iNSTRID

Aténski vedci skúmajú miestnu flóru

Balkánsky polostrov sa rozprestiera na juhovýchodnom okraji európskeho kontinentu. Čo sa týka rastlinstva, ide o najbohatšiu oblasť v Európe s asi 6500 druhmi, z ktorých viac ako tretina (asi 2 600-2 700) je endemických a približne 400 sa považuje za lokálne špecifické.

V srdci tohto regiónu leží Národná a Kapodistrianska univerzita v Aténach, kde profesor Nektarios Aligiannis a jeho tím pracujú na zvrátení ťažkej situácie unikátnej flóry nachádzajúcej sa v horských oblastiach južnej Európy, najmä tej, ktorá sa po stáročia používa v tradičnej medicíne.

Výnimočná rastlina na ochranu zdravia

Jedným z najohrozenejších druhov rastlín je Sideritis scardica, takisto známy ako ranhoj horský. Rastlina sa vyskytuje v juhozápadnom Albánsku, Macedónsku, Bulharsku, Srbsku, Grécku a Turecku. Rastie vo voľnej prírode vo vysokých nadmorských výškach v horských oblastiach na suchých, kamenistých miestach, vápencoch a všeobecne na plytkej a erodovanej pôde. Bylina rastie cca 15-40 cm do výšky, vďaka miestu výskytu jej na prežitie stačí málo vody a zeminy.

Ohrozenie rastu tejto bylinky podmieňujú priame a nepriame účinky zmeny klímy. Rastúce teploty umožňujú stromom a kríkom smerovať k hornatému terénu, pričom preberajú prirodzené biotopy ranhoja. Neustále sa zvyšujúce obdobia sucha v horách na jar tiež brzdia kvitnutie byliny a tým aj jej reprodukčnú schopnosť.

Sideritis pochádza z gréckeho slova „sideros“, čo znamená železo. Rastlina bola takto údajne pomenovaná kvôli schopnosti hojenia rán spôsobených železnými zbraňami. zdroj: pinterest.com

Čaj z ranhoja má nie veľmi rozšírenú, zato dlhú históriu. Grécky filozof a otec modernej medicíny Hippokrates ospevoval takzvaný horský čaj najmä kvôli výhodám pre imunitný a dýchací systém. Takisto znižuje krvný tlak, pomáha pri uvoľňovaní od úzkosti, ako aj pri žalúdočných problémoch. Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že posilňuje libido, spevňuje kosti a dokáže byť prevenciou proti Alzheimerovej chorobe.  Gréci preto pijú horský čaj kvôli jeho prospešnosti pre zdravie a pre príjemnú chuť. Bylinný nápoj neobsahuje kofeín, je plný antioxidantov a pripravuje sa zo sušených kvetov, listov a stoniek rastliny.

Projekt EthnoHerbs

Profesor Aligiannis a jeho kolegovia spolupracujú na projekte EthnoHERBS, ktorý sa zameriava na zachovanie biodiverzity rastlín v horských ekosystémoch. Spája v sebe poznanie rastlín používaných na liečbu rán a podrobné štúdie chemickej aktivity. Výsledky sa použijú na rozvoj ekologického pestovania a ekologicky šetrných techník ťažby, podpory vývoja nových produktov a zabezpečenia zachovania tohto bohatého kultúrneho dedičstva.

Vedci systematicky skúmajú rastliny v tomto regióne a pomocou etno-botanických prieskumov ich spájajú s tradičnými znalosťami a zvykmi. Potom s pomocou špičkových technológií v chemickom priemysle hľadajú mieru terapeutického potenciálu rastlín. Vybrané rastliny sa v rámci zabezpečenia ochrany biodiverzity radia na zoznam ekologického pestovania.

Bylinné extrakty dokážu človeku priniesť úľavu nielen zvnútra, ale aj navonok. zdroj: pixabay.com

 „Všetky bylinné extrakty a zlúčeniny, ktoré oddeľujeme, budú podrobené sérii testov na ich biologickú aktivitu. Patria sem antioxidačné, protizápalové vlastnosti, ako aj prvky zabraňujúce starnutiu. Na zozname liečebných schopností je aj bielenie pokožky a hojenie rán,“ vyjadril sa profesor Aligiannis.

Výskumy na „zelenú“

Techniky na extrakciu rastlinných roztokov podliehajú prísnym reguláciám. Preto sa čoraz viac kladie dôraz na to, aby boli využívané ekologickejšie metódy. Mikrovlnná extrakcia poskytuje efektívnu distribúciu tepla a vyžaduje menej rozpúšťadla a času.  Takýto spôsob je šetrnejší nielen v prípade energie, ale aj čo sa týka prevádzkových nákladov. Ďalšou novou technológiou, ktorú tím EthnoHERBS využil, je extrakcia kvapalinou, ktorá pracuje pod neustálym tlakom, aby poskytla konzistentnú kvalitu a bylinné zloženie extraktu.

Európski vedci tiež zaraďujú technológie satelitov a veľkých dát na zníženie vysokého rizika vyhynutia rastlín.  „Vyvíjame model na predpovedanie rizika, kde a kedy druh vyhynie,“ povedal Spyros Theodoridis z Senckenbergského centra pre výskum biodiverzity a klímy v Nemecku.

Používanie satelitov na prieskum vývinu ekosystémov nie je novinkou. Viac o tejto téme sa dočítate v článku nižšie.

Satelit Landsat pomáha skúmať Zem už takmer polstoročie

Zdroje: www.ec.europa.eu, healthbenefitstimes.com, link.springer.com

Egyptskí faraóni mali často nadváhu

Egyptské umenie bežne zobrazuje faraónov ako sochu a objekt krásy, ale s najväčšou pravdepodobnosťou to tak nebolo. Egyptská strava plná piva, vína, chleba a medu mala vysoký obsah cukru a štúdie ukazujú, že na „kráľovskom páse“ mohla urobiť veľa. Vyšetrenia múmií ukázali, že mnoho egyptských vládcov bolo nezdravých a malo nadváhu a dokonca trpeli cukrovkou.

Pozoruhodným príkladom je legendárna kráľovná Hatšepsut, ktorá žila v 15. storočí pred n.l.. Aj keď ju sarkofág vykresľuje ako štíhlu a atletickú, historici sa domnievajú, že bola v skutočnosti obézna a plešatá.

