Category: Archive

Maďarsko má spoločne s Poľskom problém. Európska komisia započala právne kroky proti maďarskému zákonu, ktorý zakazuje zobrazovanie homosexuality ľuďom mladším ako 18 rokov, a tiež proti poľským „LGBTQ-free“ zónam (zóny bez LGBT).

Problémom je diskriminácia LGBTQ+ komunity. Európska komisia preto ešte vo štvrtok 15. júla spustila právne konanie ako reakciu na menované opatrenia konzervatívnej vlády Poľska a Maďarska.

Maďarsko čelí veľkej kritike zo strany Európskej únie odkedy maďarský parlament schválil návrh zákona smerujúci proti LGBTQ+ komunite. Tento zákon zakazuje zobrazovanie LGBTQ+ ľudí v knihách a v televízií ľuďom pod 18 rokov.

Jedná sa o vystavovanie týchto osôb akémukoľvek obsahu, ktorý by mal podporovať zmenu pohlavia alebo homosexualitu. Toto opatrenie je podľa prezidentky Európskej komisie Ursuly von der Leyen hanbou.

Ešte v júni tohto roka 17 krajín Európskej únie podpísalo vyhlásenie, ktoré odcudzovalo Orbánov zákon proti LGBTQ+ komunite. Medzi tieto krajiny patrili Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, Estónsko, Taliansko, Grécko, Rakúsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Dánsko, Írsko a Cyprus. Slovensko sa nepridalo.

Diskriminácia LGBTQ+ v Poľsku

V Poľsku je zas viac než 100 regiónov, miest a obcí označených ako „zóny bez LGBTQ ideológie“. Komisia si myslí, že poľské autority zlyhali v úplnosti a primeranosti odpovede na vyšetrovanie ohľadom podstaty a dopadu takzvaných „zón bez LGBT ideológie“.

Jarosław Kaczyński, ktorý je predsedom strany „Právo a spravodlivosť“, opísal LGBTQ+ ideológiu ako „importované hnutie„, ktoré „ohrozuje našu identitu, náš národ, ich nasledujúcu existenciu a tým pádom aj poľský štát„.

Europoslanec Witold Waszczykowski obvinil Brusel z ideologického boja proti poľskej vláde. Pričom cieľom má byť jej kolaps. Konanie Európskej únie vníma ako stigmatizáciu poľskej vlády.

Diskriminácia LGBTQ+ v Maďarsku

Európska komisia čelila nátlaku konať po tom, ako spomínaný maďarský zákon postavil zástupcov  LGBTQ+ komunity mimo zákon. Jedná sa nie len o programy zábavné, ale aj o tie vzdelávacie.

"Rovnosť a rešpekt pre dôstojnosť a ľudské práva sú základné hodnoty Európskej únie, zakotvené v Článku 2 Zmluvy o Európskej únií,“ poznamenala Európska komisia, pričom prisľúbila „využitie všetkých nástrojov pri obrane týchto hodnôt„.

Európska komisia sa vyjadrila aj prostredníctvom sociálnej siete Twitter „Európa nikdy nedovolí, aby boli časti našej spoločnosti niečím poznačené„.

Europe will never allow parts of our society to be stigmatised.

We start legal action against Hungary and Poland for violations of fundamental rights of LGBTIQ people.

Read more in our press release ↓

— European Commission (@EU_Commission) July 15, 2021

Maďarské autority zákon vykreslili ako súčasť ich boja za tradičné hodnoty. Analytici si však stihli všimnúť, že premiér Maďarska Viktor Orbán, sa snaží nadbehnúť svojim kresťansko-konzervatívnym potenciálnym voličom pred voľbami, ktoré sa majú konať nasledujúcu jar.

Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Varga na sociálnu sieť Twitter napísala toto: „Chcú nás donútiť k tomu, aby sme nechali sexuálnu propagandu šíriť medzi naše deti… Únia nesmie diktovať, ako majú maďarskí rodičia vychovávať vlastné deti v Maďarsku„.

Pravicoví aktivisti tvrdia, že spomínaný návrh zákona bude mať skutočné dopady na maďarských zástupcov LGBTQ+ komunity. Bude sa jednať o nárast stigmatizácie a diskriminácie.

Maďarský zákon je postavený na podobnom modeli ako ruský zákon. Avšak Maďarsko svoj zákon posunulo ešte ďalej, pretože v Rusku je zakázaná len „propaganda“ homosexuality, zatiaľ čo Maďarský zákon zakazuje akékoľvek vykresľovanie LGBTQ+ tém.

Európska komisia uviedla, že legislatíva porušuje niekoľko zákonov a noriem Európskej únie. Okrem porušenia zákonu týkajúceho sa nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie, sa ďalej jedná napríklad o Smernicu o audiovizuálnych službách, ktorá Európskej únií nastavuje pravidlá televízneho vysielania a streamovacích služieb,

"Tento zákon využíva ochranu detí, ktorej sme všetci oddaní, na ospravedlnenie vážnej diskriminácie ľudí kvôli ich sexuálnej orientácii. Tento zákon je potupný,“ povedala Von der Leyen ešte minulý týždeň.

Čo sa bude diať?

Obe krajiny máju 2 mesiace na to, aby odpovedali Európskej komisií. Ak sa tak nestane, Európska komisia sa môže rozhodnúť pre zaslanie odôvodneného stanoviska, pričom nasledujúcim krokom bude ich postúpenie Súdnemu dvoru Európskej únie. Výsledkom takéhoto konania môžu byť až finančné sankcie.

Zdroje: The Guardian, DW, TASR, European Comission, Notes from Poland, Reuters, Zmluva o Európskej únii, Noizz, Twitter, iRozhlas,

Konečne! Trvalo to 2 roky, ale konečne sme sa dočkali filmu z Marvel Studios v našich kinách. Naposledy sme mohli vidieť Spiderman: Far From Home ešte v júli 2019. Podľa pôvodného plánu sa Black Widow mala v kinách objaviť takto pred rokom, ale z pochopiteľných dôvodov sa tak nestalo. To nekonečné čakanie nám skrátili aspoň seriály WandaVision, The Falcon and The Winter Soldier a momentálne vysielaný LOKI.

