Category: Archive

Najnovšia generácia praktických hatchbackov Mégane radikálne zmenila imidž. Vozidlo, ktoré sa v priebehu rokov stalo typické aj pre slovenské cesty, je po novom výrazné, akčné, prémiové a zavďačí sa nielen mladším ročníkom.

Renault Mégane je úspešný model, ktorý celé generácie poznajú ako automobil typický aj pre slovenské cesty. Dodnes predstavoval dobrý priemer v dizajne, technike a jazdných vlastnostiach, avšak poslednou modernizáciou vstupuje do vyššieho sveta.

Nový Mégane je viditeľne modernejší a prémiovejší ako konkurencia a práve prvý dojem je to, čo aj v automobilovom svete predáva. Tvrdí to aj šéfdizajnér exteriéru nového Mégane, Franck de Gall: „Na vysoko konkurenčnom trhu je mimoriadne dôležité, aby nový Mégane zaujal už na prvý pohľad“. Podarilo sa, Mégane má našu pozornosť i náš záujem.

Nový Mégane sa podozrivo podobá na luxusné sedany Talisman. Menej znalý pozorovateľ by si dokonca mohol myslieť, že sa pozerá na Talisman kombi. Predná maska je robustná a členitá, svedčí jej chrómové rebrovanie krytu chladiča. Predné svetlomety sú výrazným spôsobom predĺžené dennými LED pásmi, ktoré po novom tvoria typickú charakterovú črtu Renaultov. Mégane priam vytŕča z radu pre svoju excentrickosť a postmodernosť, napriek tomu si nemyslíme, že by na seba pútal negatívnu pozornosť. Nová generácia vozidla so sebou priniesla aj modernizovaný interiér. Ten pôsobí možno menej luxusne ako vonkajší dizajn, avšak prináša prepracovanú ergonómiu používania. Starší členitý stredový panel bol v príplatkovom variante nahradený rozmerným dotykovým displejom a niekoľkými mechanickými ovládacími prvkami. Za všetkým je potrebné hľadať význam, a keď sa posadíte za volant nového Mégane, na významy prídete veľmi rýchlo. Všetko v interiéri je skvelo rozmiestnené, aj veľkosti ovládačov majú tie správne rozmery. Dotykový displej reaguje na dotyky presne, citlivo a obraz je zreteľne čitateľný aj počas slnečného dňa. V štandardnej výbave tento veľký dotykový displej síce nenájdete, avšak aj v základnom variante je stredová ovládacia konzola prehľadná a funkčná.

Dnes sa nový Renault Mégane predáva v takzvanej Premiere Edition, ktorá ponúka benzínový motor Energy TCe 100 a naftový agregát motor dCi 110. Tieto motory sú podľa výrobcu ideálnym spojením radosti z jazdy a efektivity. Počas vývoja týchto motorov sa v Renaulte nechali výrazne inšpirovať športovými agregátmi, pritom kládli veľký dôraz na ich kultivovanú a úspornú prevádzku. Vďaka nim je nový Mégane skutočne akýmsi hybridom medzi praktickým automobilom, športovým vozidlom pre mladého človeka a kultivovaným dopravným prostriedkom pre náročnejšieho vodiča.

Po technickej stránke je nový Renault vyspelý automobil so širokou paletou príplatkovej výbavy. Určite by sme z tejto širokej ponuky zdôraznili denné LED svietenie Edge Light, zadné LED svetlomety, dvojzónovú automatickú klimatizáciu, dažďový a svetelný senzor, predné, bočné a hlavové airbagy, tempomat s obmedzovačom rýchlosti, ABS, ESC s protipreklzovým systémom ASR a kontrolou nedotáčavosti CSV či asistent rozjazdu do kopca.

Je toho priveľa, čo vie Renault ponúknuť. Je potrebné venovať väčšiu pozornosť výbave, pretože práve vďaka nej môžete mať nielen pekné, ale aj vynikajúce a funkčné vozidlo takmer bez kompromisov. Určite si však stojíme za tvrdením, že nový Mégane výrazne zatrasie trhom s hatchbackmi aj na Slovensku a dostane značku Renault aj do povedomia ľudí, ktorí doteraz zvažovali kúpu modelov od výhradne nemeckých výrobcov.

Aplikácia robotických technológií pri výskume vesmíru má za sebou dlhú a úspešnú históriu. Väčšina družíc obiehajúcich Zem a iné kozmické telesá spĺňa viacero kritérií, na základe ktorých by sme ich mohli nazvať robotickými.

Na povel z pozemského riadiaceho centra menia svoju rýchlosť, a tým aj svoju obežnú dráhu. Automaticky natáčajú svoje slnečné panely k Slnku a anténne systémy udržujú nasmerované k Zemi. Sledujú svojimi ďalekohľadmi a inými prístrojmi zvolené kozmické objekty. Typicky sa ale za robotov považujú len rôzne druhy pristávacích modulov, ktoré vykonávajú prieskum povrchu iných planét a ich mesiacov resp. komét a asteroidov.

V závislosti od toho, či má skúmané teleso vlastnú atmosféru, moria, silnú alebo slabú gravitáciu, sa používajú rôzne typy pristávacieho manévru a samotného pohybu po povrchu telesa. Historicky prvým takýmto robotom, ktorý vykonával prieskum mesačného povrchu, bol sovietsky Lunochod 1, vypustený v roku 1970 v rámci misie Luna 17. Teleovládanie na povrchu Mesiaca je relatívne bezproblémové vzhľadom na prijateľné časové oneskorenie riadiaceho signálu – pri jeho ceste tam a nazad približne 2,5 sekundy.

Prvý úspešný prieskum povrchu Marsu zabezpečila americká misia Sojourner v roku 1997. Nasledovali veľmi známe americké marsochody Spirit, Opportunity (2004) a neskôr Curiosity (2012). Pri ich riadení je potrebné riešiť veľké oneskorenie prenášaného signálu (6-45 minút), stratu spojenia vplyvom rotácie Marsu, striedanie ročných období na Marse, existenciu piesočných búrok a podobne. Práve tieto komplikácie urýchlili vývoj technológií umožňujúcich čiastočne autonómne riadenie marsochodov, kedy sa zo Zeme už zadávajú len strategické povely a operatívne riadenie si robot rieši vo vlastnej réžii.

