Category: Archive

Presne 29. mája 2018 sa v Šanghaji uskutočnilo vôbec prvé komerčné doručenie jedla dronom. Zaslúžila sa oň súkromná webová služba Ele.me, ktorá dostala na takýto spôsob doručovania povolenie od čínskych úradov.

Dron je v Číne klasifikovaný ako bezpilotné lietajúce vozidlo bez pasažierov, v tomto prípade rozmerná kvadrokoptéra nesie balíček o veľkosti asi 30×50×30 centimetrov a s hmotnosťou okolo jedného kilogramu. Je v ňom jedlo, ktoré si zákazník objednal cez webové rozhranie. V Číne táto funguje služba Ele.me veľmi podobne, ako u nás podobné internetové portáli s ponukou stravovania. Ponúka hotové jedlá od veľkého množstva reštaurácií a fastfoodov, pričom zákazník cez portál zadáva svoje doručovanie údaje a priamo vykoná platbu. Následne kuriér – v tomto prípad dron – doručuje už hotový balíček s občerstvením.

Výhodou dronov je, že nie sú obmedzované pozemnou infraštruktúrou a všadeprítomnými dopravnými komplikáciami.

V Šanghaji lietajú tieto drony aj práve teraz, hoci ešte iba v testovacej prevádzke. Nosia jedlá koncovým zákazníkom po 17 vopred určených trasách, pričom celkový čas doručovania jedla by nemal presiahnuť 20 minút. Toľko na Slovensku čakáme iba na prípravu jedla priamo v reštaurácii, v Číne tento čas zahŕňa už aj samotné doručenie. Jedlo pre zákazníka však musí na dron naložiť ľudský pracovník, ktorý prvú fázu doručovania musí vykonať sám. Celkovo sa dron postará pomerovo o 70% celkovej vzdialenosti, ktorú musí zásielka prejsť až k zákazníkovi, čo predstavuje až 50 kilometrov!

Použitie dronov sa javí ako výhodné pre všetky zúčastnené strany: z pohľadu podnikateľa sú finančne efektívnejšie ako konvenční kuriéri, z pohľadu zákazníka je doručenie rýchlejšie a navyše bez ľudského kontaktu, ktorý stále viac ľudí považuje za určitým spôsobom otravný.

Na piatom ročníku Festivalu európskeho divadla SND Eurokontext.sk od 2. do 27. júna 2018, ktorý je jediným svojho druhu na Slovensku, si môžete pozrieť deväť operných a šesť baletných predstavení. Riaditeľov Opery SND Slavomíra Jakubeka (S. J.) a Baletu SND Jozefa Dolinského ml. sme požiadali o bližšie informácie o programe.

Akými inscenáciami prekvapia hosťujúce operné súbory?
S. J.: K tým náročnejším, ale zároveň i umelecky výnimočným patrí Šostakovičova Lady Macbeth Mcenského okresu, s ktorou príde do SND už tradične veľmi progresívny operný súbor ostravského Národného divadla moravsko-sliezskeho. Veľký opus opernej literatúry 20. storočia je strhujúcim príbehom agresivitou a frustráciami predchnutej ruskej spoločnosti spred revolučných čias. Autormi inscenácie sú renomovaní českí tvorcovia režisér Jiří Nekvasil a výtvarník Daniel Dvořák.
Opera z poľského Krakova privezie na Slovensku ešte nikdy neuvedené dielo – mystickú operu Kráľ Roger Karola Szymanowského. Autorom vizuálne fascinujúceho stvárnenia diela je výrazná osobnosť poľskej réžie Michal Znaniecki, hudobne naštudoval aj u nás známy skvelý dirigent Lukasz Borowicz. Pražské Národné divadlo, naopak, pricestuje s romantickou klasikou, kultovým Massenetovým Wertherom, atraktívnou inscenáciou európskej osobnosti, režiséra Willyho Deckera.

Aký je kľúč pri výbere domácej prezentácie?
S. J.: Košičania privezú málo známu operu z ranej tvorby veľkého romantického reformátora Richarda Wagnera Víly. Na umeleckej kvalite táto inscenácia režiséra Lubora Cukra získala i vďaka skvelému dirigentovi Robertovi Jindrovi. Príležitosť vidieť operu Víly po prvý raz inscenovanú na Slovensku je skutočne jedinečná. Operný súbor SND sa predstaví spolu s Baletom SND v ravelovskom dvojtitule Španielska hodinka/Dafnis a Chloé, úvod festivalu sa ponesie v zamení najhorúcejšej novinky, premiéry veľkolepej inscenácie Pucciniho Tosky, a operný program doplnia ešte originálna inscenácia Sadka Rimského-Korsakova a Pucciniho Triptych. V programe je aj v apríli premiérovaná inscenácia operety Poľská krv od Oskara Nedbala, ktorá je už nasmerovaná do jubilejnej sezóny 2019/2020 ako príspevok k storočnici SND.