Stálo to čakanie na Black Widow za to? Ako každý z vás vie (od Avengers: Endgame, už uplynula dostatočne dlhá doba, aby si ich pozrel každý, kto chcel a preto vás hádam neraní nasledujúci spoiler) Black Widow neprežila udalosti Endgame. Preto mnoho fanúšikov tvrdí, že jej sólo film mal prísť už dávno a nie až teraz.

Nie je rodina ako rodina

Ako sa hovorí lepšie neskoro ako nikdy. Konečne sa aspoň z časti dozvieme, čo sa stalo v Budapešti, ktorú Black Widow a Hawkeye spomínajú vo filmoch veľmi často. Novinka Black Widow je z časti špionážny triler, z časti rodinná komédia a z časti akčný blockbuster. Jadro filmu sa však zameriava na silu rodiny. Otázka rodiny je dnes veľmi populárna aj vďaka sérii Fast and Furious, čo spôsobilo záplavu memečiek na internete.

Mnohí očakávali, že keď Black Widow dostane svoj vlastný film, bude sa točiť okolo povestnej akcie v Budapešti. Dej novinky nás do hlavného mesta našich južných susedov skutočne zavedie avšak nie do dávnej minulosti, ale do obdobia po občianskej vojne. Avengeri sú rozhádaní a po samotnej Black Widow ide americká armáda, ale aj úplne nový nepriateľ, ktorý pozná jej temnú minulosť.

Natasha Romanoff aka Black Widow musí opäť bojovať s duchmi minulosti. Aby s nimi definitívne skoncovala bude potrebovať pomoc najbližších – od svojej stratenej náhradnej rodiny. Tá pozostáva zo sestry Yeleny, ktorú postihol rovnaký osud ako Natašu, otca Alexeia aka Red Guardian, ktorý sa stal ruskou verziou kapitána Amerika a mamy Meliny, šikovnej vedkyne.

Nečakané hviezdy filmu

Scarlet Johansson dlho čakala na tento svoj sólo film a keď je konečne tu, ukradli si ho pre seba všetky vedľajšie postavy, ktoré jej pomáhajú v boji s novým nepriateľom. Konkrétne ide o jej (skoro) sestru Yelenu a otca Alexeia aka Red Guardiana. Angažovanie hercov Florence Pugh a Davida Harboura, bolo trefov do čierneho. Obaja len potvrdzujú, že casting má Marvel Studios v malíčku.

Nemusíte mať obavy, že by Scarlet bola menej na pláne. Nič také sa nedeje. Len vždy keď sa na plátne objavia Red Guardian a Yelena, kradnú si celú scénu pre seba. A v konečnom dôsledku aj celý film.

A čo záporné postavy? Ak nepočítame Thanosa, tak tieto postavy boli vždy achilovou pätou väčšiny marveloviek. V Black Widow vystupujú až dve záporné postavy – Taskmaster a Dreykov. Taskmaster je známy všetkým komiksovým fanúšikom. Jeho silnou stránkou je, že dokáže kopírovať bojový štýl svojich protivníkov. Bojovať s ním, je teda ako bojovať sám so sebou. Taskmaster je však len bábkou v rukách toho, čo ťahá za nitky – Dreykova. On môže za to, že Black Widow nemala normálne detstvo a takto ničí život aj mnohým ďalším dievčatám.

Taskmaster je v tomto filme pre mnohých fanúšikov sklamaním a nenaplnil svoj potenciál, ktorý mu ponúka jeho komiksová predloha. Naopak Dreykov je dostatočne slizký a svojim spôsobom až démonický, na plátne však nestrávi príliš veľa času. Čo je škoda. Ak by dostal pár minút naviac, mohol byť výsledný dojem omnoho lepší.

Pred tým než som vliezol do kino sály, nebol môj názor na postavu Black Widow moc pozitívny. Vrámci Avengers som ju považoval za najmenej zaujímavú. Prvé dve tretiny jej sólového filmu tento môj názor zmenili. Po dlhej dobe sa Marvel rozhodol trošku pritvrdiť. Zo začiatku pôsobí dej snímky skutočne temne (teda aspoň na pomery Marvel) a štýl akčnej špionáže ala Jason Bourne snímke naozaj svedčí.

Deja Vu?

Všetko sa pokazí až v poslednej tretina, kedy asi tvorcom niekto pripomenul, že vlastne točia film pre Marvel a tak všetky prvky typické pre Marvel nahádzali do poslednej polhodinky. Všade samé veľkolepé výbuchy a plno akčných či akrobatických sekvencii. Čo by moc nevadilo, keby v nich bola dávka invencie. Celá záverečná sekvencia je až moc totožná s finálnym súbojom z Kapitán Amerika: Zimný vojak.

Záverečné hodnotenie? Ako odporca postavy Black Widow a niekto, kto prvý krát po dlhých rokoch uvažoval, že na túto marvelkovu do kina nepôjde, musím povedať, že by to bola chyba. Po poslednú tretinu filmu budete mať možnosť sledovať naozaj dobrú Marvelovku so sympatickými postavami. Posledná tretina za veľa nestojí, ale to nevadí.

A zostante až do konca záverečných tituliek! Ako vždy aj tento krát na vás čaká potitulková scéna, ktorá nastolí zopár otázok!

Mali by bohatí platiť vyššie dane?
Mali by byť aktívnejší v oblasti charity a sociálnej práce?
A mali by byť ešte vďačnejší za to, že im spoločenské zriadenie umožnilo vyšplhať sa v jeho spoločenskom rebríčku vyššie práve vďaka vyšším ziskom?

Zdanlivá odpoveď na uvedené otázky je áno, lenže je potrebné zamyslieť sa, aby sme v jednoznačných názoroch stratili istotu.

Populizmus a brvná vo vlastnom oku

Je nesmierne jednoduché podľahnúť populistickým vyhláseniam a odsudzovaniu druhých. Ešte jednoduchšie je na nich nadávať a pritom mať práve tie nedostatky, ktoré sú u bohatých terčom kritiky. Bohatými v tomto prípade rozumieme prakticky kohokoľvek, kto nie je odkázaný na pravidelný mesačný plat a rôznymi spôsobmi si zabezpečil status rentiera. Predmetom kritiky je to, že títo ľudia v nedostatočnej miere prejavujú svoju spoločenskú zodpovednosť a dávajú zo svojich peňazí málo alebo vôbec nič na charitu, dobročinnosť, benefíciu, zbierky a ďalšie sociálne prospešné projekty. Ale bohatí nie sú naši nepriatelia preto, že údajne nedávajú dosť. Oni dávajú dosť, ale tak, že to na prvý pohľad nevidíme.