Robotické pristávacie moduly pristáli aj na povrchu Venuše (sovietske výpravy Venera), na Saturnovom mesiaci Titan (modul Huygens vypustený zo sondy Cassini) resp. aj na viacerých asteroidoch a kométach (modul Philae vypustený zo sondy Rosetta). Perspektívne sa plánujú rôzne exotické misie – vzducholode pre prieskum Venuše a Titanu, letecký prieskum Marsu, prieskum vodného oceánu na Jupiterovom mesiaci Európa, ukrytého pod ľadovou vrstvou a ďalšie. Roboty môžu byť použité aj pri ťažbe minerálov na asteroidoch alebo v rámci misií majúcich za cieľ zabrániť zrážke niektorého z nebezpečných asteroidov so Zemou.

Svetová ekonomika pod tlakom globalizácie potvrdzuje rozsiahle zmeny v svojom fungovaní. Miera jej interdependencie na hospodárskom vývoji Číny rástla, a to nielen pokiaľ ide o exportno-importné toky tovarov a služieb, ale významne sa dotýkala aj komoditných trhov. Na zmeny v dopyte hlavne po energetických vstupoch nebola pripravená, a preto to celkom zákonite malo vplyv na aktuálne ceny a podmienky dodávok, no i teritoriálne toky na medzinárodných trhoch.

Vývoj na medzinárodných trhoch bol v tomto miléniu stále viac pod vplyvom ekonomického rastu v Číne. Tá sa stala v roku 2009 najväčším svetovým exportérom tovaru a v roku 2015 predstihla USA aj v celkovom objeme vytvoreného národného dôchodku (HDP v parite kúpnej sily). Proces inverzie v pozíciách USA a Číny bol odprevádzaný obdobným trendom v príleve a odleve priamych zahraničných investícií (PZI), kde sa so svojimi satelitmi Hongkongom, Singapurom a aj Taiwanom (tzv. Greater China) stala taktiež dominantná.

Teritoriálne smerovanie PZI bolo však od jej hlavných exportnoimportných tokov odlišné. Pokiaľ ich prílev hlavne od nadnárodných korporácií využíval hlavne lacnú pracovnú silu, tak po roku 2010 sa rýchlo presadzovala produkcia a vývoz výrobkov s vyššou mierou pridanej hodnoty. Strategicky inak bol nasmerovaný čínsky vývoz investícií.

Ešte v roku 2000 bola netto exportérom napr. ropy i uhlia a vyvážala elektrickú energiu. Prudko rastúca produkcia si však vyžadovali stále väčšie dodávky týchto i ďalších surovín. Preto expanzia čínskych štátnych podnikov do Angoly, Tanzánie, Sudánu, Venezuely, Kolumbie, Brazílie ai. mala za cieľ získať nové ťažobné kapacity a ich prostredníctvom pokrývať rastúci domáci dopyt. V poslednej dekáde jej dopyt odsával polovicu svetového exportu uhlia, železa a ocele, no rýchlo sa stala najväčším svetovým odberateľom medi, hliníka, zinku, koltánu, zlata a striebra. Prudko rástol dovoz ropy a energetických komodít, čo vyvolalo vlnu eufórie na komoditných burzách. V konečnom dôsledku tento vývoj zvýšil dopyt po ťažobných a prepravných zariadeniach.

S tým súvisiace stavebné práce a prepravné infraštruktúrne projekty iniciovali aktivitu ďalších ekonomických sektorov a druhov výroby. Následne Čína začala presúvať zdroje na akvizíciu firiem s novými technológiami, know-how a progresívnymi výrobami od roku 2014 hlavne v EÚ.

V tomto kolobehu sa stala závislosť krajín EÚ na ekonomickom raste Číny čoraz vyššia. Od roku 2011 sa zdalo, že USA a EÚ sa adaptovali na konzekvencie medzinárodnej finančnej krízy a úspešne obnovili svoje ekonomické napredovanie. Napomohla tomu zrejme čínska ekonomika, ktorá po kríze len málo zľavila zo svojho rastového tempa a jej výsledky v zahraničnom obchode i rast vnútornej spotreby vlievali do európskych i amerických exportérov novú nádej. Už v roku 2014 sa ukázalo, že celý proces obnovy je krehký a rizikový.

Najprv americký FED a neskôr aj unitárna ECB kvantitatívnym uvoľňovaním a nalievaním biliónov dolárov do svojich ekonomík podporili udržanie pozitívneho rastového tempa. Už v roku 2015 sa potvrdilo, že síce prišlo k určitej ekonomickej stabilizácii, ale konjunkturálne riziká zostali. Jazýčkom na váhach zostala prekvapivo Čína. Pokles jej rastu ako prirodzený prejav ukončenia etapy industrializácie a z toho plynúce zmeny v štruktúre vnútornej spotreby sa prejavili v poklese dopytu na medzinárodných komoditných trhoch. Vyvolalo to prudké zníženie napr. ceny koksovateľného uhlia – z cca 200 $ až pod úroveň 50 $ za metrickú tonu – a znamenalo doslova katastrofu pre jeho najväčších vývozcov.

Austrália a Indonézia len z toho dôvodu znížili v roku 2015 svoj HDP o 2 resp. 1 %. Import uhlia z USA klesol v 1. polroku 2014 v medziročnom porovnaní o 60 %, z Kanady o 46 % a z Ruska o 26 % (Reuters). Takýto trend mal ďalekosiahly dopad napr. na obchod s oceľou, no „naroloval“ sa aj do ďalších segmentov svetovej ekonomiky. Zvýšenie vývozu oceliarskych výrobkov do EÚ a USA, pri ktorom Čína využila nízku domácu cenu práce, energií a koksu vyvolalo paniku na obidvoch stranách Atlantiku. Ohlásené obvinenie z dumpingu od európskych producentov ocele (Eurofer) možno prinesie čiastočne pozitívny výsledok, ale následne môže Čína obmedziť barterový protidovoz hotových výrobkov a služieb.

