Spojené štáty americké a ich súdnictvo sa už v minulosti potýkalo s kurióznymi prípadmi žalôb, napríklad istý pán z Oklahomy vysúdil od spoločnosti predávajúcej obytné autá Winnebago 1,75 milióna dolárov za to, že si na diaľnici zapol tempomat na rýchlosť 130 km/h a počas jazdy si išiel do zadnej časti vozidla robiť kávu. Po chvíli havaroval. Smolu mala firma predávajúca obytné vozidlá, ktorá do používateľskej príručky neuviedla, že sa to nesmie. Okrem vysokej sumy, ktorú museli pánovi uhradiť boli nútení darovať mu aj nové vozidlo.

Najnovšie je kritizovaná spoločnosť Google za to, že údajne nelegálne zhromažďuje informácie od ich klientov, ktorí používajú režim Inkognito pri používaní internetového prehliadača Google Chrome.

Avšak, priamo pri otvorení „anonymného“ režimu vás prehliadač upozorní na to, čo sa ukladá a čo nie. Je jasne napísané, že Chrome neukladá vašu históriu prehliadania, súbory cookies a dáta webov a taktiež údaje zadané vo formulároch.

Naopak, vašu aktivitu môžu stále vidieť váš poskytovateľ internetu, navštívené weby, prípadne váš zamestnávateľ alebo škola, kde je software nainštalovaný.

Súkromné okno je k dispozícii už od roku 2016 a za ten čas slúžilo používateľom nielen pri prezeraní citlivých informácií. Firma Google zhromažďuje informácie pre potreby presnejšieho zacielenia reklamy vo svojich nástrojoch Google AdSense a Google Analytics.

Žalobu na spoločnosť Google podala advokátska kancelária Boies Schiller Flexner v San José v Kalifornii.

V nej sa uvádza, že internetový prehliadač Google Chrome dáva používateľom falošný pocit súkromia a kritizujú ju aj za to, že zhromažďuje častokrát najintímnejšie až citlivé údaje o používateľoch.

Proti týmto tvrdeniam sa spoločnosť Google ohradila. Obhajujú sa tým, že v podmienkach majú jasne uvedené, na čo režim Inkognito slúži – a to je práve neukladanie histórie do vášho počítača.

Tak ako, koľkí z vás už použili súkromné okno? A prečítali ste si poriadne podmienky používania?

Pred niekoľkými rokmi sme tu mali doslova mediálne šialenstvo okolo kryptomeny Bitcoin. Písali sme o nej aj my v článku Šialenstvo menom kryptomeny: Stojíme iba na začiatku.

Kryptomeny ako také sú priestor, v ktorom konzervatívni investori nemajú čo hľadať. Naopak, tí, ktorí riskujú, majú dôvod na radosť. Riziko, ktoré podstupujú ľudia investovaním do kryptomien, je priam extrémne. Sú však oveľa viac ako iba nekryté virtuálne peniaze. Nedávno to dokázal Bitcoin, ktorý stúpal na hodnote priam závratným tempom a niektorým ľuďom priniesol obrovské výnosy v desiatkach či stovkách miliónoch dolárov.

Potom však mediálne víry okolo Bitcoinu stíchli a nezainteresovanému sa môže zdať, že kryptomena padla na dno. Lenže nie je to pravda.

Najväčšiu hodnotu mal Bitcoin 15. decembra 2017, a síce 19 650,01 USD. Potom nasledoval klesajúci trend, ktorého vrcholom bol 14. december 2018 s hodnotou iba 3 183,00 USD za jeden Bitcoin. Momentálne sa ale kryptomene darí udržiavať priaznivý trend a dnes má hodnotu 9 408,26 USD, teda 8 392,36 euro!

Skrátka platí, že vývoj hodnoty tejto kryptomeny je rovnako búrlivý ako predtým a nemožno odhadovať, ako sa bude ďalej vyvíjať. Zatiaľ to vyzerá celkom priaznivo, ale ideálny čas na nákup Bitcoinov už zrejme máme za sebou.

Blockchain, podstata decentralizácie

Rozmach kryptomien je možný výlučne za predpokladu, že ich nebude možné ukradnúť. Aby takáto bezpečnosť mohla existovať, je potrebný takzvaný blockchain.

Je to špeciálny druh distribuovanej databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet záznamov, ktoré sú chránené proti neoprávnenému zásahu z vonkajšej i vnútornej strany. Najčastejšou aplikáciou technológie blockchainu je použitie ako účtovnej knihy kryptomien, ktorá uchováva transakcie vykonané užívateľmi.

Práve vďaka nej je možné zabezpečiť, že sa jednotlivé Bitcoiny a ich zlomky nedajú ukradnúť. Hacker by totiž musel zasiahnuť do každého jedného počítača na svete, ktorý tento blockchain obsahuje.