Ponechávať zodpovednosť za financovanie charitatívnych projektov na bohatých má rovnaký význam ako povzbudzovanie bežných ľudí k tomu, aby sa zapájali do verejných zbierok: význam to má, je nepochybne šľachetné a dnes aj dôležité venovať časť svojho na dobročinné účely, pretože mnohé organizácie sú na týchto peniazoch existenčne závislé.

Mali by ale bohatí platiť viac len preto, lebo majú viac? Tradičná odpoveď áno má tiež svoje opodstatnenie, pretože pravdou je, že päť eur pre bežného človeka je ako päťsto eur pre dobre zabezpečeného podnikateľa. Pre mnohých tých päť stoviek nepredstavuje žiadnu hodnotu, pretože ju dokážu kedykoľvek minúť v obchode s oblečením kúpou dvoch tričiek. Ak by sme teda uvažovali tým smerom, že každý by mal venovať zo svojho pomerové časti, aby tým splatil svoj imaginárny dlh spoločnosti, mohlo by to byť v poriadku.

Mám však za to, že sa jedná o naháňanie zodpovednosti na nesprávnom mieste. Bohatí nie sú zodpovední za to, že organizácie a jednotlivci pôsobiaci v sociálnej oblasti nemajú dostatok prostriedkov a robia preto svoju prácu na kolene, s úprimnými a nezištnými ambíciami. Naháňať peniaze od verejnosti na fungovanie občianskych združení, domovov sociálnych služieb a organizácií je dnes mimoriadne dôležité, zároveň nesprávne prenášanie zodpovednosti na ľudí, zatiaľ čo pravú zodpovednosť za ich financovanie má niekto úplne iný.

Tým niekým je sám štát. Firmy, bohatí i stredná vrstva platia dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty, mnohí dane za motorové vozidlá a x ďalších daní a poplatkov, aby tieto peniaze natiekli do štátneho rozpočtu, ktorý má štát povinnosť rozdeliť čestne, spravodlivo, rozumne a s ohľadom na chorých, slabých, bezmocných. To, ako sa vie štát postarať o svojich najslabších, hovorí o civilizovanosti a vyspelosti jeho vlády. Túto vládu si volia obyvatelia.

A Slovensko v tejto oblasti fatálne zlyháva.

Nie je hanbou národa, keď si musia organizácie doslova žobrať peniaze na uliciach a robiť emotívne kampane, pretože im štát nie je ochotný financovať projekty, ktoré sú pre našu spoločnosť tak nesmierne dôležité? Ako k tomu príde bežný občan, že sa má podieľať na financovaní charity a sociálne prospešných vecí, keď už zo svojej výplaty odvádza dane štátu, ktorý ich preukázateľne míňa nezodpovedne a hlúpo?

Keď si ktokoľvek kúpi napríklad pekné nové auto, nezáleží či Ladu alebo Maybach, nemožno mu to vyčítať s tým, že mal tie peniaze radšej minúť na charitu. Veď to, že si auto kúpil, znamená, že vyplatil peniaze jeho predajcovi a ten v správne nastavenej legislatíve zo svojho príjmu platí časť príjmu štátu. To platí aj v prípade oblečenia, jedla, elektroniky a akéhokoľvek ďalšieho tovaru a služieb. Všetky peniaze končia v štátnej kase a jej správcovia majú povinnosť rozdeliť tieto peniaze tak, aby pokryli všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o slabých, chorých, hendikepovaných, bezmocných a ďalších, ktorí sú v určitej miere odkázaní na pomoc. Povinnosťou štátu je zabezpečiť im dobrý životný štandard a služby zodpovedajúce členskej krajine Európskej únie. Ak to štát nerobí, a nerobí to preukázateľne, je nevyhnutné vyvodzovať zodpovednosť práve štátu a nie bohatým, ktorí údajne nedávajú dosť. Veď potom ani chudobní asi nedávajú dosť, kedže by mali dávať pomerovú časť z príjmov.

„Robíš dobré veci? Mal by si byť chudobný a rozdať sa do posledného zvyšku“

Druhým nelogickým a nesprávnym názorom slovenskej verejnosti je, že ten, kto robí charitu, by nemal byť bohatý. Čo bohatý, nemal by byť ani v strednej vrstve, pretože by sa mal pre svoju prácu úplne rozdať. Že keď chcem pomáhať sociálne odkázaným ľuďom, musím byť na ich sociálnej úrovni. Tento prapodivný názor je doslova vrytý do nášho genofondu a nenachádza žiadne logické či rozumové opodstatnenie; svedčí skôr o tom, že sme iba nedávno zliezli zo stromov.

Veď ja osobne som sa stretol s názorom, že prečo som mal auto a pritom robil dobrovoľníka, že sa to nehodí – a to som mal jazdenku za pár tisíc. Že by som mal auto predať, jazdiť len spojmi a všetky svoje peniaze darovať bezdomovcom alebo komukoľvek inému, aby som väčšmi naplnil svoj zámer pomáhať.

V ľuďoch očividne tkvie predstava, že všetci tí dobrovoľníci, dobrí iniciatívni a sociálne cítiaci ľudia by mali byť ako Matka Tereza, ktorá sa rozhodla žiť v chudobe. Lenže nikto z nás nie je Matka Tereza a konať dobré veci môžeme len vtedy, keď nemusíme riešiť vlastné existenčné problémy. Akonáhle máme životnú istotu v príjme a majetku, môžeme o to lepšie pomáhať iným, či už finančne alebo osobne.

Slovenská vláda a celý štát sú obrazom jeho občanov. Keď sa sťažujeme na politikov, že nevenujú dosť prostriedkov a pozornosti slabým, mali by sme sa dobre pozrieť na to, koho sme volili naposledy a či sme sa rozhodovali na základe sympatií alebo faktov. Takéto rozhodnutie budeme robiť už čoskoro opäť a v súčasnosti sa zdá, že si Slováci opäť vyberú zle – teda na základe svojho dojmu, sympatií, na základe mediálnych kampaní a nie na základe faktov a programov. Bolo by fajn, keby sa to konečne zmenilo a vybrali sme si zástupcov, ktorí budú myslieť aj na tých tam dole.

