Ako sa vyrovnať so zlými správami? Stoicizmus ponúka hneď 3 techniky

Stoicizmus je stará filozofia, ktorá prekvitala v antike. Bola to jedna z najvznešenejších filozofií v histórii západnej civilizácie.

 

Ako prišiel Zenón z Kitia k myšlienke stoicizmu

Zenón, zakladateľ stoicizmu, sa narodil v roku 334 pred našim letopočtom. Pochádzal z mesta Citium (dnešná Larnaka) na Cypre. Ako mladý muž vyplával Zenón z Fenície s nákladom cisárskeho purpuru, farbiva, ktoré sa získavalo drvením morských slimákov. Nanešťastie o tento vzácny náklad prišiel pri stroskotaní lode a skončil v Aténach len so šatstvom, ktoré mal na sebe. Táto tragická udalosť ho sprevádzala celým životom a vďaka nej vzniklo filozofické hnutie stoicizmus.

Keď sa Zenón zotavil zo stroskotania, navštívil vešticu a spýtal sa, čo má robiť, „aby žil čo najlepšie“. Veštkyňa mu záhadne odpovedala, že by sa mal „rozprávať s mŕtvymi“. Zenón si to vyložil tak, že začal študovať antických autorov a začal navštevovať kníhkupectvo na agore, centrálnom námestí Atén. Jedného dňa sa Zenón opýtal predavača kníh, kde by sa takýto človek (antický filozof) dal nájsť. Zenón mal šťastie, lebo práve v tej chvíli okolo náhodou prechádzal filozof Kratés z Téb, najslávnejší cynik žijúci v tom čase v Grécku. Kníhkupec naňho ukázal a povedal: „Nasledujte tohto muža!“

 

Zenón ako filozof

Po tom, čo filozof súhlasil, že sa ho ujme, dal Zenónovi hrniec šošovicovej polievky, aby ho preniesol cez Kerameikos, hrnčiarsku štvrť Atén. Sebavedomý Zenón, ktorý nebol zvyknutý na takéto podradné úlohy, sa pokúsil čo najlepšie ukryť hrniec pod svoj plášť. Keď to Kratés zbadal, rozbil hrniec svojou palicou a Zenón sa vrhol do diaľky, pričom mu po nohách stekala šošovicová polievka. Crates zavolal za ním: „Prečo utekáš, môj malý Feničan? Nič hrozné sa ti nestalo!“ A takto začala Zenónova cesta za filozofiou.

Neskôr Zenón začal vyučovať na kolonáde v aténskej Agore. Jeho žiaci sa spočiatku nazývali “zenónci“, ale nakoniec sa stali známymi ako “stoici“. Tento názov pôvodne označoval básnikov, ktorí sa zhromažďovali v Stoa Poikile (na ténskej Agore).

Zenón mal obdivovateľov aj medzi významnými osobnosťami. Medzi jeho fanúšikov patril dokonca macedónsky kráľ Antigón II Gonatas, ktorý ho vždy navštívil, keď bol v Aténach.

Zenón zostal žiť v Aténach, no odmietol aténske občianstvo, keď mu ho ponúkli, pretože sa obával, že by sa ukázal ako neverný svojej rodnej krajine.

Prečo je stoicizmus taký lákavý

  • Je filozofiou lídrov

Stoicizmus nás učí, že skôr než sa pokúsime kontrolovať udalosti, musíme najprv kontrolovať sami seba. Naše pokusy ovplyvniť svet sú vystavené náhode, sklamaniu a neúspechu, ale kontrola seba samého je jediná, ktorá môže byť stopercentne úspešná.

  • Je atraktívna

Vzhľadom na to, že spoločnosť vždy ignorovala alebo odmietala mužské emócie, nie je prekvapujúce, že stoické správanie sa vždy považovalo za atraktívny mužský ideál.

  • Podporuje mentálne zdravie

Táto filozofia je atraktívna pre duševné zdravie. Výskumníci uznali, že stoické konanie môže prispieť k duševnej pohode.

  • Učí nás k samostatnosti

Stoici neveria v Boha, ktorý pomáha, alebo sa o nás stará. Neveria v náboženstvo, ale veria v racionálne myslenie a filozofiu. Stoici sú schopní robiť vlastné rozhodnutia bez strachu z božieho trestu alebo priazne.

Stoicizmus je považovaný a veľmi atraktívny prístup (Ilustračná foto: Rana Sawalha)

3 dôležité techniky

1. Kontextualizácia

Kontextualizácia nám pomáha si uvedomiť racionálne príčiny a dôsledky našej situácie.

2. Pripravte sa na najhoršie, dúfajte v najlepšie
Najhoršie situácie pre ľudí sú tie, ktoré ich prekvapia. Ak si vopred premyslíme najhorší možný scenár a nápadito si premyslíme, ako by sme mohli reagovať, môžeme znížiť svoju zraniteľnosť.

3. Transformácia
Transformácia zahŕňa premenu ťažkostí na príležitosť. Čo je, samozrejme, presne to, čo urobil Zenón, keď sa pripojil ku Kratovi a stal sa filozofom. Keby Zenón nestroskotal, nebol by predmetom tohto článku. Ako Zenón slávne povedal: „Uskutočnil som úspešnú plavbu, keď som utrpel stroskotanie.“

Ilustračná foto: Ben Cliff

Ako reagovať na zlé správy

1) Získajte nad sebou kontrolu.
2) Sústreďte sa na to, čo urobíte so zlou situáciou.
3) Hľadajte v situácii niečo pozitívne.
4) Pamätajte, že stoici praktizujú mentálnu prípravu na budúce katastrofy, aby zlé správy v budúcnosti tak veľmi neboleli.

Prečo veríme konšpiráciám? Fakty sú nudné a overovanie nás nebaví

Titulná fotografia: Mnohí ľudia aj dnes veria, že pristátie ľudskej posádky na Mesiaci bolo iba inscenované, aby Američania vyhrali vesmírne preteky s Rusmi. Niekedy je spochybnený celý úspech misie, inokedy konšpirátori tvrdia, že hoci Američania nakoniec pristáli na povrch Mesiaca, nebolo to už pri misii Apollo 11.

 

Absurdné, neoverené, neodôvodnené a rýchlo sa šíriace. Je jedno, ako neuveriteľne na prvé počutie znejú, fanúšikov si získajú takmer okamžite. Konšpiračným teóriám verili antickí Rimania a veríme im aj my, ľudia 21. storočia.

 

Webový portál verywellmind.com uvádza, že približne každý tretí Američan verí, že globálne otepľovanie je podvod. Slováci na tom nie sú o nič lepšie. Podľa prieskumu GLOBSEC až 56 % opýtaných Slovákov dôveruje konšpiráciám. Viac než polovica opýtaných v tomto prieskume verí v existenciu tajných spolkov, ktoré sa snažia vytvoriť totalitnú svetovládu. Ako je možné, že neovereným informáciám uveríme skôr ako vedecky podloženým? Psychológovia a sociológovia našli odpoveď.

