Category: Archive

Známy americký fejtonista Lois Wyse raz povedal: „Deti sú bodkami, ktoré spájajú čiary z generácie na generáciu.“

SND pre United Life 06

V dobe plnej špičkových technológií, ktoré pomaly, ale isto nahrádzajú prirodzené videnie sveta, začína byť naozaj neľahkou úlohou vštepiť tým najmenším lásku pre kultúru. Pre deti 21. storočia sa stali kultúrou počítačové hry, 3D animované rozprávky a filmy, ktoré často prekračujú hranicu únosnosti detskej duše. S vedomím, že práve z týchto detí vyrastie nová generácia, ktorá bude rozhodovať o smerovaní sveta, sa vynára otázka, ako bude taká budúcnosť vlastne vyzerať.

A práve v týchto temných kultúrnych časoch sa predsa len nájdu pedagógovia a študenti, ktorí pokladajú divadlo za svoju svätyňu. Divadlo je pre nich miestom, kde sa zhmotňujú slová, ktoré tak usilovne vkladali do svojich hláv počas hodín literatúry. Je miestom, v ktorom sa môžu započúvať do nádherných melódií vytvorených skladateľmi, o ktorých sa učili na hudobnej výchove. Miestom, ktoré pred nimi predostiera úplne nový svet plný fantázie, motivácie, ale hlavne inšpirácie.

Sú to žiaci, ktorí v rámci vyučovania pravidelne navštevujú Slovenské národné divadlo. Zážitky z predstavení sa im zaznamenávajú do duše a postupne z nich vyrastajú budúci herci, speváci, dramatici, režiséri, ale hlavne verní diváci.

„Veľmi sa mi páčil pocit pri vstupe do opernej sály… Bol som unesený, keď som počul i videl spevácky výkon sólistov. Počuť orchester naživo je takisto nezabudnuteľný zážitok, niečo úžasné,“ napísal Andrej Ohrablo, žiak ôsmeho ročníka ZŠ v Zavare po návšteve Slovenského národného divadla. „Prvý raz v živote som videla operu, bolo to super. Celé vystúpenie bolo nádherné a prekvapilo ma, ako vie človek narábať s hlasom,“ opísala svoje zážitky tretiačka Lenka Stúpalová.

A neboli jediní. Každý deň do Slovenského národného divadla prichádzajú slová vďaky a nadšenia tých najmenších. Veselé i dojemné skúsenosti mladých divákov vkladajú do nás nádej, že divadlo prežije. Každý rodič, ktorý chce, aby z jeho dieťaťa vyrástol plnohodnotný človek, berie na vedomie fakt, že bez kultúrneho zázemia to nepôjde.

Skúsme sa teda zamyslieť nad tým, akú hodnotu má kultúra pre život našich detí a či nám ešte stále záleží na tom, aby z nich vyrástli ľudia, ktorí sa nestarajú len o svoje telo a dokonalý výzor, ale aj o svoju dušu, ktorej pokrmom je krása, dobro, láska – a teda umenie.

Nezabudnite

Slovenské národné divadlo ponúka v 96. divadelnej sezóne naozaj bohatý program pre deti. V rámci činoherného repertoáru sa najbližšie môžete tešiť na hudobnú rozprávku pre najmenších Mechúrik-Koščúrik (26. 9., 6. 10. a 31. 10. 2015 ) či rozprávku Ľubomíra Feldeka Ako sa Lomidrevo stal kráľom (30. 9. a 10. 10. 2015).

Opera SND ponúka detskému divákovi novinku v podobe detského operného predstavenia Figaro sem, Figaro tam s moderátorom Martinom Vanekom (12. 9., 22. 9. a 10. 10 2015) a operu pre deti Veľká doktorská rozprávka (16. 4 a 19. 4 2016). Mimoriadnemu úspechu sa teší aj detské operné predstavenie O čarovnej flaute a iných kúzlach, ktoré môžete na doskách Opery SND vidieť už 24. októbra a 3. novembra 2015 v novej budove SND.

V Balete Slovenského národného divadla uvádzame obľúbený tanečný muzikál Václava Patejdla a Libora Vaculíka s názvom Snehulienka a sedem pretekárov (27. 3. a 31. 3. 2016).

Vstupenky si môžete kúpiť on-line na stránke www.snd.sk alebo v našich pokladniciach. Pokiaľ uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289 alebo e-mail rezervacie@snd.sk.

Už od detstva nás obklopujú pravidlá. Či chceme alebo nie, sprevádzajú nás po celý život. Sú dôležité? Prečo vôbec existujú?

Umyť si zuby, chodiť do práce, pozdraviť známeho na ulici. Poďakovať sa za obed, učesať sa. Ako by vyzeral náš život bez pravidiel? Asi by bol plný chaosu. Na druhej strane je dobré si uvedomiť, že život by plynul ďalej aj v takej forme, nie sú až tak životne

Každá krajina má rôzne pravidlá, každá komunita, je toho na nás veľmi veľa. Ak sa dnes pozeráme na globalizovaný svet, napadne nám jedna dôležitá otázka: ako zlepšiť a zjednodušiť život ľuďom v rôznych kútoch sveta? Čo tak zriadiť jednotne pravidlá pre všetkých?

Určite sa vám pri kráčaní po ulici v inej krajine už stalo to, že ste narazili do protiidúcich ľudí, lebo pravidlá v danej krajine boli iné ako tie vo vašej domovskej krajine. Určite viete, že pravidlá premávky vo Veľkej Británii a jej bývalých kolóniách sú iné ako inde na svete. Nejednoznačnosť vytvára pre ľudí stres a nepochopenie.

Nebolo by úžasné začať tieto pravidlá skúmať a vyhodnocovať, ktoré z nich sú nezmyselné ktoré nás ako ľudstvo posúvajú vpred? A tie nech zostanú a ďalej sa rozvíjajú. Ako veľa by sme získali na úsporách a pochopení na ceste z krajiny do krajiny. Vieme, že takéto zmeny nebude možné vykonať počas najbližších piatich či desiatich rokov. Otázkou je, ak už dnes hovoríme o globálnom svete, prečo sa nad týmto niekto nezamýšľa?

Ako ľahko sme si všetci zvykli na globálne systémy a pravidlá bez toho, aby sme si toho boli vedomí. Príkladom je medzinárodná sieť -internet, ktorú dnes už asi každý vie ovládať a vie s ňou pracovať. Myslím si, že rovnako ako v 19. storočí, kedy prišla priemyselná revolúcia, dnes stojíme na prahu doby, kedy ľudia prejdú veľkou zmenou. Tou zmenou je spôsob existencie a systém pravidiel. Svet sa neustále posúva vpred a my s ním, či chceme alebo nie.

