Category: Archive

Jednokolesové motorky majú potenciál stať sa v dohľadnej dobe štandardom aj na našich cestách. Detailný pohľad na problémy a výhody spojené s jednokolesovým prevedením vozidiel.

Je to návrat k jednoduchosti a základnej mechanike. Ručný stroj na výrobu espressa z dielne dizajnéra Woutera Strietmana je nielen umeleckým dielom, ale aj avantgardou neoklasicizmu vo svete domácej výroby kvalitnej kávy.

Internet a sociálne siete k nám prinášajú možnosti a väčšiu slobodu, o tom nemožno pochybovať. So zväčšujúcou sa slobodou vzniká aj potreba väčšej zodpovednosti a uvedomovania si dôsledkov všetkého, čo povieme a napíšeme. Existuje dnes ešte skutočné právo na súkromie?

Facebook, Twitter, Instagram, to sú tie najvýznamenejšie sociálne siete zodpovedné za to, že strácame súkromie, či už zámerne alebo nechtiac. Aj keď to nezverejním priamo ja, z fotiek od rodiny je zrejmé, kde som trávil čas alebo aké mám nové auto.

Sociálne siete stavajú na prirodzenej ľudskej potrebe zdieľania. Zdieľania zaujímavostí, udalostí, záľub a tiež samého seba. Potreba mať fanúšikov je fenoménom modernej doby, môže ich mať doslova každý. Počet lajkov, odberateľov a komentárov je niečo lákavé, možno až návykové. Nie je sa čomu čudovať, že im mnohí ľudia (a bavíme sa o miliónoch) podľahnú a svoje dni už bežne napĺňajú starostlivosťou o vlastné online profily. Baví ich byť verejnými, tešia sa z reakcií neznámych ľudí a sú avantgardou toho, čo sa možno stane štandardom o niekoľko rokov – úplnej transparentnosti.

Vo filme The Circle Emma Watson a Tom Hanks snívali o svete, kde je všetko verejné a transparentné. Nie je to vôbec hlúpa myšlienka, že verejná mienka môže prinútiť ľudí správať sa zodpovedne. Veď keby sme vedeli, že nás neustále niekto pozoruje, vyhli by sme sa našim zlozvykom, dávali by sme si pozor chyby a vyvarovali by sme sa vecí, za ktoré sa hanbíme. Zaujímavá myšlienka, avšak ako hovorí prezident Trump: „Sounds good, doesn’t work.“

Naša skúsenosť poukazuje na to, že s otvorenosťou prichádza aj nevkus, neetické správanie, priam úžasná snaha o pútanie pozornosti aj za cenu trápnosti a nemorálnosti. Lajky sú považované za meradlo správnosti aj napriek tomu, že to tak dokázateľne nie je. Možno je to iba problém tejto doby a súvisí s nedostatočnou vyspelosťou jednotlivcov, ktorým jednoducho nedochádza, že za svoje verejné vystúpenia nesú zodpovednosť a budú musieť znášať dôsledky, ktoré ich činnosť vyvolá – bez ohľadu na to, či budú pozitívne alebo negatívne.

Nech to ale vyznie akokoľvek, musíme si priznať, že je dobré, ak ľudia internet využívajú aj takýmto spôsobom. Veď práve na to existuje! Prezrádzajú viac o svojom charaktere a napríklad personalista môže jednoducho zistiť, že takýto potencionálny zamestnanec do profilu spoločnosti nezapadá. Naopak, u iných kandidátov na rovnakú pracovnú pozíciu môže práve vďaka ich sebaprezentácii na internete oceniť ich schopnosť seriózneho vystupovania a snahu o vytvorenie dobrého dojmu. Alebo práve naopak.

Stále máme právo na súkromie, ale musíme sa zmieriť s tým, že sa bude stále zužovať; o tom nemožno pochybovať. Sledujeme rastúci tlak na to, aby sme všetci boli online. Firmy chcú mať reprezentatívnych zamestnancov a lídrov, ľudia chcú byť v kontakte s rodinou a priateľmi, všadeprítomné kamerové systémy vedia identifikovať jednotlivcov v obchodoch (Innovatrics, Amazon), pre online nákup sa musíme najprv zaregistrovať pomocou profilu na sociálnej sieti. Všetko sa ukladá a môže využiť v náš prospech, eventuálne v neprospech.

