Kategória: Archív

Ide o kreatívny a dôležitý spôsob riešenia toho, aby sa mikroplasty nenachádzali v každom kúte našej planéty.

Nájdeme ich všade

Mikroplasty sú rozhodne živou témou, ktorá víri vody hlavne vo vedeckej a enviromentálnej oblasti. Drobné častice sa kvôli svojmu nadmernému výskytu delia na primárne a sekundárne. Primárne sa nachádzajú v komerčne využívaných produktoch, ako je kozmetika, odevy či rybárske siete. Sekundárne mikroplasty sú častice vznikajúce rozpadom väčších plastových predmetov, napríklad plastových fliaš. Tento rozpad spôsobuje vystavenie sa environmentálnym faktorom, najmä slnečnému žiareniu a morským vlnám.

Problém mikroplastov je, že im môže trvať stovky alebo tisíce rokov, kým sa rozložia – a medzitým spôsobia zmätok v životnom prostredí. Na plážach sa viacfarebné mikroplasty miešajú so zrnkami piesku. V oceánoch mikroplastové znečistenie často nevedome konzumujú morské živočíchy.

Negatívny dopad na životné prostredie pochádza z odpadkov, ktoré sa nesprávnym likvidovaním dostávajú do našich oceánov. Vyzerá to tak, že im nemáme ako uniknúť – búrky dvíhajú hladiny a rozprúdia toky riek, následkom čoho sa mikroplasty presúvajú v potravinovom reťazci až k nám.

Spoločnosť potrebuje nové riešenie

Pri početných výskumoch sa mikroplasty našli v morských organizmoch od planktónu po veľryby, v zmesiach mrazených morských plodov a čo je zarážajúce, aj v pitnej vode. Aby sa veci ešte viac skomplikovali, mikroplasty sa v oceáne môžu viazať s inými škodlivými chemikáliami predtým, než ich pohltia podmorské živočíchy.

Mnohé krajiny prijímajú opatrenia na zníženie počtu mikroplastov v rámci ochrany životného prostredia. O pitnú vodu síce tak skoro neprídeme, no problémom ostáva fakt, že štandardné zariadenia na úpravu vody nedokážu odstrániť všetky stopy mikroplastov.

Vedci v Južnej Kórei vyvinuli novú metódu čistenia riek či oceánov, ktorá dokáže rýchlo a efektívne eliminovať mikroplasty a iné znečisťujúce látky. Medzi použité materiály patrí nanocelulóza, polovodičové drôty a filtračné stĺpce vyrobené z piesku, štrku a biofilmov. Poslednú zložku tvorí väčšie množstvo mikrobiálnych buniek, ktoré sú pevne prichytené k rôznym povrchom alebo sebe navzájom. Pred nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia sú chránené vlastným mimobunkovým obalom.

Prekvapujúce výsledky

Kľúčom k fungujúcemu systému je látka známa ako kovalentný triazénový rámec (CTF). Veľký povrch a poréznosť poskytuje dostatočný priestor na ukladanie molekúl. Nedávny výskum ukázal, že podobné zlúčeniny vedia eliminovať organické farbivá v priemyselných odpadových vodách. Tím usilovne pracoval na tom, aby sa molekuly v CTF viac „priatelili“ s vodou a stali sa takzvane hydrofilnými.

CTF vystavili miernej oxidácii, čo sa ukázalo ako správny krok. Výsledný filter má pri veľmi rýchlom odstraňovaní mikroplastov z vody vysokú účinnosť – údajne viac ako 99,9 % znečisťujúcich látok sa od vody oddelilo do 10 sekúnd. Výhodou je, že materiál sa dá použiť viackrát bez oslabenia jeho výkonu.

V ďalšom teste výskumníci vyvinuli verziu polyméru, ktorý dokáže absorbovať slnečné svetlo, a premieňa energiu na teplo. Skúšobný variant využili na čistenie inej toxickej látky, známej ako prchavé organické zlúčeniny (VOC). V závere dokázal odstrániť viac ako 98 % VOC silou jedného slnečného žiarenia. Prototyp kombinujúci oba typy membrán pohltil viac ako 99,9 VOC aj mikroplastov.

Plasty vs. boj s časom

Životnému prostrediu pomôže aj šírenie povedomia o tom, aby sme prestali zaobchádzať s plastom ako s odpadom. V mnohých prípadoch môže byť životne dôležitým zdrojom, ak ho dokážeme opätovne použiť a recyklovať.

Pokiaľ uvažujeme v číslach, ročne sa predá viac ako 1,4 bilióna nápojových obalov, z čoho je 500 miliárd tvorených plastom. Priveľa z nich zbytočne skončí na odpadovej skládke a potrvá 450 rokov, kým sa plastové časti definitívne rozložia. Kým ubehne 365 dní, v našich oceánoch skončí osem miliónov ton tohto materiálu, čo je ekvivalent jedného smetiarskeho auta za minútu.

Juhokórejskí  vedci pri svojich testoch rátali s tým, že projekt dokáže čistiť kontaminovanú vodu a zásobovať oblasti, v ktorých je problém s elektrickou energiou. Úspech pokusov ich však príjemne prekvapil.

„Technológia, ktorú sme tu vyvinuli, je bezkonkurenčným spôsobom čistenia vody s najvyššou účinnosťou čistenia na svete. Jej výnimočnosť spočíva v ultra vysokej rýchlosti, počas ktorej sa odstráni  viac ako 99,9 percent fenolových mikroplastov a kontaminantov VOC,“ vysvetľuje profesor Park Chi-Young, hlavný autor štúdie.

Zdroje: www.newatlas.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Čo vám môže pomôcť lepšie sa sústrediť?

Neexistuje žiadna všeobecná odpoveď, všetci sme jedineční, a preto je pre každého vhodné niečo iné.

S kombináciou týchto typov nemáte čo pokaziť, vyskladajte si nový režim podľa seba, poďme na to!

Odstráňte rozptýlenie.

Ako sa lepšie sústrediť, ak sme neustále bombardovaní informáciami?

Nastavte si čas vo svojom dennom pláne na vykonanie konkrétnej úlohy alebo aktivity.

Počas tejto doby choďte na miesto, kde vás ostatní pravdepodobne nebudú rušiť: knižnica, kaviareň, kancelária, izba, čokoľvek, čo je pre vás najvhodnejšie.

Zatvorte sociálne médiá a ďalšie aplikácie, stlmte upozornenia a majte svoj telefón skrytý z dohľadu – napríklad v taške.

Udržujte svoje zameranie na dokončenie toho, čo musíte urobiť.

Cvičte všímavosť a meditáciu.

Meditácia alebo cvičenie všímavosti môže posilniť pohodu a duševnú kondíciu, a tým zároveň zlepšiť sústredenie.

Počas meditačného procesu sa náš mozog upokojí a celé telo sa uvoľní.

Počas procesu sa sústredíme na svoj dych, a snažíme sa aby nás nerozptyľovala naša myseľ.

