Category: Archive

Alopecia aerata je autoimúnne ochorenie, ktorého typickým znakom je náhle vypadávanie vlasov. V určitých prípadoch dochádza k úplnej strate ochlpenia, pričom výnimku netvoria ani obočie a mihalnice.

Ako uvádza portál noviny.sk, v praxi ide o situáciu, kedy imunitný systém tela napadne vlasové folikuly, čím sa zastaví rast vlasov. Spúšťač danej imunitnej reakcie nie je doposiaľ známy, avšak jednou z príčin môžu byť faktory v podobe prostredia, genetiky a stresu.

Svojím výskytom je známa aj ako jedna z najčastejších porúch vypadávania vlasov, pričom postihuje pacientov všetkých etník a pohlaví. Výnimku netvoria ani mladší jedinci, nakoľko sa zväčša prejaví u ľudí mladších ako 30 rokov. Vyskytnúť sa však môže v akomkoľvek veku, preto je jej existencia možná aj u detí.

Ako ju rozoznať?

Vypadávanie vlasov je všeobecný problém, ktorý postihuje mužov a ženy v určitom veku. Alopecia aerata je však už akútnejší jav, ktorý sa dá rozoznať špecifickými znakmi.

Podľa portálu MojaLekáreň.sk k strate ochlpenia dochádza najčastejšie v chladnom počasí. V počiatočnom stave sa na pokožke hlavy, ale aj iných miestach tela, objavujú menšie časti úplne bez porastu. Postupne sa ich výskyt zväčšuje, na základe čoho sa vytvorí plešina. Jedným z typických znakov je aj to, že k uvedeným zmenám zvyčajne dôjde v krátkom časovom horizonte.

V určitých fázach sa môže stať, že niektoré lysiny začnú pomaly zarastať, pričom na iných miestach sa začnú vytvárať nové. V prípade alopécie u detí dochádza aj k defektom nechtov v podobe ich začervenania alebo zhrboľatenia.

Postup liečby je u každého jedinca individuálny. Kým niekoho daná porucha sprevádza celý život, existujú prípady, kedy k strate vlasov dochádza len raz. To isté platí aj pre zotavenie, nakoľko nie každému musia dorásť späť.

Uvedená porucha sa spája aj s rôznymi chronickými problémami, ku ktorým patrí napríklad astma, alergia či niektoré postihnutie, napríklad v podobe Downovho syndrómu.

Možnosti liečby

Síce sa alopécia nedá liečiť, aj cez to existujú rôzne prostriedky, ktoré pomáhajú jej priebeh zmierniť. Patria k ním napríklad kortikosteoridy alebo imunoliečba, ktorých cieľom je podporiť rast vlasov.

Avšak aj po opätovnom náraste môže dôjsť k recidíve, dodáva portál noviny.sk. Z štatistického hľadiska existuje len 30 % diagnostikovaných zažije dlhotrvajúce obdobie, počas ktorého nedochádza k vypadávaniu vlasov. Horšej prognóze sú vystavení najmä ľudia, u ktorých sa ochorenie spustilo v mladom veku.

Vzhľadom na to, že ide o autoimúnny typ poruchy, existuje pravdepodobnosť spojenia s inými chorobami. Zvyčajne ide o autoimunitnú hemolytickú anémiu, celiakiu, lupus či alergickú nádchu a astmu. Zároveň sa môžu u pacientoch spustiť psychické a emocionálne ťažkosti, najmä pokiaľ ide o maloletých.

Potreba vhodného liečiva

Síce sa v súčasnosti diskutuje o nedostupnosti lieku na toto zákerné ochorenie, portál ScienceAlert uvádza, že nedávna klinická štúdia poukázala na sľubné výsledky liečiva proti alopécii. Ide o jeho perorálnu formu, pričom stačí, pokiaľ ho pacient bude konzumovať denne po dobu niekoľkých mesiacov.

Dobrou správou je aj to, že Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv schválil jeho použitie u osôb starších ako 12 rokov.

Pokiaľ sa pozrieme na výsledky klinických štúdií, v ich druhom a treťom štádiu uvedený liek zvrátil až 80 % vypadávania vlasov u takmer štvrtiny všetkých pacientov. Na základe toho sa polemizuje, že ide o jeden z mála spôsobov liečby ťažkej alopécie, ktorý je účinný pre väčší počet ľudí. Zároveň ide o jedinú dostupnú liečbu pre deti.

Podobný liek bol schválený Americkým úradom pre kontrolu potravín a liečiv už v roku 2022, pričom bol určený výlučne len pre dospelých. Súčasne vyvinuté liečivo bude v nasledujúcich týždňov dostupné pre pacientov, pričom pôjde o potrebnú alternatívu liečby.

„Zatiaľ čo sa u pacientov môžu začať prejavovať príznaky alopecie areata v akomkoľvek veku, u väčšiny ľudí sa začnú prejavovať príznaky v tínedžerskom, dvadsiatom alebo tridsiatom roku života,“ vysvetľuje potrebu liečiva v tlačovej správe spoločnosti Pfizer dermatologička Brittany Craiglow.

Pokiaľ sa vrátime k štatistikám štúdie, pacienti, ktorí disponovali ochorením dlhšie, mali tendenciu vykazovať horšie výsledky. Z daného zistenia vyplýva, že liek je najúčinnejší v skorých štádiách autoimúnnej poruchy.

Pre väčšinu z nás je leto časom príležitostí, radosti a nádeje.

Keď sa počasie oteplí a slnko začne pribúdať životom, ľudia môžu vyjsť von a užívať si naplno všetko, čo príroda ponúka.

#1 Plávanie

Letné plávanie je obľúbenou aktivitou ľudí všetkých vekových kategórií, najmä počas horúcich mesiacov, keď ľudia hľadajú spôsoby, ako sa schladiť.

It could be zábavný a relaxačný spôsob, ako zostať aktívny, tráviť čas s priateľmi a rodinou a užívať si čas vonku.

Plávanie ponúka množstvo výhod pre fyzické aj duševné zdravie.

Môže pomôcť zmierniť stres, zlepšiť náladu, level energie a celkovej chuti do života.

#2  Surfovanie

Surfovanie existuje už tisíce rokov a objavilo sa v mnohých kultúrach.

From Južnej Ameriky po Polynéziu existujú dôkazy o tom, že ľudia chytali vlny na zábavu aj na rybolov už od praveku.

Tento obľúbený šport ponúka intenzívny tréning celého tela a odmeňuje tých, ktorí to robia, fyzicky aj psychicky.

Má povesť ťažkého štartu čo sa učenia týka, a je to opodstatnené.

Rátajte s postupným progresom a prijímajte proces po častiach – bude to chvíľu trvať.

Surfovanie v sebe spája znalosť oceánu, jeho vĺn, bystrý zmysel pre načasovanie a spoluprácu s ľuďmi okolo vás.

Je to fantastický spôsob, ako sa spojiť s prírodou a vychutnať si krásu mora, či oceánu.