Ešte v UnitedLife 04 (2/2014) som písal, že čím je človek úspešnejší a v našej spoločenskej hierarchii vyššie, tým má zodpovednosť za viac vecí. Okrem iného aj za to, ako budú rozmýšľať a konať jeho priaznivci. V dobe internetu to platí dvojnásobne, pretože každá mediálne exponovaná osoba je mienkotvorcom a vzorom.

Ako novinár pohybujúci sa v prostredí technologických firiem predpokladám, že úplná transparentnosť nie je sci-fi a v dohľadnej dobe sa stane zlatým štandardom ľudí, ktorých si spoločnosť určí za svojich lídrov. Ak ide o politické a spoločensky dôležité funkcie, im sa musí človek obetovať a ľudia majú právo vedieť a vidieť, ako tento človek pracuje, komunikuje, žije a napĺňa svoje prísľuby. Väčšina ľudí si zachová verejné profily na sociálnych sieťach s tým, že sa budú ukazovať práve v tom svetle, ktoré im práve vyhovuje.

Trasa zo San Francisca do New Yorku má 5 467 kilometrov prechádza až cez 11 štátov. Lietadlom sa dá absolvovať za relatívne krátky čas niekoľkých hodín a dnes už za primerané peniaze, avšak z výšky niekoľkých kilometrov toho veľa neuvidíte. Istý bloger menom Derek Low vyskúšal, aké je to cestovať naprieč celým USA vlakom s prekvapivo nízkou cenou.

Pokiaľ ide o cestovanie, môže to byť jeden z najhodnotnejších a najviac oslobodzujúcich zážitkov. Je to čas učenia a sebaurčenia, ktorý umožňuje doslova absorbovať odlišné svety, kultúry, životné štýly, krásy i nedostatky sveta. Nájdenie času na oslobodenie od zodpovednosti za život môže byť zložité, ak však dostanete príležitosť a čas, môže to byť jedno z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré spravíte. A keď sa počas svojej cesty dostanete do Severnej Ameriky, môže byť pre vás užitočné, že od západného na východné pobrežie možno cestovať za niečo málo vyše 200 amerických dolárov a pritom vidieť celú túto obrovskú rozmanitú zem z prirodzenej perspektívy – teda nie tej leteckej.

Blogger Derek Low sa ujal iniciatívy na vypracovanie detailov nákladovo priaznivého amerického vlakového dobrodružstva, ktoré ho stálo trochu viac ako 200 dolárov. Presne 213 USD. A jeho kroky môžete nasledovať aj vy. Samozrejme, našinec musí počítať s nákladmi spojenými s cestou z Európy do USA, blogger navyše neuvádza, že by bola táto jeho cena spiatočná. Za cestu späť (New York – San Francisco) teda zaplatíte minimálne toľko, čo za prvú cestu. Na cestovateľské pomery to sú však stále výborné ceny, ak uvážime, že ide o cestu naprieč celým kontinentom.

Zo San Franciska do New Yorku vás čaká cesta 3,397 míľ (5 467 km), ktorá prechádza cez 11 štátov. Čo je priam fantastické, cestovanie vlakom pokrýva náklady na ubytovanie – vo vlaku máte k dispozícii vlastné kupé s občerstvením a relatívne pohodlným lôžkom. Môžete kopnúť späť a absorbovať scénický výlet, prekonávať slávne orientačné body a názory, ktoré sú známe po celom svete.

Zabránite vybrakovaniu svojho bankového konta a cesta vás prevedie väčšinou kontinentálnych Spojených štátov na výlet života, ktorý inak by vás stálo nielen viac peňazí, ale viac času. Kompletný rozpis tohto fenomenálneho riešenia blogger Low uvádza podrobne a tak, aby ste jeho postup vedeli využiť aj vy – celý jeho príspevok čítajte na stránke Providr.

TOTO JE BUDÚCNOSŤ BÝVANIA.