Starovekí Egypťania milovali stolné hry

Po celodennej práci Egypťania často relaxovali hraním stolných hier. Hralo sa niekoľko rôznych hier, vrátane „Mehen“ a „Psi a šakali“, ale najpopulárnejšou bola hazardná hra známa ako „Senet“.

Hra Senet bola veľmi obľúbená aj u panovníkov, na mnohých obrazoch je zobrazená kráľovná Nefertari ako hrá Senet a faraóni ako Tutanchamon mali dokonca aj spolu s nimi v hroboch pochované hracie dosky.

Ilustračná fotografia (Senet) Zdroj: historicalgames.neocities.org

Egyptské ženy mali široké spektrum práv a slobôd

Aj keď mohli byť verejne a sociálne považované za menejcennejšie ako muži, egyptské ženy si užili značnú právnu a finančnú nezávislosť. Mohli kupovať a predávať majetok, slúžiť v porotách, robiť závety a dokonca uzatvárať právne zmluvy. Egyptské ženy zvyčajne nepracovali mimo domova, ale tie, ktoré boli zamestnané, spravidla dostávali rovnakú odmenu za rovnakú prácu ako muži. Na rozdiel od žien zo starovekého Grécka, ktoré boli v skutočnosti vo vlastníctve ich manželov, mali egyptské ženy tiež právo na rozvod a opätovné uzavretie manželstva. O egyptských pároch bolo dokonca známe, že vyjednávali starodávnu predmanželskú zmluvu. Tieto zmluvy uvádzali všetok majetok a bohatstvo, ktoré žena do manželstva priniesla, a zaručovali, že v prípade rozvodu bude odškodnená.

Vynašli zubnú pastu

Egypťania si poriadne kazili zuby, najmä vďaka ich stravovacím návykom. Aj keď vtedy nemali zubárov, vynaložili veľké úsilie, aby si udržali zuby čisté. Pri niekoľkých vykopávkach múmií sa našli zubné špáradlá a tiež zubné kefky z drevených vetvičiek.
Ešte významnejšie je, že Egypťania vynašli zubnú pastu, ktorá vtedy pozostávala hlavne z prášku z  býčieho kopyta, spálených vaječných škrupín, popola a kúska pemzy. Síce im to na aróme nepridalo, ale bolo to účinné pri čistení mikróbov, ktoré by mohli spôsobiť kazy a infekcie.

O egyptských robotníkoch bolo známe, že organizujú pracovné štrajky

Aj keď považovali faraóna za akéhosi živého boha, egyptskí robotníci sa nebáli protestovať za lepšie pracovné podmienky. Najslávnejší príklad prišiel v 12. storočí pred n.l. za vlády faraóna Novej ríše Ramsesa III.

Keď robotníci zaoberajúci sa výstavbou kráľovskej nekropoly nedostali obvyklú platbu za zrno, zorganizovali jeden z prvých zaznamenaných štrajkov v histórii. Protest mal formu posedenia: robotníci jednoducho vošli do okolitých chrámov a odmietali odísť, kým nebudú vypočutí. Tento štrajk sa im podaril a nakoniec premlčané dávky dostali.

Egypťania chovali mnoho zvierat ako domácich miláčikov

Egypťania považovali zvieratá za inkarnácie bohov a boli jednou z prvých civilizácií, ktoré chovali domácich miláčikov. Mali obzvlášť radi mačky, ktoré boli spájané s bohyňou Bastet, ale mali úctu aj k jastrabom, ibisom, psom, levom a paviánom. Mnoho z týchto zvierat malo v egyptskom dome zvláštne miesto a často boli mumifikované a po smrti pochované so svojimi majiteľmi. Ostatné tvory boli špeciálne vycvičené, aby pracovali ako pomocné zvieratá. Egyptskí policajti boli napríklad známi tým, že používali psy a dokonca vycvičili opice, aby im pomáhali pri hliadkach.

Ilustračná fotografia (Egyptská kozmetika) Zdroj: edition.cnn.com

Egypťania oboch pohlaví nosili make -up

O mužoch i ženách bolo známe, že nosia veľké množstvo make-upu, o ktorom verili, že im poskytne ochranu bohov Hóra a Ra. Táto kozmetika bola vyrobená mletím rúd ako malachit a galenit na látku zvanú kohl. Potom sa voľne aplikovala okolo očí náradím vyrobeným z dreva, kostí a slonoviny. Ženy si tiež farbili líca na červenú farbu a henou si farbili ruky a nechty, a obe pohlavia nosili parfumy vyrobené z oleja, myrhy a škorice. Egypťania verili, že ich make-up má magické liečivé sily, a nemýlili sa úplne: výskumy ukázali, že kozmetika na báze olova nosená pozdĺž Nílu skutočne pomáha predchádzať očným infekciám.

Nie všetci boli mumifikovaní

Múmia – vypitvaná, vysušená a obviazaná mŕtvola – sa stala určujúcim egyptským artefaktom. Mumifikácia bola však nákladný a časovo náročný proces, vyhradený pre bohatších členov spoločnosti. Prevažná väčšina egyptských mŕtvych bola pochovaná v jednoduchých jamách v púšti.

Prečo teda elita cítila potrebu mumifikovať svojich mŕtvych? Verili, že po smrti je možné opäť žiť, ale iba vtedy, ak si telo zachová rozpoznateľnú ľudskú podobu. Je iróniou, že sa to dalo celkom ľahko dosiahnuť pochovaním mŕtvych v priamom kontakte s horúcim a sterilným púštnym pieskom; potom by došlo k prirodzenému vysušeniu. Elita však chcela byť pochovaná v rakvách v hrobkách, čo znamenalo, že ich mŕtvoly, ktoré už neboli v priamom kontakte s pieskom, začali hniť.

Cena 50 najlepších svetových reštaurácií

Vďaka viac ako 1000 expertom na kulinárstvo, ako aj auditovanému hlasovaciemu procesu, môžeme každý rok sledovať rebríček 50 najlepších reštaurácii sveta. Ocenenie The World’s 50 Best Restaurant Awards ponúka prehľad najlepších destinácií pre unikátne kulinárske zážitky. Takisto slúži ako ukazovateľ globálnych gastronomických trendov. Minulý rok súťaž odložila pandémia, no tohto roku je rebríček 50 najlepších reštaurácií späť. Po prvýkrát dominovala jedna krajina – Dánsko spolu so svojimi dvoma reštauráciami v Kodani. Na prvom mieste sa umiestnila reštaurácia Noma a druhé miesto obsadila reštaurácia Geranium v Kodani. Slávnostné udeľovanie cien sa konalo 5. októbra v belgických Antverpách.

