Kategória: Archív

Harmanček

Harmanček, ktorý niektorí považujú za liek na všetko, sa bežne používa aj na úzkosť a relaxáciu.

Taktiež sa často používa na hojenie rán, a na zmiernenie zápalov alebo opuchov.

Bežne sa používa pre svoje antioxidačné, antimikrobiálne, antidepresívne, protizápalové, antidiabetické a protihnačkové účinky.

Priaznivo pôsobí aj pri liečbe osteoartrózy kolena, ulceróznej kolitídy, predmenštruačného syndrómu a gastrointestinálnych porúch.

Harmanček sa používa ako čaj, alebo sa aplikuje ako obklad.

Môže sa použiť na liečbu podráždenia kože, pri liečbe rakoviny ožarovaním. Harmanček vo forme kapsúl sa môže použiť na kontrolu zvracania počas chemoterapie.

Echinacea

Echinacea je kvitnúca rastlina z čeľade sedmokrásky.

Echinacea sa bežne používa na liečbu alebo prevenciu prechladnutia, chrípky, infekcií, a na hojenie rán.

Tradične sa používa ako liek na bolesti zubov, bolesti čriev, hadie uhryznutie, záchvaty, podráždenie kože, artritídu a rakovinu.

Echinacea je bohatá na látky, o ktorých sa predpokladá, že zmierňujú bolesť, zápal, a majú antivírusové a antioxidačné účinky.

Echinacea je dostupná vo forme kapsúl, tinktúry a čaju (vo vrecúškach a vo forme voľných listov).

Gingko

Ako jeden z najstarších druhov stromov, je gingko zároveň jednou z najstarších homeopatických rastlín, a kľúčovou bylinkou čínskej medicíny.

Ginkgo pochádza z Ázie, a je jedným z najpredávanejších bylinných liekov.

Listy sa používajú na výrobu extraktov, kapsúl a tabliet, a môžu sa konzumovať aj ako čaj.

Listy ginka sa už tisícročia používajú kvôli jeho liečivým účinkom.

Patrí medzi ne liečba bronchitídy, astmy, chronickej únavy a tinitusu (zvonenie v ušiach).

Tea tree olej

Čajovník, ktorý pochádza z Austrálie, produkuje olej, o ktorom sa dlho predpokladalo, že je prospešný pri kožných ochoreniach, vrátane akné, mykózy nôh, malých rán, lupín, uštipnutí hmyzom a iných zápalových stavov kože.

Bežne sa používa ako vysoko koncentrovaný esenciálny olej.

Čajovníkový olej sa získava z listov stromu, ktorý pochádza z Queenslandu a Nového Južného Walesu v Austrálii.

Kurkuma

Kurkuma, pôvodom z južnej Ázie, je bylinná trváca rastlina patriaca do čeľade zázvorovitých.

Pre svoje liečivé vlastnosti sa používa už viac ako 4000 rokov.

Kurkuma je jednou z najviac skúmaných bylín. Má antioxidačné, protizápalové, antibakteriálne a protirakovinové vlastnosti.

V ajurvéde a iných systémoch tradičnej medicíny, sa používa pri infekciách horných dýchacích ciest, tráviaceho systému a kožných problémoch.

Je propagovaná ako pomoc pri takých stavoch, ako sú alergie, artritída, poruchy trávenia, infekcie dýchacích ciest, depresia a ochorenie pečene.

Kurkuma môže poskytnúť terapeutické výhody pre zdravie pokožky, ako perorálny doplnok alebo v rámci kožnej aplikácie.

Tiež sa ukázala ako účinná, pri znižovaní bolesti kĺbov spôsobenej artritídou.

Kurkuma sa používa na celom svete ako prísada do varenia.

Doplnky sa vyrábajú zo sušených podzemkov a často sa predávajú vo forme kapsúl. Kurkumová pasta je určená na lokálne použitie na pokožku, pri určitých kožných ochoreniach.

Levanduľa

Jedna z najobľúbenejších bylín na svete, levanduľa,  je vždyzelený ker s príjemnou vôňou, ktorý rastie v nízkych kopcoch, a pochádza zo Stredomoria.

Levanduľa patrí do rodiny mätových, a darí sa jej na mnohých miestach po celom svete.

Všestranná bylina sa používa v produktoch osobnej starostlivosti, i esenciálnych olejoch, a stala sa jednou z najviac preštudovaných bylín vďaka svojim zdravotným prínosom.

Levanduľu ľudia používajú po stáročia na všetko, od parfumov cez aromaterapiu, až po liečebné účely.

Terapeutické vlastnosti byliny sa tradične využívali na liečbu bodnutia hmyzom a popálenín, na čistenie rán, a na ochranu pred niektorými chorobami.

Dnes dôkazy naznačujú, že levanduľa podporuje spánok, zlepšuje pamäť, zmierňuje bolesť a pozdvihuje náladu.

Vďaka svojim upokojujúcim vlastnostiam, môže byť levanduľový esenciálny olej účinný pri upokojení úzkosti, a podpore dobrého spánku.

Zistilo sa tiež, že esenciálny olej zmierňuje bolesť a môže byť nápomocný pri utíšení artritídy/bolesti kĺbov, bolestiach hlavy, chrbta a menštruačných kŕčoch.

Ľubovník bodkovaný

Ľubovník bodkovaný je známa rastlina so žltými kvetmi.

Kvet a list sa používajú na výrobu bylinných liečiv a doplnkov, ako alternatívna liečba rôznych ochorení.

Ľubovník bodkovaný sa na liečebné účely používa už tisíce rokov, je výborný na rôzne stavy, vrátane nespavosti, hojenia rán, depresie a ochorení obličiek a pľúc.

Dnes je ľubovník bodkovaný najpopulárnejší bylinný liek na depresiu.

Ľubovník bodkovaný sa tiež používa na zmiernenie symptómov menopauzy, pri obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD) a kožných ochoreniach.

Môže sa použiť lokálne na podporu hojenia rán, a zníženie bolesti svalov.

Ľubovník bodkovaný je dostupný v suchej, olejovej a tekutej forme, vrátane kapsúl, tinktúr a elixírov.

„Vzorky patria afroamerickej žene z mäsa a kostí, ktorá mala rodinu a vlastný príbeh“ povedala jej vnučka. Henrietta Lacks sa stala príkladom, z ktorého sa lekárska etika musí poučiť – nehľadiac na úspešné výsledky.

Prešla si veľkou bolesťou

Pri ochrane nášho zdravia zohráva dôležitú úlohu prevencia. Častokrát však zanedbávame či odkladáme pravidelné prehliadky u lekára, čo môže mať veľmi nepríjemné následky.

Henrietta Lacks bola matkou piatich detí. Počas posledného tehotenstva v sebe cítila zvláštne napätie, no až niekoľko mesiacov po pôrode vyhľadala pomoc lekára. Znepokojivé krvácanie a hrčka, ktorú neodhalili pri narodení syna nakoniec priniesli bolestivý rozsudok – rakovinu krčka maternice. Najväčšiemu ohrozeniu sa dnes v prvom štádiu dá predísť, ale v 50. rokoch minulého storočia nebola liečba príliš sofistikovaná.

