Category: Archive

Citlivosť na zemské otrasy

Každým rokom je technológia odhaľovania zemetrasení oveľa pokročilejšia a zachraňuje životy. Ak ale hovoríme o šikovnom prístroji na predvídanie ničivej katastrofy, dostaneme sa až do starovekej Číny. Seizmoskop Houfeng Didong Yi bol prvým zaznamenaným zariadením na detekciu zemetrasenia.

Zariadenie nádoby obsahovalo osem rúrkových výstupkov v tvare dračích hláv na vonkajšej strane. Na dne sa nachádzal rovnaký počet žabích hláv. Každá z ropúch predstavovala odhadovaný smer seizmickej vlny.  Vedci sa domnievajú, že mechanizmus vo vnútri zariadenia bol typom kyvadlového systému. Keď došlo k zemetraseniu, pozorovateľ mohol povedať, z ktorého smeru vlna prišla. Ústa draka sa otvorili a pustili loptičku do tlamy ropuchy pod ním.

Ničivý a neuhasiteľný

Konštantinopol v siedmom storočí nášho letopočtu neúnavne obliehali arabské vojská. Kde zlyhávali vtedajšie zbrane, Byzantská ríša ochromila svojich nepriateľov takzvaným gréckym ohňom. Zmes sa nedala uhasiť vodou, práve naopak, posilňovala jej smrtiaci účinok. Útočná sila nikdy predtým nevidela niečo také silné a horiace lode Arabov klesli ku dnu ešte skôr, než dosiahli pevninu.

V dnešnej dobe možno nie je na škodu, že sa recept na grécky oheň nezachoval. zdroj: pexels.com

Gréci neskôr vyvinuli ďalšie spôsoby využitia starovekého vynálezu. Vytvorili všetko, od požiarnej hadice až po vystreľovacie granáty. Nepriatelia Grékov hľadali spôsoby na uhasenie „dračieho ohňa“, no neúspešne. Tajná receptúra bola prísne strážená, nájdené záznamy taktiež neobsahovali presné zloženie. Najbližšou súčasnou horľavinou s podobnými účinkami je bojová zápalná látka napalm.

Da Vinci myslel na všetko

Mnohé z nápadov Leonarda da Vinciho boli v čase jeho života výjavmi ako zo sci-fi filmu. Jeho vynálezy sa často inšpirovali prírodnými zákonmi, na čo nadväzuje aj jeden z da Vinciho výrokov:

„Ľudská vnímavosť nikdy nevymyslí krajší, jednoduchší alebo priamejší vynález ako príroda, pretože v jej vynálezoch nič nechýba a nič nie je bez účelu.“

Model obrneného vozidla v umelcovej mysli vznikol stovky rokov predtým, než sa v prvej svetovej vojne začali využívať tanky. Podľa jeho návrhu vyzeral vonkajší plášť ako pancier korytnačky a vozidlo po celom obvode zdobili delá pripravené na zneškodnenie nepriateľa.

da Vinciho nákres obrneného vozidla. zdroj: pinterest.com

V dizajne sú však určité nedostatky. Kolesá sú príliš tenké na to, aby uniesli ťažké vozidlo na mäkkom teréne. Leonardov model má na kolese kolíky na uľahčenie trenia, ale je nepravdepodobné, že by pomohli. Moderné tanky prekonali tento problém pridaním húsenicových pásov na začiatku 20. storočia.

Dvere s „magickým“ otváraním

Systém automatických dverí sa objavil v roku 1931 a patrí k jednému zo znakov „modernej“ doby. Svet však túto technológiu videl už v roku 1 nášho letopočtu. Ako to teda fungovalo?

Pokiaľ ste chceli otvoriť dvierka, musel sa najprv zapáliť oheň. Vytvorené teplo spôsobilo nahromadenie vzduchu v mosadzných nádobách. Táto nádoba potom čerpala vodu do zásobníkov a závažia otvárali dvere. Vynálezy tohto druhu však neboli v staroveku veľmi vyhľadávané. Trvalo hodiny, kým sa dvere otvorili a rozbehnutý proces sa ťažko zastavoval.

Na stope starovekému superpočítaču

Mechanizmus z Antikythéry pomenovali podľa miesta jeho objavenia. V roku 1901 našli potápači na malom ostrove ložisko potopených antických trosiek. Stroj bol neúplný a v zlom stave, no zdalo sa, že pozostával z asi 37 bronzových ozubených kolies uložených v drevenej krabici.

Kus zo zachovaného mechanizmu kedysi dokázal pomôcť pri počítaní vzorcov z Platónovej matematickej akadémie. udroj: pinterest.com

Zariadenie sa dostalo k odborníkom a tí potvrdili, že je staršie ako 2200 rokov. Minulý rok sa vedci pokúsili o jeho repliku. CT sken preukázal prepracovanosť prístroja, určeného na počítanie astronomických a matematických vzorcov. Nešlo teda o počítač, ako ho poznáme dnes. Napriek tomu v sebe vynález ukrýva genialitu ľudí, ktorí ho zostrojili.

Pokročilé nápady sa neviažu iba na súčasnosť

Radi uvažujeme o technologickej inovácii ako o postupnom procese. Nie je to však nevyhnutne tak. Archeologické vykopávky po celom svete odhaľujú, že raz za čas vyvinuli staroveké civilizácie vynálezy, ktoré predbehli svoju dobu o desaťročia, ak nie storočia. Niekedy sa ich výskumníci snažia napodobniť, no bez pôvodného návodu im musí zapracovať predstavivosť.

Zdroje: www.bigthink.com, www.interestingengineering.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Tradičná čínska medicína (TČM) má bohatú históriu, ktorá sa datuje tisícky rokov dozadu.

V tejto starobylej liečebnej praxi sa používa široká škála bylín a prípravkov na podporu zdravia a liečbu rôznych ochorení. Tu je prehľad najznámejších a najúčinnejších byliniek a prípravkov z TČM

 

#1. Ženšen

Ženšen je jednou z najznámejších byliniek v TČM.

Jeho korene sa používajú na zlepšenie celkovej vitality, duševnej a fyzickej výkonnosti, a posilnenie imunitného systému.

Je tiež považovaný za adaptogén, čo znamená, že pomáha telu prispôsobiť sa stresu a obnoviť rovnováhu.

Hlavné účinky: Zvýšenie energie, posilnenie imunity, zlepšenie koncentrácie.

Použitie: Čaj, extrakty, kapsule.

 

#2. Ginkgo Biloba

Ginkgo biloba, alebo ginkgo dvojlaločné, je starodávny strom, ktorého listy sa používajú v TČM na zlepšenie kognitívnych funkcií a krvného obehu.

Ginkgo je známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami a schopnosťou zlepšovať prietok krvi do mozgu, čo môže pomôcť pri problémoch s pamäťou a koncentráciou.