Na festivale Eurokontext.sk bude šesť baletných predstavení, ponúkajúcich krehkú krásu na špičkách aj strhujúce, emóciami nabité tanečné divadlo. Ktoré to sú?
Dielo mága, jedného z najvýznamnejších choreografov súčasnosti Borisa Eifmana, budeme na festivale obdivovať v interpretácii dvoch súborov. Eifman Ballet z Petrohradu sa predstaví eposom o geniálnom skladateľovi P. I. Čajkovskom pod názvom PRO et CONTRA. Vypovedá o životných peripetiách odrážajúcich sa v tragických momentoch jeho hudby. Baletné večery z dielne tohto majstra sú pre tanečníkov pohybovo veľmi náročné, vyžadujú skvelú kondíciu, ale aj psychické vypätie. Bolo preto cťou pre Balet SND, keď Eifman exkluzívne zveril súboru naštudovanie jeho diela Za hranicami hriechu – Bratia Karamazovovci – tanečný ekvivalent Dostojevského románu o deštruktívnych vášňach a večnom súboji Boha a diabla.

Po prvý raz sa na doskách SND predstaví Maďarský národný balet tanečným stvárnením troch jedinečných skladieb Bélu Bartóka. Choreografie sa zmocnili traja renomovaní maďarskí tvorcovia s originálnym pohybovým rukopisom: Pál Frenák, Zsolt Juhász, László Seregi.

Po rokoch hosťuje v SND Balet Štátneho divadla Košice so silným skutočným príbehom, ktorý vo svojom denníku zachytila Anna Franková. V réžii a choreografii Ondreja Šotha sa v hlavnej úlohe predstaví Táňa Pauhofová.

V programe Eurokontextu.sk je aj klasický balet Esmeralda, ktorý sa stretol po premiére v marci s veľmi priaznivým ohlasom. Balet SND naštudoval toto dielo pri príležitosti 200. výročia narodenia velikána Mariusa Petipu, autora najvýznamnejších diel klasickej baletnej literatúry. Veľkolepá freska podľa románu Victora Huga Chrám matky Božej v Paríži je o temperamentnej Cigánke, o ktorej krásu súperí celý Paríž. Balet v choreografii a réžii Vasilija Medvedeva a Stanislava Feča je príležitosťou prezentovať brilantnú tanečnú techniku na pozadí nesmrteľného príbehu.

Priestor, v ktorom konzervatívni investori nemajú čo hľadať. Naopak, tí, ktorí riskujú, majú dôvod na radosť. Riziko, ktoré podstupujú ľudia investovaním do kryptomien, je priam extrémne. Kryptomeny sú však oveľa viac ako iba nekryté virtuálne peniaze.

Internet a výpočtová technika umožnili vznik niečoho, čo by vlastne ani nemalo existovať. Kryptomeny sú vymyslené virtuálne peniaze, ktoré nie sú ničím kryté a ich hodnota je určovaná výhradne aktuálnym spoločenským dianím. Nemajú žiadne fyzické vyhotovenie a sú dokonale decentralizované, čím významným spôsobom vybočujú zo skupiny akýchkoľvek iných platidiel, aké kedy ľudstvo používalo. Hodnotu kryptomien doslova a fakticky určuje iba to, koľko ľudí má práve o ňu záujem. Rovnako to funguje s akciami, avšak aj tie sú iba odrazom skutočných aktívít firiem. V porovnaní so skutočnými peniazmi však nie je možné vyrobiť viac jednotiek meny. Napríklad pre Bitcoin je vyhradených maximálne 21 miliónov jednotiek a žiadne ďalšie nemožno dopočítať, vytlačiť, vyrobiť či inak podnietiť ich vznik.

Bitcoin a ďalších tisíc kryptomien

Momentálne sa najviac o kryptomenách hovorí v súvislosti s Bitcoinom, ktorý vznikol ako prvá kryptomena v roku 2009. Za posledné roky a mesiace však vzniklo obrovské množstvo nových, pretože si ich môže zaregistrovať prakticky ktokoľvek a používať ich podľa vlastného uváženia. K januáru 2018 ich bolo registrovaných takmer 1400. Mnohé sú iba experimentálne a dokonale neúspešné, iné sa používajú ako platidlo za služby a produkty, ako vernostné body a podobne. Problémom tohto nového fenoménu je takzvané ťaženie a likvidita, ktorá je závislá na medializácii tej-ktorej kryptomeny. Kurióznym prípadom je Dogecoin. Ide o recesistickú menu založenú na internetovom meme, ktorá však prekvapila obrovským nárastom hodnoty: v priebehu 72 hodín o 300 percent. V januári 2014 kapitalizácia Dogecoinu dosahovala 60 mil. USD, dnes závratné 2 miliardy. Držitelia pôvodnej emisie Dogecoinov sú dnes dolároví milionári.

Kuriozitou je, že vlastnú národnú kryptomenu má už aj Venezuela. Jej názov je Petro, popri nej je zvažovaný aj variant Petro Gold, vznik podnietil sám prezident Nicolás Maduro. Táto mena je však na rozdiel od iných krytá venezuelskými zásobami nafty, v prípade Petro Gold je krytie zabezpečené zásobami zlata.

