončana prekrývalo odsudzovanie jeho pôvodu, kvôli čomu sa napriek úspešným výsledkom nestal kapitánom futbalového tímu.

Okrem športu nemal Charles Richard Drew určené ďalšie smerovanie, kým profesor biológie neprebudil jeho záujem o medicínu. Rovnako ako mnoho iných oblastí, medicína bola do značnej miery segregovaná, čo výrazne obmedzovalo vzdelávanie pre Afroameričanov. Charles sa však dostal na medicínsku univerzitu, kde získal vyznamenanie a výročnú štipendijnú cenu v neuroanatómii.

Významná práca

Charles si nakoniec našiel svoju špecializáciu a pokračoval v nej počas zvyšného vysokoškolského štúdia. V roku 1938 skúmal skladovanie krvi so svojím mentorom, doktorom Johnom Scudderom. Drewova dizertačná práca, Banked Blood: A Study in Blood Preservation, dokázala jeho odbornosť a prirodzené nadanie.

Drew a Scudder zamerali svoj výskum na diagnostiku, konzerváciu a transfúziu krvi. Scudder bol zo svojho zverenca nadšený. Poznamenal, že práca bola „majstrovským dielom“ a „jednou z najvýznamnejších esejí, aké boli kedy napísané, čo sa týka formy aj obsahu“.

Drewov doktorandský výskum hodnotil predchádzajúce poznatky o krvi a transfúzií – od typov a množstiev antikoagulancií (látok, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi) a konzervačných látok , až po tvary skladovacích nádob a vhodnej teploty.

Záverečná práca si vyslúžila aj akademický úspech. Charles Drew sa vďaka nej stal prvým Afroameričanom, ktorý získal doktorát z Kolumbie.

Krv pre Britániu

Jeho kľúčové zistenia pre spracovanie a skladovanie krvi potvrdili jeho odbornosť a viedli k vymenovaniu za vedúceho projektu Krv pre Britániu (BFB). Cieľom bolo previezť potrebnú krv a plazmu do Veľkej Británie, ktorú obliehali nemecké vojská.

Tím pod vedením Drewa použil na oddelenie plazmy od krviniek centrifugáciu (oddelenie zložiek krvi podľa hustoty) a sedimentáciu (oddelenie častíc od kvapaliny). Plazma sa potom spojila zo zbierky ôsmich fliaš pomocou techniky proti kontaminácii. Do krvného produktu pridali antibakteriálne činidlo – Merthiolát – a vzorky sa podrobili týždennému testovaniu.

Nakoniec sa každá dávka preniesla do prepravného kontajnera a zriedila sa sterilným fyziologickým roztokom. Pred zapečatením a zabalením nádob sa odobrala posledná vzorka na testovanie baktérií.

Neetický prístup k zdravotnej starostlivosti

Do januára 1941 sa týmto spôsobom zhromaždilo 14 556 darcov krvi. Okrem najvzácnejšej tekutiny Anglicko získalo vyše 5 000 litrov plazmatického soľného roztoku.

Udalosť sa stala vzorom pre pilotný program Červeného kríža na masovú výrobu sušenej plazmy v New Yorku. Charles sa zúčastnil aj tohto projektu a nešetril novými nápadmi. Medzi jeho inovácie patrili „bloodmobiles“ — mobilné nákladné autá na darovanie krvi uskladnenej v chladničkách. Táto práca spečatila jeho povesť priekopníka a vyniesla mu titul „otec krvnej banky“.

Iróniou je, že Červený kríž počas druhej svetovej vojny vylúčil Afroameričanov z darovania krvi, čím sa sám Drew nemohol zúčastniť na programe, ktorý založil. Táto sa neskôr upravila, avšak inštitúcia neustále presadzovala rasovú segregáciu krvi. Drew tieto postupy otvorene kritizoval ako „nevedecké a urážlivé pre Afroameričanov“.

Výnimočný talent zastavila nehoda

Nasledujúce roky Charles slúžil ako vedúci oddelenia chirurgie a primár v nemocnici Freedmen’s Hospital. Školil mladých afroamerických chirurgov, ktorí spĺňali najprísnejšie štandardy chirurgickej špecializácie. Usilovne bojoval proti vylúčeniu lekárov tmavej pleti z miestnych lekárskych spoločností, lekárskych špecializovaných organizácií a Americkej lekárskej asociácie.

Charles Drew zožal početné úspechy už v mladom veku, no nenaskytla sa mu príležitosť tešiť sa z nich v starobe. O život prišiel v Severnej Karolíne 1. apríla 1950, keď vo veku 45 rokov havaroval počas jazdy na konferenciu. Príčinou bola vyčerpanosť z predošlého dňa, ktorý strávil na operačnej sále a následný mikrospánok. Jeho odkaz je známy hlavne medzi medicínskou komunitou, Charlesovo meno nesú rôzne zdravotné inštitúcie. Výsledky jeho zanietenej práce sa však dotýkajú každého človeka, nehľadiac na to, že počas Drewovho života platili mnohé nezmyselné predsudky.

Zdroje: www.acs.org, www.invent.org

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com