Hlavné účinky: Zlepšenie pamäti, zvýšenie krvného obehu, antioxidačné vlastnosti.

Použitie: Čaj, extrakty, kapsule.

 

#3. Astragalus

Astragalus je bylina, ktorá sa tradične používa na posilnenie imunitného systému a ochranu pred chorobami.

Táto bylina je známa svojimi adaptogénnymi a protizápalovými vlastnosťami.

Pomáha telu bojovať proti stresu, zlepšuje energiu a vytrvalosť a podporuje celkové zdravie.

Hlavné účinky: Posilnenie imunity, protizápalové účinky, zvýšenie energie.

Použitie: Odvary, extrakty, kapsule.

 

#4. Reishi

Reishi, známa aj ako huba nesmrteľnosti, je jednou z najcennejších liečivých húb v TČM.

Má silné imunitné, protirakovinové a adaptogénne vlastnosti.

Reishi pomáha zlepšovať spánok, znižovať únavu a podporovať celkové zdravie a dlhovekosť.

Hlavné účinky: Posilnenie imunity, protirakovinové účinky, zlepšenie spánku.

Použitie: Čaj, extrakty, kapsule.

 

#5. Schizandra

Schizandra je bobuľovitá rastlina, ktorej plody sa používajú na podporu pečeňových funkcií, zlepšenie vitality a zvýšenie odolnosti voči stresu.

Táto bylina je známa tým, že podporuje detoxikáciu pečene a zlepšuje fyzickú aj duševnú odolnosť.

Hlavné účinky: Podpora pečeňových funkcií, zlepšenie vitality, adaptogénne vlastnosti.

Použitie: Čaj, extrakty, kapsule.

 

#6. Kudzu 

Kudzu, známa aj ako kuzu, je rastlina, ktorej koreň sa používa v TČM na liečbu rôznych zdravotných problémov.

Je známa svojimi schopnosťami znižovať vysoký krvný tlak, zmierňovať symptómy menopauzy a podporovať detoxikáciu tela.

Kudzu sa tiež používa na zmiernenie závislosti od alkoholu.

Hlavné účinky: Zníženie krvného tlaku, zmiernenie menopauzálnych symptómov, podpora detoxikácie

Použitie: Čaj, prášok, extrakty

 

#7. Dong Quai 

Dong Quai, často nazývaná aj ženský ženšen, je obľúbená bylina v TČM na podporu ženského reprodukčného zdravia.

Pomáha regulovať menštruačný cyklus, zmierňuje menštruačné kŕče a príznaky menopauzy.

Má tiež protizápalové a antioxidačné účinky.

Hlavné účinky: Podpora ženského reprodukčného zdravia, zmiernenie menštruačných kŕčov, protizápalové účinky

Použitie: Čaj, kapsuly, tinktúry

#8. Goji bobule 

Goji bobule, známe aj ako vlčie bobule, sú jedným z najvýživnejších plodov používaných v TČM.

Obsahujú vysoký podiel antioxidantov, vitamínov a minerálov.

Podporujú imunitný systém, zlepšujú zrak a zvyšujú energiu a vytrvalosť.

Goji bobule sú tiež známe svojimi protizápalovými vlastnosťami.

Hlavné účinky: Posilnenie imunity, zlepšenie zraku, zvýšenie energie

Použitie: Sušené bobule, čaj, džúsy

Milujú nás napriek našim nedostatkom, rozosmievajú a tešia. Zároveň nás častokrát vytáčajú do nepríčetnosti. Život s deťmi je rozhodne pestrý, no náročný.

O tom, či deti prinášajú do života viac radostí alebo starostí, a či sú šťastnejšie bezdetné páry alebo rodičia vedú polemiky aj vedci. Hoci rozličné štúdie prišli s rôznymi závermi, na jednom sa zhodnú, deti nie sú nevyhnutnou podmienkou šťastného života a staroby.

Spokojnejší, ale až keď deti odídu z domu

Podľa výskumu nemeckých vedcov z Heidelbergovej Univerzity, do ktorého sa zapojilo 55 000 Európanov nad 50 rokov, boli rodičia naozaj šťastnejší než bezdetní, ale len v prípade, že deti už opustili rodné hniezdo a osamostatnili sa.

Práve udržiavanie sociálneho kontaktu s dospelými deťmi a vzájomná podpora prispela k menšej osamelosti a celkovej spokojnosti medzi staršími rodičmi. Naopak deti, ktoré ešte neopustili rodičov a žili v spoločnej domácnosti negatívne ovplyvňovali ich pohodu. Na základe týchto pozorovaní môžeme povedať, že pozitívny efekt rodičovstva prichádzajú zarovno so starobou.

Avšak Christoph Becker, jeden z členov výskumného tímu, pre CNN dodáva, že bohaté spoločenské kontakty, ktoré nás robia spokojnejšími nemusia nevyhnutne pochádzať od detí. Práve úzke spoločenské kontakty, zdieľanie problémov a starostí s priateľmi zanecháva v živote starších bezdetných ľudí rovnako pozitívny efekt.

Kontakty s dospelými deťmi prinášajú do života spokojnosť. Zdroj: unsplash.com

Nórski rodičia sú šťastnejší ako americkí

Mnohé doterajšie americké štúdie potvrdili, že starostlivosť o deti oberá rodičov o šťastie. Manželia s deťmi boli viac úzkostliví, depresívni a nespokojní s manželstvom ako bezdetné dvojice. Starostlivosť o dieťa bola pre nich len o niečo príjemnejšia než domáce práce alebo dochádzanie do zamestnania.

Avšak v týchto výskumoch neboli zohľadňované mnohé iné faktory, napríklad rozdiely medzi národmi alebo celkový príjem domácností. Pred niekoľkými rokmi traja americkí vedci Glass, Simon a Andersson porovnali bezdetné páry a páry s deťmi v dvadsiatich dvoch krajinách sveta. Výsledok bol prekvapivý.

Rodičia v Nórsku a Maďarsku boli naozaj šťastnejší, naopak britskí, austrálski a americkí rodičia pociťovali menej šťastia ako bezdetné páry v ich krajine. Prečo je tomu tak?

Môže za to politika

Práve v Nórsku štát poskytuje rodičom viaceré benefity, ktoré Američanom chýbajú. Napríklad platenú materskú dovolenku a väčšiu flexibilitu pracovného času. Rodinne orientovaná politika nie je prínosom len pre rodičov, ale pre celú spoločnosť. Je spojená napríklad s nižšou kriminalitou a vyššou produktivitou obyvateľstva.

Viac radosti, ale aj viac stresu

Výskumníci Princetonskej univerzity a univerzity Stony Brook naopak nenašli výrazný rozdiel medzi skúmanými skupinami. Páry s deťmi boli v živote približne rovnako spokojné ako bezdetné, denne však zažívali viac radosti, ale aj viac stresu.