Ošetrenie zahŕňalo malé sklenené trubice rádioaktívneho kovu, ktoré sa zabalili to látkových vrecúšok. Následne sa vykonala operácia a trubice sa prišili do vnútra krčka maternice. Bolestivá procedúra nezabránila rozšíreniu rakoviny a Henrietta Lacks skonala v roku 1951 ako 31-ročná.

Najznámejšie bunky sa neodobrali dobrovoľne

Kým život mladej afroameričanky vyhasol priskoro, s jej bunkami sa medicína stretáva dodnes. Háčik je v tom, že Henriettu nikto nežiadal o povolenie na to, aby sa jej bunky stali predmetom výskumu. Pri vykonávaní zákroku chirurg odobral dve malé vzorky tkaniva: jednu z Henriettinho nádoru a jednu zo zdravého tkaniva krčka maternice. Vzorky sa ocitli medzi ďalšími, ktoré mali slúžiť na výskum lekára Georgea Geya. Vedúci výskumu tkanivových kultúr v nemocnici Johns Hopkins hľadal „nesmrteľnú“ bunkovú líniu, aby rozšíril poznanie o rakovinotvorných bunkách.

V laboratóriu sa ukázalo, že jej bunky majú mimoriadnu schopnosť prežiť a rozmnožovať sa – v podstate sa stali riešením dlhotrvajúceho problému. Výskumník ich následne zdieľal s inými vedcami a stali sa ústredným bodom biologického výskumu.

HeLa bunky sa krátko na to zapísali do histórie medicínskeho pokroku. Do dnešného dňa prispeli k takmer 75 000 štúdiám. Rozšírili vedomie o HPV víruse, vakcínach proti detskej obrne či pomohli pochopiť priebeh vírusu HIV/AIDS. Okrem toho sa bunky Henrietty Lacks využívali v životne dôležitom výskume pri výrobe vakcín proti chorobe COVID-19.

Rodina sa po rokoch dočkala nápravy

Napriek tomu bola Henriettina rola až do 70. rokov neznáma aj jej rodine. V 21. storočí sa Henriettin prípad stal dôležitou súčasťou diskusie o informovanom súhlase pacientov s extrakciou a použitím buniek vo výskume. V roku 2013 Národné inštitúty zdravia (NIH) udelili rodine Lacksovcov kontrolu nad tým, ako sa použijú údaje o bunkovom genóme HeLa. Dvaja členovia rodiny Lacks tvorili súčasť pracovnej skupiny HeLa Genome Data Access z NIH, ktorá skúmala žiadosti výskumníkov o prístup k informáciám o sekvencii HeLa.

Nemocnica Johns Hopkins sa takisto podieľa na tom, aby vynahradila premlčaný skutok jedného z jej zamestnancov. Na svojej oficiálnej stránke sa zaväzuje v oceňovaní prínosu Henrietty Lacks a zabezpečení primeranej ochrany o starostlivosť o lekárske informácie rodiny Lacksovcov.

Nesmrteľný odkaz

Ako mnoho príbehov, aj tento sa postupne dostal na stránky kníh a televízne obrazovky. Kniha od autorky Rebeccy Skloot sa zaradila medzi najlepšie knihy roku 2010. Nesmrteľný život Henriety Lacks rozpráva strhujúci príbeh o kolízii medzi etikou, rasou a medicínou. Ponúka aj náhľad na Henriettinu dcéru, pohltenú otázkami o matke, ktorú nikdy nepoznala.

HBO v roku 2017 nakrútilo podľa knižnej predlohy rovnomenný film. Henriettu Lacks stvárnila herečka a moderátorka Oprah Winfrey. Je to príbeh neoddeliteľne spojený s temnou históriou experimentovania na Afroameričanoch, zrodom bioetiky a právnymi spormi o tom, či máme pod kontrolou veci, z ktorých sa skladáme.

Zdroje: www.britannica.com, www.nature.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com/Kadir Nelson, Smithsonian Institute

Spätosť človeka s prírodou je silnejšia, než sa zdá. Príkladom môže byť štúdia vedená Lesnou službou Ministerstva poľnohospodárstva USA, ktorá poukazuje na to, že stromy sa spájajú s nižším počtom úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia, informuje portál ScienceAlert.

Okrem toho autori štúdie zistili, že ročné ekonomické prínosy ich výsadby výrazne prevyšujú náklady na ich údržbu, pričom ide o viac ako 1000 násobok z danej sumy.

Pozitívny vplyv zelene

Už predchádzajúce štúdie poukazovali na pozitívny vplyv prírody na ľudské zdravie, píše portál Quick Telecast. Výnimkou nie je ani duševné zdravie, s ktorým v súčasnosti mnoho ľudí čoraz viac bojuje. Z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý pravidelne realizuje Slovenská akadémia vied, vyplýva, že až štvrtina respondentov považuje svoj duševný stav za horší. Okrem toho sa preukázalo, že pokiaľ ide o zeleň, mestské lesy a pouličné stromy môžu ponúknuť porovnateľné výhody, dodáva Quick Telecast.

Autori najnovšieho výskumu spájajú väčšie množstvo vegetácie najmä s nižšou úmrtnosťou. Zväčša ide o zníženie kardiovaskulárnej a respiračnej mortality.

„Väčšina štúdií však používa satelitné zobrazovanie na odhad vegetačného indexu, ktorý nerozlišuje rôzne typy vegetácie a nedá sa priamo previesť do hmatateľných zásahov,“ vysvetľuje výskumník z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie Payam Dadvand. Spolu so svojimi kolegami využil vo svojej štúdií dobre zdokumentovanú kampaň na výsadbu stromov. Rozvinula sa v Portlande v štáte Oregon počas rokov 1990 až 2019, pričom nezisková skupina Friends of Trees vysadila na danom území až 49 246 pouličných stromov.

Neskôr spojili stromové údaje každého sčítacieho traktu s mierou úmrtnosti v dôsledku spomínaných kardiovaskulárnych, respiračných a neúmyselných úmrtí. Dané informácie čerpali z Oregonského zdravotného úradu. Pozitívne výsledky sa vzťahujú najmä na štvrti s väčším počtom vysadených stromov.

Výška stromov ako kľúčový faktor

ScienceAlert uvádza, že daná asociácia môže byť silnejšia, ak sú stromy vyššie. Tie, čo boli vysadené v priebehu posledných piatich rokov sa spájali s 15 % poklesom úmrtnosti. Zvrat nastáva pri stromoch vysadaných za posledných 11 až 15 rokov spájajúcich sa až s 30 % poklesom.

Síce výsadba nových stromov má pozitívny dopad na životné prostredie, zachovanie starších stromov je ešte dôležitejšie pre verejné zdravie. Nejde len o ľudskú populáciu, ale aj blaho voľne žijúcich živočíchov.

Aj keď dané prepojenia presne nevysvetľujú vyššie uvedené súvislosti, vedci poukazujú na to, že veľkosť stromu zmierňuje faktory, ako sú znečistenie ovzdušia, teplota či hluk.

„Efekt sme pozorovali v zelených aj menej zelených štvrtiach, čo naznačuje, že výsadba stromov na uliciach prospieva obom,“ hovorí jeden z autorov štúdie Geoffrey H. Donovan.

