Ako sa Netflix dostal na vrchol streamovacích platforiem?

Netflix a jeho začiatky

V roku 1997 sa dvaja podnikatelia Reed Hastings a Marc Randolph spoločne rozhodli založiť online požičovňu DVD s názvom Netflix. V tej dobe chceli využiť práve rastúci dopyt po online službách.

V rovnakom období existovali väčšie pobočky ako Blockbuster, Hollywood Video a Movie Gallery. Nakoniec, v dnešnej dobe na Slovensku počujeme iba slovo Netflix. Ako sa to stalo?

Keď začínal boom online požičovní, na trh taktiež vstúpil americký gigant Walmart a ďalšie obrovské obchodné reťazce. Amazon, v tej dobe, taktiež skúmal potenciál tohto trhu. Napriek tomu Netflix zvládol všetky výzvy a pomaly si vybudoval vedúce postavenie na trhu. Za posledné dve desaťročia sa globálna predplatiteľská základňa Netflixu zvýšila na 140 miliónov.

Ďalšia konkurenčná značka zatiaľ nedosiahne ani polovicu predplatiteľov, ktorých má Netflix. Akú sú dôvody rastu Netflixu a ako si značka vybudovala svoju udržateľnú konkurenčnú výhodu? Počas boomu e-commerce po celom svete a rastu stránok a e-shopov ako Amazon chcel Marc Randolph predávať svoje služby práve cez internet. Hľadal produkt podobný ako mala spoločnosť Amazon – knihy.

VHS pásky v minulosti zdroj: rollingstone.com

Jeho kritériami boli, že by mal mať potenciálnu základňu ktorá chce zažiť pohodlie. Mali by mať produkt, ktorí by zákazníci radšej vyhľadávali online a mal by mať potenciál online obchodu, pretože nemal žiadne obmedzenia. Takto uvažovali o niekoľkých možnostiach. Z toho si vybrali online požičovňu filmov pretože spĺňali všetky ich stanovené podmienky. Vybraný koncept však musel spĺňať ešte niečo navyše.

Hodnoty spoločnosti

Základnými hodnotami služby Netflix je poskytovanie zábavy pre ľudí, ktorí chcú byť šťastní. Ako však z týchto základných hodnôt odvodili, komu presne predávať produkt? Odpoveď sa možno skrýva v porozumení potrieb zákazníka.

Porozumenie zákazníka

V tej dobe si Randolph a Hastings najali odborníkov, ktorí roky pracovali v priemysle požičiavania videí a ktorí pozorovali spotrebiteľské chovanie viac ako desaťtisíc hodín. Sám Randolph pozoroval dlhšiu dobu správanie spotrebiteľov. Začali spochybňovať všetky aspekty správania spotrebiteľa – prečo trávili toľko času hľadaním niektorých filmov? Prečo prestali pozerať film? Prečo ho pozerajú znova? Tento výskum ich viedol k určeniu hodnôt spoločnosti.

Netflix dal zákazníkom väčšiu slobodu a poskytol im možnosť vytvoriť si vlastný príbeh.

Marc Randolph a Reed Hastings zdroj: robbreport.com

Z výskumných poznatkov bolo zrejmé, že hlavným rozdielom spoločnosti Netflix bude poskytovanie väčšieho pohodlia zákazníkom kombináciou nádherného prispôsobeného zážitku, okamžitého prístupu a komplexného výberu za férovú cenu.

Netflix a produkt

V roku 1997 na trhu vládli VHS pásky. Boli nákladné a hlavne zaberali miesto. Skladovanie, balenie a preprava týchto pások preto stála omnoho viac. Randolph sa snažil vyriešiť tento problém. Neustále premýšľal nad novým materiálom, aby našiel riešenie. Objavil formát úložiska s názvom DVD. Ten práve vtedy dorazil na trh. Hastings to otestoval a obaja mali pocit, že DVD disky vyriešia problém vysokých nákladov na prepravu a skladovanie.

Netflix sa tak stal prvým používateľom technológie DVD, zatiaľ čo konkurenčné predajne boli voči DVD skeptické. Považovali ich za hrozbu a dlho sa držali so skladovaním VHS pások. Netflix vďaka rýchlej adopcii DVD získal pomaly výhodu nad svojou väčšou konkurenciou.

Originálny kontent

Netflix spočiatku nakupoval and propagoval množstvo lacných titulov z filmových festivalov. Na základe svojich údajov pomaly investovali do originálnych televíznych programov. Aj keď výroba týchto predstavení bola drahá, pôvodný obsah priviedol značku k vyššej vrstve v mysliach ľudí.

Po odbúraní DVD boomu sa Netflix zameral na streamovacie platformy. Tam ale narazil veľmi rýchlo na jeden problém. Predpokladali, že mnoho štúdií začne hromadiť obsah iba pre seba. Preto urobili rázne a dnes už vieme že správne rozhodnutie: vytvárať vlastný kontent. Cesta vpred pre Netflix je práve vývoj vlastného obsahu, a tak sa môžu rovnať aj platformám ako je HBO.

 

WhatsApp podvod: Hackeri kradnú identitu pomocou overovacieho kódu

Internet vie byť občas nebezpečným miestom. Prísť o svoju identitu v jednej z vašich najpoužívanejších aplikácií je už úplne bežnou vecou. Preto si treba dávať pozor a nerobiť urýchlené rozhodnutia. Hackeri sú čoraz originálnejší a za niektorými praktikami vôbec nemusí stáť vyšperkovaná a príliš zložitá metóda. Aký WhatsApp podvod sa momentálne šíri internetom a čo môžete spraviť pre svoje online bezpečie?

Všetci užívatelia aplikácie WhatsApp by mali byť na pozore. Podvodníci, ktorí sa tvária ako vaši priatelia požadujú bezpečnostný SMS kód, prostredníctvom ktorého získajú prístup k osobným údajom a vás z účtu „vymknú“.

Hackerskí fenomén síce nie je žiadnou novinkou, avšak aj napriek tomu sa stále nájde množstvo obetí podvodu.

Ako tento WhatsApp podvod funguje?

Na začiatku celého reťazca udalostí je hacker, ktorý získal prístup k profilu užívateľa, ktorý vás už má v kontaktoch. Tento človek sa následne tvári ako priateľ, dokonca vám zašle aj zdanlivo normálne znejúcu správu. Niekedy v tomto čase vám však príde textová správa alebo e-mail. Ich obsahom je 6-miestny kód pre aplikáciu WhatsApp.

Prečo? Hacker kód už stihol vyžiadať pritom ako predstieral situáciu vášho zabudnutého hesla. Táto osoba sa vás následne snaží presvedčiť o tom, že kód, ktorý vám bol doručený prišiel omylom. Žiada o pomoc, potrebuje aby ste mu kód zaslali. Kto by neveril svojmu priateľovi v núdzi?

Správa zvyčajne znie takto „Hello, sorry, I sent you a 6-digit code by mistake, can you pass it to me please? It’s urgent?”. 6-miestny kód, ktorý vám bol doručený je však generovaný vtedy, keď sa snažíte prihlásiť do vášho účtu, prípadne v ňom chcete vykonať nejaké zmeny. Ak tento kód prepošlete ďalej, útok sa stáva úspešný, pričom hacker získa prístup k vášmu účtu.