Blockchain je univerzálny spôsob, ako v elektronickom svete zabezpečiť vyššiu bezpečnosť; dnes dokonca o vlastnom blockchaine uvažuje aj Google. Nie každá kryptomena je decentralizovaná, ale tie, ktoré používajú blockchain, napĺňajú podstatu decentralizácie – skrátka, nemajú žiadnu centrálu.

Vzostupy a pády

Bitcoinov je iba obmedzené množstvo, čím sa zvyšuje záujem o ne. Hodnota meny je priamo úmerne závislá od dopytu po nej a ten sa mení bez možnosti dlhodobého predvídania.

Najlepšie to môžeme sledovať na vývoji ceny Bitcoinu, ktorý podnietil vznik ďalších kryptomien. Jeho cena od roku 2009 narástla priam závratne a z držiteľov niekoľkých Bitcoinov, prevažne nadšencov moderných technológií, sa stali razom dolároví milionári.

Ešte pred deviatimi rokmi stála jedna pizza pokojne aj desaťtisíc Bitcoinov, čo dnes predstavuje okolo 94 miliónov amerických dolárov. Dôvodom tohto enormného rastu však nie je inflácia, ale rastúca spoločenská hodnota Bitcoinu.

Tí, ktorí vzostup Bitcoinu v posledných mesiacoch sledovali a chceli sa zúčastniť na tomto „verejne dostupnom bohatnutí“, však mali aj veľkú smolu: hodnoty kryptomeny kolísali priam fatálne, čo tisíce ľudí na celom svete priviedlo k mimoriadnym finančným stratám.

Investovanie do Bitcoinu je nanajvýš rizikové, avšak ani to nebráni tomu, aby do neho nalievali peniaze ďalší a ďalší ľudia a spoločnosti.

HODL a FOMO

Dôvodov, prečo ľudia neustále dôverujú Bitcoinu a nakupujú ho aj napriek tomu, že už zdanlivo dosiahol svoju najvyššiu možnú cenu, je viacero. Existujú dve čarovné slovíčka, ktoré vo svete kryptomien nemožno prehliadnuť. FOMO a HODL. A sú práve tou príčinou, prečo vznikajú nové kryptomeny a investori sa o ne trhajú.

FOMO je akronym pojmu „fear of missing out“, teda strach z premeškania šance. FOMO je skrátka psychologický tlak na investorov, ktorí sa boja toho, že by prepásli príležitosť a stratili tak šancu zarobiť obrovské peniaze.

HODL je preklep od slova „hold“, teda držať. V kontexte investovania do kryptomien znamená nákup a vyčkávanie do tej doby, kým mena nedosiahne želaný nárast.

Podvody

Vďaka distribuovanej účtovnej knihe, ktorá zabezpečuje vysokú bezpečnosť a dokonalú decentralizáciu, je mimoriadne náročné nezákonne sa obohacovať.

Krádež Bitcoinov je technologicky extrémne náročná a vykonávať iné podvody so sebou nesie množstvo zásadných komplikácií. Nájdu sa však aj firmy, ktoré síce nemanipulujú s účtovnými knihami alebo so samotnými kryptomenami, ale s peniazmi svojich klientov – investorov do Bitcoinu.

Medzinárodná polícia momentálne vyšetruje jeden z najväčších podvodov, ktorého sa preukázateľne dopustila nemecká spoločnosť Optioment. Od rakúskych investorov vybrala dovedna 12 tisíc Bitcoinov v hodnote závratných 115 miliónov eur, aby sa nakoniec vo februári tohto roka odmlčala a formálne prestala fungovať.

Iná americká spoločnosť sa pohybuje síce iba na hrane zákona, ale s veľmi otáznym biznis modelom. Ponúka možnosť vytvorenia vlastnej kryptomeny a jej propagácie na sociálnych sieťach s cieľom markantného navýšenia jej hodnoty. Klienti majú za takúto službu platiť a vďaka nej zbohatnúť, ale na úkor ostatných investorov, ktorí potom nebudú mať menu ako využiť.

Nosenie rúšok na Slovensku ustupuje po tom, čo sa zdanlivo úspešne podarilo prekonať prvú vlnu šírenia koronavírusu SARS-CoV-2. Druhá vlna už možno ani nepríde, no stále sa nájdu ľudia, ktorí sa prirodzene obávajú o svoje zdravie a ponechávajú si rúška na tvárach aj napriek tomu, že sa v ich blízkosti nikto nevyskytuje. Ďalší ochranu tváre nosia počas výkonu športov, čo môže byť za určitých okolností nebezpečné.

