Category: Archive

Názor na to, či je Instagram nebezpečný pre deti a tínedžerov, môže byť rôzny, no existujú isté aspekty, ktoré by mohli vyvolať obavy.

Instagram je sociálna sieť zameraná na zdieľanie fotografií a videí, uvádza portál visibility.sk.

Je to platforma, ktorá umožňuje používateľom zdieľať svoje fotografie a videá s priateľmi a sledovateľmi.

Zároveň im tiež umožňuje prehliadať obsah od iných používateľov, ktorých sledujú.

Táto virtuálna sieť môže mať mnoho nebezpečných dopadov na deti a mladých, ktorí sa formujú.

Prvým aspektom je tlak na dokonalosť a sebahodnotenie, ktorý môže platforma vytvárať.

Mnohé fotky na Instagrame sú upravované filtrami a nástrojmi na úpravu, čo vedie k vytváraniu idealizovaných obrazov, ktoré neodrážajú vždy skutočnosť.

Tínedžeri by tak mohli byť vystavení nerealistickým štandardom krásy a spôsobu života.

To môže mať negatívny vplyv na ich sebavedomie a pocity vlastnej hodnoty.

Ďalším problémom môže byť riziko kyberšikany a stalkingu.

S možnosťou sledovať a komentovať fotky iných ľudí prichádza aj možnosť nežiaducich prejavov.

Deti a tínedžeri môžu byť vystavení negatívnym komentárom, šikanovaniu alebo dokonca nebezpečným osobám, ktoré by ich mohli sledovať online.

Navyše, Instagram môže prispievať k problémom s duševným zdravím, ako sú napríklad úzkostné poruchy a depresia.

Neustále porovnávanie vlastného života so životom ostatných môže vytvárať tlak a neistotu, čo môže mať negatívny vplyv na psychické zdravie mladých ľudí.

Negatívny dopad sociálnych médií na duševné zdravie mladých

Sociálne médiá spôsobili revolúciu v spôsobe, akým sa navzájom spájame.

Platformy ako napr. Facebook, Twitter a Instagram dnes používa každý štvrtý človek na celom svete.

Sociálne médiá sa stali neoddeliteľnou súčasťou života mnohých ľudí, spájajú ich s priateľmi, s rodinou a so známymi z celého sveta.

Aj keď to predstavuje skvelé príležitosti pre inováciu, vzdelávanie a kreativitu, nové dôkazy vyvolávajú obavy z možných dôsledkov pre duševné zdravie našich mladých ľudí.

Výskum s názvom „StatusOfMind“, ktorý skúmal vplyv sociálnych médií na duševné zdravie mladých zistil, že sociálne siete prinášajú mnohé negatívne dopady na mentálne zdravie detí a tínedžerov.

Platformy, ktoré majú pomôcť mladým ľuďom spojiť sa, môžu v skutočnosti spôsobiť problémy s duševným zdravím.

Každodenné alebo takmer každodenné používanie internetu v poslednom desaťročí rapídne vzrástlo.

Štatistiky uvádzajú, že v roku 2006 len 35 % ľudí v Spojenom kráľovstve používali internet na dennej báze.

Toto číslo sa v roku 2016 vyšplhalo na 82 % ľudí.

Nárast čoraz častejšieho využívania sociálnych médií má škodlivé účinky na našu mládež, ľudí – a najmä na ich duševné zdravie, tvrdí výskum.

Dospievanie a ranná dospelosť je kritickým a potenciálne zraniteľným obdobím pre sociálne záležitosti a emocionálny rozvoj.

Negatívne dopady sociálnych sietí

Úzkosť a depresia

Každý šiesty mladý človek zažije v určitom bode svojho života úzkostnú poruchu.

Úzkosť môže mať veľmi škodlivý vplyv na život mladého človeka.

Pocity strachu a panika sa ich môžu zmocniť a sťažovať im bežný život.

Podľa národného zdravotníckeho informačného portálu, môže byť úzkosť diagnostikovaná ako špecifická porucha duševného zdravia:

• Generalizovaná úzkostná porucha (panická porucha)
• Fóbia (sociálna fóbia)
• Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

Výskum naznačuje, že mladí ľudia, ktorí často využívajú sociálne médiá, strávia viac ako dve hodiny denne na sociálnych sieťach, hlásia problémy s duševným zdravím vrátane psychickej úzkosti.

Vidieť neustále priateľov na dovolenke alebo ako si tancujú na párty v noci, môže spôsobiť, že mladí ľudia majú pocit, že o niečo prichádzajú, zatiaľ čo iní si užívajú život.

Nerealistické očakávania, ktoré vytvárajú sociálne médiá, môžu v mladých ľuďoch zanechať pocit nízkeho sebavedomia a snahu o perfekcionizmus, čo sa môže prejaviť ako úzkostné poruchy.

Spánok

Spánok a duševné zdravie sú úzko prepojené. Spánok je obzvlášť dôležitý pre dospievajúcich a mladých dospelých, pretože toto je kľúčový čas pre rozvoj.

Dobrý a kvalitný spánok je nevyhnutný na to, aby sme mohli fungovať správne počas bdenia.

Mladí a dospievajúci potrebujú každú noc o 1-2 hodiny viac spánku ako dospelí.

Nekvalitný spánok je spojený so širokou škálou fyzických aj duševných zdravotných stavov.

To zahŕňa  vysoký krvný tlak, cukrovku, obezitu, srdcový infarkt, mŕtvicu a depresiu.

Túžba po dokonalom tele

Vnímanie tela je problémom mnohých mladých ľudí, mužov aj žien, v tínedžerskom veku a na začiatku dvadsiatky.

Až 9 z 10 dospievajúcich dievčat hovorí, že sú nespokojné s ich telom.

Štúdie ukázali, že keď mladé dievčatá a ženy v tínedžerskom veku sledujú sociálne siete, obavy o imidž tela sú vyššie v porovnaní s tými, ktoré ich nesledujú.

Jedna štúdia tiež preukázala, že dievčatá majú zvýšenú túžbu zmeniť svoj vzhľad, napríklad tvár, vlasy alebo pokožku po čase strávenom na sociálnych sieťach.

Tiež naznačuje, že sociálne médiá sú za nárastom mladých, ktorí sa rozhodli podstúpiť kozmetické chirurgické zákroky, aby vyzerali na fotografiách lepšie, čo má vplyv aj na fyzické zdravie.

V štúdii sa tiež uvádza, že približne 70 % ľudí vo veku 18 – 24 rokov by uvažovalo o estetickom chirurgickom zákroku.

Kybernetické šikanovanie

Šikanovanie v detstve je hlavným rizikovým faktorom pre množstvo problémov vrátane duševného zdravia, vzdelávania a sociálnych vzťahov s dlhodobými účinkami, ktoré sa často prenesú až do dospelosti, uvádza to štúdia, ktorá skúmala vzťah šikany a lekárov.

Nárast sociálnych médií znamenal, že deti a mladí ľudia sú v takmer v neustálom kontakte medzi sebou.

Sedem z desiatich mladých ľudí zažilo kyberšikanu.

U obetí šikanovania je väčšia pravdepodobnosť, že budú podávať nízky akademický výkon, budú mať znaky depresie, úzkosti, sebapoškodzovania.

Tiež sa u nich môžu prejaviť pocity osamelosti a zmeny v spánkových a stravovacích návykoch.