Charlie, jedna z obetí Whatsapp podvodu, dostal správu od svojej dobrej priateľky Michelle. Napísala mu, že sa jej podarilo „vymknúť sa“ zo svojho účtu. „Povedala mi, že prístupový kód nechala nechtiac poslať na môj telefón namiesto toho svojho. Spýtala sa, či by som jej ho mohol odfotiť a poslať.“ tvrdí Charlie.

V skutočnosti Charlie zaslal 6-miestny kód prislúchajúci k jeho účtu, čím podvodníkovi sprístupnil vlastný účet. Svoju naivitu pripisuje frustrácií z technológií, s ktorou sa už jednoznačne stretol každý z nás. Chcel len pomôcť svojej priateľke. Trvalo mu až deň, kým si uvedomil, čo sa vlastne stalo.

Charlie si po tejto skúsenosti vymazal aplikáciu WhatsApp, pričom ju už neplánuje naďalej používať. Zostáva verný iMessage od Apple.

Hacker ukradne identitu vášmu známemu a žiada od vás overovací kód, Zdroj: Unsplash.com/Adem AY

Čo sa deje s ukradnutými účtami?

Po ukradnutí účtu má hacker prístup k vašim kontaktom, pričom má k dispozícií vašu identitu. Kontakty môže žiadať o peniaze. Okrem toho má nový zoznam ľudí, na ktorých môže tento trik vyskúšať a ukradnúť tak ďalšie účty.

Ďalšou nepríjemnosťou je jeho prístup k citlivým informáciám ponechaných v chatoch s vašimi blízkymi, priateľmi alebo kolegami.

Ako takýto útok zmariť?

Prvým dôležitým faktom, na ktorý netreba zabúdať, je to, že vás môže skontaktovať ktokoľvek, kto sa dostane k vášmu telefónnemu číslu.

Už samotnou podozrivou situáciou je doručenie sms alebo e-mail s kódom na vaše kontaktné údaje v čase, keď ste si ich nevyžiadali. V prípade, že sa ku kontaktu na vás už nejaký hacker stihol dostať, v žiadnom prípade mu neposkytujte kód, ktorý vyžaduje. Ideálne ho neposkytujte ani nikomu ďalšiemu- a to za žiadnych okolností.

Po opise tejto situácie je asi všetkým jasné, že sa hacker môže skrývať aj za menom vášho najlepšieho priateľa.  V tomto čase zvyčajne nasleduje ďalší krok Whatsapp podvodu, ktorého obsahom je samotná požiadavka hackera- zaslať kód.

V prípade, že sa vám správa od priateľa nezdá, vždy je tu možnosť skontaktovať sa s danou osobou a spýtať sa na vzniknutú situáciu.

Nastavenie dvojstupňového overenia je tiež výborným spôsobom ako svoje účty na sociálnych sieťach ochrániť pred neoprávneným prístupom. Na tento úkon potrebujete aplikáciu, ktorá generuje kódy pre prihlásenie. Jednou z nich je napríklad „Duo Mobile”. Pri prihlasovaní sa do vášho účtu si tento proces po zadaní hesla vyžaduje aj uvedenie vygenerovaného kódu externou aplikáciou. Kód je platný len 30 sekúnd.

Sources: Irish Mirror, BBC, Independent

 

Psy a včely dokážu odhaliť koronavírus. Nahradia testovanie?

Žiadne čakanie na výsledok PCR- testu, včely vo výskume holandských vedcov dokázali identifikovať nakazených za sekundu. Rovnako rýchle sú aj psy. Vedci bio- veterinárneho výskumného laboratória na jednej z holandských univerzít vycvičili včely tak, aby rozpoznávali pozitívne vzorky koronavírusu.

Ak odhalili vzorku, dostali odmenu

Vzorky vedci rozdelili do dvoch skupín, na infikované vírusom Covid-19 a neinfikované. Včely boli vystavené pachu oboch vzoriek. Ak mali pred sebou pach infikovanej vzorky, dostali cukrovú vodu. Pri neinfikovanej zložke, nedostali žiadnu odmenu.

Včely sa naučili spájať pach koronavírusu s odmenou. Netrvalo dlho a po tom, čo ucítili infikovanú vzorku, automaticky začali vystrkovať sosáky, pretože predvídali, že dostanú vodu s cukrom.

Priebeh výskumu pre agentúru Reuters ozrejmil jeden z účastníkov projektu, virológ Wim van der Poel:„Včely medonosné sme zozbierali od včelárov, následne sme ich umiestnili do postrojov. K pozitívnej vzorke pred nich dáme aj cukrovú vodu. A čo včely urobia? Rozšíria svoje sosáky, aby si vzali cukrovú vodu.“

Lacná, ale testy pravdepodobne nenahradí

Keďže je metóda lacná, mohla by byť podľa vedcov využívaná najmä v krajinách s nedostatkom testov. Ale Dirk de Graaf, profesor, ktorý študuje včely, hmyz a zvieraciu imunológiu na univerzite v Gente v Belgicku si nemyslí, že by sa táto technika mohla využívať v blízkej budúcnosti.

„Je to dobrý nápad, ale radšej by som robil testy pomocou klasických diagnostických nástrojov. Som obrovský milovník včiel, ale včely by som použil na iné účely ako na zisťovanie ochorenia COVID-19,“ dodal.

Trénujú aj psov

Hoci ľudský nos nedokáže zachytiť pach koronavírusu, psí ňufák áno. Niektoré plemená, najmä labradory a retrievery, by mohli byť skvelými pomocníkmi najmä na letiskách, štadiónoch a iných preplnených verejných priestranstvách.

Podľa britského portálu BBC a nedávneho výskumu, psy správne zachytili 88% nakazených. V rámci tohto výskumu bolo vycvičených šesť psov, aby rozpoznali ponožky, pleťové masky a tričká nakazených koronavírusom.

Psy boli schopné vyňuchať chorobu, aj keď ju spôsobili rôzne mutácie. Dokonca aj vtedy, keď osoba nemala žiadne príznaky alebo mala vo svojom tele iba veľmi nízku hladinu vírusu. Avšak ani táto metóda nie je úplne spoľahlivá. Psy totiž chybne označili za infikovaných aj 16 ľudí zo 100, ktorí vírus nemali.

Claire Guest, vedúca vedecká pracovníčka charitatívnej organizácie Medical Detection Dogs, ktorá zvieratá vycvičila, pre BBC uviedla: „ Tieto výsledky sú ďalším dôkazom toho, že psy sú jedným z najspoľahlivejších biosenzorov na zisťovanie zápachu ľudských chorôb.“

Psy by mohli na letiskách odhaľovať nielen pašerákov, ale aj nakazených koronavírusom. Zdroj: unsplash.com

Účinnejšie ako rýchlotesty

Iná francúzska štúdia potvrdila, že psy sú v odhaľovaní koronavírusu účinnejšie než rýchlotesty LFT. Práve štvornohí miláčikovia vo výskume francúzskej národnej veterinárnej školy a jednotky klinického výskumu parížskej nemocnice Necker-Cochin, boli schopné odhaliť prítomnosť vírusu s 97% presnosťou.

Hoci PCR testy psí čuch nenahradí, v porovnaní s antigénovými testami vyhráva. Tie totiž dokážu odhaliť približne len 72 percent infikovaných.