 

Lenivý mozog

Slovenská psychologička Vladimíra Čavojová pre webový portál dobrenoviny.sk zrozumiteľne vysvetlila, že hoci je náš mozog efektívny, je aj lenivý a na všetko sa snaží vynakladať čo najmenej energie. Overovať fakty sa mu jednoducho nechce.

"Závery vyvodzujeme predčasne, na základe neúplných dát. Neuvedomujeme si komplexnosť danej problematiky. Potom zavážia rôzne faktory zo sociálnej psychológie, ako napríklad to, že skupinu, do ktorej patrím, vnímam pozitívnejšie ako druhú skupinu,“ vymenováva príčiny. Ďalší dôvod, prečo sú podľa nej konšpirácie také príťažlivé je, že obsahujú určitý emočný náboj alebo hrozbu. Fakty tento emočný náboj zvyčajne nemajú a vnímame ich ako nudné.

Keď nám niekto vyrozpráva príbeh o požiari v lese, tak vysvetlenie, že ho niekto založil nechtiac je menej zaujímavé ako to, že vznikol úmyselne. „Máme tendenciu vidieť úmysly aj v náhodných situáciách,“ vysvetlila Čavojová. Napríklad pri politikoch a verejných činiteľoch vždy hľadáme úmysly a tie zlé sú zaujímavejšie, keďže predstavujú hrozbu.

Falošné vysvetlenie je lepšie ako žiadne

Podľa webového portálu verywellmind.com konšpiračné teórie často interpretujú udalosti, o ktorých verejnosť nevie veľa. Našu zvedavosť uhasia falošným vysvetlením. A keďže ľudská myseľ sa vždy snaží nájsť určité vzory správania a prostredníctvom nich pochopiť svet, toto vysvetlenie jej stačí. Je to spôsob, ako nájsť zmysel v chaotickom svete.

Konšpirácie vznikajú častejšie pri spoločensky významných udalostiach. Vďaka týmto teóriám sa mnohí cítia bezpečne a majú aspoň nejakú kontrolu nad náhodnými udalosťami. Aj preto im skôr uveria tí, ktorí pociťujú úzkosť a bezmocnosť.

Podozrievavosť ako nevyhnutnosť prežitia

Ak sa na konšpiračné teórie pozrieme z evolučného hľadiska, pre pravekých ľudí mohli byť výhodou. V tom čase sa oplatilo byť podozrievavý voči mocným a potenciálne nepriateľským koalíciám. Naša história nás pripravila na to, aby sme prichádzali s konšpiráciami a verili im, a to aj napriek malým podporným dôkazom. To čiastočne vysvetľuje, prečo sa v súčasnosti šíria bez ohľadu na to, ako nepravdepodobne znejú alebo koľko dôkazov ich vyvracia.

Konšpirácie tu boli vždy

Hoci neexistuje žiadny dôkaz, že sme v súčasnosti obklopení väčším množstvom konšpiračných teórií než tomu bolo v minulosti, vyhnúť sa im je ťažšie než kedykoľvek predtým. Akákoľvek myšlienka, či už úplne vymyslená alebo neoverená, sa šíri rýchlosťou Wi-Fi.

Potvrdzuje to aj psychologička Čavojová: „Konšpirácie sa zďaleka netýkajú len našej doby. Siaha to až do starého Ríma, keď vznikali konšpirácie ako ‚kto podpálil Rím‘ a podobne. Mnohé nezmysly nie sú nové, len spôsob, akým sa šíria, je teraz oveľa efektívnejší vďaka technológiám.“

Platformy sociálnych sietí sú navrhnuté tak, aby viedli k aktivite používateľov. Mediálni konzumenti sú stále viac kŕmení tým, čo chcú vidieť alebo počuť. A čo je horšie, nepravdivé a neoverené informácie šíria ďalej. Tieto správy zaujmú, lebo vyvolávajú paniku, či podporujú nenávisť. Konšpiračným teóriám vedci pred niekoľkými rokmi venovali len okrajovú pozornosť. Avšak, až covid-19 ukázal, aké nebezpečné môžu byť.

Za prach z Mesiaca v aukcii zaplatili menej, ako sa čakalo. Je naozaj cenný?

V skutočnosti sa predpokladalo, že sa mesačný prach predá za viac peňazí. Dôvodom je jeho pôvod – zozbieral ho samotný Neil Armstrong.

Malý krok pre človeka…

Misia Apollo 11, výprava Neila Armstronga spolu s jeho posádkou je svetu dobre známa. Hlavným zámerom bolo predbehnúť iné mocnosti a získať prvenstvo v dopravení človeka na Mesiac. Pristátie, počas ktorého bol k obrazovkám prilepený celý svet, neprebiehalo zo začiatku hladko. Zostup sa prerušoval sériou alarmov spôsobených problémami so sledovaním radaru a preťažením počítača. Vďaka šikovnému tímu na Zemi však mohli úspešne pristáť a vstúpiť tam, kam nikto predtým nevkročil.

Prezident Richard Nixon 24. júla 1969 privítal Neila Armstronga, Michaela Collinsa a Buzza Aldrina po návrate z misie Apollo 11. zdroj: unsplash.com

Po pristátí astronauti rozmiestnili prístroje, spravili niekoľko fotografii a odobrali vzorky na výskum. Patril medzi k nim mesačný prach, ktorý len prednedávnom vydražil aukčný dom Bonhams. Spočiatku sa rátalo so sumou 800 000 $ až 1,2 milióna dolárov. Predstavy nakoniec nenaplnili očakávania. Konečná ponuka bola 400 000 $, ktorá spolu s poplatkami dosiahla 504 375 dolárov (cca 467 000 €).

Odhadovaná výška mala svoje opodstatnenie kvôli dražbe z roku 2017. Do súkromných rúk sa dostal lunárny vak – doňho sa pôvodne odkladali zozbierané vzorky, vrátane mesačného prachu. Prázdny vak obsahoval iba častice jedinečného materiálu, no aj tak zaň nový majiteľ zaplatil 1,8 milióna dolárov.

Nevedome kúpila kúsok americkej histórie

Mesačný prach sa predal 13. apríla v rámci aukcie s vesmírnou tematikou. Cesta, ktorú vzácny exemplár absolvoval kým sa dostal do aukčného domu, bola takmer rovnako strastiplná ako celá misia na Mesiac. Spätným zdokumentovaním sa zistilo, že pamätný predmet od roku 2002 vlastnil Max Ary. Ide o spoluzakladateľa vesmírneho múzea v Kansase, neskôr ho odsúdili za predaj kradnutých artefaktov.

Ktovie, koľko súkromných majiteľov vlastní predmety z tejto historickej udalosti. zdroj: pexels.com

V roku 2015 ho právnička Nancy Lee Carlson  kúpila na bežnej aukcii za 995 dolárov. Keďže bol k nemu pridaný popis „vrecko s lunárnym prachom“, poslala svoj úlovok do NASA na preverenie. Výhodná kúpa sa k nej ale tak skoro nevrátila. Po kontrole obsahu vrecka ho NASA odmietla vrátiť, pretože sa dopátrala k slávnemu pôvodu mesačného prachu. Právnička ostala verná svojmu povolaniu a nebála sa zažalovať vesmírnu agentúru za neoprávnené zabavenie majetku.