Celý proces tak dotvára jeden začarovaný kruh. Hoci je nepochybné, že jeho začiatok i koniec sa nachádza v čínskej ekonomike, situácia potvrdzuje, že to bude EÚ, ktorá bude pykať za to, že nevyužila obdobie stabilizácie vo svetovom hospodárstve na štrukturálnu transformáciu a zásadnú reformu ekonomiky a z toho plynúcu obnovu svojej medzinárodnej konkurencieschopnosti.

Významný slovenský mím Milan Sládek zavíta opäť do SND! Tentoraz v rámci festivalu Eurokontext.sk, kde spolu s kolínskym barokovým ansámblom Nel Dolce predstaví dielo Harlequin Restor´d. My vám ponúkame rozhovor s legendou slovenskej pantomímy, režisérom, choreografom a pedagógom, ktorý svoj život zasvätil prejavu bez slov a na otázky nám odpovedal až z ďalekého Bangkoku.

Obrazový a textový materiál pripravilo SND

Do SND sa vraciate po krátkom čase. Na rozdiel od vašej novembrovej návštevy v rámci predstavenia Antigona s vaším domovským divadlom prichádzate tentoraz so zaujímavou koprodukciou s kolínskym barokovým ansámblom Nel Dolce. V čom spočíva výnimočnosť diela Harlequin Restor´d?

Nebola azda moja interpretácia Antigony zaujímavá? (Smiech)

Samozrejme, moji kolegovia muzikanti vám o tejto produkcii môžu dať najkompetentnejšie informácie. Keďže harlekýn je jej ústrednou postavou, pozvali ma, míma k spolupráci. Rád som ponuku prijal, keďže z histórie pantomímy je známe, že sa harlekýnom nadchýnali mnohí divadelní, či hudobní umelci. Veď ľudová commedia de´ll arte bola základom pre inováciu v rozličných druhoch divadla – vo svojich hrách sa ňou inšpiroval aj Molière. Súbor Nel Dolce sa rozhodol predstaviť súčasnému divákovi tradíciou barokových anglických pantomím, ktoré od ich vzniku v roku 1740 v Londýne neboli uvedené. Harlequin married and Harlequin Restor’d! rekonštruovali, oživili a spolu so mnou dali na javisko. A myslím si, že veľmi vydarene. Veď harlekýn je jedna z najobľúbenejších postáv tzv. sluhov v talianskom ľudovom divadle. Vznikol za renesancie a bol akýmsi pravzorom mnohým mímom, hercom a klaunom. Jeden z jeho najznámejších potomkov je práve Charlie Chaplin so svojím „Charliem“.

V minulosti bola postava harlekýna milovaná publikom. Nachádzate v ňom niečo zo samého seba?

Dá sa povedať, že harlekýn je milovaný obecenstvom podnes, aj keď sa vonkajškovo vzďaľuje od pôvodnej historickej podoby. Jeho komediálnosť, šibalstvo, prefíkanosť, vypočítavosť, huncútstvo, ale aj cit pre spravodlivosť, sociálne cítenie a humor objavujeme u mnohých komikov. Sú to nadčasové charakterové vlastnosti. Samozrejme, každá doba si vyžaduje harlekýna, ktorý sa občas stáva jej symbolom. Dá sa povedať, že aj mojom hrdinovi Kefkovi sa popri vplyvu Pierota objavujú charakterové črty harlekýna.

Na javisku ste harlekýnom – kto je v reálnom živote vašou Arlecchinou (kolombínou), resp. múzou?

Myslíte na obdobnú postavu, ako bola Dulcinea? Nie som Don Quijote….     

Spomínate si na svoju prvú pantomímu?

Na také niečo sa nedá zabudnúť! Na prvú lásku takisto nie. Bol som žiakom Školy umeleckého priemyslu v Bratislave, keď som sa náhodou dostal ku knihe Františka Kožíka Najväčší z Pierotov, ale tento príbeh som už najmenej sto ráz vyrozprával. Bol som nadšený! Pán František Kožík nesmierne informovane a fascinovane opisoval nielen život veľkého Pierota, ale veľmi znalecky aj spôsob, akým J. G. Deburau svoju verziu Pierota rozumel a hral. Nebol to melancholický, zasnený Pierot, ako ho pravdepodobne interpretovala George  Sandová vo svojom salóne uvádzaných pantomím, ktoré so svojím synom (a pravdepodobne za hudobného sprievodu Fryderyka Chopina) ponúkala svojim hosťom. Deburauov Pierot má množstvo charakterových vlastností z harlekýna. Bol jedným z ľudí, ktorý sa na jeho pantomímy chodili pozerať. Bol jedným z jeho divákov.

V podaktorých baletných pantomímach, a tak to bolo aj v Divadle povrazolezcov v Paríži, v ktorom veľký Deburau hrával, sa charakter harlekýna vzdialil od svojich predchodcov. Stal sa z neho šarmantný miláčik bohov a milenec kolombíny. Duburauov Pierot nebol tzv. „miláčikom luny“ – zasneným, melancholickým tvorom. Typickým bol jeho sarkastický úsmev, ktorým často komentoval a obšťastňoval svoje okolie – v mnohom prebral vlastnosti pôvodného harlekýna.

Harlequin Restor´d! – 28. mája 2016 o 17.00 hod. v historickej budove SND

Na vysokej škole ste začínali ako činoherný herec, čo vás viedlo k zmene žánru?

VŠMU som začal študovať z dvoch príčin. Jedna, u nás sa v tom čase nikto pantomímou nezaoberal a ani sa veľmi nevedelo, že takýto druh divadla existuje. Neexistovala škola, na ktorej by som sa štúdiu tohto umenia mohol venovať. Druhá príčina bola, že som bol presvedčený, že mím musí byť v prvom rade vynikajúcim hercom, a preto som sa rozhodol pre štúdium herectva. Od prečítania knihy pán Kožíka som si nič iné neželal, len byť mímom. Mal som vtedy asi šestnásť rokov. Lákala ma nielen nabielo nalíčená tvár, ale aj schopnosť vyjadriť myšlienky mimikou, gestom, pohybom tela. Keďže my mímovia nemáme možnosť vziať z knižnice hru podaktorého dramatického autora a inscenovať ju, musíme byť aj autormi vlastných hier. Oboznámenie sa s princípmi hereckej tvorby mi bolo nápomocné k vytvoreniu si vlastného štýlu, ktorý je v základe odlišný od mojich francúzskych kolegov – mímov. Už od počiatku som bol presvedčený, že umenie pantomímy bude mojou hlavnou cestou.