Momentálne sa na internete začala šíriť správa od 7News v Austrálii, ktorá opisuje prípad  dvoch dospievajúcich chlapcov v Číne, ktorí zomreli po športovaní s tvárou maskou. Aj keď zatiaľ nie je dosť dôkazov na to, či zomreli práve v dôsledku ich nosenia, vznikla diskusia o bezpečnosti tvárových masiek. 

Keď cvičíme, dýchame ťažšie a rýchlejšie, čo nám umožňuje viac uvoľňovať kvapky vody z nosa a úst, ktoré by mohli prenášať nákazlivé patogény, ako napríklad SARS-CoV-2. Toto je veľký problém pri veľkých športových udalostiach, ktoré boli počas pandémie zrušené. Napríklad britská futbalová Premier League zvažovala zavedenie krásnych tvárových masiek, ale tie môžu počas týchto športov s vysokou intenzitou sťažiť dýchanie. Napokon od tohto zámeru ustúpila.

Je nepravdepodobné, že maska ​​spôsobí pri miernom cvičení výrazné dýchacie ťažkosti, ale taký futbalista počas svojho výkonu spotrebuje  40 až 100 litrov vzduchu za minútu. Pri výdychu emitujeme oxid uhličitý a ten ak sa to zachytí v maskách, je možné, že hráči ho budú recyklovať a pripravovať svoje telá o dôležitý kyslík. A okysličenie krvi je nesmierne dôležité nielen počas športových výkonov, no nároky tela sú v tomto čase vyššie.

V extrémnom prípade môže dôjsť k závratom, nevoľnosti alebo odpadnutiu v dôsledku nedostatočného okysličenia a ak osoba aj po omdletí bude mať na tvári naďalej masku, deficit kyslíka prevážený recyklovaným oxidom uhličitým môže byť pre danú osobu smrteľný.

Otázka teda znie: Je nosenie tvárovej masky alebo rúška počas športových výkonov nebezpečné? Odpoveď nie je jednoznačná, líši sa od mnohých okolností. V zásade však platí, že pri vysokej intenzite záťaže by ste mali dbať na dostatok kyslíka a nepremáhať sa v prípade, že pociťujete nepriaznivé príznaky.

Aj keby sa hneď v tejto chvíli prestali predávať autá s benzínovými a naftovými motormi, trvalo by osem alebo aj desať rokov, kým by sa elektromobily stali dominantnými vo svete osobnej dopravy. Tak veľká je prevaha áut so spaľovacími motormi. Preto má zmysel zamýšľať sa aj nad tým, ako spraviť výrobu konvenčných palív čo najviac ekologickou.

S riešením prišla spoločnosť Prometheus Fuels, ktorá získala kapitál na výrobu benzínu zo vzduchu od nemeckej automobilky BMW, a to vo výške 12,5 milióna amerických dolárov. Iné automobilky v súčasnosti uprednostňujú skôr investície do elektromobility a nové projekty ohľadom iných palív vnímajú skôr skepticky, ide preto o vskutku odvážny krok od BMW, ktorý ak dopadne dobre, jeho profit bude obrovský. Výnimkou je napríklad Audi a jeho systetický benzín, ktorý úspešne vyvíja už niekoľko rokov.

Technológia výroby benzínu zo vzduchu je založená na využití elektriny získanej z obnoviteľných zdrojov na premenu CO2 vo vodnom prostredí na etanol. Ďalej sa procesom oligomerizácie etanolu vyrobí benzín, nafta alebo letecké palivo.

Jednou z nesporných výhod benzínu vyrobeného zo vzduchu je, že nie je potrebná žiadna úprava súčasných áut, ktoré by chceli takýto benzín tankovať. Zmenil sa len proces výroby benzínu, nie jeho vlastnosti.

Výskum je podľa publikovaných údajov intenzívny, ale zaradenie paliva do distribučnej siete už koncom roka si vyžaduje oveľa viac ako len výskum. V skutočnosti však spoločnosť Prometheus Fuels tvrdí, že spustenie komerčného predaja benzínu zo vzduchu plánuje už tento rok.

Uvidíme, či sa ambície spoločnosti naplnia. Ak áno a podarí sa im zachovať cenovú dostupnosť svojho produktu, v takom prípade stojíme na prahu malej revolúcie v zabezpečovaní pohonu pre súčasné automobily so spaľovacím pohonom.

Skládka luxusných áut v Dubaji je snom každého autičkára

Nahradia elektrické kolobežky MHD? Vyskúšali sme ich, majú výhody i nedostatky

Mercedes má auto, ktoré jazdí aj bokom a vyzerá ako zo sci-fi

Zdieľanie áut nefunguje podľa predstáv. Sú carsharingové firmy naivné?

Berieme emisie oxidov dusíka dosť vážne? Má poškodzovať ozónovú vrstvu i ľudský organizmus.