Záchrana ľudských životov

Niektoré americké federálne agentúry uvádzajú, že hodnota dospelého ľudského života sa pohybuje v rozmedzí 10,7 milióna dolárov, informuje Quick Telecast. Vzhľadom na túto informáciu výskumníci vypočítali, že vysadenie jedného stromu v každom zo 140 sčítaných traktov v Portlande by ročne vygenerovalo približne 14,2 milióna dolárov na zachránených životoch. Ich údržba by sa pohybovala v rozmedzí  3000 až 13 000 dolárov.

„Naše výsledky poskytujú dôležitý dôkazový základ pre hmatateľné zásahy, ktoré zahŕňajú napríklad výsadbu stromov, na zvýšenie dlhovekosti obyvateľov miest,“ cituje ScienceAlert Dadvanda.

Terapia stromom

Portál Lepší deň uvádza, že liečbu stromom môžeme nazvať aj ako dendroterapiu. Táto významná časť prírody nielenže pomáha pri únave, ale aj reume, ľadvinových kameňoch či migréne. Danú súvislosť potvrdzuje holandský výskum, ktorý upriamuje na to, že ľudia žijúci v blízkosti lesa boli o 20 % menej chorí než žijúci v meste.

Na dendroterapiu môžete použiť každú jeho časť, či už odvary z listov, šťavu z brezy alebo sirup z mladých výhonkov ihličnanu. Energiu z nich prijímame už len tým, že okolo nich prechádzame. Avšak najsilnejšiu energiu vyžarujú tie, ktoré nie sú zničené parazitmi alebo hmyzom.

Najviac pozitívny účinok má lipa, dub, vŕba či breza. Pokiaľ ide o lipu, je známa ako symbol sily, priateľstva a pozitívnych myšlienok. Pomáha pri srdcových a pľúcnych problémoch, pričom sa využívajú najmä jej kvety.

Ak zvolíte liečbu dubom, pomáha najmä pri zápalových ochoreniach. V minulosti sa považoval aj za strom umenia a osvietenia. Okrem toho dubová kôra zastavuje krvácanie a používa sa pri tráviacich problémoch.

Vŕba sa vyznačuje ako symbol pamäte, liečenia a múdrosti. Na liečbu môžete použiť jej kôru alebo listy vo forme nálevu a odvaru. Znižuje potenie a potláča chronické bolesti hlavy. Okrem toho podporuje spánok a je vhodnou prevenciou pri reumatických problémoch.

Ako poslednú si rozoberieme brezu, ktorá má pozitívny dopad na duševné zdravie. Odstraňuje úzkosť, skľúčenosť či depresiu. Pri liečbe sa používajú predovšetkým jej listy, kôra, ale aj brezová šťava a voda.

V spoločnosti často vznikajú pomyselné delenia na milovníkov psov a mačiek. Majitelia psov v mnohých prípadoch nechápu, prečo si niekto zaobstaral mačku, nakoľko jej povaha je viac nezávislá a je ťažšie sa s ňou spojiť. Avšak štúdia publikovaná v roku 2020 prináša nečakaný zvrat, informuje portál ScienceAlert.

Vedci zistili, že pokiaľ sa na ne pozeráme prižmúrenými očami a pomalým žmurkaním, sú voči nám viac vnímavé. Môže to byť tým, že daný spôsob je pre toto zvieracie plemeno priam typický. Neoficiálne dôkazy majiteľov naznačili, že skopírovanie spomínaného výrazu mu môže oznámiť, že sme priateľskí a otvorení interakcii.

„Ako niekto, kto študoval správanie zvierat a je majiteľom mačiek, môžem poukázať na to, že mačky a ľudia dokážu komunikovať týmto spôsobom. Ide o niečo, čo majitelia už tušili, čiže je vzrušujúce nájsť dôkazy,“ povedala po publikovaní výsledkov výskumu psychologička Karen McComb z University of Sussex vo Veľkej Británii.

Dva experimenty

Portál NDTV uvádza, že v spojení s danou súvislosťou sa uskutočnili dva experimenty. V prvom sa zúčastnilo 21 mačiek zo 14 rôznych domácností, pričom testy sa uskutočnili v dome každej z nich. Pohybovali sa vo vekovej skupine až do 16 rokov.

Po tom, ako sa jednotlivá mačka usadila, majiteľ dostal pokyn, aby si sadol približne meter od nej a pomaly žmurkal, píše ScienceAlert. Po porovnaní výsledkov zaznamenaných na kamerovom zázname sa dokázalo, že mačky v danom prípade zvyknú žmurkať pomalšie.

Druhý experiment zahŕňal 24 mačiek z ôsmich domácností. Pre tentokrát nežmurkali majitelia, ale výskumníci, ktorí doposiaľ s ňou nemali žiaden kontakt. Okrem žmurkania k nej priblížili ruku, aby zistili jej reakciu. Ukázalo sa, že nielenže mačky vo väčšine prípadov žmurkli späť, ale zároveň sa priblížili k natiahnutej ruke.

McComb tvrdí, že išlo o prvú štúdiu skúmajúcu úlohu pomalého žmurkania v komunikácii medzi mačkou a človekom. Zároveň ide o niečo, čo si ľudia môžu bežne vyskúšať pokojne aj s mačkami na ulici.

„Pokiaľ ide o to, prečo mačky reagujú týmto spôsobom, dalo by sa povedať, že u mačiek sa vyvinulo pomalé žmurkanie, pretože ľudia ho považovali za pozitívne. Zároveň je aj možné, že začalo ako spôsob, ako prerušiť neprerušovaný pohľad, ktorý je v sociálnej interakcii potenciálne ohrozujúci,“ cituje NDTV autora štúdie Tasmina Humphreya.

Spätosť s majiteľom

Pre milovníkov mačiek nemusí byť spomínaný jav prekvapením. Výskum v priebehu posledných rokov poukázal aj na to, že naši mačkovití priatelia sú oveľa viac v súlade so svojimi majiteľmi, než sa predpokladalo, informuje ScienceAlert. Príkladom môže byť napríklad to, že reagujú na ľudí, ktorí sú k ním vnímaví.

Rovnako je dokázané, že odzrkadľujú osobnostné črty svojich majiteľov. Môže to vysvetľovať aj to, prečo sú ich takzvaným rozveselením, keď sú smutní. Okrem toho majú putá s ľuďmi prekvapivo hlboké.

Avšak je ťažké vysvetliť, prečo na nás žmurkajú daným spôsobom. Javí sa to ako prostriedok na signalizáciu benígnych úmyslov, nakoľko sa predpokladá, že interpretujú neprerušované pozeranie ako hrozivé.

V konečnom dôsledku ide o pozitívnu reakciu, pretože môže ísť aj o spôsob, ako im lepšie porozumieť. Pokiaľ k tomu dospejeme, môže to mať pozitívny dopad na ich emocionálne zdravie.

Teória vysokého hlasu

Mnohí majitelia mačiek zažili situáciu, kedy sa im ich mačkovitý priateľ po zavolaní odvrátil. Portál The New York Times uvádza, že je vedecky dokázané, že mačky nás môžu počúvať.

Štúdia francúzskych vedcov uverejnená v časopise Animal Cognition prichádza so zistením, že mačky môžu reagovať na „reč riadenú mačkami“. Zahŕňa vysoký hlas podobný tomu, ktorým sa prihovárame bábätkám. Zároveň reagujú aj na to, kto sa im prihovára.

„Zistili sme, že keď mačky počuli svojich majiteľov prostredníctvom vysokého hlasu, reagovali viac, ako keď ho počuli pri bežnom rozhovore,“ vysvetľuje autorka štúdie Charlotte de Mouzon.