Blockchain, podstata decentralizácie

Rozmach kryptomien je možný výlučne za predpokladu, že ich nebude možné ukradnúť. Aby takáto bezpečnosť mohla existovať, je potrebný takzvaný blockchain. Je to špeciálny druh distribuovanej databázy uchovávajúcej neustále sa rozširujúci počet záznamov, ktoré sú chránené proti neoprávnenému zásahu z vonkajšej i vnútornej strany. Najčastejšou aplikáciou technológie blockchainu je použitie ako účtovnej knihy kryptomien, ktorá uchováva transakcie vykonané užívateľmi. Práve vďaka nej je možné zabezpečiť, že sa jednotlivé Bitcoiny a ich zlomky nedajú ukradnúť. Hacker by totiž musel zasiahnuť do každého jedného počítača na svete, ktorý tento blockchain obsahuje. Blockchain je univerzálny spôsob, ako v elektronickom svete zabezpečiť vyššiu bezpečnosť; dnes dokonca o vlastnom blockchaine uvažuje aj Google. Nie každá kryptomena je decentralizovaná, ale tie, ktoré používajú blockchain, napĺňajú podstatu decentralizácie – skrátka, nemajú žiadnu centrálu.

Vzostupy a pády

Bitcoinov je iba obmedzené množstvo, čím sa zvyšuje záujem o ne. Hodnota meny je priamo úmerne závislá od dopytu po nej a ten sa mení bez možnosti dlhodobého predvídania. Najlepšie to môžeme sledovať na vývoji ceny Bitcoinu, ktorý podnietil vznik ďalších kryptomien. Jeho cena od roku 2009 narástla priam závratne a z držiteľov niekoľkých Bitcoinov, prevažne nadšencov moderných technológií, sa stali razom dolároví milionári. Ešte pred deviatimi rokmi stála jedna pizza pokojne aj 10 tisíc Bitcoinov, čo dnes predstavuje okolo 10 miliónov amerických dolárov. Dôvodom tohto enormného rastu však nie je inflácia, ale rastúca spoločenská hodnota Bitcoinu. Tí, ktorí vzostup Bitcoinu v posledných mesiacoch sledovali a chceli sa zúčastniť na tomto „verejne dostupnom bohatnutí“, však mali aj veľkú smolu: hodnoty kryptomeny kolísali priam fatálne, čo tisíce ľudí na celom svete priviedlo k mimoriadnym finančným stratám. Investovanie do Bitcoinu je nanajvýš rizikové, avšak ani to nebráni tomu, aby do neho nalievali peniaze ďalší a ďalší ľudia a spoločnosti.

HODL a FOMO

Dôvodov, prečo ľudia neustále dôverujú Bitcoinu a nakupujú ho aj napriek tomu, že už zdanlivo dosiahol svoju najvyššiu možnú cenu, je viacero. Existujú dve čarovné slovíčka, ktoré vo svete kryptomien nemožno prehliadnuť. FOMO a HODL. A sú práve tou príčinou, prečo vznikajú nové kryptomeny a investori sa o ne trhajú. FOMO je akronym pojmu „fear of missing out“, teda strach z premeškania šance. FOMO je skrátka psychologický tlak na investorov, ktorí sa boja toho, že by prepásli príležitosť a stratili tak šancu zarobiť obrovské peniaze. HODL je preklep od slova „hold“, teda držať. V kontexte investovania do kryptomien znamená nákup a vyčkávanie do tej doby, kým mena nedosiahne želaný nárast.

Podvody

Vďaka distribuovanej účtovnej knihe, ktorá zabezpečuje vysokú bezpečnosť a dokonalú decentralizáciu, je mimoriadne náročné nezákonne sa obohacovať. Krádež Bitcoinov je technologicky extrémne náročná a vykonávať iné podvody so sebou nesie množstvo zásadných komplikácií. Nájdu sa však aj firmy, ktoré síce nemanipulujú s účtovnými knihami alebo so samotnými kryptomenami, ale s peniazmi svojich klientov – investorov do Bitcoinu. Medzinárodná polícia momentálne vyšetruje jeden z najväčších podvodov, ktorého sa preukázateľne dopustila nemecká spoločnosť Optioment. Od rakúskych investorov vybrala dovedna 12 tisíc Bitcoinov v hodnote závratných 115 miliónov eur, aby sa nakoniec vo februári tohto roka odmlčala a formálne prestala fungovať.

Iná americká spoločnosť sa pohybuje síce iba na hrane zákona, ale s veľmi otáznym biznis modelom. Ponúka možnosť vytvorenia vlastnej kryptomeny a jej propagácie na sociálnych sieťach s cieľom markantného navýšenia jej hodnoty. Klienti majú za takúto službu platiť a vďaka nej zbohatnúť, ale na úkor ostatných investorov, ktorí potom nebudú mať menu ako využiť.