Je to sled udalostí, ktorý mení naše životy, a je len na nás, či to bude k lepšiemu. Je dobré premýšľať, ako by sme chceli žiť a ako by mohli žiť aj ostatní obyvatelia našej planéty. Veď v konečnom dôsledku sme všetci ľudia. Problém jedného, nech je akokoľvek ďaleko, ovplyvňuje každého z nás. Pravidlá nám môžu pomôcť spolu vychádzať v tomto už aj tak preľudnenom svete. Pravidlá, pokiaľ dávajú zmysel, budú základom spokojnosti celého ľudstva. Konflikty ako také nebudú mať vo veľkej miere opodstatnenie, lebo ľudia si budú rozumieť. Nebudú poznať nepochopenie, tak často skloňované v dnešnej dobe.

Na záver dodávam, že táto téma je možno trochu idealizovaná. Na druhej strane si ale skúsme predstaviť, že by takýto svet vznikol, a čo by pre nás ako jednotlivcov znamenal. Je len na nás, či to bude k lepšiemu. Je dobré premýšľať, ako by sme chceli žiť a ako by mohli žiť aj ostatní obyvatelia našej planéty. Veď v konečnom dôsledku sme všetci ľudia. Problém jedného, nech je akokoľvek ďaleko, ovplyvňuje každého z nás. Pravidlá nám môžu pomôcť spolu vychádzať v tomto už aj tak preľudnenom svete. Pravidlá, pokiaľ dávajú zmysel, budú základom spokojnosti celého ľudstva. Konflikty ako také nebudú mať vo veľkej miere opodstatnenie, lebo ľudia si budú rozumieť. Nebudú poznať nepochopenie, tak často skloňované v dnešnej dobe.

Vladimir Orth

Pokiaľ ide o službu ľudstvu, každý malý krok je v skutočnosti obrovský. Filantropia nie je len o zdieľaní bohatstva, ale taktiež o inšpirovaní a pomoci iným, aby nasledovali váš príklad. Filantropia nie je slovom, ktorého sa zmocnili nadnárodné spoločnosti, i keď by sa tak mohlo zdať, keďže práve tento fakt proklamujú. Zoberme si ako príklad tabakový priemysel, ktorý venuje 75 miliónov USD na charitu a vzápätí minie dokonca väčšiu sumu peňazí na to, aby spropagovali dané gesto. Avšak ja by som skutočne rád poukázal najmä na ľudí ako som ja, ktorí majú moc jasne a zreteľne ovplyvňovať životy tých okolo nás so súcitom a altruizmom, bratskou láskou a štedrosťou.

Počas predchádzajúcich dekád som si všimol, že slovo filantropia je vždy spájané najmä s obrovskými donáciami a použitím slova obrovský mám na mysli milióny dolárov alebo tony produktov. Znamená to, že je žena žijúca v malej dedine, ktorá navarí niekoľkokrát do týždňa o porciu viac pre susedku, ktorá žije sama, menej filantropickou? Som presvedčený, že práve táto žena svojím gestom preukazuje viac bratskej lásky než obrovské firmy, ktoré míňajú milióny dolárov. Prijal som už filantropickú pomoc? Áno. Vyrastal som v katolíckom sirotinci v Austrálii. Myslím, že nemám potuchy, kde by som skončil, pokiaľ by tu nebola táto možnosť; no keď sa pozerám späť, bolo tam asi toľko filantropie ako v mojom malíčku. Prečo? Pokiaľ sa na to pozrieme bližšie, sirotinec bol inštitúciou, ktorá umožnila frustrovaným ľuďom znevažovať a zneužívať deti pod rúškom Božieho diela. Napriek tomu tvrdím, že ako dieťa som mal to šťastie prijať túto pomoc.

Avšak láskavosť, ktorou ma počas mladších rokov zahrnuli ľudia mimo sirotinca, prevažovala filantropické skutky našich opatrovníkov. Bola tu libanonská rodina strýka Maxa a tety Emy. Prevádzkovali malý obchod, ktorý som míňal cestou do školy. Vďaka ich láskavosti voči mne, tomuto synonymu filantropie, som sa naučil, že nie každý na svete je tu na to, aby so mnou zaobchádzal ako s podradnou ľudskou bytosťou. Strýko Max, ako som ho volal, ma naučil množstvo o láskavosti k druhým. Napríklad, keď pomáhal s doručením tovaru do domácností matkám, ktoré nemohli prísť do obchodu, lebo mali doma malé deti. Naučil ma neočakávať nič na oplátku, pretože odmena mala prísť v mojom živote až neskôr. A áno, prišla; avšak o tom o chvíľu.

Raz som sedel v lietadle s pánom letiacim do Vatikánu. Ubezpečoval ma o tom, že prežil svoj život ako správny katolík, modliac sa každý večer, chodiac do kostola každú nedeľu, vrátane finančných príspevkov do zbierok. Spýtal som sa ho, či vie, na aké účely boli tieto peniaze použité. Jeho odpoveď nebola prekvapujúca – predsa na pomoc hladujúcim v Indii. Nedal som mu pokoj a pýtal sa ďalej. Akým hladujúcim ľuďom? Samozrejme, že nemal ani tušenia, ktorým presne; povedal, že toto už necháva na rozhodnutie kostola. Nevyslovená otázka bola zrejmá – aké percento z jeho peňazí išlo na pomoc týmto neznámym hladujúcim?

Našiel som mimovládnu organizáciu, ktorá pôsobila v jednej africkej krajine. Cieľom ich činnosti bolo vzdelávanie rodín, ako i pomoc s dodávkami oblečenia a jedla. Rozhodol som sa podporovať dve rodiny a zabezpečil som, aby sa poslala určitá suma peňazí každý mesiac. Takto to prebiehalo niekoľko rokov až do dňa, kedy som mal možnosť navštíviť danú krajinu a rodiny. Na moje zhrozenie som prišiel na to, že rodiny obdržali iba 17 centov z každého dolára, ktorý som posielal.