Cvičením sa môžeme naučiť používať dych, aby sme priviedli našu pozornosť späť k určitej úlohe, a aby ju bolo možné vykonať dobre, aj keď nás niekto vyruší.

Doprajte si viac spánku.

Váš spánok ovplyvňuje veľa faktorov.

Jedným z najbežnejších je čítanie z elektronického zariadenia, ako je počítač, telefón, či tablet, alebo sledovanie filmu alebo televíznej relácie tesne pred spaním.

Je odprúčané aspoň hodinu (ideálne dve) pred spaním, odstrániť zo svojich aktivít elektronické zariadenia, a nahradiť ich napríklad čítaním knihy, počúvaním podcastu alebo štrikovaním pančúch.

Sústreďte sa na prítomný okamih.

Je ťažké sústrediť sa, keď je vaša myseľ stále v minulosti a máte obavy z budúcnosti.

Aj keď to nie je ľahké, snažte sa opustiť myšlienky a filozofovanie nad vecami, ktoré nezmeníte.

Priznajte si to, čo ste cítili a čo ste sa z toho naučili, a potom to pustite.

Podobne uznajte svoje obavy z budúcnosti, zvážte, ako túto úzkosť prežívate vo svojom tele, a potom sa rozhodnite nechať to tak.

Trénujte svoju myseľ, aby ste sa zamerali na detaily toho, na čom v danej chvíli záleží.

Naša myseľ ide smerom, ktorým sa rozhodneme zamerať.

Dajte si krátku prestávku.

Keď sa na niečo sústredíte dlhší čas, vaše sústredenie môže začať slabnúť.

Môžete pociťovať čoraz väčšie ťažkosti s venovaním pozornosti danej úlohe.

Robiť si malé prestávky tak, že svoju pozornosť preorientujete inam, môže výrazne zlepšiť vašu koncentráciu.

Keď budete nabudúce pracovať na náročnom projekte, urobte si prestávku, keď sa začnete cítiť zaseknutý.

Poprechádzajte sa, rozprávajte sa s niekým alebo prejdite na iný typ úlohy.

Vrátite sa so sústredenejšou mysľou, a je oveľa väčšia šanca, že si udržíte vysoký výkon.

Obmedzte multitasking.

Pri pokuse vykonávať viacero činností súčasne sa cítime produktívne.

Je to tiež recept na nižšie sústredenie, slabú koncentráciu a nižšiu produktivitu.

A nižšia produktivita môže viesť k vyhoreniu!

Príklady multitaskingu zahŕňajú počúvanie podcastu pri odpovedi na e-mail alebo telefonovanie s niekým pri písaní správy.

Takýto multitasking nielenže bráni vašej schopnosti sústrediť sa, ale znižuje aj kvalitu vašej práce.

Spojte sa s prírodou.

Ak si nájdete čas na prechádzku v parku, alebo budete venovať čas rastlinám vo vašej záhrade, môžete zvýšiť svoju koncentráciu a pomôcť vám cítiť sa sviežo.

Trénujte svoj mozog.

Hry na trénovanie mozgu vám tiež môžu pomôcť rozvíjať vašu pracovnú a krátkodobú pamäť, ako aj schopnosti spracovania a riešenia problémov.

Príklady takýchto hier sú šach, sudoku, tajničky, či rôzne videohry stimulujúce mozog.

Cvičte!

Začnite deň jednoduchým cvičením a rozhýbte svoje telo.

Cvičenie zvyšuje hladiny dopamínu, norepinefrínu a serotonínu v mozgu, a to všetko ovplyvňuje sústredenie a pozornosť.

Fyzický pohyb zároveň pomáha uvoľniť svaly a zmierniť napätie v tele.

Keďže telo a myseľ sú tak úzko prepojené, ak sa vaše telo cíti lepšie, bude sa tak cítiť aj vaša myseľ.

Počúvajte hudbu.

Dávno známa pravda, že hudba má terapeutické účinky na náš mozog, je príjemný a užitočný fakt v jednom.

Vážna hudba vám môže pomôcť lepšie sa sústrediť, ale iné žánre hudby vás môžu rozptyľovať.

Odborníci sa vo všeobecnosti zhodujú, že klasická hudba a zvuky prírody, ako napríklad zvuky vody, sú dobrou voľbou na sústredenie, zatiaľ čo hudba s textami a ľudskými hlasmi môže pôsobiť rušivo.

Viaceré aplikácie a služby ponúkajú hudbu na pozadí a zvukové scenérie navrhnuté pre rôzne typy zamerania a pracovných potrieb, stačí si vybrať.

Nakombinujte si čo najlepšie tieto a ďalšie vhodné tipy, držíme vám palce!:)

Rakúsky režisér Michael Haneke sa vo svojich dielach často venuje rodinám, ktoré vedú na prvý pohľad bežný život. Taký je aj prípad mladej trojčlennej rodiny v jeho debutovom filme Siedmy kontinent z roku 1989. Z rutiny rodičov Georga a Anny a ich dcéry Evy sa však vykľuje tragédia. Ťažoba skôr či neskôr dopadne na každého diváka, preto sa napriek jeho nesporným kvalitám dá tento film len ťažko odporúčať.

Siedmy kontinent (1989)

Je to ešte ťažšie, keď vezmeme do úvahy, že Haneke vychádzal zo skutočného prípadu, o ktorom čítal v novinách: „Novinár, samozrejme, všetko vysvetlil. Spravil si rešerš a napísal, že manžel mal dlhy a nedokázal ich splácať, že mal sexuálne problémy s manželkou, všetky tieto hlúpe vysvetlenia, ktoré podkopávajú silu tohto gesta. Kinematografia je do veľkej miery o tempe, podľa mňa má omnoho bližšie k hudbe než k literatúre. Prvých niekoľko minút vidíme len útržky, ako veľmi nás v každodennom živote zaväzujú dookola tie isté povinnosti. Tá rodina nežije, iba vykonáva činnosti. Sme otroci týchto činností a náš život je len celkový súhrn rutinných pohybov.“

„Pravdepodobne je to aj dôvod, prečo vo filme vykonali to, čo vykonali. Zničili všetok majetok, všetko, čo im patrilo, s rovnakou intenzitou a metodikou. Úplne sa tomu odovzdali a mohlo by to byť ich aktom oslobodenia sa. Spôsob, akým to spravili, však ukazuje, že sa neoslobodili. To je pre mńa najsmutnejší moment v celom filme. Mohli sme ho natočiť od polovice, od ich rozhodnutia odísť. Mohli sme spraviť provokatívny film o oslobodení sa, ale z môjho pohľadu by to bola lož.”