Výskum sa zrealizoval priamo v domovoch jednotlivých mačiek, pričom sa im prehrali nahrávky zahŕňajúce rôzne typy reči. Ich reakcie môžeme považovať za veľmi jemné, avšak výskumný tím sa obával, že nebudú reagovať vôbec. Mohli sa prejavovať len pohybom ucha, otočením hlavy smerom k reproduktoru či zastavením toho, čo robili.

Okrem toho ide aj o doplnenie výskumu Dr. Vitale o vzťahu medzi mačkou a majiteľom. Poukazuje v ňom na jeho dôležitosť, nakoľko kopíruje spojenie medzi mačiatkom a matkou.

Existuje niekoľko problémov, s ktorými SpinLaunch musí rátať. Nadchádzajúce výzvy buď výskumný tím odradia, alebo sa dočkáme historického úspechu v rámci vesmírnych technológií.

Takmer dokonalý plán

Projekt SpinLauch sme vám na našom webe priblížili v júni. Jonathan Yaney v roku 2014 založil start-up s cieľom prehodnotiť technológiu vypúšťania telies do vesmíru. Keďže je prevádzka raketoplánov nákladná aj z ekologického hľadiska, kinetický systém nachádza na tento problém riešenie. Minulý október vykonali prvý úspešný štart na testovacom mieste Spaceport v Novom Mexiku.

Nasadenie malých satelitov na nízku obežnú dráhu Zeme by posunulo vesmírny biznis opäť o niečo ďalej, nejde však o neznámy koncept. V 50. rokoch minulého storočia si balistický inžinier Gerald Bull uvedomil, že dostatočne veľký kanón by mohol vystreliť náklad priamo do vesmíru. Následne vznikol projekt High Altitude Research Project (HARP), ktorý fungoval od roku 1962 a vypálil viac než 200 rakiet.

Delo dokázalo vystreliť sondážne rakety do výšky približne 180 kilometrov. HARP uskutočnil posledný test v roku 1967, kvôli nenaplnenej predstave o zvýšenej rýchlosti, ktorá by objekty dostala nad hranicu obežnej dráhy.

Prototypy SpinLaunch zaznamenali niekoľko vydarených pokusov, no stále sa oficiálne nepovažujú za plnohodnotné zariadenie. Čo zatiaľ dosiahli a čo musia zdokonaliť, aby sa plán premenil na skutočnosť?

Vyššia rýchlosť je zatiaľ nedosiahnuteľná

Samotná myšlienka SpinLaunch je veľmi jednoduchá. Namiesto spôsobu „odistiť a vypáliť“, ako to urobil HARP, SpinLaunch je vlastne veľký kruhový urýchľovač. Na jednom konci centrifúgy je náklad, na druhom konci ho vyvažuje protizávažie. Uzavretý priestor vytvorí tlak, a potom sa zariadenie roztočí obrovskou rýchlosťou.

Cieľom nie je dostať sa rovno vesmíru, skôr „len“ do extrémne vysokých nadmorských výšok. Až potom štartuje pomocná raketa, ktorá vynesie náklad do kozmu. Vďaka tomu sa znížia nielen náklady na palivo, ale výrazne sa zníži aj cena štartovacieho dňa. V ideálnom prípade bude SpinLaunch schopný vypúšťať veľa užitočných nákladov každý deň, za zlomok ceny dokonca opakovane použiteľných štartov rakiet.

Prototyp zatiaľ splnil niekoľko dôležitých testovacích bodov:

• úspešné odpojenie vákuového modulu po štarte
• dosiahnutie výjazdovej rýchlosti 1600 km/h
• náklad sa ocitol vo výške takmer 10 km

Výsledky sú v rámci skúšobného zariadenia pozoruhodné, no stále existuje priestor na vylepšenie. Aby vesmírna zásielka úspešne vstúpila na nízku obežnú dráhu Zeme, musí dosiahnuť výšku najmenej 300 kilometrov s orbitálnou rýchlosťou 25 000 km/h. Je centrifúgový systém na takéto zaťaženie stavaný?

1.Zvládne náklad vysoký tlak?

Satelity a iné testovacie telesá musia podľa ideálnych podmienok dosiahnuť osemkrát väčšie maximálne zrýchlenie než sú jeho súčasné hodnoty. Tieto podmienky vedci doteraz neskúsili prekonať, pretože hrozí poškodenie nákladu a raketového systému.

2. Neporušená „vesmírna prikrývka“

Ako pri každom veľkom projekte, najdôležitejšie je dbať na detaily. Plášť z materiálu nazývaného mylar slúži na tepelnú reguláciu povrchu vesmírnej sondy. Vypustenie nákladu zo stroja sa riadi zákonmi kinetiky – množstvo kinetickej energie je úmerné hmotnosti telesa a zároveň úmerné jeho rýchlosti na druhú.

Pokiaľ by teda náklad chcel cielene preraziť nízku obežnú dráhu a pripojiť sa k raketoplánu, všetky zmienené parametre by boli dvadsaťpäťkrát rýchlejšie, silnejšie…a prípadne aj ničivejšie. Raketový plášť by tak musel odolať oveľa náročnejším podmienkam.

3. Zvýšená sila odporu

Zvyčajne sa rakety pohybujú pomalšie v blízkosti zemského povrchu – kde je atmosféra najhustejšia – a naberajú rýchlosť, keď pokračujú v zrýchľovaní cez atmosféru. Najvyššie rýchlosti sa dosahujú v najvyšších nadmorských výškach: tam, kde je vzduch najredší.

SpinLauch sa pri spustení správa opačne. Najrýchlejší je práve v miestach s hustou atmosférou. Satelit sa preto nadmerne zahrieva, čo ovplyvňuje kvalitu, v akej dorazí k rakete.

Testy rozhodne nie sú na konci

Urýchľovač má rozhodne našliapnuté na to, aby sa z neho stala skutočná pomôcka pre vysielanie družíc do kozmu. V snahe dostať sa do vesmíru sa skúmajú rôzne možnosti, ale zväčšenie prototypu je zriedka také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ďalšie prípadné úspechy sú kľúčové nielen pre samotný startup, ale aj pre budúcnosť vesmírneho podnikania.

Budúcnosť vesmírneho podnikania: SpinLaunch posiela satelity do kozmu rýchlejšie a šetrnejšie

Zdroje: www.bigthink.com, www.hackaday.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com

Najdrahšie opatrovateľky sveta každoročne vychádzajú z Northland College, aj napriek tomu, že práca opatrovateliek alebo au-pair je vo svete vnímaná ako podradná a málo platená. To však neplatí pre absolventov z Nortlandu. Väčšina z nich zarába viac ako 100 000 dolárov ročne a pracuje pre lukratívnych klientov, celebrity a dokonca aj pre kráľovské rodiny.