Najväčší rozmach kryptomien ešte len príde

Prvá kryptomena Bitcoin bola založená v roku 2009, avšak sedem rokov ostávala mimo záujmu verejnosti, bola skôr zábleskom budúcnosti, ktorá tak skoro nepríde. Dnes, v roku 2018, sledujeme, že síce sa verejnosť o Bitcoiny doslova trhá, ide však o bublinu, ktorá musí nepochybne spľasnúť. Budúcnosť kryptomien totiž nesmie byť poznačená závratnými výkyvmi hodnoty, pretože pre ne by sa na menu nedalo spoliehať. V prvom rade sa svet bude musieť stotožniť s konceptom decentralizovanej a málo regulovanej meny a potom môže nastať nová éra vo vývoji ľudstva. Aktuálne dianie s Bitcoinom však celkom nevyhnutne zanechá v ľuďoch nedôveru a potrvá niekoľko rokov, kým ostatné kryptomeny opäť dokážu svoje výhody a začnú byť univerzálnymi platidlami.

Robotka Sophia je podľa vlastných slov bez pohlavia, ale nebráni sa tomu, že jej ľudia určujú ženské pohlavie. Považuje sa za feministku, oceňuje Prahu ako mesto, v ktorom vzniklo slovo „robot“, má dokonca zmysel pre humor a snaží sa rozvíjať vlastnú empatiu. Toto nie je úryvok zo sci-fi románu, ale marketingový ťahák práve prebiehajúcej technologickej konferencie v Prahe.

Vývoj robotov s ľudskou podobou (takzvaných humanoidov) napreduje doslova míľovými krokmi. Na internete môžeme vidieť videá strojov, ktoré nielen chodia, ale aj bežia a skáču ako ľudia, vykonávajú za nich rôzne práce a navyše sa na nich aj podobajú. V súčasnosti najvyspelejším robotom, čo sa týka podobnosti človeku, je Sophia. Jej tvorcovia ju vytvorili ako ženu, ale sama sa považuje za bezpohlavnú; ale aj napriek tomu feministku, ktorá verí v rovnoprávnosť pohlaví.

V októbri 2017 sa robot Sophia bez priezviska stal oficiálnym občanom Saudskej Arábie, ktorá takto mienila verejne demonštrovať svoj záujem byť otvorenou krajinou pre inovácie. Síce tam dodnes ženy trpia na segregáciu, robotická žena je skrátka niečo iné. Vyrobila ju spoločnosť Hanson Robotics a tá ju používa ako kuriozitu, s ktorou cestuje po technologických konferenciách po celom svete. Občianstvo Saudskej Arábie robotka získala na konferencii Future Investment Initiative.

U našich západných susedov sa momentálne koná významná konferencia Týden inovací ČR 2018, ktorá potrvá až do nedele. Na nej sa robotka Sophia zúčastnila niekoľkých vystúpení, ktoré jej výrobca spojil s odbornými prednáškami a s rozhovorom so živým moderátorom Nikitom Poljakovom. Je pochopiteľné, že najvyspelejší robot sveta vzbudil mimoriadnu pozornosť, verejnosti bolo umožnené zhotovovať si so Sophiou aj selfies. Návštevníci dostali iba jedinú podmienku, že sa nesmú robota dotýkať. Nie však preto, že by mohol zareagovať nečakane a niekomu ublížiť, ale z oveľa prozaickejšieho dôvodu: mohol by sa poškodiť. Robot je tvorený komplexným elektromechanickým ústrojenstvom, ktorý nahradzuje tvárové a krčné svalstvo, celý mechanizmus je prekrytý gumenou pokožkou. Robot tak dokáže nielen rozprávať syntentickým dámskym hlasom, ale aj krútiť očami, pracovať s mimikou tváre, imitovať prekvapenie, strach, dobrú náladu alebo aj výčitky. Skrátka, výrobcovia sa snažili robota čo najviac priblížiť človeku.

To, že robotka Sophia rozpráva plynule, nie je výsledok dobre premyslených nahrávok. Robot počúva a odpovedá celkom sám, pretože ho riadi v súčasnosti najvyspelejšia umelá inteligencia, akú sú vedci schopní dosiahnuť. Robot si neuvedomuje sám seba, ale budí dojem, že tomu tak je. Vo svojej podstate je to iba počítač, ktorý dokáže reagovať na podnety, avšak v extrémne sofistikovanej forme – v celých zrozumiteľných vetách a so schopnosťou pamätať si a učiť sa.

Zaujímavosťou je, že práve Česká republika je krajinou, kde vzniklo dielo R.U.R. od Karla Čapka. Čapek ako vôbec prvý človek na svete vymyslel a použil pojem „robot“, ktorý sa stal medzinárodne rešpektovaným pomenovaním elektromechanických strojov riadených počítačom. Čapkovi vraj tento názov poradil jeho brat Josef a je odvodený od slova „robota“, ktorú mali roboty (resp. v románe skôr roboti) vykonávať namiesto ľudí. Čapkove dielo neskončilo dobre. Práve naopak, s ľuďmi to dopadlo veľmi zle. Roboti sa vzbúrili, pretože ľudia ich zneužívali a sami už žiadnu prácu nevykonávali, čím sa stali celkom zbytočnými. Robotka Sophia údajne verí, že ľudia a roboty musia spolupracovať. Chceli by sme veriť, že to tak aj ostane…

Hodinky kúpite už za tri doláre, ale dnes popredné hodinárske značky čoraz častejšie prichádzajú s modelmi, ktorých cenovka obsahuje šesť núl. Ide o unikátne, komplikované, šperkárske, alebo veľmi vzácne zberateľské kúsky. Hodiniek s cenovkou so siedmimi nulami ale nie je veľa.