Netflix má za tie roky už neuveriteľne množstvo seriálových hitov. HBO GO je na tom podobne a také Disney+ má už minimálne svojho Mandaloriana. Lenže čo AppleTV+? To odštartovalo len nedávno, chválilo sa niekoľkými seriálovými novinkami z vlastnej produkcie, kde sa objavili hviezdy ako Steve Carell, Jennifer Aniston alebo Jason Momoa. Nič z toho moc nezaujalo. Snáď len seriál Servant od majstra thrillerov M. Night Shymalana.

Pred nedávnom však uzrel svetlo sveta krimi seriál Defending Jacob v hlavnej role s Chrisom Evansom, ktorý tento počin aj produkoval.

Nechcem to zbytočne naťahovať. Defending Jacob je jedna nehorázna pecka. V nasledujúcich riadkoch vám poviem prečo. Tento seriál sa teraz v kľude môže stať učebnou pomôckou na všetkých filmových školách. Od hercov až po scenáristov, každý sa z neho môže mnohému priučiť.

Ako hlavu celého projektu možno označiť Chrisa Evansa. U väčšiny známy ako Kapitán Amerika z filmového univerza Marvel. Evans má mnoho fanúšikov. Pre mňa osobne bol vždy Kapitán Amerika najnudnejšia postava a Evans so svojím hereckým prejavom tak trocha stál v tieni herecky zdatnejšieho Ironmana Roberta Downey Jr. alebo vtipnejšieho Thora Chrisa Hemswortha. V Defending Jacob Evans konečne ukázal, že nie je len pekná tvárička a dokáže zahrať aj vážnejšiu rolu.

A aká je to rola? Chris tu hrá otca rodiny a zároveň jedného z najvychýrenejších právnikov/ prokurátorov. Životná idylka až do kým sa v parku nenájde telo mladého chalana. Vyšetrovania sa na vlastnú žiadosť ujme postava Chrisa Evansa. Jeden moment však všetko zmení. Na tele mŕtveho chlapca sa objavia otlačky Evansovho syna. Tento objav započne sled udalostí, ktorý odhalí mnoho rodinných tajomstiev a ukáže, že aj keď si myslíme, že o svojich deťoch alebo najbližších vieme všetko, tak vlastne nevieme nič.

Atmosférou a témou má tento seriálový počin veľmi blízko k dánskemu filmu Hon s úžasným Medsom Mikkelsenom. V oboch prípadoch je krásne, no zároveň drsne ukázané, ako jedno obvinenie dokáže zničiť život človeka, ale aj celej rodiny. Je jedno, že nie sú poriadne dôkazy. Stačí náznak a pár ľudí, ktorí tomu uveria a hon na čarodejnice sa môže začať.

Niekoho možno sklame, že Defending Jacob má otvorený koniec (nie, ďalšia séria určite nebude). Tvorcovia chceli, aby diváci mali množstvo otázok a pochybností o vine, či nevine aj po poslednej epizóde a to sa im podarilo. Dá sa povedať, že každý diel budete mať iný pohľad na obvineného.

Je zaujímavé, že súdny proces sa začne až v nejakej 6. časti (celý seriál má len 8 častí), čo by vo väčšine seriálov znamenalo, že tých prvých 5 častí bude zbytočne natiahnutých a nudných. To rozhodne nie je prípad seriálu Defending Jacob. Postavy a ich charaktery sú tak prepracované, že každú minútu, každý rozhovor, každý čin budete doslova hltať. Za to platí vďaka scenáristom, ktorí vytvorili ukážkové charaktery.

Po hereckej stránke je každá postava zvládnutá bezchybne. No jeden herec predsa len trochu vyčnieva, a to syn obvinený z vraždy. Hrá ho mladý herec Jaeden Martell. Toto meno vám možno nič nehovorí, no už si stihol zahrať v niekoľkých filmových hitoch. Hororovom TO od Stephena Kinga, či skvelej krimi komédii Na nože. Jeho postava na vás v jednom momente pôsobí, že by rozhodne nemala problém zabiť kohokoľvek, no v ďalšom okamihu pôsobí tak sympaticky a nevinne, že by ste dali ruku do ohňa za jeho nevinu.

Ak ste fanúšikmi krimi seriálov, dramatických seriálov ale aj televíznych súdnych procesov, tak po seriáli Defending Jacob musíte siahnuť. Je vysoko pravdepodobné, že tento seriál si pozriete aj za jeden či dva dni. Osobne sa veľmi teším, kde sa zase objaví Chris Evans. Konečne ukázal, že vie hrať a pravdepodobne má čuch na dobré filmové projekty.

Grécko sa už dávno stalo miláčikom aj medzi Slovákmi – a hlavne grécke ostrovy. O tom, ako vyzerajú ostrovy písať netreba. Čo je viac než dôležité je, ako sa tam dostať, resp. ako to počas cesty prebieha.