@alexandratealeaf

Reply to @alyw8499 What would you have guessed? Doubt it was this! #norlandnanny #norlandcollege #norland #princesscore #royalcore

♬ original sound – hi I love you<3

Norland Collage

Norland College je známa už 130 rokov. Nachádza sa v historickom anglickom meste Bath a pripravuje svojich študentov na 21. storočie. Budúce opatrovateľky sa síce obliekajú do viktoriánskych uniforiem, no hovoria niekoľkými jazykmi, učia sa sebaobranu a absolvujú lekcie pokročilého šoférovania aj kybernetickej bezpečnosti.

https://www.tiktok.com/@nannylifeoflaura/video/6938315265570639109?is_from_webapp=v1&item_id=6938315265570639109

Túto inštitúciu založila Emily Ward 25. septembra 1892. A tak vytvorila prvé vzdelávacie zariadenie, ktoré ponúka vzdelávanie v oblasti starostlivosti o deti a povolania opatrovateľky.

Už od doby vzniku je Norland celosvetovo uznávaný popredný inštitút v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy v ranom detstve.

Čo všetko musia vedieť najdrahšie opatrovateľky

Od elitných opatrovateliek z Norlandu sa očakáva, že budú bezchybne variť, šiť a starať sa o svojich zverencov. Toto je však len malá časť predmetov, v ktorých sa norlandské opatrovateľky počas svojho štvorročného pobytu na škole vzdelávajú. Okrem iného sa učia, ako efektívne zvládať záchvaty hnevu a využívať taktiku vyhýbania sa krízovým situáciám. Absolvujú výcvik sebaobrany, školu šmyku aj predmet kybernetickej bezpečnosti. Rozvrh sa neustále prispôsobuje, tak aby opatrovateľky pripravil na svet a jeho nástrahy v 21. storočí.

Stať sa novodobým Jamesom Bondom nie je pre každého

Štúdium na Norland College nie je pre všetkých. Každý rok vzdelávania stojí 20 000 Eur. Svojimi školnými poplatkami sa Norland College  radí k popredným univerzitám ako Oxford alebo Cambridge. Avšak vyhliadka na získanie dobre platenej práce po skončení štúdia a generovanie slušného príjmu láka veľa uchádzačov. Uchádzačov je vždy viac ako voľných miest, takže uchádzači musia absolvovať vedomostné testy aj individuálne pohovory, na ktorých sa preveruje viacero vlastností.

Often working for high-profile employers, Norland nannies are expected to deal with potential threats, like kidnap attempts.

"The big wide world is very scary," a nanny said. "And you are looking after [the child] as a prized possession."https://t.co/EtSqnrnn2x pic.twitter.com/FHKsUdfLZC

— Insider Careers (@insidercareers) August 4, 2021

Aby ste získali miesto na Norlande musíte byť milujúci, láskavý, čestný, kreatívny, zodpovedný a organizovaný. Veľmi dôležitá je aj predchádzajúca skúsenosť so starostlivosťou o deti.

Uniforma je povinná

Od študentov sa očakáva, že budú nosiť uniformu počas celého trojročného kurzu starostlivosti o deti v Bathe. No mnohí z nich pokračujú v nosení uniformy aj po nástupe do práce, buď z vlastného rozhodnutia, alebo na naliehanie zamestnávateľa, ktorý sa chce pochváliť tým, že má norlandskú opatrovateľku.

Počas nosenia uniformy nesmú študenti žuť žuvačky, počúvať hudbu cez slúchadlá, kupovať rýchle občerstvenie alebo alkohol a používať telefón počas chôdze.

Norland Nannies majú k dispozícii novú rodovo neutrálnu uniformu

Už 130 rokov sú opatrovateľky Norlandu známe tradičnými uniformami v štýle Mary Poppins.

95% absolventov Norland Collge tvoria ženy, no postupne čoraz viac mužov začína mať záujem o túto lukratívnu profesiu. Doteraz sa od študentiek očakávalo, že budú nosiť šaty a od študentov, že budú nosiť nohavice. Dnes si však každý môže vybrať aj rodovo neutrálne nohavice spolu s tradičným tvídovým sakom alebo plášťom do dažďa.

Diskrétnosť na prvom mieste

S vysokopostavenými klientmi, medzi ktorých v minulosti patril napríklad Mick Jagger, princezná Anna alebo vojvodkyňa Kate, sa klebety od bývalých zamestnancov jednoducho nedajú riskovať. Z tohoto dôvodu majú opatrovateľky Norlandu často prísne dohody o mlčanlivosti.

Ilustračná foto: Alex Green

Priestupná sekunda, ktorá spôsobovala technologický chaos už od svojho uvedenia pred päťdesiatimi rokmi, bude zrušená od roku 2035.

Vedecká komunita sa rozhodla zrušiť systém priestupnej sekundy, ktorý bol prvýkrát prijatý v roku 1972, aby zodpovedal zmenám v rotácii Zeme. Celosvetovo akceptovaný štandard na meranie času sa spoliehal na rotáciu Zeme, čo viedlo k vytvoreniu štandardu svetového času (UT1) známeho ako systém Greenwichského stredného času (GMT). S príchodom atómových hodín sa však vyvinula presnejšia a spoľahlivejšia metóda, ktorá viedla k vytvoreniu systému koordinovaného svetového času (UTC).

Od začiatku roku 1972 sa UTC vždy udržiavalo v rozsahu ±0.9 sekundy so stupnicou UT1 pridaním kladnej priestupnej sekundy, zvyčajne o polnoci z 30. júna na 1. júla alebo z 31. decembra na 1. januára nasledujúceho roku. Rozhodnutie pridať priestupnú sekundu prijíma približne šesť mesiacov vopred Medzinárodná služba systému rotácie Zeme a referenčných systémov (IERS). Kolísanie rotácie Zeme sa však nedávno zmenilo a rotácia Zeme sa zrýchlila. Tým prelomila doterajšie záznamy o dĺžke dňa, kedy sa rotácia Zeme spomaľovala. Ešte v nie príliš vzdialenej minulosti na pridanie priestupnej sekundy technologické spoločnosti doplatili výpadkami služieb a nevyspytateľným správaním serverov.

Rozhodnutie o zrušení

18.novembra 2022 sa na Generálnej konferencii pre váhy a miery v Paríži rozhodlo, že priestupná sekunda bude zrušená počnúc rokom 2035. Hlasovanie o ukončení systému priestupnej sekundy, nazývané aj „Rezolúcia D“, bude tlačiť na rozsiahlejšie prijatie systému UTC a bude účinné až do roku 2135.

Kto bol proti?

Vedci z Číny doteraz argumentovali proti zrušeniu systému UT1, pričom sa odvolávali na kultúrne dôvody. Rusko údajne chcelo zrušenie priestupnej sekundy oddialiť. Navigačný systém GLONASS je totiž stále závislý na započítavaní priestupnej sekundy. Krajina tak potrebuje viac času na rekalibráciu alebo modernizáciu vybavenia.

Priestupná sekunda dokáže spôsobiť chaos

Najväčším problémom s priestupnými sekundami je to, že ich nie je možné vložiť do programu hneď od začiatku, pretože sú ohlásené iba šesť mesiacov pred potrebou ich uplatnenia. Ak by všetky zariadenia túto zmenu neuplatnili naraz, nekonzistentnosť v rôznych systémoch na meranie času by mohla viesť k poruche systémov a rozsiahlym výpadkom.