Kreatívny tím Skylab Architecture spolupracoval s Metod Skylab na vývoji impozantného modulárneho panelového bývania v Portlande (Oregon, Spojené štáty). Modulárny dom s názvom Taft je rezidencia pozostávajúca z 28 samostatných modulov, ktoré boli dovezené na jedno miesto a priamo na ňom pospájané dokopy. Proces stavby nehnuteľnosti sa tak dramatickým spôsobom zjednodušil.

Podľa architektov má projekt dve poschodia, 4 spálne, 3 kúpeľne a spoločenskú miestnosť, dokopy na ploche 365 štvorcových metrov.

Vďaka kreatívnemu dizajnu je interiér hravý, moderný, stále však útulný a vhodný pre rodinný život. Obývací priestor s vysokým stropom má veľké okná a veľa priestoru pre zábavu. Zaujímavosťou sú drevené trámy na stropoch, ktoré sú priznané a tvoria dizajn včelieho plástu. To je mimochodom prirodzený dizajn, ktorý sa využíva v priemysle na radikálne zvýšenie pevnosti materiálov a štruktúr.

Táto technika používa moduly s trojuholníkovou, štvorcovou a obdĺžnikovou konštrukciou, ktoré sú navrhnuté tak, aby sa dali spájať a vytvárať nekonečné možnosti tvorby priestoru. Umožňujú tak, aby domy mali jedinečné a od seba úplne odlišné dizajny, zároveň však boli založené na rovnakých základoch.

Módna značka Rag & Bone u nás nie je veľmi známa, jej najnovšie promo video Why Can’t We Get Along s herečkou Kate Mara a hercom Anselom Elgortom vás však zaručene zaujme aj vtedy, ak nie ste fanúšik módneho priemyslu.

Pri výrobe klipu bolo využitých niekoľko pomerne jednoduchých kamerových techník, ako pomerne statickú scénu spraviť dynamickou a priam hypnotickou. Tvorcovia použili rôzne statívy a držiaky pripevnené na pohybujúcich sa konštrukciách, pričom využili výhradne kamerovú techniku bez dodatočnej úpravy vizuálu v počítači. Výsledok je priam ohromujúci a spoločne s príjemnou ambientnou hudbou si budete chcieť klip Why Can’t We Get Along  pozrieť aj niekoľkokrát po sebe.

Airbus nespomaľuje na prácach na elektrickom lietajúcom taxíku. Prototyp taxi-drona je pripravený a práve dokonca vykonal prvý testovací let – s úspechom. Možno, že za niekoľko rokov budú taxíky podobné tomuto prototypu lietať ponad naše cesty a krásne obchádzať nekonečné dopravné zápchy a obmedzenia.

Elon Musk chce zmierniť dopravné zápchy v mestskej doprave tým, že tú verejnú presunie pod zem. ale konzorcium európskej leteckej dopravy má iný názor. Namiesto jazdy tunelmi navrhuje, aby sa doprava presunula do vzduchu a dokonale sa tak vyhla akýmkoľvek dopravným obmedzeniam. Príkladom, že je to reálne, je Airbus Vahana, ktoré spoločnosť vytvorila pomerne nedávno. Prvé vizualizácie výrobcu vyzerali futuristicky, správy boli naplnené optimizmom a spoločnosť už dnes má za sebou prvý test prototypu.

V aktuálnej verzii sa tento letecký taxík podobá obrovskému dronu. Máme osem vrtúľ a kabínu pre štyroch cestujúcich. Vahana pritom lieta výlučne na elektrický pohon, čím by mohla byť zaujímavá aj z hľadiska ekologickej nezávadnosti dopravy budúcnosti.

Práca prebieha tak rýchlo, že skúšobný prototyp už bol pripravený nejaký čas- výrobca čakal iba na termín, kedy bude môcť zrealizovať jeho prvý let.