Síce sa vesmírni obhajcovia dožadovali návratu unikátneho suveníra do ich rúk, prípad v roku 2016 prehrali. Súd rozhodol v prospech Nancy, pretože predaj bol podľa dôkazov uskutočnený legálne. Nepomohli ani argumenty o tom, že taška patrí americkému ľudu a mala by byť vystavená pre verejnosť. Právnička sa dodatočne sťažovala na poškodenie vrecka pri skúmaní. Aukčná cena mohla byť podľa nej o niečo vyššia.

Kúsky vesmíru sa stali vyhľadávanou komoditou

Max Ary pri svojej obhajobe tvrdil, že k taške sa dostal ešte v 70. rokoch úplnou náhodou. Po vesmírnych misiách sa nahromadené a na pohľad nepotrebné veci vyhadzovali do kontajnerov. Čo nebolo vzácne predtým, sa dnes „strieľa“ vo veľkých aukčných domoch za státisíce. Astronauti si mohli zobrať niektoré veci ako suvenír, no platil zákaz ich predaja. Maximálne sa vedeli diskrétne dohodnúť so súkromnými kupujúcimi.

Pred desiatimi rokmi však vstúpil do platnosti zákon pre kozmonautov z výprav Mercury, Gemini a Apollo. Stali sa oficiálnymi majiteľmi predmetov zo svojich dobrodružstiev a je iba na nich, ako s nimi naložia. Či už ide o mesačný prach alebo kamene, zberateľov kozmických artefaktov zaujme hocičo. Keďže vyrastali počas zlatého veku objavovania vesmíru, nebudú mať problém zaplatiť veľmi zaujímavé sumy.

Budeme niekedy lietať do vesmíru s rovnakou pravidelnosťou ako na exotické ostrovy? zdroj: unsplash.com

Najbohatší muži sveta sú ale ochotní zájsť ešte ďalej. Plány súkromného sektora sú ambiciózne a novinkou už nie je ani let do kozmu – príkladom je Jeff Bezos a Richard Branson. K ním sa pridáva aj Elon Musk a vyzerá to tak, že miliardárom sa naša Zem máli. Prostredníctvom komerčných vesmírnych letov chcú spolu s ľuďmi prepravovať získané mimozemské vzorky. Vďaka tomu by vznikol biznis s takmer nevyčerpateľnými zásobami. Ak sa tento plán raz stane skutočnosťou, pravdepodobne cena mesačných suvenírov postupne klesne. Môže sa teda stať, že kúsok vesmíru si budú môcť dopriať aj ľudia, ktorí majú na účte „iba“ desaťtisíce.

Zdroje: www.bbc.com, www.forbes.com, www.ndtv.com

Cover photo source: pexels.com

 

Toxická pozitivita je novou chorobou internetu

Motivačný diár, motivačné pero alebo motivačný citát na každý deň. Nestačí? A čo kniha o pozitívnom myslení a tridsať minút jogy sedem dní v týždni. Ešte stále nie ste šťastní? Divné.

Čo je to toxická pozitivita?

Úplne jednoducho a stručne. Toxická pozitivita je posadnutosť pozitívnym myslením. Je to presvedčenie, že ľudia by mali byť za každých okolnosti pozitívne naladení bez ohľadu na to, v akom psychickom rozpoložení sa nachádzajú. Nútia seba, ale aj ostatných, aby sa usmievali cez slzy.

Všetci by sme chceli byť šťastní, ideálne až do konca života. Problém je v tom, že život nie je vždy jednoduchý. Naozaj sa nemusíme tváriť, že je všetko v poriadku, keď nie je. Pochopiteľne sa stretávame s bolestivými emóciami a zážitkami, ktoré nie sú prijemné, ale dôležite je ich precítiť.

Podstatne výrazným rozdielom medzi optimizmom a toxickou pozitivitou je spôsob premýšľania. Optimistickí ľudia neuprednostňujú dobré emócie pred zlými, nesnažia sa ich potlačiť. Toxická pozitivita odmieta ťažké (tragické) emócie na úkor dobrých vibrácií. Takéto nastavenie mysle môže mať pre naše zdravie a okolie veľmi negatívny vplyv.

Vhodným príkladom sú ,,ezoterickí“ ľudia, ktorí na sociálnych sieťach hlásajú rôzne heslá. Napríklad v čase, keď sa vo svete láme mier, hľadia iba na svoje vlastné potreby. Nečítajú správy, pretože čo si neprečítajú sa predsa nestalo.

Príznaky toxickej pozitivity

Ako ste už z úvodu článku vyčítali, toxická pozitivita môže mať mnoho podôb. Môže sa prejaviť v podobe dokonalého vzťahu bez hádok s dúhou a jednorožcami. Nekonečnými motivačnými citátmi, príspevkami o pozitívnych vibráciách a podobne. Všimnúť si toxickej pozitivity na druhom človeku je pomerne zvládnuteľná úloha, ale zaznamenali ste ju niekedy u seba?

Toxická pozitivita vnucuje pozitívne myslenie ako jediné riešenie problémov a vyžaduje, aby sa človek vyhýbal negatívnemu mysleniu alebo vyjadrovaniu negatívnych emóci

Ak trpíte toxickou pozitivitou, tak sa zrejme nájdete v tomto zozname:

  • skrývanie svojich skutočných pocitov zo strachu z toho, čo by si pomysleli ostatní
  • potreba pôsobiť navonok za všetkých okolností spokojným dojmom
  • dokonalé maskovanie skutočných pocitov
  • potreba zvládnuť každú situáciu s úsmevom
  • dehonestovanie emócií pripomienkou, že „mohlo byť aj horšie“, „život je príliš krátky na to, aby si bol naštvaný“
  • povyšovanie sa nad ľudí, ktorí vyjadrujú navonok frustráciu alebo akékoľvek iné ako pozitívne reakcie
  • tvrdíte, že „všetko sa deje z nejakého dôvodu“
Ak budeme skrývať emócie vypestujeme si inú nepríjemnú emóciu – hanbu. Zakaždým, keď nás prepadne nežiadúca emócia sa budeme cítiť trápne, sami pred sebou

Riziká toxickej pozitivity 

Potláčaním emócií môžeme narušiť svoju fyzickú pohodu. V podstate utlmené emócie fyzicky zaťažujú naše srdce, zvyšujú krvný tlak a srdcový tep. Magazín Psychology Today tvrdí, že toxická pozitivita dokonca môže zvýšiť riziko metabolických ochorení a obezity. Za zmienku stojí aj fakt, že tento druh nezdravej pozitivity nás núti zatvárať oči pred realitou. Môžeme napríklad ignorovať príznak závažnej choroby, čím premeškáme príležitosť na včasnú diagnózu.

Neutralizácia toxicity

V dnešnej uponáhľanej a extra-úspešnej nie je náročné skĺznuť k toxickej pozitivite. Dôležité je uvedomiť si realitu a začať pracovať na zmene svojho myslenia. Premýšľať nad novým spôsobom opisu situácií a zmene toxických fráz. Rázom budete autentickejší a vaše slová budú mať zmysel.