Ako je to s pantomímou na Slovensku? Má svoje stále obecenstvo?

Napriek svojmu úsiliu som nemal to šťastie, aby som u nás doma toto umenie etabloval. Kolín nad Rýnom, kde som sa rozhodol založiť si divadlo a kde som po roky organizoval festival pantomímy, dostal od novinárov prívlastok „mekka svetovej pantomímy“. Som presvedčený, že keby som mal možnosť koncentrovane pracovať na Slovensku, tak by sa mi to podarilo aj u nás doma.

Mímovia musia mať odvahu kráčať neobvyklými cestami. Obecenstvo musí dostať možnosť sa s pantomímou oboznamovať. Mímovia musia mať odvahu a aj podporu pracovať na jednom mieste, v stálom divadle. Musia získavať obecenstvo vysokou kvalitou a rôznorodosťou, rovnako ako bohatstvom foriem pantomímy, toho fascinujúceho umenia.

V čom spočíva výnimočnosť nonverbálneho prejavu v porovnaní s klasickou činohernou tvorbou?

Hlavne v tom, že sa zaoberá asi sedemdesiatimi percentami výrazových prostriedkov, ktoré v živote používame ku komunikácii najviac, a teda rečou tela. Ale aj tých ostatných tridsať percent verbálnou prejavu sa bez schopnosti pohybového prejavu nezaobíde. Nie je to moje vyjadrenie, citujem mnohých vedcov psychológov, ktorí sa tzv. rečou tela zaoberali a dodnes zaoberajú. Okrem toho je pantomíma čistým autorským divadlom.

Väčšina divákov je zvyknutá na pantomímy bez hudby. Dielo Harlequin Restor´d je však výnimkou…

… je slovenský divák zvyknutý na pantomímu? Prepáčte túto otázku. Kedy sa to mohlo stať?

Pri sólistickej pantomíme koncentruje mím diváka iba na seba samého. Ak sa hudba v nejakých častiach hry objavuje, tak iba na podporenie určitých dôležitých dramatických alebo atmosférických situácií. Vo všetkých mojich inscenáciách, keď som pracoval so súborom, som hudbu používal, ale trochu iným spôsobom, ako to je v balete, alebo v tanci.

Akým spôsobom bola vo svojej dobe hudba v Harlequin Restor´d používaná, to sa môžeme iba dohadovať. Dovolil som si ju interpretovať podľa svojej predstavy, a tak trochu vychádzať zo svojich informácií o anglickom poňatí tohto umenia. Tzv. „pantomime“ bola kombináciou klaunských výstupov, komických dialógov, tanca a možno aj pantomimických výstupov v našom zmysle slova.

Pri sólistickej pantomíme mím koncentrujete diváka iba na seba samého.

Ansámbel Nel Dolce je známy svojou osviežujúcou virtuozitou plnou zaujímavých žánrových experimentov. Na čo sa môžeme tešiť v rámci tejto inscenácie?

Áno, odborná kritika tento súbor hodnotí veľmi vysoko. Je sa na čo tešiť. Na virtuozitu, vysokú profesionalitu, sviežosť hry hudobníkov, a možno aj na moje nadšenie podieľať sa na tomto experimente, ktorý je jedným z charakteristických znakov ansámblu Nel Dolce. Je sa na čo tešiť.

Za rozhovor ďakujeme a prajeme veľa úspechov! 

Bangkok, 16. mája 2016

Harlequin Restor´d! – 28. mája 2016 o 17.00 hod. v historickej budove SND

V dnešnom svete zážitkov a dovoleniek snáď už málokoho niečo prekvapí. Napriek tomu by som vám chcel vyrozprávať príbeh, ktorý je odlišný ako mnohé iné, plný driftov a šmykov.

Jedného krásneho februárového rána som sa vybral letecky z medzinárodného letiska vo Viedni v Rakúsku na cestu za polárny kruh. Priamy let neexistuje, takže medzipristátie bolo v Mníchove, odkiaľ sme sa prostredníctvom chartrového spojenia v priebehu necelých troch hodín dostali do Švédskeho mesta Arjeplog, ktoré sa nachádza za polárnym kruhom.

Toto letecké spojenie je funkčné iba v zimnom období. Celá oblasť a široké okolie v okruhu 300 km je posiate testovacími dráhami zvučných značiek medzinárodného automobilové sveta. Je bežné, že na cestách v okolí máte možnosť uvidieť najnovšie koncepty s ukrývajúcimi polepmi, ktoré onedlho budú predstavené na medzinárodných fórach.

Mojím cieľom bolo centrum špičkovej značky Mercedes AMG, ktorá má mimo testovacích okruhov v týchto končinách aj tréningové centrum pod názvom AMG Driving Academy.

Cesta z letiska do výcvikového centra nám trvala po zasneženej ceste hodinu, kde sme nevideli nič okrem zopár sobov a oproti idúce testovacie vozidlá iných výrobcov. Samozrejme, po ceste sme míňali množstvo lesov, ktoré boli zasnežené ako v rozprávke. Tu a tam sme videli zamrznuté jazerá a aj keď boli pokryté vrstvou ľadu a snehu, mohli sme tušiť, že pod hrubým ľadom sa nachádza priezračne čistá voda. Švédsko je krajinou jazier, veď je ich tu viac ako 97 000… woow. To by ste asi nepovedali.

Ozaj, viete prečo je väčšina domov, v ktorých bývajú Švédi, natretá na červeno? Ak ste neuhádli, nerobte si z toho nič. Ja som to tiež nevedel. Najdôležitejšími artiklami na vývoz v nedávnej minulosti boli oceľ a železná ruda. A práve tá a odpad z nej boli často používané do farieb, ktoré sa používali na natieranie dreveníc.

