Sledujte nás na sociálnych sieťach

Instrid je nezávislé digitálne médium, ktoré vzniklo z potreby prinášať čitateľom to, čo v tradičných spravodajských kanáloch často chýba – širší kontext, zaujímavosti zo sveta, neprehliadané témy a originálny pohľad na aktuálne dianie. Zameriavame sa na kvalitný, pútavo spracovaný obsah, ktorý čitateľovi ponúka viac než len povrchné titulky.

Nová generácia veterných turbín je úplne odlišná od súčasných

Veterné turbíny dnes majú dizajn, ktorý pozná doslova každý na svete. Je ikonický, ľahko zapamätateľný a efektívny. Nová generácia veterných turbín ale počíta s oveľa nižšími hmotnosťami, nižšou cenou, lepšou variabilitou a prispôsobiteľnou výkonnosťou. Tieto inovácie prichádzajú prekvapivo z Ruska.

 

Nové veterné turbíny, ako ich konštruuje ruská spoločnosť DWF, sú tiché, bezpečné, cenovo dostupné a vysoko efektívne. Vedia z vetra využiť maximum jeho energetického potenciálu. Aby sa to konštruktérom podarilo, museli sa nadobro zbaviť zaužívanej predstavy o vzhľade veternej turbíny ako takej.

Technológia pracuje s konceptom veľkej a na prvý pohľad statickej steny. Táto stena obsahuje veľké množstvo krídel, teda jednotiek zodpovedných za „zber energie“ z vetra. V porovnaní s dnes používanými riešeniami je novinka nepomerne lacnejšia, skladnejšia, jednoduchšia na výrobu a pre obyvateľov v okolí stavby značne bezpečnejšia.

Spoločnosť DWF si dala svoje nové veterné turbíny patentovať, neznamená to však, že v praxi bude nová technológia pracovať podľa očakávaní. Teraz firma stojí pred náročnou úlohou spropagovať svoj vynález a obhájiť jeho reálny prínos pre energetický priemysel. Funkčnosť systému a jeho vizualizácie nájdete pod článkom a v nasledovnej videoprezentácii:

 

 

Pozrite si nový spot „Správna voľba“ v hlavnej úlohe s Renault Megane R.S. a slovanistom Khadfim

Vybrať si správnu cestu niekedy neznamená zvoliť si tú, ktorá bude na očiach verejnosti. Tá správna vedie v prvom rade cestou pochopenia, morálky a obyčajnej ľudskosti. Takáto myšlienka stála pri zrode úplne nového spotu, pod ktorý sa podpísala agentúra Multibrand.

V hlavnej úlohe sa objavujú automobil Renault Megane R.S. a siedmy záložník FK Slovak Bratislava Moha Rharsalla Khadfi.

Sloganom nového videa je „Každú chvíľu robíme rozhodnutia a je len na nás, ako sa rozhodneme. Avšak tieto rozhodnutia ovplyvňujú náš ďalší život.“ Kto by s tým nesúhlasil?

 

SpaceX posiela k Mesiacu turistov na rakete, ktorá potom poletí s ľuďmi na Mars

Americký podnikateľ Elon Musk pred niekoľkými dňami prostredníctvom svojho účtu na Twitteri oznámil vzhľad novej rakety, s ktorou astronauti poletia až k Marsu. Nečakane ale jej prvá cesta s ľudskou posádkou povedie bližšie a s nezvyčajným obsadením – japonským miliardárom a umelcami.

 

Spoločnosť SpaceX si môže do svojho portfólia pridať ďalší významný historický a technologický míľnik. Ak všetko prebehne podľa očakávaní, spoločnosť umožní prelet súkromnému zákazníkovi okolo Mesiaca, rovnaká raketa bude potom mieriť s ľuďmi nepomerne ďalej – až k Marsu.

 

Posádka novej rakety počas okružnej cesty okolo Mesiaca bude tvorená japonským miliardárom menom Yusaku Maezawa a jeho hosťami.

Yusaku Maezawa je mladý človek, pôvodom Japonec, vášnivý zberateľ umenia a podnikateľ. Založil internetový obchod Zozotown a má vlastnú značku oblečenia, jeho majetok je odhadovaný na  3,6 miliardy amerických dolárov, čo ho stavia do pozície 14. najbohatšieho Japonca. Kurióznym spôsobom sa preslávil tým, že kúpil obraz od Jeana-Michela Basquiata za závratných 100 miliónov amerických dolárov. Jeho cieľom teda nepochybne nie je šetrenie a od misie do vesmíru neočakáva konkrétne výsledky.