Rodina všetko dôkladne zničila. Zdroj: screenshot, YouTube

„Nie vždy je príjemné uvedomiť si niečo o svojom živote“

Príčinu fatálneho rozhodnutia ponecháva autor na našej interpretácii. Kocky sú už hodené a členovia rodiny strojovo a dôkladne ničia všetky svoje veci, oblečenie, nábytok, obrazy, platne, fotoalbumy… Z neemociálnosti vytrhne rodičov až plač dcéry po rozbití veľkého akvária: „Keď rozbijú akvárium a ryby zomierajú na suchu, je to obraz vnútornej smrti mladého dievčaťa. Jedine ona s tým nesúhlasí.“

„Keď prejdú okolo dopravnej nehody a mŕtvych tiel, zabočia do autoumyvárne a manželka dostane záchvat úzkosti pripomínajúci klaustrofóbiu. V tom okamihu si uvedomí niečo o svojom živote a nie vždy je to príjemné. Je to čisto neverbálna reakcia a to bol cieľ, ukázať to len pomocou obrázkov, nie slov. Vzhľadom na kefy v autoumyvárni to bolo náročné natáčanie, aby sme zachovali kontinuitu, herečka musela začať plakať presne vo chvíli, keď sa kefa objavila v zábere na správnom mieste. Bolo to ťažké, ale myslím si, že to vyšlo.”

Názov Siedmy kontinent odkazuje na Austráliu. Rodina vo filme hovorí, že tam chce emigrovať, reálne však pod pojmom „odísť” myslí niečo oveľa definitívnejšie. Austráliu predstavujú pláž, more a hory na obzore. „Je to montáž troch obrázkov, na začiatku je to len fotografia, reklama na Austráliu. Keď sa objaví naposledy, more sa vlní, čo normálne na fotografii nie je možné. Každý to môže interpretovať podľa seba. Môže to byť len ich spomienka na obrázok, ktorý videli a ktorý sa pre nich stal desivým. Môže to to byť len znázornenie pokoja. Je to nejednoznačné a vždy sa snažím hľadať nejednoznačné východiská. Pre mňa je to znázornenie desivého pokoja,” povedal retrospektívne Haneke.

Michael Haneke. Zdroj: screenshot, YouTube

Tabu

Deštrukcia hmotných statkov vrcholí spláchnutím peňazí do záchoda: „Tú scénu som nevymyslel, spomínali to v tom článku. Neviem, či b som na to prišiel sám. Je to podľa skutočnej udalosti, vybrali z banky všetky svoje úspory a spláchli ich. Polícia našla kúsky v potrubí a tak na to prišla. Pamätám sa, že keď nás pozvali na festival do Cannes, povedal som producentovi, že publikum bude pobúrené pri dvoch scénach. Pri scéne s rozbitím akvária a smrťou rybičiek a pri scéne so splachovaním peňazí do záchoda.“

„Producent to považoval za hlúposť, pripustil tú s rybami, pretože išlo o zvieratá, no nikdy by to neočakával pri peniazoch. Presne to sa však stalo, ľudia odišli z kinosály a zabuchli za sebou dvere. Všade, kde som premietal tento film, vzbudili nevôľu tieto dve scény. Šokujúcejšie ako to, že rodičia zabijú vlastné dieťa, je to, že by niekto zničil peniaze. To je v našej spoločnosti absolútne tabu.”

Netýka sa to iba Rakúska

Film sa podľa Hanekeho týka všetkých vyspelých krajín, nie je ukotvený výlučne v Rakúsku: „So Siedmym kontinentom som prvýkrát pricestoval do Cannes a keďže to bol môj prvý film, absolvoval som aj diskusiu s publikom. Jedna žena sa ma spýtala, či je Rakúsko naozaj také depresvíne. Všetci sa zasmiali, pochopili, že to bol akýsi únik. Je to klasická taktika, ak nechcem, aby ma trápili film alebo kniha, hľadám dôvod, prečo by ma nemali trápiť. Napríklad preto, že sa to odohráva niekde inde. Tento film však má rovnaký význam v Japonsku, USA, Francúzsku či Rakúsku.“

„Nie je to obraz Rakúska, je to obraz bohatých krajín. Nie je to obraz tretieho sveta, tam majú iné problémy. Film sa odohráva v Linzi, vieme to podľa značky na aute, no nič sme nenakrúcali tam. Chcel som, aby film zostal neutrálny, aby nemal napríklad typické viedenské kulisy, lebo stať sa to môže kdekoľvek. Je to provokatívne, lebo nikto by nechcel byť tou rodinou.”

Zdroj: youtube.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Výskumník James Flynn v roku 1984 prvý krát objavil, že sa priemerné ľudské IQ časom zvyšuje. Toto zistenie sa označuje aj ako Flynnov efekt. Neskôr Flynn uviedol vo svojej prednáške Ted Talk v roku 2013, že ľudská civilizácia zaznamenala v priebehu času veľký nárast IQ, keďže každá generácia dosahuje v IQ testoch stále viac správnych otázok.

„Ak by ste ľudí pred sto rokmi hodnotili podľa moderných noriem, mali by priemerné IQ 70. Ak by ste nás hodnotili podľa ich noriem, mali by sme priemerné IQ 130.“ James Flynn

Spôsob nášho myslenia sa mení

Zaujímavé je, že k najväčšiemu nárastu IQ nedošlo rovnomerne. V špecifických oblastiach testu, a to v oblasti klasifikácie a analógií (schopnosť používať logiku na abstrakcie), dosahujú ľudia najvýznamnejšie zlepšenie. James Flynn vysvetľuje, že to pravdepodobne reprezentuje zmeny v spôsoboch myslenia ľudí v priebehu času, najmä pokiaľ ide o hypotetické myslenie.

Faktory

Zjavný nárast ľudskej inteligencie môže vysvetľovať viacero faktorov:

• Prístup k vzdelaniu: S každou generáciou chodí do školy viac ľudí a ľudia majú tendenciu zostať v škole dlhšie.
• Väčšia expozícia: Pred dvoma generáciami mohli byť základné úlohy priestorového uvažovania potrebné na hranie videohier mimoriadne náročné, ale teraz sú tieto znalosti často samozrejmosťou.
• Skreslenie testu: Skúška IQ môže testovať skôr naučené ako vrodené vedomosti a môže testovať vedomosti, ktoré sú kultúrne cenené. Kultúry sa tak budú postupne zlepšovať vo svojich vlastných IQ testoch.
• Lepšie celkové zdravie a výživa.

Hypotéza dysgénnej plodnosti

Zmeny v IQ boli veľmi rýchle. Pričom nameraná inteligencia sa zvyčajne zvýšila približne o tri body IQ za desaťročie. Tento nárast zdanlivo poprel predchádzajúcu hypotézu, že IQ klesá v dôsledku nepriamej korelácie medzi IQ a plodnosťou (dysgénna plodnosť).

Vzťah medzi plodnosťou a inteligenciou sa skúmal v mnohých demografických štúdiách. Existujú dôkazy o tom, že na úrovni populácie sú miery inteligencie, ako napríklad dosiahnuté vzdelanie a gramotnosť, v niektorých súvislostiach negatívne korelované s mierou plodnosti, avšak genetické štúdie nepreukázali žiadne dôkazy o dysgénnych účinkoch v ľudských populáciách.

