Category: Archive

S každou novou „kérkou“ sa im žiada ďalšia, až majú nakoniec potetovanú väčšinu tela. Prečo je tomu tak?

Existuje mnoho polemík o tom, či môže tetovanie skutočne preniknúť do závislosti, alebo ide len o záľubu spojenú s vášňou. Veľa odborníkov sa však prikláňa k prvej možnosti.

S každým novým tetovaním rastie chuť

„Čím viac tetovaní a skúseností s tetovaním človek má, tým viac času venuje hľadaniu nových motívov na internete alebo kdekoľvek inde. Uvažuje o tom, kam ich umiestniť na tele. Najvtipnejšie bolo, keď ku mne prišla jedna pani na tetovanie a odchádzala s tým, že je to jej prvé a posledné tetovanie, vraj jej to stačí. Ešte v ten večer mi volala, kedy mám opäť čas,“ hovorí o svojej skúsenosti pre portál zena.sme.sk tatér Richard Adamko.

Ako ďalej pokračuje skúsený tatér, človek si dá najviac záležať pri výbere prvého tetovania. Zákazník vždy hľadá niečo, čo ho vystihuje, má preňho nejaký zmysel alebo skrytý význam.

S príchodom ďalších tetovaní človek nad výberom váha oveľa menej. V nasledujúcich prípadoch už nejde ani o tak symboliku, ale skôr o to, že chce zákazník zasa niečo nové.

V akom prípade sa z tetovania stáva závislosť?

 „Z mojej skúsenosti zákazníci, ktorí majú viac ako päť tetovaní, už zväčša neprestanú. Prichádzajú aj noví a noví klienti, ktorí si hneď po prvej kérke dohodnú ďalší termín. Nemyslím si, že niekto chce dobrovoľne prestať s tetovaniami, v súčasnosti je to móda. Tetovania sú tu takpovediac odjakživa a ide o krásny spôsob, ako na svojom tele vyjadriť nejakú myšlienku, názor, osobný postoj, koníček,“ pokračuje Richard.

Psychológovia definovali niekoľko atribútov, kvôli ktorým môžeme zdobenie tela trvalými kresbami považovať za závislosť. Samozrejme, všetko závisí aj od typu osobnosti a od toho, kam je človek schopný zájsť.

Počas procesu tetovania sa z tela vyplavuje adrenalín, ale aj endorfíny. Fotografia: pixabay.com

Vylučovanie adrenalínu

Tetovanie je spojené s bolesťou. Ak sú ľudia vystavení bolesti, z tela sa im prirodzene vyplavuje adrenalín. Vylučovanie adrenalínu je pri procese tetovania bežnou záležitosťou. Práve ten môže zato, že sa ľudia na takomto skrášľovaní stávajú závislí.

„Na konci 20. storočia boli zavedené pojmy ako „adrenalínový nadšenec“ či „adrenalínový závislák“. Ide o ľudí, ktorí zámerne vyhľadávajú situácie, pri ktorých sa im do krvi vyplavuje adrenalín, pretože ten pocit milujú. Človek nemusí byť nijako zvláštny, aby mal rád pocit pred tetovaním, počas neho či po ňom. Adrenalín skrátka robí svoje,“ vysvetľujú na portáli sme.zena.sk.

Radosť z tetovania kvôli endorfínom

Okrem toho, že je pri zdobení kože ihlou telo zaplavené adrenalínom, z organizmu sa vyplavujú aj hormóny šťastia.

Práve kvôli endorfínom je celý proces pre menej náročný, keďže hormóny šťastia zmierňujú bolesť. Endorfíny taktiež spôsobujú radosť z každej novej „kérky“ na našom tele. Aj to je príčinou toho, že sa ľudia do tetovacích štúdií vracajú aj niekoľkokrát.

Viac než tisíc – toľko tetovaní ma na tele Brit Tommy Welles. Fotografia: pixabay.com

Spojitosť so sebapoškodzovaním

Sebapoškodzovanie definujeme ako psychickú poruchu, kedy človek pociťuje istý pôžitok pri pociťovaní bolesti. Rovnako takýmto osobám môže robiť radosť pohľad na krv alebo na začervenanie.

Ako ďalej definujú na portáli sme.zena.sk, striedajúce stavy bolesti a pokoja sú pri tetovaní bežné: „Je rozdiel, keď si niekto vyberie dobrovoľne veľkú plochu, ktorú chce mať potetovanú, a keď to urobí len preto, aby cítil bolesť.“

V druhom prípade už môžeme jasne hovoriť o tom, že daná osoba trpí okrem závislosti na tetovaní aj psychickou poruchou.

Tisíc tetovaní na tele

Jasným príkladom toho, že sa človek môže stať závislý na tetovaní, je 79-ročný Brit Tommy Welles. Ten má na svojom tele už viac, než tisíc tetovaní. Svoju poslednú „kérku“ so znením „I love you always, love Tom“‘, si dal vytetovať pre svoju zosnulú manželku.

„Hoci som Sandre sľúbil, že si nenechám urobiť žiadne tetovania na hlave, bol som taký nahnevaný na to, že zomrela, že jediná vec, ktorá mi pomohla zlepšiť môj stav, bolo ďalšie tetovanie,“ priznal Tommy pre portál www.dailymail.co.uk.

Svoje telo zdobil tetovaniami vyše 52 rokov. Momentálne sa na ňom nenachádza jediná časť, ktorá by nebola ozdobená „kérkou“.

Titulná fotografia: pixabay.com

Surrealizmus využíval často hypnózu a automatizmus (Foto: Mk. Hamilton)

Je dôležité si uvedomiť, že surrealizmus vznikol z dadaizmu (umeleckého hnutia, ktoré sa objavilo v Európe a New Yorku ako reakcia na hrôzy prvej svetovej vojny). Surrealisti s Dadou zdieľali spoločný záujem o anarchiu a revolúciu, ale cítili, že Dade chýba jasný politický smer. Koncom roku 1922 táto rastúca skupina radikálov opustila Dadu.

Dnes máme sklon myslieť na surrealizmus ako na umelecký smer, ktorý vznikol v 20. storočí v Paríži. V čase vzniku a formovania surrealizmu sa surrealisti považovali skôr za činiteľov spoločenských zmien a členov medzinárodného hnutia. Túžili po revolúcii a veľkú časť 20. rokov 20. storočia sa pokúšali spojiť s francúzskou komunistickou stranou a bojovať proti vplyvu západu. V najčistejšej podobe bol surrealizmus spôsobom života.

 

Surrealizmus a psychoanalýza

Surrealizmus bol od svojho vzniku úzko spätý s moderným vývojom v psychológii a psychoanalýze. Líder surrealistov, básnik André Breton vyštudoval medicínu a počas prvej svetovej vojny slúžil v psychiatrickej liečebni, čo priamo ovplyvnilo jeho tvorbu aj vývoj celého surrealizmu. Pre vývoj raných surrealistických techník mala mimoriadny vplyv štúdia hypnózy a takzvaného automatizmu. Nemecký umelec Max Ernst priniesol skupine podrobné informácie o rozvinutejších teóriách bezvedomia od Sigmunda Freuda, ktoré sa stali najväčšou inšpiráciou pre surrealizmus. Značná časť Freudovej práce bolo venovaná potlačenej sexualite, táto myšlienka sa stala hlavným zameraním politických vyhlásení a aktivít odporujúcich konvenčnej morálke.