Toto všetko môže zmeniť priebeh života mladého človeka.

Syndróm FOMO

Pojem fear of Missing Out (FoMO), by sme mohli preložiť aj ako strach, že niečo zmeškáme.

Koncept FoMO je relatívne nový a rýchlo sa rozrástol v populárnej kultúre od nástupu popularity sociálnych médií.

Termín obzvlášť používajú mladí ľudia, pričom digitálny jazykový výskum ukázal, že 40 % rodičov nevie, čo tento pojem znamená.

FoMO je v podstate starosť, že spoločenské udalosti, alebo inak príjemné aktivity sa môžu odohrávať bez vašej prítomnosti.

Vyznačuje sa tým, že musíte byť neustále v spojení s tým, čo robia iní ľudia, aby ste nič nepremeškali.

Tento syndróm je spojený s nižšou náladou a nižšou životnou spokojnosťou.

Zdieľanie fotografií a videí na sociálnych sieťach znamená, že mladí ľudia zažívajú prakticky nekonečný prúd zážitkov iných ľudí, ktoré môžu potenciálne podnietiť pocity, ako veľmi bezvýznamný a nudný život žijeme my sami.

FoMO bolo pevne spojené s vyššou úrovňou zapojenia sociálnych médií.

To znamená, že čím viac jednotlivec používa sociálne médiá, tým je pravdepodobnejšie, že zažije tento strach z premeškania.

Je dôležité, aby rodičia a opatrovatelia boli oboznámení s týmito rizikami a vedeli, ako chrániť svoje deti v online svete.

Výučba o bezpečnosti na internete a otvorený dialóg s deťmi môžu byť kľúčové k tomu, aby sa predišlo negatívnym vplyvom sociálnych médií, vrátane Instagramu.

Instagram môže byť pre deti a tínedžerov zábavným miestom na prezentáciu svojich záujmov a komunikáciu s priateľmi.

Rodičia by však mali byť obozretní a podporovať zdravé používanie tejto platformy.

Žiaľ, demencia postihuje čoraz mladších ľudí, nie je výnimočné, že sa objaví aj u päťdesiatnikov. Ako sa jej dá vyhnúť a prečo súvisí s tým, ako v noci spíme?

Kým doteraz sa odborníci vyjadrovali najmä k dĺžke spánku a upozorňovali na to, že dospelý človek by mal počas noci spať 7 až 9 hodín, v najnovšej štúdií, ktorú uverejnil portál independent.co.uk vysvetľujú, prečo je dôležitý aj pravidelný spánkový režim, čiže čas, kedy idete do postele a kedy vstávate.

Ako spánok súvisí s rizikom demencie?

Nová štúdia zistila, že ľudia s veľmi nepravidelným spánkovým režimom môžu mať vysoké riziko vzniku demencie.

Aktuálne zistenia zverejnené v časopise Neurology odhalili, že pravidelnosť spánku človeka – teda líhanie si na nočný spánok a vstávanie v rovnakom čase každý deň, je dôležitým faktorom, ktorý môže u ľudí výrazne znížiť riziko demencie.

„Odporúčania týkajúce sa zdravia spánku sa často zameriavajú na dosiahnutie odporúčanej dĺžky spánku, ale menší dôraz sa kladie na udržiavanie pravidelného režimu spánku,“ povedal autor štúdie Matthew Paul Pase z Monash University v Austrálii.

Zatiaľ čo predchádzajúce štúdie spájali nepravidelný spánok s metabolickými stavmi a zdravím srdca, jeho súvislosť s demenciou zostala až doteraz nejasná. V najnovšom výskume vedci zhodnotili zdravotné údaje viac ako 88-tisíc ľudí v Spojenom kráľovstve s priemerným vekom 62 rokov, pričom ich sledovali v priemere sedem rokov.

Výskumníci vypočítali pravidelnosť ich spánku – ich každodennú konzistenciu vo vzorcoch spánku a bdenia – na základe údajov zo zariadenia na zápästí, ktoré účastníci nosili a ktoré meralo ich spánkový cyklus asi týždeň.

Odhadli pravdepodobnosť, že účastníci budú v rovnakom stave spánku – v spánku alebo v bdelom stave – v ľubovoľných dvoch časových bodoch s odstupom 24 hodín, v priemere za sedem dní.

Účastníci, ktorí spali a vstávali každý deň v rovnakom čase, mali index pravidelnosti spánku 100, zatiaľ čo tí, ktorí spali a vstávali v rôznych časoch, mali skóre nula. Vedci skúmali súvislosť medzi skóre pravidelnosti spánku a rizikom demencie a zistili, že riziko neurologického ochorenia bolo najvyššie u ľudí s najnepravidelnejším spánkom.

„Na základe našich zistení, ľuďom s nepravidelným spánkom môže pomôcť, keď zmenia pravidelnosť spánku na priemernú úroveň, aby zabránili demencii. Na potvrdenie našich zistení je však potrebný ešte ďalší výskum,“ povedal Dr Pase.

Vedci ďalej uviedli, že nateraz nemôžu vylúčiť, že v súvislosti medzi pravidelnosťou spánku a demenciou môže hrať úlohu aj ďalší zatiaľ neznámy faktor. Štúdia teda zatiaľ nedokazuje, že nepravidelný spánok spôsobuje demenciu, ale poukazuje na súvislosť, uviedli vedci, ktorí sa touto tematikou už dlhodobo zaoberajú.

Nočné mory ako riziko demencie?

Iná štúdia publikovaná v časopise eClinicalMedicine zase poukazuje na to, že sny môžu odhaliť prekvapivé množstvo informácií o zdraví nášho mozgu.

Konkrétne, ak máte často zlé sny a nočné mory, ktoré vás pravidelne prebúdzajú, v strednom alebo vyššom veku môžu byť spojené so zvýšeným rizikom rozvoja demencie.

Ľudia, ktorí majú nočné mory aspoň raz týždenne, majú štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že u nich dôjde k rýchlejšiemu poklesu kognitívnych funkcií a s pribúdajúcim vekom im hrozí väčšie riziko demencie.

U starších účastníkov, ktorí často uvádzali znepokojivé sny, bola dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že im v nasledujúcich rokoch diagnostikujú demenciu.

Prečo je to tak?

Jedným z vysvetlení autorov štúdie je, že ľudia, ktorým sa často zdajú nočné mory, majú nekvalitný spánok. To by mohlo viesť k hromadeniu proteínu spojených s demenciou. Ďalšou možnosťou je existencia nejakého genetického faktora, ktorý je základom oboch javov.

Podľa Otaikovej pracovnej hypotézy je však neurodegenerácia v pravom čelnom mozgovom laloku príčinou toho, že ľudia horšie ovládajú svoje emócie počas snívania. To vedie k nočným morám.

„Vieme, že neurodegeneratívne ochorenia, ako je Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba, často začínajú oveľa skôr, ako sú niekomu diagnostikované. U niektorých jedincov, u ktorých už choroba začala, môžu byť zlé sny a nočné mory jedným z prvých príznakov,“ uviedol vedec.

Otaiku však zdôraznil, že len u časti dospelých, ktorým sa pravidelne zdajú nepríjemné sny, je väčšia pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie demencia. Ak sa ale jeho teória potvrdí, nočné mory by mohli slúžiť ako ukazovateľ tejto choroby. Jej nástup by sa potom dal spomaliť alebo by sa mu dokonca mohlo úplne zabrániť.

