Minulé leto sme boli svedkami prekonania globálneho rekordu v rámci vysokých teplôt. Odborníci varujú pred výrazným oteplením planéty, čo môže priniesť viacero negatívnych javov. Príkladom sú rozsiahle požiare, ktoré postihli aj národný park České Švajčiarsko spadajúci pod našich západných susedov.
Ako sme informovali v našom predošlom článku, na území Európy v roku 2022 zomrelo v rámci horúčav 62-tisíc ľudí. Najviac úmrtí sa zaznamenalo na území Talianska či Grécka. Najväčšie teplotné výkyvy sa spozorovali medzi 18. až 24. júlom, pričom danému obdobiu sa pripisuje najviac úmrtí. Aké prognózy predpovedajú odborníci na nasledujúce leto?
Neustály nárast globálnych teplôt
Ako uvádza portál ScienceAlert, aj napriek tomu, že minulé leto sa pripísalo k najteplejším, tento rok nás čakajú pravdepodobne ešte vyššie teplotné rekordy. O znepokojujúcom fakte pred pár dňami informovala Organizácia spojených národov (OSN).
„Je vysoká pravdepodobnosť, že rok 2024 opäť prekoná rekord z roku 2023,“ uviedol pre médiá šéf Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) Omar Baddour. Zároveň šéf OSN Antonio Gutteres označil Zem za planétu, ktorá je na pokraji.
Minuloročné leto patrí k najteplejším. Zdroj: pexels.comPodľa údajov WMO bola minuloročná priemerná teplota pri povrchu 1,45 stupňa Celzia nad predindustriálnymi úrovňami. Ide o nebezpečnú blízkosť k 1,5 stupňovému kritickému prahu, ktorému sa krajiny Európskej únie snažia vyhnúť.
Červená výstraha
Celeste Saulo pôsobiaci v Národnej meteorologickej organizácii pred novinármi uviedol, že pre súčasnú situáciu vydáva červenú výstrahu o stave klímy. Podľa jeho slov rok 2023 stanovil nové rekordy pre každý klimatický indikátor.
„To, čoho sme boli svedkami v roku 2023, najmä s bezprecedentným teplom oceánov, ústupom ľadovcov a stratou antarktického morského ľadu, je dôvodom na mimoriadne znepokojenie,“ dodal.
Znepokojivé bolo aj to, že morské vlny horúčav zachvátili minulý rok v priemere takmer tretinu globálneho oceánu. Podľa WMO do konca minulého roka viac ako 90 % oceánov dosiahlo daný mimoriadny teplotný stav. V dôsledku toho častejšie a intenzívnejšie morské horúčavy môžu mať výrazne negatívne dopady na morské ekosystémy a koralové útesy.
Obzvlášť za rizikovú skupinu možno považovať ľadovce, ktoré na celom svete utrpeli najväčšiu stratu ľadu od roku 1950. Len na území Švajčiarska alpské ľadovce za posledné dva roky stratili 10 % svojho zostávajúceho objemu. Výnimku netvorí ani rozloha antarktického ľadu, ktorá je v súčasnosti radikálne nižšia.
Extrémne horúčavy možno očakávať aj toto leto. Zdroj: pexels.comOtepľovanie oceánov a rýchlo topiace sa ľadovce počas minulého roka zdvihli hladinu morí na najvyššiu úroveň od začiatku satelitných záznamov realizovaných v roku 1993. Za posledné desaťročie bol priemerný globálny nárast hladiny morí v porovnaní s prvým desaťročím satelitných záznamov dvojnásobný.
Prudké zmeny klímy si po celom svete vyberajú ťažkú daň. Podporujú poveternostné javy, záplavy či obdobia sucha, ktoré vedú k vysídľovaniu oblastí. Zároveň dochádza k strate biodiverzity a potravinovej neistote.
„Klimatická kríza je definujúcou výzvou, ktorej ľudstvo čelí, a je úzko spätá s krízou nerovnosti,“ tvrdí Saulo.
Budúcnosť v rukách obnoviteľnej energie?
Podľa WMO za nádej budúcnosti planéty možno považovať nárast výroby obnoviteľnej energie. Môžeme si pod ňou predstaviť najmä slnečnú, vodnú a veternú energiu. Od roku 2022 sa jej kapacita zvýšila o takmer 50 %.
„Našou jedinou odpoveďou musí byť zastavenie spaľovania fosílnych palív, aby bolo možné obmedziť škody,“ uviedol Martin Siegert, ktorý pôsobí ako profesor geovied na univerzite v Exeteri.
Klimatické zmeny neustále napredujú. Zdroj: pexels.comVedúci vedecký pracovník Planetary Science Institute Jeffrey Kargel zdôraznil, že dramatické klimatické zmeny nemusia nutne znamenať skazu civilizácie. Budúcnosť planéty závisí aj od toho, či ľudia a príslušné vlády zmenia svoje správanie voči planéte.
Samotný Saulo uznal, že náklady na klimatické opatrenia sa na prvý pohľad môžu zdať byť vysoké. Avšak náklady spojené s nečinnosťou ohľadom klímy si vyžadujú omnoho väčšiu daň.
Aj napriek tomu, že podľa Gutteresa klimatické zmeny neprestajne napredujú, ešte stále máme čas na to, aby sme sa vyhli najhorším scenárom. Lídri jednotlivých štátov však musia začať konať hneď.