Category: Archive

Projekt #BigArtRide spojil kultúru, históriu, umenie a moderné technológie do jedného celku, ktorý si na vlastnej koži mohli vyskúšať stovky ľudí z celej Európy. Stačilo sa posadiť na bicykel, nasadiť si okuliare virtuálnej reality Oculus Rift a užiť si jazdu surrealistickým prostredím tak, ako keby ste v ňom skutočne bicyklovali. My sme to vyskúšali a nech sa tento výdobytok techniky pozeráme z akéhokoľvek hľadiska, sme presvedčení, že je to veľká vec.

#BigArtRide je holandský projekt, ktorý s pomocou iných členských štátov Európskej únie upozorňuje na umenie atraktívnym spôsobom, ktorý je blízky mladým ľuďom, ale celkom pochopiteľný aj pre staršie ročníky. Bratislava bola poslednou zastávkou tohto putovného podujatia po mestách ako Brusel, Rím, Praha, Paríž či Amsterdam.

Projekt bol súčasťou väčšej kampane digitálnej knižnice Europeana s názvom Europeana 280. Jej cieľom je vyvolať u Európanov záujem o naše spoločné umelecké dedičstvo. Kampaň obsahuje niektoré z najvýnimočnejších a najvýznamnejších výtvarných diel Európy – od Výkriku Edvarda Muncha cez Rembrandtovu Nočnú hliadku až po Madonu s anjelom od Ľudovíta Fullu. Všetky diela do projektu poskytli európske kultúrne inštitúcie. Slovensko do kampane prispelo napríklad aj významnými umeleckými dielami od Jána Kupeckého či Rudolfa Sikoru. Úplný zoznam 13 slovenských umeleckých diel v projekte Europeana 280, ktoré poskytla Slovenská národná galéria, je dostupný na webovej stránke Europeana Collections. Osem z nich sa nakoniec zaradilo medzi 212 európskych diel, ktoré sú súčasťou projektu #BigArtRide.

Princíp účasti bol jednoduchý: dvaja účastníci – jeden v Bratislave, druhý v Amsterdame – si na hlavu nasadia zariadenie na virtuálnu realitu a vydajú sa na preteky po virtuálnom meste, kde nájdu niektoré z najznámejších a najvýnimočnejších výtvarných diel európskych autorov.
Netypické a inovatívne technické riešenie zdieľanej virtuálnej reality, v ktorom sa pohybujete s pomocou fyzicky ovládaného bicykla, poskytla holandská dizajnová agentúra DropStuff s podporou digitálnej knižnice Europeana, Holandského inštitútu pre zvuk a obraz, veľvyslanectiev Holandského kráľovstva v Európe a holandského predsedníctva Rady EÚ. Projekt finančne podporila Európska komisia.

Keď si v autopožičovni AVIS rezervujete  akýkoľvek automobil, môžete sa spoľahnúť, že ho prevezmete v špičkovom technickom stave a s výbornou výbavou. Klimatizácia a kvalitný zvuk je pritom základ, ktorý autopožičovňa propaguje vo svojich najnovších spotoch. Šíria sa slovenským internetom a za niekoľko dní od zverejnenia si ich pozrelo viac ako 20-tisíc ľudí.

Klimatizácia

Kvalitná audiovýbava

Tanečníci The Pastels

S priemernosťou sa stretávame už v detstve. Odporúčajú nám zapadnúť do davu a rodina, škola a okolie nás formujú, aby sme nevyčnievali z radu.

Byť priemerný znamená byť nevýrazný, zapadať do davu. Prečo je to tak a prečo je teda väčšina priemerná? Priemernosť prichádza prirodzene a jej dôsledkom sú aj priemerné nároky. Človek je buď je sám sebou alebo v rámci svojej individuality podľahne trendu, ktorý od neho očakáva okolitá spoločnosť. Je to človek, ktorý sa zmieri so svojím postavením a cestou, po ktorej ide. Nevyžaduje od seba samého viac, priemernosť je vlastne určitá forma uspokojenia sa so sebou.

Ľudské vlastnosti ako súťaživosť, kreativita, schopnosti, disciplína a ďalšie však majú slúžiť k dosahovaniu najlepších výsledkov, čo určite nie je prejavom priemernosti.

Každý môže v niečom vynikať

Veľká časť populácie je priemerná. Napriek tomu, že ľudí, ktorí sú výnimoční, uznávame, obdivujeme a možno aj napodobňujeme, nevieme sami dosiahnuť to isté. Znamená to, že ľudia rezignujú na snahu byť lepšími? Je jednoduchšie a pohodlnejšie zmieriť sa s aktuálnou situáciou a hľadať príčiny, prečo to tak má byť. Ak sme priemerní, hľadáme dôvody mimo nás – sťažujeme sa na rodičov, sociálne zázemie, školu, krajinu.

Je to skutočne tak, že tieto faktory majú vplyv na to, či môžeme alebo nemôže byť nadpriemerní? Nie. Takto rozhodne nie je. Pôvodcom väčšiny dobrých i zlých vecí sme v konečnom dôsledku my.

Priemernosť nás svojím spôsobom vyjadruje, hovorí o našom postoji k práci, k životu a okoliu. Životm v ktorom žijeme, vonkoncom nie je priemerný a závisí len od nás, ako chceme naozaj žiť. Život plný zážitkov, fantázie, zmyselnosti a úžitku – alebo každodenne sa opakujúce tortúry, ktoré akceptujeme celé desiatky rokov.

5 základných predpokladov na ceste k výnimočnosti.

Ako na to, ak chceme zmeniť zaužívané veci? Ako zmeniť seba samého? Základným predpokladom pozitívnej zmeny je identifikácia problému a ochota problém odstrániť. Tu sa môže začať naša – vaša cesta, ako sa vymaniť z priemernosti.