Mapa krajín podľa miery pôrodnosti (2020) podľa Population Reference Bureau

Štúdia Satoshiho Kanazawu z roku 2014, ktorá využívala údaje z Národnej štúdie o vývoji detí, zistila, že ženy a muži s vyššou inteligenciou mali väčšiu pravdepodobnosť, že chcú byť bezdetní.

V niektorých krajinách začalo dochádzať k opaku

Kvocient inteligencie obyvateľstva sa v priebehu 20. storočia zvyšoval, tento jav už poznáme ako Flynnov efekt, no v posledných rokoch došlo vo viacerých západných krajinách k spomaleniu alebo zvráteniu tohto trendu. To viedlo k špekuláciám, že Flynnov efekt bol prechodným javom, ktorý odrážal zvýšenie IQ vplyvom environmentálnych faktorov.

V novej knihe s názvom Rising IQ in the Twenty-First Century (Zvyšovanie IQ v dvadsiatom prvom storočí) Flynn rozoberá svoje pôvodné zistenia. Vysvetľuje príčiny všeobecného zvyšovania IQ a odhaľuje niektoré nové zistenia, týkajúce sa mentálneho úpadku aj mimoriadne inteligentných ľudí v staršom veku. Nakoniec Flynn dochádza k záveru, že ľudia nie sú inteligentnejší, len sú modernejší.

Keby ste sa v roku 1900 opýtali dieťaťa, čo majú spoločné psy a králiky, odpovedalo by asi takto: „No, psy sa používajú na lov králikov.“ To nie je odpoveď, ktorú chcú testy IQ. Testy IQ chcú, aby sme klasifikovali. Dnes by dieťa pravdepodobne povedalo: „Oboje sú to zvieratá.“ Deti si osvojili návyk klasifikácie a používajú slovník vedy. Klasifikujú svet ako predpoklad jeho pochopenia.

Zdroj: SimplyPsychology, Wikipedia, PNAS, GoodTherapy, Smithsonianman

Ilustračná foto: Annie Sprat, Unsplash

V ich veku si už mnohí užívajú zaslúžený odpočinok na dôchodku, oni však veria, že svoje najlepšie diela majú ešte len pred sebou. Slávni režiséri Ridley Scott (na titulnej fotografii), Martin Scorsese a Francis Ford Coppola točia aj po osemdesiatke nové filmy a na niektoré z nich sa môžeme tešiť už v roku 2023.

Napoleon (2023)

Osemdesiatpäťročný Scott je najstarší a momentálne aj filmársky najproduktívnejší z trojice. Predvlani uviedol dva tituly so zmiešanými ohlasmi, kým Posledný súboj si vyslúžil chválu kritikov, Klan Gucci sa stretol prevažne s negatívnymi recenziami. To ho však neodradilo a tento rok vyjde na platforme Apple TV+ jeho dlhoočakávaná historická dráma Napoleon v hlavnej úlohe s Joaquinom Phoenixom.

First images of Joaquin Phoenix as Emperor Napoleon Bonaparte on the set of Ridley Scott’s new movie, “Napoleon”.

Source: @DailyMail pic.twitter.com/AWGTfZmgNd

— Joaquin Phoenix Updates (@jphoenixupdates) March 10, 2022

Phoenix je známy tým, že sa vžíva hlboko do svojich postáv. Jeho zvedavá povaha viedla k významným zásahom do scenára a podľa Scotta sa to vyplatilo. „Bola to jedna z mojich najnáročnejších, no zároveň najlepších skúseností s ktorýmkoľvek hercom. Joaquin je opak konvenčnosti, nie zámerne, vyplýva to z jeho intuície. Necháva sa ňou riadiť a keď sa mu niečo nepozdáva, dá vám to vedieť. Vďaka jeho neustálym pochybnostiam bude Napoleon špeciálny. Museli sme prepísať takmer celý scenár, lebo bol nespokojný. Pomáhali sme mu pochopiť, kto vlastne bol Bonaparte, a ja som to musel rešpektovať, pretože všetko, čo odznelo, bolo náramne konštruktívne. Film to spravilo väčším a lepším. Myslím si, že sme prenikli hlboko a priblížili sme sa k Napoleonovej osobnosti najviac, ako to išlo. Joaquin je pravdepodobne je najvýnimočnejší a najhĺbavejší herec, s ktorým som pracoval,” povedal Scott v rozhovore pre časopis Empire. Magazín dodáva, že sa máme pripraviť na kinematografickú revolúciu.

Dvojica už spolupracovala na filme Gladiátor a práve pokračovanie úspešnej snímky z roku 2000 bude ďalším Scottovým projektom po dokončení Napoleona. Phoenixa však v „dvojke” zrejme neuvidíme, keďže jeho postava Commoda zomrela.

Killers of the Flower Moon (2023)

Do minulosti, aj keď nie až takej vzdialenej, sa vo svojom pripravovanom filme vydáva aj Scorsese. Westernová snímka Killers of the Flower Moon vyjde v tomto roku takisto na platforme Apple TV+. Zachytáva vyšetrovanie záhadných vrážd v Oklahome v dvadsiatych rokoch minulého storočia, ktorých obeťami boli príslušníci kmeňa pôvodných obyvateľov Ameriky po tom, ako sa na ich území našla ropa. Scorsese obsadil do hlavných úloh svoje overené mená, s Leonardom DiCapriom nakrúca šiesty celovečerný film a s Robertom De Nirom dokonca už jubilejný desiaty. Predstavia sa aj Jesse Plemons či Brendan Fraser. DiCaprio je aj jeden z producentov a podľa portálu Oklahoman je tento film s rozpočtom 200 miliónov dolárov najdrahší, aký sa kedy natáčal v tomto štáte USA.

Martin Scorsese. Zdroj: screenshot, YouTube

Megalopolis (2024/2025?)

Naopak, Coppola hľadí do budúcnosti a svoj magnum opus tvorí už celú večnosť. Na projekte s názvom Megalopolis pracuje vyše štyri dekády a výsledku sa dočkáme najskôr na budúci rok, možno až v roku 2025. Niekoľkými slovami či vetami ťažko opísať, o čom má byť Megalopolis, bude v ňom príbeh lásky, bude však predovšetkým utopickou a filozofickou víziou. Coppola túži stvoriť dielo, ktoré by každý pozeral raz do roka: „Nechcem, aby si ľudia dávali na Nový rok predsavzatia typu skoncovať so sacharidmi, ale aby diskutovali o tejto jednej otázke: ,Je spoločnosť, v ktorej žijeme, jediná možná?´”

Coppola bude hľadať odpovede aj prostredníctvom ambicióznej formálnej stránky a to si žiada adekvátne finančné prostriedky. V ére Marvelu, DC a Avatara by bolo trúfalé a naivné očakávať ich od veľkých hollywoodskych štúdií. Coppola „na staré kolená” urobí to, čo urobil už niekoľkokrát v minulosti. Zoberie 120 miliónov dolárov z vlastného majetku a ten film spraví sám: „Ani keď som získal päťkrát Oscara a bol som jednotka medzi režisérmi, nikto so mnou nechcel robiť Apokalypsu. Dostal som všetky ocenenia, prekonal som každý rekord a ani tak do toho so mnou nikto nešiel. Tak aká môže byť reakcia teraz, na súčasného Francisa Forda Coppolu? Viem, že čím bude Megalopolis osobnejší, tým náročnejšie sa bude financovať. Tým dlhšie však aj bude zarábať, pretože ľudia budú najbližších päťdesiat rokov platiť, aby sa ho snažili rozlúštiť. Budú rozmýšľať, o čo tam naozaj ide, čo tým chce povedať, čo to znamená, keď sa tamto udeje?”