Mimovládna organizácia ma informovala, že s ich činnosťou sú spojené ďalšie výdavky a jedná sa o štandardný prístup i u ostatných mimovládnych organizácií. Okamžite som zrušil môj príspevok a zriadil som účet, na ktorom mohli rodiny disponovať 100%-mi mojich finančných príspevkov. Zistil som, že tieto peniaze sú schopné pomôcť i ostatným členom rodiny. To je lekcia, ktorú som sa naučil. Nie všetky mimovládne organizácie sú nevyhnutne zlé alebo zamerané na profit ako v danom prípade, no otázky vyvstávajú.

Ale vráťme sa naspäť k nám, šťastlivcom. Chceme pomôcť, pretože to máme v genetickej výbave, ale ako spoločnosť samotná sme v podstate leniví a manuálnu prácu vďačne prenechávame iným, takže v podstate sa nemáme na čo sťažovať. Väčšina z nás žije veľmi komfortný život, máme čo potrebujeme a vo vačšine prípadov i to, čo nepotrebujeme. Ja sám som vinný v poslednom bode tohto konštatovania.

Mám oblečenie, ktoré nikdy nevyužívam; topánky, ktoré nikdy nenosím; náradie, ktoré mám v troch prevedeniach a tak ďalej. Tak, ako väčšina ľudí, aj ja pracujem tvrdo, a tým pádom mám pocit, že mám právo zaobchádzať so svojími peniazmi ako uznám za vhodné. Nebudem vás presviedčať o opaku, ak je to váš prípad, no dáva mi dosť zabrať presvedčiť sám seba, či skutočne potrebujem to, čo už mám.

 

Nuž, čo teda urobím s prebytočnými peniazmi? Odložím ich na horšie časy, investujem do detí a ich budúcnosti alebo ich skrátka pošlem tej charite, ktorá ich potrebuje najviac? (Všetky ich potrebujú najviac, len sa ich spýtajte.) Mnoho z vás je v mojej pozícii, sme finančne zabezpečení a cítime, že chceme pomôcť tým, čo nemali toľko šťastia. Moje riešenie sa nedá aplikovať rovnako na každého, ale je to riešenie a určite nenazývam sám seba filantropom.

Bol som schopný nájsť rodinu na Srí Lanke, ktorá potrebovala pomoc so zaistením vzdelania pre ich deti, čo by výrazným spôsobom ovplyvnilo ich životy. Adoptoval som si danú rodinu a stal som sa starším členom rodinného klanu o veľkosti 160 ľudí. Nikto z nich sa na mňa nedíval ako na rozprávkového krstného otca skrz ktorého prichádzajú dobré časy. Vnímali ma jednoducho ako člena rodiny, ktorý pomáha zabezpečiť ich deťom vzdelanie. Otec rodiny Kumara je vodičom tuk-tuku. Život je ťažký a peniaze nepostačia na to, aby mal dni voľna. A tak, ako každý priemerný vodič tuk-tuku pracuje 7 dní v týždni, 360 dní v roku. Týchto ľudí nebudete počuť sťažovať sa, pretože berú život taký, aký je. Avšak vy a ja sme v pozícii, kedy im aspoň trochu môžeme život uľahčiť.

Keď som sa pozeral okolo ich domu, ktorý je situovaný len päť metrov od železničných koľají na hlavnom ťahu medzi Colombom a Galle, všimol som si starý šijací stroj, ktorý očividne nebol funkčný. Spýtal som sa matky rodiny, či šije na stroji veci pre deti. Pretože stroj nefungoval, nebolo to možné. Na druhý deň som kúpil nový šijací stroj značky Singer za cenu večere pre dvoch v slušnej reštaurácii v Európe. Rozmýšľate, či to pre ich rodinu malo zmysel?

Šili na tomto stroji nielen oblečenie pre deti, ale naposledy dokonca aj svadobné šaty – za 15% ceny šiat z obchodu. Nielenže to bolo lacnejšie, ale navyše ich vyrábala ich teta, a tým upevňovala i rodinné vzťahy. Toto je len jedna z ukážok toho, čo všetko sa môže udiať, pokiaľ budeme vy i ja filantropickí. Vďaka mojej profesii bolo v mojich silách pomôcť otcovi rodiny rozbehnúť malé, ale rastúce podnikanie s tuk-tukom v turizme. Strávili sme spolu hodiny navrhovaním obľúbenej trasy pre turistov, ktorí si želajú vidieť skutočnú Srí Lanku. A kedže existuje viacero ľudí ochotných pomôcť ostatným, vysvetlil som Kumarovu situáciu môjmu webovému dizajnérovi. Navrhol webstránku, ktorá môže konkurovať mnohým iným a okrem toho zabezpečil, že Kumara stránku bude schopný používať, čo je skutočne ďalší prípad pravej filantropie. Ako sa svet vďaka internetu zmenšuje a my si užívame slobodu pohybu, všimneme si, že čím je krajina alebo komunita chudobnejšia, tým vyšší je stupeň štedrosti, starostlivosti a zdieľania. Je to časť kultúry týchto spoločností a myslím, že my sme sa pobrali opačným smerom. Už sú skoro preč tie časy, kedy každý v rodine, dokonca tety či strýkovia pomáhali nezištne novomanželom postaviť si dom bez nároku na peniaze či investovaný čas. V dnešnej dobe dávajú mladomanželia do zálohy ich duše a platia úroky. V dnešnom modernom svete sa hovorí, že je potrebná katastrofa, aby sa komunity spojili na pomoc, zatiaľ čo v málo rozvinutých krajinách stačí len vedieť, že pomoc je potrebná, aby sa komunita spojila a utužila.

Vyššie v článku som spomínal odmenu, ktorá mala za pomoc ľuďom prísť neskôr v živote. Prišla. Bol to pocit šťastia, ktorý som videl v očiach Nadeeshy, keď vyrábala svadobné šaty. Môžeme byť odmeňovaní každý deň, pokiaľ budeme súcitní s ľuďmi. Po prečítaní tohto článku budú niektorí z vás pokračovať naďalej vo svojom zabehanom živote a ja vám želám šťastie a úspech. Niektorí z vás si možno pomyslia, že predsa musí existovať niečo, čo by mohli urobiť pre tých v núdzi. Nie je zložité nájsť niekoho v núdzi. Prvým krokom je uvedomenie si, že ste to práve vy, kto vás presvedčí začať.