Byť vo vode a jazdiť na vlne je zážitok ako žiadny iný, a je to skvelý spôsob, ako si vychutnávať život naplno a neprepadnúť stresu každodenného života.

#3 BODYBOARDING a BODYSURFING

Mnoho ľudí uprednostňuje bodysurfing pred bodyboardingom pred bežným surfovaním – spája zábavu z chytania vlny s relaxom pri plávaní.

Podobne ako pri surfovaní, bodyboarding zahŕňa chytanie vlny na plávajúcej doske – len táto platforma je vyrobená predovšetkým z peny.

Bodyboarding je vynikajúcou alternatívou pre tých, ktorí nie sú úplne pripravení na surfovanie alebo keď sú vlny o niečo menšie.

V inom prípade bodysurfing, je skvelá voľba, ak sú vlny výborné no nemáte k dispozícii dosku.

Čím väčšiu plochu má váš surfovací „prístroj“ – či už ide o dosku alebo vaše telo – tým ľahšie vlnu zachytíte.

To znamená, že surfovanie na tele vyžaduje maximálne úsilie, aby ste skutočne chytili vlnu.

Bodyboarding je jednoduchší, pokiaľ ide o chytanie vlny, zatiaľ čo pri surfovaní je ťažšie udržať jazdu, keď chytíte vlnu.

Bodyboarding a bodysourfing je skvelá možnosť pre deti aj dospelých všetkých vekových kategórií.

#4 Jazda na kajaku

Kajakovanie je skvelý spôsob, ako tráviť čas s priateľmi a rodinou a zároveň si užívať leto.

Existuje mnoho rôznych typov kajakovania, vrátane rekreačného kajakovania, kajakovania na divokej vode a morského kajaku.

Každý typ kajaku ponúka jedinečný zážitok a vyžaduje rôzne úrovne zručností a vybavenia.

Jazda na kajaku je jedným z najobľúbenejších vodných športov zo všetkých a má na to dobrý dôvod.

Ľahko sa manévrujú, sú relatívne ľahké, dobre dostupné a obšťastnia vaše telo i ducha.

Ako aj u iných športov na tomto zozname, aj v tomto prípade je prítomný obrovský benefit vo forme prístupu do inak nedostupných zákutí prírody.

Kajakovanie je vodný šport sám o sebe, no zároveň otvára dvere aj mnohým ďalším aktivitám, od rybolovu cez kempovanie, turistiku v odľahlých oblastiach, až po preteky a pádlovanie na divokej vode.

#5 Paddleboarding

Paddleboarding v stoji, tiež známy ako SUP, sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejším.

Tento šport spája rovnováhu a pozornosť surfovania so slobodou a pridanou silou pádla v štýle kanoe.

Podobne ako kajaky a kanoe, aj paddleboardy nám umožňujú prístup k častiam prírody, ktoré by sme inak nemohli objaviť.

Jazdenie na paddleboarde je skvelým cvičením a zároveň trénovaním rovnováhy.

#6 Vodné lyžovanie

Každý, kto sa už raz postavil na vodné lyže, pozná ten pocit radosti a úspechu.

Vodné lyžovanie je individuálny vodný šport vykonávaný na špeciálnych lyžiach.

Hnacou silou lyžiara je ťažný čln alebo špeciálny vlek.

Pre úspech je nutná dostatočná rýchlosť a výborná koordinácia, rovnováha a schopnosť predvídať.

#7 Wakeboarding

Wakeboarding je moderný vodný šport ktorého základom je aerodynamická doska, ktorá vznikla z pôvodného surfu.

Tá je na lanku ťahaná za loďou.

Pôvod tohto športu vznikol spojením surfingu a vodného lyžovania.

#8 Surfovanie na koni

Ak máte radi jazdu na koni a vodné aktivity, táto originálna disciplína je pre vás ako stvorená!

Režisér Christopher Nolan prirovnal koniec svojho nového filmu Oppenheimer ku koncu jeho ďalšieho slávneho filmu Počiatok (Inception).

Pripravovaný historický triler sleduje fyzika J. Roberta Oppenheimera (hrá Cillian Murphy), ktorý spolupracoval s tímom vedcov na projekte Manhattan, ktorý viedol k vývoju atómovej bomby. Ide o jeden z najočakávanejších filmov roka s Nolanom na režisérskej stoličke a hviezdnym hereckým obsadením.

Nolan sa nedávno podelil o niekoľko myšlienok o konci svojho akčného sci-fi filmu Počiatok z roku 2010, v ktorom hral Leonardo DiCaprio kohosi, kto sa pomocou technologických metód špecializuje na prieniky do ľudských snov. Koniec filmu Inception je známy tým, že obsahuje pieseň „Time“ od Hansa Zimmera a končí nejednoznačným záberom, ktorý vás prinúti premýšľať, či hlavný hrdina bdie alebo je vo sne.

„Myslím na koniec Inception, to je presne ono,“ povedal Nolan pre magazín Wired.

„Existuje nihilistický pohľad na tento koniec, však? Ale tiež, že sa posunul a je so svojimi deťmi,“ povedal Nolan mysliac na hlavného hrdinu svojho filmu. „Nejednoznačnosť nie je emocionálna nejednoznačnosť. Pre divákov je to intelektuálne. Myslím si, že medzi koncami Inception a Oppenheimer je zaujímavý vzťah, ktorý treba preskúmať. Oppenheimer má komplikovaný koniec. Komplikované pocity.“

Film Oppenheimer celosvetovo vychádza v piatok 21. júla 2023 od Warner Bros. Pictures a slovenská premiéra je naplánovaná na rovnaký deň.

Vo filme pritom účinkuje mimoriadny herecký ansábel, Cillian Murphy, Emily Blunt, Matt Damon, Robert Downey Jr., Florence Pugh, Rami Malek, Benny Safdie, Michael Angarano, Josh Hartnett, Kenneth Branagh, Dane DeHaan, Alden Ehrenreich, Matthew Modine, Jack Quaid, David Dastmalachina, Jason Clarke, Josh Peck, Devon Bostick, Gary Oldman a Casey Affleck.

Projekt Manhattan

Projekt Manhattan bol tajný projekt vyvíjaný počas druhej svetovej vojny v Spojených štátoch amerických. Jeho hlavným cieľom bolo vyvinúť prvú jadrovú zbraň na svete. Projekt bol zahájený v roku 1939 a oficiálne ukončený v roku 1946.

Projekt Manhattan bol spravovaný americkou armádou a mal obrovský rozpočet. V rámci projektu bolo vybudovaných niekoľko tajných laboratórií a výskumných zariadení po celých Spojených štátoch, vrátane Los Alamos v Novom Mexiku, kde sa nakoniec podarilo vyrobiť prvú jadrovú bombu.