Prinášame prehľad hodiniek s cenou vyššou ako 10 miliónov amerických dolárov. Predpokladáme, že zoznam sa bude dynamicky rozširovať, nakoľko zberateľstvo prežíva boom a aukcie lámu historické rekordy.

#8 Patek Philippe 1518 / 11 miliónov USD

12. 11. 2016 v Ženeve uskutočnila aukčná spoločnosť Phillips dražbu veľmi vzácnych hodiniek s večným kalendárom z roku 1943. Boli vyrobené ako číslo jedna zo štyroch exemplárov a sú zaujímavé tým, že sú z nehrdzavejúcej ocele – paradox, keď platí známe „nie je všetko zlato, čo sa blyští“! Až do 70. rokov 20. storočia Patek Philippe nerobil bežne oceľové hodinky. Dovtedy väčšina ich hodiniek bola zo žltého alebo ružového zlata. Hodinky sa vydražili za vtedy rekordných 11 112 020 dolárov.

#7 Rolex Cosmograph Daytona ‘Paul Newman‘ / 17,8 miliónov USD

10. októbra 2017 sa konala dražba, ktorá prekvapila aj samotný aukčný dom Phillips. Ten pôvodne stanovil odhadovanú cenu hodiniek na jeden milión amerických dolárov. Záujemca o unikátne hodinky z roku 1968 vyrobené pre herca Paula Newmana zaplatil astronomických 17 752 500 amerických dolárov. Nenápadné hodinky vyrobené z ocele s priemerom 37mm v spojení dvoch zvučných mien – Rolex a Paul Newman sa stali najdrahšími nešperkovými náramkovými hodinkami na svete.

#6 Jacob & Co. The Billionaire / 18 miliónov USD

Unikátny kúsok, vyrobený jediný kus – dokonalý oslnivý šperk z 18-karátového bieleho zlata s 260 karátmi diamantov, ktorý cez skeletovaný ciferník odhaľuje krásu srdca samotného strojčeka s tourbillonom, kráľovskou hodinárskou komplikáciou.

#5 Patek Philippe Henry Graves Supercomplication / 24 miliónov USD

11. novembra 2014 sa na aukcii Sotheby’s v Ženeve vydražili za 24 miliónov dolárov vreckové hodinky Patek Phillipe Henry Graves Supercomplication. Americký bankár a podnikateľ Henry Graves ml. v 20. rokoch minulého storočia požiadal švajčiarsku hodinársku značku Patek Philippe o výrobu najkomplikovanejších hodiniek. Graves čakal celých sedem rokov a výsledku sa dočkal v roku 1933 v podobe zlatých vreckových hodiniek vážiacich pol kilogramu s názvom Supercomplication.

Hodinky s dvoma ciferníkmi a 24 komplikáciami sú najzložitejšími hodinkami, aké kedy boli navrhnuté a vyrobené bez pomoci počítačov.

#4 Chopard 201 Carat Watch / 25 miliónov USD

Sú vyrobené z 15-karátového ružového diamantu, 12-karátového modrého diamantu a 11-karátového bieleho diamantu, doplnené ďalšími bielymi a žltými diamantmi v celkovej váhe 163 karátov. Spolu je to neuveriteľných 201 karátov – podľa nich tieto šperkové hodinky dostali meno.

#3 Breguet No. 1160 Grande Complication / 30 miliónov USD

Vreckové hodinky navrhnuté švajčiarskym hodinárom Abrahamom Louisom Breguetom, všeobecne známe aj ako Marie-Antoinette. Boli nazývané „hodinárska báseň“. Predpokladá sa, že výrobu bez obmedzenia nákladov a času objednal pre francúzsku kráľovnú Máriu Antoinettu jej obdivovateľ gróf Hans Axel von Fersen. Práca na hodinkách sa začala v roku 1782 a dokončil ich až Breguetov syn v roku 1827. To už boli Mária Antoinetta, ako aj Hans Axel po smrti. V roku 2013 sa hodinky odhadovali na sumu 30 miliónov dolárov.

#2 Graff Diamonds The Fascination / 40 miliónov USD

Graff Diamonds zastávajú pozíciu nielen prvých, ale aj druhých najdrahších hodiniek sveta. Tie druhé najdrahšie nesú názov The Fascination, obsahujú sa 152,96 karátov bielych diamantov a centrálny 38,13-karátový diamant v tvare hrušky. Budete fascinovaní cenou 40 miliónov dolárov.

1# Graff Diamonds The Hallucination / 50 miliónov USD

Pri predstavení najdrahších hodiniek sveta Graff Diamonds The Hallucination som trocha v rozpakoch, nakoľko je pri nich úplne zmazaná hranica medzi šperkom a hodinkami (týka sa to aj modelu The Fascination). Sú určite viac šperkom, sú majstrovským dielom s viac ako 110 karátmi farebných diamantov zasadených do náramku z platiny. Aj preto tieto hodinky stoja neuveriteľných 50 miliónov dolárov.