Akonáhle sa rozhodnete, zvyšok je vzrušujúci, srdce horúce a plné lásky. Cítim, že je potrebné premyslieť si veci skôr ako začneme, lepšie než jedna z najväčších mimovládnych organizácií v šesťdesiatych rokoch. Chceli pomôcť jednej z krajín na Indickom subkontinente, a tak darovali stovky ton ryže hladujúcim ľuďom. Ibaže tí si ju nemali ako uvariť, takže to bola filantropická katastrofa. Buďte ostražití a najprv premyslite svoje kroky. Vezmite do úvahy výsledok a zvážte, či existuje niečo, čo by mu zabránilo vo vývoji alebo naopak, pomohlo.

Jedno z Budhových učení hovorí, že štedrosť sa rodí v srdci. Dávať, aby ste zlepšili niekoho život, je ako zdieľať vodu zo studne medzi smädnými. Nikdy sa neminie.

Energia alebo duša? Je to ono? Čo to je vlastne „to“? Mohli by sme začať filozofovať o názve skrytej časti nášho vedomia. Čo je hlavnou črtou napriek faktu, že je to rozhodne niečo, čo nás ovplyvňuje rovnako, ako to ovplyvňujeme my, žije to súčasne s nami.

Možno niekto prechováva morálny postoj k životu, plný láskavosti. Tento jedinec si pravdepodobne ani neuvedomuje svoje správanie a svoje konanie považuje za prirodzené. Neskôr, ako život plynie, sa dostane do situácií a udalostí, ktoré sa mu javia ako šťastie alebo náhoda bez akéhokoľvek vzorca či predlohy.

Daný jedinec nebude vnímať svoje šťastie ako nejakú odmenu, ktorú mu život uštedril v rámci jeho postoja k životu, pokiaľ nebude poznať zákony rezonancie. Spôsob, akým žije svoj život, taktiež ovplyvňuje jeho okolie a umožňuje ostatným zmenu k lepšiemu. Pokiaľ očakávaš od života a ľudí navôkol to najlepšie, pokiaľ si si to nastavil ako štandardnú normu, ľudia samotní budú tento vzorec neustále nasledovať.

Každopádne, každý človek na tejto planéte je tu z určitého dôvodu a je jedinečný – to je skutočnosťou. Pretože každý človek, každý jedinec je tu na zemi na určitej misii v rámci ukončenia, vyriešenia niečoho a nič nie je náhodné. Náhodou nazývame to, čo vytvárame a priťahujeme naším postojom k životu.

Samozrejme, existujú ľudia, ktorí konajú takzvané zlo. Tak či onak, vo všeobecnosti je tu určitá rovnováha medzi ľudmi. Sú takí, ktorí myslením a konaním vytvárajú pozitívne prostredie a majú blahodarný vplyv na okolie. Toto všetko je vytvorené naším plne vedomým konaním, ale množstvo činov a skutkov je inšpirovaných dušou. Napriek tomu, že ľudská duša je po určitom čase spoločensky podmienená, má svoju energiu a z toho dôvodu je možná transformácia zo zlého na dobré, ale i naopak.

Neustále sebazdokonaľovanie a pozitívny prístup k životu sú veľmi prínosné, ako som už spomínal. Toto sa odráža v podobe šťastných udalostí, ktoré sú vyvolávané zdravým prístupom k životu a celkovým odlišným pohľadom naň. Vezmime si ako príklad človeka bez akejkoľvek alebo minimálnej snahy. Nemusí to byť nutne zlé, avšak daný spôsob života človeka zmení a robí ho veľmi usadeným bez akejkoľvek vôle dosiahnúť viac. Pokiaľ je človek motivovaný a má nastavené určité ciele, je obvykle spokojný a úspešný. Skôr, ako dosiahneš svoj cieľ, urči si ďaľší. Pretože práve tento vzorec správania vedie k zdokonaľovaniu. Ak sa raz budeš spätne pozerať na svoj život, ani si neuvedomíš, ako si sa časom zmenil. Pritom jediné, čo bolo nutné k danej zmene, bolo stanovenie si cieľov a priorít, ktoré k tomu viedli, vrátane pozitívneho postoja k životu.

Takže kľúčom naďalej zostáva stanovenie si cieľov a priorít a neustála motivácia. No treba byť motivovaný nielen v materiálnom slova zmysle, ale taktiež v spirituálnom či duševnom. Konformita vždy tlmila a bude tlmiť vývoj ľudstva. Niektorí ľudia sú náchylní prispôsobiť sa a to nie je zlé, avšak jedinci, ktorí sa chcú zdokonaliť a dosiahnuť niečo významné, by mali tieto návyky celkom odstrániť. Žiadni veľkolepí učenci v histórii ani dnes neboli konformní a prechovávali pozitívny prístup k životu. Myslia dobre a konajú dobre, vrátane ľudí, ktorí ženú vývoj ostatných vpred bez toho, aby si to uvedomovali. Odstránenie konformity a jej nahradenie zmysluplnými cieľmi sú kľúčom k ceste.

 Filip Orth

V čom spočíva? Je šťastie otázkou náhody, alebo sú v hre širšie súvislosti? Ak sa pokúsime detailne analyzovať, čo ľudia pokladajú za šťastie, pravdepodobne prídeme k zaujímavým záverom. Najčastejším obrazom šťastia sú peniaze a postavenie v spoločnosti. Je možné, aby sa niekto hlúpy stal bohatým? Áno, možné to je. Je možné, že dlhodobo bohatým aj zostane, ak je hlúpy? Nie. Okolie to vníma ako situáciu, kedy mal šťastie.

Avšak ak skúmame detaily jeho správania, zistíme, že v jeho v jeho živote prišlo k istým udalostiam, ktoré nasmerovali jeho konanie k tomu, aby bol bohatý či úspešný. Dobre investoval, bol v správny čas na správnom mieste. Ak by tam nebol, tak by neinvestoval v tom konkrétnom zlomku času. Mohol byť aj chudobný, ak by sa nesprávne rozhodol. Je človek, ktorý príde do kasína a vyhrá, šťastný? Je jeho výhra otázkou náhody alebo šťastia? Ako by sme to nazvali? Existuje niečo, čo nevieme vysvetliť? Šťastie a náhoda verzus nešťastie? Nie, nemyslím. Každé naše konanie, každá naša činnosť vytvára dôsledky. Tieto dôsledky ovplyvňujú naše okolie rovnako, ako dôsledky konania ľudí navôkol ovplyvňujú nás. Vyberáme si svoje okolie, a tým pádom aj následky okolia ovplyvňujú nás samotných. Je to algoritmus správania sa, nás a nášho okolia, ktorý určuje, čo sa nám v živote udeje a ako sa máme.