Geranium – druhá najlepšia reštaurácia na svete za rok 2021 Zdroj:www.geranium.dk

Viac ako len zoznam

Ocenenie 50 najlepších svetových reštaurácií je viac ako len zoznam. Je oslavou univerzálnosti kuchýň, ktorej sa taktiež venuje #50BestTalks.

Ide o sériu živých kulinárskych konferencií a podujatí, ako aj eventy sústredené na gastronómiu konkrétneho regiónu ( napr. 50 najlepších reštaurácií v Ázii a Latinskej Amerike a nový zoznam reštaurácií na Strednom východe či v severnej Afrike, ktorý debutuje budúcu jar). Vďaka sociálnym médiám a viac ako dvom miliónom milovníkom jedál, má značka prostredníctvom svojich kanálov dosah na globálnu gastronomickú komunitu.

V apríli 2021 uviedla spoločnosť 50 Best na trh prvé vydanie 50 Next – nový ročný zoznam mladých ľudí, ktorí vytvárajú a formujú budúcnosť gastronómie. Zoznam nie je hodnotený a jeho cieľom je inšpirovať, posilniť a prepojiť mladú generáciu. Posúvajú hranice a svoje kreatívne nápady premieňajú na skutočnosť. V čase, keď sa gastroturizmus tešil stále väčšej popularite,  si ocenenie The World’s 50 Best Restaurant Awards vyslúžilo svoju legitimitu ako kompas pre začínajúcich gurmánov, kuchárov a kulinárske trendy ukazujúce jemnosť, no zároveň zložitosť svetových kuchýň.

Od založenia zoznamu v roku 2002 predstavujú európske, príležitostne aj americké reštaurácie svetovo najlepšie gastro podniky. Ročné poradie organizované britskou mediálnou spoločnosťou William Reed Media, nebolo v minulom roku kvôli pandémii zverejnené.

Noma – najlepšia reštaurácia na svete za rok 2021 Zdroj: Facebook Noma

Noma – opäť najlepšia na svete

V tomto roku patrí prvé miesto asi najznámejšiemu menu v gastronómii – škandinávskej reštaurácii Noma. Reštauráciu ocenenú tromi hviezdami Michelin vedie dánsky šéfkuchár René Redzepi. Prvýkrát bola otvorená v kodanskej štvrti Christianshavn v roku 2003 a v roku 2010 získala prvé miesto v rebríčku 50 najlepších reštaurácií na svete. Noma je známa svojou „novou severskou kuchyňou“ a šéfkuchár Redzepi v nej ponúka tri druhy menu každý rok – morské plody (ocean season), zeleninové menu (vegetable season) a menu z diviny a lesov (game and forest season). Aktuálne sa podáva menu z diviny a lesov, za ktoré si zaplatíte 2800 dánskych korún (376,33 €) na osobu. Párovanie vína stojí ďalších cca 241€ a každé menu obsahuje asi 20 chodov. Menu sa mení v rámci každej sezóny, a teda zážitky z jedla by nemali byť nikdy rovnaké.

Pri udeľovaní cien v roku 2019 bolo zavedené nové pravidlo, ktoré nedovoľovalo predchádzajúcim víťazom prvého miesta zaradiť sa do zoznamov nasledujúcich rokov. Udialo sa to kvôli tomu, že isté reštaurácie zastávali rebríček najlepších viac ako 10 rokov. Noma bola však v roku 2016 zatvorená a následne znovu otvorená v roku 2018 na novom mieste v Kodani. Práve vďaka tomu bola reštaurácia schopná znovu súťažiť.

Škandinávska reštaurácia Noma Zdroj: Instagram theworlds50best

Šesťvrstvový tart s malinami a rebarborou, ktorý sa podáva v Nome v rámci letného menu. Zdroj: twitter restaurant noma

Najlepší z najlepších 

Predchádzajúci víťazi prvého miesta sa nazývajú „najlepší z najlepších“ (The best of the Best). Noma sa čoskoro pripojí k siedmim reštauráciám na tomto zozname, medzi ktoré patrí napríklad El Bulli v Španielsku, The Fat Duck v Spojenom Kráľovstve, The French Laundry v USA či víťaz za rok 2019 – Mirazur z francúzskeho Mentonu.

V tohtoročnom zozname 50 najlepších reštaurácií dominovala Európa, v ktorej sa nachádza viac ako polovica rebríčka. Ázia obsadila takisto veľkú časť, pričom singapurská reštaurácia Odette (8.miesto) získala najvyššie umiestnenie na kontinente. Do zoznamu sa dostala Južná Amerika so šiestimi miestami, pričom dve reštaurácie sa dostali do prestížnej desiatky. Nechýba ani Afrika s reštauráciou Wolfgat na 50. mieste. Španielsko si vyslúžilo ocenení šesť.

Podniky vyberá asi 1040 odborníkov z priemyslu, ktorí sa označujú pod pojmom „akadémia“. Patria k nim food writeri, kritici, kuchári a majitelia reštaurácií z 26 regiónov z celého sveta. V každom regióne sa každoročne mení najmenej 25% členov akadémie. Každý člen si vyberie 10 reštaurácií. „Neexistujú žiadne stanovené požiadavky a reštaurácie sú vyberané podľa uváženia členov,“ povedal William Drew, riaditeľ obsahu pre The World’s 50 Best Restaurant.

Zdroje: www.theworlds50best.com , www.edition.cnn.com , www.cnbc.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com

Spoločnosť Blue Origin, ktorú vlastní miliardár Jeff Bezos, oslávila v stredu 13. októbra 2021 už druhý úspešný let s posádkou do vesmíru. Štvorčlennú posádku na hranicu zemskej atmosféry vyniesla znovu použiteľná raketa New Sheppard.

Tentoraz bol členom štvorčlennej posádky na palube aj známy herec zo Star Treku William Shatner. V seriáli si zahral postavu kapitána Kirka. Spolu s ním do vesmíru leteli dvaja platiaci zákazníci a tiež zamestnankyňa spoločnosti Blue Origin. Prvým zákazníkom bol Chris Boshuizen, spoluzakladateľ satelitnej spoločnosti Planet Labs. Glen de Vries, spoluzakladateľ softvérovej spoločnosti Medidata, bol druhým cestujúcim a posledným členom posádky bola Audrey Powers, ktorá je viceprezidentkou spoločnosti Blue Origin pre misie a letovú prevádzku.