Dysonova sféra je teoretický projekt, ktorý by obklopoval našu hviezdu zo všetkých strán. Ak by sme ju vybudovali, mohla by sa stať finálnym riešením pre výrobu energie pre celé ľudstvo. Svojou štruktúrou by dokázala zachytiť celú vyprodukovanú energiu z našej lokálnej hviezdy.

Prečo ju postaviť?

Prečo by niekto konštruoval takú bizarnú konštrukciu? Teória tejto štruktúry je založená podľa britsko-amerického teoretického fyzika Freemana Dysona. Freeman Dyson prvýkrát špekuloval o tejto štruktúre už v roku 1960. Je zástancom teórie, že vo vesmíre nie sme sami. Špekuloval, že ak by sa civilizácie začali rozpínať mimo svoju planétu, budú potrebovať nový zdroj energie.

S pribúdajúcim množstvom obyvateľov by tieto civilizácie začali konzumovať čoraz viac zdrojov. Z toho dôvodu by potrebovali vynájsť ten najefektívnejší zdroj energie. A tu prichádza jeho nápad, Dysonova sféra, pomenovaná práve po Freemanovi Dysonovi.

Efekt Dysonovej sféry na civilizáciu

Jeho teória predpokladala, že by populácia civilizácie (nazvime ju X) rástla o 1% ročne. Jeho výpočty naznačili, že energetická spotreba tejto civilizácie by rástla exponenciálne. Len za krátkych 3000 rokov bude miliónkrát väčšia. Ak by slnečná sústava civilizácie X obsahovala aj planétu vo veľkosti Jupitera, podľa neho by sa tak inžinieri dokonca mohli pokúsiť prísť na to, ako rozdeliť takú planétu a využiť jej energiu.

Budovaním štruktúr v dvojnásobnej vzdialenosti od Zeme a Slnka by materiál z takejto planéty postačoval na vybudovanie veľkého počtu platforiem s hrúbkou 2 až 3 metre, ktoré by obiehali Slnko. Zachytávali by tak celú energiu, ktorú by Slnko vyprodukovalo.

Táto štruktúra by umožnila robotníkom žiť v blízkosti Slnka pozdĺž ramien Dysonovej sféry. Podľa Dysona by v niektorých častiach boli robotníci bezpečne skrytý pred teplom od Slnka. Na týchto ramenách by sa často prejavoval jav zatmenia – v závislosti od toho, aké husté by platformy v danom bode boli.

Samozrejme, po absorpcii a využití slnečnej energie by štruktúra nakoniec musela energiu znova distribuovať. Inak by sa hromadila vo vnútri sféry, čo by podľa Dysona spôsobilo, že sa nakoniec roztopí.

To znamená, že pre vzdialeného pozorovateľa by sa svetlo hviezdy zabalené do Dysonovej sféry mohlo javiť tlmené alebo dokonca úplne zatemnené – v závislosti od toho, aké husté boli obežné plošiny – a zároveň jasne žiariť v infračervených vlnách, ktoré by inak nevideli voľným okom.

Existuje Dysonova sféra aj dnes?

Vedci už desaťročia hľadajú známky po infračervenom žiarení, ktorý by emitovala práve takáto sféra – bol by to znak aktivity, ktorý by astronómovia mohli použiť na vyvodenie existencie inteligentnej civilizácie vo vesmíre.

Nanešťastie, ešte sme nespozorovali stále nič neobvyklé, ale časť astronómov si myslí, že nie sme ďaleko od odhalenia tejto sféry už v najbližších 10. rokoch.

V roku 2015 informovala astronómka Tabetha Boyajian, ktorá pôsobila na americkej univerzite v mestečku Yale, o záhadnom stlmení svetla hviezdy zvanej KIC 8462852, ktorej správanie bolo absolútne nepredvídateľné.

Niečo také ešte vedci nikdy nevideli a boli prekvapení, prečo svetlo hviezdy bliká nepravidelne. Niektorí vedci tvrdili, že pokles svetla z tejto hviezdy môže vyplývať práve z čiastočne vybudovanej Dysonovej sféry a táto myšlienka v roku 2016 spôsobila rozruch v médiách.

Kampane zamerané na hľadanie signálov Dysonovej sféry okolo Tabbyho hviezdy, pomenovaná na počesť Tabethy Boyajianovej, neboli úspešné a dodnes existuje množstvo vedcov, ktorí si myslia že práve Dysonova sféra má za následok správanie hviezdy KIC 8462862. Možno už čoskoro uvidíme znova podobné signály, ktoré sme videli u hviezdy KIC 8462862.

Len niekoľko dní po tom, čo slovenský konštruktér Štefan Klein, doviedol svoju ideu s projektom AirCar do dokonalosti, a uskutočnil let z Nitry do Bratislavy sa zdá, že vývoj lietajúcich dopravných prostriedkov sa posunie ešte výrazne ďalej. U nás pomerne neznámy nemecký startup Isar Aerospace, venujúci sa vesmírnemu biznisu, totiž pracuje na svojom novom projekte.

Na pozadí známych medzinárodných spoločností ako SpaceX, či Virgin Galactic, ktoré už vesmírnu turistiku započali, predstavila táto nemecká spoločnosť svoju verziu cestovania do vesmíru. Isar sa totiž snaží viac sprístupniť tieto lety, zmenšením kozmických lodí a vytvorením akejsi siete „vesmírnych taxi“. Tie by mohli mať viacero využití, či už v technologickom vývoji vesmíru, ale aj spomínanej vesmírnej turistike.

Diskusia o stále reálnejšej budúcnosti vesmírneho cestovania, však vyznieva celkom paradoxne, v súvislosti s nepretržitým upozorňovaním, na environmentálne dopady ľudskej činnosti na životné prostredie a hroziacu ekologickú katastrofu. Keď k tomu prirátame energetickú a finančnú náročnosť projektov, o akomsi „šetriacom režime“ voči prírode, nemôže byť ani reč. Ako to však býva, každá minca má dve strany. A inak to nie je ani v tomto prípade.

Lepší prístup k planéte?