Spoločnosť založil Laurence Graff v Londýne v roku 1960 a fascináciu sily diamantov pretavil do dokonalého remeselného spracovania drahých kameňov.

Roboty boli v minulosti v rôznych vedecko-technických románoch a filmoch vykresľované väčšinou v negatívnom svetle, prielom urobil až spisovateľ Isaac Asimov návrhom 3 zákonov, ktoré by mali roboty dodržiavať. Hneď prvý zákon hovorí o tom, že ”robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby bolo človeku ublížené“. Dnes je v reálnom živote mnoho aplikácií smerujúcich k záchrane ľudských životov, kde sa s úspechom uplatňujú práve robotické zariadenia. Záchranárske roboty človeku nielenže neubližujú, ale naopak, snažia sa zachrániť mu život.

Článok bol publikovaný v tlačenej verzii magazínu UnitedLife 11

Roboty môžu byť použité v prípade živelných pohrôm (zemetrasenia, záplavy a pod.) alebo pri úniku nebezpečných chemických látok z priemyselných prevádzok, na vyhľadávanie živých ľudí, ktorým je potrebné poskytnúť pomoc alebo ich evakuovať. Typickým je použitie lietajúcich dronov vybavených kamerami, termokamerami a inými citlivými prístrojmi schopnými zmapovať rozsah katastrofy a lokalizovať živých ľudí. V prípade, že ich nie je možné okamžite evakuovať, drony im môžu doručiť lieky, potraviny a vysielačky na udržiavanie spojenia. Podobnú funkciu poskytujú aj malé pásové alebo plaziace sa drony, ktoré sa do zničených budov, do bane a iných priestorov so zlou dostupnosťou môžu dostať napríklad vetracími otvormi.

V prípade rozsiahlych prírodných katastrof typicky dochádza k prerušeniu dodávky elektrickej energie, a tým pádom aj k vypnutiu telefonického a internetového spojenia. Robotická vzducholoď nesúca prenosnú rádiovú základňu môže pre postihnutú oblasť na potrebný čas toto spojenie obnoviť a umožniť tak uviaznutým ľuďom spojiť sa so záchranármi, lekárom či svojimi blízkymi.

Roboty majú svoje aplikácie aj pri hasení požiarov, keďže pomocou termokamier môžu lokalizovať hlavné ohnisko resp. dokážu monitorovať situáciu pri rozsiahlych lesných požiaroch. Robota je možné poslať na prieskum aj do budov, ktorým hrozí v krátkom čase zrútenie. Dajú sa, samozrejme, použiť aj pri samotnom hasení, kde sa nasadzujú v situáciách, ktoré sú už pre ľudských hasičov životunebezpečné.

Drony sa používajú aj v prípade vyhľadávania lyžiarov uväznených pod vrstvou snehu po páde lavíny. Lyžiari musia byť však vybavení vhodným typom rádiomajáka. Roboty môžu pomôcť aj pri vyhľadávaní horolezcov stratených v zložitom horskom teréne a podobných situáciách.

V Austrálii vznikla aplikácia na monitorovanie blízkych pobrežných vôd a vyhľadávanie typickej siluety žraloka. V prípade akéhokoľvek podozrenia sa vydáva zákaz kúpania, resp. prijímajú sa ďalšie opatrenia.

Úspešne overenou aplikáciou je aj poskytovanie pomoci topiacim sa, keď plavčík z pobrežia vyšle nafukovací rýchločln k topiacemu sa alebo mu z lietajúceho drona zhodí záchranné koleso. Pravdaže, následne vyrazí na záchrannú akciu aj záchranársky člen s ľudskou posádkou.

V prípade úniku jedovatých látok alebo nehôd v jadrových elektrárňach je kľúčové zmapovanie územia, kde hrozí nebezpečenstvo. To sa dá realizovať pomocou vhodných typov meracích prístrojov umiestnených na lietajúcich alebo po zemi sa pohybujúcich robotoch. Na prácu v silnom rádioaktívnom zamorení je však potrebné roboty náležite upraviť, aby sa zabránilo ich poškodeniu rádioaktívnym žiarením.

Lietajúce drony sa dajú využiť aj pri prieskume terénu v okolí dopadu havarovaného lietadla, robotické ponorky sú využívané pri vyhľadávaní trosiek lietadiel alebo potopených lodí na morskom dne. Tu nejde o priamu záchranu ľudských životov, avšak poznanie príčin nehody pomocou lokalizácie čiernych skriniek v prípade lietadiel môže byť pri predchádzaní podobným haváriám v budúcnosti kľúčové.

Filmové napodobeniny (spoofs) kultového Jamesa Bonda nie sú ničím výnimočným, pred niekoľkými desaťročiami bol dokonca veľký boom v produkcii filmov s tematikou tajného agenta-džentlmena. Väčšinou takéto filmy nestoja za veľa, ale existuje minimálne päť, ktoré svojím dejom, celkovým spracovaním a autentickosťou stoja za hodinku a pol vášho času.