Raketa New Sheppard vzlietla z kozmodrómu spoločnosti Blue Origin blízko mesta Van Horn v americkom štáte Texas o 16:50 nášho času. Počas letu ktorý trval približne 10 minút sa dostali pasažieri do výšky zhruba 66 míľ, čo je okolo 105 km. Posádka mohla tiež nakrátko zažiť bezváhový stav.

Let rakety New Sheppard [Blue Origin] 

Najhlbší zážitok

„To, čo ste mi dali, je najhlbší zážitok,“ povedal po návrate William Shatner Jeffovi Bezosovi. Herec ďalej povedal, že let bol mimoriadnym zážitkom plným emócií a pocitov z ktorých dúfa, že sa nikdy nedostane a navždy si chce udržať to, čo cíti teraz. Shatner vyhlásil, že každý by mal vidieť to, čo videl on a zážitok z prechodu atmosférou do temnoty vesmíru opísal ako cestu po smrti.

Prvý let spoločnosti Blue Origin s posádkou v rakete New Sheppard sa uskutočnil 20. júla. Členom posádky bol vtedy aj Jeff Bezos s jeho bratom Markom Bezosom. Ďalším cestujúcim bol Oliver Daemen (18), ktorý sa tým stal najmladším človekom letiacim do vesmíru a pilotka Wally Funk. Tá sa vo veku 82 rokov stala najstaršou ženou, ktorá sa dostala do vesmíru a svojho času aj najstarším človekom.

V stredu ju však William Shatner prekonal a vo veku 90 rokov prevzal pozíciu najstaršieho človeka letiaceho do vesmíru. Taktiež sa vďaka tomuto letu stal Chris Boshuizen tretím Austrálčanom vo vesmíre.

Najnovšia posádka rakety New Sheppard [Blue Origin] 

Rakety spoločnosti Blue Origin

Raketa New Sheppard bola pomenovaná po astronautovi Alanovi Sheppardovi a je aktuálne hlavnou raketou spoločnosti Blue Origin. Nakoľko je raketa suborbitálna, nemôže dosiahnuť dostatočnú rýchlosť, aby sa dostala na obežnú dráhu Zeme. Dokáže však vyniesť posádku a experimenty na okraj vesmíru, kde môžu v kapsule na niekoľko minút zažiť beztiažový stav. Kapsula má miesto pre šiestich pasažierov a každý pasažier má svoje okno pri sedadle. New Sheppard je autonómna raketa, takže na palube sa nenachádzajú žiadni piloti. Znovu použiteľná raketa na svoj návrat využije svoj motor a pristane vertikálne, zatiaľ čo kapsula pristane pomocou padákov.

Aká je cena?

Hlavným konkurentom spoločnosti Jeffa Bezosa v odvetví vesmírneho turizmu je spoločnosť Virgin Galactic. Tá si za miesto na palube jej raketoplánu VSS Unity pýta 450 000 dolárov. Spoločnosť Blue Origin však zatiaľ svoju cenu lístka do vesmíru nezverejnila.

Zdroje: Blue Origin, The Verge, 9News, Space.com

Medicína klasickej a stredovekej islamskej civilizácie bola odvodená predovšetkým z gréckej medicíny, najmä zo spisov Hippokrata a Galena. Islamskí myslitelia rozpracovali teórie starovekých Grékov a urobili rozsiahle lekárske objavy.

Záujem o zdravie a choroby bol široký a islamskí lekári a vedci rozsiahle písali a rozvíjali komplexnú literatúru o liekoch, klinickej praxi, chorobách, liečebných postupoch, liečbe a diagnostike. Do týchto lekárskych textov často začlenili teórie súvisiace s prírodnými vedami, astrológiou, alchýmiou, náboženstvom, filozofiou a matematikou.

Západní lekári sa v skutočnosti najskôr dozvedeli o gréckej medicíne vrátane diel Hippokrata a Galena čítaním arabských prekladov.

Ilustračná fotografia (Al-Zahrawi vyšetrujúci svojho pacienta), Zdroj: islamicity.org

Nemocnice

Najvýznamnejším prínosom islamskej civilizácie pre medicínu bolo zriadenie nemocnice ako ústavu na liečbu pacientov a školenie lekárov. V Byzancii existovali hospice pre chorých, chudobných, cestovateľov a siroty a boli vzorom pre charitatívnu inštitúciu kalifa Walida, ktorá sa venovala malomocným a chorým.

Prvá skutočná nemocnica  bola postavená v Bagdade Harunom al-Rašídom. Onedlho nasledovalo niekoľko ďalších nemocníc po celom islamskom svete od Španielska až po Indiu. Nemocnice boli postavené kalifmi, súdnymi úradníkmi a bohatými jednotlivcami. Príjmy z nemocníc pochádzajúce z dotácií boli pod kontrolou správnej rady a zabezpečovali platy zdravotníckeho personálu a niektoré potreby pre pacientov. Nadácie boli nábožensky motivované, pretože v Koráne sú charitatívne činnosti veľmi zdôraznené. Nemocnice boli inštitúcie, v ktorých bola lekárska starostlivosť k dispozícii všetkým bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť. Taktiež boli centrami medicínskeho vzdelávania a v neskorších obdobiach sa medicína niekedy vyučovala aj v mešitách a školách.

Nemocnicu Adudi v Bagdade, ktorú založil vládca Adud al-Dawla v roku 982 n.l., mala dvadsaťštyri lekárov a medzi jej špecialistov patrili oftalmológovia, chirurgovia a ortopédi. Keď cestovateľ Abu al-Husayn ibn Jubayr navštívil Bagdad o dvesto rokov neskôr, nemocnica stále fungovala. Podľa jeho spisov bola veľká ako hrad a mal vlastný prívod vody z rieky Tigris. Ďalšou veľkou nemocnicou bola káhirská nemocnica Nasiri dokončená v roku 1284 n.l. a mala ročnú dotáciu milión dirhamov. Predtým palác s ubytovaním pre osemtisíc osôb mal oddelené oddelenia pre horúčku, oftalmiu, chirurgické prípady, úplavicu atď. a aj lekáreň, výdajňu, sklad, mešitu a knižnicu. Mali tiež veľký administratívny personál, obsluhy oboch pohlaví a prednáškové sály. Na tie časy to bolo veľmi pokrokové a ostatné krajiny sa od nich začali v mnohom inšpirovať.