1. MYSLIME
Používajme hlavu a myslime (neopakujme všetko ako papagáje po iných)

2. KOMUNIKUJME
Používajme ústa na to, aby to, čo vymyslíme, sme boli schopní interpretovať (koordinujme myseľ s verbálnou komunikáciou)

3. PRENESME MYŠLIENKY NA PAPIER
Ak vieme verbálne popísať, čo sme vymysleli, mali by sme to vedieť aj napísať na papier alebo dokument v počítači.

4. KONAJME
Ak niečo vymyslíme a vieme to iným povedať a napísať, začnime konať (koordinácia viacerých častí nášho ja za dopredu stanoveným cieľom)

5. DOKONČIME
Ak niečo začneme, dotiahnime to do úspešného konca (buďme disciplinovaní)

Základným cvičením máme možnosť zmeniť svoj existujúci život  plný priemernosti na cestu k výnimočnosti. Vieme to aplikovať v súkromí, v práci, ako aj s priateľmi kdekoľvek, kde máme chuť zmeniť existujúci stav a zažiť progres. Ak dokážeme zmeniť seba, pokúsme sa pomôcť aj ostatným v našom okolí. Bez ochoty sa zmeniť nie je možné ostatným pomôcť.

Musia chcieť!

Najlepším prípadom „ako na to“, je učiť deti už od útleho detstva byť výnimočné. Usporadúvať pre ne súťaže, hľadať zábavu v tom, čo robia, podporovať kreativitu, nech je akákoľvek. Pomáhať rozvíjať osobnosť všetkými smermi, ktoré ďalej kreatívne pôsobia na ľudskú myseľ. Musíme nás mozog naučiť myslieť a využívať kapacitu, ktorú máme na ďalšiu tvorbu. Ľudia ako takí sú kreatívni a všetko, čo máme dnes okolo seba, vytvorili kreatívni ľudia, ktorých cieľom bolo byť užitočnými.

Dosahujú  ciele, ktoré si predurčili. Je nutné vedieť takéto deti a ľudí chváliť, hodnotiť ich úspechy a, samozrejme, aj neúspechy, podporovať ich kreativitu. Je to presne to isté, ako keď v počítači niekto niečo napíše a následne odošle správu klávesou Enter. Je to dokonanie našej aktivity a s tým spojenej myšlienky. A tá sa skladá z veľkého množstva drobných udalostí, ktoré nás sprevádzajú našim konaním počas celého života.

Byť výnimočným sa oplatí.

V dnešnej dobe, v spoločnosti, ktorá nám podsúva peniaze a postavenie ako základ štastia, často zabúdame na to, čo je v skutočnosti naším vnútorným poslaním. Každý človek sa narodí s istými charakteristickými črtami, ktoré sa prejavujú už od útleho detstva. Tieto črty sú však často priamo aj nepriamo potláčané – najskôr rodičmi, neskôr učiteľmi a spoločnosťou, až napokon jedincom samotným. Nejedná sa však o správanie zlé či nebezpečné voči spoločnosti, ako skôr o povahové črty, ktoré sú pre spoločnosť neželané, lebo takpovediac „vytŕčajú z davu“.

Každého v živote čaká vlastná cesta formovania samého seba, ktorá sa vyskytuje vo viacerých etapách života. Prvým krokom je však spoznanie samého seba na úrovni, ktorá sa neriadi nastaveným sociálnym štandardom. Ako sa však odosobniť od niečoho, čo je v nás tak pevne vryté?

Treba si klásť súbor úprimnych otázok a ešte úprimnejších odpovedí, ktoré nás často privedú, až do detstva, kde sme sa riadili ešte našimi primárnymi nastaveniami. Často to boli tie vlastnosti, ktoré sa nejaká vyššia autorita s dobrým úmyslom snažila odstrániť a naučili nás tieto vlastnosti vytesniť. Paradoxné je, že práve tieto vlastnosti sú často najcharakteristickejšími črtami našej osobnosti. V istej etape života však človek príde do bodu, kedy zrazu stratí svoju cestu. Práve vtedy si častokrát uvedomí, že to vlastne ani nebola cesta, ktorou sa skutočne túžil uberať, ale cesta, ktorú vyhodnotil ako vyhovujúcu, lebo takú schvaľovala aj spoločnosť, ktorá ho vychovala. Tento spoločenský tlak sa však deje podvedome. Je to len klasická spoločenská štandardizácia, ktorej súčasťou sa stáva väčšina bez toho, aby o tom vedela.

Retrospektívny pohľad na naše životné voľby a situácie v ktorých sme sa ocitli, nás môže priviesť práve ku koreňom samého seba. Vtedy si človek uvedomí, že nie len tie vedomé rozhodnutia, ale aj ľudia v jeho živote, životné situácie či vlastné šťastie sú iba produktom nastavenia jeho myslenia. Napokon, je zbytočné pracovať na svojom zjave či statuse. Pokiaľ sme si najprv nenastavili v hlave správny program, s ktorým by sme boli stotožnení, všetko úsilie výjde na zmar. Cesta k sebe je cesta ku šťastiu, a tá sa začína práve údržbou vnútorných nastavení nášho nášho myslenia.

Ja som sa na cestu k sebapoznaniu vydala vďaka koučingu. Na začiatku som si v rámci jedného cvičenia mala chronologicky napísať významné životné udalosti, ktoré ma pozitívne i negatívne ovplyvnili. Pri tom som zistila, že v mojom živote sa isté situácie akoby opakovali. Aj ľudia v mojom živote boli akosi podobní, respektíve mali na mňa rovnaký vplyv. Vtedy, keď som na tie fakty pozerala čierne na bielom, som si uvedomila, že je to zrejme práve nastavenie v mojej hlave, ktoré mi priťahuje do života tieto situácie a ľudí.