Surrealisti vo svojej vyhrotenej podobe stáli proti bežným normám a snažili sa podnecovať správanie, ktoré podľa nich súviselo s podvedomými túžbami. Oslavovali šialenstvo ako formu duševného oslobodenia a radi zverejňovali ilustrácie predmetov, ktoré vytvorili pacienti v psychiatrických nemocniciach. Oslobodenie duše a pocit šťastia prisudzovali oslobodeniu sa od dusivých spoločenských noriem.

Porušené a znehodnotené telo or objekty fetišizmu sú  bežnými znakmi surrealistického vizuálneho umenia.

Ženy a surrealizmus

Ženy boli ústredným predmetom surrealistického umenia. Na jednej strane boli vnímané ako desivé, ale erotických predmety, na druhej strane boli idealizované ako nádherné a záhadné zdroje inšpirácie.

Manželky a milenky mužských surrealistov boli často kľúčovými postavami celého hnutia. Boli oslavované v surrealistickom umení a priamo sa zúčastňovali na aktivitách hnutia. Najvýraznejšou postavou bola nepochybne Gala Dalí. Najskôr manželka surrealistického básnika Paula Eluarda, potom milenka Maxa Ernsta a nakoniec manželka Salvadora Dalího, ktorý jej venoval všetku svoju tvorbu.

Je zaujímavé, že v tomto období sa presadilo a preslávilo veľa ženských umelkýň. Na výstave vo Frankfurte bolo vystavených 260 diel od 34 významných umelkýň surrealizmu. S pomedzi mnohých fascinujúcich ženských maliarok a umelkýň spomenieme dve mená. Frida Kahlo, ktorej životu, tvorbe a útrapám sme venovali celý článok, ktorý si môžete prečítať tu and Toyen (vlastným meno Marie Čermínová), ktorá bola česká maliarka a predstaviteľka ženského surrealizmu v Európe.

Mnohé média, známe osobnosti, ale aj odborníci varujú pred znečisťovaním, ktorého sa dopúšťame my ľudia. Najmä plasty sú obrovským problémom, ktorými si úplne ničíme našu krásnu planétu. Plasty sú všade. Či už na brehu Antarktídy, najvyššej hore sveta, známych plážach alebo dedinských potokoch. Ide o problém obrovských rozmerov, ktorý treba okamžite riešiť. Problém nepredstavujú len plasty, ale aj ďalší odpad, ktorým ničíme prírodu a zaťažujeme našu zem. Viaceré spoločnosti prichádzajú s rôznymi riešeniami a jedným z nich je aj britský startup Ellipsis Earth, ktorý do pomoci zapojil dronov. 

Ako drony pomáhajú? 

Drony dokážu prostredníctvom kamier Ellipsis mapovať polohu plastového znečistenia. Následne sa počítačový softvér postará o rozpoznávanie obrázkov. Určí sa o aký typ plastu ide, jeho veľkosť a v niektorých prípadoch je systém dokonca schopný určiť aj jeho značku alebo pôvod. Drony týmto spôsobom výrazne šetria čas, ktorý by ľudia strávili chodením a analyzovaním odpadu. 

Prečo je odpad nutné analyzovať? Aj napriek tomu, že hovoríme o globálnom znečistení, na rôznych plážach sa nachádza iný druh odpadu. V prípade, že sa podarí identifikovať konkrétny druh, je možné následne vyvodiť závery a nariadenia, ktoré ho pomôžu eliminovať. Napríklad, ak sa na plážach bude nachádzať zvýšené množstvo hygienických vreckoviek, môžu na danom mieste pribudnúť informačné tabule o zákaze ich vyhadzovania alebo viac odpadkových košov. Taktiež budú mať samosprávy podnet k riešeniu toaliet alebo môžu prísť s vlastnými návrhmi ako tento typ odpadu eliminovať. 

Mapovanie sveta 

Startup Ellipsis Earth založila Ellie Mackay, ktorá precestovala takmer celý svet a bola zhrozená zo správania ľudí. Ostrovy v južnom Pacifiku, ktoré vôbec nie sú obývané sú zaplavené plastovým odpadom. Človek o svojej existencii tak dáva vedieť veľmi zlým spôsobom. Ellie Mackay jednotlivé oblasti mapovala dronmi a následne svoje zozbierané údaje poskytla tímu odborníkov, s ktorými ich začali vyhodnocovať. 

Na niektoré zábery je veľmi ťažký pohľad (zdroj obrázku: canva.com)

Po niekoľkých rokoch výskumu a vývoja bol v roku 2019 založený startup Ellipsis Earth, ktorého cieľom je realizácia projektov po celom svete a mapovanie miery znečistenia. Projekty by mali prebiehať od pobrežia Veľkej Británie až po brehy rieky Gangy v Indii. 

Technológia nie je novinkou 

Aj napriek tomu, že technológia mapovania miest prostredníctvom dronov je veľmi nápomocná, nejde o úplnú novinku a tento nápad má svojich predchodcov. Predtým sa o mapovanie pokúšali bezpilotné lietadlá a vedci tiež experimentovali s vysielaním balónov, ktoré na sebe mali pripevnené kamery. Európska vesmírna agentúra dokonca využila na identifikáciu znečistených oblastí aj satelity. 

Drony, ktoré začal využívať startup Ellipsis Earth majú vylepšenú kameru a tak je ich obraz jasnejší. Celý úsek pobrežia dokážu preskúmať za niekoľko minút čo výrazne urýchľuje prácu ľudí. Drony dokážu detekovať až 47 kategórií odpadu s presnosťou až 95%. S čím však majú drony problém sú mikroplasty, ktoré sú menšie ako päť milimetrov. Takéto mikroplasty tvoria najmä oceánske dno. Vytvorené sú z rozložených plastov. Ellie Mackay tvrdí, že aj napriek tomu, že drony zatiaľ nedokážu rozpoznať mikroplasty, je veľmi dôležité, že vedia rozoznať väčšie plastové časti. Práve z nich sa totiž neskôr vytvárajú mikroplasty. Pre porovnanie, z jednej plastovej fľaše môže vzniknúť až 25 000 mikroplastov. Mapovaním území sa tak predchádza vzniku mikroplastov. 

Tony plastov zahlcujú našu planétu (zdroj obrázku: canva.com)

Dosiahnuté zmeny 

S výskumom prichádzajú aj zmeny. Jednou z prvých krajín, ktorá reagovala na nepriaznivé výsledky je Ekvádor. Orgány Galapágov zaviedli na celé súostrovie zákaz plastov na jedno použitie, vrátane plastových tašiek a polystyrénových nádob. Zákaz sa vzťahuje aj na turistov a poskytovateľov služieb. 