No súbežne sa nám podsúva ďalšia otázka. Sú peniaze a bohatstvo predpokladom šťastného života?

Na uvedenú tému sa v minulosti vyjadrilo veľké množstvo filozofov, spisovateľov a mnoho známych a úspešných ľudí, ktorí sa zhodli na jednom. Nie, nie sú zárukou šťastného života, alebo povedzme radostného života. Bohatstvo je len produktom nášho konania, ktoré tvoríme pre úžitok vlastný a ľudí okolo seba. Čím pozitívnejšie je to, čo tvoríme pre ľudstvo, tým sa zvyšuje miera bohatstva a radosť zo života. Bezcieľny človek nie je ani šťastný, ani bohatý. Táto rovnica platí snáď vo všetkom. Aký je človek, keď je nešťastný, v čom spočíva jeho nešťastie? Nešťastný človek je ten, ktorý nie je spokojný so smerom, akým sa vyvíja jeho život. Má pocit, že všetko naokolo ide lepšie a on je mimo tohto diania.

Veľmi dôležitým pocitom šťastného človeka je radosť. Radosť, ktorú si sami nastavujeme; radosť, ktorú každý z nás má možnosť každodenne vnímať. Vo vysokej miere človek, ktorý má radosť zo života, je zároveň aj šťastný. No ani šťastný a ani nešťastný človek nemajú celý život ustlané na tej istej úrovni šťastia alebo nešťastia. Šťastný človek musí na svojom šťastnom živote pracovať, plánovať, nepoľavovať, musí chcieť pokrok.

Akýkoľvek pohyb v živote je pozitívny. Pohyb, ktorý ovplyvňuje nás a naše okolie; pohyb, ktorý súvisí s našim myslením a pohľadom do budúcna; pohyb, ktorý mení dotknuté súvislosti a predurčuje naše ďalšie konanie.

Vladimir Orth

Zubný kaz je ochorenie tvrdých zubných tkanív. Je to dynamický proces, v ktorom sa striedajú obdobia demineralizácie a remineralizácie, odohrávajúce sa v priamej závislosti na prítomnosti a aktivite mikrobiálneho povlaku na povrchu zuba.

Autor textu: MDDr. Bc. Nina Joklová | stomatológ | Bratislava

Práve prítomnosť cukrov vedie k porušeniu rovnováhy a vo svojom dôsledku aj k pokračujúcej deštrukcii štruktúr zuba prostredníctvom vzniknutých kyselín. V miestach, kde sa ukladá zubný povlak, hodnota pH veľmi prudko klesá a dochádza k demineralizácii skloviny. Pokiaľ zubný povlak odstránime a nedovolíme vzniknúť novému, dochádza k oprave nielen povrchových, ale aj hlbších partií zuba. Vďaka prirodzenej remineralizácii je zub reparovaný a plne funkčný. Tu zohráva najvýznamnejšiu úlohu práve dôkladné a správne čistenie zubov. V prevencii zubného kazu stojí na prvom mieste starostlivosť o zuby. K nej patria odstraňovanie povlaku, dôkladné čistenie medzizubných priestorov a odborné odstraňovanie zubného kameňa, ale aj správna životospráva, vylúčenie lepivej potravy ako čokoláda alebo cukríky, a pravidelné návštevy stomatológa, zamerané na včasnú detekciu zubného kazu. Svoje miesto v prevencii majú aj doplňujúce prostriedky dentálnej hygieny, ako sú ústne vody, pasty a gély.

Zubný kaz určujeme pri stomatologickom vyšetrení vizuálnym kontaktom prostredníctvom sondy alebo RTG vyšetrením. Zubný kaz treba chápať ako ochorenie, ktoré je pri včasnej diagnostike vo svojich ranných štádiách dejom reverzibilným, teda vyliečiteľným. Pri využití ozónoterapie máme možnosť ovplyvniť kaz už v počiatočných štádiách, kedy ešte nedošlo k morfologickému poškodeniu tvrdých zubných tkanív. Keďže aplikácia ozónu je nedeštruktívna, nedochádza ku strate skloviny ani dentínu v dôsledku preparácie a nie je potrebná ani výplňová terapia. Pre ozónoterapiu je charakteristická vysoká úspešnosť, výborná znášanlivosť pacientami a prakticky neprítomnosť vedľajších nežiaducich účinkov.

Ozón má dezinfekčné, antimikrobiálne a terapeutické účinky. V súčasnosti predstavuje účinnú a zároveň jednoduchú metódu ako vo všeobecnej medicíne, tak aj v stomatológii. V oblasti kariológie má schopnosť deštruovať až 99% kariogénnych mikroorganizmov, a tým deaktivovať najrozšírenejšie ochorenie dutiny ústnej, teda zubný kaz. Ošetrenie ozónom má výnimočnú vlastnosť, a tou je vyliečenie zubného kazu bez nutnosti vŕtania. Musí však ísť nevyhnutne o kazy v počiatočnom štádiu, s menším rozsahom. V prípade opačnom, kedy je už proces ireverzibilný, sa nevyhneme klasickému postupu s nutnosťou vŕtania. Avšak aj v tomto prípade má ozónoterapia svoje miesto.

Ozón aplikujeme do vyvŕtaného zuba za účelom dezinfekcie pred následným vyplnením plombou. Aplikujeme ho pomocou prístroja Healozone po dobu 20 až 60 sekúnd, podľa hĺbky kazu. Použitie ozónu má široké uplatnenie v pedostomatológii, kde sú významné ďalšie výhody. Sú nimi predovšetkým bezbolestnosť, neinvazívnosť a tichosť celého procesu, takže liečba prebieha bez traumy, s ohľadom na psychiku dieťaťa. Využívame ho tiež pri dezinfekcii fisúr pred pečatením trvalých zubov u detí. Dáva možnosť odložiť invazívny zákrok do doby, kedy môžeme očakávať lepšiu spoluprácu malého pacienta. Takisto odpadá nutnosť aplikovať anestéziu. Ošetrenie bez vŕtania je rozhodne príjemnejšie a často nie je nutné ani zhotovenie plomby. Po aplikácii ozónu sú zubné tkanivá odolnejšie voči kariéznym atakom. V stomatológii je terapia ozónom považovaná za veľmi jednoduchú a zároveň cenovo prijateľnú metódu, ktorá umožňuje pohodlné a bezbolestné ošetrenie oceňované lekárom aj pacientom.