V deň, kedy sme prileteli, bolo -18 °C a ani sme to necítili. Mladučká asistentka tímu, ktorá nás viezla, mala zapnuté kúrenie vnútri klimatizovaného viacmiestneho Sprintera, kde sme mali príjemných 26 °C.

Po hodine jazdy sme konečne prišli k neveľkému kopcu, na ktorom má spoločnosť Mercedes AMG štýlovo postavený hotel len pre tieto účely. Ubytovanie v sparťansky zariadených izbách, ale s nádychom severskej kultúry a kožušinou na posteli ma veľmi príjemne prekvapili. Hneď prvý večer nás odviezli kúsok od hotela, aby sme sa zoznámili s autami, ktoré sme mali najbližšie dva dni testovať. V garážach na nás čakali novučičké A, C, CLS a GT; všetky vo výbave AMG. Po presune na zamrznuté jazero nejedného z nás trápila podstatná otázka. Je ľad, na ktorom budeme jazdiť, dostatočne hrubý, aby uniesol tieto ťažké vozidlá a budú jazdy, ktoré na ňom budeme testovať, bezpečné? Špecialisti od AMG nám s ľahkosťou odpovedali, samozrejme.

Vláda Švédska pomocou radarov jazerá sleduje a až na základe radarovej snímky jazera poskytuje značkám možnosť prevádzkovať svoje aktivity. Len pre zaujímavosť, ľad s hrúbkou 30 cm unesie akékoľvek civilné vozidlo, s hrúbkou 60 cm, to už môže pristávať na ňom Boeing 747. V čase našej návštevy bola hrúbka 3 metre.

V každom vozidle sedeli dvaja jazdci, ktorí sa pravidelne striedali pod taktovkou našich inštruktorov. Autá boli vybavené špeciálnymi pneumatikami na ľad s malými hrotmi. Boli sme zaradení do skupín, v každej skupine bolo 8 vozidiel. Naše prvé jazdy na jazero boli veľmi opatrné, nik z nás nevedel, čo si môžeme dovoliť.

Na druhý deň po vynikajúcich raňajkách sme už o deviatej ráno boli na jazere a začali sme jazdiť viacero dopredu vytvorených okruhov. Cieľom bolo čo najlepšie pochopiť logiku jazdy na ľade. Podstatným prvkom takej jazdy je drifting. Drift ako taký je jazda riadeným šmykom, kedy nebrzdíme, ale pomocou plynu a udržiavania stopy držíme auto v šmyku a riadene sa posúvame dopredu. Niektorí z nás, ktorí vyleteli z dráh, museli autá tlačiť späť. A keď už nebolo pomoci, prišli na rad terénne Mercedesy triedy G, pre ktoré neboli žiadne prekážky prekážkami. Mne osobne nerobilo dobre jazdiť so spolujazdcom a točiť sa stále dokola. Preto som počas jazdy spolujazdca vystúpil a vnímal prekrásnu okolitú prírodu. Čo som však neočakával bolo -28 °C na druhý deň – teplota, z ktorej mrazí, ale počas nulového vetra to na prvý okamih ani necítite. Len po chvíli už necítite takmer nič, len chlad a túžite sa čím skôr schovať do teplého príbytku. Tak som svoje kroky nasmeroval do AMG Lounge.

Prvý deň bol náročný a únavný. Plný zážitkov a nových priateľstiev, ktoré počas jazdenia či už v kabíne alebo aj mimo nej vznikali. Na večeri sme sa mali možnosť zoznámiť aj s ostatnými účastníkmi tréningov, ktorí boli z Nemecka, Anglicka a Dánska. Tretí deň bolo pokojné ráno a teplomer ukazoval 0 °C a veľmi príjemné slnečné počasie. Organizátori pre nás pripravili rôzne súťaže, ktoré mali otestovať, ako sme sa za posledné dva dni naučili jazdiť na ľade. Myslím, že po tých dvoch dňoch intenzívneho tréningu a jazdenia vedeli všetci, ako sa majú správať a ako ovládať vozidlo či už v šmyku, alebo ako ho doň dostať. Spoločná rozlúčka a ocenenie najlepších bola veľmi dojemná a mnohí z nás spomínali, ako tie predchádzajúce dni ubehli ako voda.

Pri odlete z Arjeplogu sme si všimli, že jediní spolucestujúci sú inžinieri a testovací jazdci automobiliek, ktorí v zime testujú svoje najnovšie modely v tejto zamrznutej krajine za polárnym kruhom. Žiadne deti, žiadne ženy. Toto nie je tá typická dovolenková destinácia.

Ak máte záujem zažiť niečo výnimočné, stretnúť výnimočných ľudí a odísť ďaleko od civilizácie, určite vám odporučím testovacie tréningy AMG. Organizácia, inštruktori a miesto konania boli výnimočné. Naplnili ma množstvom zážitkov, ale aj skúseností.

On the occasion of the Eurokontext.sk festival, the Slovak National Theatre presents a valuable program that will be appreciated especially by demanding audiences. The biggest attraction is Simon Boccanegra at the SND Opera, but the story of Romeo and Juliet, as interpreted by the controversial director Diego de Brea, also deserves special attention.

Image and text material provided by the Slovak National Theatre

What is the personal price for political success?

This is also the question addressed in one of the most dramatic operas by Italian composer Giuseppe Verdi, Simon Boccanegra. A somber, historical drama with a touch of ever-present death, it tells the story of a man who, through the choices of his youth, finds himself entangled in a tangle of political intrigue, rebellion, and murderous conspiracy.  

Simon's journey to political success begins with his election as Doge on the day he discovers that his beloved Maria, the mother of his missing child Amelie, has died after being brutally abused by her father, Jacob Fiesco. A few years later, when Simon, already Doge of Genoa, finds his lost daughter again, his newfound happiness is tested by political power struggles.

Giuseppe Verdi was not only one of the most important figures in world opera, but also a composer whose works inspired a generation of Italians in their struggle for independence, as a result of which he often faced the wrath of government censorship. He was often considered by his contemporaries to be a man of strong patriotic convictions. His patriotic and passionate interest in political events at a time when Europe was torn apart by wars, uprisings and other socio-political conflicts, Verdi expressed through his works the ideals of the Italian people torn by unrest.