Prišlo mi to neuveriteľné zistenie, no vedela som, že len uvedomiť si to mi nepomôže, musela som na sebe začať pracovať. A tak som začala analyzovať životné situácie a voľby. Zamýšľala som sa odkiaľ vlastne prišli a prečo som ich spravila. Nakoniec odpoveďou na moje otázky boli väčšinou situácie z môjho detstva a dospievania. Napríklad od detstva som chcela všetko organizovať a bola som dosť asertívna, a svoj názor vždy dala najavo. No tieto vlastnosti sa vraj nepatria, a tak som ich postupne utlmila natoľko, až som sa stala niečím, čím som nebola. Všetko, čo sa okolo mňa vtedy dialo, ma ovplyvňovalo a formovalo. Naučila som sa hlavne nevytŕčať z radu, no to som netušila, že to bude ovplyvňovať celý môj život v záležitostiach zdanlivo nesúvisiach. Kľúčom teda bolo tieto nastavenia prestaviť.

Bola to dlhá cesta – vlastne aj stále je. Teraz sa snažím neustále nastavovať operatívne, a tak predísť ďalšiemu zacykleniu sa v nastaveniach, ktoré neslúžia mne, ale okoliu či spoločnosti.

Text: Soňa Zajačeková, Erik Stríž
Foto titulka: © Martin Vrabko
Fotky: © Filip Kulisev, Master QEP, FBIPP

Filip, ako by ste zhodnotili svoj rok 2015? Bol v porovnaní s inými rokmi produktívnejší, hodnotnejší?

Zvyčajne sme odcestovaní šesť až sedem mesiacov v roku a nedá sa povedať, že by sme teraz navštívili niečo lepšie alebo horšie. Za tie roky je tých ciest a krajín veľmi veľa. No minulý rok som spravil aj mnoho fotografií zo Slovenska. Najmä zimných, používal som pritom dron. Dron mi tiež pomohol v Austrálii a na ceste po osemnástich ostrovoch v Mikronézii, Melanézii a Polynézii fotiť miesta, kde som si nemohol zabezpečiť helikoptéru. Pri tých ostrovných štátoch sa často helikoptéry ani nedajú zohnať. Výsledky fotenia s dronom sú veľmi pekné a zaujímavé.

Množstvo dychberúcich miest – 6 až 7 mesiacov je však dlhá doba. Kto vám robí spoločnosť na cestách?

Cestujem s mojou manželkou Zuzkou, s ktorou kráčame spolu životom už 25 rokov a spoločne sme postavili na nohy aj tento projekt. Je to môj anjel, môj asistent, a vlastne všetko to, čo by som len mohol chcieť.

Budete aj tento rok vydávať obrazovú knihu?

Áno, tento rok vychádza moja ôsma publikácia, ktorá sa volá Element. Začiatkom septembra bude jej krst na Bratislavskom hrade a v tom istom mesiaci sa dostane aj na pulty kníhkupectiev. Je to obrazová kniha rozdelená podľa klimatických zón. Nebude o príbehoch ako posledné knihy Zoom a Zoom 2, je zbierka najlepších fotografií za posledné roky. Zaujímavosťou je, že Element vyjde v slovenčine aj angličtine a príhovor do nej napísal prezident Andrej Kiska.

Navštevujete miesta, ktoré by o niekoľko dekád mohli zmiznúť z mapy. Aký je váš postoj ku globálnemu otepľovaniu?

Ako to už často býva, pravda je niekde v strede. Naša planéta sa od doby ľadovej otepľuje aj bez vplyvu človeka, my sme len akýsi urýchľovací proces toho celého. Pri cestách navštevujeme často miesta, ktoré sa tratia z máp. Napríklad niektoré ostrovy Polynézie ako Tuvalu alebo Kiribati sú touto témou medializované. Tiež som mal možnosť vidieť tieto ostrovy len nedávno, koncom minulého roka – takže ten dojem je čerstvý. Bol tam vidieť priamy vplyv globálneho otepľovania na ľudí. Keď sme prišli na Kiribati, práve obrovská čínska loď prečerpávala piesok z dna oceánu na brehy.

Venujete pozornosť aj ekologickej osvete?

Nebola by pravda ak by som tvrdil, že cestujem, aby som upozorňoval na to, ako sa to tu tratí; alebo aby som sa venoval klimatickým zmenám. Nedávam signál, aké je to tu zlé a negatívne. Ukazujem, aké je to tu krásne. A to je pre mňa dôležité. Čo už za tým stojí si každý sám domyslí. Čiže ja to beriem z toho pozitívneho hľadiska. Zem je prekrásna, a tú krásu treba ochraňovať.

Ako vidíte úlohu umenia a krásy v živote človeka?

Fascinujú ma vzdialené exotické krajiny. Fascinuje ma teplo a zima, rôzne fotograficky zaujímavé a dôležité miesta – to sa týka farieb, fauny a flóry. Obdivujem tú čistú krásu prírody. Veľa ľudí po mne chce, aby som písal odborné texty alebo organizoval kurzy. Ale ja som len technický článok toho celého, ktorý to chce zachytiť a prezentovať po vizuálnej stránke. Viem, že ma mnohí považujú za umelca, a niektoré ocenenia tomu naznačujú, ale ja sa tak neberiem.

Je podľa vás potrebné fotografiu vyštudovať, ak sa jej človek chce venovať?