Ten bol úspešný a 31. januára Vahana absolvovala svojom prvom lete. Vzlietla do výšky 5 metrov a zostala vo vzduchu po dobu 53 sekúnd. Test sa uskutočnil bez akýchkoľvek prekážok a stroj pristál bez poškodenia. Aj keď sa to nemusí zdať ako taký fantastický úspech, v skutočnosti táto necelá minúta letu znamená veľa. Napovedá o tom, že megadrony sú reálnou víziou dopravy budúcnosti.

Zdroj: The Verge

Z bezpečnostných dôvodov sa experiment uskutočnil bez cestujúcich. Test sa potom opakoval na druhý deň, opäť bez akýchkoľvek komplikácií.

Teraz spoločnosť čaká na ďalšie testy, ktoré jej umožnia posunúť sa smerom k finálnemu produktu. Možno, že za niekoľko rokov sa v prvých mestách na svete vyhneme dopravným zápcham práve pomocou podobných dronov.

Najväčšie smetisko sveta je v Južnej Kórei a ročne na ňom pribudne nepredstaviteľných 6,3 miliónov ton odpadu. To je až 20-tisíc ton každý jeden deň, čo predstavuje až 14 ton na každú minútu!

Moderná spoločnosť je založená na konzume a s tým ide ruka v ruke produkcia odpadu. Aj napriek tomu, že vyspelé krajiny sa snažia obmedzovať produkciu odpadov a vo veľkej miere ho recyklovať, k zero-waste mestám máme stále pomerne ďaleko.

Európa a Spojené štáty americké v tomto kontexte vyvíjajú konkrétne kroky a majú záujem o zlepšenie pomerov, avšak čím ďalej na východ sa situácia zhoršuje. Nie je prekvapením, že najväčšie smetiská sveta sú práve v Ázii, hoci ani USA sa stále nemá čím chváliť!

Obrie skládky sa zväčšujú o milióny ton odpadu ročne

Ľudstvo aktuálne produkuje asi 1,3 miliardy ton odpadu ročne! Mnoho z týchto skládok existuje (aj vzhľadom na počet obyvateľov) v južnej a juhovýchodnej Ázii, teda v krajinách, ako sú India, Čína či Hongkong. Najväčšia skládka v tejto oblasti a jedna z najväčších celosvetovo sa však nachádza inde – v Južnej Kórei. Na skládku Sudokwon, ktorá bola založená v roku 1992, pribudne každým dňom 18- až 20-tisíc ton odpadu, čo znamená okolo 6,3 milióna ton ročne!

V nigérijskom Lagose, mimochodom v jednom z najväčších miest Afriky, napríklad môžeme nájsť skládku Olusosun. Tá sa rozrastá o 9000 ton odpadu denne, a to vrátane veľkého množstva nebezpečného elektronického odpadu, ktorý sem putuje z rozvinutých krajín. Miestnym ľuďom tak pri požiari hrozia závažné zdravotné riziká.

Ďalšie obrie skládky ležia na oboch amerických kontinentoch. Medzi najväčšie patrí tá v Bordo Poniente v Mexiku (12-tisíc ton odpadu za deň), avšak ďalšie sú priamo území Spojených štátov amerických. S Bordo Poniente je porovnateľná skládka v Puente Hills v Kalifornii. Na tom ostatne nie je nič podivného, pretože USA sú najväčším producentom odpadu sveta – vznikne ho tu 620-tisíc ton denne, to znamená 713 kg na osobu za rok!

Veľký pacifický odpadkový pás

Medzi najväčšie skládky sveta patrí tzv. Veľký pacifický odpadkový pás , ktorý sa nachádza v blízkosti Havajských ostrovov. Samozrejme, že v tomto prípade by mal výraz „skládka“ v úvodzovkách, pretože nejde o priestor pre ukladanie odpadu vytvorený človekom. Obrovské množstvo odpadkov na morskej hladine o veľkosti Španielska je výsledkom pôsobenia severopacifického subtropického prúdu. Avšak producentom tohto odpadu je stále človek.