Podporovatelia vesmírneho cestovania s danými tvrdeniami absolútne nesúhlasia. Podľa ich názoru, môže práve vesmírne cestovanie, ukázať ľuďom svet z úplne inej perspektívy, vďaka čomu si začnú našu planétu vážiť oveľa viac ako doteraz. Do tejto skupiny patrí aj astronautka NASA – Meghan McArthur. Vyjadrila sa, že „byť hore vo vesmíre a pozerať sa na Zem, sledujúc aká tenká je vrstva atmosféry v porovnaní s nekonečnou temnotou vo vesmíre, mení pohľady ľudí na životné prostredie a tlačí ich k zodpovednejšiemu prístupu k prírode.“ 

Aktuálni lídri vesmírneho cestovania a najbohatší ľudia planéty, ako Elon Musk, či Jeff Bezos, plánujú v nasledujúcich rokoch vyslať do vesmíru tisíce satelitov, so širokopásmovým pripojením. Na takúto ambicióznu misiu, však budú potrebovať výraznú technickú podporu. Práve tu vidí svoju príležitosť aj Isar Aerospace, ktorý by svojimi produktami dokázal podporiť vynášanie satelitov na obežnú dráhu, či ich údržbu a prípadnú opravu. 

These „malé vesmírne taxi“, by však mohli do budúcna nájsť využiteľnosť aj v rámci prepravy osôb, čo by v prípade úspechu umožnilo skrátiť zatiaľ nekonečné čakacie lehoty, na let do vesmíru. Na realizáciu tohto ambiciózneho nápadu, získal startup grant v hodnote približne 100 miliónov dolárov, z prostriedkov Lakestar, či Earlybird Venture Capital. 

Nové satelity – nové technológie

Vyslanie satelitov na obežnú dráhu sa možno samo o sebe nejaví ako niečo špeciálne, pri aktuálnom technickom pokroku. Ako je známe, niekoľko týchto satelitov už vo vesmíre aj reálne je. Čo však pridáva projektu na špeciálnosti, je jeho rozsah a nové technológie. Kým na existenciu GPS už sme si dávno zvykli a život bez nej si nevieme predstaviť, Starlink zatiaľ reprezentuje veľkú neznámu.

Výhodou GPS pre ukotvenie na trhu, mohla byť jej „neviditeľnosť“. Kým GPS satelity sú viditeľné len veľmi zriedka ak vôbec, zástup satelitov Starlink je pomerne bežne možné sledovať na oblohe. Ak v priebehu najbližších rokov pribudne na oblohe niekoľko tisíc takýchto satelitov, nočnú oblohu to navždy zmení. A to je jedna z vecí, ktorá hrá v neprospech podobných projektov. Keď sa navyše našou každodennou súčasťou stanú kozmické lode nad hlavami, ľudia budú zásadne proti inováciám. Zmenu by mohol priniesť práve dostupný internet od Starlinku, či iné „zlepšováky“ bežného života. 

Investície do vesmírneho biznisu by sa teda do budúcna mohli javiť ako perspektívne. Či sa medzi súčasnými vesmírnymi gigantmi, podarí presadiť aj nemeckému startupu Isar Aerospace, budeme pozorne sledovať. Nápad je to teda skutočne ambiciózny, a určite ešte o ňom budeme počuť. Podarí sa ho však dotiahnuť do dokonalosti? Alebo budeme čakať dlhé desaťročia a z projektu napokon nič nebude?

Pokiaľ pre vás dovolenka nie je len o vyvaľovaní sa pri mori, ale aj o poznávaní nových miest a o ochutnávaní tradičných špecialít, tieto destinácie sú vhodné práve pre vás. Okrem toho, že vám krajiny ponúknu relax od každodennej reality, patria k top miestam, čo sa týka gastronómie.

Francúzsko

Gastronómia v krajine sa zaraďuje na vrchol rebríčka najviac uznávaných. Niet preto divu, že bola pred desiatimi rokmi francúzska kuchyňa a jej rituály zapísané do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Francúzi prikladajú jedlu obrovskú dôležitosť. Jedenie pokladajú za každodenný rituál a „sviatok“, kedy sa počas dňa zíde celá rodina. Sú schopní sedieť za stolom, konzumovať a debatovať aj niekoľko hodín.

Ku každej francúzskej špecialite patrí pohár kvalitného vína alebo šampanského. Okrem toho prikladajú dôležitosť dezertom. Gastronómia v krajine je skutočne rôznorodá. Od tradičnej pochutiny, slimákov, môžete ochutnať ďalšie klasické jedlá ako syr Roquefort, rybaciu polievku, ratatouille alebo flambovaný slaný koláč.

K top gastro mestám patrí jednoznačne Paríž. Metropola Francúzska je počas sezóny miestom, kde sa konajú rôzne gastronomické festivaly. Tradičné pokrmy môžete ochutnať aj na farmárskych trhoch.

Mesto Lyon považujú obyvatelia krajiny za gastronomické hlavné mesto Francúzska. Lyon vraj ponúka všetky chute, ktoré nadšenci jedla vyhľadávajú a obľubujú.

Španielsko

Keďže je Španielsko klimaticky rôznorodá krajina, aj kuchyňa sa tu vyznačuje pestrosťou. V každej časti Španielska je tradičné používanie olivového oleja, cesnaku a byliniek. Okrem toho Španieli obľubujú ryby a morské plody, ako napríklad krevety alebo chobotnice. Taktiež sa tu často do varenia používa výhradne čerstvá zelenina a bylinky.

V Španielsku sú veľmi obľúbené rôznorodé slané chuťovky, ktoré sa nazývajú tapas. V krajine narazíte na každom rohu na tapas bary. Taktiež tu môžete zažiť pravú chuť paelly, studenej polievky gazpacho alebo španielskej tortilly, ktorej zloženie je podobné našej tradičnej omelete. Čo sa týka sladkých jedál, tradičný je katalánsky dezert s názvom Crema Catalana. Ten je zložený zo žĺtkového krému, podobnému pudingu.

Španieli sa vyznačujú bohémskym životným štýlom a tým, že väčšinou vynechávajú raňajky. Namiesto toho si radšej dopoludnia zájdu do tapas baru. Obed pokladajú za dôležitú udalosť. Obedujú väčšinou vo väčšej skupine či v kruhu priateľov a vo veľkom štýle.