„Sú to vynikajúce výsledky porovnateľné s výsledkami testu PCR,“ uviedol profesor Jean-Marc Tréluyer pre agentúru Agence-France Presse. Zároveň dodal: „Psy by mohli pomôcť identifikovať tých ľudí, ktorí sa musia podrobiť úplnému vírusovému testu. Tiež by mohli uľahčiť hromadné testovanie na miestach ako sú letiská, vlakové stanice a miesta koncertov.“

Vo viacerých krajinách sveta, vrátane Austrálie, Nemecka a Veľkej Británie, sa snažia vycvičiť psov tak, aby dokázali odhaľovať Covid-19. Minulý rok boli zahájené pokusy so špeciálnymi plemenami aj na medzinárodných letiskách v Helsinkách a v Dubaji.

Kúpiť, či nekúpiť nehnuteľnosť? To je otázka, ktorú si kladú mnohí.

Na celom svete sa zvýšil predaj nehnuteľností. Slovensko nie je výnimkou.

Pandémia ovplyvnila všetky sféry života. Podnikatelia prišli o svoje zisky, zamestnanci o prácu. Experti predpokladali, že sa zopakuje scenár z roku 2008 a ceny nehnuteľností výrazne klesnú. Nehnuteľnosti globálne zdraželi, aj keď svet utrpel najväčší prepad od Veľkej hospodárskej krízy.

O domy a byty je obrovský záujem a ceny raketovo vzrástli. Podľa medzinárodnej organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), medziročný nárast cien nehnuteľností 37 členských krajín stúpol o 7%. To je najväčší nárast za posledných 20 rokov. Tento fenomén sa stal preto, lebo nastolené opatrenia smerovali k zníženiu úrokov, k dostupnejším hypotékam a takisto boli opatrenia smerované aj na podporu bežných ľudí.

Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, ale mnoho ľudí aj počas pandémie ušetrilo. Nekupovali sa drahé dovolenky, nemíňali sa peniaze na jedlo a nápoje v drahých podnikoch a aj v dôsledku zatvorených obchodov zostali naše peňaženky plnšie. Panujú aj názory, že prudké zvýšenie dopytu po bytoch a domoch je spôsobené aj tým, že ľudia už viac ako rok strávili väčšinu času doma.

Mnohí túžili po zmene, po záhrade, po väčšom priestore, po lepšej lokalite. Domácnosti bolo potrebné prerobiť na pracovne a na školské učebne. A či už pred tým ľudia uvažovali o novom bývaní alebo nie, lockdown bola posledná kvapka, posledné postrčenie k tomu, aby zmenili svoje bydlisko.

CNN Business uvádza, že v Británii zaznamenali nárast záujmu nehnuteľností v lokalitách v blízkosti Londýna. Ľudia sa sťahovali do priľahlých oblastí, do väčšieho domu, kde si zariadili aj svoju kanceláriu a mohli pohodlne pracovať z domu. Tento trend spozorovali aj u obyvateľov hlavného mesta Francúzska.

Ako je to na Slovensku?

Situácia realitného trhu na Slovensku nie je odlišná. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná cena nehnuteľnosti na Slovensku za meter štvorcový v prvom štvrťroku 2021 na hodnote 1930 €, pričom v prvom štvrťroku 2020 bola hodnota metra štvorcového nehnuteľnosti 1671 € a v roku 2019 to bolo 1539 €.  Stúpli ceny bytov, domov, pozemkov a aj rôznych nebytových priestorov.

V každom samosprávnom kraji je za posledný rok zaznamenaný významný rast cien za meter štvorcový:

  • V Bratislavskom kraji o 348 €.
  • V Trnavskom kraji o 47 €.
  • V Nitrianskom kraji o 118 €.
  • V Trenčianskom kraji o 102 €.
  • V Žilinskom kraji o 141 €.
  • V Banskobystrickom kraji o 173 €.
  • V Košickom kraji o 402 €.
  • V Prešovskom kraji o 206 €.

Ceny bytov a domov neustále rastú a zdražovanie bolo zaznamenané aj pri porovnávaní posledného štvrťroku 2020 a prvého štvrťroku 2021. Priemerná cena metra štvorcového sa zvýšila za posledný štvrťrok o 77 €. Najväčší štvrťročný rozdiel bol spozorovaný v Bratislavskom kraji a najmenší nárast bol v Banskobystrickom kraji.

Ako sa vyvíjajú ceny v zahraničí ?

V Spojených štátoch amerických ceny domov vzrástli v roku 2020 o 9%. Počet predajov existujúcich domov v Spojených štátoch dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2006. Ceny naďalej rastú, pričom stredná cena existujúceho domu v marci dosiahla historické maximum 329 100 dolárov. V Nemecku je taktiež silný trh, nakoľko sa nehnuteľnosti predávajú do dvoch týždňov od uvedenia na trh.

Čínu takisto neobišiel tento realitný fenomén. Vo veľkých mestách ako je Peking a Šanghaj  ceny domov medziročne vzrástli o 12 %. Nákupná horúčka nehnuteľností postihla celý svet – Ameriku, Áziu a aj Európu. Obchody, prostredníctvom ktorých sa sprostredkoval predaj nehnuteľnosti, sa uskutočňovali aj naprieč svetom. V niektorých krajinách začali kupovať nehnuteľnosti cudzinci. Sú aj takí, ktorí mesto, kde kupujú svoju nehnuteľnosť nikdy predtým nenavštívili, či dokonca pred kúpou nehnuteľnosť ani nevideli.

V súčasnosti je nedostatok bytov a domov. Odborníci predpokladajú, že rast cien nehnuteľnosti tento rok ešte naberie na sile. Avšak taktiež sa očakáva, že úrokové sadzby globálne zostanú nízke. A ak by sa ceny nehnuteľností zastabilizovali, alebo dokonca by klesli, v tom prípade by sa zvýšilo percento hypotekárneho úroku. Hypotekárne úroky a ceny nehnuteľností sa navzájom ovplyvňujú. Podľa štatistík, v 19 krajinách, ktoré používajú euro, boli hypotekárne úroky v marci v priemere iba na úrovni 1,3%.

Reč tela: Ako odhaliť klamára?

 

Iba letmý nesúlad na tvári indikuje podozrenie, že osoba oproti nám klame | unsplash.com

V predchádzajúcom článku sme tvrdili, že klamanie je spoločenský problém a je viac než jasné, že klameme len preto, lebo môžeme. Existujú biele a čierne lží. Jedny používame na ochranu niečích pocitov a druhé sa vyskytujú pri závažnejších situáciách (napríklad klamanie v životopise, zakrývanie trestného činu a podobne).

Dešifrovať sériu príznakov, ktoré značia, že niekto klame nie je jednoduché. Dokonca, keď sa naučíte rozpoznávať protichodnú reč tela nezaručuje to 100% istotu, že ste nenarazili na chronického klamára. Sú to ľudia, ktorí klamú často a dlhodobo. Spleti svojich výmyslov uveria skôr, než im uveríte vy, a teda nebude jednoduché ich odhaliť.