Je úplne v poriadku, ak vás hnevajú motivačné citáty, ak nenosíte na tvári úsmev od ucha k uchu, ak nemáte rozprávkový vzťah. Dôležitá je komunikácia, autentickosť a úprimnosť.

Vyrobia za 60 centov, predajú za 50 dolárov. Prečo „udržateľná móda“ naberá na význame?

Udržateľná móda znamená starostlivosť o naše oblečenie aj starostlivosť o našu planétu. Módny priemysel produkuje obrovské množstvo kúskov, ktoré nepotrebujeme. Väčšina z miliárd kusov oblečenia skončí už po niekoľkých noseniach v spaľovni alebo na skládke. Módny priemysel sa musí podstatne zmenšiť!

Organizátori rôznych kampaní čoraz častejšie tvrdia, že jedným z najjednoduchších spôsobov, ako znížiť vplyv módy, je kupovať menej. Podľa skupiny Take the Jump, by bolo ideálne keby si každý za rok zadovážil len tri nové kusy oblečenia. Znie to síce pekne, ale nie je to také ľahké. Dnešná generáciu nákupných maniakov je závislá na okamžitom uspokojením, ktoré prináša kúpa nových vecí.

 

Udržateľná móda: základné kroky

Medzi faktory, ktoré pozitívne prispievajú k zdravému vzťahu k móde a oblečeniu patrí:

  • nákup kvalitného oblečenia,
  • vyhýbanie sa značkám rýchlej módy a ich nablýskaným reklamným kampaniam,
  • ochota majiteľov nosiť ten istý kus oblečenia znova a znova,
  • schopnosť starať sa o svoje oblečenie ( skladovanie vyčisteného oblečenia mimo dosahu slnečného svetla a tepla, v chladných a suchých priestoroch s dostatočným priestorom na dýchanie),
  • dobré usporiadanie šatníka (ak je oblečenie dobre usporiadané, je jednoduchšie presne vedieť, čo vlastníme, a je pravdepodobnejšie, že ho budeme nosiť a starať sa oň).
Udržateľná móda nás nabáda, aby sme mali pozitívny vzťah k sebe, svojmu okoliu a svojmu oblečeniu. (Foto: Shanna Camillieri)

Väčšina odborníkov na udržateľné oblečenie sa zhoduje: perte oblečenie menej a perte ho v chladnejšej vode!

 

Čo je to fast-fashion a prečo sa jej vyhnúť?

Rýchla móda je relatívne nový fenomén v priemysle, ktorý spôsobuje rozsiahle škody na planéte,vykorisťuje pracovníkov a ubližuje zvieratám. Fast-fashion možeme definovať ako lacné a módne oblečenie. Medzi najpopulárnejšie značky, ktoré ponúkajú rýchlu módu patrí H&M, Zara a Topshop. Tieto obchodné domy ovládli ulice, tým, že prevzali vzhľad a dizajnové prvky od najlepších módnych značiek a reprodukovali ich rýchlo a lacno. Rýchla móda ovplyvňuje okrem životného prostredia aj samotných spotrebiteľov. Podporuje kultúru vyhadzovania. Vyvoláva v nás presvedčenie, že musíme nakupovať stále viac a viac, aby sme sa udržali na vrchole trendov, čo vytvára neustály pocit potreby a konečnej nespokojnosti. Tento módny trend je takisto kritizovaný aj z dôvodu duševného vlastníctva, pričom niektorí návrhári tvrdia, že maloobchodníci nelegálne masovo vyrábajú ich návrhy.

Ako nosiť staré oblečenie?

„Styling umožňuje ľuďom vyjadriť sa a zabávať sa s oblečením bez toho, aby si kupovali nové oblečenie. Styling umožňuje presadzovať kreativitu a skutočne nosiť svoje oblečenie. Ide o to, aby sme sa naučili komunikovať s módou mimo spotreby a aby sme si vytvorili vzťah k našim veciam. Prostredníctvom stylingu si vezmete vec, ktorú ste nosili len v jednom prostredí, a využijete ju na nespočetné množstvo ďalších. Vďaka kreatívnemu stylingu sa zo šiat môžu stať sukne alebo topy. Je to, akoby ste práve išli na nákupy, a pritom ste nikdy neopustili svoj šatník.“ Sam Weir, zakladateľ Lotte.V1, individuálnej stylingovej služby

Vyskúšajte tieto triky

  • Kombinujte staré s novým: Neobliekajte sa od hlavy po päty do starého oblečenia, ak vás to bude len deprimovať. Namiesto toho kombinujte obľúbený starý kúsok s novším. Nielenže sa vyhnete tomu, aby ste vyzerali ako výkrik z minulosti, ale vytvoríte si vlastný eklektický štýl.

 

  • Zašlé kúsky môžete oživiť trochou farby.

 

  • Krátke šaty sa dajú nosiť ako topy. Skombinujte ich s džínsami alebo šortkami. Dokonca ich môžete skombinovať aj s dlhou sukňou a vytvoriť tak nový originálny vzhľad.

 

  • Džínsy sú veľká investícia. Džínsy si nekupujete každý rok. Staré modré džínsy sú také elegantné, že ich nebudete chcieť vyhodiť.

 

  • Košele alebo tričká od priateľa sú cool a zároveň pohodlné. Tento vzhľad sa stávaveľkým trendom.
@raghdasalahembaby

Oversized shirt styles #stylingshirt#stylingshirtindifferentways#oversizedshirtchallenge#oversizedshirt#fashionoutfitinspo#2021fashionideas#fashionfy

♬ original sound – Addy

 

V roku 2023 by sa mal začať vyrábať humanoid od Tesly

V blízkej budúcnosti by ľuďom pri každodenných úlohách mohol pomáhať vlastný humanoid od spoločnosti Tesla.

Minulý rok v auguste na dni umelej inteligencie spoločnosti Tesla Elon Musk oznámil, že pracuje na humanoidnom robotovi. V tom čase ešte niesol pomenovanie Tesla Bot. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti bude robot fungovať pomocou rovnakej umelej inteligencie, akú používa flotila autonómnych vozidiel Tesla. Humanoid bude ľuďom pomáhať tým, že sa postará o nebezpečné, opakujúce sa a nudné každodenné úlohy.

Takmer o rok neskôr Elon Musk pri príležitosti podujatia Cyber Rodeo, ktoré slúžilo ako krst novej továrne Tesla Gigafactory v Texase, opäť prehovoril o robotovi. Tentokrát už však pod iným názvom – Optimus Sub-Prime. Musk vysvetlil prioritu projektu a uviedol, že na výrobu bude pripravený v roku 2023.

Musk sa na pódiu vyjadril, že všetko, čo nechcú robiť ľudia, urobí Optimus. „Prinesie vek hojnosti. Možno je ťažké si to predstaviť, ale keď uvidíte, ako sa Optimus vyvíja– uistíme sa, že je bezpečný, žiadne terminátorské veci a tak – ako naozaj zmení svet ešte vo väčšej miere ako autá. Myslím, že máme šancu byť vo výrobe verzie jedna, dúfam, že budúci rok,“ dodal.