V roku 2012 utrpel portál Reddit výpadok, pretože jeho servery s operačným systémom Linux nedokázali aplikovať priestupnú sekundu o polnoci z 30. júna na 1. júla. Medzi ďalšími dotknutými stranami boli napríklad aj servery spoločností Mozilla a LinkedIn. Priestupná sekunda tiež robila problémy v operačnom systéme Solaris od spoločnosti Sun Microsystems v roku 2009. Vtedy priestupná sekunda spôsobila samovoľný reštart viacerých systémov o polnoci z 31. decembra 2008 na 1. januára 2009. Podobné problémy však ešte stále nastali aj pri poslednej úprave času priestupnou sekundou na konci roku 2016. V júli tohto roku Meta zverejnila blogový príspevok, v ktorom žiadala zrušenie systému priestupnej sekundy.

Obavy do budúcnosti

Až do dnešného dňa bolo potrebné priestupné sekundy iba pridávať. Odborníci tak už teraz majú určitú predstavu, akým spôsobom to zvládnuť. Teraz však existuje veľmi reálna možnosť, že pri najbližšom posune času priestupnou sekundou bude potrebné sekundu odčítať. Tento posun by podľa predpokladov mal nastať ešte pred zrušením priestupnej sekundy do roku 2030. Softvér pre takýto prípad je už z veľkej časti zavedený, avšak zatiaľ nebol nikdy testovaný v celosvetovom meradle. Z tohto dôvodu vedci predpokladajú, že výsledky odčítania priestupnej sekundy môžu byť katastrofálne.

Zdroje: Nature, The New York Times, Engineering at Meta, Research Data Portal

Najnovší film Stevena Spielberga, Fabelmanovci, príde do slovenských kín už 8. decembra. Na plátna v USA sa dostal o niekoľko dní skôr a prestížny magazín TIME pri tejto príležitosti označil Spielberga za najslávnejšieho režiséra na svete. S týmto názorom by sa dalo polemizovať len ťažko, menej známy však môže byť jeho celovečerný televízny debut s názvom Duel.

Steven Spielberg

Kinematografia existuje približne 130 rokov, Spielbergova kariéra pokrýva viac než tretinu tohto obdobia a stále sa nekončí. Za ten čas režíroval vyše tri desiatky filmov, produkoval takmer dvojnásobok, trikrát si vyslúžil Oscara a získal ďalších trinásť nominácií. Na februárovom Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne dostane špeciálne ocenenie – čestného Zlatého medveďa za celoživotné dielo. Medzi jeho najznámejšie a najlepšie hodnotené snímky patria Čeľuste (1975), E.T. – Mimozemšťan (1982), Jurský park (1993), Schindlerov zoznam (1993) či Zachráňte vojaka Ryana (1998).

Fabelmanovci sú sčasti autobiografickým príbehom o začínajúcom režisérovi, na ktorého vyrozprávanie čakal Spielberg šesťdesiat rokov. Hovorí, že kúsok zo seba dal do každého filmu, no dlho odolával intímnemu pohľadu do svojho vnútra: „Čím viac som sa presviedčal, že nebudem potrebovať vyrozprávať svoj vlastný príbeh, tým viac som si uvedomoval jednu otázku: Prečo mám tento rozhovor sám so sebou znova a znova?” Prezrádzať viac o deji novinky pred jej uvedením na slovenský trh by bolo zlomyseľné.

Duel (1971)

Duel je oficiálne celovečerný debut, no rozhodne to nebola Spielbergova premiéra za kamerou. Už v mladosti zaujal štúdio Universal Pictures, ktoré mu ako 22-ročnému ponúklo kontrakt na sedem rokov. V čase, keď nakrútil Duel, už bol skúseným televíznym režisérom. Jeho talent dokazuje, že pôvodne malo ísť o 77-minútovú zákazku pre ABC, z filmu sa však stala taká senzácia, že dostal viac času a peňazí, aby ho predĺžil na 90 minút. Odvtedy uplynulo vyše päťdesiat rokov a Spielbergove filmy zarobili miliardy dolárov. S týmto na pamäti sa dá Duel považovať za „Pračeľuste”, za prvotnú ukážku, ako budovať napätie a hrôzu trpezlivosťou, zjednodušenou akciou a odďaľovaným vygradovaním. Zároveň je príkladom, že cisterna, ktorá ohrozuje auto na ceste v Kalifornii, stačí na film, keď je správne natočený.

Častý pohľad vo filme Duel. Zdroj: screenshot, YouTube

Stačia prvé sekundy jeho prvého filmu, aby bolo divákovi jasné, že Steven Spielberg je majster svojho remesla. Niekoľko minút absentuje dialóg s výnimkou počasia, dopravného servisu a športových správ v rádiu červeného Plymouthu Valiant, ktorý opúšťa Pasadenu a vydáva sa na zdanlivo rutinnú cestu cez kalifornské hory. Auto si takmer zaslúži miesto medzi postavami, vodič nie je v zábere, až kým to nie je úplne nevyhnutné. Spielberg predstavuje Davida Manna (herec Dennis Weaver), ako v slnečných okuliaroch hľadí do spätného zrkadla, čo bude musieť v priebehu filmu robiť viac než zvyčajne.

Cisterna si našla svoju obeť. Zdroj: screenshot, YouTube

Nie je zjavné a ani podstatné, prečo si kúdoliaca sa cisterna vybrala za obeť bezbranný Plymouth. Divák nespozná jej vodiča, je až prekvapujúce, že ju niekto šoféruje. Je to vrah, suchozemský žralok v kovbojských čizmách. Duel nemá možnosť, ale ani technickú potrebu držať cisternu mimo záber, tak ako žraloka pod vodou v Čeľustiach. S Čeľusťami však má spoločnú hlavnú tému. Zlo, s ktorým sa nedá vyjednávať, dá sa iba zničiť.

Vybraná filmografia Stevena Spielberga:

Duel (1971)

Posadnutý diablom (1972)

Savage (1973)

Sugarlandský expres (1974)

Čeľuste (1975)

Blízke stretnutie tretieho druhu (1977)

1941 (1979)

Dobyvatelia stratenej archy (1981)

E.T. – Mimozemšťan (1982)

Zóna súmraku (1983)

Indiana Jones a Chrám skazy (1984)

Purpurová farba (1985)

Ríša slnka (1987)

Navždy (1989)

Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989)

Hook (1991)

Jurský park (1993)

Schindlerov zoznam (1993)

Stratený svet: Jurský park (1997)

Amistad (1997)

Zachráňte vojaka Ryana (1998)

A.I. Umelá inteligencia (2001)

Minority Report (2002)

Chyť ma, ak to dokážeš (2002)

Terminál (2004)

Mníchov (2005)

Vojna svetov (2005)

Indiana Jones a Kráľovstvo krištáľovej lebky (2008)

Tintinove dobrodružstvá (2011)

Vojnový kôň (2011)

Lincoln (2012)

Most špiónov (2015)

Môj kamoš obor (2016)

The Post: Aféra v Pentagone (2017)

Ready Player One: Hra sa začína (2018)

West Side Story (2021)

Fabelmanovci (2022)

Zdroje: forumfilm.sk, time.com, theguardian.com, csfd.cz

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com

Hormóny šťastia

Niektoré jednoduché aktivity, ako je cvičenie, varenie a počúvanie hudby, môžu pomôcť zvýšiť produkciu hormónov dobrej nálady.

Hormóny sú látky produkované rôznymi žľazami vo vašom tele.

Cestujú krvným obehom, fungujú ako poslovia a hrajú úlohu v mnohých telesných procesoch.

Jedna z ich dôležitých funkcií je, že pomáhajú regulovať vašu náladu.