Jedným z projektov Ellipsis Earth bolo sledovanie odpadu, ktoré tvorili cigaretové špaky. Projekt bol realizovaný v talianskom Sorrente. Výsledky boli také zlé, že samospráva mesta začala ihneď konať. Na plážach pribudlo väčšie množstvo popolníkov a odpadkových košov, čím sa znížilo množstvo odpadu z cigariet až o 70%. Na tomto príklade je jasne vidieť ako mapovanie územia pomohlo k odhaleniu najväčšieho problému a prispelo tak k jeho riešeniu. 

Aktuálne prebieha výskum v Bournemouthe. Veľká Británia takisto čelí obrovskému problému s odpadom a tento projekt jej má pomôcť s jeho lepším identifikovaním a vymyslením plánu na nutné zmeny. 

Čo si o tomto projekte myslíte vy? Začnú zmapované plochy plné odpadu ľuďom otvárať oči alebo sa budeme tváriť, že sa nás to netýka? 

Fanúšikovia súťaže Mr. Olympia si všimnú, že soška, ktorá sa výhercovi každý rok udeľuje, symbolizuje staršieho muža s fúzami. Soška je vyrobená po mužovi, ktorý sa volá Eugen Sandow. Bol to pruský rodený fyzik, ktorého meno sa začiatkom 20. storočia rozšírilo po celom svete.

Socha Mr. Olympia zdroj: evolutionofbodybuilding.com

Určite ste si všimli, ako každý rok na súťaži Mr. Olympia pózujú kulturisti. Pred Eugenom Sandowom pózovanie na predstaveniach neexistovalo. On sa tým predsa preslávil. Sandowova kariéra bola skutočne pozoruhodné a okrem toho, že mal na tú dobu závideniahodnú postavu, absolvoval niekoľko svetových turné.

Dokonca mal vlastnú značku časopisov, doplnkov a cvičebných zariadení, viedol kakaovú spoločnosť, vycvičil britské jednotky v boji a bol menovaný za vedeckého poradcu. Koncom prvého desaťročia 20. storočia nazval britský monarcha Sandowa priekopníkom a otcom kulturistiky.

Aj keď je Sandow sám mnohými právom považovaný za prvého moderného kulturistu, známy je tiež tým, že je prvým človekom, ktorý usporiadal kulturistickú šou. Aj keď sa súťaže konali pred Sandowovou vlastnou súťažou v roku 1901, žiadne sa nedokázali porovnávať o popularitou pruského rodáka.

Keď teda hovoríme o prvej kulturistickej šou v histórii, pozeráme sa priamo na Eugena Sandowa. A toto je jeho príbeh.

Eugen Sandow

Eugen Sandow a kulturistika

V roku 1898 predstavil Sandow časopis o kulturistike. Volal sa Fyzická kultúra, a písalo sa v ňom o kulturistike a vzpieraní. Časopis vychádzal každý mesiac pre široké publikum. Spojením odporúčaní o vzpieraní s radami o zdravej výžive a zábavných literárnych príbehov bol časopis populárny. To, že časopis fungoval takmer desať rokov, je dobrým znakom jeho popularity.

Prvé vydanie časopisu s názvom „Čo je to kulturistika?“ sa časopis etabloval ako seriózny podnik. Počas niekoľkých mesiacov po prvom vydaní Sandow zverejnil správu, že usporiada veľkú súťaž. „Táto súťaž nájde toho najlepšie vyvinutého muža vo Veľkej Británii a Írsku.“ Predstavoval, že sa v ňom budú konať kvalifikačné kolá.

Na rozdiel od dnešných súťaží bola táto iná v tom, že nešlo iba o veľkosť svalov. Konštatoval, že vyhrajú tí najsymetrickejší a najrovnomernejší, nie najväčší.

Arnold Schwarzenegger ako Mr. Olympia

Veľká súťaž

Na to, aby ste sa dostali do tejto súťaže, ste nepotrebovali veľa. Čitatelia jeho časopisu vystrihli kupón, vyfotografovali sa ako pózujú a poslali ich fotky do londýnskych kancelárií Sandowa na posúdenie. Na získanie medaily v kvalifikačných kolách boli posudzovaný podľa ich vyváženosti a rovnomernosti svalstva.

Súťažiaci boli pozvaní na účasť v kvalifikačných kolách od konca roku 1898. Zlatí medailisti z každého regiónu boli pozvaní na veľké finále, ktoré sa konalo neskôr. Sandow ponúkol v tom čase dokonca aj peňažnú  motiváciu za prvé miesto, čo bolo nevídané.

Za prvé miesto taktiež dostal víťaz sošku Sandowa, podobná súčasnej trofeji Mr. Olympie. Po troch rokoch rozhodovania sa Sandow a jeho zamestnanci rozhodli, koho pozvú do londýnskej Royal Albert Hall, aby súťažili v prvej kulturistickej súťaži. Od oznámenia dátumu, 14. septembra 1901, sa Sandow a jeho tím rýchlo pripravili na podujatie.

Súťažiacim bolo povedané, aby prišli v čiernych pančuchách, čiernom páse a leopardovej koži. Ťažko si predstaviť ako by takto v dnešnej dobe pózovali. Sandow zorganizoval aj pochodové kapely a hudobníkov, aby hrali hudbu, ktorú údajne napísal on sám.

Víťaz Mr. Olympia 2020, Big Ramy zdroj: pinterest.com

Víťaz

Po náročnom trojročnom čakaní nastal čas vyhlásiť „Najlepšie muža vo Veľkej Británii a Írsku“. Na treťom mieste porazil A. C. Smytheho z Middlesexu a na druhom mieste D. Coopera. Víťazom bol William Murray z Nottinghamu. Vyhral súťaž s najlepšou postavou na Britských ostrovoch získal Murray sošku Sandowa.

Nasledujúcich niekoľko rokov Murray cestoval po Írsku a Veľkej Británii a predvádzal svoje vlastné pózovacie rutiny. Sandow pokračoval so svojimi vlastnými súťažami. Po Tejto „Veľkej súťaži“ sa začali vytvárať ďalšie, ktoré nasledovali úspech Sandowa. V ďalších desaťročiach sa objavili ďalšie predstavenia, ako napr. Mr. America a, samozrejme, Mr. Olympia.

Mr. Olympia je priamym nástupcom Sandowovej súťaže, pretože ako Sandow, taktiež sa koná každoročne a vyvrcholí rozdanou trofejou víťazovi. Na počesť Sandowa sa trofej vytvarovala práve podľa neho, ako prvého usporiadateľa kulturistickej súťaže v histórii ľudstva.

Začal behávať do vrchu a dnes, vo veku sedemdesiat rokov má za sebou množstvo výhier. Taktiež je držiteľom dvoch slovenských rekordov. V rozhovore prezradí, čo je preňho pri zdolávaní kopcov najväčšou motiváciou. Taktiež sa podelí o odporúčania ako začať behávať a čo je pre začiatočných bežcov najdôležitejšie.