Ilustračná fotografia (Spis o vyliečení očných chorôb od Natijat Al-fikar Fi Ilaj Amrad Al-basar) Zdroj: nlm.nih.gov

Poznatky a vývoj liekov

Napriek tomu, že islamskí lekári mali voči svojim helénistickým predchodcom rešpekt, neuspokojili sa len so zachovaním minulých lekárskych znalostí a poznatky ďalej prehlbovali a rozvíjali.

Príkladom toho je dielo Pochybnosti proti Galenovi od známeho lekára a filozofa Abú Bakra al-Raziho. Al-Razi veril v pokrok v poznaní, ktorý sa mal dosiahnuť prijatím kritického postoja k minulým autoritatívnym osobnostiam. Al-Razi je autorom mnohých lekárskych prác, vrátane dvadsaťtri zväzkov Kitab al-Hawi, ktoré obsahujú mnohé osobné pozorovania a zaujímavé anamnézy. Tieto zväzky taktiež obsahovali pojednania o kiahňach a osýpkach, ktoré boli prvým jasným opis týchto chorôb.

Al-Raziho práce boli vplyvné, ale nevhodné ako celistvé učebné texty, pretože vynechali diskusiu o všeobecných zásadách lekárskej vedy. Uznávajúc tento nedostatok, Ali ibn al-‘Abbas al-Majusi napísal svoj Kitab al-Malaki, v ktorom je k predmetu skúmania pojednané jasným a stručným, aj keď niekedy suchým spôsobom. Tento lekársky text bol veľmi skoro prekonaný Ibn Sinovým Kánonom medicíny, ktorý sa stal lekárskou učebnicou islamského sveta a dokonca sa stal aj lekárskou učebnicou na latinskom západe. Kanón medicíny bol jednou z prvých tlačených kníh a bol vytlačený tridsaťšesťkrát v pätnástom a šestnástom storočí.

V časti textu Ibn Sina vysvetľuje aj úvahy o testovaní nových liekov na základe niekoľkých pilierov:

1. Droga musí byť čistá a nesmie obsahovať nič, čo by znižovalo jej kvalitu.
2. Výskumník musí testovať liek na jednu jednoduchú chorobu, nie na stav, ktorý by mohol mať rôzne komplikácie.
3. Mali by testovať lieky aspoň na dve odlišné choroby, pretože niekedy môže liek účinne liečiť jednu chorobu a inú náhodou.
4. Kvalita a povaha lieku musí zodpovedať závažnosti ochorenia.
5. Výskumník musí proces načasovať tak, aby sa účinok lieku nezamieňal s inými mätúcimi faktormi, ako je napríklad prirodzený proces hojenia.
6. Účinok lieku musí byť konzistentný, pričom niekoľko pokusov ukazuje rovnaké výsledky. Výskumník tak môže vylúčiť akékoľvek náhodné efekty.
7. Výskumníci musia testovať liek na ľuďoch, nie na zvieratách, pretože nemusí fungovať rovnako u oboch.

Americký technologický gigant Microsoft 14. októbra oznámil, že v Číne končí s prevádzkou svojej sociálnej siete LinkedIn. Odôvodňuje to tým, že dodržiavať podmienky stanovené Čínskou ľudovou republikou je čoraz náročnejšie. Spoločnosť LinkedIn, ktorá je od decembra 2016 dcérskou spoločnosťou spoločnosti Microsoft, uviedla, že v Číne čelí výrazne náročnejšiemu operačnému prostrediu.

Čo je to LinkedIn?

LinkedIn je platforma poskytujúca online služby v oblasti hľadania pracovných ponúk a kontaktov. Slúži predovšetkým na rozvoj kariéry a hľadanie pracovných pozícií, pričom umožňuje uchádzačom o zamestnanie zasielať cez platformu svoje životopisy a priamo tak odpovedať na zverejnené pracovné ponuky. Platforma bola založená 5. mája 2003 a funguje prostredníctvom webovej aj mobilnej aplikácie. V decembri roku 2016 odkúpil spoločnosť LinkedIn Microsoft za viac ako 26 miliárd dolárov, čím sa aj samotná platforma LinkedIn stala jednou zo služieb prevádzkovaných spoločnosťou Microsoft.

Spoločnosť však teraz, po takmer siedmych rokoch prevádzky tejto služby, oznámila svoje rozhodnutie LinkedIn z čínskeho trhu stiahnuť. Tým z Číny ustupuje posledná veľká sociálna sieť vo vlastníctve USA. Dôvodom má byť neustále sprísňovanie kontroly nad internetovými sieťami. Služba LinkedIn bola na čínsky trh uvedená v roku 2014, kedy spoločnosť súhlasila s dodržiavaním požiadaviek čínskej vlády, sľúbila jej transparentnosť, no uviedla, že nesúhlasí s vládnou cenzúrou.

Cenzúra

Po rozšírení platformy v Číne v roku 2014 ale musela spoločnosť súhlasiť s tým, že budú cenzurovať niektorý obsah uverejnený používateľmi, aby dodržala pravidlá stanovené Čínskou ľudovou republikou.

Minulý rok spoločnosť zasiahli nové obmedzenia, ktorými čínska vláda regulovala obsah aj súkromie používateľov. V marci tohto roku musela spoločnosť pozastaviť nové registrácie do služby v Číne na 30 dní ako trest za to, že necenzurovala politický obsah. Spoločnosť vtedy uviedla, že sa snaží zosúladiť svoje pravidlá s čínskymi zákonmi. O dva mesiace neskôr bola spoločnosť obvinená z nezákonného zhromažďovania a používania osobných údajov.

Krok spoločnosti ukončiť služby platformy LinkedIn v Číne prišiel po tom, čo platforma čelila otázkam ohľadne blokovania profilov niektorých novinárov, čo v Amerike vyvolalo vlnu kritiky. Služba mala údajne v Číne zablokovať profily niekoľkých amerických novinárov a akademikov s obsahom, ktorý Čína považovala za citlivý. Nakoľko sa spoločnosť snaží podporovať slobodu prejavu, rozhodla sa ukončiť lokalizovanú verziu platformy, ktorou pristupovali používatelia z Číny.