SLEDUJTE TVÁR

Väčšina z nás si neuvedomuje, že emócie, ktoré prežívame vo svojom vnútri sa často odzrkadľujú na našej tvári. Ak povieme jedno a druhé si pomyslíme, tak gestá, ktoré popri rozhovore spravíme začnú byť v rozpore s tým, čo prezentujeme. Výsledkom môže byt:

Dotýkanie nosa

Vždy, keď zaklameme alebo niečo zatajíme, tak sa dotkneme nosa (poškriabeme si ho, alebo si na krátku chvíľu chytíme jeho spodnú časť). Dôležité je vnímať signály v súvislosti s kontextom. Poškriabanie nosa nemusí hneď vypovedať o dôveryhodnosti človeka.

 

Zakrývanie si úst

Ústa si prekrývame v momente, kedy klameme. Mozog totiž  podvedome vysiela príkaz na potlačenie lží, čoho výsledkom je napríklad položený prst na pere/pod perou.

Škrabanie sa na krku

Počujete z úst človeka, ako s vami navonok súhlasí, no ukazovákom dominantnej ruky sa pravidelne škrabe za uchom? Teraz už viete, prečo sa to deje.

Ďalej si v oblastí tváre sledujte: pravidelné pošúchanie oka, chytanie sa za ucho, poťahovanie za golier, zvláštne úškrny, neopodstatnené dvíhanie obočia, náhle prerušenie očného kontaktu alebo naopak zízanie bez žmurkania a podobne.

ZAMERAJTE SA NA TÓN HLASU

Ak sme v strese (napríklad z toho, že sa chystáme klamať) svaly naších hlasiviek sa môžu napnúť, čo spôsobí, že zmeníme intonáciu reči (budeme rozprávať neprirodzene vysokym tónom).

POZORUJTE ČLOVEKA AKO CELOK

Neustále hľadajte známky stresu. Ak držíme náš mozog v napätí, tak sa začne dvíhať naša telesná teplota. Prejavom klamstva môže byť spotené čelo či horná pera. Aj prehnaná gestikulácia vám môže naznačiť, že niečo nie je v poriadku.

Všimnite si či subjekt, ktorý analyzujete nevykazuje súbory gest odmietania či zdržiavania. Odmietavý prístup spoznáte tak, že v priebehu rozhovoru ma pozorovaná osoba prekrížené ruky i nohy. Zdržiavanie je reakcia, ktorá trvá dlhšie ako zvyčajne. Osoba, ktorá klame pri vymýšľaní detailov používa citoslovcia ako ,,uh, eh, ah“, čo vyvoláva pocit neistoty. Všeobecne je známe, že ľudia, ktorí hovoria pravdu vystupujú ráznejšie, istejšie a angažovanejšie.

Novinári a obchodní zástupcovia by mali rozpoznať klamstvá | unsplash.com

OTESTUJTE SA

Povedzte niekomu klamstvo a snažte sa potlačiť všetky podvedomé protichodné gestá. Zrejme nebudete prehnane gestikulovať a neprepotíte tri tričká, no možno na sebe spozorujete drobné príznaky, ktorým ste nemohli zabrániť. Požiadajte partnera, ktorého sa chystáte oklamať, aby sledoval tieto mikrogestá: zrenice, záchvevy svalov, frekvenciu žmurkania, drobné úškrny, dvíhanie obočia a potenie.

Pamätajte:

 ,,Klamár musí mať dobrú pamäť“ – Marcus Fabius Quintilianus, rímsky rečník a teoretik rečníctva

Sú dnes ľudia krutejší ako v minulosti? Ak si to myslíte, tento výber vás presvedčí o opaku

Koľkí ľudia dnes tvrdia, že počítačové hry podnecujú k násiliu. Aká naivita! Koľkí vrahovia, kati a inkvizítori počas predchádzajúcich stáročí hrali Counter Strike? Odpoveď znie „ani jeden“. Napriek tomu boli krutejší, než si my vieme predstaviť.

Pred niekoľkými mesiacmi som sa stal krstným otcom a pri ceremónii som počúval kňaza, ktorý hovoril, že tie dnešné filmy a vôbec obsah v televízii je príliš krutý. A aj tie počítačové hry sú príliš násilné, že keď ich hrá dieťa, automaticky si povie, že chce ľudí vraždiť aj v skutočnom svete. Takto jednoduché to, samozrejme, nie je.  Napokon najväčšie zverstvá sa diali práve v dobách, keď televízia a počítačové hry neexistovali, a predsa sa ľudia dopúšťali vecí, ktoré by dnes zvládali sledovať iba naozaj tvrdé nátury.

Človek môže ľahko podľahnúť klamu, že ľudia sú dnes podstatne krutejší ako kedykoľvek predtým. Stačí, že idete na pochybné internetové stránky s videami bez filtrovaného obsahu a pozriete si zopár záberov, ako ľuďom bez rozdielu veku a pohlavia moslimovia podrezávajú hrdlá a odrezávajú hlavy, aby ich napokon položili na zviazané telo položené bruchom na zemi. A nech to vyznie akokoľvek brutálne, pri troche snahy nájdete ešte horšie veci. Také, ktoré vám zopár nocí nedajú spať.

Napriek tomu nie je pravdou, že by boli ľudia krutejší ako v minulosti. Psychicky chorí ľudia boli, sú a aj budú krutí rovnako, respektíve práve tak, ako im to umožňuje spoločnosť svojou benevolenciou či dokonca hecovaním. To sú však extrémne prípady. Ak sa pozrieme skôr na takého priemerného človeka, v minulosti bola spoločenská hodnota jeho života menšia a preto aj tresty bývali priam nevýslovne kruté.

Verejné popravy sú dnes, našťastie, minulosťou. Tá posledná pomocou gilotíny, teda sťatím hlavy, sa v Európe odohrala prekvapivo neskoro, v septembri 1977. Išlo o Tunisana Hamida Djandoubiho, ktoré vo Francúzsku odsúdili za mučenie a vraždu iba 22-ročnej ženy. Trest popravou síce bol využívaný aj neskôr, ale nie na uliciach pred očami verejnosti.  Na Slovensku sa posledný trest smrti uplatnil pred viac ako 30 rokmi. V krajinách smerom na východ od nás sa ale ešte stále verejné popravy konajú, i keď podľa všetkého nie v takej miere, ako tomu bývalo v Európe.

YouTube kanál s názvom Infographics Show, ktorého videá prekladá aj web VideaCesky.cz, vytvoril krátky dokument s názvom Prehľad najhorších trestov. Jeho slovenský prepis prikladáme nižšie a pod článkom nájdete aj video s českými titulkami. Je to vskutku nepríjemné čítanie, ktoré poukazuje na fakt, že v minulosti boli ľudia nielen krutejší, ale svojou účasťou na verejných krutostiach dokazovali, že im je táto brutalita blízka. Ak by sme teda na základe týchto trestov smrti hodnotili, či sme krutejší my alebo našli predkovia, odpoveď by bola veľmi jednoznačná.