Cena robota zatiaľ nie je známa. Na internete sa už však nachádzajú špekulácie, mnohí predpokladajú, že humanoid by vzhľadom na pokročilú technológiu mohol stáť 10 000 dolárov (približne 9 250 eur) a viac. Pripúšťajú aj možnosť jednorázového poplatku vopred a následné vysoké mesačné predplatné. Elon Musk sa k cene Optimusa vyjadril takto: „Myslím si, že náklady v skutočnosti nebudú nijako závratne vysoké, (budú) nižšie ako na auto.“

Humanoid by mohol zachovať osobnosť a spomienky svojho majiteľa

Tesla zatiaľ nepredstavila funkčný prototyp robota a nie je jasné, v akom štádiu je jeho vývoj. Robot predvedený na podujatí Cyber Rodeo mal však rovnaké proporcie ako človek. Bol vysoký 172 centimetrov a vážil 56 kilogramov. „Ak chcete, aby robot zapadol a dokázal robiť veci, ktoré dokážu ľudia, musí mať približne rovnakú veľkosť, tvar a schopnosti,“ uviedol Musk v rozhovore s Mathiasom Döpfnerom, generálnym riaditeľom spoločnosti Axel Springer.

Musk ďalej svoje plány priblížil a povedal, že robot bude humanoid so všeobecným zameraním. Tiež dúfa, že by sme do neho v budúcnosti mohli stiahnuť vlastnosti nášho mozgu vrátane našej osobnosti. Tým by sme boli schopní zachovať naše spomienky a osobnosť. „Mohli by sme si stiahnuť veci, o ktorých sme presvedčení, že nás robia tak jedinečnými… Samozrejme, ak už nebudete v tom tele, bude to určite rozdiel, ale pokiaľ ide o zachovanie našich spomienok, našej osobnosti, myslím, že by sme to tak mohli urobiť,“ vysvetlil Musk.

Počas hovoru s investormi o výsledkoch spoločnosti Tesla, Musk uviedol, že jeho rodiace sa plány na výrobu robotov majú „potenciál byť časom významnejšie ako obchod s vozidlami“.

Tesla Bota na pódiu počas dní umelej inteligencie spoločnosti Tesla predviedol človek v robotickom obleku, ktorý tancoval. Vystúpenie sa vtedy stalo populárnym internetovým mémom. 

Niektorí sú voči humanoidovi skeptickí

Ľudia sú skeptickí nie len kvôli katastrofálnym scenárom z filmov, kedy nad svetom prevzali vládu roboti, ale aj kvôli ďalším dôvodom.

„Tesla sa ani (po rokoch úsilia) nepriblížila k tomu, aby spoľahlivo vyriešila jednu relatívne jednoduchú úlohu (šoférovanie); tvrdiť, že robot, ktorý nebol nikdy verejne predstavený, vyrieši všetky ľudské úlohy v najbližšom roku alebo dvoch, je absurdné,“ povedal výskumník a podnikateľ v oblasti umelej inteligencie Gary Marcus v rozhovore pre CNBC.

Tiež nie je jasné, či sa sa podarí humanoida dostať do výroby do budúceho roka. V minulosti sme už boli svedkami toho, že niektorým produktom od Tesly to trvalo dlhšie. Príkladom môže byť aj cybertruck. Jeho výroba bola z konca roku 2021 presunutá na rok 2022, pričom aktuálne to vyzerá tak, že sa jeho výroby pravdepodobne nedočkáme skôr ako v roku 2023.

Zdroje: Designboom, Insider, BBC, Highsnobiety, Môj elektromobil, Bernard Marr & Co., Teslarati

Zdroj titulnej fotografie: Twitter/ TesoaAIBot

Únava, bolesti svalov a vypadávanie vlasov sú často prejavy nedostatku ľahko dostupného vitamínu

Cítite sa unavení, slabí alebo bývate často chorí? Pociťujete bolesť svalov, chrbta a neviete si dať rady s vypadávaním vlasov? Alebo trpíte depresiou či úzkosťou? Možno aj vášmu telu chýba vitamín D, ktorý je známy ako slnečný vitamín.

Deficit vitamínu D je celosvetovo jedným z najbežnejších výživových problémov. Výskumníci odhadujú, že miliarda ľudí na celom svete trpí nedostatkom tohto vitamínu. Prečo? Väčšina potravín je na vitamín D chudobná a preto nám počas zimy alebo sychravých dní chýba viac než inokedy.

Vitamín D vzniká z cholesterolu vtedy, keď je pokožka vystavená slnečným lúčom. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Najmä na začiatku pandémie vedci vyzdvihovali jeho pozitívny účinok na imunitu. Avšak, majte na pamäti, že užívanie vitamínu D v akejkoľvek dávke nezabráni nakazeniu sa koronavírusom. Déčko zohráva dôležitú úlohu aj pri iných životne dôležitých funkciách.

Podľa webového portálu healthline.com zabraňuje vzniku rakoviny, depresie, úbytku kostnej hmoty, cukrovky druhého typu, ochoreniu srdca, či roztrúsenej skleróze. Endokrinná spoločnosť odporúča dospelému človeku prijať 400 až 1 000 medzinárodných jednotiek vitamínu D denne.

Ako zistím, že mi chýba Déčko?

Podľa webového portálu healthline.com si nedostatok vitamínu D nemusíme všimnúť hneď, príznaky sa často objavujú až po niekoľkých mesiacoch či rokoch a niekedy sa neobjavia vôbec. Avšak, niektoré prejavy môžu napovedať, že vášmu telu chýba práve tento vitamín.

  1. Bývate často chorí

Jednou z najdôležitejších úloh vitamínu D je podpora imunitného systému, ktorý odvracia vírusy a baktérie a zároveň takto udržiava telo zdravé. Niekoľko pozorovacích  štúdií našlo súvislosť medzi nedostatkom tohto vitamínu a infekciami dýchacích ciest, ako je prechladnutie, bronchitída a zápal pľúc.

  1. Ste unavení a neviete prečo

Niekedy sme unavení z dlhého dňa, inokedy z prebdenej noci. Často zabúdame, že za našou únavou sa môže skrývať aj deficit Déčka. Pozorovacia štúdia na zdravotných sestrách ukázala, že nízka hladina vitamínu D v krvi súvisela s únavou. Až 89 percent účastníkov trpelo nedostatkom tohto vitamínu.

  1. Bolia vás kosti a kríže

     

Bolesti kostí a krížov môžu byť takisto jeden príznakov nedostatočnej hladiny vitamínu D v krvi. Déčko pomáha udržiavať zdravie kostí tým, že zlepšuje vstrebávanie vápnika v tele. Prehľad 81 štúdií potvrdil, že ľudia s artritídou, bolesťou svalov a chronickou rozšírenou bolesťou mali nižšie hladiny vitamínu D ako ľudia bez týchto ochorení.

Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com
  1. Trpíte depresiou, úzkosťou alebo nezdravým priberaním

Nedostatok vitamínu D môže mať dopad aj na vašu psychiku a zapríčiňuje aj nezdravé priberanie na váhe, ktoré vedie k obezite. Napríklad štúdia na dospelých zistila, že existuje súvislosť medzi hladinou vitamínu D, brušným tukom a zvýšenou hmotnosťou, hoci tieto účinky boli výraznejšie u mužov.