„Život bez detí je jednoducho stabilnejší,“ konštatuje pre CNBC Jennifer Glass, profesorka sociológie na univerzite v Texase. Zároveň dodáva, že rodičovstvo nie je iba o šťastí: „Je to o láske a oddanosti, ktorú k tomuto novému človeku cítite. O ochrane a náklonnosti, ktorú mu chcete poskytnúť.“

Sebeckí alebo naopak?

Nájsť si dobre platenú prácu, milujúceho partnera a založiť si rodinu. Práve takto si dospelosť predstavovala generácia našich rodičov, v súčasnosti je to inak. Čoraz viac mladých ľudí nechce deti vôbec alebo založenie rodiny odkladá. Tí, čo deti dobrovoľne odmietnu často získajú nálepku sebeckých ľudí. Najmä, ak sú to ženy.

Zameranie na štúdium, kariéru, dobrovoľníctvo, ale aj boj proti klimatickej kríze. Dôvody bezdetného života sú rôzne. Aj dospelí, ktorí majú k deťom pozitívni vzťah vlastné deti nechcú. Deti si vyžadujú neustálu starostlivosť a čas, rovnako aj materiálne zabezpečenie. Práve rozhodnutie nemať deti, znížiť tak uhlíkovú stopu a rast populácie, spája mnohých ľudí po celom svete.

Konzumný život je pre deti lákadlom. Zdroj: unsplash.com

Pochované ambície

Aj v 21. storočí sa o deti v rodinách starajú predovšetkým ženy. Muži sa môžu naplno venovať kariére, budovať vlastnú firmu a cez víkendy si užiť čas s rodinou. Matky, ktoré si nemôžu dovoliť opatrovateľku a všetku energiu a čas venujú výchove a starostlivosti o deti, túto možnosť nemajú. Ženy majú takisto svoje ciele a ambície, či už sú to vedkyne, političky, umelkyne alebo podnikateľky. Práve túžba ponúknuť svetu viac ako len starostlivosť o deti je dôvodom prečo sa mnohé z nich materstva vzdajú.

Ak sa niekto rozhodne mať deti, je to v poriadku. Ak nie, je to tiež v poriadku. Každý si predstavuje šťastný a spokojný život inak, či s deťmi alebo bez nich, no nikto si nezaslúži byť odsudzovaný za svoje rozhodnutie.

 

 

 

 

V minulosti sa ženy starali o domácnosť a muži zabezpečovali rodinu finančne. Dnes to tak nie je, aspoň vo väčšine západných krajín. Našťastie majú dievčatá rovnaký prístup k vzdelaniu a študujú na prestížnych univerzitách. Ženy dosahujú vedecké úspechy, obsadzujú významné pracovné pozície, riadia krajiny, prijímajú dôležité politické rozhodnutia. Zdá sa, že sme si rovní. Ale je to naozaj tak?

Hoci ženy dokázali dobehnúť mužov v pracovnom živote a prebrať ich povinnosti, spravili muži to isté v rodinnom živote a domácnosti? Pomáhajú dostatočne? Podľa psychologičky Gabriely Veselovskej sa na ženy oproti minulosti kladie viac nárokov, čo je jeden z dôvodov prečo oproti mužom častejšie trpia Syndrómom vyhorenia. Informoval o tom webový portál teraz.sk.

Ilustračný obrázok. Zdroj: pexels.com.

Vyhorené ženy

Aj viaceré svetové štúdie dokazujú tvrdenia slovenských psychológov. Štvorročný výskum vedcov Montrealskej univerzity z roku 2018 ukázal, že pohlavie ovplyvňuje spôsob zvládania vyhorenia. Výskumu sa zúčastnilo viac než 2000 pracovníkov zo 63 rôznych pracovísk, z ktorých viac než polovicu tvorili ženy. Vedci dospeli k záveru, že zatiaľ čo obe pohlavia pociťovali vyhorenie, spôsob, akým ho prežívali sa líšil aj preto, že ženy a muži boli vystavení rôznemu prostrediu a podmienkam.

Nedávny americký prieskum odhalil, že kým približne rovnaké percento amerických žien a mužov uviedlo, že sa v pracovnom živote cítia vyhorení, 35 percent žien potvrdilo, že sa cítia vyhorené aj doma. Vyhorenie v domácom prostredí deklarovalo pre porovnanie 25 percent mužov. Takmer polovica opýtaných žien uviedla, že ich Syndróm vyhorenia je taký extrémny, že nedokážu celú noc spať.

V prieskume zároveň 63 percent žien uviedlo, že pred príchodom do kancelárie majú pocit, že pracovali celý deň. U tých, ktoré sa starali o deti a starnúcich rodičov, sa toto číslo vyšplhalo až na 73 percent. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Vyčerpanie, negatívny prístup k práci, cynizmus, klesajúce sebavedomie a pokles produktivity. To sú niektoré z príznakov vyhorenia, ktoré je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie výsledkom nezvládnutého chronického stresu na pracovisku. O Syndróme vyhorenia, jeho príznakoch, príčinách a prevencii si môžete prečítať viac v našom predchádzajúcom článku.

Prečo je to tak?

„S vývojom spoločnosti získavajú ženy viac možností uplatniť sa vo svojej kariére a zastávať dôležitejšie či významnejšie pozície, ako tomu bolo v minulosti. Avšak zabúdame na to, že zo štandardných povinností, medzi ktoré patrí napríklad starostlivosť o rodinu či domácnosť, neubúda,“ pre TASR doplnila Gabriela Veselovská.

Psychologička Jana Molentová vysvetľuje, že k vyhoreniu sa prepracujú ľudia, ktorých práca napĺňa pocitom uspokojenia. K skoršiemu vyhoreniu však dochádza u žien. Podľa Veselovskej to môže byť spôsobené tým, že ženy na seniorských pozíciách majú pocit, že musia pracovať viac ako muži.

Aké sú iné príčiny vyššej náchylnosti žien k Syndrómu vyhorenia? Vedci z Montrealskej univerzity uvádzajú napríklad nerovnaké zaobchádzanie na pracovisku. Podľa webového portálu wellright.com ženy s väčšou pravdepodobnosťou zastávajú pozície, ktoré ponúkajú menšiu voľnosť pri rozhodovaní. Sú tak v práci menšou autoritou a majú menšiu kontrolu nad svojou prácou než muži. Zároveň majú menej príležitostí uplatniť na pracovisku svoje jedinečné zručnosti,

Podľa iného výskumu, ženy na rozdiel od mužov v práci získavajú menej uznania za svoje nápady. Po rokoch nespravodlivého zaobchádzania sa pochopiteľne prejavia pocity bezmocnosti a zúfalstva, ktoré spôsobujú Syndróm vyhorenia.

Stres zvládajú ženy a muži odlišne

Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com.