 

Dohliadať a trestať. Kniha o zrode väzení francúzskeho filozofa Michela Foucaulta začína kapitolou o nešťastníkovi, Francúzi Robertovi-François Damiensovi. Spáchal neúspešný atentát na Ľudovíta XV. a bol za to prísne potrestaný. Poliali ho roztaveným voskom, vliekli ho a do otvorených rán mu liali vriaci olej. Potom bol rozštvrtený koňmi  a jeho trup spálili na hranici. Niektorí ľudia jasali, ale jeden si poznamenal: „Musel som párkrát odvrátiť tvár a zakryť si uši pred prenikavým jakotom, zatiaľ čo ho trhali napoly.“

V stredovekom Anglicku to bola známa istá forma hroznej popravy pre tých, ktorí sa dopustili vlastizrady, teda zradili svoju zem. Väzňa obesili a keď bol skoro mŕtvy, zložili ho dole a zaživa vykuchali. Ak to bol muž, tiež mu odrezali jeho pohlavný orgán. Potom ho rozsekali na kusy, odsekli mu hlavu a tú často vystavili na verejnom mieste. V Anglicku sa tento trest prestal používať v roku 1870.

Judášova stolica známa tiež pod názvom Judášovo kreslo. Kedy sa presne používala, sa nevie, existujú ale jej náčrty a niektoré múzeá ju dokonca vystavujú. Tento strašný nástroj bola stolička so sedákom v tvare ostrého ihlanu. Na weboch o stredoveku sa píše, že človeka posadili na vrchol a pomocou lán ho spúšťali dole. Vstup do análneho otvoru bol veľmi bolestivý. Niekedy väzňa sťahovali dolu pomocou závažia a špic naolejovali. Umieralo sa pomaly počas procedúry alebo ešte pomalšie po nej na infekciu. Podľa zdrojov sa umieralo celé hodiny aj dni. Podľa niekoľkých zdrojov Judášovu stolicu používala inkvizícia, iné zdroje to zasa popierajú.

Uvarenie zaživa: Opäť sa vraciame do Anglicka, do 15. storočia. Tvrdí sa, že túto formu trestu smrti zaviedol prchký kráľ Henrich VIII., zdá sa však, že tento trest býval populárny v celej Európe i Ázii. Ako ste asi už uhádli, mučenie a následná smrť spočívali vo varení človeka zaživa v kotli plnom vriacej vody, oleja alebo dechtu.

Lámanie na kolese:  Táto metóda ničenia tela sa zrejme používala v 18. a 19. storočí v Európe a niektorých kútoch Ázie. Francúzsky spisovateľ Voltaire o treste píše v knihe z 18. storočia. Väzňa priviazali s roztiahnutými údmi k drevenému kolu, potom vzal kat ťažký predmet, niekedy išlo o železnú tyč, a lámal človeku na kolese celé telo. Niekedy trvalo niekoľko dní, než obete zraneniam podľahli.

Drvenie lebky: To hovorí samo za seba. Predstavte si na hlave kovovú čiapku a pod bradou kovovú platňu. Všetko upevnené, takže sa ani nepohnete. Čiapka sa posúva nadol otáčaním skrutky. Pri klesaní láme kosti v hlave a nakoniec rozdrví lebku. Veľa zdrojov ohľadom doby použitia tohto trestu nie je, ale zrejme ide o stredoveký vynález. Podľa history.com išlo o reálny trest a píše sa o ňom aj v knihe Najkrutejšie metódy mučenia v dejinách.

Sťahovanie z kože: Ak poznáte Hru o tróny, poznáte aj tento trest. Spočíva v tom, že sa človeku stiahne kože z tela, aj keď v Číne vraj sťahovali len kožu na tvári. Občas človeka najprv popálili, aby šla koža lepšie dole, alebo preto, aby to bolo horšie.

Trest sa praktizoval ešte v 18. storočí a Michel Foucault hrozné detaily trestu opisuje v knihe spomínanej v úvode. Angličania tak vraj v 13. storočí trestali zlodejov, trest sa ale v priebehu rokov používal po celom svete. Čínsky cisár Chung-wu vraj v roku 1357 nariadil stiahnuť z kože 5 000 žien, hoci v knihe Skin and Bones sa uvádza rok 1396.

Smrť z tisícok rán: Zo 14. storočia z Číny pochádza ďalší brutálny mučenia nazývaný Lingchi (凌遲). Podľa knihy Death by a Thousand Cuts išlo v 14. storočí o bežný druh mučenia v Číne, v krajine však fungoval niekoľko storočí. Väzňa porezali po celom tele, umieranie tak trvalo dlho, lebo rany boli pomerne malé. Hoci sa táto forma mučenia neslávne preslávila aj mimo Číny, niektorí historici tvrdia, že častokrát sa trest zmenil na zabitie rozštvrtením.

Rozrezanie: Pri pohľade na náčrty z 15. storočia sa tento trest zdá najkrutejší zo všetkých, hoci je pomerne jednoduchý. Človek visí na „šibenici“ hlavou dole s nohami roztiahnutými do V. Dvaja muži rozrežú odsúdenca veľkú pílou od slabín nadol napoly. Obeť bola nažive takmer celú dobu. Jeden zdroj uvádza, že sa tento trest v stredovekej Európe používal zriedka a v Číne sa používala alternatíva v podobe horizontálneho rozrezania.

Potkany: Možno si hovoríte, čo to s ľuďmi skôr bolo, že takéto tresty vôbec schvaľovali. Pretože ľudia bolesť veľmi dobre chápu, nemáme snáď vrodenú morálku? Ak ste si to ešte nepovedali, možno si to poviete za chvíľu, pretože používanie potkanov je fakt niečo ohavné. Používali sa v stredoveku v Európe a Číne. Podľa zdrojov sa vyhladované krysy zatvoria do debny s nahým väzňom a pomaly ho zožerú. Iné zdroje uvádzajú, že sa väzňom najskôr narezalo brucho, aby mohli potkany vojsť do tela. Trest zmieňuje kniha z roku 1931 s názvom Merril I Go to Hell: Reminiscences of a Bishop ‚s Daughter. Podľa knihy The Dictionary of Torture, sa trest používal aj v Nemecku. Inde sa píše, že v Číne sa potkany umiestnili na väzňove brucho v kovovom hrnci. Zahrieval sa tak dlho, až krysám nezostalo než prehrýzť si cestu von telom. Ťažko povedať, ako to asi vyzeralo a či bol potkan schopný sa telom vôbec prehrýzť. Zdroje, ktoré to uvádzajú ako fakt, o tom nepredkladajú žiadne dôkazy.

To bola krátka história ľudskej krutosti, a to ešte nebolo zmienené v Cirkvou veľmi obľúbené upaľovanie zaživa. Buďme radi, že sme sa od tých dôb posunuli ďalej.

 

Čo je to predtréningová pumpa a je bezpečná pri cvičení?

Predtréningová pumpa, ktorá sa berie krátko pred začatím tréningu, je čoraz populárnejšia. Užívatelia tvrdia, že zlepšuje kondíciu a dodáva vám tony energie potrebnej na zvládnutie náročných tréningov. Znova, máme mnoho odborníkov, ktorí tvrdia, že sú potenciálne nebezpečné a úplne zbytočné.

Tento článok vám poskytne všetko čo potrebujete vedieť o doplnkoch pred tréningom, vrátane toho, či sú prospešné alebo škodlivé pre vaše zdravie.

Mike Thurston, nutričný poradca zdroj: bulk.com

Čo je to predtréningová pumpa?