Volám sa Khalil Chrif Tribak a som odborníkom na teppanyaki a sushi. Som človek, ktorého celoživotnou vášňou je umenie prípravy jedla. Narodil som sa v severnej časti Maroka, v malom rybárskom mestečku nazývanom Larache na pobreží Atlantického oceánu. Pochádzam z veľkej rodiny piatich bratov a jednej sestry. Vyrastal som v kultúre, ktorej kuchyňa ponúka širokú škálu tradičných jedál. Kultúra našej kuchyne sa vyvíjala a bola ovplyvňovaná dlhými historickými vzťahmi susedných kuchýň a taktiež bola inšpirovaná cestovateľmi.

Author: Khalil Chrif Tribak | (43) | šéfkuchár teppanyaki a sushi

V našej rodine bola ryba najbežnejšou surovinou na varenie, a to nielen vďaka výhodnej polohe môjho rodného mesta, ale i preto, lebo bola našou obľúbenou potravou. Keď som bol malým chlapcom, miloval som rybárčenie počas letných prázdnin. Po každom úspešnom úlovku ma mama učila, ako premeniť rybu na lahodný, delikátny pokrm. Bol som v tom čoraz zručnejší a vo veku 15 rokov som vedel pripraviť rybu na niekoľko spôsobov. Až do dnešného dňa je ryba mojou obľúbenou surovinou na tanieri. Aj keď som nikdy nesníval o tom, že by som sa stal šéfkuchárom, keď sa pozerám spätne ako som vyrastal, tak musím povedať, že moje detstvo mi dalo silnú a hlbokú lásku k jedlu, čo následne formovalo moje rozhodnutie stať sa šéfkuchárom.

Existuje príslovie, že láska ide cez žalúdok. Môžem potvrdiť, že je to absolútna pravda. Inštinktívne spájame pocit plného žalúdka s pocitom domova, bezpečia a lásky. Konzumácia jedla je potešením pre všetky zmysly. Oslovuje zrak, rovnako ako chuť, emócie aj myseľ. Všetky naše zmysly sú úzko prepojené.

Keď som mal 21, prišiel som do Londýna, kde som sa okamžite zamiloval do japonskej kuchyne. Po mojom prvom školení ako teppanyaki šéfkuchár som rýchlo pochopil, že táto profesia si vyžaduje omnoho viac ako byť len kuchárom. Štýl japonskej kuchyne, kde sa pokrm pripravuje priamo pred hosťami na horúcej panvici, si vyžaduje ovládať umenie danej kuchyne ako i umenie zabávať hostí. Pre mňa je to ako mať u seba doma partiu priateľov na večeru. Pokiaľ moji hostia len ticho sedia, niečo nie je v poriadku. Avšak pokiaľ sa zabávajú, smejú, tlieskajú a niekedy doslova vyskakujú zo stoličiek, viem, že robím svoju prácu dobre. Milujem varenie, a keď vidím hostí odchádzajúcich z reštaurácie šťastných, napĺňa ma to obrovským pocitom uspokojenia.

Ak sa chcete stať vašim vlastným umelcom v kuchyni, je potrebné pripravovať každý pokrm z kvalitných surovín. Musí to voňať, dobre vyzerať a dobre chutiť. Pokiaľ chcete pripraviť jedlo, na ktoré ľudia nezabudnú, musíte byť majstrom znalostí v precíznej kombinácii surovín. A tu to nekončí. Táto vášeň prináša neustále učenie sa a skúmanie, ktoré smerujú k pochopeniu tohto remesla a plného uspokojenia chutí. Vyzývam vás vyskúšať si to. Jedlo je vskutku fantastický spôsob, ako sa umelecky vyjadriť. Každý deň môžete začať odznova.

Slovo „kritický“ pochádza z gréckeho slova „krinein“ a znamená rozlišovať alebo posudzovať. Neznamená, že máme všetko vidieť iba v negatívnom svetle, kritizovať alebo neustále vnímať ako chybné.

Kritické myslenie môžeme definovať nasledovnými piatimi bodmi:

1/ Kritické myslenie je nezávislé myslenie. Každý človek by mal byť schopný slobodne myslieť, vytvárať si vlastné názory či postoje.

2/ Získanie informácií je východiskom a nie cieľom kritického myslenia. Aby sme boli schopní koncipovať zložité úvahy alebo vytvárať si vlastné názory, potrebujeme dostatočné množstvo faktov, nápadov a hypotéz.

3/ Kritické myslenie začína otázkami. Zvedavosť je totiž základná vlastnosť života.

4/ Kritické myslenie pachtí po rozumných argumentoch. Kriticky mysliaci ľudia si vytvárajú vlastné riešenia a majú pre ne dobré argumenty a presvedčivé dôvody. Vedia, že existuje viac než jedno riešenie, a preto sa usilujú, aby preukázali, akou logikou a praktickosťou vyniká ich riešenie.

5/ Kritické myslenie je myslením v spoločnosti. Naše myšlienky sú overované a skúmané tým, že sa o ne delíme s ostatnými. Keď diskutujeme alebo čítame, odovzdávame a prijímame myšlienky. Zapájame sa do procesu, ktorý prehlbuje a pretvára naše vlastné postoje a názory.

Základy kritického myslenia sa datujú už do starovekého Grécka, do čias kedy pôsobil Sokrates. Pri kritickom myslení sa v podstate riadime starým, múdrym príslovím „dôveruj ale preveruj.“ Kritické myslenie pritom nepovažujeme za prejav nedôvery voči názoru alebo postoju jednotlivca, skôr nám ide o to, aby sme dôkladnejšie a hlbšie pochopili súvislosti a prišli tak na nové teórie, informácie, na ktoré by sme pri pasívnom a povrchnom prijímaní informácií nedošli. Sokrates tvrdil, že odhaliť pravdu sa dá najlepšie metódou rozhovoru alebo inak nazvané – debatou. Toto Sokratovské myslenie sa vyznačovalo metódou otázok (tzv. Sokratovský rozhovor), s cieľom rozobrať a poukázať na protichodné stanoviská v tvrdení jednotlivca, a tým sa približovať k pravde. Pomocou otázok je možné odhaľovať a uvedomovať si svoje chyby a zároveň potom dopomôcť k odpovedi a k správnemu riešeniu. Sokratov záver je, že pravdu treba neustále objavovať, hľadať a zdokonaľovať.