Paradoxom je, že sa nachádza v morskej prírodnej rezervácii, ktorú vyhlásil bývalý americký prezident Georg W. Bush. To, že sa v tejto časti rezervácie morským živočíchom nežije práve najlepšie, asi netreba zdôrazňovať. Podľa niektorých prepočtov by vyčistenie pásu trvalo zhruba päť rokov!

zdroj: siegl.cz

Včera sme sa dozvedeli, že vo veku 91 rokov zomrel zakladateľ spoločnosti IKEA, ktorého meno väčšina ľudí ani nepozná. Ingvar Kamprad nie je na prvý pohľad tak zaujímavý, pretože okolo seba nemá žiadne škandály a nie sú pre neho typické horkokrvné vyjadrenia, jednoznačne však patrí k revolucionárom modernej spoločnosti a podnikania ako takého. Aj napriek tomu, že bol považovaný za 8. najbohatšieho človeka na svete, jazdil na starom Volve a dbal na to, aby „neuletel“ z normálneho života.

Zakladateľ značky IKEA sa nedožil takých ovácií ako Steve Jobs, ale jeho prínos pre celý svet je nepopierateľný. Značka, ktorú založil, priniesla celkom nový pohľad na interiérový dizajn, s tým spojenú kvalitu života a spojila zdanlivo nespojiteľné: nízku cenu s vysokou kvalitou. To, že dnes je švédsky obchodný dom s nábytkom a rozličným tovarom lídrom v oblasti výroby a predaja nábytkov, doplnkov, vedúcou spoločnosťou svojho typu v otázke recyklácie a šetrenia nákladov, nie je náhoda. Ide o odraz filozofie a životného štýlu jej zakladateľa, ktorý ju založil iba ako 17-ročný chlapec.

Ingvar Kamprad sa narodil 30. marca 1926 
vo švédskom Elmtaryd v kraji Småland.
Bol dvakrát ženatý a mal štyri deti,
z nich prvé adoptované.

Keď sa bavíme o ľuďoch úspešných v biznise, zvyčajne sa dozvedáme, že prvopočiatky ich podnikania nastali už vo veľmi skorom, často predškolskom veku. Kamprad nebol výnimkou a rôzne zdroje uvádzajú, že už ako 5-ročný chlapec predával zápalky, kde zarobil svoje prvé peniaze. Neskôr vraj zistil, že keď pocestuje do blízkeho mesta, nakúpi tam veľké balenie krabičiek zápaliek a tie potom predá jednotlivo, zarobí na tom pomerne veľa peňazí – snáď tu by sme mohli nájsť začiatok jeho filozofie robiť veci vo veľkom, aby bolo možné ceny stlačiť až na nutné minimum.

Dodnes je to filozofiou značky IKEA – vyrábať obrovské množstvá výrobkov, znižovať ceny ich výroby, následne ich predávať za ceny podliezajúce konkurenciu a ešte na tom všetkom zarobiť. Postupne sa dostal k predaju semien, rýb, písacích potrieb či dokonca vianočných ozdôb. Mladý muž sa ukázal ako všestranný obchodník, čo pretavil do svojej spoločnosti.

Značku IKEA založil ako 17-ročný v roku 1943 a prostriedky získal z odmeny, ktorú mu vyplatil jeho otec za dobré výsledky počas štúdií. Názov spoločnosti je v skutočnosti akronym, teda je tvorený prvými písmenami niekoľkých slov. Ide o  meno Ingvar (I) Kamprad (K), mesta, kde sa narodil, Elmtaryd (E), a neďalekej dediny Agunnaryd (A). Prvú predajňu otvoril až v roku 1958, teda 15 rokov po založení firmy. Neznamená to však, že by sa mu nedarilo, práve naopak. Dnes sa v Älmhulte na mieste prvej predajne nachádza múzeum venované práve tomuto populárnemu obchodnému reťazcu.

Jedným z podnetov na všemožné šetrenie nákladov bolo aj akési vlastenectvo. Kamprad bol rodený smalandčan a z jeho rozhovoru pre švédske noviny Sydsvenskan  vyplýva, že sa obáva, že po jeho smrti už nebude IKEA tak dbať na low-cost politiku, pretože v jej vedení nebude smalandčan.

Vo Švédsku odmietal platiť dane,
tak sa v roku 1973 uchýlil do exilu.
Domov sa vrátil až v marci 2014 a dožil v kraji Småland. 

