- Kanadská obchodná komora na Slovensku vydala k 100. výročiu narodenia Štefana B. Romana reprezentačnú knihu s názvom Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ.
- Spolu s M.R. Štefánikom sa považuje za najvýznamnejšieho Slováka 20. storočia.
- V živote sa prejavoval ako celkom neobyčajný gréckokatolík s medzinárodným vplyvom.
- Katedrálu, ktorú nechal postaviť, vysvätil sám Ján Pavol II.
Kanadská obchodná komora na Slovensku vydala k 100. výročiu narodenia Štefana B. Romana reprezentačnú knihu s názvom Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ, o ktorej ste si mohli prečítať v samostatnom príspevku spred týždňa. V dnešnom príspevku približuje Kanadská obchodná komora túto významnú osobnosť slovensko-svetových dejín ako neobyčajného gréckokatolíka. Píše Joseph M. Burza.
- Kanadská obchodná komora na Slovensku vydala k 100. výročiu narodenia Štefana B. Romana reprezentačnú knihu s názvom Štefan Boleslav Roman – Uránový kráľ.
- Ide o významného podnikateľa slovenského pôvodu, o ktorom veľa našincov vôbec nevie.
- Právneho poradcu jeho firme robil niekdajší prezident USA Richard Nixon.
- Spolu s M.R. Štefánikom sa považuje za najvýznamnejšieho Slováka 20. storočia.
Kto bol Štefan Boleslav Roman?
Štefan Boleslav Roman je považovaný spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom za najvýznamnejšieho Slováka 20. storočia. Zároveň ide o najbohatšieho a najvplyvnejšieho podnikateľa slovenského pôvodu v histórii. Nie je veľa Slovákov, čo sa presadilo vo svete a získalo medzinárodné renomé.
Romanove zásluhy môžeme rozdeliť do troch základných oblastí:
- Podnikateľská činnosť (ťažba uránová ruda, plyn, ropa, zlato, zinok, atď.)
- Cirkevná činnosť – vytvorenie gréckokatolíckej eparchie v Kanade, postavenie Katedrály Premenenia Pán)
- Činnosť na poli slovenského národného hnutia – založenie Svetového kongresu Slovákov a jeho financovanie až do jeho smrti.
Zásluhy Romana v cirkevnej oblasti
Štefan Boleslav Roman pochádzal z dediny Veľký Ruskov (dnes Nový Ruskov) z viacpočetnej rodiny gréckokatolíckeho vyznania. Štefan Roman bol nielen Slovák telom i dušou, ale aj presvedčený gréckokatolík.
Po príchode do Kanady začal tancovať v ľudovom súbore, kde si našiel aj budúcu manželku Betty Roman, rodenú Gardoňovú (1923 – 2017), ktorá sa ako 5-ročná presťahovala do Kanady z obce Záriečie neďaleko Púchova.
Krátko po príchode začal pôsobiť v Kanadskej lige, kde sa neskôr stal jej podpredsedom. Po založení spoločnosti Mines Limited a kúpení pozemkov pri Elliot Lake, kde sa našli najväčšie ložiská uránovej rudy na svete, sa neúnavne venoval aj zlepšeniu postaveniu gréckokatolíckej cirkvi v Kanade a na Slovensku.
Pri tejto príležitosti sa spriatelil sa s pápežským nunciom v Kanade Sebastianom Baggiom, ktorý sa neskôr stal kardinálom a pre svoju angažovanosť ako jediný laik z Kanady sa zúčastnil zasadania Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1962.
V roku 1963 usporiadal veľkolepé celokanadské cyrilometodské oslavy v Toronte k 1100. výročiu príchodu apoštolov Cyrila a Metoda.
V roku 1963 mu pápež Ján XXIII. udelil Rad veliteľa rytierov sv. Gregora Veľkého, čo je najvyššie možné vyznamenanie pre laikov.
Bol to práve Štefan B. Roman, kto sa zaslúžil o to, že v roku 1968 boli vrátené majetky gréckokatolíckej cirkvi, ktoré jej boli násilne odňaté v roku 1948 a pridelené pravoslávnej cirkvi. Využil pritom svoj obchodný talent – dodavky kanadskej pšenice do vtedajšieho Československa boli podmienené práve legalizáciou Gréckokatolíckej cirkvi.
Od roku 1971 financoval vydávanie časopisu Mária, mesačníka slovenských gréckokatolíkov v Kanade.
V roku 1980 založil v Kanade prvú slovenskú eparchiu (diecézu) – Eparchiu svätých Cyrila a Metoda na čele s biskupom Michalom Rusnákom.
Ďalej sa významnou mierou zaslúžil o vytvorenie Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metóda v Ríme. Pri svojich lobingových aktivitách úzko spolupracoval s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Agostinom Casarolim. Na zasadnutí Svetového kongresu Slovákov v Ríme v roku 1975 v hoteli Cavalieri Hilton na vŕšku nad Vatikánom sa zúčastnilo viacero kardinálov a arcibiskupov.
REPROFOTO od VatincanNews.va: Štefan B. Roman na prípravnom zasadení Svetového kongresu Slovákov v New Yorku v roku 1970.V kanadskom meste Unionville (dnes Markham pri Toronte) nechal postaviť na svojich pozemkoch monumentálnu trojvežovú Katedrálu Premenenia Pána za 25 miliónov dolárov – známu ako Cathedral of the Transfiguration. Ide o zväčšeninu Chrámu Presvätej Bohorodičky z jeho rodnej obce Veľký Ruskov, čo je dnes národná kultúrna pamiatka v Novom Ruskove.
Základný kameň Katedrály posvätil 15. septembra 1984 osobne pápež sv. Ján Pavol II. Pápež bol na oficiálnej návšteve Kanady, no návštevu Štefana B. Romana a posvätenie základného kameňa katedrály pritom nemal v oficiálnom programe.
Katedrála Premenenia Pána v Unionville, postavená podľa chrámu v dnešnom Novom Ruskove.Pápež Ján Pavol II. a Štefan B. Roman pri pápežskej návšteve a posviacke katedrály (1984)
Výnimočné bolo to, že išlo o historicky prvú katedrálu na americkom kontinente, ktorú posvätil priamo pápež. Katedrála má najväčšie zvony v celej Kanade, ktoré vážili 37, 21 a 13-tisíc libier (16 800, 9 500 a 5 800 kg). Zvony z bronzu odliala firma Fonderie Paccard, teda tá istá spoločnosť, čo odlievala zvony aj pre slávnu francúzsku Katedrálu Notre-Dame.
Štefan B. Roman zomrel ako 66-ročný 23. marca 1988 v kanadskom Markhame. Slovensko navštívil trikrát (1954, 1966 a 1968), uznania v domovine sa mu dostalo až posmrtne.
Jednej z najvýznamnejších osobností slovenského krajanského sveta Štefanovi Boleslavovi Romanovi odhalila Matica slovenská a Miestny odbor MS v Prievidzi 4. októbra 2021 bustu v Martine. Ide o historicky prvú bustu tejto osobnosti na Slovensku. Foto: Matica slovenská, matica.sk
Bližšie informácie nájdete na portáli www.Kanada.sk.