Americká výskumníčka zaoberajúca sa stresom Heidi Hanna vysvetľuje, že muži a ženy z neurologického hľadiska zvládajú stres odlišne. To je dôvod, prečo sa stres hromadí u žien rôznymi spôsobmi. Zatiaľ čo muži chcú svoje problémy vyriešiť čo najrýchlejšie alebo sa im úplne vyhnúť, ženy často premýšľajú nad výzvou. Zároveň sa snažia vidieť veci z viacerých uhlov a premýšľajú o tom, ako rôzne výsledky ovplyvnia iných ľudí.

Toto sú podľa nej cenné zručnosti na pracovisku. Avšak, keď si ženy príliš vnútorne osvojujú svoj stres, môže sa nahromadiť a prejaviť sa chronickou únavou, bolesťou, tráviacimi problémami, úzkosť a depresiou. „To môže viesť k začarovanému kruhu. Budeme mať menej energie na zvládanie rastúcich časovo obmedzených požiadaviek, stratíme zmysel práce a uviazneme v režime prežitia,“ vysvetľuje výskumníčka.

 

Tetovaním si nechala postupne vyzdobiť svoje telo od končekov prstov až po krk. Prvá tatérka v Amerike Maud Wagner tetovaním nielen zdobila kožu, ale motivovala ženy k úprave tela podľa vlastnej voľby a nie podľa predstáv okolia.

Maud Wagner je označovaná za priekopníčku v tetovaní, keďže bola prvou ženskou tatérkou v americkej histórii, pripomína allthatsinteresting.com. Jej život bol navyše sám o sebe zaujímavý.

Narodila sa 12. februára 1877 v Kansase Davidovi Van Buranovi Stevensovi a Sarah Jane McGeeo. Maud pochádzala z veľmi chudobných pomerov a už v detstve snívala o vystupovaní v cirkuse, ktorý na začiatku 20. storočia ponúkal divákom drezúry rozličných zvierat, prehliadky ľudských kuriozít a akrobatické čísla. Maud sa toto prianie splnilo a svoju umeleckú kariéru začala ako performerka, akrobatka a hadia žena.

Tetovaniu úplne prepadla

Jej život sa razantne zmenil, keď na svetovej výstave v St. Louis v roku 1904 stretla fenomenálneho tatéra a námorníka Gusa Wagnera (1872–1941), známeho ako Tetovaný svetobežník, ktorý sa neskôr stal jej manželom. Gus, ktorý sa naučil tetovať od domorodých kmeňov na Jáve a Borneu v Indonézii, požiadal Maud o schôdzku a ona súhlasila pod podmienkou, že ju naučí tetovať. Tým sa odštartovala jej kariéra, ktorá výrazne zmenila a ovplyvnila mnohé ženy a tiež vnímanie okolia na tetovanie na ženách.

Gus patril v tej dobe k najtetovanejším mužom na svete, keďže jeho telo pokrývalo približne 300 vytetovaných motívov. Maud bola ohromená schopnosťou muža, ktorý cestoval po svete na palube parníkov a na tele si ako do denníka zaznamenal svoje početné cesty.

Naučil ju tradičnej technike ručného tetovania (handpoke) bez použitia strojčeka, ktoré vyžadovalo ostrú, silnejšiu ihlu, pigment, zmysel pre detail a trpezlivosť. Na jej tele začali pribúdať ďalšie a ďalšie tetovania, až ich mala takmer na každom kúsku kože.

Potetované telo ako atrakcia

Maud sa vďaka tetovaniu stala cirkusovou a kabaretnou atrakciou. Ľudia túžili vidieť rastliny a zvieratá vyobrazené na jej koži. Za predvádzanie vlastného tela, väčšinou spoločne s manželom, tak dokázala zarobiť až 200 dolárov týždenne!

Manželia si tiež zarábali tetovaním a počas niekoľkých mesiacov potetovali takmer 2-tisíc ľudí!

Ich dcéra Lotteva neskôr v jednom z rozhovorov prezradila, že väčšina ľudí chcela tetovanie svojich psov, mačiek, sŕdc, motýľov a vtákov. Rodičia podľa jej slov vďaka tetovaniam zarábali doslova kráľovsky.

Pohľad na tetovanie sa menil

Na prelome 20. storočia bolo tetovanie medzi ženami veľmi obľúbené, ale mohli si ho dovoliť iba ženy z vyšších tried. Tetovanie mala napríklad aj matka Winstona Churchilla, rakúska cisárovná Sissi bola ozdobená námornou kotvou, britská kráľovná Viktória tigrom a pytónom, ruský cár Mikuláš II. čínskym drakom.

Neskôr však začala obľuba tetovania upadať, stalo sa naopak obľúbeným medzi nižšou vrstvou (väzni, prostitútky, námorníci a podobne).

Gus mal ale na tetovanie svoj názor a na svoje telo si počas života ozdobil vyše 800 tetovaniami. „Na prsiach mám históriu svojho života, na chrbte históriu Ameriky, na každej paži romantiku s morom, na jednej nohe históriu Japonska a na druhej históriu Číny,“ hovoril vtedy.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by PL Henderson (@womensart1)

Priekopníčka Maud Wagner

Potetované ženy sú dnes už úplnou samozrejmosťou, ale na začiatku 20. storočia bola Maud veľkou priekopníčkou. Nielenže bola prvou americkou tatérkou, ale navyše si sama rozhodovala o svojej koži a nechala sa potetovať v čase, keď ženy nemali ani právo voliť.

Svojim konaním a životom dodávala odvahu iným ženám, aby za seba bojovali a hájili si svoje práva.

Gusa v roku 1941 zabil blesk a jeho žena Maud zomrela o dvadsať rokov neskôr. Tradíciu po rodičoch prevzala ich jediná dcéra, ktorá vraj prvýkrát tetovala už ako 9-ročná. Sama Lotteva však tetovanie nemala, pretože matka manželovi zakázala, aby dcéru potetoval. Keď jej rodičia zomreli, tak uvažovala o tom, že sa konečne nechá potetovať. Nakoniec však usúdila, že jej nikto neurobí také tetovanie ako otec, a tak sa potetovať nikdy nedala.

Keď začiatkom 90. rokov minulého storočia prišiel do kín film Stevena Spielberga, diváci zostali v nemom úžase. Jedna z najpamätnejších scén, ktorá zaujala milióny ľudí, vyobrazovala komára z doby dinosaurov uväzneného v skamenenej miazge – v jantári.

Vďaka krvi, ktorá sa zachovala v tele tohto komára, dokázali získať DNA týchto prehistorických tvorov. Nielenže takto získali poznatky o histórii a vývoji našej Zeme, ale zároveň dokázali naklonovať dávne zvery pre účely Jurského parku.

Filmovú sériu pochopiteľne zaradený do žánru vedeckej fantastiky. To však neznamená, že pomocou modernej vede sa k tomu nevieme dostať bližšie. Nedávno publikovaná štúdia v časopise Cell opísala niečo, čo sa doteraz nikomu nepodarilo.