Francis Ford Coppola. Zdroj: screenshot, YouTube

Zdroje: empireonline.com, faroutmagazine.co.uk, gq.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Mentálna sila si vyžaduje trojstupňový prístup – riadenie našich myšlienok, regulovanie našich emócií a produktívne správanie napriek našim okolnostiam.

Najčastejšie sú to práve naše myšlienky, ktoré nás oberajú o mentálnu silu. Tieto myšlienky však často nie sú realistické. Sú iracionálne a nepresné a vedú k problémom v komunikácii, vo vzťahoch a v našich rozhodnutiach. Kľúčom k úspechu je teda rozoznať a nahradiť tieto myšlienky správnymi, ktoré nám nebudú škodiť, ale pomáhať.

O ktoré chyby teda ide a ako ich prekonať? Desať takých tipov vám teraz prinášame.

Rozmýšľanie typu „všetko alebo nič“: Namiesto čierno-bieleho videnia, rozlišovania medzi dobrým a zlým alebo úspechom a neúspechom, skúste rozoznať odtiene šedej, ktoré sa na tomto spektre nachádzajú. Iba málokedy je totiž niečo naozaj čierno-biele, zvyčajne sa možno na rovnakú vec pozerať z jednej, druhej alebo aj ďalších strán – až vtedy zistíte, že je všetko inak, že jednoznačným pohľadom z jedinej strany ste sa pripravili o objektívnosť a správny úsudok.

Nadmerné zovšeobecňovanie: Poznáte to, keď sa vám napríklad nepodarí uzavrieť nejaký obchod a poviete si, že ste zlí v obchodovaní. Je ľahké zobrať si jednu konkrétnu udalosť a generalizovať ju na zvyšok života. Uvedomte si, koľkokrát ste to urobili a zmeňte to!

Odfiltrovanie pozitívneho: Keď sa vám stane 9 dobrých vecí a jedna zlá, pravdepodobne poviete, že ste mali zlý deň. Odfiltrovanie pozitívneho vám znemožňuje pozerať sa na situáciu realisticky. Aby ste mali vyrovnaný pohľad na vec, mali by ste si zaznamenávať rovnako pozitívne veci ako negatívne.

Čítanie mysle: Nikdy si nemôžete byť istí tým, čo si ten druhý myslí. Pripomínajte si, že vaše závery nemusia byť založené na realite, sú to často iba nepresné odhady vnímania druhého človeka.

Robenie katastrofických záverov: Občas si myslíte, že veci sú omnoho horšie, ako v skutočnosti sú. Nemáte však žiadne dôkazy, ktoré by tomu nasvedčovali. Keď začnete mať takéto katastrofické predpovede, pripomeňte si, že je aj veľa iných možností, ako to môže dopadnúť.

Emočné uvažovanie: Nemôžete predpokladať, že vaše emócie sú vždy racionálne. Základom je rozoznať, že vaše emócie, rovnako ako vaše myšlienky, nie sú vždy založené na faktoch.

Označovanie a kategorizovanie: Označovaním ľudí a skúseností ich zaraďujete do kategórií, ktoré sú často založené na izolovaných udalostiach. Všímajte si, keď sa snažíte veci kategorizovať a pracujte na tom, aby ste sa vyhýbali dávaniu nálepky na všetko.

Predpovedanie budúcnosti: Hoci nikto z nás nevie, čo sa v budúcnosti stane, veľmi radi predpovedáme najmä negatívne udalosti. Tieto typy myšlienok sa môžu stať tzv. sebanapĺňajúcim proroctvom, a teda sa skutočne stane to, čo sme si „predsavzali“.

Personalizácia: Rovnako ako radi hovoríme, že svet sa netočí iba okolo nás, je pre nás ľahké si všetko personalizovať. Keď má váš kolega zlú náladu, hneď si pomyslíte, že vás nemá rád. Skúste zvážiť iné možné faktory, ktoré mohli ovplyvniť okolnosti.

Nereálny ideál: Nespravodlivé porovnávanie seba samého s inými ľuďmi môže zničiť motiváciu. Radšej ako porovnávať svoj život s niekým iným, zamerajte sa na vašu vlastnú cestu k úspechu.

Ako napraviť chyby v myslení

Po uvedomení si chýb v myslení treba tieto myšlienky nahradiť realistickejšími a zbierať dôkazy o tom, že vaše aktuálne myšlienky nie sú celkom pravdivé. Realistické myšlienky nie sú vždy idealistické a pozitívne, dôležité je zmeniť spôsob myslenia. Aj keď sa to bude zdať zo začiatku ťažké, s trochou praxe to zmení nielen váš spôsob myslenia, ale aj to, ako sa cítite a správate. Zmierite sa s minulosťou, budete sa inak pozerať na prítomnosť a budúcnosť vnímať ako šancu na dosiahnutie vašich cieľov. A to rozhodne stojí za to.

Žáner flash fiction je v beletrii definovaný ako veľmi krátky príbeh (mikro-poviedka). Avšak nemá stanovený počet slov, ktorý by ho oddeľoval od tradičných poviedok. Flash fiction príbehy môžu mať len niekoľko slov, zatiaľ čo poviedky majú zvyčajne niekoľko strán.

História Flash Fiction

Počiatky flash fiction siahajú až do čias bájok. No túto formu spopularizovali v 19. storočí spisovatelia ako Walt Whitman, Kate Chopinová a Ambrose Bierce. Z tohto obdobia pochádza aj azda najznámejšia mikro-poviedka:

„Na predaj: detské topánočky, nikdy nenosené.“

Množstvo emócií vtesnaných do týchto slov inšpirovalo mnohých spisovateľov, aby si aj oni vyskúšali tento žáner. Medzi známych súčasných autorov flash fiction patria Lydia Davis, George Saunders, Jamaica Kincaid, Joy Williams a Stuart Dybek. Hlavne v anglicky hovoriacich krajinách je tento žáner veľmi populárny a čitatelia si môžu vyberať hneď z niekoľkých internetových magazínov, ktoré ponúkajú práve takýto obsah.

Podžánre

Flash fiction má celý rad podžánrov. Tu je prehľad od najdlhších po najkratšie:

1. Román vo flashi a novela vo flashi má približne do 18 000 slov.
2. Náhla fikcia sa vzťahuje na príbehy do 1000 slov alebo niekedy do 1500 slov.
3. Nanofikcia alebo mikrofikcia sa vzťahuje na príbehy do 300 slov.
4. Pohľadnicová fikcia predstavuje príbehy, ktoré možno napísať na zadnú stranu pohľadnice.
5. Twitterature je odvodená od pôvodného limitu Tweetu 140 znakov.
6. Drabble je príbeh s dĺžkou presne 100 slov.
7. Dribble má len do 50 slov.