Okrem toho môže viesť k úzkostným poruchám a depresii. Iná štúdia na tehotných ženách došla k záverom, že primerané hladiny vitamínu D môžu pomôcť znížiť symptómy úzkosti, zlepšiť kvalitu spánku a dokonca pomôcť predchádzať popôrodnej depresii. Napriek tomu je potrebný ďalší výskum.

  1. Pomalšie sa vám hoja rany

Pomalé hojenie rán po operácii alebo úraze môže byť znakom toho, že vaše hladiny vitamínu D sú príliš nízke. Vedci na základe výskumov vysvetľujú že vitamín D zvyšuje produkciu zlúčenín, ktoré sú kľúčové pre tvorbu novej kože ako súčasť procesu hojenia rán.

  1. Zlomeniny a vypadávanie vlasov

Vitamín D hrá kľúčovú úlohu pri vstrebávaní vápnika a metabolizme kostí. Nízka hustota minerálov v kostiach naznačuje, že kosti stratili vápnik a iné minerály. To vystavuje práve starších ľudí, najmä ženy, zvýšenému riziku zlomenín.

V pozorovacej štúdii na viac ako 1 100 ženách stredného veku v menopauze alebo po menopauze vedci našli silnú súvislosť medzi nízkou hladinou vitamínu D a nízkou hustotou minerálov v kostiach. Ďalší výskumný prieskum zistil, že hladiny vitamínu D môžu súvisieť s vypadávaním vlasov.

Kde hľadať vitamín D?

Okrem voľne dostupných výživových doplnkov v lekárni, nájdete vitamín D aj v niektorých potravinách. Obsahujú ho napríklad: mastné ryby, žĺtky, obohatené obilniny, obohatené mlieko a šťavy, jogurt a hovädzia pečeň. Nezabúdajte ani na prirodzené slnečné svetlo.

Vitamín D sa skrýva napríklad v tučných rybách. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Humanoid Ai-Da je prvým robotom na svete s vlastnou výstavou obrazov

Ľudia chodia obdivovať jej výtvarné diela a sú prekvapení výsledkom. Čo všetko stojí za tým, aby Ai-Da dokázala vytvárať umelecké diela?

Pojem moderné umenie naberá nový rozmer

Súčasný automatizovaný svet už hádam ničím neprekvapí. Zvykli sme si na rýchlosť služieb, ktoré sú premyslené tak, aby nám poskytli najefektívnejšie riešenia. To so sebou často prináša aj zvýšenú mieru pohodlnosti. Prečo by sme nevyužili, čo nám moderná doba ponúka? Pomaly sa ale do pozornosti dostávajú samotné stroje. Konštruktéri sa snažia dosiahnuť vytvorenie robotov s ľudskými vlastnosťami, a posúvajú tak koncept umelej inteligencie opäť o krok ďalej.

Technologickí odborníci pri vytváraní humanoida kládli dôraz na detail. zdroj: Instagram/@aidarobot

Vedci sa tentoraz zamerali na umeleckú oblasť. Ai-Da je android vyvinutý anglickým galeristom Aidanom Mellerom. Pomenovanie získala po matematičke a priekopníčke programovania, Ade Lovelace. Robot má v očiach zabudované kamery, na maľovanie používa bionické rameno. Vďaka jemným motorickým zručnostiam zvládne kresliť, maľovať, dokonca modelovať sochy.

Osloví európske publikum?

Vo februári 2019 sa uskutočnila prvá samostatná výstava obrazov, ktoré vytvorila Ai-Da. Témou bola  „Nezabezpečená budúcnosť“ –  na Oxfordskej univerzite jej práca vyzvala ľud uvedomiť si rýchlo meniace sa prostredie. Následne cestovala a vystavovala svoje umenie po celom svete. Londýnske Múzeum Dizajnu v roku 2021 odprezentovalo exhibíciu „Ai-Da: Portrét robota“.

Ai-Da so svojím autoportrétom. zdroj: Instagram/@aidarobot

Dalo by sa povedať, že tlačiareň je akousi vzdialenou sesternicou tohto umelecky nadaného robota. Automatizovaný stroj tlačí obrázok podľa schém alebo predvoleného dizajnu. Ai-Da na vytváranie kresieb využíva algoritmy odvíjajúce sa od umelej inteligencie. Prostredníctvom kamier skúma prostredie a tvorí jedinečné obrazy. Takto dokážu vzniknúť nielen abstraktné maľby, ale aj portréty. Celý proces trvá približne päť hodín, pričom nikdy nenamaľuje navlas rovnaké diela.

Najnovší výsledok svojej práce Ai-Da zverejní 22. apríla na bienále v Benátkach. Predvedie obrazy na tému „Skok do metavesmíru“, ktorá sa nesie v duchu spomienok na technologickú minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Spomína úspechy človeka stojaceho za prelomením kódu Enigmy počas druhej svetovej vojny – Alana Turinga. Snaží sa predostrieť ľuďom fungovanie viacerých alternatívnych realít a kladie otázky, či paralelné svety ostanú iba na teoretickej úrovni. Čerpá z konceptov svetoznámeho talianskeho básnika, Dante Alighieriho. Rozsiahle dielo Božská komédia v sebe ukrýva plno filozofických otázok, symbolov a debát o postavení ľudstva vo vesmíre.

Hranica medzi dovoleným a zatracovaným

Všetky tieto myšlienkové pochody znejú na robota príliš náročne. Humanoid predsa nemôže rozmýšľať sám od seba. Koná vďaka procesom zabezpečeným umelou inteligenciou. Dajú sa teda jeho diela definovať ako umenie a môžeme samotného robota nazývať umelcom?

Ľudia jej pózujú a ona ich nakreslí – Kamery v očiach sledujú prostredie okolo seba. zdroj: Instagram/@aidarobot

Podľa starých Grékov umenie a kreativita pochádzala od bohov. Inšpiráciu nachádzali v samotných nebesách a bohom venovali tie najveľkolepejšie chrámy. Doteraz pri umení vládla myšlienka humanizmu. Za maľbami, sochami či budovami vždy stál človek, ktorý ich zrealizoval. Súčasné myslenie tvrdí, že je čas rozšíriť tieto myšlienky. Smerujeme k obdobiu, keď technológie ovplyvňujú naše správanie a berú si od nás informácie na ďalšie spracovanie.

Aidan Meller poňal tvorbu realistického robota ako etický projekt. Ai-Da maľuje abstraktné obrazy, pretože potreba ľudského konania ju už neobmedzuje. Meller na ľudí smeruje otázku: "Chceme, aby to tak ostalo?“

 Rozoznáme v budúcnosti človeka od robota?

Na oficiálnej stránke je Ai-Da označovaná ženským rodom. Plne sa uznáva jej robotická časť a spolupráca človeka na dosiahnutie výsledku v podobe obrazu či sochy. Poukazuje tak na koncept transhumanizmu a napredovanie biotechnológií. Koniec koncov, technologické pokroky prinášajú dobré, zlé, ale aj banálne veci.