Z Viedne lieta Wizz Air do Atén, čo je viac než potešujúce, pretože z takej Prahy, do ktorej sa dá momentálne tiež jednoducho dostať , aktuálne nič nelieta. Na letisko stačí prísť klasicky dve hodiny pred odletom. Vyzerá to tam neprirodzene, keďže všetko je zatvorené a ľudia sa ľuďom vyhýbajú. Dobrou správou je, že Slovak Lines obnovil spoje na letisko. Jazdí tam aj FlixBus.

Cesta cez hranicu

Cesta autobusom je taká istá ako za „starých dobrých čias“ s rozdielom, že musíte byť v rúšku. Akurát, na hranici sa stojí a policajti kontrolujú doklady. Nerobia žiadne problémy len z preventívnych dôvodov to musia spraviť. Mňa to zdržanie stálo približne 15 minút, no záleží koľko ľudí je v autobuse a koľko áut je na hranici. Osobné auta tiež zbežne kontrolovali a autobus poslali do iného pruhu.

Príchod na letisko vo Viedni

Ten je tiež ako to bolo kedysi s malým rozdielom, že všetko je prázdne. Ak ste typ, ktorý ani päty z domu nevyberie a už je hladný, tak odporúčam pribaliť si niečo viac zo sebou, pretože všetko bolo zatvorené. Pri odbavovaní batožiny môžete mať šťastie – keď nespĺňa požadované rozmery a váhu, personál mávne rukou a prejde vám to, keďže kapacity sa tak či tak nenaplnia. Ja som mala všetko v poriadku, ale mladík predo mnou nemal a odbavili mu aj príručnú batožinu a to bez poplatku. No pozor, netreba sa na to spoliehať.

Ako vidieť z fotiek, letisko je doslovne vyľudnené. Fungoval iba terminál T3 a všetky lety počas celého deň by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Aj napriek tomu, že hranice sú otvoreé, ľudia sú stále opatrní.

Pred boardingom sa zvyčajne čaká v dlhom rade, no tentokrát to bola veľmi krátka záležitosť.

V lietadle

Tu to tiež nie je veľký rozdiel, až na to, že všetci sme boli v rúškach, čo je akoby súčasť nášho života. Na ceste do Atén nás bolo v celom lietadle asi 22 vrátane štyroch letušiek a dvoch pilotov. Každý sedel sám a ako chcel. Pri vstupe do lietadla nám letušky rozdali formuláre, kde sme vypísali všetky údaje o nás a mieste, kde sa zdržíme – kvôli bezpečnostným opatreniam. Servis prebiehal ako vždy, atmosféra medzi personálom bola dosť uvoľnená, čo navodilo príjemnú atmosféru.

Po pristátí na letisku v Aténach 

Po prílete do Atén – na letisko – to vyzeralo dosť chaoticky, no aj napriek tomu, každý vedel, čo robiť. Všade bol personál, ktorí nás smeroval kam ísť. Ako prvé som vyplnila papiere obsahujúce osobné údaje, najmä kontakt a miesto pobytu.

Hneď po tom som išla aj s papierom do „stánku“, kde sa robili COVID testy. Trvalo to približne 10 sekúnd – výter z hrdla a to je celé. Potom už klasicky vyzdvihnutie batožiny.

Cesta z letiska

Pred letiskom čakali dva autobusy pripravené odviezť nás do hotela, kde sa čaká na výsledky testu. Trvá to približne 20 až 24 hodín. Ubytovanie a transport z letiska sú zabezpečené gréckou vládou, čiže vy neplatíte nič.

Karanténa

V hotelovej izbe som sama a je tu zabezpečená strava trikrát na deň. Avšak, táto karanténa trvá iba do 15.6. V súčasnosti platí, že ak sú výsledky negatívne, musíte v karanténe zotrvať 7 dní, ak sú negatívne tak 14 dní. Avšak platí, že prvý deň je v štátnej karanténe a po zistení výsledku idete do povinnej domácej. Uvádzate, kde sa budete zdržiavať.

Aj takto vyzerá izba v hoteli, ktorý je určený na izoláciu pre každého, kto príde do Grécka. Personál hotela donesie jedlo trikrát denne pred dvere a zazvoní, následne si jedlo môžem vziať.

Vzhľadom na to, že už čoskoro sa Grécko úplne otvorí aj Slovensku, je zbytočné cestovať teraz a absolvovať karanténu, samozrejme, ak to nie je súrne.

Svetová fotografická organizácia (World Photography Organisation) vyhlásila výsledky medzinárodnej fotografickej súťaže Sony World Photography Awards 2020. Dnes už poznáme meno víťaza a tiež víťazov ostatných kategórií, medzi inými aj mladého fotografa roka.