Doplnok pred tréningom (predtréningová pumpa) – niekedy označovaná ako „predtréningovka“ – je viaczložkový doplnkok stravy ktorý je určený na zvýšenie energie a športového výkonu. Spravidla ide o prášok, ktorý si pred cvičením rozmiešate vo vode a vypijete. Aj keď existuje nespočetné množstvo receptov, zloženie je celkom konzistentné u viacerých značiek.

Často sú jej obsahom aminokyseliny, vitamín B, kofeín, kreatín a umelé sladidlá, ale ich množstvo sa môže líšiť v závislosti od značky. Výskum účinnosti predtréningovky je ešte stále v rannom štádiu. Niektoré štúdie zatiaľ naznačujú, že niektoré zložky sú prospešné pre športový výkon.

Oxid dusnatý

Oxid dusnatý je zlúčenina, ktorú vaše telo prirodzene produkuje na uvoľnenie krvných ciev a zlepšenie prietoku krvi. Niektoré bežné zlúčeniny, ktoré vaše telo používa na výrobu oxidu dusnatého, sú obsiahnuté v doplnkoch pred tréningom. Patria sem L-arginín, L-citrulín a zdroje potravinových dusičnanov, ako je napríklad šťava z červenej repy.

Niektoré štúdie naznačujú, že suplementácia týmito látkami zvyšuje obmenu kyslíka a živín do vašich svalov a potenciálne tak zvyšuje športový výkon. Pretože sa väčšina dostupného výskumu oxidu dusnatého zameriava na mladých mužov, zostáva nejasné, či sa tieto výsledky vzťahujú aj na opačné pohlavie.

Kofeín

Kofeín sa často používa v doplnkoch pred tréningom na zvýšenie energie a sústredenia. Jeden z najpopulárnejších stimulantov, kofeín, môže zlepšiť duševnú bdelosť, pamäť, výkonnosť a spaľovanie tukov.

Kreatín

Kreatín je chemická zlúčenina, ktorá sa prirodzene vytvára vo vašom tele. Ukladá sa predovšetkým v svale, kde hrá hlavnú úlohu pri výrobe energie a svalovej sile. Často sa pridáva ako samostatný doplnok a je obzvlášť populárny medzi kulturistami a inými silovými športovcami. Suplementácia kreatínom môže zvýšiť zásobu kreatínu v tele, čo pomáha hlavne pri zotavení pri silových tréningoch a najnáročnejších športoch.

Doplnky výživy zdroj: rollingstone.com

Predtréningová pumpa – potenciálne nevýhody

Doplnky pred tréningom sa všeobecne berú ako bezpečné, ale majú aj isté riziká. Ak uvažujete o ich užívaní, dajte si pozor na určité nevýhody ktorým sa vyvarujte. Predtréningovky často obsahujú umelé sladidlá a cukry ktoré zvyšujú chuť bez pridania kalórií. Niektoré sladidlá ale môžu u alergikov spôsobiť aj črevné ťažkosti a nepohodlie.

Vysoký príjem cukrov môže spôsobiť nepríjemné náznaky ako sú nadúvanie a hnačky – čo všetko môže narušiť vaše cvičenie. Niektorí ľudia prirovnávajú problémy aj pri konzumácii určitých umelých sladidiel, ako je sukralóza. Takéto príznaky však ešte neboli vedecky dokázané.

Odporúčal by som pre začiatočníkov sa vyhnúť predtréningovkám, ktoré obsahujú väčšie množstvo týchto sladidiel. V opačnom prípade najskôr vyskúšajte malé množstvo, aby ste zistili reakciu vášho tela a ako tieto prídavky tolerujete.

Priemerná formulka predtréningovej pumpy zdroj: nutritionsworld.com

Prebytok kofeínu

Hlavným prvkom zvyšujúcim energiu väčšiny doplnkov pred tréningom je kofeín. Nadmerný príjem tohto stimulantu môže viesť k negatívnym vedľajším účinkom, ako je zvýšený krvný tlak, porucha spánku a úzkosť.

Väčšina predtréningoviek obsahuje asi toľko kofeínu, koľko by ste dostali v 1–2 šálkach (240–475 ml) kávy, ale ak kofeín prijímate aj z iných zdrojov počas celého dňa, môže sa vám stať že ho spotrebujete príliš veľa, čo vám môže spôsobiť problémy so spánkovým režimom.

Odporúčanie

Doplnky pred tréningom sa primárne používajú na zvýšenie fyzického výkonu a energie, ale výskum nespochybňuje ich predpokladané výhody. Pred tým, než začnete využívať predtréningovku, silno odporúčam si najprv vyvážiť stravu a začať si počítať kalórie.

Nie nadarmo sa tieto doplnky charakterizujú ako „doplnky stravy“ a nie ako náhrada stravy.  Predovšetkým sa uistite, že máte vyváženú stravu, dostatok vody a dobrý spánok pred užitím predtréningovky.

Život v daňových rajoch – Andorra

O tom, čo vlastne sú daňové raje, prečo vôbec vznikli a ako približne fungujú, sme si povedali už v jednom z minulých článkov. Zaujímavý je však aj pohľad do vnútra konkrétnych krajín, ktoré sa pýšia prívlastkom „daňový raj“. Bežné predstavy o všadeprítomnom luxuse a slávnych a bohatých obyvateľoch týchto krajín sú čiastočne pravdivé. Realitu však neodrážajú stopercentne.

Pre dnešný článok sme vybrali veľmi zaujímavú krajinu, ktorá napriek tomu, že leží v Európe, v blízkosti populárnych turistických destinácií, predstavuje veľkú neznámu aj pre väčšinu Európanov. Reč bude o Andorre, maličkej krajine, krčiacej sa medzi jej „veľkými bratmi“ – Španielskom a Francúzskom.

Geografické fakty

Andorru teda môžeme lokalizovať, na hranicu Pyrenejského polostrova a zvyšku pevninskej Európy. Okrem stiesnenej polohy, vzhľadom na susedné štáty, krajinu opticky zmenšujú aj všadeprítomné horské masívy – Pyreneje – ktoré pokrývajú takmer celý povrch krajiny.

Svojou rozlohou 468 km², by celá Andorra pokryla len približne štvrtinu Bratislavského kraja. A hlavné mesto Andorra la Vella – najvyššie položené hlavné mesto v Európe – by sa svojou územnou rozlohou vyrovnala Sobranciam. Ide tak o skutočne mini-štátik. 

Moderná horská architektúra sa v Andorre mieša s tradičnými kamennými stavbami. | Foto: súkromný archív autora

V prípade Andorry zďaleka nemôžeme hovoriť o významnej turistickej destinácii. Krajina síce žije z veľkej časti z turizmu – najmä z prevádzky vyhľadávaných lyžiarskych stredísk – ale mimo toho je jeho objem pomerne nízky. Príčinou je pomerne komplikované dopravné spojenie. Andorra ako hornatá krajina nedisponuje letiskom na svojom území. To je pomerne logické vzhľadom na krajinnú štruktúru.

O to prekvapivejšie vyznieva fakt, že krajina v skutočnosti má svoje medzinárodné letisko – Andorra-La Seu D’Urgell Airport. To sa však nachádza v Španielsku, konkrétne pri katalánskom mestečku La Seu D’Urgell. Ak by ste sa sem chceli dostať z niektorého z väčších medzinárodných letísk – napríklad v Girone či v Barcelone, cesta autobusom vám do hlavného mesta krajiny zaberie približne 4 hodiny. 