Už odmalička máte pozitívny vzťah ku športu, no behávať do vrchov ste začali vo veku 55 rokov, kvôli zdravotným problémom. Ste dôkazom toho, že nikdy nie je neskoro, aby človek začal. Ako sa vám podarilo premôcť samého seba?

Je to moja životná filozofia – nikdy sa nevzdávaj. Stál som na rázcestí. Alebo postupná invalidita, alebo možnosť byť zdravý. Vôbec som sa nemusel premáhať. Chcel som žiť normálnym životom veľa ďalších rokov. Nechápem, ako sa niektorí ľudia dokážu pobrať tou prvou cestou.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí by chceli začať trénovať, no neustále bojujú s lenivosťou a s výhovorkami?

Takých ľudí je, bohužiaľ, väčšina. Mali by sa nad sebou zamyslieť. Predstaviť si, ako to bude s nimi vyzerať o niekoľko rokov, o desiatky rokov, ak nezačnú športovať. Ja som si to predstaviť vedel. Ak ich ani táto predstava nedonúti, nemajú šancu. Potom je tu ešte jedna možnosť, ktorú využívajú tí lenivejší. Žiaľ, nie je príjemná. Ľudia sa rozhodnú pre pohyb až vtedy, keď sa pre nich a ich rodinu nečakane stane niečo s ich zdravím. Veľakrát býva už neskoro.

Štefan Karak absolvoval už niekoľko významných maratónov. Fotografia: osobný archív Š.K.

Ako by podľa Vás mali vyzerať prvé tréningy „bežca, začiatočníka“? Ako začať trénovať, keď už sa človek odhodlá a hlavne, ako vytrvať a nevzdať to hneď na začiatku?

Hlavné je nájsť si pravý dôvod, prečo chcem trénovať. Bez toho je každý začiatok ťažký a celé to potom nemá dlhé trvanie. A chce to postupnosť. Poznám ľudí, ktorí hneď na začiatku dokázali so sebazaprením a odhodlaním zabehnúť desať kilometrov, ale potom mali týždeň svalovicu a povedali si, že beh pre nich nie je.

Zvyčajne rýchly nástup má aj rýchly koniec. Je dobré si o behu prečítať nejaké knižky, aby to bežec nerobil hneď od začiatku nesprávne, lebo ho to môže rýchlo odradiť. Najlepšie je spojiť sa so skúsenejším bežcom, ktorý mu to vysvetlí rýchlejšie, ako čítanie knihy. Ale to čítanie kníh nevypustiť. A vynikajúce je, ak si nájde niekoho, kto má rovnaké, alebo podobné problémy a chce ich tiež riešiť. Viacerí sa vzájomne podporia a potiahnu aj vtedy, keď sa niekomu inému nechce.

Radosť z pohybu, postupné zlepšovanie sa a z toho vyplývajúca stále väčšia chuť pokračovať je zárukou, že to bude mať dlhé a možno celoživotné trvanie.

 Úspešne ste absolvovali  niekoľko maratónov. Čo je pre vás najväčšou motiváciou pri zdolávaní náročných pretekov?

Áno, niekoľko maratónov som úspešne absolvoval. Bolo to hlavne zo zvedavosti, ako sa to beží. Už ale veľa rokov sú pre mňa výzvou ultra trailové behy, teda behy v horách s dĺžkou viac ako sto kilometrov a s veľkým prevýšením, teda v poriadnych kopcoch.

Motiváciou je pre mňa to, čo je aj v názve mojej knihy – prekonať sám seba. Nie je podľa mňa správne, keď človek pozerá iba po obzor. Vždy treba myslieť na to, čo je za obzorom. A podľa toho si vyberať ďalšie ciele. A okrem toho ja som aj patriot, takže vždy chcem ukázať vo svete, čo dokáže malý národ Slovákov.

Trénujete aj v aktuálnom období? Ak áno, ako vyzerajú vaše tréningy a ako často trénujete?

Samozrejme, že trénujem normálne ďalej. V mojom veku (v novembri budem mať 70 rokov) absolvujem bežecký tréning iba každý druhý deň, aby telo malo dostatok času na regeneráciu. Bez regenerácie by telo nedokázalo znášať veľkú telesnú záťaž a forma by postupne klesala namiesto toho, aby stúpala. Ale ani tie voľné dni nie sú voľné. V nich cvičím – posilňujem brušné a chrbtové svaly, ktoré potom pri behu preberajú na seba časť záťaže a odľahčujú tak nohám.

O svojom príbehu napísal aj knihu. Fotografia: osobný archív Š.K.

Aké sú vaše športové plány do budúcna, keď sa znova vráti život do starých koľají?

Nevidím rozdiel medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, pokiaľ ide o športové plány. Tie sú stále ambiciózne. Obmedzujúcim faktorom je iba to, či sa dané akcie, preteky, uskutočnia, alebo nie. Ja verím, že svet sa spamätá a znovu budeme slobodní v rozhodovaní, čo môžeme a čo nie.

Mojím tohtoročným vrcholným cieľom je absolvovanie jedného z najťažších svetových ultra behov – UTMB (Ultra Trail du Mont Blanc), nazývaných aj „olympiádou ultra bežcov“. Je to beh okolo Mont Blancu. Štart je v Chamonix vo Francúzku. Beží sa cez Taliansko a Švajčiarsko s cieľom v Chamonix. Beh má dĺžku 170 kilometrov a prevýšenie 10 000 metrov! Časový limit na jeho absolvovanie je 46 hodín (2 dni a 2 noci). Motiváciou je skutočnosť, že za posledných päť rokov ho nikto na svete v kategórii nad 70 rokov nedokázal dokončiť v časovom limite. Chcel by som, aby sa to podarilo práve Slovákovi.

Titulná fotografia: osobný archív Š.K.

Slovensko sa radí medzi automobilové veľmoci. Veľká podpora štátu zameraná na produkciu súčastí automobilového priemyslu, urobila z našej krajiny veľmoc, čo sa týka počtu vyprodukovaných áut v prepočte na obyvateľa. Z tohto dôvodu nám prischol aj nie práve najlepší prívlastok – montovacia hala Európy.

Pritiahnuť na trh malej krajiny, veľké medzinárodné firmy, by sa prvotne mohlo javiť ako obrovský úspech. Menej úspešne už to vyznieva, keď sa verejnosti poodhalia pracovné podmienky a časté, veľmi nízke mzdové ohodnotenie zamestnancov v týchto fabrikách.

Slovenskí ekonómovia však v súvislosti s týmto dlhodobo upozorňujú na hroziaci obrovský problém. Tým problémom je práve prílišná orientácia, len na jeden konkrétny segment priemyslu. Hrozí totiž, že pri akomkoľvek výkyve v odbyte automobilov, ktorý môže byť spôsobený veľkým množstvom vonkajších faktorov, sa ekonomika krajiny dostane na kolená. A Slovensko sa touto cestou vydalo.