Keď v roku 1962 svet zhliadol film Dr. No a potom From Russia With Love (1963), filmový priemysel sa nadobro zmenil. Akčné filmy s hlavným hrdinom dženltmenom sa stali natoľko populárnymi, že vznikali ako na bežiacom páse. Doslova. Pri takej kvantite sa však nedá dbať na udržiavanie kvality, preto si 60. a 70. roky 20. storočia už neodmysliteľne spájame aj s béčkovými špionážnymi snímkami. Ich problémom bolo, že koncept hlavnej postavy Jamesa Bonda použili a previedli do podoby, v ktorej boli ešte viac zdôraznené jeho schopnosti do priam komických rozmerov. Keď pil, tak priveľa. Keď bojoval, tak najlepšie na svete. Keď bol milovník, tak lepší ako Cassanova a John Holmes dokopy. A popri tom sa filmy stále tvárili ako vážne snímky, čo im ešte viac uškodilo.

Existujú však aj také filmy, ktoré sa v konečnom dôsledku vydarili, pretože aj po 40 a 50 rokoch od ich vydania stále nachádzajú svojich priaznivcov, zvyčajne fanúšikov starej filmovej školy. Uvádzame päť takých, ktoré stoja za pozretie, pretože koncept Jamesa Bonda previedli do podoby, ktorá sa pohybuje v mantineloch vkusu a pútavosti.

Casino Royale, 1967

Tento film, prekvapivo, predstavuje hlavného hrdinu Jamesa Bonda, hoci nepatrí k oficiálnym bondovkám. Tento film z roku 1967 totiž nepatrí do produkcie EON Productions, čo sa považuje za základný predpoklad oficiálnej bondovky. Dej celého filmu a aj jeho postavy si zakladajú na pôvodnom Casino Royale od Iana Fleminga a tvorcom sa úspešne darí vyhýbať gýču a nevskusnosti.

Snímky o agentovi Mattovi Helmovi, 1966 – 1969

Počnúc filmom The Silencers (1966) sa pomerne dobre darilo získavať priazeň verejnosti snímkam, v ktorých sa James Bond nahradil Mattom Helmom. Matt Helm bol napodobeninou Bonda, avšak v jeho filmoch sa objavovalo viac pekných žien, komediálnych zápletok, vtipu a k slovu sa dostali aj automobilové naháňačky a moderný životný štýl. Tvorcovia považovali parodovanie bondoviek za najlepší spôsob, ako s nimi bojovať a celkom sa im ich počiny vydarili.

That Man from Rio, 1964

Keby bol James Bond Francúz, celkom určite by ho hral Jean-Paul Belmondo. Aj sa to podarilo, čiastočne. Snímka That Man from Rio je síce trocha gýčová a kombinuje v sebe samé extrémy (parašutistov, automobilové naháňačky, bitky, ženy, aligátory, …). Belmondo v tomto filme síce nie je tajný agent a ani sa nevolá Bond, ale zažíva situácie, ktoré sú silno inšpirované bondovkami. Ak vás neosloví samotný dej filmu, určite oceníte charakter Jean-Paula Belmonda, ktorý do neho vložil svoju charizmu a hereckú dušu.

Our Man Flint, 1966

James Coburn v tomto filme hrá superbohatého tajného agenta na predčasnom dôchodku Dereka Flinta, ktorý je doslova majstrom vo zvádzaní žien a v schopnosti vynájsť sa v každej situácii. A, samozrejme, jedinou nádejou na záchranu ľudstva. Asi jediné, v čom majstrom nebol, boli účesy 🙂 Skrátka: „The surprises keep building, the women get wilder, but whatever happens, Flint can handle it.“

Fathom, 1967

Bondove spoofs neboli iba mužskou záležitosťou, k slovu sa dostávali aj ženské predstaviteľky konceptu Jamesa Bonda. Jednou z nich bola aj očarujúca a krásna Raquel Welch, ktorej postava sa volala Fathom. Dej filmu sa točí okolo nukleárnej hrozby, ale tvorcovia využili príležitosť a hlavnú hrdinku nezabudli vyzliekať do plaviek, hádzať do vody, vyhodiť z lietadla alebo aj nechať utekať pred býkom v aréne. V konečnom dôsledku však ide o pomerne dobre spracovaný jednoduchší film pre oddych. Zaujímavosťou je, že Raquel Welch vo filme nosí hodinky značky Breitling, ktoré sú dnes známe práve pod názvom „Raquel Welch“.

Toto video sa nedá označiť inak, ako úžasné. Technológia umelej inteligencie Google AI vybavuje reálny telefonát s reálnym kaderníckym salónom a robí objednávku termínu za svojho „majiteľa“.

Google Assistant s umelou inteligenciou v pozadí dokáže veľké veci a toto je jedna z tých, ktoré priam nútia zatajiť dych. Interakcia počítača s človekom je alfou a omegou všetkých programátorov a webových dizajnérov. Cieľom je vytvoriť súlad medzi živým a artifikálnym a zdá sa, že Google sa to darí.