Je známe, že určité hormóny pomáhajú podporovať pozitívne pocity, vrátane šťastia a potešenia.

Delenie

Dopamín

Dopamín, známy ako hormón „dobrého pocitu“, je neurotransmiter, ktorý je dôležitou súčasťou systému odmeňovania vášho mozgu. Je spojený s príjemnými pocitmi, spolu s učením, pamäťou a ďalšími.

Serotonín

Tento hormón a neurotransmiter pomáha regulovať vašu náladu, ako aj spánok, chuť do jedla, trávenie, schopnosť učiť sa a pamäť.

Oxytocín

Oxytocín, ktorý sa často nazýva „hormón lásky“, je nevyhnutný pre pôrod, dojčenie a silnú väzbu medzi rodičom a dieťaťom.

Môže tiež pomôcť podporiť dôveru, empatiu a spojenie vo vzťahoch.

Úrovne sa vo všeobecnosti zvyšujú s fyzickou náklonnosťou.

Endorfíny

Tieto hormóny sú prirodzeným prostriedkom na zmiernenie bolesti vášho tela, ktoré vaše telo produkuje v reakcii na stres, alebo nepohodlie.

Úrovne sa môžu zvýšiť aj vtedy, keď sa zapojíte do činností, ktoré prinášajú odmenu, ako je jedenie, cvičenie alebo sex.

Čo ovplyvňujú, a na čo sú dobré

Dopamín

Hrá úlohu ako centrum odmeny, a je dôležitý pri mnohých telesných funkciách, vrátane pamäti, pohybu, motivácie, nálady, pozornosti a ďalších.

Ovplyvňuje mnoho častí vášho správania a fyzických funkcií, ako napríklad:

• Učenie
• Motivácia
• Tep srdca
• Funkcia krvných ciev
• Funkcia obličiek
• Laktácia
• Spánok
• Nálada
• Pozornosť
• Kontrola nevoľnosti a zvracania
• Spracovanie bolesti
• Pohyb

Ako dopamín spôsobuje, že sa niekto cíti šťastný?

Dopamín je známy ako hormón dobrého pocitu – dáva vám to pocit potešenia.

Tiež vám dáva motiváciu robiť niečo, keď cítite potešenie.

Dopamín je súčasťou vášho systému odmeňovania. Tento systém je z evolučného hľadiska navrhnutý tak, aby vás odmenil, keď robíte veci, ktoré musíte urobiť, aby ste prežili – jesť, piť, súťažiť o prežitie a rozmnožovať sa.

Naše mozgy sú pevne nastavené, aby hľadali správanie, ktoré uvoľňuje dopamín v našom systéme odmeňovania.

Keď robíte niečo príjemné, váš mozog uvoľňuje veľké množstvo dopamínu. Cítite sa dobre a vyhľadávate viac tohto pocitu.

To je dôvod, prečo sú nezdravé jedlo a cukor tak návykové. Spúšťajú uvoľňovanie veľkého množstva dopamínu do vášho mozgu, čo vám dáva pocit, že ste na vrchole sveta a chcete si tento zážitok zopakovať.

Ak máte správnu rovnováhu dopamínu, cítite:

• šťastie
• motiváciu
• sústredenie

Vysoké alebo nízke hladiny dopamínu sú spojené s chorobami vrátane: Parkinsonovej choroby, syndrómu nepokojných nôh a poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD).

Oxytocín

Oxytocín sa tvorí v hypotalame a vylučuje sa do krvného obehu zadnou hypofýzou.

Sekrécia závisí od elektrickej aktivity neurónov v hypotalame – uvoľňuje sa do krvi pri excitácii týchto buniek.

Dva hlavné účinky oxytocínu v tele sú kontrakcie maternice počas pôrodu, a pri dojčení.

Oxytocín stimuluje kontrakciu svalov maternice a tiež zvyšuje produkciu prostaglandínov, ktoré ďalej zvyšujú kontrakcie. Vyrobený oxytocín sa niekedy podáva na vyvolanie pôrodu, ak sa nezačal prirodzene, alebo sa môže použiť na posilnenie kontrakcií na podporu pôrodu.

Okrem toho sa vyrobený oxytocín často podáva na urýchlenie pôrodu placenty, a zníženie rizika silného krvácania stiahnutím maternice.

Počas dojčenia oxytocín podporuje pohyb mlieka cez kanáliky v prsníku, čo umožňuje jeho vylučovanie bradavkou.

Oxytocín je prítomný aj u mužov, hrá úlohu pri transporte spermií a produkcii testosterónu semenníkmi.

V mozgu pôsobí oxytocín ako chemický posol a má dôležitú úlohu v mnohých ľudských správaniach vrátane sexuálneho vzrušenia, uznania, dôvery, romantickej väzby a väzby medzi matkou a dieťaťom.

V dôsledku toho sa oxytocín nazýva hormón lásky.

Serotonín

Serotonín je skutočne dôležitý pri regulácii našej nálady, najmä vecí, ako je úzkosť.

Hrá veľmi dôležitú úlohu aj pri depresii, a mnohé z liekov, ktoré sú zamerané na depresiu menia hladiny serotonínu v mozgu.

Serotonín sa vyrába z esenciálnej aminokyseliny tryptofánu. Táto aminokyselina sa musí dostať do vášho tela prostredníctvom vašej stravy a bežne sa nachádza v potravinách, ako je mäso, mliečne výrobky, vajcia a orechy.

Serotonín ovplyvňuje každú vašu časť, od emócií až po vaše telo, a motorické schopnosti. Pomáha pri spánku, hojení a trávení. Serotonín je tiež považovaný za prirodzený stabilizátor nálady.

Serotonín pomáha vášmu telu:

• regulovať úzkosť
• zažiť šťastie
• hojiť rany
• vyvolať nevoľnosť

Ako serotonín pôsobí v rôznych funkciách vo vašom tele:

• Pohyb čriev: Približne 90 % serotonínu vo vašom tele sa vyrába vo vašich črevách. Pomáha kontrolovať pohyby a funkciu čriev.

• Nálada: Verí sa, že serotonín v mozgu reguluje pocity vrátane šťastia a úzkosti.

• Nevoľnosť: Serotonín vo vašom žalúdku a črevách pomáha vášmu telu iniciovať nevoľnosť a zvracanie, v reakcii na chorobu, potraviny alebo iné stavy.

• Spánok a bdenie: Vaša schopnosť zostať bdelými, je riadená neurotransmitermi vrátane serotonínu. Kým spíte, serotonín sa podieľa na prepínaní medzi REM, a non-REM spánkom.

• Zrážanie krvi: Krvné doštičky vo vašej krvi ukladajú serotonín. Krvné doštičky uvoľňujú serotonín, ktorý pomáha zastaviť krvácanie a hojiť rany.

• Sex: Serotonín sa podieľa na kontrole sexuálnych funkcií tela. To môže byť dôvod, prečo sú lieky, ktoré ovplyvňujú hladiny serotonínu, spojené so sexuálnymi vedľajšími účinkami.

Vysoké hladiny serotonínu vo vašej krvi môžu byť príznakom karcinoidného syndrómu.

Lekár môže požiadať o krvný test na meranie množstva serotonínu vo vašej krvi, aby pomohol diagnostikovať stav alebo ho vylúčiť.