Projekt Manhattan bol jedným z najväčších a najtajnejších projektov v histórii Spojených štátov, a jeho vplyv na svetovú história bol nesmierne veľký. Po jeho ukončení sa Spojené štáty stali prvou krajinou na svete, ktorá mala jadrové zbrane, a tým sa zmenili na jednu z najsilnejších svetových mocností.

Kto bol Oppenheimer?

Robert Oppenheimer bol americký fyzik a vedúci výskumník projektu Manhattan. Narodil sa v roku 1904 v New Yorku do bohatej židovskej rodiny. V mladosti študoval fyziku na Harvardovej univerzite a potom pokračoval vo výskume na univerzite v Cambridge v Anglicku. Po návrate do Spojených štátov sa stal profesorom fyziky na Kalifornskej univerzite v Berkeley.

Počas druhej svetovej vojny bol Oppenheimer rekrutovaný do zmieneného projektu Manhattan, kde sa stal vedúcim výskumníkom. Pod jeho vedením sa podarilo vyvinúť prvú jadrovú bombu, ktorá bola použitá na japonské mestá Hirošima a Nagasaki v auguste 1945.

Po vojne sa Oppenheimer stal významným členom amerického fyzikálneho spoločenstva a zastával niekoľko významných pozícií v oblasti vedy a vládnej politiky. V polovici 50. rokov však bol obvinený z komunistickej sympatie, čo spôsobilo jeho pád v politických kruhoch. Oppenheimer bol zbavený bezpečnostnej prehliadky a jeho vplyv na americkú vládnu politiku sa výrazne zmenšil. Zomrel v roku 1967 vo veku 62 rokov.

Posledné dni svetom otriasli správy o výprave miniponorky Titan k vraku Titanicu. Cesta do hlbín oceánu si vyžiadala svoju daň, o život prišla päťčlenná posádka. Tá bola od nedele nezvestná, medzi pasažiermi boli britský podnikateľ a miliardár Hamish Harding, pakistanský investor a multimilionár Shahzada Dawood so synom Sulemanom, skúsený francúzsky potápač Paul-Henri Nargeolet a generálny riaditeľ OceanGate Stockton Rush.

Už niet cesty von

Experimentálne plavidlo patrí pod americkú súkromnú spoločnosť OceanGate. Cieľom zakladateľov bolo sprístupniť oceán bohatým turistom a výskumníkom podobne ako to urobil Elon Musk s vesmírom.

Miniponorka je dlhá približne 6,7 metra a váži viac ako desať ton. Jej maximálna kapacita je päť ľudí. Konštrukcia plavidla je vyrobená z uhlíkových vlákien a titánu. Zaujímavosťou je, že uhlíkové vlákna odkúpila firma od leteckej spoločnosti Boeing s výraznou zľavou, pretože už nespĺňali požadované štandardy v ich sektore.

Musia sedieť na podlahe

Predchádzajúce expedície neprebehli hladko

Keď Titan vyrazil do útrob v severnej časti Atlantického oceána, tak pasažieri mali k dispozícii dostatok dýchateľného vzduchu na 96 hodín. Avšak keď sa kontakt s plavidlom neobnovil a po 8 hodinách sa nevynorilo na hladinu, začala pátracia akcia. Aaron Newman, investor v spoločnosti OceanGate, vysvetlil, že miniponorka bola navrhnutá tak, aby sa po 24 hodinách automaticky vrátila na hladinu. Tieto správy vyvolali diskusiu, či by sa nemohla niekde zaseknúť.

Napokon sa 480 metrov od vraku Titanicu našlo pole trosiek, ktoré patrili miniponorke. Americká pobrežná stráž vysvetlila, že strata Titanu bola spôsobená implóziou tlakovej komory.

Kto to všetko zaplatí?

Náklady na pátracie a záchranárske akcie v rámci extrémnej „turistiky“ sú mnohonásobne vyššie, keďže ide o rizikové zážitky. Americké úrady zatiaľ nezverejnili presnú sumu, ktorú bude päťdňová misia stáť. Odborníci však odhadujú, že presiahne milióny dolárov. Zvyčajne sa na financovaní podieľajú záchranné služby a charitatívne organizácie. V prípade veľkých záchranných misií ako táto je však pravdepodobné, že náklady uhradia daňoví poplatníci.

Dovolenková sezóna odštartovala v plnom prúde, čo súvisí aj s výberom správnej destinácie. Dominujú známe, ale aj menej prebádane miesta na území Talianska či Španielska, avšak výnimku netvoria ani dych berúce zákutia Slovenska.

Aj cez to, že naša krajina je malebná, ponúka niekoľko miest, ktoré stoja za návštevu. Jej súčasťou sú rozprávkové hrady či rôzne prírodné úkazy, vďaka ktorým nemusíte vycestovať ani do zahraničia. Na svoje si však prídu aj milovníci exotiky, ktorí si svoj zaslúžený oddych predstavia skôr pri západe slnka na pláži.

Nové cestovateľské možnosti

Najdôležitejšiu časť úspešnej dovolenky tvorí výber vhodného cestovného spojenia. Síce do rôznych európskych miest sa dá v súčasnosti pohodlne dostať aj vlakom, mnoho ľudí stále preferuje leteckú dopravu.

Avšak sú destinácie, na ktoré sa je z našich končín ťažšie dostať. Aj preto je pre milovníkov exotiky dobrou správou, že od jesene skupina DER Touristik Eastern Europe spustí z Bratislavy lety do troch nových destinácií, informuje Forbes.

„Je to výborná možnosť ponúknuť cestujúcim až tri nové exotické destinácie, do ktorých sa z Bratislavy doteraz nikdy pravidelne nelietalo, a to ani v rámci série pravidelných charterových letov,“ uvádza pre Forbes generálny riaditeľ Letiska M. R. Štefánika v Bratislave Dušan Keketi.

Uvedená spoločnosť podpísala kontrakt so španielskymi aerolinkami World2fly, čo zaručuje dávku poriadnej exotiky. Už teraz sa nádejní cestovatelia môžu tešiť z letov do Vietnamu, Dominikánskej republiky a na Kubu, pričom by malo ísť až o tri lety týždenne.

„Lietadlo odštartuje vždy z Bratislavy, poletí do Prahy na dotankovanie a z pražského letiska už potom priamo do destinácie. Spiatočný let bude smerovať znova najskôr do Prahy a následne potom pokračovať do Bratislavy,“ vysvetľuje priebeh letu predseda predstavenstva skupiny Jiří Jelínek.

Pokiaľ ide o konkrétne destinácie, v prípade Dominikánskej republiky lety pristanú do letoviska Punta Cana, ktoré sa nachádza v blízkosti najvýchodnejšie položenej provincie La Altagracia. Známa je najmä kvôli karibským plážam s bielym pieskom či bohatému nočnému životu.

V prípade Vietnamu sa finálnou destináciou stane Phu Quoc, ktorý je známy ako najväčší vietnamský ostrov. Priazeň cestovateľov si získal aj vďaka jednému z najväčších zábavných parkov v Ázii, ktorého názov je VinWonders.