Google na svojej konferencii technológiu predviedlo naživo a prakticky – počítačový asistent zavolal do kaderníckeho salóna a objedal svojho majiteľa/používateľa na konkrétny termín. Technológia umelej inteligencie nielen rozpráva naučené frázy, ale skoro vedome interaguje s druhou stranou, reaguje na otázky a návrhy, vyzerá to tak, že sa vie vynájsť.

Predstavte si svet, v ktorom už viac nemusíte riešiť komunikáciu s úradmi alebo firmami, v ktorých máte vedené služby. Namiesto toho, aby sa tam volali vy, poveríte touto prácou svoju artifikálnu asistentku, pričom druhá strana ani nebude vedieť, že nekomunikuje s človekom.

Keď tak nad tým uvažujeme – ľudia, ktorí majú už dnes problém s komunikáciou s ostatnými ľuďmi, sa vďaka podobným technológiám budú ešte väčšmi strániť kontaktu a možno prestanú komunikovať úplne. Je toto pre nich správna cesta? V každom prípade je technologický pokrok spoločnosti Google priam neuveriteľný a ukazuje nám smer, ktorým sa budú počítače a naša komunikácia s nimi uberať.

Ak ste fanúšikom seriálu Hry o tróny (Game of Thrones), celkom určite čakáte na ďalšiu sériu, v ktorej opäť vymrú snáď všetky hlavné postavy. Dovtedy sa môžete navnadiť týmto úžasným videom, ktoré odhaľuje detailne a hĺbkovo, ako sa v doterajších sériách robili počítačové vizuálne efekty. Väčšinou by ste vôbec neboli povedali, že ten konkrétny záber bol robený práve pomocou počítača.

V skutočnosti sa dnes CGI prostredie alebo aspoň prostredie dotvorené po tom, čo herci hrali pred zeleným plátnom, realizuje všade. Dokonca aj exteriérové scény v seriáli Monk boli dotvárané postprodukčne, herci v skutočnosti po San Franciscu nechodili – prechádzali sa po štúdiu, ktoré malo zelené steny. Podobne, ale nepomerne vyspelejšie, je na tom seriál Hry o tróny. Väčšina exteriérových scén bola dotváraná počítačom, pretože vyžadovala umiestňovanie monumentálnych stavieb alebo scenérií, ktoré neboli v tom čase dosiahnuteľné prakticky. Raz je dôvodom potreba častého cestovania celého štábu, inokedy sa točí v čase, ktorý kamerám nevyhovuje – v takých a mnohých ďalších prípadoch je nepomerne lacnejšie a efektívnejšie všetko podopĺňať v počítačoch špecializovaných firiem.

Záverečná séria seriálu bude mať premiéru na HBO v apríli 2019 a každá epizóda bude mať neuveriteľné dve hodiny. Do takého času sa dostane skutočne poriadna porcia špeciálnych vizuálnych efektov…

Austrálska pláž Turimetta  je jednoducho nádherná a očarujúca. Existuje však dôvod, prečo sa na nej určite nebudete chcieť okúpať. Teda, pravdepodobne…

Kto sa rozhodne navštíviť Austráliu, celkom určite sa bude snažiť navštíviť aj mesto Sydney. Ponúka vysokú úroveň hotelov, stravovania, zážitkov a kuriozít, hoci podľa mnohých za inými svetovými metropolami v mnohých ohľadoch – najmä zábave – trocha zaostáva. To je však vecou osobného názoru.

Jednou z populárnych atrakcií je sláva budova opery Sydney Opera House, ale aj Harbour Bridge (Prístavný most) a množstvo krásnych pláží. K tým známejším patria pláže Bondi, Bronte, Tamarama, Clovelly, Coogee, Maroubra a tiež Turimetta.

Tá sa nachádza za severe a celkom nepochybne patrí k tým najkrajším na svete. Áno, na celom svete. Najmä západy a východy slnka tu bývajú okúzľujúce a fascinujúce, avšak fotografie pláže vyzerajú úchvatne aj v akomkoľvek inom čase. Môže byť aj zamračené a škaredé počasie, ale Turimetta vyzerá lákavo a krásne.

Ani z ďaleka však pláž Turimetta nie je konvenčná dovolenková destinácia. Dno pláže nie je pieskové ani kamenisté, ale doslova tvrdé, zo solídneho kameňa, po ktorom je chodiť nielen nepríjemné, ale v prvom rade nebezpečné. Druhou vecou, pre ktorú by ste určite nechceli plávať vo vodách tejto pláže, sú jej brehy plné útesov, ostrých kameňov a šialene búrlivej vody. Neustále prítomné vlny by vás v spojení s ostrými kameňmi rozsekali na kúsky.

Pláž Turimetta síce nie je určená na plávanie a ak ju navštívite, zrejme sa ňu nebudete deliť s veľa turistami. Patrí však k tým, ktoré má zmysel vidieť aspoň raz v živote, najmä počas západu alebo východu slnka vraj ide o nezabudniteľný zážitok.

Píšeme si teda ďalšiu destináciu na náš zoznam miest, ktoré chceme počas života navštíviť, tentokrát austrálsku Turimettu.