Moja profesia nie je fotografia, ja som vyštudoval cestovný ruch a cezeň som sa dostal k fotografii. Bol to vývoj a proces, ktorý trval niekoľko rokov. Mnoho fotografov tento smer neštudovalo. Ja som skôr na tú praktickú ako teoretickú časť. A som veľmi rád, som veľmi spokojný a šťastný, že môžem žiť taký svoj sen.

Váš život by mnohí pokladali za splnený sen. Aké sú vaše sny, ktoré čakajú na svoje naplnenie?

Takých vecí, ktoré by som ešte chcel dosiahnuť, je mnoho. V každom prípade som presvedčený, že človek nikdy nedosiahne maximum, po ktorom už nič nenasleduje. Karol Kállay st. mi raz povedal: „Filip, ty sa máš, veď ty už si dosiahol všetko, čo sa dá v oblasti fotografie prírodnej scenérie“ – a myslel to v dobrom. Ale celkom s tým nesúhlasím a vôbec som nedokázal všetko. Ja som však spokojný. Darí sa mi veľmi dobre a idem ďalej. Vždy je priestor zlepšovať a učiť sa a záleží na tom, ako si človek nastaví latku. Nikto nie je ani najhorší, ani najkrajší – vždy je to len názor z uhla pohľadu danej osoby a toho, ako vás vníma.

Poznáte sa osobne s mnohými známymi tvárami. Aké je monacké knieža Albert?

Mám to šťastie, že sa poznám s viacerými ľuďmi, ktorí sú známi v nejakom odvetví. A musím povedať, že sú to úplne normálni a super ľudia. Často je to opäť len otázka pohľadu alebo toho, ako sú prezentovaní. Ja mám doteraz samé pozitívne skúsenosti. Napríklad také knieža Albert. Je pravda, že žije v inom svete. No zároveň je úplne normálny človek, športovec; ktorý sa radšej porozpráva s bežnými ľudmi ako s významnými štátnymi predstaviteľmi. Keď sa rozprávame, bavíme sa o bežných veciach. Aj tí „veľkí“ ľudia sú v skutočnosti ľudia ako my.

Na svojich cestách ste svedkom pestrej palety ľudských osudov. Portréty však nefotíte. Prečo?

Snažím sa vyhýbať ľuďom (smiech). Všetci ľudia, ktorých na cestách stretávame, sú fantastickí. Keď sa dá, väčšinou si po prílete do danej krajiny prenajmeme terénne vozidlo a ideme do divokej prírody. Ak aj nafotím ľudí alebo zvieratá, je to náhodné. Zopár takých záberov mám – veľmi sa mi to páčilo, ale vôbec som to nehľadal. Moja povaha je skôr introvertná.

Khalil je majstrom svojho umenia, a tým je jedlo a jeho jemnôstky – oleje a korenie. Ako profesionálneho šéfkuchára ho nezaujíma iba symfónia chutí, ale aj nutričná hodnota všetkých prísad. Pochopili sme, že ako šéfkuchár vo výbornej telesnej aj duchovnej kondícii nám môže odhaliť zopár tajomstiev, ako jesť dobre a múdro. Toto sme sa dozvedeli.

Sila byliniek

História používania byliniek a korenín na liečebné účely siaha až do roku 8000 pred n. l. Aj v súčasnosti výskum ukazuje, že tieto kulinárne poklady pomáhajú konzumentom k zdravšej strave.

Korenie nielen vzruší chuťové bunky, ale obsahuje aj úctyhodný zoznam fytonutrientov, základných olejov, antioxidantov, minerálov a vitamínov podstatných pre celkovú pohodu. Korenie je integrálnou súčasťou našej stravy celé storočia, a to vďaka arabským a európskym cestovateľom, ktorí ho rozšírili z miesta jeho pôvodu do celého sveta. Mojím obľúbeným korením je čili. Čili papričky sú dostupné celoročne, dodávajú pikantnú príchuť jedlám na celom svete a odvážlivcom, ktorí vyskúšajú ich ohnivú pálivosť, prinášajú aj zdravie. Dôležitejšie je, že čili obsahuje vitamíny C, A, E, K, B2, B3 a B6; meď, železo, draslík, mangán, vlákninu – ide o super prírodný výživový doplnok. A navyše, horúčosť, ktorú cítite po konzumácii štipľavých čili, spotrebúva energiu – a kalórie.

Používajte oleje múdro

Vedci zistili, že zohrievanie rastlinných olejov vedie k uvoľňovaniu vysokých koncentrácií chemikálií nazývaných aldehydy, ktoré súvisia s ochoreniami ako rakovina, srdcové choroby a demencia. Novší výskum zistil, že slnečnicový a kukuričný olej produkujú aldehydy na 20x vyššej úrovni, ako odporúča SZO. Olivový a repkový olej, maslo a husacia masť uvoľňujú oveľa menej škodlivých chemikálií. Pri príprave steaku alebo volského oka uprednostňujem repkový olej – výsledok je vždy lepší. Husaciu masť používam na pečenie v rúre pri vysokej teplote. Keďže pochádzam z oblasti Stredomoria, v našej domácnosti sme nikdy nevarili s olivovým olejom. Ten pridávame do jedla, keď je už uvarené, alebo si ním pokvapkáme chlieb.

Tajomstvo japonskej dlhovekosti

Podľa viacerých zdrojov Japonci sa dožívajú najvyššieho veku na svete. Niektorí to pripisujú okinawskému spôsobu stravovania. Štatistiky ukazujú, že okinawská strava môže znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny. Pozostáva väčšinou zo zelenej a žltej zeleniny, malého množstva ryže a rýb alebo morských plodov. Zjesť pred jedlom tradičnú japonskú miso polievku sa všeobecne odporúča.