In Simon Boccanegra, Verdi eschews sentimentality, abandons the stories of the people on the street, and focuses on the centers of power. By depicting the fragility of human ideals, the betrayal of seemingly inviolable morality, and hopes lost in a maze of emotions, he describes society's ever-present quest for truth. The truth that lies behind the painful transition from the idealistic glorification of rebellion to the bitter taste of pragmatic rule.

In the musical staging by conductor Martin Leginus and directed by SND Director General Marián Chudovský, on Saturday, May 20 and Sunday, May 22, 2016, soloists and guests of the SND Opera such as Sergej Tolstov, Anton Keremidtchiev, Eva Hornyáková, Katarína Juhásová-Štúrová, Adriana Kohútková, Tomáš Juhás, Kyungho Kim, Ľudovít Ludha, Jozef Benci, Peter Mikuláš and others will be introduced to you.

The SND presents the opera Simon Boccanegra in Italian.

ROMEO AND JULIET: An Immortal Romance Through the Eyes of a Controversial Director

"The message of the opera Romeo and Juliet is simple. Every love, if it is true, is tragic. Because love is not harmony, it is war. Always. Whether we are talking about the animal world or the human world." (Diego de Brea)

The controversial Slovenian-Spanish director Diego de Brea has left a wave of extreme and even contradictory opinions after each of his productions at the Slovak National Theatre. One group of viewers was carried away by his innovative approach to the great works of world drama, while the other left the theatre in horror, not knowing what to really think. Let us mention at least one of his most controversial works on the SND stage – the production of Brecht's Little Townsman's Wedding, which contained an above-standard number of explicit scenes and was therefore only accessible to viewers over 18. In addition to being nominated for DOSKY awards in two categories, this work has sparked heated discussions, not only in artistic circles…

In the 95th theatre season, Diego de Brea was approached by the management of the SND Opera to take on the direction of the most tragic love story in the history of literature. And it was the first time that Diego had taken on the task of directing an opera. Together with conductor Rastislav Štúr, set designer Marko Japelj and costume designer Blagoj Micevský, they created a completely new take on Shakespeare's tragedy, full of surprising dramatic twists and breathtaking stage moments.

"I agreed to direct this because of the music, the dramatic model, because of the problem in this drama that irritates me a lot, because this is a story that discusses war, love and faith. In drama, you only have silence and words. In opera, the interpretation is already ready, but you have to find it somehow, through music and imagination. Opera is a work of all arts. It is something that connects all other art forms. That is why it is the most complete, and I think one of the strongest art forms that exists," said director Diego de Brea about his operatic debut.

The story, which has already been picked up by an incredible number of directors, takes on a new dimension and power in his hands. The deep dramaturgical analysis of the characters is expressed not only by the very well-mastered acting, but also by the captivating visual representation, which, through the intimate scenic spaces created by light, penetrates the viewer deep under the skin - right into the soul. Beautiful and highly emotional scenes without unnecessary scenery reveal the real pain caused by the desire for love, which, like the rays of light of de Bre's scene, arises and disappears in one short, imperceptible moment.

When Gounod began work on Romeo and Juliet in 1867, he was enjoying the extraordinary success of his next adaptation, an opera based on Goethe's Faust. The composer decided to collaborate with the same librettists – Jules Barbier and Michel Carré.

The result of this collaboration is a libretto that is close to Shakespeare's original, but in addition to a significantly different ending, it is also missing several classic memorable scenes. However, this in no way detracts from the significance and dramaturgical intention of the production itself. De Brea's mastery of the turbulent and tragic story of two Veronese lovers is nevertheless full of excitement and acute conflicts between the rival families of the Capulets and Montagues. From the meeting at the ball to the famous death scene, Diego de Brea, with the dynamic musical staging of Rastislav Štúr, creates a captivating tragic odyssey that will force the viewer to reflect on the true value of love.

Na začiatku novembra sa v Big Apple konal prestížny maratón, ktorého priamymi účastníkmi sme sa stali aj my z TA Elite (CK Amerika).

Niečo z histórie

Prvý Newyorský maratón sa uskutočnil v roku 1970. Organizátorom súťaže bol pán Vince Chiappetta. Súťaž sa v tom čase uskutočnila v Central Parku, pričom sa ho zúčastnilo 127 bežcov, z ktorých sa do cieľa dostalo len 55 mužov. Jediná ženská zástupkyňa cieľ neuvidela. Víťazi boli odmenení „úžasnou“ cenou – dostali lacné hodinky a baseballové a bowlingové trofeje. Prvý ročník však priniesol aj ďalšie zaujímavosti – štartovný poplatok bol 1 dolár a celkový rozpočet maratónu nepresiahol 1000 dolárov. Odvtedy však pretieklo v rieke Hudson veľa vody a mnohé veci sa zmenili – povedomie maratónu sa výrazne zvýšilo. Z malej lokálnej udalosti sa stal známy medzinárodný športový event. Newyorský maratón dnes patrí k najpopulárnejším svetovým udalostiam, keďže jeho čaro vyhľadáva viac ako 55 000 účastníkov.

Maratón

Pre bežcov je začiatok maratónu strach vzbudzujúci zážitok. Zvyčajne vstávajú už o piatej ráno do atmosféry plnej napätia, aby stihli autobus na Staten Island, kde je štart maratónu. Keď sa tam konečne dostanú, musia sa zoradiť na základe farebných kódov jednotlivých štartových časov. Zhromaždisko sa nachádza hneď vedľa Fort Wadsworth, čo je pôvodná vojenská základňa. Niektoré skupinky vyrážajú až o 11:30, čo znamená, že čas sa medzi príchodom na Staten Island a štartom maratónu musia nejako vyplniť. Bežci príliš nemilujú „hluchý čas“, ktorý ich delí od času, kedy vybehnú konečne na trať. Veď si len predstavte situáciu, keď ste už od skorého rána plný motivácie a odhodlania, no vybraté vyššie štartové číslo znamená, že na štart si počkáte dobrých šesť hodín.