Medzinárodnému výskumnému tímu sa totiž podarilo zostaviť genóm a 3D model chromozómových štruktúr 52-tisíc rokov starého mamuta srstnatého. Ide o obrovský úspech, pretože doposiaľ sa vedcom podarilo získať len fragmenty jeho DNA.

Ako je to možné?

Vedecký časopis Nature uvádza, že približne pred 40 rokmi vedci zistili, že zvyšky DNA sa môžu zachovať v exemplároch z dávnej minulosti. Napríklad v tisícročia starých egyptských múmiách. Odvtedy však zistili, že nájsť ju môžu aj v ďalších pozostatkoch.

Zakaždým však narazili na problém. Ako čas plynie, DNA degraduje a chemicky sa poškodzuje, čo spôsobilo, že získavali len fragmenty DNA bez ucelenej štruktúry. Úplná rekonštrukcia 3D genómu z týchto kúskov je preto takmer nemožná.

Výskumníci tvrdia, že vzorka mamuta vznikla podobne ako vysušené hovädzie mäso, tzv. beef jerky. Zdroj: Love Dalén/Stockholm University

Génom cicavcov je 30-miliónkrát väčší ako typický fragment starovekej DNA, vysvetlil pre vedecký časopis spoluautor štúdie Erez Lieberman Aiden, genetik z Baylor College of Medicine v Houstone v americkom štáte Texas.

Neporušený chromozóm je o čosi jednoduchší, keďže oproti bežnému fragmentu starovekej DNA je dlhší len o miliónkrát. Kvôli predpokladu, že 3D štruktúra DNA časom zanikne sa doteraz nikto nepokúšal skúmať chromozómy v jadrách starovekých buniek.

Prišli s novou metódou

Výsledky ich výskumu do veľkej miery závisia od správne vybranej vzorky. Počas piatich rokov testovali desiatky preparátov, kým sa dostali k nezvyčajne dobre zachovanému mamutovi srstnatému. Toho vykopali na severovýchode Sibíri v roku 2018.

„Myslíme si, že spontánne zmrzol krátko po svojej smrti,“ hovorí spoluautorka štúdie Olga Dudchenko z Centra pre architektúru genómu na Baylor College of Medicine. Hovorí, že jadrová architektúra v dehydratovanej vzorke môže prežiť neuveriteľne dlhý čas.

Na rekonštrukciu genómu mamuta výskumníci extrahovali DNA zo vzorky kože odobratej za mamutím uchom. Použili metódu Hi-C, ktorá umožňuje vedcom odhaliť úseky DNA, ktoré sa nachádzajú blízko seba v moderných vzorkách.

Tím skúmal aj vzorky z mladej samice mamuta, ktorú objavili v roku 2010. Zdroj: Love Dalén/Stockholm University

„Predstavte si, že máte skladačku, ktorá má 3 miliardy dielikov, ale nemáte k dispozícii obrázok finálnej skladačky,“ hovorí spoluautor Marc A. Marti-Renom. Metóda Hi-C chemicky spája časti genómu, čím poskytujú približnú predstavu o tomto „obraze“.

Pomocou jedinečnej upravenej techniky nazvanej PaleoHi-C dokázali výskumníci zistiť, že srstnaté mamuty mali 28 párov chromozómov, čiže dokopy mali 56 chromozómov. Rovnaký počet párov majú aj moderné slony, uvádza portál Science.org.

Stane sa sci-fi realitou?

Hoci sme už vedeli ako srstnaté mamuty vyzerali, teraz sa o nich môžeme dozvedieť ešte viac. „Prvýkrát máme k dispozícii tkanivo mamuta srstnatého, u ktorého približne vieme, ktoré gény boli zapnuté a ktoré vypnuté,“ vysvetľuje Marti-Renom.

Ako sme už uviedli, metóda si vyžaduje nezvyčajne dobre zachované fosílie. Vedci sú však optimistickí, že by sa mohla použiť aj na štúdium iných starovekých vzoriek DNA, napríklad už spomínané egyptské múmie, ako aj novšie zachované muzeálne vzorky.

Portál LiveScience uvádza, že porovnaním novozískanej génovej aktivity s aktivitou slona by vedci mohli určiť rozdiely, ktoré môžu podporiť prebiehajúce úsilie o obnovenie vyhynutej populácie tejto zvery. Vysvetlil to spoluautor štúdie Juan Antonio Rodríguez.

Táto skutočnosť však nebola motiváciou štúdie. „Nerobili sme ju špeciálne kvôli snahám o rekonštrukciu, ale preto, aby sme sa poučili z minulosti a získali informácie pre budúce rozhodnutia,“ uviedla Olga Dudchenková.

Napriek tomu Rodríguez dodal, že architektúra genómu „je ďalším krokom“ k deextinkcii. Zároveň si myslí, že „existuje mnoho ďalších známych a neznámych krokov, ktoré musia vedci vyriešiť, kým mamuta privedú späť“ zo záhrobia vyhynutých živočíchov.

Pravdepodobne ste si už vyskúšali, aké je to pracovať a počúvať pri tom hudbu. Niekedy vám hudba pri práci pomáha, inokedy, naopak, ruší. Vplyv hudby na výkon závisí nielen od výberu hudobného žánru, ale predovšetkým od činnosti, ktorú vykonávate. Kedy teda hudbu pri práci počúvať a kedy pracovať v tichu?

Vo všeobecnosti platí, že hudba uvoľňuje stres, čo sa v pracovnom prostredí väčšinou celkom zíde. Ale vplýva aj na váš mozog a mali by sme preto vedieť, kedy vášmu výkonu pomáha a kedy škodí. Tu je zopár výsledkov výskumov, prevažne od psychológov, ktorí túto problematiku skúmali.

Špecializované firmy na výber správnej hudby

Michael Vettraino, ktorý založil hudobnú poradenskú spoločnosť MAV music so sídlom v Londýne, hovorí, že spoločnosť pomohla zaviesť hudbu do pozadia niekoľkých kancelárií. Zatiaľ čo ich hlavným zameraním je poskytovanie zoznamov skladieb na mieru pre reštaurácie, kasína a hotely, nedávno sa sústredili aj na kancelárie, z ktorých mnohé zavádzajú hudbu po prvýkrát.

„Keď sa sústredíte, budete chcieť pokojnejšiu, relaxačnejšiu hudbu a na konci dňa, keď sa budete cítiť unavení, budete chcieť niečo optimistickejšie. Vieme, že agentúra grafického dizajnu v Shoreditchi bude chcieť veľmi odlišnú hudbu od hlavnej banky Gloucester. Ale ak to pochopíte správne, malo by to, dúfajme, pomôcť ľuďom pracovať tvrdšie.“

Ukazuje sa, že spoločnosť ako taká začala celkom akceptovať fakt, že hudba je pri práci prínosná. Záleží však na mnohých faktoroch.