Uvedomujeme si, ako veľmi sú roboty súčasťou nášho života? zdroj: pexels.com

Denník Guardian chcel zistiť, čo samotná Ai-Da považuje za umenie. Humanoid tvrdí, že odpoveď závisí od každého individuálne. Ak má opísať seba, vyhlási sa za umelkyňu. Jej definíciou umelca je ilustrovať svet okolo nás. Inšpirujú ju výtvarníci snažiaci spojiť sa so svojím publikom. Na otázky odpovedá s nezvyčajnou intonáciou a skladbou vety, no tvár má realisticky ľudskú.

„Kvôli jej dielam máte ostať v rozpakoch,“ hovorí Meller. Ai-Da je umeleckým a spoločenským výtvorom so zámerom premýšľať nad nejasnými vzťahmi medzi ľuďmi a strojmi. Aké je naše postavenie, keď sa dá roboticky replikovať? Nejde pritom len o pracovné miesta. Cieľom je podnietiť verejnú diskusiu o týchto témach, než len umožniť vyrábanie technológií, ktoré viac šokujú ako by mali pomôcť.

Zdroje: www.indiatimes.com, www.marktechpost.com

Zdroj titulnej fotografie: instagram/@aidarobot

5 prírodných spôsobov ako bojovať s ADHD

Výroba liekov používaných na liečbu poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) v posledných desaťročiach prudko vzrástla. Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb uvádzajú, že počet diagnóz ADHD u detí vzrástol medzi rokmi 2003 a 2011 približne o 41 percent.

Ak nie ste spokojní s liečbou tejto poruchy liekmi, existujú iné, prirodzenejšie možnosti.

Lieky môžu spôsobiť vedľajšie účinky

Lieky ADHD môžu pomôcť zlepšiť symptómy posilnením a vyvážením neurotransmiterov. Neurotransmitery sú chemikálie, ktoré prenášajú signály medzi neurónmi vo vašom mozgu a tele. Existuje niekoľko rôznych typov liekov používaných na liečbu ADHD, vrátane:

  • stimulanty, ako je amfetamín alebo Adderall (ktoré vám pomôžu sústrediť sa a ignorovať rozptýlenie)

 

  • nestimulanty, ako je atomoxetín (Strattera) alebo bupropión (Wellbutrin), sa môžu použiť, ak sú vedľajšie účinky stimulantov príliš náročné na zvládnutie, alebo ak iné zdravotné ťažkosti bránia použitiu stimulantov

Aj keď tieto lieky môžu zlepšiť koncentráciu, môžu tiež spôsobiť niektoré vážne potenciálne vedľajšie účinky. Vedľajšie účinky zahŕňajú:

  • problémy so spánkom
  • výkyvy nálad
  • strata chuti do jedla
  • srdcové problémy
  • samovražedné myšlienky alebo činy

 

Nie je veľa štúdií, ktoré skúmali dlhodobé účinky týchto liekov. Uskutočnili sa však výskumy, ktorý vyvolali obavy. Nezistili sa  žiadne významné zlepšenia v správaní a problémoch s pozornosťou u detí vo veku od 5 do 14 rokov, ktoré užívali lieky na ADHD, a ich sociálne fungovanie sa tiež nezlepšilo.

Namiesto toho mali medikované skupiny tendenciu mať vyššie hladiny diastolického krvného tlaku. Mali tiež o niečo nižšie sebavedomie ako neliečená skupina, a dosahovali výsledky pod vekovou hranicou. Autori štúdií zdôraznili, že veľkosť vzorky a štatistické rozdiely boli príliš malé na vyvodenie záverov.

1. Vynechajte potravinárske farbivá a konzervačné látky

Alternatívna liečba môže pomôcť zvládnuť niektoré symptómy spojené s ADHD, vrátane:

  • ťažkosti venovať pozornosť
  • organizačné problémy
  • zábudlivosť

Niektoré potravinárske farbivá a konzervačné látky môžu u detí zvýšiť hyperaktívne správanie. Vyhnite sa potravinám s niektorými farbivami a konzervačnými látkami, ktorými sú napríklad:

  • sýtené nápoje, šalátové dresingy a ovocné šťavy
  • strúhanka, cereálie, cukríky, polevy a množstvo nealkoholických nápojov
  • šťavy, sorbety a údená treska
  • uhorky, granolové tyčinky a jogurt

 

2. Vyhnite sa potenciálnym alergénom

Diéty, ktoré obmedzujú možné alergény, môžu pomôcť zlepšiť správanie niektorých detí s ADHD.

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má alergie, je najlepšie poradiť sa s alergikom. Môžete však experimentovať a vyhýbať sa týmto potravinám:

  • chemické prísady/konzervačné látky ako BHT (butylovaný hydroxytoluén) a BHA (butylovaný hydroxyanizol), ktoré sa často používajú na to, aby sa olej v produkte nepokazil, a možno ich nájsť v spracovaných potravinách, ako sú zemiakové lupienky, žuvačky, cereálie, maslo a instantná zemiaková kaša
  • mlieko a vajcia
  • čokoláda
  • potraviny obsahujúce salicyláty, vrátane bobúľ, čili prášku, jabĺk a jablčného muštu, hrozna, pomarančov, broskýň, sliviek, sliviek a paradajok (salicyláty sú chemikálie prirodzene sa vyskytujúce v rastlinách a sú hlavnou zložkou mnohých liekov proti bolesti)

 

3. Zvážte hodinu jogy alebo tai chi

Niektoré malé štúdie naznačujú, že joga môže byť užitočná ako doplnková terapia pre ľudí s ADHD. Zaznamenali sa  významné zlepšenia hyperaktivity, úzkosti a sociálnych problémov u chlapcov s ADHD, ktorí pravidelne cvičili jogu popri každodennom užívaní liekov.

Niektoré skoré štúdie naznačujú, že tai chi môže tiež pomôcť zlepšiť symptómy ADHD. Výskumníci zistili, že tínedžeri s ADHD, ktorí cvičili tai chi, neboli tak úzkostliví ani hyperaktívni.

4. Trávenie času vonku

Trávenie času vonku môže byť prospešné pre deti s ADHD. Existujú presvedčivé dôkazy, že trávenie aj 20 minút vonku im môže prospieť zlepšením koncentrácie. Najviac prospeje zeleň a prírodné prostredie.

Pravidelné vystavovanie sa vonkajšiemu prostrediu a zelenému priestoru, je bezpečným a prirodzeným spôsobom liečby, ktorý možno použiť na pomoc ľuďom s ADHD.

 

5. Behaviorálna alebo rodičovská terapia

Pre deti so závažnejšími prípadmi ADHD sa behaviorálna terapia môže ukázať ako prospešná.

Tento prístup, ktorý sa niekedy nazýva behaviorálna modifikácia, funguje na riešenie špecifických problémových správaní a ponúka riešenia, ktoré im pomôžu predchádzať. To môže zahŕňať aj stanovenie cieľov a pravidiel pre dieťa. Pretože behaviorálna terapia a lieky sú najúčinnejšie, keď sa používajú spolu, môže byť silným pomocníkom pri pomoci aj vášmu dieťaťu.