Prítomnosť mikroplastov v kozmetike a jedle je dlhodobo známa. V dôsledku toho viaceré štáty začali boj s jednorazovými plastmi.

Ako sme spomínali v našom minulom článku, ako prvé sa na daný problém zamerali Spojené štáty americké. Neskôr zákaz používania mikroplastov začal platiť vo Veľkej Británii, v Taliansku či na Novom Zélande.

Potrebné kroky realizuje aj Európska únia. Jeden z nich pochádza z roku 2017, kedy Európska komisia vyzvala Európsku chemickú agentúru k zriadeniu návrhu, ktorý odkazuje na zákaz používania plastov v kozmetike, čistiacich prostriedkoch alebo hnojivách.

Jeho finálna podoba uzrela svetlo sveta v roku 2021. Odkazuje na 20 druhov mikroplastov, avšak nezahŕňa ich všetky druhy. Výnimka sa kladie na nanoplasty a rozložiteľné plasty, ktoré sa pre ich neľahkú rozložiteľnosť radia k rizikovej skupine.

Uvedená problematika je však omnoho rozsiahlejšia. Týka sa najmä tehotných žien, pričom mikroplasty môžu byť znepokojivo blízko k vyvíjajúcemu sa plodu.

Prítomnosť mikroplastov v placente

Ako informuje portál ScienceAlert, v priebehu posledných rokov predbežné výskumy objavili prítomnosť mikroskopických kúskov plastu v niekoľkých desiatkach vzoriek ľudskej placenty. Nová analýza zaoberajúca sa darovanými placentárnymi tkanivami doposiaľ známe poznatky rozšírila o nie príliš pozitívne správy.

Po analýze 30 placent darovaných do jednej z havajských reprodukčných kliník vedci zistili, že medzi rokmi 2006 a 2021 došlo u skúmaného dočasného orgánu k výrazne vyššej kontaminácii.

Kým v roku 2006 sa prítomnosť mikroplastov zaznamenala len u šesť z desiatich darovaných placent, do roku 2013 poznatky odkazovali na deväť z desiatich. V roku 2021 išlo o najhoršie štatistiky, kedy každá z desiatich analyzovaných placent vykazovala znečistenie. Zároveň veľkosti mikroplastových častíc boli väčšie než pri predošlých výskumoch.

 „Veríme, že plasty môžu plávať v jedle alebo sa môžu vdychovať. Prechádzajú našimi tráviacimi tekutinami alebo pľúcami a častice sa absorbujú cez črevo a prechádzajú krvným obehom a potom sa nejakým spôsobom zhromažďujú v placente počas tehotenstva,“ vysvetľuje jeden z výskumníkov, ktorý zároveň pôsobí ako pôrodník. To, či sa mikroplasty môžu dostať cez pupočnú šnúru k dieťaťu, je zatiaľ neznáme.

Potreba ďalších výskumov

Síce ide o jednu z najväčších štúdií svojho druhu, aj napriek tomu veľkosť výskumnej vzorky sa považuje za príliš malú a regionálne obmedzenú. V dôsledku toho nemožno vyvodiť jasné závery o príčine alebo účinku mikroplastického znečistenia na vyvíjajúci sa plod alebo matku.

Výsledky sa naďalej zaoberajú neprestajným rastom výroby a spotreby plastov, ktoré vedú k enormnému znečisteniu po celom svete. V súčasnosti sa zdá byť priam nemožné, aby sme sa dostatočne dokázali vyhnúť vystaveniu mikroplastom. Zároveň ich vplyv na ľudské zdravie zostáva naďalej do značnej miery neznámy.

Určité odhady poukazujú, že priemerný človek vdýchne počas týždňa plast v hodnote približne jednej kreditnej karty. Nevylučuje sa ani to, že niektoré kúsky môžu uviaznuť hlboko v pľúcach.

Prítomnosť drobných úlomkov možno zaznamenať aj v pitnej vode či potrave. Z predbežných výskumov na myšiach vyplýva, že skupina uvedených znečisťujúcich látok môže preniknúť do každého orgánu v tele hlodavca.

Ďalšie nedávne štúdie zrealizované na ľuďoch našli ich prítomnosť aj v materskom mlieku či dokonca prvých výkaloch novorodencov.

Vysoká miera kontaminácie na Havaji

Prvé dôkazy o mikroplastoch menších ako päť milimetrov v ľudskej placente sa zaznamenali v roku 2020. Neskôr ďalší výskumný tím vyhodnotil prítomnosť drobných plastov v 17 placentách, pričom došlo k zisteniu podobných výsledkov.

Vplyv plastov v placente na ľudské zdravie zatiaľ nie je známy. Skoré experimenty na myšiach však naznačujú, že daná skupina plastov môže narušiť vývoj mozgu plodu, čo môže mať vplyv na suboptimálne výsledky neurovývoja.

Avšak vysoká miera kontaminácie zistená na Havaji nemusí platiť pre celý svet. Vyplýva to zo zistení poukazujúcich na to, že ľudia žijúci na ostrovoch zvyknú jesť viac morských plodov, ktoré sú vo veľkej miere vystavené oceánskym plastom. Zároveň vzdialené mestá majú tendenciu byť viac odkázané na jednorazové plasty.

 „Zistenia tejto štúdie, založené na vzorkách placenty zozbieraných na Havaji, poskytujú pohľad na zraniteľnosť a citlivosť komunít tichomorských ostrovov na znečistenie plastmi v dôsledku našej vzdialenej polohy v Tichom oceáne,“ uvádza výskumný tím.

 „Keďže celý štát Havaj je označený ako pobrežná komunita, tehotné ženy, ktoré tam žijú, sa zdajú byť obzvlášť citlivé na znečistenia mora plastmi, pričom dopady na zdravie matiek a plodov sú zatiaľ neznáme,“ dodáva.

Zamestnanci pracujúci na nočné zmeny čelia viacerým problémom. Vzhľadom na to, že sú vyťažení do skorých ranných hodín, ich cirkadiánny rytmus tela pracuje inak, než u ľudí pracujúcich na jednu zmenu. V dôsledku toho u nich vzniká riziko nielen duševných, ale aj fyzických ochorení.

Ako sme písali v našom predošlom článku, jeden z negatívnych faktorov sa spája s nepravidelným stravovaním. Nejde len o to, čo a v akom množstve jeme, ale aj o to, v akom čase sa stravujeme. V prípade, že posledné jedlo dňa odkladáme na čoraz neskoršiu hodinu, zahrávame sa s metabolizmom.

Nielenže môžeme pocítiť prírastok na hmotnosti, zároveň prispievame k väčšiemu riziku vzniku chorôb, ako je napríklad cukrovka. V dôsledku toho odborníci apelujú na konzumáciu pokrmov v častiach dňa, kedy sme najviac aktívni.

Dôraz sa kladie aj na nespavosť, ktorá môže vyústiť do porúch spánku. Ako informuje portál ScienceAlert, podľa výsledkov najnovšej štúdie sa problémy vyskytujú približne u 1 z 10 ľudí pracujúcich pravidelne v noci.

Riziko vzniku porúch spánku

Uvedenú problematiku skúmal tím vedcov z Holandska a Belgicka. Zozbieral údaje o práci a spánku od 37 662 jedincov, ktorých rozdelil do skupín na základe ich denného alebo nočného pracovného programu.