Sladké zemiaky (batáty) by sa mali pravidelne vyskytovať na vašom jedálnom lístku ako zdravý obed, sú veľmi bohaté na antioxidanty. Svojou typickou fialovou farbou sú hviezdami tejto diéty. Vo všeobecnosti, prípustnými potravinami sú ovocie, zelenina, morské plody, avokádo, orechy, hydina, hnedá ryža, tofu, olivový olej, voda a čierny, jazmínový alebo zelený čaj. Naopak, okinawská diéta zakazuje priemyselne spracované a vyprážané jedlá, biele cestoviny, mliečne produkty, chlieb, sladkosti a rafinované oleje. Napokon, rovnako dôležitá je okinawská mantra pred večerou „hara hači bu“, čo znamená „jedz, kým nebudeš plný na osem desatín“.

O ekológii sa v súčasnosti vedie množstvo diskusií. Skutky však často „utekajú“. Našli sme projekt, ktorý má reálnu ambíciu zmeniť jednu zo svetových metropol.

Znečistenie životného prostredia, smog, málo zelene, priveľa výfukových plynov. Týka sa to každého z nás. Osobitne vtedy, ak žijeme vo veľkom meste. Otázka je, či vôbec máme šancu to zmeniť. Paríž v spolupráci so známym architektonickým štúdiom Vincent Callebaut Architectures chce dokázať, že áno. Predstavujeme vám projekt 2050 Paris Smart City. Nech je inšpiráciou aj pre nás a naše mestá!

Podľa klimatického plánu mesta Paríž by sa do roka 2050 mali v tejto metropole znížiť emisie skleníkových plynov až o 75 %. Celkom ambiciózny plán, čo poviete? Projekt 2050 Paris Smart City má za cieľ prispieť k napĺňaniu tejto vízie. Jeho posolstvo je jasné: dostať do popredia energeticky efektívne, takzvané zelené budovy. A to naozaj vo veľkom!

Tu sú detaily: štúdia opisuje, ako môžu budovy a mesto existovať v jednom priestore – bez toho, aby škodili životnému prostrediu. Prezentuje osem prototypov „vežiakov“ či štvrtí, ktoré žijú s mestom, ľuďmi a prírodou zároveň. Ich dizajn spája funkčnosť, používanie obnoviteľných zdrojov energie a bioklimatické systémy.

Motivácia pre podobný projekt bola okrem iného aj tá, že Paríž je mestom, ktoré stále žilo vlastným životom a jeho rozvoj, respektíve výstavba, neboli dostatočne koordinované – aj pre nedostatok politických ambícií. Alebo vízií do budúcnosti. Práve to má tento projekt zmeniť. Dať Parížu dlhodobú a jasnú víziu. Premeniť ho – hoci až v horizonte vyše 30 rokov, ale predsa – na „iné“ mesto.

Ak máme zhrnúť hlavné prvky celého projektu, ide najmä o riadenú kontrolu smogu, reálne vyžívanie obnoviteľných energií, šetrenie vody a viac zelene (a teda aj kyslíka) v meste. Hoci aj v inej, než tradičnej plošnej podobne, ako ju poznáme dnes.

O celý koncept sa postaral spomínaný architekt Vincent Callebaut a jeho architektonické štúdio. A aby sme ukázali, že má naozaj kontúry, pozrite si presné umiestnenie a charakteristiku budov. Vincent ich totiž modelovo vložil priamo do parížskych štvrtí.

Ku krásnemu úsmevu dnes neodmysliteľne patria žiarivo biele zuby. Pacientom, ktorí túžia po dokonalom úsmeve dokážeme pomôcť ambulantným alebo domácim bielením zubov. Vďaka dnešným moderným metódam v s tomatológii vieme dosiahnuť naozaj skvelé výsledky.

Pre UnitedLife pripravila MDDr. Bc. Nina Joklová | (29) | stomatológ | Bratislava

Konečnému rozhodnutiu zubného lekára indikovať pacientovi vybielenie zubov predchádza dôkladné vyšetrenie chrupu a zváženie, či je indikácia na mieste. Bielenie zubov vykonáva iba skúsený lekár, neprofesionálne bielenie zubov nepovolenými koncentráciami môže predstavovať pre zuby nemalé riziko ich poškodenia.

Samozrejmosťou pred začatím samotného bielenia zubov je odstránenie zubného kameňa, perfektná hygiena v dutine ústnej pacienta a sanácia chrupu zubným lekárom. Samotné bielenie zubov robíme v zubnej ambulancii pomocou rôznych profesionálnych bieliacich systémov. Veľmi obľúbený a často používaný je bieliaci systém Zoom, ktorý odstraňuje farebné pigmenty a diskolorácie zo zubov pomocou svetla.

Celý proces ošetrenia sa vykonáva v jednej návšteve a trvá približne jednu hodinu. Prvým krokom je ochrana okolitých tkanív dutiny ústnej pred poleptaním pomocou „tekutého kofferdamu“. Hmota sa nanáša v polotekutom stave na ďasná v okolí zubov. Po osvietení stuhne a predstavuje ochrannú bariéru pred poškodením. Na povrch zubov je následne aplikovaný bieliaci gél v 15-minútových intervaloch spolu 3-krát a osvietený je Zoom lampou. Po bielení na záver aplikujeme ochranné fluoridové prípravky na regeneráciu skloviny.

Po bielení zubov odporúčame dva mesiace disciplinovaného stravovania. Pomerne dlhý čas po zákroku je povrch zuba citlivý na zafarbenia z potravín a nápojov. Na udržanie žiadaného efektu je potrebné vyvarovaťsa fajčeniu, požívaniu čajov, červeného vína, kávy, coly, ovocných štiav, cvikly, korenín (kari, kurkuma). Bieliaci gél vybieli vlastné zuby, nedokáže však bieliť výplne a protetické práce (fazety, korunky). Po bielení je potrebné absolvovať následnú výmenu výplní pre zladenie ich farby s farbou vybielených zubov.