Je pravda, že vznik týchto tovární nám okrem mnohých negatívnych javov, priniesol aj určité benefity. Po odznení svetovej hospodárskej krízy bola totiž nezamestnanosť na rekordných číslach, a tak sa tvorba akýchkoľvek pracovných miest stala viac než vítanou, pre znižovanie miery nezamestnanosti. Tento benefit ešte upevnila pretrvávajúca koronakríza, kedy prišlo množstvo ľudí, pracujúcich najmä v službách o prácu, avšak autá sa vyrábali ďalej. Preto došlo k rekvalifikácii zamestnancov, práve pre potreby automobilového priemyslu.

Stále sa však nad našou krajinou vznáša tieň hrozby, pripomínajúci neslávne obdobie amerického Detroitu. V prípade dlhodobých výpadkov materiálov, by nám totiž hrozil kolaps ekonomiky.

Ťažiari nerastov pre potreby elektrotechnického priemyslu pracujú na plné obrátky. Napriek tomu zďaleka nestíhajú uspokojiť dopyt. | Foto: pexels.com

Polovodičová kríza

O tom, aké vedia byť jednotlivé segmenty tvoriace ekonomiku krajín nestabilné, nás presviedča aj ďalšia kríza. Bok po boku s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, sa totiž prudko rozvíja elektrotechnický priemysel. Zariadenia uľahčujúce prácu zdravotníkom, či poskytujúce možnosti trávenia voľného času v domácnostiach, si vyžiadali zvýšenú produkciu nerastov využívaných v elektrotechnickom priemysle.

Produkcia však nestačí pokrývať dopyt, čo spôsobuje krízu v kríze. Spočiatku sa nedostatok súčiastok dotýkal len automobilového priemyslu. Veľký boom totiž zažíva elektromobilita, čo dopyt ešte násobne zvyšuje. Mnohé automobilky museli opakovane zastaviť výrobu, či znížiť produkciu.

Aktuálne už sa ale začali ozývať aj technologickí giganti mimo automobilového priemyslu. S nedostatkom polovodičových súčiastok už bojujú aj medzinárodní výrobcovia techniky, ako Foxconn či Samsung. Podľa ich predstaviteľov, budú výpadky trvať minimálne do konca tohto roka, čo im spôsobí obrovské straty a možno aj paralyzuje výrobu.

Ohrození zamestnanci

Keďže výrobcovia automobilov združujú veľký počet zamestnancov pracujúcich spoločne na jednom mieste, pre neohrozené fungovanie priemyslu, je nevyhnutná aj prevencia z hľadiska zdravia. V pozadí boja s koronavírusom, tak zamestnávatelia začali spolupracovať so zdravotníckymi autoritami. 

Výsledkom je spustenie očkovacích centier priamo vo veľkých podnikoch. Do očkovacej kampane sa už v súčasnosti zapojil bratislavský Volkswagen a o niečo skôr aj Slovnaft, ktorí ponúkli svojim zamestnancom možnosť očkovania priamo v areáloch firiem. Podľa poskytnutých informácií, sa tento nápad v prvé dni stretol s veľmi pozitívnym ohlasom.

Očakáva sa, že postupne k očkovaniu svojich zamestnancov pristúpia aj ďalšie veľké podniky, čo v konečnom dôsledku zvýši zaočkovanosť Slovákov a dopomôže k bezproblémovému fungovaniu výroby.

Elektromobilita? Skúšame vodík!

Občas by sa mohlo zdať, že aj keď sme automobilová veľmoc, v porovnaní s inými producentmi nedržíme krok v aktuálnych trendoch – hovoriac najmä o elektromobilite. Tieto odhady sú však veľmi skreslené. Napriek tomu, že sa v súčasnosti u nás vyrába len niekoľko druhov elektromobilov, tento podiel neustále narastá.

Na pozadí elektromobility sa vyvíja ďalší alternatívny pohon – vodík. Podľa jeho podporovateľov ide o rozhodne „čistejšiu“ a spoľahlivejšiu voľbu, ako v prípade elektromobilov. | Foto: pixabay.com

Podľa analýzy organizácie Transport and Environment (T&E) existuje predpoklad, že do roku 2025 bude Slovensko vyrábať aj najviac elektromobilov na hlavu. 

Ruka v ruke s elektromobilitou, sa výrobcovia na Slovensku pustili aj do ďalších výziev. Zástupcovia Jaguar Land Rover informovali, že do konca roka by chceli spustiť testovanie prototypu Defender, vyrábaného v Nitre, poháňaného vodíkovým palivom. Práve využitie vodíkových palivových článkov, prezentujú ako lepšiu a ekologickejšiu alternatívu k elektromotorom. 

Vodík okrem iného poskytuje lepší výkon motora, dlhšiu výdrž v porovnaní s batériami a rýchlejšie tankovanie. Preto sa po vodíkovom pohone začínajú obzerať aj výrobcovia nákladných automobilov, či SUV.  A práve testovanie Jaguar Land Rover môže priniesť zaujímavé poznatky, využiteľné v praxi. Bude preto zaujímavé sledovať vývoj trendov a ich aplikovanie do každodennej dopravy. 

Sny (Foto:Thuanny Gantuss)

Ešte  sa odborníci, vedci ani obyčajní ľudia nezhodli na odpovediach na tieto otázky a už sa vyrojilo mnoho ďalších. V tomto článku si zhrnieme krátku históriu a najznámejšie teórie snenia. Po celé storočia sme sa snažili prísť na to, prečo náš mozog pre nás vytvára tieto nočné predstavenia.

 

Rané civilizácie

Rané civilizácie si mysleli, že snové svety sú skutočné fyzické svety, do ktorých môžeme vstúpiť iba zo svojho spánkového stavu. Iný pohľad hovoril o tom, že sny nám umožňujú pozorovať a predpovedať našu budúcnosť.

 

Psychologické teórie

Prvú ucelenú teóriu snov podal psychológ a psychiater Sigmund Freud. Je založená na myšlienke potlačenej túžby. Želania, ktoré nie sme schopní uspokojiť v sociálnom prostredí, si vynahradzujeme počas snenia. Sny umožňujú našej mysli konať tieto neprijateľné myšlienky a túžby. Jeho teória o snoch sa zameriava predovšetkým na sexuálne túžby a symboliku. Niet pochýb o tom, že Freud priniesol veľa nových a prevratných myšlienok. Nemôžme si však nevšimnúť, že väčšina jeho práce sa venuje potlačeným sexuálnym túžbam a libidu. Vzhľadom na to, že Freud žil počas viktoriánskej éry potláčajúcej sexuálne túžby, je jeho zameranie vysvetliteľné. Na druhej strane nás to núti zamyslieť sa nad objektívnosťou jeho tvrdení.