Po vypočutí americkej hymny a dvoch výstrelov z dela Howitzer sa môže začať bežať. Začína sa dobrodružstvo, ktoré účastníkov privedie cez most Verrazano Narrows. Hneď, ako sa dostanú po Brooklyn, môžu si dosýta vychutnať ovácie divákov a ponúkané sladkosti, ovocie, ale aj objatia.

Atmosféra

Atmosféra maratónu v New Yorku miestami pripomína najväčšiu pouličnú párty na svete. Na trase je zoradených viac ako 130 hudobných skupín s ponukou najrozličnejších hudobných štýlov – od heavy metalu až po gospel. Priemerne na míľu sa nachádza asi päť skupín. A napriek relatívnej konzervatívnosti bežcov oblečených v pekných dresoch si diváci zábavu dostatočne užívajú. Slová o konzervatívnom prístupe nie je treba brať doslovne – medzi súťažiacimi uvidíte aj týpkov v kostýmoch Dartha Vadera, ako aj v extravagantných modeloch žralokov, slaniny, princeznej, či jednoducho v biznis looku (obleky a kravata). Dá sa vidieť aj zopár sporo odetých odvážlivcov, ktorí sa predvádzajú len v spodnej bielizni, či dokonca pápeža, ktorý počas behu rozdával požehnania.

Trasa maratónu je aj podľa skúsených bežcov náročnejšia, ako by sa na prvý pohlaď mohlo zdať. Vraj nikto na NY City Marathon nedosiahne osobný rekord, lebo sa beží aj v kopcovitom teréne. Jedným z kopcov je Queensboro Bridge, ktorý čaká na bežcov niečo za polovicou maratónu. Beh na tejto časti trate často sprevádza pocit nekonečnej cesty, ale námahu vynahrádza pohľad na ohromujúci Manhattan.

Technicky vzaté žijeme v robotickej budúcnosti. Ak za robota pokladáme systém schopný samostatne vyhodnocovať údaje a na ich základe konať. Moja Roomba mi spokojne vrní pri nohách, keď čítam o tom, ako Uber zadal objednávku na 100-tisíc nových Mercedesov. Presne tých, ktoré údajne obsahujú všetko potrebné pre autonómnu jazdu.

 
Rovnako mi bolo pri tvorení tohto čísla jasné, že Enderova Hra, nedávny Marťan či mnohé články v tomto vydaní poukazujú na to, že tieto témy sú nadčasové – a predsa každým dňom bližšie na dotyk. Možno napokon zistíme, že vesmír nás priťahuje najmä pre svoj pokoj. A to ticho.

Robotom však chyba schopnosť reflexie. Občas si pripadám, akoby sa roboty stávali z nás – efektívne, výkonné, ale bez času na reflexiu. Bez času na priestor bez myšlienok.

Z času na čas si kontrolujem rácio vecí, ktoré musím a ktoré chcem. Na čo sa dnes teším a čo by som najradšej nerobila. Vyhláskujem, že ideál, identický s povestným rajom na zemi, je mať stopercentne jazýček váh na strane `každý boží deň robím iba veci, ktoré chcem, pretože prinášajú môjmu životu zmysel a radosť`. Utópia či nie, nechám to na vás – nato sme si však ideály vymysleli. Nie aby boli nevyhnutne a v pote tváre dosiahnuté, ale aby ukazovali smer. Naznačujú, že poväčšine je viac ciest a nakoniec aj tak všetky povedú do Ríma.

Slovami veľkého maestra:

„Človek si môže v živote zvoliť jeden z dvoch prístupov: stavať alebo sadiť. Stavitelia niekedy nad svojou úlohou strávia roky, ale jedného dňa ju dokončia. Vtedy zistia, že sa obkľúčili vlastnými múrmi. Život stráca zmysel, keď je stavba hotová.

Potom sú tu tí, čo sadia. Musia prečkať búrky a zlomy ročných období a zriedka odpočívajú. Ale na rozdiel od stavby, záhrada nikdy neprestáva rásť. Vyžaduje záhradníkovu ustavičnú pozornosť, a zároveň robí z jeho života jedno veľké dobrodružstvo.

Záhradníci sa vždy navzájom spoznajú, pretože vedia, že v histórii každej rastliny sa skrýva rast celého Sveta.“

(Paulo Coelho: Brida)

V posledných dňoch často dostávam otázku, či predať v minulosti nakúpené aktíva. Strach znova ovláda investorov. Odpoveď je dlhšia a ťažká. Pokúsim sa.

Na trhoch sa dejú veci, akcie klesajú. A nie málo. V Spojených štátoch o viac ako 15%, v Európe viac, a niekde ešte viac. Zase tu máme korekciu, možno medvedí trh. Dlhopisy nezarábajú prakticky nič, stimulácia ekonomiky niečo stojí. Komodity sú ešte zábavnejší príbeh… Tankujem diesel a teší ma to. Plus so záujmom sledujem šachovú partiu ťažiarov ropy pri prichádzajúcom imperatíve obnoviteľných energií a veľkom osobnom vklade Elona Muska. Tento príbeh nás baví. Ceny komodít sú v dramatickom poklese. Čína, a pomalá konjunktúra EU, a… Trhy sa kúpu v mnohých odtieňoch červenej. Ale nie o tom som chcel.

Zase tu máme iracionálne konanie väčšiny investorov – prakticky nikto nenakupuje. Veľa investorov rozmýšľa o predaji svojich aktív, obáva sa. Toto je rovnaké naprieč svetom (vypredáva sa všade) a klientskými segmentami – tu sú si bohatí a strádatelia rovní, nerozhoduje vek klienta ani jeho investičná kompetencia… a stále sa to opakuje. Pritom všetko rácio je na strane konania opačného. Prečo je to tak? Aj keď to nie je prínosné, je to pochopiteľné konanie. V čom sú príčiny?