 

Podnikateľ Yusaku Maezawa a Elon Musk (Zdroj: Chris Carlson (AP) via Teslamagazin)

Na palubu vesmírnej lode vezme aj svojich hostí, správa od SpaceX hovorí o „umelcoch“. Jedná sa o šesť až osem ľudí venujúcich sa kreatívnej činnosti, napríklad architektov a dizajnérov. Sám Maezawa tvrdí, že ho zaujíma, čo budú vedieť vytvoriť, keď navštívia vesmír.

Misia preletu okolo Mesiaca sa má uskutočniť až v roku 2023. Misia má trvať iba 6 dní, počas ktorých raketa s posádkou prekoná vzdialenosť viac ako 700-tisíc kilometrov. Rovnaká raketa by mala ešte v roku 2022 úspešne zvládnuť pristátie na Marse bez posádky a neskôr v roku 2024 aj s ľudskou posádkou. Raketa s názvom BFR má priemer iba deväť metrov, ale dĺžku až 100 metrov, jej nosnosť predstavuje sto ton a podľa slov SpaceX ponúkne až dvakrát viac priestoru pre posádku ako Medzinárodná vesmírna stanica ISS (1 100 m3).

 

 

Zdroj: teslamagazin

 

Vyrobili Polaroid, ktorý „tlačí“ pohyblivé fotky. Je to začiatok revolúcie?

Fotoaparát v štýle slávneho Polaridu vyrobil dizajnér a programátor Abhishek Singh. Pomenoval ho Instagif NextStep a mohol by byť revolúciou, pokiaľ ide o spôsob, akým zachytávame fotografie.

 

Koncept, ktorý vymyslel Singh, je mimoriadne pútavý. Fotoaparát, ktorý vytlačí pohyblivé fotky, by mohol byť zásadným oživením trhu s digitálnymi fotoaparámi. Technické vyhotovenie zariadenie je však malým sklamaním. „Vytlačené“ pohyblivé fotografie totiž nie sú vytlačené na špeciálnom papieri alebo inom univerzálnom médiu, ktoré by nepotrebovalo energiu. Momentky s trvaním asi jednej sekundy sú vytvorené pomocou malého zariadenia s displejom, na ktorom sa zobrazuje takzvaný GIF. To je obrazový formát, ktorý umožňuje animácie a krátke videosekvencie.

Fotografia je teda hrubá, obsahuje elektroniku, displej a batériu.

 

Instagif NextStep je aj napriek tomu mimoriadne zaujímavým zariadením, pretože ukazuje na dieru na trhu s fotoaparátmi. Keby sa technologické spoločnosti rozhodli spustiť vývoj niečoho ako farebného e-ink papiera s meniacim sa obrazom, ktorý by z fotoaparátu vychádzal rovnako ako fotky z Polaroidu, mohlo by to znamenať zásadný prelom vo svete tlačenej fotografie.

 

 

Vracia sa Škoda Favorit? Automobilka ukázala prvé skice!

Mladoboleslavská automobilka Škoda ukázala skice úplne nového modelu, ktorý sa volá Vision RS, ale v kuloároch sa o ňom hovorí ako o novom Favorite.

 

Favorit sa vyrábal v rokoch 1988 až 1995, prvýkrát bol predstavený v roku 1987 na strojárskom veľtrhu v Brne. Pre tuzemský automobilový priemysel znamenal Favorit veľký krok vpred. Spočiatku mal byť tromfom v rukách vládnucej strany, neskôr sa ukázal ako úspešný projekt aj pre objektívne vlastnosti, hoci často trpel na rôzne „detské automobilové choroby“.

Škoda RS Vision, ktorá sa predvádza ako skica, sa na októbrovom autosalóne v Paríži ukáže aj ako fyzicky hmatateľná štúdia.

 

 

Skica kompaktného modelu RS vyniká dlhou prednou kapotou, vyhotovením hatchback, ostrými prednými a zadnými svetlometmi a členitým spracovaním prednej masky. Prvá podoba Vision RS je  realistická a možno naozaj ukazuje reálnu podobu nového kompaktu od Škody.