Vďaka Freudovi sa aj ďalší známy psychiater Carl Jung začal venovať snom. Študoval práce Freuda, ale čoskoro sa rozhodol, že jeho vlastná predstava sa od Freudovej značne líši. Súhlasil s psychologickým pôvodom snov, ale namiesto toho, aby hovoril, že sny pochádzajú z našich prvotných potrieb a potlačených želaní, tvrdil, že sny nám umožňujú uvažovať o našom bdelom ja and riešiť naše problémy. Podľa Junga nám sny dávajú priestor na vyskúšanie si rôznych variantov problémov a reakcii na ne, bez hmotnej ujmy.

Okolo roku 1973, psychiatri Allan Hobson a Robert McCarley uviedli na svet ďalšiu teóriu, ktorá oponovala starým psychoanalytické myšlienky. Ich výskum priniesol predstavu, že sny sú výsledkom náhodných elektrických mozgových impulzov. Tieto impulzy vyvolávajú premietanie  obrazov uložených v pamäti. Predpokladom bolo, že tieto obrazy počas spánku netvoria príbeh a mozog, ktorý chce dať zmysel tomu, čo zažil si počas prebúdzania vytvorí vlastný príbeh k premietaným obrazom.

Dodnes nepoznáme presný význam snov (Foto: Garidy Sanders)

 

Keď spíme, prechádzame piatimi spánkovými fázami

• Prvou fázou je veľmi ľahký spánok, z ktorého sa dá ľahko prebudí.
• Druhá etapa nastáva pri mierne hlbšom spánku.
• Fáza tri predstavuje hlboký spánok a trvá približne 10 minút, dochádza v nej k námesačnosti a nočným morám.
• Fáza štyri predstavujú náš najhlbší spánok.

Naša mozgová aktivita v týchto fázach sa postupne spomaľuje a dochádza k regenerácii tela.

• Približne 90 minút po tom, čo ideme spať a nastáva piata fáza, REM spánok.

Rýchly pohyb očí (REM) objavili v roku 1953 vedci z Chicagskej univerzity Eugene Aserinsky a Nathaniel Kleitman. Počas REM spánku nastáva niekoľko fyziologických zmien:

1. zrýchľuje sa srdcová frekvencia a dýchanie
2. stúpa krvný tlak
3. nedokážeme regulovať svoju telesnú teplotu
4. mozgová aktivita sa zvyšuje na rovnakú úroveň, ako keď sme hore
5. zvyšok tela zostáva v podstate ochrnutý

Paralýza je spôsobená uvoľnením glycínu (aminokyseliny) z mozgového kmeňa na motoneuróny (neuróny, ktoré vedú impulzy smerom von z mozgu alebo miechy). Pretože REM spánok je štádium spánku, v ktorom sa väčšinou sníva, môže byť táto paralýza prírodným spôsobom, ako sa ubezpečiť, že svoje sny  naozaj nekonáme.

Najnovšie teórie týkajúce sa spánku REM sú spojené s učením. Vedci sa snažia zistiť, aké účinky má spánok REM na osvojenie fyzických zručností. Toto spojenie sa v niektorých ohľadoch javí ako silné vzhľadom na skutočnosť, že kojenci a batoľatá prežívajú oveľa viac REM spánku ako dospelí.

Hoci sa väčšina snov aj najintenzívnejšie sny odohrávajú vo fáze REM, môžeme snívať v ktorejkoľvek fáze.

Celú noc prechádzame týmito piatimi etapami niekoľkokrát. Každý nasledujúci cyklus však obsahuje viac REM spánku a menej hlbokého spánku (fáza tri a štyri).

 

Tip: Ak si chcete pamätať sny, nastavte si budík na opakovanie s cyklom 90 minút.

5 fáz spánku (Foto: Rayzner Simpson)

 

Overené fakty o snoch

• Väčšina snov trvá od 5 do 20 minút.
• Ľudia snívajú farebne.
• Ľudia, ktorí boli slepí od narodenia, majú sny, ktoré sa formujú z ich ďalších zmyslov (napr. hmatu, čuchu, zvuku).
• Keď ľudia chrápu, nesnívajú.
• Slony (a niektoré ďalšie zvieratá) spia v stoji počas prvých 4 fáz spánku, ale ľahnú si kvôli REM spánku.

Vedci z univerzity RMIT porovnávali elektrinu vyrobenú z bytových solárnych panelov v regionálnom austrálskom meste s potenciálnou produkciou solárnej energie na 21 prenajatých vládnych letiskách.

Štúdia solárnej energie

Zistili, že ak by sa na všetkých letiskách nainštalovali solárne panely, vyprodukovali by 10-krát viac elektriny ako 17 000 obytných panelov v meste, pričom by sa ročne vykompenzovalo 151,6 kiloton skleníkových plynov. Vedkyňa Dr. Chayn Sun uviedla, že podľa analýzy je dôležité zamerať sa na obnoviteľnú energiu a na veľké strešné centralizované solárne systémy.

Letiská v Austrálii zdroj: planetfighttracker.com

„Nemôžeme sa spoliehať na to, že malé obytné solárne panely nás dostanú k nulovým emisiám. Inštalácia veľkých paneloch na miestach, ako sú letiská, nás dostanú k tomuto cieľu omnoho bližšie.“ „Dúfame, že naše výsledky pomôžu presmerovať politiku a zároveň bude informovať aj o potenciáli budúceho výskumu solárnych panelov pre veľké budovy“.

„Existuje toľko potenciálu na uľahčenie národného hospodárskeho rozvoja a zároveň prispievania k cieľom znižovania emisií skleníkových plynov“. Letiská sú práve ideálne pre solárne panely, ale v súčasnosti sa nevyužívajú naplno – mnoho letísk je bez adekvátnych solárnych panelov. Letiská práve poskytujú obrovské plochy, kde by sa táto energia mohla využívať.

Sú dobre vystavené slnku, pretože nie sú tienené vysokými budovami alebo stromami. To z nich robí ideálne miesto na využitie slnečnej energie. „Austrália čelí energetickej kríze, napriek tomu sa zbytočne nepoužívajú zdroje solárnej energie – napríklad práve strechy letísk“. „Využitie tohto zdroja energie zabráni tomu, aby sa v Austrálii každý rok spálilo 63 kilo ton uhlia. To je veľmi dôležitý krok k nulovým emisiám“.

Solárne panely v USA zdroj: solarpowerworldonline.com

Solárne panely

Spoločnosť Sun uviedla, že letiská sú ideálne pre solárne panely, ale v súčasnosti sa nevyužívajú naplno – mnoho austrálskych letísk je bez adekvátnych solárnych systémov. Vedci taktiež odhadovali solárnu elektrinu vyrobenú zo 17 000 bytových solárnych panelov v Bendigo vo Viktórii počas jedného roka.

Vedúca autorka Athenee Teofilo, študentka magisterského štúdia geopriestorových vied, potom zmapovala budovy na každom prenajatom federálnom letisku – s výnimkou nevhodných štruktúr, ako sú kupoly a hangáre a identifikovala 2,61 km2 využiteľného strešného priestoru. Neskôr taktiež určili optimálny uhol sklonu solárnych polí pre každé letisko, aby sa maximalizovala účinnosť.