V 21. storočí sa kritické myslenie stáva jednou z najdôležitejších a najvýznamnejších kompetencií človeka. V čase, kedy sme vystavení vplyvu médií, marketingu, reklám a internetu je táto kompetencia oveľa dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Hovorí sa o informačnej explózii, ako sa označuje stav zahltenia spoločnosti enormným množstvom informácií vo všetkých oblastiach, teda o informačnom preťažení na globálnej úrovni ako aj na úrovni jednotlivca. Kriticky mysliaci človek je otvorený novým názorom a informáciám a netrvá tvrdohlavo na svojich názoroch. Nové fakty berie ako možnosť intelektuálne rásť a rozvíjať sa ďalej. Má schopnosť reflexie a sebareflexie a správa sa obozretne.

V praxi je kritické myslenie nástrojom, ktorý chráni pred nedôveryhodnými informáciami a takisto pred manipuláciou. Pre súčasného človeka predstavuje hrozbu manipulácie hlavne reklama, ale netreba zabúdať ani na manipuláciu náboženskú, kultúrnu či politickú. Pre manipulátorov je dnes zlatý vek. Hlavne webové prostredie je ich živnou pôdou.

Ako povedal Einstein, „dôležité je neprestať klásť otázky.“ Má na mysli aj vnútorný dialóg človeka so sebou samým, kedy sa pýta sám seba, či to, čo posudzuje, je pravdivé alebo nepravdivé, dobré či zlé, správne alebo nesprávne, a čo z toho vyplýva.

Ako kľúčový člen svojho tímu viedol CEO Volkswagen Slovakia Albrecht Reimold spoločnosť k stále vyššemu rastu a rozvoju. Od januára 2012, kedy prijal pozíciu predsedu správnej rady Volkswagen Slovakia, navigoval spoločnosť do nových výšok rastu na trhu. Rozprávali sme sa o jeho vášni, jeho postojoch a budúcnosti automobilového priemyslu.

Inklinovali ste v detstve k automobilom? Ako sa to prejavovalo?

Vždy som mal záľubu v technike, strojoch vo všeobecnosti a špeciálne ma zaujímali traktory, keďže môj otec pracoval s poľnohospodárskymi strojmi. O autá som sa zaujímal veľmi skoro, čo dokazovala aj moja veľká zbierka automobilových modelov. Ešte dnes z nich mnoho mám. Rozhodol som sa pre inžinierske štúdium a hneď po ňom sa uchádzal o miesto v automobilovom priemysle. Potom som začal v Audi v Neckarsulme, Nemecku, kde som sa vypracoval z trainee na vedúceho závodu.

Ako ste vnímali príchod na Slovensko, keď ste získali pozíciu a aké sú vaše pocity dnes?

Tešil som sa na novú výzvu. Počul som predtým veľa o firme i krajine. Ale musím sa priznať, že som predtým nikdy nebol ani na Slovensku, ani v bratislavskom závode. Čo ma tu očakávalo bolo veľmi pozitívne. Nielen veľmi kompetentní, príjemní ľudia, ktorí ma veľmi srdečne prijali, ale našiel som aj veľmi solídnu základnú štruktúru závodu, schopnú ďalšieho rozširovania. Ale už od začiatku som bol pozitívne prekvapený, ako dobre pracovníci závodu zvládajú každodenné práce.

V čom je podľa vás jedinečnosť skupiny Volkswagen?

Koncern Volkswagen pozostáva z 12 značiek s jedinečným charakterom. Pracuje v ňom po celom svete takmer 600 000 ľudí. V minulom roku dodal koncern Volkswagen viac ako 10 miliónov vozidiel. Našim zákazníkom ponúkame viac ako 335 modelov. To je jedinečné.

Čo pre vás práca pre Volkswagen a osobitne Volkswagen Slovakia znamenajú?

Pracujeme tu ako tím. Denne vydávame to najlepšie z nás pre skvelé výsledky. A darí sa nám to dobre. Posun značiek vo výrobe ich produktov v Bratislave, Martine alebo Stupave sú prejavom dôvery vedenia koncernu v naše výkony. Úspešne sme zrealizovali množstvo projektov – novú lisovňu s najsilnejším lisom v koncerne, ktorá vie lisovať aj hliníkové diely; novú karosáreň Audi Q7, jednu z najmodernejších karosární automobilového priemyslu na svete; alebo úspešné spustenie výroby nového Audi Q7, jedného z najmodernejších automobilov vo svojej triede. Je toho veľmi veľa, čo sme zvládli. Teraz sa pripravujeme na nové výzvy, ako je napríklad výroba celého Porsche Cayenne v roku 2017.

Ako vnímate automobilový priemysel na Slovensku?

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sme pred 24 rokmi prišli na Slovensko, boli dobre kvalifikovaní ľudia. V predchádzajúcich rokoch sme to ďalej rozvíjali a našim zamestnancom ponúkame veľmi intenzívne vzdelávanie, aby si mohli ďalej zvyšovať kvalifikáciu. Napriek tomu vidíme potrebu jednať v oblasti vzdelávania. Na potenciálny nedostatok ľudí na Slovensku sme zareagovali už v roku 2013, keď sme založili Centrum duálneho vzdelávania Volkswagen Slovakia. Školíme tam mechatronikov, elektronikov pre automatizačnú techniku a priemyselných mechanikov. V roku 2015 sa dostalo do slovenských zákonov aj duálne vzdelávanie. Okrem toho úzko spolupracujeme aj s technickými univerzitami na Slovensku. Takto sme etablovali napríklad Program IngA – Inžinier v automobilovom priemysle a študijné zameranie Automobilová produkcia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.

Aký je váš názor, že fabrika, ktorú Volkswagen v Bratislave kúpil a ktorá vyrábala v 80. rokoch minulého storočia sotva zopár tisíc automobilov nie najlepšej kvality, je dnes závod, ktorý je špičkou koncernu Volkswagen?

Neustále pracujeme na našej konkurencieschopnosti a inováciách výrobných procesov. Naši zamestnanci musia zároveň zvládať komplexitu všetkých značiek. To z nás robí dôležitú súčasť výrobného celku Volkswagenu a zároveň to dáva stabilnú budúcnosť Slovensku. Volkswagen Slovakia je a bude sa spolupodieľať na špici automobilového priemyslu. S naším tímom sme v posledných rokoch urobili významné kroky dopredu. Do budúcnosti sa pozeráme s odvahou aj vášňou.

Čo si myslíte, aký ďalší fenomén bude v automobilovom priemysle? Kam sa svet automobilov bude najbližších 100 rokov uberať?