Metóda bielenia zubov má svoje kontraindikácie. Nevykonáva sa u detí, tehotných a dojčiacich žien, u pacientov s defektami skloviny, kariéznym chrupom, zlou hygienou dutiny ústnej a u ľudí s ochoreniami parodontu. U niektorích pacientov sa môže po vybielení vyskytovať zvýšená citlivosť zubov. Zubnú sklovinu je potrebné upokojiť a remineralizovať špeciálnymi zubnými pastami. Vybieleným zubom je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a starostlivosť. Ideálne je kombinovať ambulantné bielenie s domácim bielením, pri ktorom sa v ambulancii vyhotovia na základe odtlačkov pacientovi dlahy slúžiace ako nosiče na bieliaci gél. Bielenie doma trvá 7-14 dní do dosiahnutia želaného efektu.

Bieliť zuby si môžeme aj pomocou bieliacich zubných pást medzi ktorými mám aj Ja svojho favorita (Opalescence Whitening toothpaste). Efekt bielenia je však značne nižší ako pri bielení zubov v ambulancii. Bielenie zubov má svojich zástancov ale aj odporcov. Faktom je, že neprofesionálne bielenie zubov môže spôsobiť zvýšenú citlivosť až bolestivosť zubov, niekedy až poškodenia skloviny. Dnes maximálne prípustný obsah peroxidu vodíka v produktoch na bielenie nesmie prekročiť hranicu 6 %. Vysoké, až 35 % koncentrácie sú už minulosťou. Pri správnej indikácii odborníkom a dodržaní všetkých podmienok je bielenie zubov bezpečná a rýchla metóda ako dosiahnuť vysnívanú dokonalosť a krásu nášho úsmevu.

Larry Page a Sergey Brin majú takú moc, že bez nich by tento článok ani nemohol vzniknúť. Na vyhľadávanie informácií o nich totiž používam Google, zobrazujem ich na prehliadači Chrome a článok píšem na Google Drive. Aby som ho poslala šéfredaktorke, použijem môj Gmail.

Američan s dobrým zázemím

Larry Page je typickým príkladom toho, ako rodina formuje záujmy a budúcnosť svojho dieťaťa. Jeho otec bol priekopníkom počítačových vied a umelej inteligencie v čase, keď sa táto oblasť ešte len začala rozvíjať a mama bola inštruktorkou počítačového programovania.

Page teda vyrastal v prostredí plnom počítačov, vedeckých a technologických časopisov a rodičia ho svojou výchovou viedli k tvorivosti a vynaliezavosti. Jeho záujmy však siahali aj do umeleckej sféry – hral na saxofón a študoval hudobnú kompozíciu. V šiestich rokoch, keď sa po prvýkrát dostal k osobnému počítaču, sa Larry začal zaujímať o to, ako veci fungujú. Navštevoval Montessori školu, je bakalárom v počítačovom inžinierstve a magisterský titul z počítačových vied získal na Stanfordskej univerzite. Jedným z jeho prvých vynálezov bola atramentová tlačiareň vyrobená z kociek Lega, na ktorej dokázal lacno tlačiť veľké plagáty.

Rus s neistou budúcnosťou

Brin mal rovnako dobré predpoklady stať sa internetovým podnikateľom ako Page, avšak s tou výnimkou, že sa narodil v Sovietskom zväze a navyše do židovskej rodiny.

Do Spojených štátov emigrovali, keď mal Sergey šesť rokov, čo im všetkým otvorilo nové šance. Jeho otec je uznávaným profesorom matematiky a mama sa po emigrácii stala výskumníčkou v NASA. Sergey navštevoval základnú školu postavenú na princípe Montessori, má bakalára z počítačových vied a matematiky a na magisterskom stupni počítačových vied sa stretol s Larrym Pageom na Stanfordskej univerzite.

Od veľkých myšlienok k vzniku gigantu

Priateľstvo Larryho a Sergeya nezačalo hneď pri ich prvom stretnutí. Sergey mal byť Larryho sprievodcom po škole a aj keď by sa mohlo zdať, že majú toho veľa spoločného, hneď v prvý deň sa nevyhli menším hádkam týkajúcich sa ich názorov. Tento ich spôsob komunikácie však pretrváva dodnes a posúva ich myšlienky vpred.

V roku 1996 Page a Brin vybudovali vyhľadávací nástroj BackRub, ktorý dokázal na základe spätných odkazov určiť dôležitosť webových stránok. V roku 1998 premenovali vyhľadávací nástroj na Google. Slovo google je mierne upravený matematický pojem pre číslo 1 nasledované sto nulami. Ku vzniku spoločnosti Google Inc. prišlo potom, ako dostali štedrý dar v hodnote 100 tisíc dolárov od Andyho Bechtolsheima – spoluzakladateľa spoločnosti Sun, ktorá predávala počítače a informačné technológie. Generálnym riaditeľom sa stal Larry Page, v roku 2001 ho na 10 rokov vystriedal Eric Schmidt, aby sa následne funkcie znovu ujal. Sergey Brin sa stal riaditeľom Google X, divízie, ktorá sa zaoberá umelou inteligenciou, výpočtovou neurovedou, zdravotnou starostlivosťou a biotechnológiami.