 

Automobily Škoda RS budujú svoju históriu od roku 1974, kedy sa prvýkrát na pretekárskych okruhoch objavili modely 180 RS a 200 RS. Až od roku 2000 začala Škoda využívať platformu RS na označenie športových verzií svojich konvenčných modelov.

 

Kto vlastní rekordný dlh USA 21 biliónov dolárov? Odpoveď je naozaj prekvapujúca

Spojené štáty americké dnes pracujú s takmer najväčším dlhom vo svojej histórii, ide o závratnú čiastku 21,21 biliónov amerických dolárov.
Napísané v číslach,
21 210 000 000 000 USD. Komu však USA tieto peniaze dlhuje? Keby ich teraz vláda okamžite vyplatila, komu by pípla esemeska z banky?

Ešte minulý rok sa v odborných médiách objavovali dramatické titulky, že dlh USA sa blíži k magickej hranici 20 biliónov dolárov. Znelo to pútavo, po roku však vieme, že Spojené štáty nemali väčší problém tento pomyslený strop ešte preskočiť a dostať sa na súčasných 21,21 biliónov. To je prakticky nepredstaviteľná čiastka, sú to už iba čísla v ekonomických grafoch a štatistikách. Čo je ale celkom isté, že tento dlh je nevyhnutné postupne splácať – zatiaľ to vyzerá tak, že braním ďalších astronomických nesplatiteľných pôžičiek.

 

Pojem národného dlhu Spojených štátov (US National Debt) bol zavedený v 4. marca 1789 a odvtedy takmer bez ustania rastie. Iba v priebehu prvej polovice 19. storočia klesol na minimálnu úroveň alebo dokonca nulu, od Občianskej vojny však sleduje prevažne rastúci trend. Veľkým výkyvom a doterajším maximom vo výške národného dlhu bolo obdobie počas a po druhej svetovej vojne, kedy presiahol zdanlivo neprekonateľných 100% hrubého domáceho produktu.  Z rovnakého hľadiska dnes dosahuje dlh druhej najvyššej úrovne v celej histórii od roku 1789.

 

Reportér Jeffry Bartash pre portál MarketWatch pripravil zaujímavý graf, v ktorom poukazuje na vlastnícke pomery amerického národného dlhu. Odpovedá tým na zaujímavú otázku, komu vlastne tie Spojené štáty dlžia.

 

32,5 percent z celkového súčasného dlhu patrí investorom;

11,2 percenta patrí Federálnej rezerve;

27 percent dlhu patrí samotnej vláde USA

a až 29,3 percenta prislúcha zahraničným investorom. Celková výška ich majetku v dlhu USA tak dosahuje 6,21 bilióna USD.

 

Z týchto 29,3 percenta dlhu prevažnú časť vlastnia investori z Číny (5,6% z celkového dlhu) a Japonska (4,9%). Nasleduje ich Brazília, Írsko, Spojené Kráľovstvo, Švajčiarsko, Luxembursko, Kajmanské ostrovy a Hong Kong.

 

 

Zdroj: Here’s who owns a record $21.21 trillion of U.S. debt

 

 

 

 

 

 

 

 

Uber skončil so samojazdiacimi kamiónmi, jeho bývalý zamestnanec založil vlastnú firmu

Pre vývojárske spoločnosti je vznikajúci trh s dodávkou riešení pre autonómnu kamiónovú dopravu pomerne ľahko dostupným prostriedkom k rastu a zisku. Osobné automobily už dnes disponujú modernými technológiami pre čiastočne autonómnu jazdu, niektoré dokonca umožňujú úplnú samočinnosť v jazde, avšak v prostredí nákladných automobilov a kamiónov je diera na trhu stále nezaplátaná.

Doteraz sa vývojom autonómnych riešení pre nákladnú dopravu zaoberal aj gigant Uber. Uber ešte v roku 2016 akvizoval spoločnosť Otto, ktorej zakladateľom bol Don Burnette. Tento istý človek potom viedol firmu aj pod hlavičkou Uberu s tým, že po jeho odchode v apríli 2018 skončili aj ďalšie plány slávnej internetovej taxislužby Uber. Otto pritom stálo Uber až 680 miliónov amerických dolárov a krátko na to čelilo žalobe od spoločnosti Waymo (Google, Alphabet) za vykrádanie technológií. Burnette totiž pred Ottom pracoval práve pre Google (dnes Alphabet) práve v divízii vývoja samojazdiacich automobilov.