Ako rozpoznať Flash fiction

• Dĺžka príbehu: Jednou z hlavných charakteristík flash fiction je dĺžka. Tieto mikropríbehy sa pohybujú od 6 slov až po približne 1 000 slov.
• Štruktúra príbehu: Flash fiction príbeh má inú štruktúru ako bežné fiction príbehy. Nie je skrátenou verziou dlhšieho príbehu. Dodržiava prvky zápletky, konfliktu aj rozuzlenia.
• Opisy: Beletristické mikro-poviedky nie sú krátke na opisy. Dobré dielo vie vyvážiť živé opisy s rýchlo plynúcim dejom.
• Rýchly dej.
• Zvrat: Skvelá flash fiction, často obsahuje prekvapenie, ktoré má zvyčajne podobu zvratového konca alebo nečakanej poslednej repliky.

Mikro-poviedky sú stvorené pre modernú dobu

Krátka doba pozornosti človeka 21. storočia je jedným z dôvodov, prečo flash fiction získava čoraz väčšiu popularitu. No existujú aj iné praktické dôvody pre jej nárast.

1. Pohodlne sa zmestí na obrazovky moderných alternatív k tlačeným knihám. Či už ide o tablety, smartfóny, netbooky a notebooky, príbeh sa často zmestí na jednu obrazovku, čo je vizuálne príjemný okamžitý zážitok z beletrie.
2. Ponúka tiež dokonalú odpoveď každému, kto hovorí, že nemá čas na čítanie.
3. Pre spisovateľa ponúka písanie bleskových príbehov okamžité uspokojenie, zábavu a úspech s krátkymi dielami.

Zdroje: Masterclass, Twinkl, WritersandArtists, JerichoWriters, Fictionsoutheast

Ilustračná foto: Lukas Pezeta, Pexels

Malta má priam mýtický nádych, ktorý pochádza z jej strašidelných podmorských jaskýň, ohromujúcich chrámov a stredovekej architektúry.

Ulice sa tu vinú popri kostoloch, trhoch a múzeách, a na tomto peknom ostrove nájdete aj niektoré z najstarších budov na svete.

Krajina je vlastne súostrovím, ktoré leží v Stredozemnom mori, a je blízko susednej Sicílie a Afriky.

Nachádzajú sa tu tri hlavné ostrovy: samotná Malta, Gozo a Comino, a ktorýkoľvek z nich sa rozhodnete navštíviť, môžete očakávať, že bude obklopený azúrovým morom a jasnou modrou oblohou.

Môžete si vybrať z múzeí, rybárskych výletov, množstva príležitostí na potápanie, alebo si len oddýchnuť a vychutnať si kaviarne a reštaurácie, ktoré zvyčajne ponúkajú čerstvé morské plody priamo z mora.

Čo sa oplatí vidieť a navštíviť

#1, Navštívte staré hlavné mesto Mdina

#2, Objavte čarovnú Valettu

#3, Vychutnajte si výhľad zo záhrad Upper Barrakka Gardens

#4, Ponorte sa pod more k HMS Maori

#5, Rabat

#6, Sliema a St Julian’s

#7, Choďte sa potápať do jaskyne v Comino

#8, Urobte si jednodňový výlet na Gozo

#1, Navštívte staré hlavné mesto Mdina

Mdina je starobylé hlavné mesto Malty, a leží na malebnom kopci v strede ostrova.

Je známe tým, že je obklopené dominantnými opevneniami, a ak máte radi históriu, rozhodne by ste si ho nemali nechať ujsť.

Existuje široká škála aktivít, ktoré si tu môžete užiť, ako je prechádzka po malebných uličkách, ako aj návšteva mnohých múzeí a výstav.

Mesto je tiež známe svojimi útulnými kaviarňami a reštauráciami, ktoré sú ideálne na trávenie voľného času.

#2, Objavte čarovnú Valettu

Prejdite sa po tomto krásnom meste, a užite si nádhernú architektúru, historické múzeá a úžasné výhľady na more a susedné mestá.

Tu sú najlepšie miesta na návštevu vo Vallette:

Konkatedrála svätého Jána nemusí zvonku vyzerať veľmi zaujímavo, ale počkajte, kým uvidíte, čo je vo vnútri!

Je plná zlata a nádherných obrazov z Caravaggia.

Pod mramorovou podlahou ležia hrobky veľmajstrov Maltézskeho rádu a ďalších šľachticov.

Je tam pochovaných takmer 400 z nich, čo musí každý milovník histórie rozhodne vidieť!

#3, Vychutnajte si výhľad zo záhrad Upper Barrakka Gardens

Upper Barrakka Gardens sa nachádzajú v blízkosti Valletty a je to miesto, kam prísť, ak si chcete vychutnať niektoré z najlepších výhľadov na Maltu.

Z vyhliadky budete mať výhľad na slávne tri mestá na Malte, a uvidíte až do Veľkého prístavu.

Po prehliadke scenérie a prechádzke po záhrade, sa môžete prejsť dole do centra hlavného mesta Valletta.

#4, Ponorte sa pod more k HMS Maori

Malta má teplé podnebie a je tiež obdarená azúrovým morom, čo znamená, že je ideálna, ak máte radi plávanie, šnorchlovanie alebo potápanie.

Nachádza sa tu množstvo nádherných útesov, ako aj množstvo vojenských vrakov, ktoré pochádzajú z čias druhej svetovej vojny.

Jeden z najznámejších sa nazýva HMS Maori, čo je torpédoborec, ktorý potopili Nemci, a teraz leží na morskom dne v hĺbke 14 metrov.

Toto je dobré miesto aj pre začiatočníkov, vďaka ľahkému prístupu a relatívne malej hĺbke. Ak chcete získať certifikát, nie je problém – po celej krajine je množstvo potápačských škôl.

#5, Rabat

Rabat je ďalším miestom, ktoré môžete navštíviť počas dovolenky na Malte, a nachádza sa hneď vedľa Mdiny.

Medzi miestne skvosty patrí kostol sv. Pavla a jaskyňa, kde apoštol Pavol hľadal útočisko po tom, čo sa ich loď potopila na ostrove.

Ďalej vášmu oku a obzoru ulahodia katakomby svätého Pavla, vyše 500 ročná mestská nekropola, domy a budovy z rímskej éry, a mnoho ďalšieho.

#6, Sliema a St Julian’s

Sliema a St Julian sú hlavné turistické mestá na Malte.

Nájdete tu množstvo hotelov, reštaurácií, klubov, kasín a nákupných centier.

Sú to ideálne destinácie, ak máte radi rušné mestá a párty.

V Slieme si môžete vychutnať dobré jedlo v pobrežných reštauráciách, s jedinečným výhľadom na Vallettu.