Spoločnosť Google Inc. sa stala revolučnou v mnohých oblastiach. V roku 2000 predstavila službu AdWords, prostredníctvom ktorej sa dajú vytvárať online reklamné kampane. Ďalšou revolúciou v oblasti online komunikácie bolo spustenie služby Gmail v roku 2004. Gmail zahŕňa okrem emailových správ aj funkcie ako rýchle vyhľadávanie, obrovský ukladací priestor a zobrazovanie správ vo vláknach, bez ktorých si už nevieme predstaviť náš bežný život. Rok 2004 bol významný aj z hľadiska spustenia služby Mapy Google a Google Earth, ktoré sú doplnené napríklad o funkcie snímok na úrovni ulíc alebo možnosť preskúmať dno oceánov či povrch Mesiaca. Svoje portfólio Google rozšíril v roku 2006 odkúpením stránky YouTube, na ktorej ľudia zdieľajú online videá a má obrovský vplyv na aktuálne dianie v mnohých oblastiach života a biznisu. Len o rok neskôr spustil Google systém Android, softvérovú platformu pre mobilné zariadenia počnúc telefónmi a hodinkami až po veľké tablety. Internetový prehliadač Google Chrome bol spustený v roku 2008 a projekt vlastnej sociálnej siete Google+ v roku 2011.

Netradičná firemná kultúra a filozofia

Google je v slovenskom rebríčku najlepších zamestnávateľov roka 2015 na druhom mieste, drží si však prvenstvo v odvetví IT a telekomunikácie. Ako to už býva, za úspechom spoločnosti stoja skvelí ľudia, ktorých v Googli pracuje celosvetovo vyše 40-tisíc. Pri výbere zamestnancov Google dbá na ich rozmanitosť, čo sa týka profesie aj kultúry, avšak to, čo majú títo ľudia spoločné, sú ich ciele a vízie. Základom firemnej kultúry je otvorenosť, prinášanie vlastných nápadov a názorov, možnosť ich zdieľania priamo s vedením, netradičné pracovné prostredie podporujúce kreativitu a priestor na venovanie sa svojim záľubám.

Filozofia spoločnosti je postavená na desiatich princípoch, ktoré popisujú nielen hodnoty a ciele, ale aj štýl práce. Patrí k nim napríklad prioritné zameranie sa na používateľa, špecializácia na jednu vec, rýchlosť, demokracia na webe, mobilita, dôraz na morálku, poskytovanie čo najviac informácií, neformálnosť a neustály progres.

Google v súčasnosti

Začiatkom augusta minulého roka Google šokoval svet tým, že sa stal dcérskou spoločnosťou Alphabet. Názov Alphabet (v preklade abeceda) pri tom nie je vôbec náhodný, keďže ide o oddelenie jednotlivých divízií od Google. Tento krok bol logickým vyústením rýchlo rastúcej spoločnosti, ktorá sa tak vyhla možným problémom v riadení v budúcnosti. Riadenia ostatných divízií sa tak ujal Alphabet, čo otvorilo priestor pre Google a umožnilo mu naplno sa venovať vývoju svojich kľúčových služieb a produktov. Každý podnik má vlastné vedenie a rozhodnutia divízií by nemali zasahovať do fungovania Google, čím sa zefektívni riadenie. Po tejto transformácii sa vedenia Google ujal Sundar Pichai, ktorý dovtedy pracoval napríklad na vývoji Google Chrome, Drive, Gmail a Google Maps a Page spolu s Brinom sa stali riaditeľmi Alphabet.

Pod spoločnosť Alphabet patria aj dve zaujímavé divízie. Jednou z nich je Calico (California Life Company), ktorá sa zaoberá nezávislým výskumom a vývojom biotechnológií s cieľom bojovať proti starnutiu a s ním súvisiacimi chorobami. Calico funguje od roku 2013 a venuje sa napríklad vývoju liekov na boj proti neurodegenerácii a rozvoju technológie, ktorá by bojovala proti kognitívnemu úpadku súvisiacemu s vekom.

Google X začalo svoje pôsobenie v roku 2010, kedy sa venovalo najmä vývoju samojazdiaceho auta. K súčasným projektom patrí aj lietajúce vozidlo, ktoré by malo čo najrýchlejšie doručiť produkty, projekt Glass, ktorého cieľom je zobrazovanie informácií bez použitia rúk umožňujúce interakciu cez internet prostredníctvom hlasových príkazov, projekt Loon, ktorý sa snaží o internetový prístup pre všetkých, vytvorenie neurálnej siete pre rozpoznávanie reči a počítačového videnia, dlhotrvajúce batérie do smartfónov a mnohé ďalšie.

Pageove záujmy

Medzi Pageove ďalšie aktivity patrí aj záujem o znovuobnoviteľnú energiu, ktorou sa zaoberá filantropická google.org. Je investorom v Tesla Motors, veľkým podporovateľom plug-in hybridných elektrických áut, zaujíma sa tiež o riešenie otázok týkajúcich sa využitia pokročilých digitálnych technlógií na vytvorenie hojnosti, uspokojovanie potrieb, skrátenie pracovného týždňa a zníženie vplyvu technologickej nezamestnanosti. Svoj záujem o ekológiu pretavil aj do svojho bývania – vybudoval si ekodom s minimálnym dopadom na životné prostredie, na ktorého výstavbu boli použité organické materiály, využíva solárne panely a má množstvo okien.

Pageove zdravotné problémy týkajúce sa paralýzy hlasivkových väzov ovplyvnili jeho filantropické zámery a rozhodol sa darovať značnú sumu na výskumný program zaoberajúci sa týmto problémom. Založil tiež rodinnú nadáciu Carl Victor Page Memorial Fund, ktorá prispela napríklad na prostriedky v boji proti vírusu ebola vo východnej Afrike. V roku 2015 bol Page vyhlásený časopisom Forbes za najpopulárnejšieho amerického výkonného riaditeľa podľa hodnotenia svojich zamestnancov.