Držiteľom titulu Fotograf roka 2020 sa stal Pablo Albarenga z Uruguaja, získal ho pre svoju sériu fotografií s názvom Seeds of Resistance. Spoločne s významným ohodnotením svojej práce Albergengovi prislúcha aj hlavná výhra vo výške 25-tisíc amerických dolárov.

„Seeds of Resistance je súbor diel, ktorý priraďuje fotografie krajín a teritórií ohrozených ťažbou a poľnohospodárstvom k portrétom aktivistov, ktorí bojujú za ich záchranu. V roku 2017 bolo zavraždených minimálne 207 vedúcich osobností a ochrancov životného prostredia pri ochrane svojich komunít pred projektmi, ktoré ich teritóriá ohrozujú. Podľa správy organizácie Global Witness z roku 2018 sa väčšina z týchto prípadov stala v Brazílii, kde bolo zaznamenaných 67 vrážd. 80% z nich bolo spáchaných na ľuďoch, ktorí bránili amazonský prales.

Albarengova séria skúma puto medzi ochranármi a ich krajinami – posvätnú pôdu, v ktorej spočívajú stovky generácií ich predkov. Na fotografiách sú hlavné postavy týchto príbehov zachytené z vtáčej perspektívy, ako keby položili životy za svoje územie,“ uvádza oficiálna správa  Sony World Photography Awards 2020.

VÍŤAZI PROFESIONÁLNEJ KATEGÓRIE

Víťazi profesionálnej súťaže boli vybraní porotou zloženou z odborníkov za výnimočnú kolekciu piatich až desiatich snímok k najrôznejším témam – od osobných tém a pozorovaní po titulné správy alebo menej známe, no zásadné otázky. Víťazmi tohtoročnej súťaže sa stávajú:

ARCHITEKTÚRA

VÍŤAZ: Sandra Herber (Kanada) za sériu Ice Fishing Huts, Lake Winnipeg

Finalisti: 2. miesto Jonathan Walland (VB); 3. miesto José De Rocco (Argentína)

KREATÍVNA FOTOGRAFIA

VÍŤAZ: Pablo Albarenga (Uruguaj) za sériu Seeds of Resistance

Finalisti: 2. miesto Dione Roach (Taliansko); 3. miesto Luke Watson (Veľká Británia) 

OBJAV

VÍŤAZ: Maria Kokunova (Rusko) za sériu The Cave

Finalisti: 2. miesto Hashem Shakeri (Iránska islamská republika); 3. miesto Hugh Kinsella Cunningham (Veľká Británia) 

DOKUMENTÁRNA FOTOGRAFIA 

VÍŤAZ: Chung Ming Ko (Hongkong) za sériu Wounds of Hong Kong

Finalisti: 2. miesto Didier Bizet (Francúzsko); 3. miesto Youqiong Zhang (pevninská Čína) 

ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

VÍŤAZ: Robin Hinsch (Nemecko) za sériu Wahala 

Finalisti: 2. miesto Álvaro Laiz (Španielsko); 3. miesto Luca Locatelli (Taliansko)

KRAJINA

VÍŤAZ: Ronny Behnert (Nemecko) za sériu Torii 

Finalisti: 2. miesto Florian Ruiz (Francúzsko); 3. miesto Chang Kyun Kim (Južná Kórea)

SVET PRÍRODY & DIVOKÉ ZVIERATÁ

VÍŤAZ: Brent Stirton (Južná Afrika) za sériu Pangolins in Crisis

Finalisti: 2. miesto Masahiro Hiroike (Japonsko); 3. miesto Adalbert Mojrzisch (Nemecko)

PORTRÉT

VÍŤAZ: Cesar Dezfuli (Španielsko) za sériu Passengers 

Finalisti: 2. miesto Denis Rouvre (Francúzsko); 3. miesto Sasha Maslov (Ukrajina)

ŠPORT

VÍŤAZ: Ángel López Soto (Španielsko) za sériu Senegalese Wrestlers 

Finalisti: 2. miesto Lucas Barioulet (Francúzsko); 3. miesto Andrea Staccioli (Taliansko)

ZÁTIŠIE

VÍŤAZ: Alessandro Gandolfi (Taliansko) za sériu Immortality, Inc.  

Finalisti: 2. miesto Elena Helfrecht (Nemecko); 3. miesto Fangbin Chen (pevninská Čína)

Víťaz otvorenej súťaže

Tom Oldham (Veľká Británia) za dielo Black Francis

Študent fotografie roka

Ioanna Sakellarakiová (Grécko) za dielo Aeiforia

Ocenenie Alpha Female 

Lily Dawson-Punshon za modernú interpretáciu diela Girl with the Pearl Earring

Mladý fotograf roku

Hsien-Pang Hsieh (Taiwan, 19 rokov) za dielo Hurry

Výnimočný prínos fotografii

Gerhard Steidl – nakladateľ a tlačiar. Prvýkrát v histórii bol ocenený človek, ktorý nie je fotograf.