„Naši klienti nám povedali, že z hľadiska motivácie zamestnancov sa zvýšila ich produktivita, keď im v kancelárii hrala správna hudba,“ hovorí Alex Hill, ktorý pracuje ako vedúci hudby a prevádzky MAV.

Vždy dávajú pozor, aby zohľadnili demografické údaje svojho publika – ich vek atď. – a prispôsobili hudbu tomu, ako sa pravdepodobne budú cítiť v rôznych časoch dňa. 

Hluk na pracovisku

V hlučnom prostredí sa váš mozog snaží spracovať útržky dát, ktoré sú okolo vás. Výsledkom je, že sa nedokážete sústrediť na prácu, pretože vás okolie rozptyľuje.

Hluk tiež zvyšuje stres a znižuje úroveň dopamínu. Celý tento proces má negatívny dopad na prefronátlny kortex, ktorý je zodpovedný za výkonné funkcie.

Produktivita klesá a pritom môžete pracovať aj na jednoduchej úlohe. V takomto prípade je hudba prospešná, pretože vám môže pomôcť pri ohraničení vášho vnímania.

Rutinná práca

Výsledky viacerých výskumov dokázali, že ak vykonávate rutinnú opakujúcu sa prácu a počúvate pri nej hudbu, výkon bude rýchlejší a menej chybový.

Pri počúvaní hudby sa uvoľňuje dopamín a serotonín, ktoré spôsobujú, že sa cítite uvoľnenejší a šťastnejší a preto sa dokážete lepšie sústrediť na rutinnú prácu. Funguje to aj v prípade, že je vaša práca náročná a komplexná. Napríklad chirurgovia vraj počúvajú hudbu počas niekoľkohodinových operácií, pretože im pomáha uvoľniť stres a sústrediť sa na svoj výkon.

Hudba má vplyv aj na vaše vzťahy s kolegami. Keď sa cítite uvoľnení, ste väčšinou trpezlivejší a ochotnejší spolupracovať.

 

Počúvať hudbu počas učenia? Podľa niektorých niečo hrozné, pre iných samozrejmosť. Foto: Kelly Sikkema

Učenie

Pri učení pracuje pamäť a analytické myslenie. Ak pri učení počúvate hudbu, musí váš mozog spracovať okrem informácií, ktoré sa učíte, aj zvukové informácie z hudby. Váš mozog musí robiť viac vecí naraz, pričom môže dôjsť k nesprávnym asociáciám medzi hudbou a dôležitosťou informácií, ktoré sa učíte. V tomto prípade teda radšej hudbu vynechajte alebo zvoľte iba hudbu, ktorá neobsahuje text a je skôr monotónna.

Na internete sa môžete dočítať odporúčania, že je vhodné počas učenia počúvať hudbu z videohier. Tá je totiž navrhnutá a skomponovaná tak, aby udržiavala zvýšenú pozornosť hráča aj bez toho, aby si to on sám priamo uvedomoval.

 

Počúvanie hudby počas práce, pri učení a pri cvičení môže byť prínosné. Vyberte si však správny podmaz, inak vás bude hudba rušiť. Foto: Austin Distel

Nová hudba

Pozor si dajte na hudbu, ktorá je pre vás nová, pretože tá vzbudzuje vašu pozornosť. Opäť sa uvoľňuje dopamín, avšak novosť môže spôsobiť, že hudba vašu pozornosť upúta viac ako samotná práca. Pri práci teda počúvajte radšej známe melódie.

Hudba môže byť spríjemnením vášho pracovného dňa. Dokáže vytvoriť na pracovisku atmosféru, ktorá vám pripomína domov alebo nejaké iné známe miesta a vytvorí vo vás pocit, že robíte niečo, čo je vám blízke a známe. Vytvorte si zoznam piesní, ktoré poznáte a máte radi a zaraďte doňho aj piesne bez textu.

V prípade, že sa potrebujete niečo naučiť, pustite si hudbu radšej predtým. Príjemne sa tým uvoľníte a ľahšie budete prijímať nové informácie.

Od stĺpčekov k veľkej reportáži

Už je akýmsi zvykom, že sa životopisné filmy tešia veľkej popularite. Väčšinou ide o svetoznámych hercov, spevákov či športovcov. Ľudia poznajú ich súčasné úspechy a chcú sa dozvedieť viac o ceste na výslnie. Niektoré príbehy si na umocnenie drámy pomôžu fikciou, pri iných by ste neverili, že sa niečo také mohlo naozaj stať. Druhým prípadom je pracovný a osobný život reportérky Nellie Bly.

Pôvodné meno – Elizabeth Jane Cochran – používala dokým sa nedostala k prvej žurnalistickej príležitosti. Pod pseudonymom Nellie Bly začala písať pre noviny Pitsburgh Dispatch. Po čase sa jej málilo tvoriť stĺpčeky tematicky určené ženám, preto sa presťahovala do New Yorku. Nájsť si však prácu v prostredí, ktorému dominovali muži, bolo mimoriadne ťažké. Nellie sa napriek tomu rozhodla uchádzať o miesto v jednej z najprestížnejších redakcií. Vydavateľstvu New York World  v tom čase šéfoval Joseph Pulitzer.

Žurnalistika sa pre ňu stala nástrojom na uskutočnenie pozitívnych sociálnych zmien. zdroj: pinterest.com

Nellie ponúkla Pulitzerovi článok o skúsenostiach s imigrantmi v Spojených štátoch. Redaktor námet odmietol, namiesto toho jej predložil inú tému. Vyzval ju, aby preskúmala jedno z najznámejších newyorských zariadení pre duševne chorých. Nachádzalo sa na ostrove Blackwell a išlo o prvú nemocnicu tohto druhu pre mesto New York. Nellie Bly bola odhodlaná uspieť. Do inštitútu sa dokázala dostať ľahšie než jej mužskí kolegovia. Z veľkej časti kvôli tomu, že lekárom netrvalo dlho, kým posúdili ženu vo viktoriánskej ére ako „hysterickú“.

Vytvorila si presný plán

Do Blackwellu sa však chcela dostať postupne. Začala navštevovať chudobince a azylové domy, kde pozorovala, ako sa chvejúce ženy delia o biedne jedlo. Vydávala sa za jednu z nich a rozhodla sa predstierať paranoju. Bola taká presvedčivá, že žena, s ktorou mala zdieľať izbu, pre istotu odmietla spoločný nocľah.

Ženy boli za akýkoľvek „prehnaný“ prejav emócií posudzované oveľa prísnejšie ako muži. zdroj: unsplash.com

Zvláštne správanie si všimli aj pracovníci azylu. Nellie utvrdila ich domnienky tým, že sa im zverila so svojimi obavami. Nebola si istá kto je, odkiaľ pochádza, dokonca po ceste stratila kufor. Poslali ju teda na vyšetrenie do nemocnice Bellevue. Reportérka cítila vzrušenie z toho, že by jej plán mohol skutočne vyjsť.