Spoločnosť LinkedIn bola mnohými veľmi pozorne sledovaná a považovaná za príklad fungovania aplikácie sociálnych sietí zo západnej krajiny v rámci prísne regulovaného internetového priestoru v Číne, kde sú mnohé podobné platformy ako Twitter, Facebook alebo YouTube zakázané.

Vzniká InJobs

Aj napriek tomu, že spoločnosť Microsoft službu LinkedIn v Číne ukončí, chystá sa tam aj naďalej aktívne pôsobiť. Ešte tento rok by mala predstaviť novú aplikáciu s názvom InJobs určenú iba pre vyhľadávanie pracovných ponúk. Aplikácia InJobs tak bude mať obmedzenejšiu funkcionalitu oproti aplikácii LinkedIn, keďže používatelia nebudú mať možnosť zdieľať ani uverejňovať príspevky.

Zdroje: BBC, TechCrunch, Gadgets 360

Za nález môže nepriamo Napoleon

Archeologické objavy nadchýnajú svet už desiatky rokov. Pre porozumenie civilizáciám z dávnych dôb je častokrát potrebné poznať ich jazyk a písmo. Nie je to jednoduchá úloha, ale ako prelomová pamiatka slúži Rosettská doska.

Trvalo vyše 20 rokov, kým bol obsah Rosettskej dosky rozlúštený. zdroj: unsplash.com

Napoleon Bonaparte v roku 1798 začal egyptskú expedíciu s cieľom hájiť obchodné záujmy Francúzska a oslabiť autoritu Veľkej Británie. Francúzsky vojak v roku 1799 objavil čiernu čadičovú dosku so starovekým písmom pri meste Rosetta, približne 56 kilometrov východne od Alexandrie. Nepravidelne tvarovaný kameň obsahoval fragmenty pasáží napísaných v troch rôznych písmach: gréckej, egyptskej hieroglyfike a egyptskej demotike. Artefakt tak držal kľúč k vyriešeniu hádanky hieroglyfov, spisovného jazyka, ktorý bol „mŕtvy“ takmer 2 000 rokov.

Čierny kameň má 114 cm do výšky a 72 cm do šírky. Obsahuje dekrét panovníka Ptolemaia V. napísaný v roku 196 p. n. l.. Uvádza, že egyptskí kňazi súhlasili s jeho korunovaním výmenou za daňové úľavy. V tom čase bol Egypt riadený dynastiou vládcov pochádzajúcich z Ptolemaia I., jedného z macedónskych generálov Alexandra Veľkého.

Objavy Thomasa Younga

Francúzsko nakoniec v Egypte kapitulovalo a v roku 1801 prešiel artefakt do britských rúk. Trvalo trinásť rokov kým sa niekto odhodlal na dekódovanie hieroglyfov. Britský polyhistor, Thomas Young v roku 1814 urobil niečo, čo nikto nezaznamenal viac ako tisíc rokov: začal prekladať a snažil sa porozumieť hieroglyfom a demotike. Veril, že demotické písmo bolo vytvorené napodobeninami hieroglyfov zmiešaných s písmenami abecedy.

Thomas Young. zdroj: pinterest.com

Dovtedy bolo vedcom známe jedine grécke písmo. Pri pohľade na grécky preklad si Young uvedomil, že šesť vyrezávaných kresieb musí obsahovať meno gréckeho vládcu Ptolemaia. Dekódoval hieroglyfy v kameni a zistil, ktoré symboly boli foneticky použité na vysvetlenie každého písmena. Svoje poznatky o tom, čo obsahuje Rosettská doska uverejnil v Encyklopédii Britannica.

Champollion sa zapísal do histórie

Jean Francois Champollion je všeobecne známy ako zakladateľ egyptológie a človek, ktorému sa podarilo rozlúštiť hieroglyfy. Polemizuje sa do akej miery ovplyvnil Youngov článok Francúzovu prácu. Je však pravdou, že Champollion sa zameral na vyrezávané symboly, tentoraz nájdené aj na iných pamiatkach, a tak vybudoval rozsiahlu abecedu hieroglyfov s ich gréckymi ekvivalentmi. Dokázal rozlúštiť staroegyptské znakové písmo prostredníctvom oválnych tvarov nachádzajúcich sa v texte, ktoré sú známe ako „Kharratis“ a obsahujú mená kráľov a kráľovien.

Jean Francois Champollion. zdroj: pinterest.com

Najdôležitejším Champollionovým objavom bolo, že hieroglyfické písanie obsahuje nielen znaky, ktoré predstavujú symboly, ale znaky zobrazujú aj zvuky. „Pretože Champollion poznal koptčinu – poslednú fázu staroegyptčiny, napísanú gréckymi písmenami, dokázal zistiť zvukovú zhodu medzi egyptskými hieroglyfmi a gréckym prekladom na Rosettskej doske,“ povedal James Allen, profesor egyptológie na Brownovej univerzite.

Naučiť sa pradávny jazyk však nebol Champollionov nápad. Margaret Maitlandová, hlavná kurátorka časti Starovekého Stredomoria v Národných múzeách v Škótsku poukázala na to, že egyptský učenec Rufa’il Zakhûr, archeológovi navrhol, aby sa naučil koptčinu. Dodala, že „Champollion s ním a s egyptským kňazom Yuhannou Chiftichi študoval tento jazyk v Paríži. Arabskí učenci už rozpoznali spojenie medzi starovekými a neskoršími formami egyptského jazyka.“

Vráti sa doska do Egypta?

Vzácny objav je dodnes uložený v Britskom múzeu v Londýne a patrí medzi najnavštevovanejšie objekty. Doktor Eltayeb Abbas riadi archeologické záležitosti v múzeu na okraji Káhiry. Podľa neho fakt, že sú staroegyptské artefakty uchovávané v múzeách po celom svete, inšpiruje ľudí k vycestovaniu do Egypta. Ak návštevník uvidí pamiatku na vlastné oči, zaujme ho aj miesto odkiaľ pochádza.

Britské múzeum prepája históriu a súčasnosť. zdroj: unsplash.com

Istý čas dúfal v prinavrátenie dosky do Egypta, ale poznamenal: „Ohľadom tejto veci bolo veľa rokovaní, ale nepodarilo sa nám to dosiahnuť. Pýtali sme sa niekoľkokrát predtým, ale myslím si, že teraz sa všetci zhodneme na tom, že je v poriadku, že tam kameň zostane. Ľudia potrebujú vidieť tieto druhy predmetov.“

Zdroje: www.britannica.com, www.history.com, www.livescience.com

Módne trendy posledného desaťročia v kocke (Ilustračná foto: Anna Shvets)

V minulom článku sme si povedali niečo o najaktuálnejších módnych trendoch a subkultúrach, ktoré ovplyvňujú obliekanie v súčastnosti. Dnes sa posunieme o kúsok ďalej a predstavíme si alternatívne trendy, ktoré dominovali medzi rokmi 2010 až 2020. Mnohé z týchto trendov sú stále aktuálne a môžete s nimi oživiť svoj šatník.