Letisko v Perthe malo najväčší potenciál na výrobu energie. Umiestnenie solárnych panelov by tam mohlo produkovať takmer dvojnásobok solárneho výkonu spoločnosti Bendigo. To sa rovná kombinovanej výrobe z letísk v Adelaide, Sydney, Moorabbine a Townsville. Štúdia zistila, že letiskové budovy menej vhodné pre solárne panely by mohli byť stále užitočné pre pozemné solárne systémy.

Tu je potreba zdôrazniť aj potrebu energetickej politiky zahrnúť plán inštalácie solárnych panelov na letiskách. „Na základe našej analýzy slnečného žiarenia vieme, že letiská s väčšími solárnymi systémami by mohli byť nielen sebestačné, ale tiež by produkovali dostatok elektriny, ktorá sa môže preniesť späť do siete.“

Infografika k Austrálskym letiskám zdroj: techxplore.com

Federálna vláda

Mapovali taktiež letiská, ktoré vlastní federálna vláda. Austrália má viac ako 150 letísk v súkromnom vlastníctve, na ktorých by mohli byť nainštalované solárne panely. Austrália prijíma veľké množstvo slnečného žiarenia, takže každému letisku v krajine by prospelo, keby nainštalovali nový typ solárnych panelov.

To isté sa dá povedať o mnohých letiskách na svete, aj u tých u nás. Možno že aj táto technológia by mohla pomôcť k budovaniu nových, komerčných letísk aj v ďalších mestách Slovenska. Podľa spoločnosti Sun odraz od solárnych panelov nebude problémom, pretože moderné solárne systémy slnečné žiarenie neodrážajú, ale absorbujú.

Predchádzajúce štúdie považovali letiská za veľké solárne generátory, ale výskum RMIT ide ďalej a presne modeluje použitie rozsiahlych systémov. Zistenia by sa tiež mohli rozšíriť o pridanie solárnych panelov do ďalších lokalít, ako sú napríklad veľké obchodné budovy, sklady alebo distribučné centrá.

Historické uličky, prechádzky v rozkvitnutých parkoch, galérie a múzeá, vyhliadky, ale aj turistika. Mnohí mladí ľudia si návštevu hlavného mesta spájajú predovšetkým s nákupmi v obchodných centrách, rýchlym obedom v jednom z fast-foodových reťazcov a povinnou prehliadkou Bratislavského hradu. Čo je škoda, Bratislava ponúka oveľa viac.

Región ako na dlani

Vyhliadka na Devínskej kobyle pri západe slnka. Zdroj: osobný archív

Panoramatický výhľad až na hrad Devín, Letisko Schwechat, Neziderské jazero, Prahu, Brno a Budapešť. Z vyhliadkovej veže neobvyklého tvaru dovidíte až do susediaceho Maďarska, Rakúska, či Česka. Rozhľadňa Devínska Kobyla, ktorá pripomína tvar modlivky alebo bodliaka, je postavená na najvyššom vrchole Bratislavy, vo výške 514 metrov. Jej okolie, obklopené bohatou faunou a flórou,  sa stalo obľúbenou oddychovou lokalitou.

Na rozhľadňu sa môžete dostať viacerými spôsobmi, cesta je nenáročná, zvládne ju skutočne každý. Po žltej značke z Dúbravky alebo z Devínskej Novej Vsi po zelenej značke. V oboch prípadoch sa potom napojíte na červenú značku a pokračujete až na Devínsku Kobylu rázcestie.

Ak sa rozhodnete lokalitu preskúmať podrobnejšie, natrafíte na bývalú vojenskú základňu a pieskový odkryv Sandberg, unikátny pozostatok treťohorného bádenského mora spred 15 miliónov rokov. Práve tu archeológovia našli pozostatky žraločích zubov, stavcov veľrýb, či kosti opíc.

Panoramatický výhľad na mesto sa vám naskytne aj z televíznej veže Kamzík, vojnového pamätníka Slavín alebo priamo z nádvoria Bratislavského hradu.

Najväčší vojnový pamätník v strednej Európe- Slavín. Zdroj: osobný archív

Unikátna architektúra

Pohľad na Bratislavu z veže Starej radnice. Zdroj: osobný archív

Atmosféra dávnych čias, plné terasy návštevníkov popíjajúcich letné drinky, drobné uličky, veže a kostoly. Hoci je oproti ostatným svetovým metropolám historické centrum Bratislavy maličké, aj tak má svoje čaro. Či už obdivujete umenie, divadlo, architektúru alebo históriu, nudiť sa rozhodne nebudete.

Veľkolepý Dóm sv. Martina, ktorý symbolizuje slávu Bratislavy z čias, keď bola korunovačným centrom Uhorských kráľov, láka predovšetkým milovníkov architektúry. Pre nadšencov histórie mesto vytvorilo Expozíciu dejín Bratislavy, ktorá sa nachádza priamo vo vnútri Starej Radnice.

Výstava sa snaží priblížiť históriu Bratislavy predovšetkým cez život jej obyvateľov. Zachytáva ekonomické, politické i kultúrne zmeny, ktoré ovplyvňovali charakter mesta. Ukazuje návštevníkom, čomu sa v minulosti ľudia venovali, aké spolky zakladali, či aké nástroje využívali na prácu.

Radnica, ktorá vznikla v 13.storočí, ponúka jeden z neopozeraných výhľadov na Bratislavský hrad. Pohľad na Bratislavu zhora si môžete vychutnať aj po zdolaní siedmich poschodí Michalskej veže. Na úplnom vrchole vás bude čakať socha archanjela Michala s drakom.

Michalská veža s bránou. Zdroj: osobný archív

Obľúbenou fotogenickou pamiatkou je aj secesný Kostol sv. Alžbety, známy ako Modrý kostolík. Budovu navrhol budapeštiansky architekt Edmund Lechner a postavená bola na začiatku 20. storočia. Secesné stavby vystihuje netradičná ornamentika, štylizácia rastlinných a figurálnych tvarov, mimoriadny cit pre materiál a jeho rôzne kombinácie.

Modrý kostolík. Zdroj: osobný archív

Príroda uprostred mesta

Grassalkovichova záhrada v centre Bratislavy. Zdroj: osobný archív

Hoci mnohí posmešne nazývajú Bratislavu „betónovou džungľou“, aj naše najľudnatejšie mesto skrýva uprostred rušných ulíc zelené ostrovčeky. Parky, záhrady a rekreačné areály sú centrami oddychu, športu a úniku od uponáhľaného života.

Pestrofarebné kvetinové záhony, starostlivo ostrihané kríky, nádherné fontány a storočné stromy obklopujú jedny z najznámejších kultúrnych pamiatok Bratislavy. Baroková hradná záhrada and Grassalkovichova záhrada dotvárajú atmosféru kráľovských miest a sú ideálne na večernú prechádzku s priateľmi.