Rodičovská terapia môže pomôcť poskytnúť rodičom nástroje, ktoré potrebujú, aby pomohli ich dieťaťu s ADHD uspieť. Vybavenie rodičov technikami a stratégiami, ako riešiť problémy so správaním, môže z dlhodobého hľadiska pomôcť rodičom aj dieťaťu.

A čo doplnky?
Liečba doplnkami môže pomôcť zlepšiť príznaky ADHD. Tieto doplnky zahŕňajú:

zinok
L-karnitín
vitamín B-6
horčík
Nakupujte doplnky zinku.

Výsledky však boli zmiešané. Byliny ako ginko, ženšen a mučenka môžu tiež pomôcť upokojiť hyperaktivitu.

Suplementácia bez dohľadu lekára môže byť nebezpečná – najmä u detí. Porozprávajte sa so svojím lekárom, ak máte záujem vyskúšať tieto alternatívne terapie. Môžu si objednať krvný test na meranie aktuálnych hladín živín vo vašom dieťati predtým, ako začnú užívať doplnky.

História náramkových hodiniek: 200 rokov vývoja

Kde to všetko začalo?

V skutočnosti sú náramkové hodinky staré dve storočia a od svojho uvedenia prešli veľkým vývojom. Potreba merať čas existuje už niekoľko tisícročí: pred 5000 rokmi starí Egypťania vynašli slnečné hodiny. Ich kruhový dizajn a časové úseky pomohli formovať vzhľad moderných hodiniek. Odčítanie času bolo závislé od slnečného svetla, a preto bolo možné len cez deň. Prvé hodinky, ktoré neboli závislé na slnečnom svetle, boli vodné hodiny. V 14. storočí nasledovali presýpacie a kruhové hodiny. Tie už obsahovali prvé základné prvky, ktoré možno v súčasnosti nájsť v mechanických hodinkách. Vtedy však boli vcelku nepresné.

 

Od vreckových hodiniek k náramkovým

Hodinky boli  pomerne veľké a preto sa často nosili na retiazke v zadnom vrecku. Retiazkové hodinky ale bežní ľudia vôbec nevlastnili. Boli zdobené drahými luxusnými predmetmi, ktoré si chudobný ľud nemohol dovoliť. Od 13. storočia sa stali dostupnými aj pre bežné obyvateľstvo veľké hodiny na kostolných vežiach či na trhoviskách a hlasným zvukom informovali o celej hodine alebo začiatku jarmoku. Vyrábali ich spočiatku zámočníci, no časom sa vďaka rastúcemu dopytu začala rozvíjať hodinárska profesia. 

V 15. storočí vznikla špirálová pružina umožňujúca konštrukciu presných hodiniek. Vinutá pružina nahradila v minulosti používané dlhé kyvadlo a vytvorila tak základy pre miniaturizáciu hodiniek. V roku 1673 vytvoril holandský fyzik, matematik a astronóm Christiaan Huygens hodinky so špirálovou pružinou a vyvážením, ktoré už boli relatívne malé a prenosné.

Vreckové hodinky už neboli praktické pri vykonávaní bežných povinností. Zdroj: Pexels.com

Vydláždila sa cesta k menším hodinkám

Len o niekoľko desaťročí neskôr v roku 1812 vyrobil francúzsky hodinár a vynálezca švajčiarskeho pôvodu Abraham-Louis Breguet prvé známe náramkové hodinky. Patrili kráľovnej Caroline Murat, Napoleonovej sestre. Na zápästie sa pripevňovali ramienkom. Vtedy muži nosili hodinky na retiazke pripevnenej na zadnom vrecku, narozdiel od žien, ktoré sa nimi pýšili okolo krku. Tento trendový ošiaľ trval takmer storočie. Náramkové hodinky si pomaly našli cestu do spoločenského života a koncom 19. storočia už nechýbali v šatníku snáď žiadnej žene. Dámy si ich pripínali na stuhy alebo retiazky, dodávali im jemnejší nádych a pôsobili ako drahokamy.

 

20. storočie – veľkosť sa zmenšuje, presnosť sa zlepšuje

Čoskoro sa však ukázalo, že elegantné gesto vytiahnutia hodiniek z vrecka nebolo praktické v každej situácii. Letecký priekopník Alberto Santos Dumont chcel pri lietaní používať obe ruky a zároveň sledovať hodinky. Jeho priateľ Louis Cartier mu preto v roku 1904 navrhol dodnes úspešné Cartier Santos. Zrodili sa prvé pánske náramkové a s nimi aj prvé pilotné hodinky. Aj keď tie s dnešnými leteckými hodinkami s výrazným rámom nemajú veľa spoločného, ​​položili základ jednej z najúspešnejších kategórií hodiniek všetkých čias. V súčasnosti má takmer každý výrobca hodiniek vo svojej tvorbe aspoň jednu leteckú kolekciu. 

Ilustračný obrázok. Zdroj: Pexels.com

Inšpirované vojnou

S vypuknutím prvej svetovej vojny sa ich použitie rozšírilo do mnohých oblastí – náramkové hodinky oproti vreckovým boli praktickejšie. Spočiatku ich nosili najmä vojaci a piloti, ktorí používali časomiery v prvej svetovej vojne. Vojna ovplyvnila ich vzhľad a vlastnosti: Svietiace ručičky pre lepšiu čitateľnosť, nárazuvzdorné kryty a sklíčko odolné proti poškriabaniu. Aj dnes môžete vidieť, že vojenské okolnosti sa na hodinkách výrazne podpísali. Napríklad tie od Breitling Navitimer sú vybavené navigačnými funkciami pre pomoc pilotom: otočná luneta posuvného pravítka umožňovala presné letecké výpočty priamo z hodiniek a bez použitia ďalších nástrojov. Dnes túto funkciu nahradili palubné počítače. História sa stále odráža aj v dizajne hodiniek, luneta s posuvným pravítkom im dodáva tradičný vzhľad.  Pri Rolex Air-King výrobcovia kládli dôraz na minimalistický dizajn a čitateľnosť za zlých svetelných podmienok.

 

Celé minulé storočie sa trh menil

Prelomové boli 20. roky 20. storočia, kedy sa vyvinuli prvé automatické, samonaťahovacie hodinky. Presnejšie v roku 1931 Rolex uviedol na trh prvý samonaťahovací strojček, Oyster Perpetual, ktorý nahradil ten s ručným naťahovaním. Vývoj v  tridsiatych rokoch minulého storočia výrazne ovplyvnili prvé elektrické hodinky s technológiou quartz. Boli drahé, objemné a vyrábali sa len v malom množstve na vedecké účely. Počiatočné modely sa spoliehali buď na stály zdroj elektrickej energie alebo mali veľké nepraktické batérie nevhodné na prepravu.  Neskoršie 80. roky priniesli nové výrobné procesy a hodinársky priemysel zmenil smer. Švajčiarsky sa už nezameriaval len na vyšší cenový segment, ale aj na lacnejšie hodinky s quartz technológiou, ktoré dokázali držať krok s ázijskou konkurenciou.

Dnes poznáme už množstvo lacnejších alternatív a môže si ich dovoliť zakúpiť ktokoľvek. Zdroj: Pexels.com

Zdroje: watchmaster.com, watchtime.com