To však nie je jediná kuriozita. Krajina nemá vlastnú vládu, ani administratívnu správu. Tú jej zabezpečujú susedné krajiny. Na čele Andorry stoja hneď dvaja predstavitelia – francúzsky premiér and španielsky biskup, z už spomínanej oblasti La Seu D’Urgell. Jediným „vládnym orgánom“ Andorry je Generálna rada, ktorá však má len obmedzené právomoci a aj na voľbu jej predstaviteľov má nárok iba 625 rodín z krajiny.

Andorra a jej kuriozity

Napriek polohe a správcom krajiny, by vás mohlo prekvapiť, že nie je členom Európskej únie. V tomto prípade však nejde len o formalitu. Aj keď vás na hraniciach s najväčšou pravdepodobnosťou nikto neskontroluje, iné ŠPZ na autách a nefungujúce mobilné dáta vás presvedčia, že predsa len komfort EÚ krajine chýba.

Tu prichádza aj prvý kontakt s pravidlami daňového raja, resp. jeho cenovým nastavením. Ak máte záujem o kúpu jednorazovej SIM karty, aby ste mohli fungovať ako inde v Európe, pripravte si minimálne 40 EUR (to je tá najlacnejšia možnosť). V inom prípade ste odkázaní na papierovú mapu z turistického informačného centra, alebo márne hľadanie dostupného wifi signálu.

Dnes je primárnym zdrojom príjmov krajiny turizmus – najmä zimné športy. Andorra, napriek svojej veľkosti, disponuje až 290 kilometrami zjazdoviek. | Foto: pexels.com

Prekvapivo vyznieva aj fakt, že aj keď Andorra nie je členom Európskej únie, zaplatíte tu jedine eurom (EUR). Ceny v obchodoch sú síce bez daňového zaťaženia, avšak v porovnaní napr. so Slovenskom si všimnete, že neexistencia dane aj tak cenu produktov veľmi nezníži.

Poslednou kuriozitou, ktorú si ešte spomenieme je, že jediným oficiálnym jazykom je katalánčina. Áno, skutočne. Andorra si za svoj oficiálny jazyk zvolila práve tento konkrétny, zo susediaceho španielskeho regiónu – Katalánska. Dohovoríte sa tu bez problémov aj po francúzsky a španielsky, s už väčšími problémami niekedy aj v angličtine, ale katalánčina je jednoducho jazyk miestnych.

Črty daňového raja

Po príchode do tejto pyrenejskej krajiny nebudete mať ihneď pocit, že sa nachádzate v daňovom raji. Takmer nič tu tomu totiž na prvý pohľad nenasvedčuje. Tradičnou je kombinácia alpsko-pyrenejskej horskej architektúry, obchody a dnes už aj niekoľko moderných budov.

Keď sa však dostanete hlbšie do diania, začnú sa vám vynárať súvislosti s daňovými rajmi. Pri prechádzke ulicami často narazíte na showroomy najluxusnejších automobilov, veľa z nich ale stretnete aj v bežnej premávke. Takisto, čím vyššie od hlavných ulíc miest stúpate, tým častejšie sa tu vyskytujú luxusné rodinné sídla. A (ne)výhody daňového raja, sa ukážu aj pri hľadaní nehnuteľností. Ak máte totiž záujem kúpiť v Andorre trebárs trojizbový byt, sotva podleziete cenu 400 000 EUR. A to hovoríme o mieste oslobodenom od daní.

Krajina je známa aj svojimi krásnymi prírodnými scenériami. Spolu s finančnými benefitmi to tak z nej robí skutočný raj. | Foto: pixabay.com

Ako to už v daňových rajoch neraz býva, ich sláva vzišla z úspešnej minulosti. Andorra sa kedysi pýšila významnou produkciou tabaku, poháňajúcou ekonomiku krajiny. V súčasnosti už primárnu úlohu zohráva turizmus a zimné športy, ale o tabakovej histórii Andorry, sa môžete dozvedieť v Museu Fàbrica Reig v Sant Julià de Lòria. 

Krajina je aj miestom, kde v určitej miere prekvitá aj finančný trh. Sídli tu totiž niekoľko finančných spoločností a bánk z okolitých krajín, ktoré sa podieľajú na fungovaní miestnej ekonomiky. Pomerne kurióznym odvetvím miestnej ekonomikymalinké obchody s elektronikou, ktoré nájdete doslova na každom kroku. Keďže sú tieto produkty oslobodené od dane, často sem mieria obyvatelia susedných regiónov, s cieľom lacnejšieho nákupu.

Preto je najmä hlavné mesto krajiny, zahltené obchodnými domami a malými obchodíkmi, ktoré predávajú primárne elektroniku. Avšak, v prípade potreby tu nájdete aj oblečenie, obuv, nože, niekedy dokonca zbrane, suveníry a v podstate väčšinu vecí, na ktoré si spomeniete. Andorra la Vella, je teda taká „kamenná prevádzka Aliexpressu“. 

Krajina ako Andorra, je teda skutočne zaujímavým tipom na návštevu. Nebudete sa pretláčať pomedzi davy turistov, obzriete si luxusné horské sídla a vaša predstava o daňovom raji zrejme trochu utrpí. Avšak, získate nevšedný pohľad na to, ako môže vyzerať daňový raj.

Elon Musk opäť šokuje! Reštaurácie Tesla budú realitou

Byť miliardárom je nielen skvelý pocit, ale umožňuje to človeku splniť si aj tie najšialenejšie sny a nápady. Za šialené určite mnohí považovali poslanie rakiet do vesmíru a ďalšie podobné vedecké experimenty, ktorými Elon Musk prekvapil svet. Povedali by sme, že ľudia už sú pri ňom zvyknutí na rôzne prekvapenia a tak sa niet čo diviť, že v poslednom čase opäť prekvapil. Reč však nie je o jeho spôsobe komunikácie na Twitteri, ktorá aktuálne položila bitcoin na kolená, ale o pripravovaných reštauráciách, ktorých vznik ohlasoval už v roku 2018. 

 

Elon Musk túži po reštaurácií 

Aj keď si myslíme, že nás už Elon Musk nemôže šokovať ničím, vždy vie prekvapiť a zaujať. Je súčasťou najväčšej automobilky na výrobu elektrických vozidiel, poslal rakety do vesmíru, ale to že zatúžil po reštaurácií mnohí brali ako žart. Aktuálne informácie však hovoria o tom, že Elon Musk si naozaj nerobil srandu a spoločnosť Tesla podala žiadosť na registráciu ochrannej známky pre svoju značku reštauračných služieb. Všetci očakávajú, že pôjde o viac reštaurácií, ktoré budú súčasťou nabíjacích staníc Supercharger v Los Angeles. 

 

Reštaurácie budú dostupné najmä pre ľudí, ktorí si prišli nabiť svoj elektromobil (zdroj obrázku: canva.com)

 

V roku 2018 sa vyjadril, že spoločnosť Tesla plánuje otvoriť reštauráciu v old school štýle, kde by obsluha jazdila na korčuliach. Ďalším nápadom bolo taktiež vytvorenie reštaurácie, ale v rockovom štýle. O niekoľko mesiacov po tomto vyjadrení spoločnosť Tesla naozaj požiadala o stavebné povolenie na reštauračnú a nabíjaciu stanicu v Santa Monice. Odvtedy bol projekt v nečinnosti až doteraz. 