Aj vám sa láme srdce pri pohľade na tieto krásne stroje, ktoré zdanlivo len tak stoja na vrakovisku? Vedzte, že tam čakajú možno práve na vás – priebežne sa predávajú prostredníctvom dražby, kde ich získa tá osoba, ktorá ponúkne najviac. Nemyslite si však, že autority mesta predávajú čiastočne poškodené modely luxusných áut za zlomkové ceny, za samotné auto zaplatíte stále desiatky až stovky tisíc a dodatočné neúmerne vysoké náklady by ste mali s dovozom a servisom. V konečnom dôsledku sa tak z kúpy týchto krások na štyroch kolesách nestáva tak dobrá kúpa, ako sa mohlo spočiatku zdať…

https://www.facebook.com/338044476535308/posts/1361121777560901

Robí videá o autách a milujú ju milióny. Supercar Blondie je v skutočnosti Alexandra Mary Hirschi

Titulná fotografia: Ivan Aleksic

Niektorí sú rozhodnutí už dávno, iní si výber medzi domom a bytom ponechávajú na poslednú chvíľu, pričom dajú na dojem z konkrétnej nehnuteľnosti.

Dôvody, pre ktoré sa mladí ľudia rozhodujú pre vlastné bývanie, sú početné, spomedzi nich sa najčastejšie dozvedáme predovšetkým o nasledovných:

• chcú sa osamostatniť od rodičov či rodiny;
• chcú si založiť alebo si už založili vlastnú rodinu;
• kupujú si tak priestor vlastnej slobody;
• bývať vo vlastnom je finančne výhodnejšie ako prenajímať si byt či dom;
• je pre nich dôležité vedomie, že vlastnia reálnu hodnotu.

Nech sa už pre kúpu vlastnej nehnuteľnosti rozhodujú z akéhokoľvek dôvodu, obyčajne je to veľká životná udalosť spojená s mnohými kompromismi, náročným hodnotením pre a proti a častokrát aj s veľkým stresom. V dôsledku utvrdzovania sa v správnosti svojho rozhodnutia sa ľudia občas stávajú jeho zarytými obhajcami a keď sa dostanú do debaty na tému Dom alebo byt?, snažia sa svoj názor obhájiť spôsobom, ktorý sa vymyká z hraníc normálnej konverzácie.

Pozrime sa však na reálne pre a proti domov, bytov a pripomeňme si tiež alternatívy, ktoré existujú. Možno pomôžu v rozhodovaní aj vám a snáď presvedčia iných, že životné reálie iných osôb sú iné ako tie naše, preto by sme im rozhodne nemali vnucovať svoje rozhodnutia a názory.

Samozrejme, nezohľadňujeme každú jednu reáliu: samostatné rodinné domy sú aj v meste a byty sú aj v obciach, tentokrát sa zameriame na stereotypy.

Byt v meste

Rodinný dom mimo mesta

Dvojdomy a trojdomy v meste a mimo mesta

Radová zástavba v meste a mimo mesta

Byt s terasou v meste alebo mimo mesta

Ľudia chcú bývať vo vlastnom

V priebehu 1. až 3. štvrťroka 2019 sa začala výstavba 14 991 bytov a dokončených bolo 13 370 bytov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 sa počet začatých bytov znížil o 1,6 %, počet dokončených vzrástol o 5,6 %, uvádza Štatistický úrad SR. Tento údaj hovorí o bytových jednotkách ako takých, teda vrátane domov. Už čoskoro by sme však mali mať k dispozícii veľmi podrobné údaje o tom, koľko ľudí reálne žije v domoch, bytoch a dokonca aj o tom, koľko má byt izieb či záchodov.

Začalo sa sčítavanie obyvateľstva 2021

Najrozsiahlejší projekt Štatistického úradu SR – SČÍTANIE OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV 2021 (SODB 2021) sa na Slovensku od júna tohto roka stal realitou. Začala sa prvá fáza projektu realizovaná v spolupráci so samosprávami zameraná na sčítanie domov a bytov. Mestá, obce a mestské časti Bratislavy a Košíc v priebehu takmer deväť mesiacov dôsledne a prvýkrát elektronicky zaznamenajú údaje o približne dvoch miliónoch bytov (vrátane rodinných domov) na Slovensku.

Hlavným cieľom sčítania domov a bytov je získať vyčerpávajúce, objektívne  a jedinečné dáta, ktoré nemožno získať z iných zdrojov. Výsledkom budú napríklad údaje o vekovej štruktúre domov a bytov, rozlohe obytnej plochy, formách vlastníctva, počte obytných miestností v bytových jednotkách, spôsobe vykurovania, napojenia na verejné siete či o vybavenosti kúpeľnou a záchodom. Novinkou oproti minulosti budú podrobnejšie informácie o obnove domov a bytov z pohľadu obvodového plášťa, strechy, okien či informácií o nadstavbách.