Nadmerné šetrenie vo firme a aj v súkromí

Z Kamprada sa stala legenda pre jeho šetrný životný štýl. Aj napriek tomu, že nahromadil majetok v hodnote neuveriteľných 60 miliárd eur a v roku 2009 ho Forbes vyhlásil za 5. najbohatšieho človeka na svete, nakupoval oblečenie v second hande a jazdil iba staré Volvo z roku 1993 a automobily značky Škoda. Vraj to mal v krvi, podľa denníka The Guardian celá jeho rodina nemala záujem o hodinky, štýlové oblečenie a drahé autá.

V jednom z rozhovorov dokonca pripomenul, že aj ku kaderníkovi chodí iba tam, kde je veľmi lacno. Počas života často cestoval do rozvojových krajín a tieto cesty využíval práve aj na návštevy miestnych holičstiev.

V roku 1999 vydal knihu Leading By Design: The Ikea Story, kde tvrdil okrem iného aj to, že „nie je efektívnejšej metódy ako ísť dobrým príkladom“. Sám pritom jeho minulosť obsahuje kapitolu, ktorú nemusí každý prijať s pochopením. Ako mladý muž bol členom fašistického odboja, čo o dekády neskôr vo verejnom liste pre zamestnancov IKEA v roku 1994 označil za najväčšiu chybu svojho života. Byť príkladom znamená aj priznať si vlastné chyby, v tomto ohľade môže byť Kamprad považovaný za veľkú výnimku. Taký Henry Ford svoje sympatie k fašistom nikdy nepopieral, dokonca priamo Hitlerovi posielal k narodeninám veľkorysé finančné dary: pravidelne až 50-tisíc amerických dolárov, čo bola v 40. rokoch 20. storočia priam astronomická čiastka.

Ingvar Kamprad zomrel prirodzenou smrťou v spánku 27. januára 2018 vo veku 91 rokov v oblasti Liatorp, Älmhult vo Švédsku. Je jedným z popredných podnikateľov 20. storočia a ako uvádzajú zdroje, na jeho posteliach leží každý desiaty Európan. A je veľmi pravdepodobné, že každý z nich má doma aspoň niečo od firmy, ktorú založil – veď aj tento článok bol napísaný na stole tejto legendárnej švédskej značky.

Zdroje: 1, 2, 3, 4 

Nebudeme sa klamať, je to najmä o drahých a kvalitných veciach.

Internet je plný všemožných návodov, ako zo seba spraviť atraktívnejšieho, úspešnejšieho a obľúbenejšieho človeka. Každý si tieto krátke tipy rád číta a dúfa, že raz príde doba, kedy ich začne uplatňovať aj na sebe. Toto síce zabaví a zabije čas, ale praktický zmysel to nemá. Treba na to ísť presne naopak.

V prvom rade je potrebné uzrejmiť si priority. Cieľom nemá byť vyzerať ako úspešný človek, ale reálne sa ním stať. Spoločne s úspechom, rozumejme tým predovšetkým úspech v práci, v súkromí i životnom štýle zároveň, prichádza aj tá atraktivita, štýl, vyššia sebadôvera, snáď občas aj lepšie sebauvedomenie a pochopenie vecí, ktoré ostávajú väčšine ľudí skryté kvôli neinformovanosti a neskúsenosti.

O úspešných mužoch panujú určité stereotypy, s ktorými nemusíme vždy súhlasiť, ale pravdou je, že sa zakladajú na realite. Napríklad to, že úspešný človek si kupuje drahé autá, nie je výmysel. Ani vtedy, keď sa dozvieme, že Mark Zuckerberg jazdí staré MPV-čko, pretože on je iba výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo.

Úspech teda obnáša niekoľko celkom prirodzených životných zmien, ktorým sa úspešný muž veľmi nevyhne. Ide napríklad aj o tieto veci, ktoré sú typické predovšetkým pre úspešného muža a ktoré z neho robia zaujímavejšieho, príťažlivejšieho a obľúbenejšieho človeka. Viete si predstaviť seba v kontexte nižšie priložených textov?