Prieskum sa zameriaval na základné kategórie porúch spánku – nespavosť, problémy s dýchaním a pohybom súvisiace so spánkom, poruchy cyrkadiánneho rytmu v podobe spánku a bdenia, hypersomniu, známu ako nadmernú dennú ospalosť či parasomniu, ktorá sa vyznačuje s abnormálnymi pohybmi alebo snami.

„Zistili sme, že v porovnaní s prácou na bežné zmeny počas denných hodín je práca v iných typoch zmien spojená s vyšším výskytom neusporiadaného spánku, najmä pri rotácii a pravidelnej nočnej práci,“ vysvetľuje spánková vedkyňa Marike Lancel, pôsobiaca na holandskej univerzite v Groningene.

„Za zmienku stojí, že 51 % ľudí pracujúcich v noci dosiahlo pozitívny výsledok aspoň pre jednu poruchu spánku,“ dodáva.

Ovplyvňujúce faktory

Viac ako štvrtina pracovníkov v nočných zmenách uviedla dve alebo viac porúch spánku. V prípade celkových výsledkov sa počet jedincov s aspoň jedným spánkovým problémom priblížil k hranici 1 z 3.

Počas skúmania sa do úvahy brali aj určité demografické faktory. Problémy so spánkom sa najčastejšie zaznamenali u ženského pohlavia. Naopak, muži zvykli spať menej hodín.

Výnimku netvorilo ani vzdelanie. Vyplýva to predovšetkým z toho, že mladí, menej vzdelaní ľudia sú obzvlášť zraniteľní, pokiaľ ide o narušené vzorce spánku a bdenia súvisiace s uvedenými poruchami.

„Vplyv práce na zmeny na spánok je najvýraznejší u mladých dospelých s nižším vzdelaním,“ tvrdí Lancel.

Potreba zjednotenia pracovného času

Do úvahy treba brať aj to, že zistené poznatky neboli vykonané prostredníctvom analýzy spánku vykonanej v laboratóriu. Údaje pochádzajú od ľudí, ktorí reagovali na výzvu v novinách. Zároveň z nich neplynie, že jednotlivé zdravotné problémy priamo súvisia s nočnou prácou. Štatistiky však poukazujú na významný vzťah medzi nimi.

Nepravidelná práca, najmä v noci, sa už v minulosti spájala s viacerými negatívnymi faktormi. Zväčša išlo o zdravotné problémy v podobe cukrovky, rakoviny či depresie.

V dôsledku toho vedci, ktorí sa podieľali na spomínanej štúdii, apelujú na zamestnávateľov, aby si viac všímali vplyvy na zdravie zamestnancov pracujúcich v noci. Odporúča sa zverejniť efektívne nástroje a rady, ktoré im pomôžu čo najlepšie zvládať prácu na zmeny.

„Všeobecne sa odporúčajú rotačné zmeny, najmä rýchle rotujúce pracovné plány, s čo najkratšou dobou nočnej práce a množstvom dní oddychu medzi nimi, aby ste sa zotavili z nahromadeného deficitu spánku,“ radí výskumný tím vo svojom publikovanom článku.

Nárast problémov so spánkom u Slovákov

Ako uvádzame v našom minulom článku, podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa počas pandémie počet ľudí, ktorým sa predpísali lieky na nespavosť, enormne zvýšil. Poukazujú na to aj štatistiky z roku 2021, kedy lekári predpísali daný druh lieku 85-tisíc poistencom. V predošlom roku išlo o 40-tisíc jedincov.

Najčastejšími konzumenti sú ľudia nad 45 rokov, výnimku však netvoria ani dospievajúci. V roku 2021 sa predpísali takmer 200 deťom do 18 rokov.

Odborníci apelujú, aby pri pretrvávajúcej nespavosti postihnutí jedinci vyhľadali lekársku pomoc. Spánkové laboratórium Univerzitnej nemocnice Bratislava v priebehu roka navštívi 450 ľudí. V 80 % prípadoch ide o mužov vo veku 40 až 60 rokov.

Aj napriek technologickému pokroku čítanie kníh mladšie generácie neobchádza. Daná tradícia sa posilnila najmä počas covidového obdobia, pričom klasickú papierovú podobu kníh začína nahrádzať elektronická. V dôsledku daného trendu kníhkupectvá začínajú na svojich stránkach ponúkať e-knihy, ktoré zvyknú byť o niečo lacnejšie.

Ako sme písali v našom minulom článku, k najvášnivejším čitateľom patria severské krajiny. Vyplýva to aj z tvrdení obyvateľov Fínska, pričom až 16,8 % z nich považuje čítanie za jednu z najobľúbenejších voľnočasových aktivít. Naopak, Francúzsko, Rumunsko, Rakúsko a Belgicko patria ku krajinám s najnižšou mierou čítanosti.

Výnimku netvorí ani Slovensko. Približne tretina Slovákov priznáva, že počas roka neprečíta ani jednu knihu. K aktívnym čitateľom, ktorí prečítajú viac ako 10 kníh ročne, patrí približne 14 % našich obyvateľov.

Medzi najobľúbenejšími žánrami dominujú komiksy, ktorých tlač sa počas minulého roka navýšila o 146 %. Dôraz sa kladie aj na dominanciu filmových a seriálových adaptácií, ktoré preferujú najmä mladšie vekové kategórie.

Najlepšie knižné tituly tohto roka

Ako uvádza Forbes, americký magazín Time prináša rebríček kníh, ktoré by si mali nájsť miesto v každej knižnici. Konkrétne ide o 100 najlepších titulov tohto roka, ktoré prezentujú rôznorodosť žánrov, autorov či spracovaných tém.

Nahliadnuť tak môžete do životov známych osobností, ktorých memoáre sa očakávali dlhé roky. Výnimku netvoria ani príbehy bežných ľudí, ktorí sa nachádzajú v rôznych fázach života. Pohodlne sa usaďte a nečerpajte inšpiráciu.

Odvážny debut filipínskej novinárky

Patricia Evangelista sa vo svojej novinárskej kariére zameriava najmä na konflikty, katastrofy a ľudské práva. Svedčí o tom aj výber témy pre jej knihu Some People Need Killing, v ktorej vedie rozhovory so zadržanými, zúčastnenými rodinami a kľúčovými vládnymi predstaviteľmi. Na základe toho sa snaží popísať brutálnu filipínsku vojnu proti drogám, ktorá sa odohrávala medzi rokmi 2016 až 2022.

Ako tvrdí samotná autorka, jej úlohou je chodiť na miesta, kde ľudia umierajú. Jej práca obnáša rozhovory s preživšími, pričom čakanie na ďalšiu katastrofu netrvá dlho.

Šesť rokov sa venovala prípadom vrážd spáchaných národnou políciou. V súčasnosti si možno prečítať jej svedectvo o tisíckach zabitých za vlády bývalého prezidenta Rodriga Duterteho, ktoré so sebou prináša pocity strachu a smútku.

Prvý autor biografie Martina Luthera Kinga

Martin Luther King sa 20. storočí považoval za jedného z najvýznamnejších vodcov americkej histórie. Jeho meno sa spája aj s bojom za občianske práva či Nobelovou cenou za mier. Avšak aj napriek tomu jeho osud končí tragicky, kedy v roku 1968 bol na neho spáchaný atentát.