Pozdĺž mora vedie aj pekná promenáda zo St Julian’s do Sliemy, a dokonca aj do Valletty.

Je to najľudnatejšia oblasť ostrova, najmä počas letných nocí.

#7, Choďte sa potápať do jaskyne v Comino

Comino je najlepším miestom na Malte, ak máte radi útesové a jaskynné potápanie.

Je to vlastne neobývaný ostrov, ktorý leží pri pobreží Malty, medzi pevninou a Gozom.

Nájdete tu sériu podvodných jaskýň, v objatí neuveriteľne krásnej scenérie.

Je to tiež skvelá voľba, ak chcete vidieť pestrosť vodného života, a zaplávať si s rôznymi morskými tvormi.

#8, Urobte si jednodňový výlet na Gozo

Ostrov Gozo je často označovaný ako sestra Malty, a cesta sem trvá trajektom len 20 minút.

Hlavnými dôvodmi, prečo sa vydať na výlet, sú bohaté kultúrne vymoženosti, členité pobrežia a odľahlé piesočnaté pláže.

Určite si nenechajte ujsť Citadellu vo Victorii, ktorá je obklopená famóznym opevneným mestom.

To je navrhnuté v byzantskom a rímskom štýle, a je akýmsi architektonickým zázrakom.

Koncept recyklácie je jednoduchý. Rozkladom starých výrobkov, z ktorých vyrobíme opäť niečo použiteľné, šetríme prírodné zdroje. Zachraňuje to lesy, znižuje emisie a vytvára menej znečistenia. Bohužiaľ to také jednoduché nie je.

Recyklácia je prepletená s naším ekonomickým systémom a momentálne ekonomicky nedáva veľmi zmysel. Často stojí viac peňazí niečo zrecyklovať, než to jednoducho vyhodiť.

A to je pre životné prostredie zlá správa.

Pohľad na globálnu recyklačnú krízu

Aj keď to dnes mnohí ani len netušia, recyklácia sa vo svete rozmohla hlavne vďaka Číne. V 90. rokoch Čína zažila rozmach výroby a začala vyvážať stále viac tovaru. Výrobcovia tohto tovaru nutne potrebovali kovy a plasty na nové výrobky a papier na ich balenie. Takže krajiny ako USA mohli naložiť lode, ktoré práve doviezli čínsky tovar, tonami svojho odpadu.

V teoretickej rovine boli všetci spokojní. USA našli zákazníka ochotného platiť za odpad, ktorý by inak skončil na skládke, a Čína zarobila na vracajúcich sa lodiach plných materiálu na znovuspracovanie.

Lenže roky rástlo množstvo odpadu dovážaného do Číny a svet sa na tom stal závislý.

V rok 2017 však nastal zlom. Čína zavádza nové obmedzenia na dovoz cudzieho odpadu. Čínska vláda zakázala dovoz 24 druhov odpadu, pretože dovoz svetového odpadu nebolo dobré pre čínske životné prostredie.

Čína už jednoducho mala plné zuby dovozu nášho odpadu, pretože ho aj tak nevedela v jeho komplexnosti spracovávať. Rozhodnutie o zrušení dovozu spôsobilo prudký pokles cien odpadu a rozvrátilo svetové recyklačné trhy.

To prinieslo krízu komunitám, ktoré sa na predaj odpadu spoliehali, aby mohli financovať jeho zber. V USA priemerná cena použitej vlnitej lepenky klesla za dva roky o 85 % na 28 dolárov za tonu (august 2019). Takéto výkyvy škodia konceptu recyklácie.

Oplatí sa za to platiť?

Recyklácia skutočne šetrí zdroje, čo znamená menej emisií skleníkových plynov. Výroba plechoviek z recyklovaného hliníka údajne využíva až o 95 % menej energie ako ťažba a použitie nových surovín. Recyklácia ocele zasa vraj šetrí 60 % energie – rovnako ako recyklácia papiera.

Vo výsledku záleží na tom, ako rýchlo prerobíme spôsob, akým veci robíme.

To sú však energie, nie ceny. Cena tovarov bude zrejme čoraz vyššia, a to nielen s ohľadom na infláciu alebo vojnu na Ukrajine, ale aj kvôli všeobecnému rastu životnej úrovne a pre dôraz na environmentálne zodpovedný charakter výroby.

Recyklovateľné materiály sú komodity, rovnako ako ropa, zlato alebo kaviár, a ich hodnota stúpa a klesá na základe trhových podmienok.

Napríklad keď sú ceny nízke, je často lacnejšie vyrobiť novú fľašu z nových surovín.

Navyše, nedbalá recyklácia to môže zdražiť. Jediná krabica od pizze medzi kartónmi môže zničiť celú várku, pretože olej sa nedá oddeliť od papierového vlákna. Veľké firmy ako Mars, Pepsico alebo Unilever sa zaviazali znížiť používanie prvotných plastov a zvýšiť používanie recyklovaného a rozložiteľného tovaru, čo môže viesť k nutnosti prenastaviť niektoré výrobné procesy. K tomuto trendu sa pridali aj automobilky, ktoré začali využívať recyklované materiály už aj na miestach, s ktorými prichádza vodič do priameho kontaktu – sú totiž bezpečné, estetické a pôsobia hodnotne.

Odpadu bude stále viac

Medzičasom počet ľudí na svete dosiahol 8 miliárd. Očakávajme teda, že sa nám nahromadí ešte viac odpadu ako kedykoľvek v histórii ľudstva. Niektorým spoločnostiam dochádza miesto na skladovanie odpadu a prestali zbierať plasty, papier a sklo. Niektoré všetko vozia na skládku alebo to pália.

Riešením sú systémové medzinárodné riešenia, ktorých uplatňovanie je nesmierne náročné. V súčasnosti sa všeobecne apeluje na to, aby ľudia dôsledne separovali svoje domáce odpady, nech je potom recyklácia jednoduchšia a aby ju možné stabilizovať do takej miery, že sa stane spoľahlivým zdrojom materiálov pre všetky druhy priemyselnej výroby.

A práve toto bude vždy tým hlavným nedostatkom systému – nemožno od ľudí očakávať, že budú natoľko dôslední, že všetko vyseparujú presne. Ako sme spomenuli vyššie, už len krabica od pizze medzi kartónmi môže byť problém. Vysokú účinnosť nemožno dosahovať tým, že budete očakávať zodpovednosť a disciplinovať zo strany nezúčastnených. Ľudia častokrát ani nevedia, či to, čo držia v ruke, je sklo alebo plast, či ten či iný obal patrí do papiera alebo čo vlastne robiť s textíliami.

Riešením je jedine technológia, ktorá sa o triedenie postará automatizovane a s takmer 100-percentnou spoľahlivosťou.

Máme tu však predsa len jednu alternatívu: produkovať menej odpadu, čo je však, minimálne v nasledujúcich desiatkach rokoch, veľmi nerealistické.

Sú stromčeky environmentálnou záťažou?