K hlavným gastronomickým mestám patrí jednoznačne Barcelona. Tu si môžete pochutnať na tradičných sušených šunkách a čerstvých rybách. Na trhoch nájdete klasické španielske špeciality a iné lahôdky.

Ďalšou top destináciou v Španielsku, čo sa týka ponuky jedál, je San Sebastian. Pobrežie je známe trhmi a špičkovými pokrmami. Okrem toho sa tu nachádzajú tri reštaurácie, ktoré sú ocenené Michelinovskými hviezdičkami.

Taliansko

Talianska kuchyňa patrí k najobľúbenejším a najvyhľadávanejším na svete. Vyznačuje sa jednoduchosťou, no popritom je pestrá a nápaditá. Základom talianskych jedál je „pomodoro“. Ku klasickým talianskym jedlám patrí jednoznačne pizza, cestoviny pripravené na rôzne spôsoby, rizoto, čerstvé ryby a morské plody. Ku tradičným dezertom, ktoré nesmú chýbať na žiadnom sviatočnom stole, zaraďujeme jedlá ako tiramisu, panna cotta, profitterol alebo zmrzlinu – gelato. Taliansko taktiež patrí k top výrobcom syrov. V súčasnosti sa v krajine vyrába viac než 450 druhov.

Na rozdiel od Španielov, Taliani si raňajky vyslovene vychutnávajú a veľmi radi si na ne zájdu do barov a kaviarní. Najčastejšie si volia ľahké raňajky vo forme croissantov a capuccina. Obedujú väčšinou niekde v meste. Bohaté večere sú pre nich najväčším pôžitkom a zavŕšením každého dňa. Taliani sú známi tým, že večerajú dlho a v neskorých hodinách.

Florencia sa označuje za domov čerstvých potravín. Nájdete tu bohatú ponuku grilovaného mäsa, polievok a čerstvej zeleniny. V Bologni zas nájdete najrôznejšie druhy cestovín, syrových dobrôt a pokrmy obsahujúce mortadellu.

Titulná fotografia: pixabay.com

Marshamllow test (Stanford Marshmallow Experiment) zahŕňa sériu štúdií psychológa Waltera Mishela na Stanfordskej univerzite. Cieľom jeho práce bolo lepšie pochopiť schopnosť dieťaťa oddialiť svoje uspokojenie. Výskum bol publikovaný v roku 1972 a zahŕňal desiatky detí, z ktorých väčšina bola vo veku od 4 do 5 rokov.

Každé dieťa malo pred sebou dilemu: „Dajte si teraz jednu marshmallow alebo počkajte 15 minút a dostanete dvojnásobný počet cukroviniek.“

Po položení otázky zostali deti samy s cukríkom marshmallow, aby uvažovali o svojom rozhodnutí.

Niektoré deti zjedli marshmallow hneď, ako výskumník opustil miestnosť, zatiaľ čo iné sa zvŕtali na svojich stoličkách a pokúšali sa odolať pokušeniu.

Po zistení výsledkov uverejnili vedci hypotézu, že absolvovanie Marshmallow testu by mohlo byť skorým indikátorom budúcich úspechov dieťaťa v škole, zamestnaní a dokonca aj v živote všeobecne. Tieto zistenia boli predmetom skúmania v posledných rokoch.

Zopakovanie testu v roku 2018

V roku 2018 vyšla nová štúdia nadväzujúca na skoršie práce Standfordského experimentu. Pôvodný výskum totiž zahŕňal len okolo 90 detí, z ktorých všetky boli zaradené do Stanfordského predškolského zariadenia (mnohé z nich boli deťmi stanfordských študentov a profesorov).

Experiment z roku 2018 bol navrhnutý tak, aby viac reprezentoval širokú verejnosť. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 900 detí z rôznych rás, etnických skupín a s rôznou úrovňou rodičovského vzdelnia.

Vedci našli iba obmedzené dôkazy naznačujúce, že deťom, ktoré dokázali oddialiť svoje uspokojenie v marshmallow teste, sa v živote darilo lepšie. Namiesto toho zistili, že sociálno-ekonomický status dieťaťa (SES) je silnejším indikátorom dlhodobého úspechu. Deti z bohatších rodín alebo s rodičmi s vyšším vzdelaním sú odmalička viac vedené ku kontinuálnej práci, ktorá prináša lepšie výsledky. Naopak deti zo slabších rodín, väčšinou nemajú podobný vzor a radšej sa uspokoja s menšou ale okamžitou odmenou.

Môžu Marshmallow test spraviť zvieratá?

Michael James Beran, profesor psychológie a spoluriaditeľ Centra jazykového výskumu na Georgia State University, zameral svoj výskum na kognitívnu kontrolu u primátov. Jeho práca zahŕňa sledovanie oneskoreného uspokojenia u deti a u primátov.

Beran vytvoril verziu testu marshmallow pre šimpanzy. Tie mohli čakať na lepšiu odmenu (banán) alebo stlačiť tlačidlo a okamžite získať horšiu odmenu (mrkvu). Často čakali niekoľko minút na lepšiu odmenu.

Ďalším testom, ktorý vyvinul, bolo testovanie, či šimpanzy nechajú potravu na pokoji, ak sa hromada potravy zväčšuje a nie je pod kontrolou. Šimpanzi to dokázali. Využívali pri tom takzvané metódy odvádzania pozornosti (napríklad sa pozerali zatiaľ do časopisu), kým sa hromadila potrava.

Oddialenie uspokojenia v prírode

V prírode môžeme sledovať oddialenie uspokojenia napríklad u zvierat s nižším postavením. Takéto zvieratá čakajú, kým sa dominantnejšie zvieratá presunú preč od zdroju potravy. Keby trpezlivo nečakali, dominantné zviera by videlo ich jedlo a zobralo by si ho. „Urobiť to, vyžaduje inhibičnú kontrolu a možno aj určitú úroveň strategizácie. Ak to dosiahnem neskôr je to bezpečnejšie, “ uvádza vo svojej práci Beran.

Výskum na sépiach

V marci 2021 boli zverejnené výsledky Marshmallow testu so sépiami. Výskum dokázal, že mäkkýše boli schopné tolerovať oneskorenie 50 až 130 sekúnd, aby získal svoju požadovanú korisť (krevety). Ukázalo sa tiež, že sépie, ktoré dokázali najdlhšie čakať na svoje obľúbené jedlo, si tiež najlepšie počínali počas testov učenia. Podľa vedcov to bolo po prvý raz, keď sa preukázala súvislosť medzi sebakontrolou a výkonmi v učení u zvierat, ktoré nie sú primátmi.