Na jeho pamiatku americký novinár Jonathan Eig spísal jeho prvú biografiu s názvom King: A Life. Ide o kombináciu stoviek rozhovorov a tisícky novoobjavených dokumentov.

Autor, ktorý v minulosti publikoval životopisy Muhammada Aliho či Lou Gehriga, priznáva, že mal prístup k nedávno odtajneným súborom FBI. Prostredníctvom veľkolepého diela môžete Kinga spoznať tak, ako ste ho doposiaľ nevideli. Nielenže išlo o odvážneho mysliteľa a brilantného stratéga, ale zároveň aj často emocionálne nepokojného jedinca, ktorý neignoroval svoje morálne zlyhania.

Jeho hnutie patrilo k jednému z najväčších v histórií, v dôsledku ktorého požiadavky na rasovú a ekonomickú spravodlivosť už nezohrávajú takú veľkú rolu ako za jeho čias.

Zápas so sebadeštruktívnymi myšlienkami

Žijeme v dobe, kedy sa začína rozprávať o psychickom zdraví bez tabu. Svoju šancu vzal do rúk aj Clancy Martin, ktorý po viac ako 10 pokusoch o samovraždu, opisuje svoje dlhoročné utrpenie vo svojich trpkých memoároch Ako sa nezabiť.

Dielo je doplnené o príbehy od niekoľkých prominentných spisovateľov, ako sú David Foster Wallace či Yiyun Li. Samotný autor rozpráva o tom, ako uvažujeme o samovražde, či o tých, ktorí sú chytení v sieti deštruktívnych myšlienok. Na piedestál stavia svoje osobné skúsenosti, prostredníctvom ktorých sa snaží ľudsky uchopiť túto mrazivú tému.

Spomína, ako sa naposledy pokúsil zabiť v pivnici na vôdzke svojho psa. Po tom, čo mu to nevyšlo, utajil to pred svojimi blízkymi.

Na základe svojich skúseností tvrdí, že pokus o samovraždu neprichádza len tak z ničoho nič. Ide o dlhodobú reakciu na nahromadené problémy. Zároveň sa snaží ukázať tým, ktorí aktuálne zápasia s rovnakým životným obdobím, že nie sú na to sami.

Hlas populárnej hudby v histórii

Príbeh žijúcej legendy, ktorá bola nominovaná na Grammy neuveriteľných 46-krát. Barbara Streisand vo svojich dlho očakávaných memoároch My Name Is Barbara opisuje svoj životný príbeh.

Začína s príbehmi z jej detstva, ktoré sa dotýkajú jej vzťahu s matkou. Zároveň spomína na absolvovanie svojho prvého konkurzu na Broadway, kedy netušila, že má pred sebou kariéru, ktorá bude trvať viac ako šesť desaťročí. Svoj úspech obhájila víťazstvom ocenení Emmy, Grammy, Oscar a Tony, ktoré je ťažké získať aj počas celoživotného pôsobenia.

Koniec koncov, počas svojej kariéry bola vždy tak trocha drzá a sebavedomá, čo z nej vytvorilo jednu z najgeniálnejších interpretiek, aké kedy žili.

Tŕpky život v Rusku

Autorka diela Milujem Rusko a bývalá popredná novinárka pre jedny z posledných nezávislých ruských novín Novaja Gazeta, Elena Kostyuchenko, počas cesty vlakom do Berlína v roku 2022 náhle ochorela. Spočiatku išlo o dlhotrvajúci covid, po ktorom nasledovala hepatitída. Po dlhej liečbe lekári dospeli k znepokojivému záveru – niekto ju otrávil. Všetko začalo zapadať do toho, že sa stala obeťou pokusu o atentát na európskej pôde ruským štátom.

Cieľom autorky je zdokumentovať svoju rodnú vlasť za vlády prezidenta Vladimíra Putina. Opisuje v nej realitu života v Rusku, ktorej sa snaží propaganda vyhnúť.

Ide o dokumentáciu životov tých, ktorých ruská vláda systematicky vymazáva. Patria k ním dedinské dievčatá zlákané na sex, queer ľudí vo vonkajších provinciách, pacienti a lekári v ukrajinských pôrodniciach či reportéri na fronte.

Kostyuchenko za sebou zanecháva príbeh mladej ženy, ktorá sa aj napriek nemilosrdným hrozbám nenechá umlčať. Naďalej pokračuje s písaním, pričom je presvedčená, že najväčšou formou lásky a vlastenectva je kritika.

Sprchovanie je súčasť našich denných hygienických návykov. Pravdepodobne ste už počuli o rôznych alternatívnych metódach osobnej hygieny naprieč celým svetom, najmä zo sveta celebrít. Aj napriek tomu, väčšina z nás zostáva pri tom svojom, každodennom sprchovaní. Veď k tomu nás predsa vedie moderná spoločnosť. Je to ale naozaj nutné a zdravé pre naše telo?

Názory odborníkov

Podľa denníka New York Times dermatológovia tvrdia, že mnoho ľudí každodenné sprchovanie ani nepotrebuje, ani nepraktizuje. Dermatologička Joyce Park tvrdí, že pri umývaní pokožky neexistuje univerzálny prístup, ktorý by platil pre každého človeka na planéte rovnako. Frekvencia umývania závisí najmä od toho, aký máme typ pokožky a vlasov, koľko sa potíme and akú prácu vykonávame. Pokiaľ máme suchú pokožku, každodenné umývanie jej môže skôr uškodiť, ako pomôcť.

Portál Zdravie prináša názor všeobecného lekára Jeana-Christophera Nogretteho, ktorý tvrdí, že každodenné sprchovanie nie je pre naše zdravie nevyhnutné. Problémom sú pachy. Človek je živočíšny druh, ktorý svoju telesnú teplotu reguluje najmä potením. A práve preto, máme v podpazuší, na chodidlách či v oblasti genitálií vyvinuté potné žľazy, ktoré produkujú mastný pot určený na obmedzenie trenia. Práve tieto miesta sú ideálnou pôdou pre baktérie, ktoré vytvárajú zápach. Každý deň by sme teda mali myslieť najmä na tieto oblasti, neznamená to však, že si musíme umývať každý deň aj celé telo. Kľúčové sú pri umývaní aj ročné obdobia, v zime sa potíme logicky menej, ako počas letných horúčav.

Dermatologička Dominika Cibulková si myslí, že umývať sa každý deň nie je nezdravé a nie je na tom nič zlé. „Počas dňa sa pokožka potí. Baktérie a kvasinky majú lepšie podmienky množiť sa a spôsobovať, respektíve zhoršovať kožné ťažkosti. A to platí aj u detí.“ Kľúčové však podľa nej je najmä to, čím sa umývame. Odporúča najmä jemnú kozmetiku bez silných parfumov a dráždivých látok.

Kedy sa sprchovať každý deň?