 

Veľké plány

Po troch rokoch od nečinnosti spoločnosť Tesla opäť požiadala úrady v Santa Monice o stavebné povolenia. Tieto plány však zatiaľ neobsahujú žiadnu reštauráciu, ale na druhej strane ide o zatiaľ najväčší projekt nabíjacích staníc Supercharger na svete. 

 

Aj keď už si mnohí mysleli, že reštaurácia bola len žartom, Elon Musk opäť prekvapil svojim tvrdením, že je jeho snom dať si večeru v štýle 50. rokov v jednej zo svojich nabíjacích staníc. Keďže Elon Musk nepotrebuje zlatú rybku k tomu aby sa jeho priania stali skutočnosť, spoločnosť Tesla už podstupuje kroky k uvedeniu tejto predstavy do skutočnosti.  

 

Reštaurácie majú byť súčasťou nabíjacích staníc Supercharger (zdroj obrázku: canva.com)

 

Požiadanie o ochrannú známku 

Dôkazom uskutočnenie plánov spoločnosti Tesla je požiadanie o vydanie ochrannej známky, ktorá má pokrývať kategórie reštauračných služieb, drive-in reštauračných služieb, samoobslužných reštauračných služieb a take away služieb. Žiadosť zahŕňa tri nové ochranné známky v reštauračnom priemysle, ktorú súvisia s logom “T”, slovom “Tesla” a vlastnou štylizáciou slova “Tesla”. 

 

Aká bude skutočnosť? 

Aj napriek tomu, že sa spoločnosť Tesla ešte nevyjadrila k medializovaným informáciám, registrácia ochranných známok veľmi priamo naznačuje jej kroky. Je teda otázne pre aký štýl reštaurácií sa Tesla rozhodne a koľko ich uvedie do prevádzky.

V akom štýle bude nakoniec reštaurácia spoločnosti Tesla? (zdroj obrázku: canva.com)

 

Tieto informácie rozpútali aj mnohé diskusie, ktoré sa zaoberajú najmä tým, prečo radšej spoločnosť Tesla neoslovila iného známeho prevádzkovateľa reštauračných služieb. Mnohí vnímajú vstup do gastro odvetvia za veľmi riskantný, nakoľko s ním spoločnosť doteraz nemala žiadne skúsenosti. Tesla nás však už mnohokrát presvedčila o tom, že vie najať kvalifikovaných ľudí, ktorí jej pri prekonávaní prekážok pomôžu. Uvidíme ako to dopadne tento krát a či si naozaj budú môcť ľudia vychutnať jedlo v jednej z Tesla reštaurácií. 

Zack Snyder a jeho zombie armáda robia peklo zo života Daveovi Bautistovi. Oplatí sa byť pri tom?

Zack Snyder je tento rok pilný ako včelička. Len v marci uviedol na streamovacie služby Justicie League, tak ako mala pôvodne vyzerať presne podľa jeho predstáv. Ubehli dva mesiace a máme tu ďalší Zackov film. Zombie vyvražďovačku Army of the Dead. Rozhodne nepatrím k fanúšikom zombie filmov, ale kombinácia Zack Snyder, Netflix a Dave Bautista ma prinútila dať tomuto filmu šancu. Neoľutoval som?

Dave Bautista vs The Rock

Na začiatok sa chcem ešte pristaviť pri Daveovi Bautistovi. Núka sa tu porovnanie s jeho slávnejším kolegom The Rockom. Obaja začínali ako wrestleri a na sklonku tejto kariéry sa dali na natáčanie hollywoodských filmov. The Rock je aj veľký sympaťák, o tom niet pochýb. Snímky, v ktorých sa objavuje sú však prinajlepšom úplne priemerné filmy, ktoré síce dokážu zarobiť v kinách, ale kritici na nich nenechajú nitku suchú.

Dave Bautista zrejme lepšie číta scenáre. Síce aj on sa občas vyskytne v úplných koninách (Plán Úteku 2), ale oveľa častejšie sa objavuje v zaujímavejších filmoch ako bondovka Spectre, Blade Runner 2047, Guardians of Galaxy (a ostatných marvelovkách) a koncom tohto roka ho uvidíme v Dune od kritikmi zbožňovaného Denisa Villneuva. Do ktorej kategórie sa zaradí Army of the Dead?

Jednoduchý príbeh

Príbeh nie je nejak komplikovaný. To v prípade takýchto zombie filmov ani nikdy nebýva. Dej sa odohráva vo svete, ktorý už má za sebou menšiu zombie apokalypsu. Menšiu preto, lebo sa celá odohrala len v Las Vegas a tak toto mesto muselo ostať odstrihnuté od zvyšku sveta. Istý japonský boháč/mafián si však spomenie, že má uprostred tohto nehostinného územia veľký balík peňazí a chce ho späť. Tu prichádza do hry Dave Bautista, ktorý si poskladá svoj tím a vyberie sa do prostred Las Vegas vylúpiť trezor a za veľkú odmenu donesie japonskému mafiánovi jeho peniaze späť.

Ak ste fanúšikom zombie žánru, tak už máte čo to napozerané a v tom prípade vás novinka od Zacka Snydera asi v ničom moc neprekvapí. Zasadenie vykradnutia trezoru do prostredia zombie apokalypsy nebol od tvorcov zlý nápad. Čo už bol trochu horší nápad je vyjdenie v ústrety dnešným hollywoodskym trendom. A to tým, že viac ako polovicu tímu tvoria ženy, samozrejme nesmie chýbať lezbička a je až prekvapivé, že sa do tímu dostal iba jeden černoch (ale neumrie prvý ako to býva zvykom!).  Celá skladba tímu tak pôsobí veľmi divne a nasilu.

Prepálená stopáž?

Filmu by prospelo aj trochu viac strihania a krátenia. 147 minút je naozaj dosť. Treba dodať, že nudiť sa nebudete až tak moc, ale predsa len v druhej polovici film stráca dych a aj divákovú pozornosť. Pol hodinka dole a Army of the Dead by sme kľudne mohli označiť za svižnú akčnú pecku.

Ďalšie výraznejšie negatíva už nie sú. Samozrejme ak nemáte radi krváky, tak si pripočítajte aj množstvo krvavých a trochu gore scén. To už však k tomuto žánru patrí. Army of the Dead je aj tak skôr akčný zombie film, než zombie horor. Osviežením môže byť aj to, že tu nemáme len typických pomalých a nerozmýšľajúcich zombíkov, ale naopak rýchlych a premýšľajúcich tzv. Alfa zombie.

Netypický netflix film

Väčšina z nás je zvyknutá, že filmy, ktoré nám Netflix predstavuje, zvyčajne nestoja za veľa. Nie že by každý film nestál za nič, ale mohlo by ich byť viac kvalitných. Preto aj Army of the Dead pôsobí ako lepší film, než v skutočnosti je. V kinách by sa možno aj trochu stratil, ale v ponuke Netflixu vyčnieva. Preto ak vám nevadí pohľad na krv a odtrhnuté končatiny, máte radi tvorbu Zacka Snydera a neviete čo si pustiť v upršaný večer, Army of the Dead je jasná voľba.