Krutý prístup a nekompetentnosť lekárov

Počas nasledujúcich týždňov sa Nellie utvrdila v jednom názore: Ak dostávate verejnú pomoc, prichádzate o schopnosť kritizovať jej fungovanie. Sestričky prosila o viac jedla alebo prikrývku naviac, no vždy jej odvrkli, že nemá očakávať zázraky a zbytočne sa sťažuje. Ešte chvíľu pokračovala vo svojej hre na vystrašenú cudzinku, kým ju nepresunuli do psychiatrického inštitútu.

Podľa reportérkinho svedectva personál pacientov omámil morfiom, aby sa v noci nepreberali. zdroj: unsplash.com

Blackwellov ostrov sa veľmi nelíšil od jej predošlého „ubytovania“. Chlad a nehostinná nálada určite nevytvárala podmienky na zlepšenie stavu pacientiek. Reportérka sledovala ako lekári chybne diagnostikovali ďalšie ženy. Väčšina z nich sa do Ameriky dostala načierno, nevedeli anglicky a vykonávali podradné práce. Podvýživa, zima a týranie, ktorým čelili v azylovom dome, nijako nepomohli v ich zotavení.

Nellie sa s niektorými ženami začala rozprávať, ale už bez svojej predstieranej diagnózy. Zistila tak, že „bláznenie“ ľudí v nemocnici pramenilo hlavne zo slabých sociálnych podmienok. Postupne ju však začalo znepokojovať, že jej stav lekári naďalej posudzovali ako ťažko liečiteľný. Prejavy „normálneho“ správania podľa nich znamenali zvyšujúcu sa nestabilnosť.

Neoblomnosť sa jej vyplatila

Našťastie sa novinárkin editor postaral o to, aby sa z Blackwellu po desiatich dňoch dostala. Šesťdielny seriál o jej zážitkoch urobil z Nellie Bly jednu z najznámejších novinárok v krajine. Záznamy šokovali verejnosť a posvietili si na nedbanlivosť nemocníc pre psychicky chorých.

Vo svojom článku uvádza: „Čo, okrem mučenia, by spôsobilo šialenstvo rýchlejšie ako toto zaobchádzanie?“

Keď sa príbeh dostal do tlače, Bly neskončila s riešením situácie. Zistenia dala na súd a požadovala, aby sa inštitút dôkladne skontroloval. Napriek úsiliu správcov ututlať svoje činy sa Nellie podarilo súdy dohnať k tomu, aby konali spravodlivo. New York poskytol ostrovu Blackwell milión dolárov na uskutočnenie reforiem. Kruté sestry či neschopní doktori dostali okamžitú výpoveď.

Nellie Bly odfotografovaná krátko po návrate z cesty okolo sveta. zdroj: pinterest.com

Okrem odhaľovania newyorskej korupcie sa inšpirovala knihou Julesa Vernea a precestovala svet nie za 80, ale za 72 dní. Neskôr sa vďaka svojim úspechom dostala do vyšších kruhov a zobrala si milionára Roberta Seamena. Po jeho smrti zdedila manželove ropné a oceliarske firmy. Viedla ich úspešne, dokým nenarazila na podvodníkov z radov zamestnancov a podniky museli vyhlásiť bankrot.

V neskorších rokoch sa Bly vrátila k žurnalistike, pričom písala aj o prvej svetovej vojne. Osudnou sa jej stala pneumónia, ktorej podľahla vo veku 57 rokov. Zanechala však po sebe plno významných prác a žurnalistický svet si ju bude navždy pamätať ako priekopníčku investigatívnej žurnalistiky.

Jej príbeh sa stal inšpiráciou pre televízny film, Nellie Bly si zahrala Christina Ricci.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.womenshistory.org

Zdroj titulnej fotografie: pinterest.com

Large companies succumbed to a looser system

Unlimited paid time off starts to work in the work environment a minor revolution. The principle is simple – instead of a fixed number of days of paid vacation, employees have an unlimited number of days throughout the year. Of course, this is preceded by an agreement according to the company's internal guidelines. The purpose of this policy is give workers more freedom to manage both their workload and personal livesThis way of taking time off can lead to increased well-being, which benefits both the worker and society.

Large companies want to give their employees enough freedom. According to them, this contributes to more effective work performance. source: unsplash.com

The idea originated among startups across the pond and has since spread to large companies like LinkedIn, Netflix and BumbleThis trend is now becoming increasingly well-known on Wall Street. Investment banking firm Goldman Sachs recently granted unlimited paid vacation to its senior employees.

According to the report, partners and executive directors can "take time off when needed, without entitlement to a fixed day of vacation." Younger employees were given two additional days off per year, and the company said all workers must take a minimum of 15 days of vacation each year.

Benefits for personal life

At first glance it looks like positive initiative from a company located in an environment with grueling work hours. Unlimited paid time off would provide overworked employees more time to restImproving mental health and achieving work-life balance is a global issue. Companies are therefore trying to do everything they can to so that employees do not leave for competitors for better conditions.

Commuting to the same environment every day and following a consistent routine has a major impact on our psychological well-being. source: unsplash.com

President and CEO of the Society for Human Resource Management, Johnny C. Taylor Jr. prefers the term "open holiday". So, a vacation doesn't necessarily mean a spontaneous trip to the seaside. We often need to take care of medical check-ups, family matters, or just want to distance ourselves from the world around us for a while. The problem is that a weekend simply doesn't suit us and isn't enough for this.

An unusual experience for employees

Although such a benefit sounds tempting, unlimited paid time off is currently used by four percent of American companiesThere are plenty of companies that have experimented with this approach, only to abandon it after a few months. A 2018 survey found lower vacation usage with this work policy. According to another survey One-third of American employees with unlimited vacation work during it.

Paradoxically, people take less time off in this case than with a fixed policy. source: unsplash.com

Several companies have ended seemingly ideal work systems precisely because of this fact. Workers may react to the new policy differently than managers anticipated. An example is the recruitment company Unknown. Its CEO stated that People in his company felt guilty if they weren't at work. "without reason." Instead, they switched to 32 paid days off, across all ranks of employees.

Providing unlimited paid vacation can therefore bring not only benefits but also problems. Safeguards protecting workers' interests are being removed, if they can't take time off. They don't have days that they have to take by law by the end of the year or carry over to the next. For a company, this means that if this happens to several employees at once, they can save quite a bit.

How to give Slovak companies courage?

A generous vacation policy could appeal to a broader workforce, experts say. Netflix CEO,  Reed Hastings In his 2020 book, he detailed why it took years to achieve a more liberal regime. He eventually found that "Freedom signals to employees that we trust them to do the right thing, which in turn encourages them to behave responsibly."

The division of work and free time, as implemented by the largest streaming company, also inspired Slovak startup. CloudTalk It is composed of people who follow current trends, and it is no different in the work area. The initiative to change the fixed vacation came directly from the employees.