Ako sme už spomínali, pri každodennej hygiene neexistuje pravidlo, ktoré by platilo pre všetkých. Niekomu vyhovuje sprchovanie každý deň, niekomu zase každý druhý, či tretí. Ak by sme však mali vo všeobecnosti povedať, ako by to bolo pre vás aj pre ľudí vo vašom okolí najlepšie, závisí to najmä od toho akú prácu vykonávate a koľko sa potíte. Preto by sme si mali najčastejšie umývať tie oblasti, v ktorých sa nachádza najviac potných žliaz (podpazušie, oblasť genitálií, chodidlá), aby sme sa vyhli upchávaniu pórov, ktoré by mohli spôsobiť kožné problémy. Zároveň sa tým vyhneme aj nepríjemnému zápachu. Mydlo zachytáva nie len nečistoty, ale odstraňuje aj hydrolipidový film, ktorý chráni našu pokožku. Jeho obnova trvá zvyčajne niekoľko hodín. Niektorí ľudia takéto každodenné návyky znášajú pomerne dobre, horšie sú na tom však tí, ktorí majú suchú, citlivú či atopickú pokožku. Práve takíto ľudia by mali obmedziť každodenné sprchovanie, prípadne si denne umývať len spomínané oblasti s najvyššou koncentráciou potu.

Neodporúča sa najmä nadmerné sprchovanie, napríklad ráno aj večer. Práve týmto zamedzujeme obnove prirodzeného ochranného filmu a naša pokožka trpí. Zároveň si takto môžeme z pokožky „vymyť“ aj tie baktérie, ktoré sú pre ňu prospešné.

Ako sa správne starať o svoje telo ?

Správna denná hygiena sa netýka len zubov, pleti či vlasov, ale celého tela. Tu je zopár tipov, ako sa správne a šetrne umývať:

• Nesprchujte sa príliš dlho, môže to spôsobiť nadmerné vysušovanie pokožky;
• Nepoužívajte agresívne parfumované sprchové gély a mydlá, skúste skôr jemnú či prírodnú kozmetiku, ktorá je pre telo prirodzenejšia a nedráždi pokožku;
• Neumývajte sa drsnou špongiou, zvoľte radšej píling, ktorý pomáha odstrániť odumreté zvyšky kože;
• Sprchujte sa skôr v teplej vode (cca 32-38 stupňov), nie v horúcej, ktorá prispieva k vysušovaniu pokožky;
• Po sprchovaní nedrhnite pokožku uterákom, len ju ním jemne poklepkajte;
• Po každom sprchovaní používajte hydratačné telové mlieko, najlepšie je naniesť ho kým je pokožka ešte mierne vlhká;
• Pri atopickej pokožke môžeme párkrát do týždňa pridať aj kúpele v hypermangáne alebo ovsených vločkách.

Predpovedanie budúcnosti ľudí lákalo už od dávnych časov a v istej podobe sa s ním stretávali naprieč celou históriou. Starovekí Gréci navštevovali Delfskú veštiareň, kde sa mal návštevníkom prihovárať boh Apolón prostredníctvom veštíc.

Iné kultúry sledovali polohu hviezd, planét a ďalších astronomických úkazov, aby predpovedali osud jednotlivca či udalosti – astrológ. Výklad budúcnosti z kariet či veštenie z dlane sú populárne dodnes. A čo keby vašu budúcnosť predpovedal stroj?

Výsledky novej štúdie, ktorá vyšla v stredu vo vedeckom časopise Nature Computatational Science ukazuje, že je to možné. Tím výskumníkov z viacerých univerzít, vrátane Dánskej technickej univerzity, totiž vytvorili algoritmus, ktorý dokáže predpovedať udalosti v živote jednotlivca.

Zároveň však dokáže predvídať, kedy jednotliví ľudia zomrú. Po jej vytrénovaní sa jej opýtali, ktorí ľudia zo vzorky zomrú v nasledujúcich štyroch rokoch. Jej predpoveď porovnali s oficiálnymi štatistikami a skonštatovali, že úspech zaznamenala v 78 percentách prípadov.

Nezvyčajný prístup

„Celý príbeh ľudského života možno v istom zmysle považovať za obrovskú dlhú vetu o mnohých udalostiach, ktoré sa človeku môžu stať,“ uviedol pre portál Northeastern University v Spojených štátoch amerických vedúci štúdie Sune Lehmann.

Takto nazerali aj na dáta, ktorými „nakŕmili“ ich model umelej inteligencie. Jednotlivé údaje jej poskytli vo forme zmysluplných viet. Príklad, ktorý uviedli v štúdií znie nasledovne: „V septembri 2012 dostal Francisco dvadsaťtisíc dánskych korún ako strážca na hrade v Elsinore.“

Z takto poskytnutých dát si umelá inteligencia vybrala najdôležitejšie informácie, pričom každej z nich priradila určitú váhu. Tou vyjadrovala, ktoré faktory pozitívne vplývajú na dĺžku života, a ktoré ho naopak skracujú.

Ďalšou zaujímavosťou je, že na výskume sa nepodieľali iba vedci z technologického odvetvia. Na štúdií pomáhali aj vedci so zameraním na sociálne vedy. Ich úlohou bolo priniesť do vývoja umelej inteligencie prístup zameraný na človeka, ktorý by v sa v dátach inak stratil.

Obrovské množstvo dát

Moderné modely umelej inteligencie sú pri tréningu závislé od veľkého množstva dát. Ako sme vás však informovali v predchádzajúcom článku, ich množstvo nie je jediný faktor, ktorý stojí za vytvorením spoľahlivej umelej inteligencie; ich kvalita je rovnako dôležitá.

Výskumníci pri trénovaní modelu Live2vec, ktorý vytvorili na účely tohto výskumu, použili dáta o celej populácií Dánska – presnejšie povedané o takmer šiestich miliónoch občanov. Tieto dáta získali z viacerých zdrojov, vrátane údajov z trhu práce, Národného registra pacientov či Štatistického úradu Dánska.

Tréningové dáta zahŕňajú obdobie od roku 2008 do roku 2016 a pokrývajú rôzne aspekty života občanov. Tieto údaje poskytli modelu umelej inteligencie informácie o vzdelaní jednotlivcov, návštevách u lekárov a v nemocniciach, výsledných diagnózach, príjmoch a povolaniach.

„Rozsah nášho súboru údajov nám umožňuje vytvoriť reprezentácie jednotlivých ľudských životných dráh na úrovni sekvencií, ktoré podrobne popisujú, ako sa každý človek pohybuje v čase,“ uviedli autori v publikovanej štúdii.

Ešte vyžaduje čas

Avšak ani po tom, čo poskytli umelej inteligencii takto veľké množstvo dát, nemožno ju použiť na predpovedanie budúcnosti, každého človeka na zemi. Algoritmus bol vytrénovaný na dánskej populácií, a teda dokáže správne predvídať iba osudy Dánov.

Psychologička z University College London Youyou Wuová pre portál Science uviedla: „Bolo by fascinujúce vidieť, ako sa tento model prispôsobuje dátam z iných krajín, čo by mohlo odhaliť univerzálne vzorce alebo poukázať na jedinečné kultúrne nuansy.“

Tím výskumníkov si však uvedomuje, že takýto model umelej inteligencie môže vyvolávať etické otázky. Predtým než by sa model mohol začať používať, je nutné vyriešiť niekoľko problémov. Tie sa týkajú ochrany súkromia, osobných údajov či zaujatosti dát.

„Podobné technológie na predpovedanie životných udalostí a ľudského správania sa už dnes používajú v technologických spoločnostiach, kde napríklad sledujú naše správanie na sociálnych sieťach, vytvárajú mimoriadne presné profily a využívajú ich na predvídanie nášho správania a ovplyvňovania,“ tvrdí Lehmann pre blog Dánskej technickej univerzity.