Aktíva či majetok sú výsledkom tvrdej práce alebo šťastia. Jedno má svoje limity – peniaze, ktoré stratíme, je zarobiť späť veľmi ťažké. No a šťastie druhýkrát na našej strane nemusí byť. Riskovať je neprirodzené a cieľom nie je stratiť. Nebáť sa v situácii, keď z každej strany prichádzajú informácie o možnom zlom vývoji, eskalácii napätia a čiernych perspektívach je ťažké. A ťažké zvládne málokto. Avšak báť sa je aj drahé. Straty bolia. Čo s tým? Pomôžem si citátom, aj keď zaznel v iných súvislostiach: „Nebojte sa!“ Toto je štandardný vývoj. Bolo, je a bude to tu. V takomto období už nepredávajte. Ak máte diverzifikované portfólio, je to rozumná stratégia.

Peniaze získavame kvôli spotrebe, či už vlastnej alebo niekoho iného. Samé o sebe nemajú pre nás význam. Investícia je odložená spotreba. Čím dlhšie je odložená, tým viac je iluzórna. Peniaze neskôr sú horšie ako peniaze skôr. Ak vám niekto odloží výplatu, milovať ho nebudete. To všetko je pochopiteľné. Avšak neracionálne pri investovaní. Čas je pre vašu investíciu blahodarný. Čo s tým? Na krátko neinvestujte – to nie je investícia. Mám radšej poker, v rovnakom čase sú vaše šance lepšie a viac záležia na vašich kompetenciách. Dodržujte investičný horizont a investíciou sa počas jeho plynutia nezaoberajte. Tu je matematika vaším priateľom. Ak máte diverzifikovanú investíciu a správcu, ktorý existuje desaťročia, funguje to.

Veľa zarobiť teší, vysoký výnos je lepší ako menší a chamtivosť je dobrá – hovorí Gordon Gekko. A ak aj s ním nesúhlasíme, určite je duchom progresu; motiváciou nie jedného nositeľa pokroku. Avšak pri investovaní nie je vašim priateľom. Tým je primeraná miera zisku. Na začiatku najlepšej bondovky (Casino Royale) na otázku, či verí v boha, Le Chiffre (bankár svetových teroristov, ako ho pomenuje M) odpovedá „verím v primeranú mieru zisku.“ Ja dodávam, číslo, ktoré je pri jednotlivých triedach aktív veľmi dobré… na investičnom horizonte. Kúpiť niečo lacné je výhodné. Ak kupujeme auto, telefón alebo čokoľvek, správame sa racionálne. Nie však pri investovaní. O najlacnejšie aktíva, t.j. aktíva v poklese nie je záujem. Čo s tým? Kupujte, keď je to lacné, alebo ešte lepšie, kupujte pravidelne. Tu sa nemôžete pomýliť.

Konať racionálne, ovládať svoju chamtivosť, nebáť sa počas trhových otrasov, byť trpezlivý. Ak by to bolo ľahké, dialo by sa to. Avšak deje sa opak, správna stratégia a jej dodržiavanie sú ťažké. Rovnako ako akékoľvek iné zarábanie peňazí. Avšak iné cesty k cieľu nevedú. Držím vám palce, aby ste sa nabudúce rozhodli racionálne. A ak nechcete byť racionálny, tak neinvestujte. Radšej peniaze miňte, pomôžete zelenej (farbe rastúcich trhov).

Set-top boxy (skrátene STB) sa v posledných rokoch stali v domácnostiach veľmi populárnymi – najznámejšie sú Apple TV od spoločnosti Apple, Smart TV od Samsungu a Roku. Aj vy pravdepodobne máte doma STB (stačí si spomenúť na Netflix).

Začiatkom roka Apple predstavil nový operačný systém tvOS spolu s novou Apple TV. Bežnému zákazníkovi to môže pripadať len ako konkurencia novému Roku 4 od Roku alebo revízii Smart TV programu od Samsungu – ibaže je to oveľa viac. Pokiaľ ide o vývoj v oblasti set-top boxov, jazyky používané na kódovanie aplikácií pre jednotlivé platformy vývojárov doposiaľ výrazne obmedzovali v kreativite a prinášaní nových nápadov. Podnikali sa menšie pokusy o vyriešenie tohto problému, ale ani jeden nebol dosť radikálny, aby uspel, pretože set-top boxy sa považovali za „dosť dobré“. Developeri teda boli naďalej limitovaní v prinášaní výkonných aplikácií, podobných tým v AppStore pre iPhone alebo v Google Play Store pre Android, a pomaly začínali tieto platformy ignorovať. Aj preto televízia, tak ako ju poznáme, ostala zväčša lineárna a nezmenená. Až doteraz.

Nový operačný systém Apple tvOS umožňuje vývojárom využívať Swift (výkonný a elegantný programovací jazyk Apple, ktorý má teraz otvorený zdrojový kód). Tým sa developerskej komunite odstránila bariéra obmedzeného prístupu k zdrojom a svetu sa otvorili dvere do nového nelineárneho pozerania televízie.

Predstavte si, napríklad, že večer pozeráte televízne noviny a zrazu príde mimoriadny oznam z istej oblasti. Môžete vziať diaľkový ovládač, kliknúť na mapu v hornom rohu a študovať dané územie a moderátor bude neprerušene ďalej čítať správy… Už nie ste obmedzení sledovať televíziu lineárnym spôsobom „od začiatku do konca“, ako je tomu dnes. A sú aj ďalšie možnosti. Počas spravodajstva sa na obrazovke môžu objavovať linky k článkom, kde sa spomínaný problém rozoberá hlbšie. Kliknutím na takýto link otvoríte stránku z Wikipédie, ktorá zaberie iba polovicu obrazovky. Na jednej polovici stále vidíte moderátora, na druhej študujete udalosť, čo vás zaujíma.

Vybudovať takúto aplikáciu na predchádzajúcej generácii set-top boxov, vrátane predchádzajúcej generácie Apple TV boxu, by bolo takmer nemožné a jej udržiavanie by bolo nočnou morou aj pre najostrieľanejšieho vývojára. S tvOS je to nielen uskutočniteľné, ale spoločnosť, ktorá chce takéto aplikácie vyvíjať, môže využiť desaťtisíce developerov, ktorí Swift už poznajú a denne ho používajú pri vyvíjaní iOS aplikácií pre iPhone od Apple.

Budúcnosť televízie nastane pravdepodobne už o niekoľko mesiacov.