Brinove iné aktivity

Brina Rovnako ako Page, aj Brin je investorom v Tesla Motors a zaujíma sa o alternatívnu a znovuobnoviteľnú energiu. Investoval tiež do spoločnosti zaoberajúcej sa vesmírnym turizmom a spolu s jeho exmanželkou je zakladateľom nadácie The Brin Wojcicki Foundation.

Brinove aktivity súvisia aj s jeho genetickou predispozíciou na Parkinsonovu chorobu. Tá bola diagnostikovaná jeho mame a tvrdí, že hoci by mnohí v tomto prípade radšej žili v nevedomosti, on považuje vedomosť o vlastnení tohto génu za príležitosť k odvráteniu choroby. Verí, že by mohol v konečnom dôsledku pomôcť aj iným ľuďom. V roku 2009 bol uvedený do National Academy of Engineering, ktorá patrí k najvyšším profesionálnym vyznamenaniam inžinierov.

„Usporiadajme informácie z celého sveta a urobme ich univerzálne dostupnými a užitočnými.“ Larry Page a Sergey Brin

Larry Page a Sergey Brin sú jednoznačne osobnosti tohto tisícročia. Majú vplyv na každodenný život ľudí a ich vízie posúvajú svet vpred. Dokázali skĺbiť svoju kreativitu so schopnosťou viesť ľudí, osloviť zákazníkov a priniesť niečo, bez čoho si dnešok nevieme ani predstaviť. Sú dôkazom toho, že spoločná a jasná vízia môže byť naplnená, len jej treba veriť.

Najnovšia generácia praktických hatchbackov Mégane radikálne zmenila imidž. Vozidlo, ktoré sa v priebehu rokov stalo typické aj pre slovenské cesty, je po novom výrazné, akčné, prémiové a zavďačí sa nielen mladším ročníkom.

Renault Mégane je úspešný model, ktorý celé generácie poznajú ako automobil typický aj pre slovenské cesty. Dodnes predstavoval dobrý priemer v dizajne, technike a jazdných vlastnostiach, avšak poslednou modernizáciou vstupuje do vyššieho sveta.

Nový Mégane je viditeľne modernejší a prémiovejší ako konkurencia a práve prvý dojem je to, čo aj v automobilovom svete predáva. Tvrdí to aj šéfdizajnér exteriéru nového Mégane, Franck de Gall: „Na vysoko konkurenčnom trhu je mimoriadne dôležité, aby nový Mégane zaujal už na prvý pohľad“. Podarilo sa, Mégane má našu pozornosť i náš záujem.

Nový Mégane sa podozrivo podobá na luxusné sedany Talisman. Menej znalý pozorovateľ by si dokonca mohol myslieť, že sa pozerá na Talisman kombi. Predná maska je robustná a členitá, svedčí jej chrómové rebrovanie krytu chladiča. Predné svetlomety sú výrazným spôsobom predĺžené dennými LED pásmi, ktoré po novom tvoria typickú charakterovú črtu Renaultov. Mégane priam vytŕča z radu pre svoju excentrickosť a postmodernosť, napriek tomu si nemyslíme, že by na seba pútal negatívnu pozornosť. Nová generácia vozidla so sebou priniesla aj modernizovaný interiér. Ten pôsobí možno menej luxusne ako vonkajší dizajn, avšak prináša prepracovanú ergonómiu používania. Starší členitý stredový panel bol v príplatkovom variante nahradený rozmerným dotykovým displejom a niekoľkými mechanickými ovládacími prvkami. Za všetkým je potrebné hľadať význam, a keď sa posadíte za volant nového Mégane, na významy prídete veľmi rýchlo. Všetko v interiéri je skvelo rozmiestnené, aj veľkosti ovládačov majú tie správne rozmery. Dotykový displej reaguje na dotyky presne, citlivo a obraz je zreteľne čitateľný aj počas slnečného dňa. V štandardnej výbave tento veľký dotykový displej síce nenájdete, avšak aj v základnom variante je stredová ovládacia konzola prehľadná a funkčná.

Dnes sa nový Renault Mégane predáva v takzvanej Premiere Edition, ktorá ponúka benzínový motor Energy TCe 100 a naftový agregát motor dCi 110. Tieto motory sú podľa výrobcu ideálnym spojením radosti z jazdy a efektivity. Počas vývoja týchto motorov sa v Renaulte nechali výrazne inšpirovať športovými agregátmi, pritom kládli veľký dôraz na ich kultivovanú a úspornú prevádzku. Vďaka nim je nový Mégane skutočne akýmsi hybridom medzi praktickým automobilom, športovým vozidlom pre mladého človeka a kultivovaným dopravným prostriedkom pre náročnejšieho vodiča.

Po technickej stránke je nový Renault vyspelý automobil so širokou paletou príplatkovej výbavy. Určite by sme z tejto širokej ponuky zdôraznili denné LED svietenie Edge Light, zadné LED svetlomety, dvojzónovú automatickú klimatizáciu, dažďový a svetelný senzor, predné, bočné a hlavové airbagy, tempomat s obmedzovačom rýchlosti, ABS, ESC s protipreklzovým systémom ASR a kontrolou nedotáčavosti CSV či asistent rozjazdu do kopca.

Je toho priveľa, čo vie Renault ponúknuť. Je potrebné venovať väčšiu pozornosť výbave, pretože práve vďaka nej môžete mať nielen pekné, ale aj vynikajúce a funkčné vozidlo takmer bez kompromisov. Určite si však stojíme za tvrdením, že nový Mégane výrazne zatrasie trhom s hatchbackmi aj na Slovensku a dostane značku Renault aj do povedomia ľudí, ktorí doteraz zvažovali kúpu modelov od výhradne nemeckých výrobcov.