Celkom jednoznačne digitalizácia. Pre nás znamená rýchly rozvoj, kratšie výrobné cykly, ešte väčšiu blízkosť k zákazníkovi. Zmení všetky oddelenia podniku, výrobné i nevýrobné. Technológie priemyslu 4.0 nám napríklad umožnia vyrábať ešte individualizovanejšie, efektívnejšie a ekologickejšie automobily. A novodobé technológie „Big Data“ nám budú pomáhať v nevýrobných úsekoch viac zoštíhľovať a zefektívňovať. Zároveň digitalizácia stavia doteraz platné marketingové princípy na hlavu. Zákazník je vďaka digitálnym kanálom informovaný lepšie ako kedykoľvek predtým. Nové riešenia vyžaduje čoraz rýchlejšie. Na to musíme reagovať aj my. Za 100 rokov môže vyzerať mobilita úplne inak. Čo sme videli v science-fiction filmoch už nemusí byť len víziou budúcnosti.

Skvelí vodcovia majú vždy pravidlá, hodnoty, ktorých sa držia. Prezradíte nám, aké sú tie vaše?

Manažér by mal stáť za svojím tímom, nie pred ním a už vôbec nie na ňom. Neznamená to, že by sa mal za neho skrývať. Oveľa viac by to malo znamenať, že bude prebraná zodpovednosť nie za individuálne záujmy, ale za to, čo je dobré pre všetkých. Pretože kto stojí za svojím tímom, zamestnancami a tým za svojou firmou, zachováva si prehľad. Pozerá sa dopredu a udržiava pritom svoj tím na očiach. Nie je slepý voči tomu, čo je za ním. Určite si viete predstaviť, že takéto manažérske nastavenie môže ľahko viesť k nepochopeniu, keď sa nenosí naozaj v celej organizácii. Vtedy môže byť interpretované na nižších úrovniach tak, že riadiaci pracovník preberá zodpovednosť za všetky nedostatky. Správny záver, ktorý spraví podnik úspešným však je, keď všetci zúčastnení jednajú zodpovedne a všetky požiadavky sledujú jeden identický cieľ. Tento cieľ je potrebné jasne a presne sformulovať a na riadiacej úrovni ním žiť denno-denne.

Úlohou riadiacich pracovníkov je ísť vzorom a dobrým príkladom. To sú pravidlá, ktoré sú platné celosvetovo. Chápem sa ako partner a coach mojich zamestnancov. Vediem podnik nie cez rigidné procesy a v úzke rámce, ktorým sa všetci musia podriadiť. Oveľa viac vidím ako moju najdôležitejšiu úlohu viesť ostatných znalosťami, šarmom a motiváciou. Sme úžasný tím a je to možné vidieť aj na Volkswagen Slovakia.

Vladimir Orth

Sú všade okolo nás – fejky. Dnes sa falšuje oblečenie, parfémy, lieky, dokonca aj autá a samozrejme, hodinky. Obraz našej doby, alebo kde je dopyt, tam je aj ponuka. Veď ktorá žena by nechcela kabelku od Diora a ktorý chlap netúži po Rolexkách?

Ono je to však väčšinou poznať na prvý pohľad, tie skoropravé kabelky či hodinky luxusných značiek pochybnej kvality. Väčšinou je rovnako rozoznateľný aj pochybný objekt, ktorý je nositeľom týchto takmer značiek. Nechcem urážať profesie, vážim si každú zmysluplnú prácu. No Rolexky na ruke, ktorá drží krompáč, asi nebudú vyzerať vhodne.

Ale nechajme očividné fejky fejkami. Dnes chcem upriamiť pozornosť na oveľa sofistikovanejších obchodníkov, ponúkajúcich lacný luxus. Je to však skutočne kvalita a luxus? Jedná sa o praktiku medzičasom pomerne rozšírenú vo viacerých odvetviach, no stretnete sa s ňou najmä pri spotrebnom tovare, kde značka okrem kvality predstavuje aj inú pridanú hodnotu – sebaobraz.

O čo vlastne ide? Na internete natrafíte na honosne znejúce hodinárske značky, ktoré nik nepozná. A ako táto pochybná biznis stratégia funguje? Dáte si vyrobiť pekné hodinky, ktoré pôsobia luxusne. Majú mnohé funkcie, za ktoré by sa nehanbili ani skutočné hodinárske značky, ich funkčnosť je však viac ako diskutabilná.

Čudujete sa, ako niekoho presvedčia na kúpu takýchto brakov? Nuž, najprv si všimnete dobre znejúce meno, ktoré sa môže podobať na niektorú švajčiarsku značku. Potom príde to najdôležitejšie – oficiálna webová stránka, kde ponúkate pekné hodinky za čiastky v tisíckach dolárov. Nasledovne takéto hodinky s pripraveným webom umiestnite do aukcií po celom svete a predávate ich ako výpredaj zo skladu za pár sto dolárov. Potenciálny zákazník, ktorý na webe hneď vidí, že sa jeho vytúžené hodinky oficiálne predávajú za niekoľkonásobné čiastky, ľahko podľahne. Dalo by sa povedať, že sú v podstate virtuálnymi, akože luxusnými značkami. Nie sú fejky, ale pri teniskách so štyrmi a viac pásikmi sme tomu hovorili, že sú „viac adidas“.

Tip na hodinky

Nové puzdro, nová konštrukcia, nový dizajn a nový strojček – to je TAG Heuer Carrera Calibre Heuer 01, šitý na mieru milovníkom dômyselných strojčekov a obdivovateľom jemnej mechaniky.

Vďaka priehľadnej skeletonovej konštrukcii možno spredu i zozadu sledovať všetky kľúčové komponenty, ktoré hýbu ručičkami tohto chronografu. Najdôležitejšie diely ako rotor, zotrvačka alebo rozdeľovač majú rôzne farby – čiernu, červenú a zlatú. Vďaka tomu aj medzi ostatnými oceľovými súčiastkami vyniká ich bezchybný chod.

Strojček Calibre Heuer 01 pochádza z inhouse produkcie TAG Heuer. To znamená, že je kompletne vyrobený v jeho dielňach a firma má tak absolútnu kontrolu nad kvalitou všetkých komponentov. Sklíčka sú zafírové, zvyšok púzdra je z ocele s titanium-karbidovou vrstvou a remienok je gumený. Je to práve kombinácia materiálov, ktorá zaručuje vysokú odolnosť a užívateľský komfort tohto veľmi podareného modelu. Za tip ďakujeme TAG Heuer Boutique Eurovea Bratislava.

Martin Viktory