Turistov, ktorí si zvolili Kubu, čaká koralový ostrov Cayo Santa María. Nielenže ponúka rozmanité pláže, medzi ich obľúbené miesta patria aj koloniálne mestá Trinidad. Výnimku netvorí ani zdolanie pešej túry dažďovým pralesom pohoria Sierra del Escambray.

Miesta, ktoré stoja za návštevu

Typickými každoročnými turistickými destináciami sú Španielsko a Taliansko. Nemusí ísť nutne len o známe miesta, ktoré každý pozná zo sociálnych médií. Ako uvádza Forbes, portál Holidu zostavil na základe z údajov z World Weather Online rebríček tridsiatich najslnečnejších destinácií. Nie každá z nich je úplne prebádaná, čím môžete svojim blízkym priniesť tip na horúce letné dobrodružstvo.

Na prvej priečke sa umiestnilo malebné španielske mestečko Alicante, ktoré sa nachádza na pobreží Costa Blanca. Pokiaľ ide o jeho priemerný počet slnečných hodín za mesiac, ide v priemere o 349 hodín. Z toho vyplýva, že v Alicante je každý deň v roku približne polovicu dna slnečno.

Jeho výhodou je, že ponúka všetko, čo turista od svojej vysnívanej destinácie očakáva. Na svoje si prídu nielen milovníci histórie, ale aj gastronómie či nočného života, ktorý bezpochyby stojí za to.

Druhú priečku obsadilo Taliansko, ktoré sa pýši so slnečnou destináciou Catania na východnom pobreží Sicílie. Pokiaľ ide o jej počet slnečných hodín, ide v priemere o 347 hodín slnka za mesiac, čo je v porovnaní s Alicante takmer zanedbateľná odchýlka. Jednou zaujímavosťou je, že toto miesto z čias baroka je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO, nakoľko okrem slnečných dní ponúka aj bohatú históriu a kultúru.

K jeho najpopulárnejším miestam patrí pláž La Playa či pamiatky Palazzo Biscari a Piazza del Duomo. Zároveň v jeho blízkosti je aj sopka Etna, ktorá sa nad ním týči.

Tretie miesto opäť obsadilo Španielsko, ktoré sa tentokrát pochválilo s univerzitným mestom Murcia. Nachádza sa na juhovýchodnom pobreží Španielska, pričom ponúka 346 slnečných hodín za mesiac. K jeho benefitom patrí aj nedávno vybudované vysokorýchlostné vlakové spojenie s Madridom.

Nezabudnuteľné prírodné úkazy Slovenska

Pokiaľ preferujete dovolenku v domácom prostredí, aj na Slovensku existuje množstvo nevyčerpateľných možností.

Kúsok exotiky vám dodajú termálne kúpele Santovka, ktoré sa nachádzajú v okrese Levice. Známe sú najmä pre ich biele travertínové sedavé bazény z prírodného kameňa, ktoré sa podobajú na jedno z najkrajších miest na svete Pamukkale v Turecku.

Klasickou zástavkou sú drevenice v Čičmanoch, ktoré patria k jednému z najkrajších miest na Slovensku. Sídlia v dedinke v Rajeckej doline, ktorá so sebou prináša obrovskú kultúru v podobe ľudových ornamentov na malebných domčekoch. Zaujímavosťou tohto miesta je aj to, že sa v roku 1977 vyhlásilo za pamiatkovú rezerváciu.

Milovníci turistiky určite nepohrdnú s prechádzkou v Tatrách, ktoré ponúkajú niekoľko zaujímavých možností. K jednej z nich patrí Zelené pleso, ktoré je známe vďaka svojmu zelenému sfarbeniu. Jeho vzhľad je zapríčinený vodou z prameňov vyvierajúcich z jeho dna. Ako však uvádza portál aktuality.sk, v minulosti sa verilo, že za jeho mystické sfarbenie môže zelený drahokam, ktorý spadol na jeho dno.

Počas roku 2017 sa na sociálnych médiách pod #MeToo objavili rôzne svedectvá žien ohľadom sexuálneho obťažovania. Síce otvorením tejto témy išlo o krok vpred, aj v súčasnosti sa daná problematika v mnohých prípadoch spochybňuje a vina sa pripisuje obeti.

Spoločnosť sa na osoby, ktoré zažili nejakú formu obťažovania, pozerá so zatvorenými očami. Ich situáciu pripisuje k ich oblečeniu, či dokonca k tomu, že boli v nesprávnom čase na zlom mieste.

Nejde však o jav, ktorý sa týka len ženského zastúpenia. Ako uvádza Denník N, štatistiky poukazujú, že rôzne podoby sexuálneho obťažovania zažilo 54 % slovenských žien a mužov. Za najviac ohrozenú skupinu je považované ženské pohlavie v mladšom veku, v prípade mužov ide najmä o mladší produktívny vek.

Alarmujúce čísla

Síce súčasné štatistiky vykazujú alarmujúce čísla, problém sexuálneho násilia sa na našom území začal rozvíjať už v minulosti. Nedostatkom však je, že zostal zamlčaný, o čom svedčia aj predošlé prieskumy.

Pred súčasnými štatistikami sa naposledy zaznamenávali skúsenosti s obťažovaním pred viac ako 10 rokmi. Išlo o prieskum Agentúry EÚ pre základné práva, v ktorom slovenské ženy uviedli, že 49 % z nich malo v priebehu svojho života skúsenosť s nejakou formou obťažovania.

Najnovšie skúmania vykazujú o niečo vyššie čísla, pričom ide až o 66 % žien. Pokiaľ ide o mladšie vekové skupiny, štatistiky sa vyšplhali dokonca na úroveň nad 70 %.

Dáta z predošlých prieskumov poukazujú aj na to, že mnoho žien ohľadom svojej negatívnej skúsenosti mlčí, dodáva Denník N. Pokiaľ ide o Slovensko, podobných prípadov sa počas roku 2012 zaevidovalo takmer 18 %. Do prieskumu sa zapojilo 42 000 žien z členských štátov Európskej únie, pričom výskumnú vzorku na území Slovenska tvorilo 1 512 respondentiek.

Klasifikácia obťažovania

Síce mnoho obetí má pocit, že kvôli svojej situácii nebude pochopená, slovenská legislatíva odsudzuje takéto konanie. Ako píše portál Toto je rovnosť, slovenský antidiskriminačný zákon považuje za činy sexuálneho násilia verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy.

Úmyslom a následkom daného konania je narušenie dôstojnosti poškodeného jedinca. Zväčša ide o vyvolanie zastrašujúcich, ponižujúcich alebo neúctivých pocitov, ktoré sprevádzajú dlhodobé fyzické alebo psychické ťažkosti.

V mnohých prípadoch k formám uvedeného správania došlo práve na pracovisku, či už zo strany zamestnávateľa alebo ostatných zamestnancov. Postihnutá osoba bola v takejto situácii v mnohých prípadoch prinútená odísť z práce, aby unikla pred toxickým prostredím.