"Prvýkrát v histórii sa sčítanie domov a bytov realizuje plne elektronicky a súčasne bez záťaže obyvateľov. A rovnako prvýkrát sa maximálne využijú už existujúce databázy informácií,“ uviedol Alexander Ballek, predseda Štatistického úradu SR.

ŠÚ SR pri sčítaní domov a bytov 2021 spolupracuje s kľúčovými partnermi, s takmer 3-tisíc samosprávami na Slovensku. Každá obec, mesto či mestská časť Bratislavy alebo Košíc prostredníctvom poverených osôb skontroluje existujúce údaje o domoch a bytoch na svojom území a doplní nové či chýbajúce skutočnosti z vlastných zdrojov, prípadne z údajov správcovských spoločností.

SČÍTANIE OBYVATEĽOV, DOMOV A BYTOV 2021 (SODB 2021):

• 1. fáza projektu – Sčítanie domov a bytov v období od 1. júna 2020 do 12. februára 2021
• 2. fáza projektu – Sčítanie obyvateľov v období od 15. februára 2021 do 31. marca 2021

Vezmime ako rozhodujúci faktor otvorenosť našej ekonomiky a pozrime sa na to cez zjednodušujúci pohľad vplyvu svetovej ekonomiky na tú našu.

Ako bude vo svete, Európe a v Spojených štátoch, taká bude dynamika slovenskej ekonomiky.

Teda otázkou je ako sa bude dariť svetovej ekonomike.

A skúsme ďalšie zjednodušenie (len z dôvodu myšlienkovej skratky k názoru), a to pohľad na svetovú ekonomiku logikou pohľadu bežnou z oblasti firemného účtovníctva. Konkrétne svetová ekonomika z pohľadu súvahy and výsledovky. Súvahy v zmysle aktív a pasív, majetku a záväzkov, dlhov. Súvaha hovorí o tom akí sme bohatí, aký majetok vlastníme a akým dlhom sme zaťažení. Výsledovka hovorí aké máme príjmy a náklady, koľko máme tržieb, výnosov a koľko musíme minúť, aby sme tieto tržby dosiahli. Výsledovka hovorí koľko nám zostane, aký máme zisk.

Ako je na tom teda svetová ekonomika z pohľadu pomyselnej súvahy? Nie dobre. Toto nás bude stáť veľa. Pasíva, dlhy nám narastú o dvojciferné číslo. Veľmi zlá správa. Avšak výsledovka takto vyzerať nemusí. Vráti sa tvorba HDP a spotreba na predkrízovú úroveň? Budeme produkovať ako predtým? Budeme spotrebovávať, míňať ako predtým? Vyzerá to, že by to tak mohlo by. Čo to naznačuje?

Argumenty a náznaky svetlejších zajtrajškov:
Spotreba ropy v Číne je na hodnote vyššej ako 90% oproti stavu spred krízy.
Akciové trhy hovoria jasne, problém prestáva existovať. S&P500 je na hodnote 3100, DAX atakuje 12500 (údaje k 3.6.2020). Sme neďaleko zóny jednociferného poklesu od dosiahnutých maxím. Teda bežná volatilita.
Vývoj nezamestnanosti v USA dáva indície rýchleho návratu do normálu (štatistika ADP o zamestnanosti v americkom firemnom sektore sú nad očakávania – za máj ubudlo iba 2,76 milióna pracovných miest).

Ak sme teda stratili časť majetku (súvaha), ale príjmy nám neklesnú (výsledovka), spotreba bude rovnaká ako pred vírusom a situácia bude skôr dobrá. Na uliciach problém nebude vidieť. Budeme síce viac zadlžení, avšak štandard nám neklesne. Problém by prudko narástol, ak by súčasná situácia ovplyvnila aj výsledovku. Ak by klesla spotreba, klesnú firemné zisky a klesnú aj príjmy štátnych rozpočtov a potom klesne všetko. Držme si palce nech sa pozitívne indície potvrdia. A optimizmus nech zvíťazí nad šetrením a pesimizmom.

Tento pohľad dáva možnosť byť aj optimistom. A tento optimizmus sa môže rýchlo šíriť (rovnako ako nás pesimizmus už týždne tlačí dole). Bude dobre 🙂

Optimizmus je nákazlivý a zotrvačnosť by tu mohla hrať pre zmenu pozitívnu rolu v prospech rozbehnutia sa spotreby. Budú slnečné dni…

Tak si utekajte nakúpiť, ak to vidíte rovnako (napríklad aerolinky sú za dobrú cenu) 🙂