Endorfíny

Endorfíny sú hormóny, ktoré sa uvoľňujú, keď vaše telo cíti bolesť alebo stres.

Produkujú sa vo vašom mozgu a pôsobia ako poslovia vo vašom tele.

Endorfíny sú produkované, aby pomohli zmierniť bolesť, znížiť stres a zlepšiť náladu.

Endorfíny možno zvýšiť cvičením, jedením, sexom, masážou a mnohými ďalšími spôsobmi.

Vytvárajú sa vo vašej hypofýze a hypotalame, ktoré sa nachádzajú v mozgu.

Pripájajú sa k centrám odmeňovania vášho mozgu (opioidné receptory), a prenášajú signály cez váš nervový systém.

Endorfíny sú prirodzené lieky proti bolesti, a môžu vám pomôcť cítiť sa lepšie, a navodiť vám pozitívny stav mysle.

Vo vašom tele je viac ako 20 druhov endorfínov. Beta-endorfíny sú endorfíny, ktoré sa podieľajú na zmierňovaní stresu a zvládaní bolesti. Beta-endorfíny majú na vaše telo silnejší účinok ako morfín.

Aké sú výhody endorfínov?

• Zmiernenie príznakov depresie: Ukázalo sa, že endorfíny uvoľňované počas cvičenia pomáhajú znižovať príznaky depresie.

• Pomoc pri strese a úzkosti: So zvyšujúcou sa hladinou endorfínov sa ukázalo, že stres a úzkosť sa znižujú.

• Zlepšenie sebaobrazu: Endorfíny môžu zvýšiť úroveň sebadôvery, čo vedie k lepšej sebaúcte.

• Prispievanie k chudnutiu: Uvoľňovanie endorfínov reguluje vašu chuť do jedla.

• Zmiernenie pôrodnej bolesti: Vyššie hladiny endorfínov pomáhajú pri bolestiach počas pôrodu.

Jedným z najjednoduchších spôsobov uvoľnenia endorfínov je cvičenie. Čím viac cvičíte, tým viac endorfínov vaše telo produkuje.

Medzi formy cvičenia, ktoré vám pomôžu uvoľniť endorfíny, patria:

• chôdza
• plávanie
• tancovanie
• turistika

Medzi ďalšie spôsoby uvoľňovania endorfínov patria:

• sex
• akupunktúra
• masáž

Ak chodíte spať po polnoci a vstávate skoro ráno, nedostatočný spánok ovplyvní celý váš deň.

Český spisovateľ Karel Čapek v jednej zo svojich poviedok napísal, že spánok je niečo ako očista tela a mysle. Potrebujeme ho, aby sme zabúdali na nedokonalosti nášho života a všetky drobné zlyhania, ktoré by nás inak ťažili. Život bez spánku by bol nielen únavný, ale najmä ťažký – nepochybne s tým súhlasí každý, kto strávil aspoň jednu noc prehadzovaním sa v posteli bez schopnosti zaspať.

Spánok je teda pre náš život nesmierne dôležitý a preto by sme sa mali snažiť, aby bol čo najkvalitnejší. Veď prespíme tretinu života. Dôležité je vytvoriť si zo spánku návyk, ktorý je najlepší pre osobné pohodlie. Pre každého človeka je čas, kedy by mal ísť do postele, odlišný.

Väčšina z nás je niekde uprostred medzi ranným vtáčaťom a nočnou sovou, avšak nájdu sa aj extrémy. Preto by mal každý sám zistiť, kedy je preňho najlepší čas na spánok a vytvoriť si z toho rutinu.

Priemerná potreba spánku sa vekom mení, pre dospelého človeka v produktívnom veku je to niekde v rozmedzí 7,5 až 9 hodín.

Pre mnohých ľudí je však aj napriek únave ťažké zaspať a spať kvalitne. V takomto prípade treba dbať najmä na pohodlie, osvetlenie, ticho, prečítať si knihu, vyskúšať techniky správneho dýchania, meditačné cvičenia, dať si pred spaním bylinkový čaj na ukľudnenie, urobiť si horúci kúpeľ a, samozrejme, jesť večer iba ľahké jedlá.

Iným prípadom je, keď sa vám spí až príliš dobre a je pre vás obtiažne túto príjemnú aktivitu ukončiť. Vtedy pomáha najmä skoršie líhanie si do postele, aspoň z časti odhrnuté závesy, umiestnenie budíka ďalej od postele, studená sprcha, ranné cvičenie a ľahké stravovanie pred spánkom.

Spánok nie je ako pracovný čas, nedá sa nadrobiť

Už v polovici 20. storočia prebiehali aktívne výskumy spánku a toho, či je možné spánok segmentovať. Vedeckých pracovníkov zaujímalo, aký je ideálny režim pre vojakov, ktorí zvyčajne nemajú príležitosť spať plných osem či deväť hodín bez prerušenia.

Metóde rozkúskovania spánku sa hovorí aj segmentovaný spánok a dobre ho poznajú najmä noví rodičia, pracovníci na zmeny alebo príliš zaneprázdnení ľudia. Ide o spánok rozdelený na dve (prípadne i viac) časti, medzi ktorými človek bdie. V minulosti to bol normálny zvyk, keďže neexistovalo umelé osvetlenie a ľudia využívali čas bdelosti najmä na modlitby a meditáciu. Dnes už pre nás nie je segmentovaný spánok prirodzený, pretože je časovo náročný, nepraktický a deštruktívny. Je pri ňom tiež veľká pravdepodobnosť, že človeka po prvej fáze spánku natoľko zahltia povinnosti, že sa k druhej fáze ani nedostane, čo môže spôsobiť viaceré zdravotné problémy.

Segmentovaný spánok bol testovaný na vojakoch, ktorí nemôžu spať neprerušovaných 8 hodín. Výsledky sú obyčajne interpretované ako nepriaznivé.

Vedci sa snažili o rôzne dĺžky trvania spánkových fáz a hoci niektoré výsledky boli pôsobivé, nikdy neboli celkom uspokojivé. Vyzerá to tak, že pre dnešného človeka je plný neprerušovaný spánok stále najlepším riešením. Zaujímavé je tiež zistenie, že so spánkom sa nedá nakladať ako s pracovnými hodinami. Nadspávanie a dobiehanie nedospatých hodín skrátka nemá efekt, aký by sme očakávali. Naše telo nefunguje ako pomyslené hlinené prasiatko, do ktorého si vložíme nadbytok spánku a potom z tejto energie čerpáme počas náročného dňa.

Skoro vstávať vyzerá byť najlepšie

V rozhovoroch s riaditeľmi významných spoločností výskumníci dospeli k zaujímavým záverom.

Kľúčom k ich úspechu je okrem iných faktorov aj skoré vstávanie, zväčša okolo piatej až šiestej ráno. Ako prvé čítajú a odpovedajú na e-maily, čo robia opäť aj pred spaním. V podobnom čase vstávajú aj cez víkendy, venujú sa vtedy najmä cvičeniu a športom.

Zistili ste už, kedy je ten najlepší čas na spánok pre vás? Ak nie, určite sa tejto téme venujte, pretože správne nastavenie spánku má na váš život oveľa zásadnejší vplyv, ako si možno myslíte.

Zdroje a užitočné odkazy:
Spánková kalkulačka, Independent.co.uk, Kedy vstávajú CEO, Segmentovaný spánok