V prípadoch, kedy nastáva k obťažovaniu v práci, je problémom často aj to, že len malé percento osôb podá na aktéra sťažnosť alebo sa rozhodne čin riešiť súdnou cestou.

Výnimku netvoria ani vysoké školy

Bezpečie pred podobným správaním neručia ani vzdelávacie inštitúcie. Inštitút pre výskum práce a rodiny poukazuje na ďalšie desivé štatistiky, ktoré sa zamerali na prostredie vysokých škôl.

Nedávne prieskumy vykazujú, že až 76 % študentov a študentiek sa na vysokej škole, ktorú v súčasnosti navštevujú, stretli s rodovo motivovaným obťažovaním. Najčastejšie išlo o komentáre so sexuálnym podtónom či znevažujúce poznámky o ženách a mužoch založených na stereotypnom vnímaní pohlaví.

Výnimku netvorila ani neželaná sexuálna pozornosť, ktorú zažilo 46 % opýtaných. V daných prípadoch išlo napríklad o snahu o neželané zblíženie, komentovanie tela a vzhľadu či opakované pozývanie na stretnutia aj po vyjadrenom nesúhlase.

Alarmujúcu skupinu tvorila aj skúsenosť so sexuálnym nátlakom od osôb z vysokoškolského prostredia. Uvedené správanie sa prejavovalo najmä s vyhrážkami alebo sľubmi ohľadom študijných výhod za pohlavný akt.

Aj na základe týchto skúseností Inštitút pre výskum práce a rodiny pripravil pre vysokoškolské inštitúcie príručku, ako správne postupovať v prípade neželaného správania so sexuálnym podtónom.

Možnosť dosiahnutia spravodlivosti

Síce si obete sexuálneho obťažovania v mnohých prípadoch myslia, že po nahlásení činu nič nedosiahnu, neodporúča sa zostať ticho.

Obťažovaná osoba má právne nároky, ku ktorým patrí napríklad kompenzácia ujmy. Pokiaľ dôjde k danému činu na pracovisku a obeť sa rozhodne podať výpoveď, stále má možnosť vrátenia pracovného miesta aj so všetkou mzdou a odmenami. V praxi ide o spätné preplatenie odmeny za pracovný výkon odo dňa ukončenia pracovného pomeru.

V prípadoch, kedy dôjde k znásilneniu podľa trestného zákona, poškodená osoba má právo požadovať o trestnú ujmu páchateľa. Rovnako sa neodporúča správanie so sexistickým podtónom ignorovať, nakoľko môže viesť k násiliu.

Pokiaľ dochádza k takejto situácii, obeť môže zavolať na nonstop bezplatnú linku 0800 212 212 pre ženy, ktoré zažívajú alebo zažili násilie.

Keď rozvod dopadne zle, naozaj zle, vznikne film ako žiadny iný. Keď sa odhodláte na film Posadnutosť, ktorý v roku 1981 natočil poľský režisér Andrzej Žulawski, stotožňujeme sa s odporúčaním magazínu Rolling Stone: „Pozerajte s niekým, koho neznášate.”

Posadnutosť (1981) 

Nestihnú odznieť ani úvodné titulky a z nepokojnej kamery je jasné, že toto nebude žiadna oddychovka. Bude iba horšie. Manžel Mark (Sam Neill) sa vracia z utajenej vládnej misie v rozdelenom Berlíne a tak, ako Berlínsky múr rozdeľoval dva nekompatibilné svety, aj medzi ním a manželkou Annou (Isabelle Adjaniová) je nepreklenuteľná bariéra, len o tom ešte nevie. Anna je sprvu tá racionálnejšia, snaží sa mu vysvetliť, že jeho dlhé pracovné cesty ich odcudzili, že ich syn by v manželstve bez lásky len trpel, že rozvod je síce poľutovaniahodná, ale najlepšia možnosť.

Manželstvo Marka a Anny krachuje v meste, ktoré je samo rozdelené. Zdroj: screenshot, YouTube

Mark nesúhlasí a keď sa dozvie o manželkinom pomere, dáva svoju frustráciu rázne najavo, čo môžu dosvedčiť aj zamestnanci kaviarne Café Einstein Stammhaus na Kurfürstenstraße 58. Neskôr sa primieša milenec Heinrich (Heinz Bennent), ktorý v celej svojej podivuhodnosti nie je najväčším problémom. Annu ovláda niečo oveľa hrozivejšie, inými slovami, Žulawského hlod do ucha amerického producenta, že Posadnutosť je sčasti film o žene, ktorá spáva s chobotnicou, nebol iba prázdnym a nadneseným dožadovaním sa pozornosti. Dodnes ťažko povedať, či je výtvor autora špeciálnych efektov Carla Rambaldiho (Votrelec, E.T. – Mimozemšťan) stelesnením Anninho utrpenia alebo len choromyseľným výplodom.

Krv a mlieko

Žulawski prežil pred nakrútením snímky rozvod a asi nebol pekný. Dal priechod svojím najtemnejším pocitom, postavám napríklad podhodil elektrický nôž, keby si náhodou ubližovali málo. Pred niektorými scénami svojich hercov údajne zhypnotizoval, aby prenikol hlbšie do ich vnútra. Scény z manželského života zrazu nadobúdajú iný rozmer.

Kuchynské predmety ako nástroje na sebapoškodzovanie. Zdroj: screenshot, YouTube

Annin nervový kolaps kulminuje tesne za polovicou filmu do bodu, odkiaľ niet návratu. Na stanici metra dýcha ťažko, hoci vyšla jedno poschodie eskalátorom. Potom sa začne metať, hádzať sa o stenu a ohlušujúco kričať. V kŕčoch sa zvíja na špinavej zemi, to všetko predtým, než jej z otvorov vytečú krv a biela tekutina pripomínajúca mlieko. V nasledujúcej scéne hovorí Markovi, že potratila a že stratila vieru. Opäť, bola to metaforická strata viery alebo to bol skutočný potrat, po ktorom stratila vieru, v Boha, v seba, v čokoľvek?

Anna stratila vieru. Zdroj: screenshot, YouTube

Vyčerpávajúci herecký výkon

Kulminuje aj výkon Isabelle Adjaniovej, ktorá nás od začiatku hypnotizovala modrými okáľmi. Ocenili ju v Cannes aj Césarom, francúzskym ekvivalentom Oscara, no vyžiadalo si to svoju daň: „Posadnutosť je typ filmu, ktorý môžete robiť len za mlada. Žulawski je režisér, ktorý vás vtiahne do svojho sveta temnoty a démonov. V mladosti je to v poriadku, lebo sa tam chcete vydať, nakrútili sme výnimočný film, no zranil ma skrz-naskrz. Nikto si nezlámal kosti, ale pýtala som sa sama seba: „Ako a prečo som to spravila?” Nemyslím si, že by s ním nejaká herečka niekedy natočila dva filmy.”