 

 

Burnette po odchode z Uberu nezanevrel na vývoj riešení pre samojazdiacu nákladnú dopravu a investoval do úplne nového startupu s názvom Kodiak Robotics. Kodiak Robotics sa podarilo zozbierať celkový štartovací kapitál 40 miliónov amerických dolárov, čo môže vskutku dobrý základ pre budúci rozvoj spoločnosti. Potenciál údajne má, najmä s podporou Burnetta, ktorý zbieral skúsenosti u najväčších hráčov sveta. Sám Burnette však povedal pre magazín Wired, že od čias jeho pôsobia v Otto sa trh veľmi zmenil. Kodiak Robotics teraz hľadá množstvo IT špecialistov prostredníctvom internetu (https://jobs.lever.co/kodiak).

 

Startup Kodiak Robotics (kodiak.ai) doteraz neodhalil, akým spôsobom mieni naceniť svoje produkty a na čom chce postaviť svoj obchodný model. Otto plánovalo vytvoriť cenovo dostupné riešenia pre autonómne riadenie pre už existujúce automobily nákladnej dopravy, pričom cena kompletu pre inštaláciu (počítače, softvér, kamery, senzor a podobne) mala vychádzať na približne 30-tisíc amerických dolárov. Pre špedičné spoločnosti by to predstavovalo veľké investície, avšak s veľkým potenciálom skorého návratu.

 

Kodiaq Robotics sa teraz zaraďuje medzi množstvo ostatných spoločností venujúcich sa vývoju rovnakého produktu – autonómnemu riadeniu pre nákladiaky. Riešenia prichádzajú od spoločností Volvo, Daimler, Peloton, Starsky Robotics či Einride alebo Tesla.

 

Peloton, jedna zo spoločností venujúcich sa diaľkovej nákladnej doprave, chce spraviť zo spojených kamiónov niečo ako „cestné vlaky“.

 

Zdroje: wired, lever, kodiak.ai

 

 

 

 

Tesla má stále problémy, okrem áut nestíha dodávať ani solárne strechy

Americký koncern Tesla naďalej bojuje s problémami, ktoré spôsobujú vrásky na čelách zákazníkom, investorom a tiež priaznivcom značky. Prakticky neustále na verejnosť prenikajú informácie o tom, ako Tesla nedokáže držať krok so stanovenými plánmi výroby elektromobilov série Model 3, najnovšie sa dozvedáme o neschopnosti spoločnosti napĺňať plány spojené s výrobou a dodávkou solárnych striech.

Solárne panely so vzhľadom bežnej strechy

Aj solárne kolektory prechádzajú vývojom a ich najnovšia podoba je o to pôsobivejšia, že sú nerozpoznateľné od klasickej strešnej krytiny. Strešná krytina s tradičným dizajnom obsahujúca solárne kolektory od americkej značky Tesla vzbudila v čase svojho predstavenia veľký ohlas. Tieto krytiny sa na prvý a aj druhý pohľad v ničom nelíšia od tej bežnej, napriek tomu je rozdiel medzi nimi významný.

Krytiny Tesla Solar Roof popri nízkych nadobúdacích nákladoch vyrábajú elektrinu počas celého dňa a sú tak schopné zásobovať energiou celú domácnosť. Nadbytočná energia sa skladuje vo veľkokapacitných batériách, aby sa mohla využiť neskôr – napríklad aj na dobíjanie elektromobilu.

Náklady na zriadenie celého kompletu solárnej strechy, batérie na skladovanie energie a nabíjačky na elektromobil môžu v USA dosahovať až 100-tisíc amerických dolárov, avšak ani to neodrádza zákazníkov od nákupu v Tesle. Netradičné je, že Tesla poskytuje na tieto strešné krytiny záruku až 30 rokov a garantuje ich nadpriemerne vysokú odolnosť.

 

Solárna strecha od Tesly vyzerá ako obyčajná strešná krytina, je však nepomerne odolnejšia a vyrába energiu zo svetla.