YUCCIE

Yuccie je skratka pre „mladých kreatívnych jednotlivcov“. Predstavuje kombináciu hipsterov a yuppies. Kombinuje kreativitu a intelektuál charakteristický pre hipsterov s drahšími kúskami.

Farby charakteristické pre tento štýl sú olivovo zelená, čierna a sivá. Ak by ste sa chceli obliekať ako novodobý juccie, kúpte si drahé mikiny s kapucňou, veľa džínsov (najlepšie s vintage nášivkami a gombíkmi) a bundy parky. Typické topánky aké nosia yuccies sú oxfordky. Yuccies milujú lokálne a ručne vyrábané doplnky. Takýmto doplnkom môže byť ručne robená kožená taška ale aj farebné ponožky, aby ste diskrétne ukázali, akí ste kreatívni.

Hipster + Juppie = Juccie (Ilustračná foto: Tobias Gonzales)

Yuppie, skratka pre „young urban professional“ je termín, ktorý vznikol začiatkom 80. rokov 20. storočia pre mladého profesionála pracujúceho v meste.

HIPSTERS

Od roku 2010 sa označenie hipster často skloňuje ako synonymum pre namysleného jedinca, ktorý počúva indie hudbu a snaží sa pôsobiť nedbalo cool.

Hipsterská filozofia si zakladá na tom, že je nezávislá v myslení, odievaní a prípadne umeleckej tvorbe. Často preberá najnovšie trendy v hudbe, móde a ostatných kultúrnych aspektoch.

Typický hipsterský štýl zahŕňa veľa tetovaní, dlhé fúzy, dozadu učesané vlasy alebo mužské copíky. Hipsterský šatník zvyčajne obsahuje veľa flanelových drevorubačských košieľ, ironické tričká s potlačou, vintage kapelové tričká, mikiny s kapucňou a úzke džínsy. Typické sú hlavne okuliare s hrubým rámom a plátené tašky. U dievčat sú obľúbené vintage kvetinové alebo čipkované šaty v neutrálnych farbách, ktoré vyzerajú, akoby ste ich vyhrabali z babičkinej skrine. Nosia sa s červeným rúžom, piercingami, okrúhlymi slnečnými okuliarmi, klobúkmi a oxfordkami. Dôležitým prvkom celého štýlu je vrstvenie oblečenia.

no comment.#fashion #style #guru #hipster #red #grunge #indie #perfect #model #beard pic.twitter.com/C9m9H5h5h2

— Hipster Fashion (@hipfash) October 14, 2015

Mipster  je označenie pre „moslimského hipstera“. V rovine módy patrí k oblečeniu mipsterského dievčaťa aj hidžáb.

Nipster je slangový výraz používaný v Nemecku a vo Veľkej Británii na označenie mladých neonacistov, ktorí prijali aspekty hipsterskej kultúry.

GRUNGE

Grunge je subžáner alternatívneho rocku, ktorý vznikol v polovici 80. rokov 20. storočia v Seattli. Grunge ako subkultúra sa stala úspešnou v prvej polovici 90. rokov najmä vďaka vydaniu albumu Nevermind od Nirvany. Úspech tejto kapely zvýšil popularitu alternatívneho rocku a z grunge urobil v tom čase najpopulárnejšiu formu hardrockovej hudby.

Grunge módu charakterizuje trvácne a nadčasové oblečenie zo secondhandov. S obľubou sa nosia voľné kúsky, ktoré zakrývajú telesnú siluetu.

https://www.reddit.com/r/starterpacks/comments/ciw520/grunge_genre_starter_pack/

WITCHOUSE/ TEENAGE WITCH

Witch House je subkultúra, ktorá vznikla z rovnomenného hudobného žánru. Často sa zaraďuje do elektronického subžánru s temnými témami, ktoré sa točia okolo okultizmu, nadprirodzena a hororu.

Táto čarodejnicami inšpirovaná móda čerpá z gotickej, street, tech a vaporwave módy.

CUTESTERS

Ako väčšina moderných štýlov, aj cutester trend vznikol z hipsterskej subkultúry. Cutesters sami seba charakterizujú ako kreatívne duše. Radi nosia oblečenie s kreslenými postavičkami a tetovania s emoji. Na rozdiel od ostatných subkultúr odmietajú rebelantský životný štýl.

Mickey Mouse appears on pieces from the #GucciCruise20 fashion show by #AlessandroMichele. @Disney x Gucci ©Disney @museiincomune pic.twitter.com/WZ5YYT7QGn

— gucci (@gucci) May 28, 2019

MEMECORE

Memecore alebo Meme móda sa stala naozaj veľkým hitom. Memes nie sú len pre trollov na socialných sieťach a neslúžia už len na pobavenie, ale dostali sa do módneho sveta. Veľké potlače reklám, nadpisov, meme popisov, meme obrázkov alebo nezdravého jedla sa začali objavovať v šatníkoch celebrít od roku 2015.

Memecores (Zdroj: pinterest)

„Meme móda dáva najavo to, pred čím hľadajú ľudia únik.  Toto obdobie je plné nepokoja, nie sme si istí, čo sa deje v súvislosti s niektorými dôležitými otázkami vrátane klimatických zmien, globálnej politiky, ako aj brexitu a problémov s duševným zdravím.“ Freddie Smithson 

SNEAKERHEADS

V roku 2012 sa mnoho mladých ľudí vzdialilo od scene subkultúry a prešlo na jemnejší vzhľad.  Typickými kúskami šatníka príslušnika sneakerheads sú biele tielka, jednoduché mikiny, Vansky, úzke džínsy, krátke účesy a natiahnuté ušné laloky.