Ak ste tieto Vianoce nad otázkou udržateľnosti nepremýšľali, budúci rok môže byť jednou z rozhodujúcich faktorov pri kúpe. Zatiaľ čo niektorí sa vyžívajú vo vôni skutočného stromčeka a radosti z jeho zberu na miestnej farme, iní uprednostňujú jednoduchosť umelých stromčekov, ktoré môžu znova použiť na nadchádzajúce Vianoce. Podľa CNN vyhodia Američania každý týždeň od Dňa vďakyvzdania do Nového roka každý rok 1 milión ton odpadu navyše. Prevažná časť tohto 25-percentného nárastu sa odohráva počas vianočného obdobia a tvoria ho dovolenkové pohľadnice, baliaci papier, darčekové krabičky atď. Ale aspoň časť tohto odpadu obsahuje vyradené vianočné stromčeky – konkrétne falošné.

Kľúčom je uvedomelosť

Spotrebitelia si však čoraz viac uvedomujú klimatické problémy. Zvažovanie toho, ktorý strom má najmenší vplyv na našu rýchlo sa otepľujúcu planétu, sa stalo dôležitou súčasťou dovolenkového rozhodnutia. Navyše, výber stromu priateľského k planéte vás pravdepodobne dostane na Santov dobrý zoznam.

Ktorý druh stromu má teda najnižšiu uhlíkovú stopu – prírodný  alebo ten plastový z obchodu? Dokonca ani odborníci nepoznajú jednoznačnú odpoveď. „Je to oveľa zložitejšie, ako si myslíte,“ povedal pre CNN Andy Finton, riaditeľ ochrany krajiny a lesný ekológ organizácie Nature Conservancy v Massachusetts.

Je umelý stromček lepšou možnosťou?

Je ľahké si predstaviť, že opätovné použitie umelého stromu rok čo rok je udržateľnejšou možnosťou. Finton však hovorí, že ak sa umelý strom používa šesť rokov – čo je priemerný čas, počas ktorého ho zvyknú ľudia vlastniť – „cena uhlíka je určite vyššia“ ako v prípade prírodného stromu. „Ak sa umelé stromy používajú na dlhšiu životnosť, táto rovnováha sa zmení,“ povedal Finton pre CNN. „A čítal som, že by trvalo 20 rokov, kým by uhlíková bilancia bola približne ekvivalentná.“ 

Umelé stromy zvyčajne vyrábajú z polyvinylchloridového plastu alebo PVC. Plasty sú vyrobené z ropy a vyrábajú sa v petrochemických zariadeniach, ktoré pohlcujú znečistenie. Štúdie tiež spájajú PVC plast s rakovinou a ďalšími rizikami pre verejné zdravie a životné prostredie.

Doprava, hnojenie a zalievanie = ďalšie aspekty

Potom je tu aspekt dopravy. Podľa ministerstva obchodu USA sa väčšina umelých vianočných stromčekov dováža do USA z Číny, čo znamená, že výrobky sa prepravujú loďami poháňanými fosílnymi palivami cez Tichý oceán a potom sa presúvajú ťažkými nákladnými autami, kým nakoniec pristanú na pultoch distribútora. alebo na prahu spotrebiteľa.

American Christmas Tree Association, nezisková organizácia, ktorá zastupuje výrobcov umelých stromčekov, si v roku 2018 objednala WAP Sustainability Consulting na štúdiu.  Zistili, že ak máte umelý stromček dlhšie ako päť rokov, jeho vplyv na životné prostredie je lepší v porovnaní so živým.

„V štúdii sa skúmali umelé stromy z hľadiska faktorov, ako je výroba a zámorská doprava,“ povedal pre CNN Jami Warner, výkonný riaditeľ ACTA. „Do úvahy sa berie aj výsadba, hnojenie a zalievanie. Živé stromčeky sú na poliach približne sedem až osem rokov.“

Zvolili ste radšej živý?

Hlavným ťahákom skutočných stromov je ich autentickosť. Vyzerajú skutočne, skutočne voňajú a cítia sa ako skutočné.  Čo je ďalším plusom, keďže sa Vianoce každým rokom viac a viac komercializujú. Živé stromčeky tiež nevyžadujú intenzívne uhlíkové emisie, ktoré sú potrebné na výrobu a prepravu umelých stromov. Počas rastu  uvoľňujú kyslík do atmosféry a prijímajú oxid uhličitý, čím problém eliminujú. V USA sú tisíce fariem so stromami a každý rok sa okolo 30 miliónov stromov predá sviatočným nakupujúcim. Príde vám to veľa? Je to nič v porovnaní  s 350 až 500 miliónmi stromov, ktoré sa pestujú na tento účel každý rok.

Čaro stromových fariem

Stromové farmy sú prínosom pre životné prostredie a ľudí, ktorí na nich pracujú a žijú. Vytvárajú pracovné miesta, domovy pre zvieratá, kyslík pre každého a sú slasťou pre oko. Dôležitejšia je skutočnosť, že na rozdiel od umelých sú úplne biologicky rozložiteľné. Môžu sa použiť na rezivo, premeniť na mulč alebo kompostovať a použiť na hnojenie úrody budúceho roka.

Chcete ešte výraznejšie znížiť vplyv živého stromčeka na životné prostredie?  Kúpte si ten, ktorý farmári vypestovali lokálne. Ak nie ste perfekcionistom, opýtajte sa zamestnanca na miestnom trhu s vianočnými stromčekmi, či by vám neukázal aj menej dokonalé stromčeky. Tie väčšinou smerujú priamo k štiepkovaču – kúpou jedného z nich ušetríte mulčované a vo vrecku vám zostanú eurá navyše.

A najlepšia možnosť?

Dokonalou alternatívou  je jedine živý strom v kvetináči. Akokoľvek to znie zvláštne, mnohé ekologické spoločnosti ponúkajú programy na adopciu stromčekov. Napríklad Friends of the Urban Forest v spolupráci s ministerstvom životného prostredia v San Franciscu predáva tieto živé stromčeky v kvetináčoch známe ako „zelené vianočné stromčeky“, ktoré si môžete nechať vo svojej obývačke. Po sviatkoch organizácia vyzbiera stromčeky z domovov všetkých a presadí ich v lese. Nesú názov „stromy Charlieho Browna“ – ale to im nezabránilo v tom, aby v posledných rokoch neustále rástli v popularite a výnosoch.

Bojovať proti klimatickej kríze dokážeme v každej sfére

Podľa zistení NASA je obnova našich lesov jedným z najúčinnejších spôsobov na spomalenie zmeny klímy. Farmy s vianočnými stromčekmi,  dokážu uskladniť veľa uhlíka – dosť na zníženie emisií uhlíka – až o  tridsať percent, ak ich udržujeme správne. Národná asociácia vianočných stromčekov tvrdí, že za každý zakúpený stromček vysadia farmári na jeho miesto jednu až tri sadenice. To znamená, že v priemere sa ročne vysadí trojnásobok použitých stromov. Možno sa vám živý stromček finančne oplatí menej, no stojí za to. Vaše rozhodnutie ocení nielen naša planéta, ale aj váš domov.