Ku koncu roka sa viažu rôzne štatistiky, prostredníctvom ktorých streamovacie platformy získavajú prehľad o ich úspešnosti. Najznámejším príkladom je Spotify Wrapped, kedy používatelia môžu zistiť, koľko hodín strávili počúvaním hudby a podcastov či akých interpretov ich playlist obsahoval najčastejšie. Podobným vzorom sa inšpirovali aj kníhkupectvá či dokonca vzdelávacie aplikácie, ako napríklad Duolingo.

Spoločnosť dlho nenechal čakať ani Netflix, ktorý zverejnil prehľad o globálnej sledovanosti viac ako 18-tisíc titulov z prvej polovice tohto roka. Ako informuje portál Czechcrunch, urobil tak asi mesiac po skončení niekoľkomesačných štrajkov scenáristov a hercov v Hollywoode.

Jednou z príčin bola práve netransparentnosť streamovacích služieb, nakoľko s tvorcami nezdieľali dáta o sledovanosti svojich programov. V dôsledku toho sa tak mohli vyhnúť plateniu bonusov alebo honorárov. Za uvedený problém je Netflix kritizovaný už niekoľko rokov.

Dlhodobá jednotka na trhu

Obľúbená streamovacia platforma odhalila štatistiky sledovanosti pre 18 214 filmov a sezón seriálov. V praxi ide o približne 99 % celkovej knižnice danej služby.

Z hľadiska pestrej ponuky sa v priebehu rokov Netflix stal dlhodobou jednotkou na trhu. V prípade celkového počtu hodín, počas ktorých ľudia sledovali tituly prostredníctvom uvedenej streamovacej služby, išlo za prvý polrok tohto roku o viac ako 100 miliárd hodín.

Obľuba pozerania filmov a seriálov daným spôsobom výrazne stúpla aj na Slovensku. Najväčší zlom sa zaznamenal v rokoch 2020 až 2021, kedy k nemu prispeli covidová pandémia či rýchle pribúdanie titulov so slovenským a českým dabingom alebo titulkami.

Ako uvádza portál Mediaklik, podľa výsledkov prieskumu Median SK streamovacie služby využíva takmer 1,4 milióna Slovákov vo veku 14 až 79 rokov. Prvú priečku obsadil Netflix, ktorý využíva 612-tisíc jedincov. Hneď za ním nasledujú HBO Max, Disney+ či čoraz obľúbenejšie Voyo.

Rozmanitosť najsledovanejších titulov

Za najsledovanejší titul tohto roku možno považovať prvú sériu akčného thrilleru Nočný agent, dodáva Czechcrunch. Príbeh sa viaže k mladému neskúsenému agentovi FBI, ktorého cieľom je odhaliť konšpirácie v najvyšších kruhoch americkej politiky. Síce sa doposiaľ k nemu viazal len mierny počet nadpriemerných ohlasov, aj napriek tomu zaujal rôznorodé publikum po celom svete.

Diváci nad daným titulom strávili celkom 812,1 milióna hodín. Zároveň počas prvého mesiaca od vydania sa stal šiestym najsledovanejším anglicky hovoreným seriálom v histórii Netflixu.

Na druhom mieste sa umiestnila druhá séria komediálnej drámy Ginny a Georgia, ktorá mapuje život mladej matky a jej dvoch detí. Po smrti svojho manžela sa v snahe začať odznova presťahovala do iného mesta, kde sa karty jej osudu opäť zamiešali. Hovorí sa, že minulosť sa nedá dobehnúť, o čom svedčí aj vývoj deja. Diváci nad uvedeným napínavým titulom strávili 665,1 milióna hodín.

Tretie miesto so 622,8 milióna hodín obsadila kórejská dráma Sláva, ktorá predstavuje príbeh ženy pomstiacej sa bývalým spolužiakom za šikanovanie. Hneď sa ňou nasleduje prvá séria Wednesday s 507,7 milióna hodín. Seriál si obhájil svoj úspech aj napriek tomu, že vyšiel už minulú jeseň.

V prípade filmov k najsledovanejším sa zaradil akčný thriller Matka, v ktorom si zahrala Jeniffer Lopez ako bývalá elitná vojačka, ktorá je schopná pre bezpečie jej dcéry zájsť do extrémnych situácií. Síce snímka na prvý pohľad nenadchla ani kritikov, ani divákov, aj napriek tomu má na konte 249,9 milióna nasledovaných hodín.

Nedostatočný záujem

Štatistiky sa zároveň zamerali aj na to, čo v ľuďoch nevzbudilo príliš veľký záujem. Nedávno streamovacia služba oznámila, že po dvoch sériách ruší seriálové fantasy Svetlo a tiene. Druhá séria sa objavila medzi 26. najsledovanejšími titulmi, avšak podľa Netflixu nejde o dostatočný výkon na pravdepodobne pomerne drahý seriál.

Na konci zoznamu možno nájsť tituly, ku ktorým sa viaže len 50 až 150-tisíc hodín celkovej sledovanosti. Ide o 3 813 relácií, čo tvorí asi pätinu z celkovej knižnice streamovacej služby. Za nízku sledovanosť v mnohých prípadoch môže dostupnosť titulov len v jednej krajine. Výnimku netvorí ani realizovanie meraní len na veľmi špecifickom publiku, v dôsledku čoho nie vždy musí ísť o prepadák.

Avšak na to, aby verejnosť či novinári mohli svojvoľne vyhodnotiť, ako sa streamovací gigant k svojmu biznisu z hľadiska nákupu programov alebo ich produkcie stavia, je potrebná dostupnosť rozpočtov. Súčasné štatistiky však možno považovať za veľký posun, nakoľko donedávna išlo iba o týždenné rebríčky desiatich najúspešnejších titulov.

Syndróm vyhorenia je stav emocionálneho, fyzického a duševného vyčerpania, ktorý spôsobuje nadmerný a dlhotrvajúci stres. Vyhorenie znižuje produktivitu a berie človeku energiu, takže pociťujete čoraz väčšiu beznádej, vyčerpanie a bezmocnosť. Nakoniec môžete nadobudnúť pocit, že nie ste v stave plniť bežné úlohy a že už zo seba nemáte čo dať.

Negatívne účinky syndrómu vyhorenia sa prenášajú do každej oblasti života – vrátane vášho súkromia, partnerských vzťahov, práce a spoločenského života. Vyhorenie môže tiež spôsobiť dlhodobé zmeny vo vašom tele, ktoré môže byť oveľa náchylnejšie na rôzne ochorenia, upozorňuje portál lekár.sk.

Sama prešla vyhorením, dnes radí iným

28-ročná Gabriela Flax mala „vysnívanú“ prácu, ktorá jej nakoniec spôsobila migrény, záchvaty paniky a neustále vyčerpanie, informuje nypost.com. Gabriela tvrdí, že za jej vyhorením je tlak, ktorý si sama spôsobila na stresujúcom pracovisku tým, že bola vždy prehnane ochotná a nevedela povedať nie.

Práve vyhorenie nedovolilo mladej žene ani spávať či pozerať televízor, pretože to nepovažovala za „dostatočne produktívne“.