Kalorické hodnoty sú všade okolo nás. Či už na jedálnych lístkoch reštaurácií, škatuliach od mliekach alebo aj na bežných sáčkoch zo zeleninou. V obchode s potravinami sú vystavené stovky potravín balené s farebným vyznačením „nízko kalorické jedlo“. Kalórie sú ale kľúčom k pochopeniu toho, čo jeme.

Vysvetlenie kalórií

Kalória je teda miera akumulovanej energie – energie, ktorá sa môže uvoľniť, keď ju naše telo spotrebuje. Závisí to od teploty? No, ani nie, keďže balík mrazeného hrášku má odlišnú teplotu ako rovnaký balík vareného hrášku. Oba ale obsahujú rovnaký počet kalórií (alebo energie).

Kalória na etiketách potravín v obchodoch je skratka pre kilokalóriu. Kcal je množstvo energie, ktoré je potrebné na zvýšenie teploty jedného kilogramu vody o 1 stupeň Celzia. Čo má ale vriaca voda spoločné s uvoľňovaním energie z potravy naším telom?

Predsa len, naše telo si nezačne po jedení magicky zvyšovať teplotu. Čo ale robí – chemicky rozkladá potraviny na cukry. Telo potom uvoľňuje energiu v týchto cukroch a používa ju ako palivo počas celého dňa. To je vlastne TDEE (Total Daily Calorie Expenditure) – často spomínaná formulka, ktorá hovorí, koľko vaše telo spotrebuje energie za deň.

Kalórie dnu, kalórie von

Kalórie spaľujeme stále –  keď sa hýbeme, spíme alebo učíme sa na skúšky. Tieto kalórie musíme odniekiaľ získať, napríklad konzumáciou jedla alebo spaľovaním už uloženej energie v našom tele (vo forme tukov). Jedlo obsahuje tri hlavný typy látok, ktoré dodávajú energiu: tuky, bielkoviny a sacharidy.

Metabolizmus najskôr tieto látky premení: Bielkoviny štiepi na aminokyseliny, tuky na mastné kyseliny a sacharidy na jednoduché cukry. Väčšina tejto energie smeruje rovno na podporu tela – napríklad pre srdce, pľúca, mozog a ďalšie životne dôležité procesy tela. Energeticky bohaté živiny, ktoré sa nepoužijú hneď, sa uložia – najskôr v pečeni a potom ako tuk.

Všeobecne platí, že by sme mali jesť každý deň také množstvo energie, koľko spotrebuje naše telo. Ak nenastane rovnováha, buď priberieme alebo stratíme na váhe. V dnešnej dobe je veľmi ľahké zjesť viac kalórií, ako naše telo potrebuje. Možno vás zaujme to, ako sa stravoval práve Arnold Schwarzenegger počas jeho zlatej éry kulturistiky.

Fast food, hranolčeky, čipsy, šišky… v dnešnej dobe je problémom to, že všetko môžeme získať hneď a rýchlo – bez námahy, ktorou si naši predkovia museli jedlo vydobiť. Je veľmi ľahké zjesť kalórie, ale omnoho ťažšie je ich spáliť. Behaním 1 kilometru spálite 62 kalórií – väčšina keksov ich má nad 250, a jeden viete zjesť aj pod minútu.

Počítanie kalórií

Ako sme vlastne dospeli k tomu, koľko kalórií má aké jedlo? Je to všetko podľa jednoduchého matematického vzorca. Najskôr sa zmeria, koľko gramov sacharidov, bielkovín a tukov je v jedle. Potom každá z týchto súm sa vynásobí nastavenou hodnotou. 1 gram sacharidov má 4 kalórie, 1 gram bielkovín má taktiež 4 kalórie a 1 gram tuku ich má 9. Súčet týchto hodnôt je stále vypísaný na obale štítku s potravinami v obchodoch.

Táto formulka bola vytvorená už veľmi dávno. Údaje boli zhromaždené z pred viac ako 100 rokmi výživovým poradcom Willburom O. Atwaterom. Atwater požiadal dobrovoľníkov, aby jedli rôzne jedlá a potom zmeral, koľko energie dostali do telá každý z nich, v porovnaní s energiu v jedle s tou, ktorá zostala v moči. Atwater porovnával čísla z viac ako 4000 odlišných jedál. Z tohto výskumu zistil, koľko kalórií obsahuje každý gram bielkovín, tukov alebo sacharidov.

Vďaka tomuto vzorcu vieme, že kalórie v tukoch sú rovnaké, či sa už jedná o tuk z hamburgerov, mandlí alebo taniera s hranolkami. Vedci však zistili, že táto formulka nie je perfektná. Spoločnosť Baer dokázala, že niektoré potraviny majú predsa len inú kalorickú hodnotu. Napríklad ak jete veľa orechov, tie vám dodajú menej energie, ako by sa očakávalo. Mandľové maslo zase poskytuje viac kalórií ako celé mandle.

Tento systém, ktorý používame všade vo svete, možno nie je perfektný, ale je jednoduchý a ľahko použiteľný. Asi ako najdôležitejšie si môžete zobrať to, že počet kalórií na štítkoch potravín je skutočne iba odhadom. Je to ale dobrý začiatok pre pochopenie toho, koľko energie dostanete z jedného jedla.

V prvej časti sme si predstavili niekoľko cestovateľských destinácií, kde si za dovolenku najviac zaplatíte. V aktuálnom článku si prečítate o ďalších miestach, ktoré sú zaradené na vrchole rebríčka tých najdrahších.

Marrakéš

Ak sa vydáte na dovolenku do Maroka, Marrakéš je jednou z destinácií, kde za posledné roky ceny za služby rapídne stúpili. Najviac tu zaplatíte za ubytovanie. Naopak, pomerne lacno vás tu vyjde jedlo a ani ceny za vstupy nepatria k najvyšším.

Maroko je plné prírodných krás, takže na veľa miestach vstupné platiť nebudete. Bude vám stačiť obdivovanie okolitej prírody. V krajine orientu je čo objavovať. Aj keď patrí Marrakéš k najdrahším destináciám, návštevu tohto miesta určite odporúčame.