Poľský režisér na to spomínal v dokumente Žulawski o Žulawskom v roku 2000: „Podľa môjho názoru hrala nádherne a aj ona vedela, že hrala na hrane. Nechcela s nami pozerať natočené scény, ako jediná, a ja tomu rozumiem. Niečo sa už vtedy rodilo v jej mysli, niečo, čo by som nazval syndrómom hviezdy. Začala sa vnímať ako dokonalá, výnimočná, nedotknuteľná bytosť a to ju doviedlo do katastrofy. Je už taká vypchatá chemikáliami, silikónom a bohvie čím, že sa na seba nepodobá. Je ako Portrét Doriana Graya, nechce zostarnúť a nechce na sebe vidieť nijakú chybu. Chce byť mladšia ako jej vlastné deti. Táto strašná námaha, ktorú investovala, aby zostala mladá, ju dostala do stavu, keď s ňou už nikto nechce pracovať, hoci je veľmi talentovaná herečka.“

„Vyzerá ako Frankenstein, je to neskutočné. Začalo sa to práve v čase, keď sme spolupracovali, no ja som to nevidel. Nechcela sa vidieť na obraze, ak by zbadala silu hnevu a zúrivosti, akú zahrala, pohyby tela a výrazy tváre, pomyslela by si: „Bože, veď ja mám byť krásna, večne mladá a nepoznačená.”

Isabelle Adjaniová. Zdroj: screenshot, YouTube

Žulawski ju nedokázal ochrániť

„Keď sme dopozerali dokončený film, pokúsila sa o samovraždu. Išla do kúpeľne, vzala jednorazovú žiletku s dvoma čepieľkami 0,2 milimetra od seba a snažila sa podrezať si zápästie. Je to absurdné a nedá sa to brať úplne vážne, takto to robí mnoho hviezd, ale mal som z toho výčitky. Bral som to, že je to moja zodpovednosť, že ja som na vine. Keď niekto hrá v mojom filme a potom je v takomto rozpoložení, znamená to, že mi niečo ušlo. Nedokázal som ju ochrániť.“

„Povedal som jej: „Počúvaj, mňa budú za tento film prenasledovať, lebo zachádza dosť ďaleko a ľudia nemajú radi, keď ich priveľmi týrajú cez obraz. Ty však získaš všetky možné ceny a tvoja kariéra sa reštartuje.” A tak aj bolo. Získala kopu ocenení a na mňa sa spustila vlna kritiky, že zasa zveličujem a že znova robím to, čo by som nemal. Bolo to presne tak, ako som povedal.”

Nezaraditeľný film

Žulawski si veľa uznania neužil, najmä nie v rodnej krajine, tvorivú slobodu našiel až vo Francúzsku. Škatuľkovať jeho film do psychologického hororu či iného žánru by bolo prvoplánové, pripodobňovať ho je nemožné. Má aj kriminálnu zápletku, dvaja súkromní detektívi museli zomrieť, lebo odhalili Annino tajomstvo, záver spestrili výborne natočené akčné scény.

Andrzej Žulawski. Zdroj: screenshot, YouTube

Na pozeranie tohto filmu musí pre každého dozrieť správny čas. Nebude to na prvú, možno ani druhú, štvrtú či siedmu, keď sa však ozve Posadnutosť, budete počuť vnútorné volanie, ktorému je ťažké odolať. To nás Andrzej Žulawski pozýva na rozvod s démonmi.

Zdroje: rollingstone.com, youtube.com, reddit.com, imdb.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

Pravidelná konzumácia multivitamínových výživových doplnkov môže byť prospešnejšia než sa zdá. Ide o jeden z najjednoduchších spôsobov, ako zlepšiť kognitívnu funkciu pamäte.

Nová štúdia, ktorá vyplýva z dlhotrvajúcich klinických výskumov, poukazuje na to, že malý prínos denného multivitamínového a minerálneho doplnku môže mať pozitívny účinok pre jeden typ kognitívneho procesu, informuje portál ScienceAlert. Konkrétne ide o okamžité zapamätanie si slov, ktoré je v súčasnosti preskúmané zatiaľ len v krátkodobom horizonte.

Výsledky štúdie sa však nevzťahujú na celú populáciu či všetky typy pamäťových funkcií. Daný výskum sa považuje za zlatý štandard, čo umožňuje výskumníkom porovnávať rôzne výsledky.

Priebeh skúmania

Štúdie sa zúčastnilo 3 562 účastníkov, pričom pochádzali z pokročilejších vekových skupín. Ženské zastúpenie tvorilo vekovú skupinu staršiu než 64 rokov, u mužov naopak spodná hranica veku tvorila 59 rokov.

K ďalším kritériám patrilo, aby neboli diagnostikovaní anamnézou srdcového infarktu, invazívnou rakovinou, mŕtvicou či inými vážnymi ochoreniami.

Zúčastnení boli náhodne pridelení do dvoch skupín, v ktorých dostali denný multivitamínový a minerálový doplnok alebo nepravú tabletu v podobe placeba. Výskumníci a účastníci však nevedeli, ktorej skupine bol pridelený pravý variant.

Dôležitou časťou výskumu bolo aj každoročné zúčastnenie sa na kognitívnych testoch, ktoré sa opakovali po dobu troch rokov. Jednu z ich úloh tvoril zoznam 20 slov, pričom každé z nich sa účastníkom ukázalo len na tri sekundy. Cieľom tohto kroku bolo, aby po predstavení všetkých slov napísali zoznam spamäti.

Potenciál multivitamínu a minerálu

Aj cez to, že multivitamínové a placebové skupiny mali po jednom roku testovania vyššie skóre zapamätania si slov, vyššie hodnoty sa pripisujú skupine, ktorá dostala pravý variant multivitamínu.

V predchádzajúcej štúdií sa však zvýšené skóre spojené so zapamätaním si slov pripisovalo najmä k typickému efektu učenia. Z toho vyplýva, že dôvodom lepších výsledkov mohlo byť aj oboznámenie sa s testom.

V súčasnom výskume sa však o spomínanom efekte nediskutovalo. Z výsledkov naopak vyplýva, že výrazne väčší nárast vykazuje skupina, ktorej nebolo podávané placebo.

Ide však o orientačný výskum, nakoľko pre pokročilý vek účastníkov nemožno hodnotiť dlhodobé účinky u mladších ľudí. Zároveň u výskumnej vzorky sa nemerali počas celého skúmania zmeny v stravovaní, čo by mohlo ovplyvniť výsledky.

Výskumníci však špekulujú ohľadom toho, že práve vitamíny B12 a D môžu byť mikroživinami, prostredníctvom ktorých sa spozorovali uvedené blahodarné účinky.