Náročné obdobie a vlastné traumatické zážitky ju priviedli k tomu, že sa nakoniec sama stala profesionálnou koučkou v oblasti vyhorenia a psychických problémov v zamestnaní. Gabriela sa okrem iných rád podelila aj o 10 tipov, ktoré jej pomáhajú nájsť v živote rovnováhu.

„’Nudný zoznam‘ je pre všetkých, ktorí narazili na vyhorenie. Je to akési psychické uvoľnenie,“ povedala Gabriela. „Bude to ťažké, ale treba sa zamerať na malé zmeny, ktoré môžete vykonať v každodennom živote,“ vysvetlila.

Malé rady, veľká úľava

Podľa Britky pomôže vašej psychike aj „režim sústredenia“ na mobilnom telefóne, ktorý vás upozorní len na dôležité veci. Takisto si treba vyčleniť kôš na špinavú, ale aj na čistú bielizeň.

„Všetci máme kôš na špinavú bielizeň, ale ešte som sa nestretla s košom na čisté oblečenie,“ tvrdí Flax. Podľa nej takýto priestor vyhradený pre čistú bielizeň pomáha všetkým tým, ktorí si kvôli únave odmietajú okamžite odložiť oblečenie do skrine. Namiesto stoličky alebo pohovky tak môžete vhodiť čisté tričko do koša na čistú bielizeň a neskôr ho opätovne použiť.

Mozog podľa nej tiež netreba namáhať prehnaným rozhodovaním, a tak pomôže nakúpiť si viacero rovnakých setov toho istého oblečenia. „Kúpte si tri verzie domáceho oblečenia a tri verzie oblečenia na von,“ radí.

Ďalej odporúča aj založenie skupinovej konverzácie s ľuďmi, ktorí môžu pomôcť s každodennými povinnosťami alebo starostlivosťou o deti. Majiteľom domácich miláčikov napríklad pomôže miska s automatickým dávkovaním krmiva.

Ak vás trápi neprestajné upratovanie domácnosti, záťaž zmiernite aj kúpou tanierov a príborov na jedno použitie.

„Keď som o tom začala hovoriť, ozvali sa kritici s tým, že je to záťaž pre prírodu,“ tvrdí Gabriela. „Podľa mňa prírodu nedokáže zachrániť niekto, kto nevie pomôcť ani sám sebe,“ dodala.

„Spomínam si na dni, keď som radšej nejedla, len aby som potom nemusela umývať riad. Kúpte si papierové taniere, a na chvíľu zabudnite na túto povinnosť.“

Spánok je základ

„K vyhoreniu dochádza vtedy, keď mozog navrhuje niečo, čo je v priamom rozpore s potrebami vášho tela,“ vysvetľuje koučka. „Niekedy uprednostníme potrebu úspechu pred veľmi dôležitou potrebou spánku.“

K liečbe jej pomohlo odstránenie vecí a aktivít, ktoré jej spôsobovali nadbytočný stres a ktoré jej bránili v psychickom uvoľnení. Po dvadsiatke sa celkom vzdala alkoholu a vytvorila si svoj „nudný zoznam“, o ktorý sa dnes delí s ostatnými.

„Nie je to liek na vyhorenie, ale ak sa týmto veciam budete venovať v skorých štádiách, pomôžu vám vypustiť trocha pary. Dovolia vám získať späť kúsok energie a odložiť ju do zásoby,“ hovorí koučka.

10 tipov pre lepšiu psychickú pohodu

• Kúpte si viac setov toho istého oblečenia
• Zapnite si na mobile „režim na sústredenie“
• Používajte jednorazový príbor a taniere
• Založte si skupinové konverzácie s ľuďmi, ktorí môžu pomôcť
• Určite si kôš na špinavé aj čisté oblečenie
• Uložte si obľúbené jedlá v aplikáciách na doručovanie jedál
• Na posteli nechávajte len to, čo používate, nezhromažďujte priveľa vankúšov a diek
• Kúpte si 10 párov rovnakých ponožiek
• Odfoťte si položky v obchode, ktoré pravidelne nakupujete
• Zaobstarajte si misku s automatickým dávkovaním krmiva pre domácich miláčikov

Ako často si uvedomujete svoje dýchanie?

Ak ste ako väčšina ľudí, pravdepodobne nie príliš často.

Najčastejšie si ho ľudia uvedomujú, keď je z nejakého dôvodu ťažké, napríklad keď bežíte alebo ste vo vysokej nadmorskej výške.

Je to preto, že dýchanie je jedným z mimovoľných systémov, ktorý udržuje naše telo v chode.

Dych však možno ovládať pre špecifické účinky, jedným z najlepších príkladov je, ako dych ovplyvňuje parasympatický nervový systém.

Keď naše telo vníma nebezpečenstvo, naštartuje sa kokteil hormónov „bojuj alebo uteč“, čo spôsobuje, že sa rýchlo a plytko nadýchneme.

Svoje telo môžeme upokojiť späť do režimu „odpočinok a trávenie“ vedomým spomalením a prehĺbením dychu.

Aké sú zdravotné prínosy pránájámy?

Kognitívna funkcia

Pomalé aj rýchle druhy pránájámy môžu pomôcť zlepšiť vaše kognitívne funkcie.

Najmä rýchla pránájáma môže pomôcť zlepšiť sluchové a zmyslovo-motorické zručnosti.

Kapacita pľúc

Cvičenie pránájámy môže pomôcť zlepšiť funkciu pľúc.

Môže tiež pomôcť zotaviť sa zo zápalu pľúc a posilniť pľúca, ktoré trpia astmou.

Všímavosť

Rovnako ako iné formy jogy, aj pránájáma môže zvýšiť všímavosť.

Meditatívna metóda zamerania dychu a uvedomenia, môže pomôcť vašej schopnosti žiť v prítomnom okamihu.‌

Tým sa vám zlepší aj celkové sústredenie a zmysel pre detaily.

Stres a emocionálna regulácia

Tréning pránájámy znižuje stres a agresivitu.

Úzkosť

Pránájáma môže výrazne znížiť hladinu úzkosti a akékoľvek negatívne pocity s ňou spojené.

Pravidelné cvičenie pránájámy môže výborne pomôcť pri úzkosti a panických záchvatoch.

Tipy na trénovanie pránájámy

• Noste voľné alebo pružné oblečenie, aby ste sa cítili pohodlne a uvoľnene.
• Nájdite si pohodlnú polohu na sedenie. V prípade potreby použite na podporu bloky alebo vankúše.
• Zaveďte pravidelné cvičenie každý deň alebo niekoľkokrát týždenne po dobu 15-20 minút.
• Cvičte v dobre vetranej miestnosti, ktorá je uprataná, čistá a bez rušivých vplyvov.
• Najlepšie je cvičiť na rovnakom mieste a v rovnakom čase.
• Ak je príjemné počasie, pránájámu môžete cvičiť vonku.
• Vyhnite sa cvičeniu jogy pod ventilátorom alebo vedľa klimatizácie, pretože to môže rušiť pránu a celkovo pôsobiť rušivo.
• Cvičenie by sa malo vykonávať na prázdny žalúdok.
• Pred intenzívnym cvičením sa odporúča vyčistiť črevá.
• Udržujte svoju myseľ zameranú výlučne na dych.
• Ak vo svojom tele pociťujete akékoľvek pocity bolesti, napätia alebo slabosti, zamerajte sa na uvoľnenie tejto oblasti, a nasmerovanie dychu do nej.