Cancún

Cancún patrí k obľúbeným dovolenkovým destináciám americkej smotánky. Niet preto divu, že patrí k najdrahším, čo sa týka ponúkaných služieb.

V prvom rade treba počítať s vyššími nákladmi na cestovanie, keďže zaobstaranie leteniek do Mexika nie je lacná záležitosť. Okrem ceny za dopravu vás bude stáť najviac financií ubytovanie. Hotely sú v tejto oblasti na veľmi vysokej úrovni, čomu zodpovedajú aj vyššie ceny.

Pokiaľ nebudete využívať hotelové stravovanie, ceny v reštauráciách sú mierne vyššie. Všetko závisí od toho, aký druh podniku si zvolíte. Cancún si však zamilujete vďaka priezračnej modrej farbe mora a zaručene sa sem budete chcieť vrátiť.

Botswana

Africká Botswana sa umiestnila na vrchole rebríčka najdrahších miest na dovolenku. Ceny za ubytovanie sa tu šplhajú do obrovských čísel. Za jednu noc vás tu hotel vyjde aj 300 eur. O niečo menej zaplatíte za stravovanie. Najete sa tam približne za také ceny, ako u nás. Veľmi lacné sú tu taxíky, takže túto službu môžete na dovolenke využívať takmer neobmedzene.

Celková cena dovolenky závisí aj od toho, či sa rozhodnete cestovať na vlastnú päsť alebo zvolíte zájazd v cestovnej kancelárii. Rovnako je to s letenkami. Počas výpredajov sa dajú letenky do Afriky zohnať za slušné ceny.

Dublin

Írska metropola patrí k ďalším krajinám, kde sa náklady na cestovanie pohybujú vo vysokých číslach. Najviac peňazí vás tu bude stáť jedlo a taktiež vstupné na návštevu rôznych atrakcií, keďže je v Írsku spoplatnené takmer všetko.

Ubytovanie v hoteloch sa v Dubline dá nájsť za slušné ceny. V Írsku sa taktiež nachádza množstvo hostelov a nízkorozpočtových ubytovaní, ktoré vám poskytnú nocľah za pár eur.

Čo sa týka leteniek, tie sa vo výpredajoch dajú zohnať za smiešne ceny. Pokiaľ si zvolíte lacnejšie verzie ubytovania a taktiež si vopred vyhľadáte reštaurácie s dostupnejšími cenami, nakoniec vás výlet do Dublinu nemusí vyjsť až tak draho.

Los Angeles

Dovolenka v meste anjelov je plná možností, ktoré však, samozrejme, niečo stoja. Čo sa týka leteniek, tie je najlepšie kúpiť dlhšiu dobu vopred alebo počas výpredajov. Možností na ubytovanie je tu naozaj veľa – od najluxusnejších hotelov až po nízkorozpočtové nocľahárne. Je len na vás, aký komfort si zvolíte.

Najdrahšie je v Los Angeles jedlo. Na stravovaní tu môžete ušetriť len v prípade, ak sa rozhodnete jesť vo fast foodoch, ktoré sú lacné v celej Amerike. Nepočítajte ani s tým, že sa budete po meste počas dovolenky budete presúvať taxíkmi – tie sú tu naozaj drahé. Lepšie bude, ak budete mesto objavovať po svojich, alebo si prenajmete vlastné auto.

Titulná fotografia: pixabay.com

Angela Gulbenkian je známa nemecká zberateľka umenia a podnikateľka. O umení sa učila hlavne od svojich rodičov.. Tí vlastnia veľmi prominentnú umeleckú zbierku zameranú hlavne na Zero Art. Po svadbe s Duertem Gulbenkianom, synovcom ropného magnáta a zberateľa umenia Calousteho Gulbenkiana, sa stala členkou jednej z najvýznamnejších európskych zberateľských rodín.

Na stránke about.me o sebe Gulbenkianová uvádza:

„Vášnivá a odhodlaná udržiavať integritu a dôveru. Skúsenosťami s nákupom umenia si Angela vybudovala bezchybnú povesť. Transparentným, etickým a efektívnym spôsobom uľahčuje doručenie tisícov zásielok pre svet umenia a luxusu. Vďaka svojim skúsenostiam a odborným znalostiam v oblasti olejomalieb a sochárstva si získala dôveryhodnú sieť kupujúcich. Klienti jej plne dôverujú pri autentifikácii, kontrole, hodnotení stavu a analýze trhových trendov, pokiaľ ide o predaj a nákup výtvarného umenia.“

Žiaľ tieto pekné tvrdenia a frázy z jej pracovného profilu vyvracia nedávne rozhodnutie Londýnskeho súdu. Po vydaní európskeho zatykača bola Angela Gulbenkian vlani zatknutá v Lisabone a vydaná do Spojeného kráľovstva. Podľa portugalského portálu Publico bola nemecká zberateľka uznaná vinnou z podvodného predaja Žltej tekvicovej sochy od známej japonskej umelkyne Yaoki Kusumy v hodnote viac ako 1 milióna eur. Gulbekianová momentálne čelí aj ďalším obvineniam z podvodného predaja potlače Kráľovnej Alžbety II od Andyho Warhola.

Angela Gulbenkian a jej podvodné predaje

Podvodný predaj sochy od Yaoky Kusamy sa uskutočnil v roku 2017. Hongkonský umelecký poradca Mathieu Ticolat uviedol, že v roku 2017 zaň zaplatil viac ako 1 milión eur, ale nikdy dielo nedostal. Gulbenkianová údajne darovala svojej matke 200 tisíc eur z peňazí zaplatených za predanú sochu. V súčasnosti prebieha súdny spor o vymáhanie týchto peňazí.

Ďalší podvodný predaj sa uskutočnil v roku 2019. V tomto roku zaplatil anonymný obchodník s umením Gulbenkianovej viac ako 100 tisíc eur za portrét Kráľovnej Alžbety II od Warhola. To, že bol podvedený, a že Gulbekianová nebola majiteľkou potlače zistil až potom, čo za ním prišiel skutočný vlastník diela a požadoval návrat portrétu, hoci už bol predaný.

Momentálne polícia prešetruje všetky diela a predaje, v ktorých figurovala Angela Gulbenkian.