Starostlivo ostrihané kríky a sochy dotvárajúce nádvorie Bratislavského hradu. Zdroj: osobný archív

V Bratislavskej mestskej časti Petržalka sa nachádza najstarší verejný park strednej Európy, Sad Janka Kráľa. Dominantou je záhradný altánok, pôvodná veža františkánskeho kostola, ale aj socha Janka Kráľa od akademického sochára Františka Gibalu. V lete je vyhľadávanou lokalitou pre piknik, priestorom pre verejné tancovanie, ale aj miestom, kde sa organizujú kultúrne podujatia.

Na Špitálskej ulici sa v centre mesta skrýva ďalšia zelená oáza, Medická záhrada. Miesto ako stvorené na čítanie kníh, či tichú prechádzku. Úplne iným svetom je okolie Železnej studničky. Turistická, ale aj rekreačná oblasť, ktorá sa rozprestiera sa na južnom okraji Malých Karpát, poskytuje Bratislavčanom ticho lesa v tesnej blízkosti mesta.

Medická záhrada. Zdroj: osobný archív

 

Organizácia WHO (World Health Organization, v preklade Svetová zdravotnícka organizácia) čelí kritike po zverejnení návrhu „Global Alcohol Action Plan 2022-2030″. Ten bol zverejnený v utorok 15. júna. Okrem iného návrh obsahuje časť, ktorej sa chytilo množstvo žien, ale aj mužov, ktorí bojujú za ženské práva.

WHO v návrhu nalieha na vlády, aby venovali „dostatočnú pozornosť“ prevencií konzumácie alkoholu medzi tehotnými ženami a tými, ktoré sú v reprodukčnom veku. Ženy vo veku medzi 18-tym a 50-tym rokom by mali mať obmedzený prístup k alkoholu, pretože ten môže poškodiť ich budúce šance porodiť dieťa.

Návrh je pritom označovaný ako vedecky nepodložený, paternalistický, sexistický, nerealistický a absurdný. Táto „rada“ je súčasťou už spomínaného návrhu „Global Action Plan“, ktorý sa zameriava hlavne na účinky alkoholu na plod, ktorý sa nachádza v maternici.

Konkrétne znenie návrhu je „Prevencii iniciácie konzumácie alkoholu medzi deťmi a adolescentmi, prevencii konzumácie alkoholu medzi tehotnými ženami a ženami v produkčnom veku, by mala byť venovaná patričná pozornosť.“ V preklade to teda znamená, že ženy vo veku 18 až 50 rokov by sa mali stať abstinentkami. Raz sa môžu stať tehotnými a takéto konanie by mohlo poškodiť ich nenarodené dieťa. Návrh taktiež zabudol zahrnúť ženy, ktoré po deťoch netúžia alebo ich mať nemôžu.

Voči návrhu sa vymedzilo množstvo žien, ale aj mužov, ktorí ho považujú za sexistický, Zdroj: Unsplash/Giovanna Gomes

NHS (National Health Service v preklade Národná zdravotná služba) odporúča mužom a ženám nevypiť viac ako 14 jednotiek alkoholu za jeden týždeň. To sa rovná 10 malým pohárom stredne silného vína.

Alkohol a tehotenstvo

BPAS (British Pregnancy Advisory Service, v preklade Britská poradenská služba pre tehotenstvo), zdôrazňuje, že neexistuje žiaden konsenzus týkajúci sa množstva alkoholu (či už malej alebo strednej úrovne), kedy konzumácia alkoholu začína byť skutočne škodlivou počas tehotenstva.

Na druhej strane, aktuálne odporúčania NHS uvádzajú, že konzumácia alkoholu počas tehotenstva predstavuje riziko pre plod. Risk je tým vyšší, čím je vyššia konzumácia alkoholu, avšak, nie je dokázané, ktorá úroveň je ešte stále bezpečnou.

"Plod nedokáže alkohol spracovať tak ako vy. To znamená, že môže poškodiť jeho mozgové bunky, miechu, a iné časti jeho teľa, tiež môže narušiť vývoj plodu v maternici“ povedalo NHS.

Alkohol za rok 2016 prispel k 0,7 miliónu úmrtí žien z celého sveta. V tom istom roku umrelo kvôli konzumácií alkoholu aj 2,3 milióna mužov.

Aké sú ohlasy?

Clare Murphy, výkonný riaditeľ BPAS sa vyjadril takto: „Je extrémne znepokojujúce vidieť Svetovú zdravotnícku organizáciu riskovať ťažko vydobyté práva žien pokúšaním sa takýmto spôsobom kontrolovať ich telá a rozhodnutia„.

"Jednať so všetkými ženami – 40 rokov ich života – len o málo inak ako so so schránkami, WHO ženy degraduje len na niečo o trochu viac ako sú ich reprodukčné schopnosti“. BPAS ďalej kritizovala aj jazyk využívaný v návrhu, ktorý zaváňa proti potratovou rétorikou.

"Naratív, že ženy musia byť zastavené v predstavovaní rizika pre plod- aj pre ten, ktorý ani neexistuje – sa vo svete využíva na kontrolu a kriminalizovanie žien za ich vlastné rozhodnutia počas tehotenstva„.

Christopher Snowdon, riaditeľ lifestylovej ekonomiky v Inštitúte hospodárstva (Institute of Economic Affairs) nazval plán „klasickým idiotizmom Svetovej zdravotníckej organizácie„. Dodáva, že táto záležitosť je mimo kompetencie WHO.

"Svetová organizácia ako WHO by si mala uvedomovať silu, ktorú má takto nebezpečné adresovanie k správaniu sa žien, mala by byť viac ostražitá ohľadom dopadu týchto vyjadrení. Naliehame, aby prehodnotili tento dokument a to ako urgentnú záležitosť“ povedal Murphy.

A čo na to samotné WHO?

WHO sa vyjadrilo, že ešte prebehne niekoľko kôl konzultácií pred tým, ako bude tento plán dokončený. Toto je len prvý návrh.

Podľa hovorcu WHO aktuálny návrh neodporúča abstinenciu všetkým ženám, ktoré sú vo veku, kedy by sa mohli stať tehotnými. Jeho cieľom má byť oboznámenie sa s vážnymi následkami, ktoré by mohli byť výsledkom konzumácie alkoholu počas tehotenstva, a to aj v prípade, že tehotenstvo ešte nebolo zistené.

Pri citlivých témach je vhodné voliť adekvátny štýl komunikácie, Zdroj: Pixabay/pen_ash

Robiť informované rozhodnutia je veľmi dôležité. Avšak, veľmi záleží aj na spôsobe komunikácie, obzvlášť pri citlivých témach. Určite je veľmi dôležité aby sa alkoholu vyhýbali tehotné ženy, keďže doteraz nie je určená prípustná hranica množstva alkoholu bezpečného pre plod. No, generalizovať toto tvrdenie na všetky ženy, ktoré sa nachádzajú vo veku, kedy by mohli otehotnieť zanecháva priestor pre sexizmus a vnímanie žien len ako rodičiek.

ZDROJE: Independent, Mirror, The Times, The Journal, New York Post, News, Metro, Dailymail