Dnes pod pojmom sneakerheads myslíme trend nosenia a zbierania značkových topánok hlavne Nike, Converse, Vans.

https://t.co/i2Yskjz9up — #Sneakerheadz: #SneakerCulture – The sneaker madness is peaking! @SneakerheadzDoc Sneake… pic.twitter.com/WP1yXhR3z1

— Créol Brothers (@creolbrothers) November 23, 2015

Stratené mestá

Stratené alebo zabudnuté mesto možno definovať ako osadu, ktorá upadla do zabudnutia a stala sa čiastočne, no väčšinou celkom neobývateľnou. Dôsledkom toho bolo prirodzene to, že celá lokalita spoločne s pamiatkami prestali byť známe širšiemu svetu. Spustošenie spôsobené vojnami, ale i prirodzeným vývojom postihlo množstvo pamiatok akými sú napríklad opustené kostoly. Zabudnuté rozpadnuté mestá objavili až archeológovia o tisícky rokov neskôr. V súčasnosti môžu niektoré z týchto miest navštíviť aspoň turisti. Čakajú na nich neprebádané relikvie, kultúra a história života zaniknutých civilizácií.

1. Pompeje, Taliansko

Staroveké rímske mesto v regióne Kampánia, 23 km juhovýchodne od Neapola je úzko späté s príbehmi o výbuchu sopky Vezuv z roku 79 n. l. Pozostatky Pompejí, Herculanea (antické mesto ležiace pod Vezuvom) a ďalších blízkych dedín ostali pochované pod sopečným popolom a pemzou. Budovy boli zničené, obyvateľstvo rozdrvené či udusené prikrývkou popola. Hromada popola ale dokonale zachovala pozostatky a keď boli v roku 1700 objavené, svet žasol nad nájdením grécko-rímskeho mesta zamrznutého v čase.

Dnes sú znovuobjavené mestá využívané ako archeologická lokalita. Obľúbená turistická destinácia víta každoročne približne 2,6 miliónov návštevníkov, rovnako ako aj Národný park Vezuv.

Zabudnuté mesto Pompeje Zdroj:pixabay.com

2. Efez, Turecko

Toto staroveké grécke mesto ( na polostrove Malá Ázia) leží na pobreží tureckej provincie Izmir na juhozápade dnešného Turecka. Počas rímskej okupácie v 1 storočí p. n. l. obývalo mesto Efez viac ako 250 000 obyvateľov, čo z neho robilo jedno z najväčších miest v Stredomorí. Verí sa, že bolo opustené najmä z dvoch dôvodov. Vo veľmi krátkom čase sa niekoľkokrát  menilo vedenie mesta a druhým krokom k rozpadu bol zánik kultových miest, ktoré priťahovali turistov. V prístave sa navyše hromadilo bahno, ktoré bránilo lodiam vyplávať z mesta, čo bolo následkom zlých obchodných vzťahov a jeho nízkej atraktívnosti. Turisti sa v súčasnosti môžu poprechádzať po mramorových a mozaikových chodníkoch – dotknúť sa bohatej histórie mesta. Nájdu Hadriánov chrám, Veľké divadlo, Kostol Panny Márie a obchodené centrum mesta. Kedysi tu stál aj Artemidin chrám – zázrak starovekého sveta a Celsova knižnica, ktorú v meste nájdeme dodnes.

Staroveké mesto Efez Zdroj:sk.pinterest.com

3. Kartágo, Tunisko

Kartágo, založené námornými Feničanmi v roku 760 p. n. l. sa nachádza v terajšom Tunisku. Turistom ponúka príležitosť rozsiahleho kultúrneho objavovania v západnom Stredomorí. Mesto bolo zničené Rimanmi v 2. storočí p. n. l., keď ho v tom čase obývalo odhadom pol milióna obyvateľov. Pozostatky z rímskej okupácie však nevymizli, rovnako ako archeologické vykopávky a mozaiky pochádzajúce z púnskych, byzantských a vandalských okupácií. Rimania mesto prestavali do významného prístavu, ktorý bol svojou rozlohou na druhom mieste za Rímom. Rímskeho pôvodu sú predovšetkým Antonínske kúpele a amfiteáter.

Púnske a rímske ruiny v Kartágu Zdroj:sk.pinterst.com

4. Petra, Jordánsko 

Do ružova sfarbené mesto Petra, lemované mohutnými červenými horami a rozsiahlymi mauzóleami, by mal človek najskôr spoznať na vlastné oči. Petra bola vytesaná z čírej červenej skaly arabskými Nabatejcami, ktorí toto mesto nazývali domovom pred viac ako 2000 rokmi. Mesto prepojilo obchody s hodvábom a korením v Číne, Indii , Južnej Arábii, ale aj v Egypte, Sýrii, Grécku či Ríme. Po vstupe do mesta cez úzku roklinu Siq (dlhá1000 metrov) návštevník minie  80 metrov vysoké útesy (z oboch strán), ktoré ho okamžite privedú k oslnivým skalám. Tieto skaly kedysi tvorili mesto Al-Khazneh (The Treasury). Pri putovaní po kolonádových uliciach je možné objaviť divadlo v románskom štýle s kapacitou 3000 miest, množstvo obeliskov (štvorbokých stĺpov), chrámov a obetných oltárov. Ku kláštoru Ad-Deir sa dá dostať po zdolaní 800 skalnatých schodov.

Zabudnuté mesto Petra v Jordánsku Zdroj:pixabay.com

5. Kourion, Cyprus

Mesto je najnavštevovanejšie hlavne pre svoje fotogenické a pôsobivé grécko-rímske divadlo. Predpokladá sa, že Kourion bolo postavené v 2. storočí p. n. l. Návštevníci môžu obdivovať kompletne zrekonštruované divadlo, dokonca ísť na moderné hudobné či divadelné predstavenie. K ďalším pokladom patrí Dom Eustolios, v minulosti rímska vila a kúpeľný dom, ale aj ranokresťanská bazilika – obe postavené v 5. storočí n. l. Známy je Achillov Dom, Dom Gladiátorov a Nymfeum (jaskyňa s prameňom zasvätená nymfám) – elegantné rímske stavby s mozaikovými podlahami. Mesto zasiahlo päť silných zemetrasení, ktoré spôsobili značné škody a vyžiadali si jeho prestavbu. V 7. storočí Kourion vyplienili arabskí jazdci, aj keď neexistujú presné záznamy o tom či mesto podpálili a zničili. V skutočnosti dodnes nie je známy pravý dôvod toho, prečo bolo zabudnuté mesto opustené.

Staroveké divadlo v Kourione Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: www.roughguides.com , www.mapquest.com , www.britannica.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pixabay.com