Potreba užívania výživových doplnkov

Aj cez to, že sa čoraz viac polemizuje o pozitívnych účinkoch vitamínov obsiahnutých vo výživových doplnkov, ich potreba pravidelnej konzumácie nebola doposiaľ úplne preukázaná. Suplementy môžu byť však vhodným variantom na pokrytie akýchkoľvek nedostatkov živín, ktorými jednotlivec disponuje.

Zdravotnícke úrady poukazujú na to, že každodenné užívanie multivitamínu sa nemusí považovať za potrebné. Všetky dôležité živiny možno získať konzumáciou zdravých potravín.

Ako uvádza portál Jodis, strava je pri zapamätávaní si nových informácií kľúčovým faktorom. Zároveň primeraná dávka minerálov má pozitívny efekt na fungovanie štítnej žľazy a tvorbu hormónov. Odporúča sa konzumovať najmä potraviny s vysokým obsahom jódu, ku ktorým patria morské plody a ryby.

Okrem vyváženej stravy sa odporúča dodať telu pravidelný pohyb, ktorý je pre podporu pamäte veľmi dôležitý. Príkladom je aktívny oddych v podobe prechádzky, počas ktorej nezaťažujete svoju myseľ, na základe čoho vznikne priestor na oddych.

Pozitívom pohybu je aj zmiernenie nahromadeného stresu, pričom môže ísť o zníženie až o 25 %. Pre zlepšenie psychickej a fyzickej pohody netreba robiť nič prevratné, nakoľko sa stačí venovať športovej aktivite len 2,5 hodiny týždenne.

Na dôležitosť pohybu poukazuje aj štúdia pochádzajúca z British Journal of Sports Medicine, ktorá prepája cvičenie so zlepšenou funkciou pamäte, dodáva portál Brainway Inc. Ženám z vyššej vekovej skupiny sa na posilnenie kognitívnej funkcie odporúča vykonávať aeróbne cvičenie v podobe behu či plávania.

Výnimku netvorí ani meditácia, ktorá si vyžaduje sústredenie. Na jej prínos poukazujú aj rôzne dôkazy, ktoré tvrdia, že tento druh sústredenia zlepšuje prietok krvi v mozgu. V tomto prípade ide o ďalší vedľajší účinok týkajúci sa zlepšenia pamäte.

Stres je prirodzená reakcia ľudského organizmu, ktorú netreba podceniť. Síce vyplavuje z tela adrenalín, spája sa aj s rôznymi negatívnymi faktormi, ako sú napríklad úzkosť či depresia.

V súčasnosti sa s ním stretávajú aj mladšie generácie, ktoré považujú za jeho primárny zdroj prácu. Plný kalendár a vysoké nároky zo strany zamestnávateľa nemajú záporný vplyv len na ich pracovný výkon, ale aj osobný život.

Podľa prieskumu Ako sa máte Slovensko? dlhodobo stresové situácie zažíva mladšia populácia, pričom za zlomové obdobie možno považovať vek 50 rokov. Z celkovej populácie štvrtina opýtaných uvádza, že zažíva stres veľmi často.

K miere stresu sa pripisuje spoločenská situácia, v ktorej dlhodobo rezonuje najmä vojna na Ukrajine či klimatická kríza. Týždeň po vypuknutí bojov sa vojnového konfliktu podľa štatistík obávalo 78 % respondentov. V prípade klimatických zmien približne 28 % výskumnej vzorky zažíva stres veľmi často. Výnimku netvoria ani obavy zo zdražovania a inflácie, ktoré vo väčšej miere pociťuje až 87 % Slovákov.

Nie je stres ako stres

Ako uvádza Forbes, ľudská stresová reakcia pozostáva z dvoch častí v podobe boju alebo úniku. Avšak nie s každým stresorom možno bojovať.

V prípade, kedy nedokážeme bojovať s naším problémom, staviame sa tretej možnosti. Podľa riaditeľky komunikácie v spoločnosti EduBirdie, Avery Morgan, sa v tejto fáze tvárime, že je všetko v poriadku a negatívna situácia, ktorej sme vystavení prejde. Opak je však pravdou.

„Pocity stresu môžeme ignorovať len určitý čas. Potom to v nás zanechá pocit prázdnoty, bezmocnosti a otupenia. Nahromadia sa stresové hormóny a skôr, než sa nazdáte, ste psychicky vyčerpaní a zrútite sa už pri najmenších nepríjemnostiach,“ vysvetľuje Morgan.

Aj na základe toho sa považuje za dôležité si uvedomiť, že stres sa delí do dvoch skupín. Kým pozitívny akútny stres môže byť dokonca užitočný pre naše telo a myseľ, negatívny akútny stres sa spája s dlhodobými zápornými javmi v podobe fyzických a psychických príznakov, uvádza portál Neurinu.

V prípade fyzických ťažkostí sa jedinec najčastejšie môže stretnúť so zvýšenou tepovou frekvenciou, pocitmi nevoľnosti alebo bolesťami hlavy a brucha.

K psychickým príznakom sa pripisuje najmä duševná slabosť, ku ktorej patrí úzkosť, depresívna nálada alebo podráždenosť. Ojedinele sa môže vyskytnúť aj agresívne správanie alebo sklony k sebapoškodzovaniu.

Ako predísť stresovej reakcii?

Pokiaľ sa jedinec vystavuje stresu dlhodobo, odporúča sa zúčastniť terapie, dodáva Forbes. Avšak existujú aj efektívne metódy, ktoré dokážu zredukovať mieru stresových situácií za krátky čas.

Prvú z nich tvorí práca s dychom. Môžete ju využiť kdekoľvek, stačí si len nájsť pohodlné miesto na sedenie a načúvať svojmu dýchaniu. Celý princíp sa zakladá na tom, že sa pomaly nadýchnete nosom a vydýchnete ústami, pričom tento proces budete opakovať v niekoľkých cykloch.

Rovnako sa odporúča vymeniť intenzívne cvičenie za jogu alebo chôdzu, ktorých úlohou je prečistiť myseľ. Síce v súčasnosti sú čoraz viac v obľube fitness centrá, náročné pohybové aktivity môžu zvyšovať stresový hormón kortizol v tele.

K pocitom stresu a úzkosti sa zvykne pripisovať napínanie svalov, ktoré uvádza telo do napätia. Na to, aby ste uvoľnili telo a myseľ nepotrebujete navštíviť ani odborníka. Stačí, ak si zaužívate techniku progresívnej svalovej relaxácie. Pozostáva z jednoduchých krokov v podobe napínania a uvoľňovania svalov v špecifickom poradí, čím sa znižuje napätie a stres.

Na jej správne uchopenie začnite od chodidiel a postupujte pomaly až k hlave. Zároveň napínajte každú svalovú skupinu po dobu niekoľkých sekúnd, pokiaľ nepocítite uvoľnenie. To, že postupujete správne sa odzrkadlí na vašom spomalenom dýchaní, čím sa zníži krvný tlak a srdcová frekvencia. Pozitívom tejto metódy je aj to, že trvá len približne desať minút.