However, the new concept does not appeal to unlimited choice. Although it is a looser system, precise conditions have been set, for example, who should employees report to in case of need. It is a bold step, but today's companies should not be afraid of the challenge, but experience it firsthand.

• Sources: www.bbc.com, www.startitup.sk
• Cover photo source: pexels.com

Kostarika

Kostarika, nádherná krajina v Strednej Amerike, je známa svojou rozmanitou prírodou a bohatou biodiverzitou.

Je to miesto, kde sa stretávajú dažďové pralesy, sopky, rieky a pláže, vytvárajúc ideálne prostredie pre množstvo dobrodružných aktivít.

For those who radi spájajú cestovanie s aktívnym programom a chcú zažiť nezabudnuteľné zážitky, ponúka krajina širokú škálu možností.

Kto sa nebojí výšok ocení množstvo mostov zasadených v pralesoch a horách. Zdroj: https://www.instagram.com/barskam_/

Tu je niekoľko z nich:

1. Zipline a Canopy Tours

Jednou z najpopulárnejších aktivít na Kostarike je ziplining.

Toto dobrodružstvo vás zavedie do korún stromov dažďového pralesa, kde sa môžete spustiť po oceľových lanách a vychutnať si úchvatné výhľady na prírodu pod sebou.

Monteverde a Arenal sú dve oblasti známe svojimi vynikajúcimi zipline trasami, ktoré ponúkajú rôzne dĺžky a rýchlosti pre všetky úrovne odvážlivcov.

 

2. Rafting na divokej vode

Pre milovníkov vodných športov je rafting na divokej vode skvelým spôsobom, ako spoznať krajinu z iného uhlu a zároveň sa dobiť adrenalínom.

Kostarika má množstvo riek vhodných na rafting, vrátane riek Pacuare a Sarapiquí. Tieto rieky ponúkajú rôzne stupne obtiažnosti, od miernych prúdov pre začiatočníkov až po náročné trasy pre skúsených rafterov.

 

3. Surfovanie

Kostarika je tiež známa svojimi skvelými podmienkami na surfovanie.

Pláže ako Tamarindo, Jaco a Dominical sú obľúbené medzi surfermi z celého sveta. Nezáleží na tom, či ste začiatočník alebo skúsený surfer, vlny na Kostarike sú ideálne pre všetky úrovne.

Surférske školy a požičovne sú bežne dostupné, takže si môžete ľahko zabezpečiť vybavenie a lekcie.

 

4. Treking a turistika

Pre tých, ktorí radi objavujú prírodu pešo, ponúka Kostarika množstvo turistických trás a trekov.

Národné parky ako Corcovado, Arenal a Manuel Antonio sú len niekoľkými z mnohých miest, kde môžete vidieť divokú zver, vodopády a úžasné výhľady.

Treking na sopku Arenal alebo cez hory v Monteverde je nezabudnuteľným zážitkom pre každého dobrodruha.

Turistike na Kostarika len ťažko nájdeme konkurenciu, objavovať môžete sopky, vodopády a množstvo ďalších prírodnych krás. Zdroj: https://www.instagram.com/barskam_/

5. Potápanie a Šnorchlovanie

Podmorský svet Kostariky je rovnako fascinujúci ako ten nad vodou.

Potápanie a šnorchlovanie v oblastiach ako Isla del Coco a Golfo de Papagayo vám umožní objaviť koralové útesy, pestrofarebné ryby a dokonca aj veľké morské tvory ako žraloky a raje.

Pre milovníkov podvodných dobrodružstiev je Kostarika skutočným rajom.

 

Srí Lanka

Srí Lanka, ostrovná krajina v Indickom oceáne, je známa svojou bohatou kultúrou, historickými pamiatkami a nádhernou prírodou.

For those who hľadajú dobrodružstvo a radi autenticky objavujú históriu, ostrov ponúka množstvo aktivít, ktoré vám umožnia zažiť tento tropický raj naplno.

Tu je prehľad niektorých z najlepších dobrodružných aktivít, ktoré na Srí Lanke môžete vyskúšať.

 

Safari na Srí Lanke je veľmi vďačná aktivita, pretože vaše šance, že uvidíte požadované tvory, sú veľmi vysoké. Zdroj: getyourguide.com

1. Safari v národných parkoch

Srí Lanka je domovom mnohých národných parkov, kde môžete zažiť safari a vidieť divokú zver vo voľnej prírode.

Národný park Yala je preslávený svojimi leopardmi, ale môžete tu vidieť aj slony, krokodíly a množstvo vtákov.

Udawalawe je ďalší park známy svojou populáciou slonov, kde máte takmer istotu, že ich uvidíte v ich prirodzenom prostredí.

2. Jazda na kajaku a rafting

Rieky a vodné trasy Srí Lanky ponúkajú skvelé možnosti pre jazdu na kajaku a rafting.

Kelani River v Kitulgale je obľúbeným miestom pre rafting na divokej vode, s rôznymi stupňami obtiažnosti, ktoré vyhovujú ako začiatočníkom, tak skúseným rafterom.

Pre tých, ktorí hľadajú pokojnejší zážitok, sú tu rieky a lagúny, kde si môžete vychutnať jazdu na kajaku a objavovať krásy okolitej prírody vo svojom tempe.

 

3. Paragliding

For those who hľadajú adrenalínový zážitok vo vzduchu, je paragliding skvelou voľbou.

V oblasti Koggala na južnom pobreží Srí Lanky si môžete užiť paragliding s úchvatnými výhľadmi na oceán a pobrežie.

Skúsení inštruktori vás prevedú základmi a zabezpečia, aby ste mali bezpečný a nezabudnuteľný zážitok.

 

Pobrežia Srí Lanka sú rajom pre surférov, plavcov aj milovníkov oddychu. Zdroj: ninefootstudio.com

4. Surfovanie

Srí Lanka je rajom pre surférov, s plážami, ktoré ponúkajú ideálne podmienky na surfovanie po celý rok.

Arugam Bay na východnom pobreží je svetoznáme surférske miesto, kde nájdete vlny vhodné pre všetky úrovne skúseností.

Na južnom pobreží sú populárne miesta ako Hikkaduwa a Mirissa, kde si môžete užiť skvelé surfovanie a relax na nádherných plážach.

 

5. Treking a turistika

Pre milovníkov prírody a turistiky je Srí Lanka ideálnou destináciou.

Nádherné horské oblasti, ako je Horton Plains a Adam’s Peak, ponúkajú úchvatné trekingové trasy.

Výstup na Adam’s Peak, ktorý je posvätný pre mnohé náboženstvá, je nezabudnuteľným zážitkom, najmä ak dosiahnete vrchol v čase východu slnka.

Horton Plains ponúka úchvatné scenérie, vrátane známeho World’s End, kde sa krajina dramaticky zvažuje do hĺbky.