Výhody so sebou nesú aj bežné úkony, ku ktorým patrí napríklad úsmev. Aj cez to, že sa v danej chvíli na neho necítite, váš mozog aktivuje uvoľnenie neurotransimterov v podobe dopamínu, endorfínov alebo serotonínu. Zároveň dokáže zredukovať krvný tlak bez liekov alebo posilniť imunitný systém.

Výnimku netvorí ani vizualizácia, prostredníctvom ktorej si viete predstaviť, že sa v danom momente nachádzate na pokojnom mieste. Za primárne sa považuje si všímať, čo vidíte, počujete a cítite, pričom sa odporúča do jednotlivých pocitov úplne ponoriť.

Prečo starší ľudia vždy odsudzovali mladých?

Je za tým čiastočne strach, čiastočne sebalichotenie a čiastočne klam. Deje sa to už tisíce rokov. Ira S. Wolfe je obchodným konzultantom v Pensylvánii. Pred niekoľkými rokmi sa všetci jeho klienti obávali jedného: mileniálov. „Milleniáli boli v tom čase väčšinou tínedžeri alebo práve končili vysokú školu,“ spomína Wolfe, „a bola to hrozná, rozmaznaná, prehnitá, narcistická, egoistická, lenivá generácia. Každý náborový manažér tvrdil: „Čo budeme robiť s týmito malými deťmi?‘“

Wolfovou úlohou bolo na túto otázku odpovedať. v roku 2008 preto napísal knihu s názvom Geeks, Geezers a Googlization. V tom čase mal 58 rokov a snažil sa v nej uviesť návod na medzigeneračné pracoviská – návod, ako dosiahnuť, aby všetci pracovali v harmónii. Deviatu kapitolu bola venoval najnovšej pracovnej sile – nazval ju „Najhlúpejšia generácia?“.

 „O World of Warcraft vedia viac ako o druhej svetovej vojne.“

Wolfe začína: „Aký rozdiel môže priniesť niekoľko desaťročí. Mladý študent a jeho rodičia raz boli zahanbení pre jeho zlé známky na vysvedčení. Mladý robotník mal výčitky, ak sklamal svojho šéfa.“ Už tomu tak nie je. Teraz absentujú  základné slušnosti minulých generácií. Niečo zásadné sa zmenilo. „Toto je generácia, ktorá vyrastala a čítala blogy namiesto kníh. Čítajú aktualizácie o priateľoch na Facebooku namiesto toho, aby čítali aktuálne udalosti v novinách. O World of Warcraft vedia viac ako o druhej svetovej vojne.“

Wolfe samozrejme neprišiel s ničím originálnym. Písal o tom, čo počul a čo sa hovorí aj dodnes – že nová generácia je slabou ozvenou tej starej. Tomuto názoru sa prikláňa aj verzia televízneho moderátora Joea Scarborougha v tweete z roku 2017: „Mladí muži v 40. rokoch oslobodili Európu od nacizmu a Tichomorie od Japonskej ríše. Dnes sedia doma a hrajú videohry.“ 

Frázy, ktoré sú dookola opakujúcim sa refrénom roky počúvaných piesní. No všetci, ktorí radi upozorňujú na neospravedlniteľné chyby mládeže, zabúdajú, ako sa príbeh vyvinie: Ďalšia generácia je prekvapivo v poriadku. Je schopná. Je lepšia. Niektorí z jej členov sú v úzadí, no iní hrdo vykročili a urobili svet lepším. Rozhliadnite sa okolo seba: Všetko, čo poznáme – všetko, na čo sme sa kedy spoliehali, zbožňovali alebo po čom sme túžili – vytvorila generácia, ktorá bola odmietnutá tou pred ňou. Ak by sme sa v priebehu generácií skôr zhoršovali ako zlepšovali, nemali by sme nič. Búchali by sme si hlavy o ruiny pyramíd. Namiesto toho sme vybudovali moderný svet. Naše dnešné životy sú nepopierateľným dôkazom toho, že všetci, čo tvrdili opak, sa mýlili.

Prečo v spoločnosti stále koluje tento názor? Bojíme sa.

Aby sme pochopili, prečo stále pochybujeme o mladej generácii, musíme najprv pochopiť celý rozsah problému. Nemôžeme sa pozerať len na jedného jednotlivca. Už naše najranejšie texty sú plné zatracovania mládeže. Texty starých Grékov v rokoch 600 až 300 pred Kristom texty hovoria o tom, že sa z detí stali tyrani odporujúci svojim rodičom a hltajúci tie najlepšie maškrty pri stole. V prvom storočí nášho letopočtu zasa Seneca starší píše: „Naši mladí muži sú leniví. Ich talenty zostali nečinné a neexistuje jediné čestné povolanie, pre ktoré by dreli deň i noc.“

Renesanční spisovatelia sa sťažovali na hlučnú mládež spievajúcu oplzlé piesne v nevhodnom spoločenskom prostredí. V predkoloniálnej Afrike sa mladý človek nepovažoval za plnohodnotného človeka, kým neprešiel zasvätením. Dokonca ani vtedy nebol plne rešpektovaný. Musel sa stať rodičom. Jedným z dôvodov, prečo Mao Ce-tung spustil kultúrnu revolúciu, hovorí Mark Elliott, profesor čínskej a vnútornej ázijskej histórie na Harvardskej univerzite, „bol strach, že mladí bez skúseností staršej generácie revolucionárov budú príliš mäkkí. “

Zacyklili sme sa v jednej a tej istej myšlienke celé storočia

Ponižovanie mládeže nie je výhradou len starších ľudí.  Napríklad v roku 1980 novinár Gregg Easterbrook, ktorý mal vtedy niečo po dvadsiatke, si všimol niečo znepokojujúce. Mladá generácia sa zdala byť odtrhnutá od sveta, postavila medzi seba a čokoľvek zmysluplné múr ľahostajnosti. Preto sa vydal na stránky Washington Monthly a odsúdil kolektívnu mládež v diele s názvom „Strach z úspechu“. Obvinil dobových dvadsiatnikov, že túžia po nudných a nenáročných zamestnaniach, sabotujú svoje romantické vzťahy a dokonca odmietajú voliť zo strachu, že uveria v zmenu. Tvrdil, že ide o poškodenú generáciu.

Kde sa vzala jeho mladícka negativita? Má minimálne jedného vinníka: Generáciu pred ním. „Moja generácia počúvala, že tá najlepšia vyhrá druhú svetovú vojnu, prekoná depresiu,“ hovorí Easterbrook dnes. „Mladí sa obávali, že nie sú takí dobrí ako starí.“ Prinášame na tento svet novú generáciu, len aby sme ich presvedčili o ich nedostatkoch, aby mohli vzniesť rovnaké obvinenia voči svojim rovesníkom. Posielame deti do budúcnosti a hovoríme im, že tie najkrajšie chvíle už pominuli.

ZDROJ: medium.com