Aktuálna situácia nevyzerá dobre

Dnes agentúra Reuters informuje o tom, že výrobný závod Gigafactory 2 (tiež známy ako RiverBend), ktorý Tesla otvorila ako joint-venture so spoločnosťou Panasonic, nestíha plniť svoj výrobný plán na úkor zvýšenia výrobných kapacít elektromobilov. Problémy s dodávkami elektromobilov pritom Teslu a jej platiacich zákazníkov trápia aj naďalej.

 

 

Nepriaznivou skutočnosťou pre Teslu je, že od zákazníkov vyberá depozity vo výške 1000 USD už od mája 2017, pričom objednávky mnohých z nich dodnes americká spoločnosť nedoručila. Podľa vyjadrenia jedného zo zákazníkov je komunikácia s Teslou veľmi frustrujúca, pretože ani po vyplatení depozitu spoločnosť nekomunikuje a na otázky neodpovedá.

 

Negatívne na spoločnosť Tesla nahliadajú aj vyššie autority, ktoré jej poskytli dotácie vo výške 750 miliónov amerických dolárov ako investíciu do zamestnanosti. Obavy autorít sa týkajú toho, či vôbec Tesla vie s týmito prostriedkami nakladať zodpovedne a relevantne.

 

Už v minulosti bola Tesla terčom kritiky pre akvizíciu spoločnosti SolarCity za závratných 2,6 miliárd amerických dolárov. Túto spoločnosť venujúcu sa inštaláciám solárnych panelov založili bratranci Elona Muska a podľa Reuters pod vedením Tesly spoločnosť upadá (zdroj). Zatiaľ, čo v treťom kvartáli 2016, teda poslednom pred akvizíciou, objem jej solárnych inštalácií dosiahol 189 megawattov, za Q2 2018 to bolo iba 84 megawattov s prevažne klesajúcom trendom počas celého obdobia. Neznamená to, že SolarCity smeruje k zániku, ale trend poukazuje na jej postupný úpadok.

 

Aktuálna situácia na poli „solárnych aktivít“ Tesly odráža celkovú situáciu v spoločnosti, ktorá je v týchto mesiacoch predmetom prevažne negatívnych správ.

 

 

Zdroj: Reuters

 

 

 

 

 

Prečo nemôžeme letieť rýchlosťou svetla?

Vyzerá to tak, že vo vesmíre existuje rýchlostný limit, ktorý nemožno prekročiť ani s maximálnym úsilím. Týmto limitom je rýchlosť svetla a pre nás je nedosiahnuteľná. Prečo je to tak?

V každom sci-filme, v ktorom sa objavujú vesmírne lode, vedia letieť rýchlosťou prevyšujúcou rýchlosť svetla. Súčasné znalosti fyziky nám však poukazujú na to, že pohybovať sa rýchlosťou vyššou ako rýchlosťou svetla možné nie je. Je na to pomerne jednoduchý dôvod, ktorý dokáže dokonale potopiť akékoľvek veľkolepé plány vesmírnych snílkov. Všetko je o energii, hmotnosti a realite ako takej.

 

Rýchlosť svetla sa označuje c (lat. celerita=svetlo) a vo vesmíre je 299 792 458 m/s,
teda takmer 300-tisíc kilometrov za sekundu.

 

Einsteinova teória relativity, ktorá sa týka pojmov ako gravitácia, zakrivenie časopriestoru či rýchlosť svetla, tvrdí, že čím vyššiu rýchlosť chceme dosiahnuť, tým viac energie musíme pohybujúcemu sa objektu dodať. Zjednodušene povedané, ak chceme, aby auto išlo rýchlejšie, musíme mu dodať viac paliva a jeho spotreba bude vyššia. Platí to aj pre vesmírne lode, aj golfovú loptičku, aj baktériu. Aby sa mohol akýkoľvek hmotný objekt, ktorý má hmotnosť väčšiu ako nula,  rozbehnúť až na rýchlosť svetla, potreboval by už nekonečne veľa energie. A nekonečne veľa energie je iba teoretický a v praxi nedosiahnuteľný pojem.

Súčasná úroveň znalostí fyziky však nevylučuje, že by sa niečo vo vesmíre mohlo pohybovať rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla. Einstein pripúšťa také objekty, ktoré sa pohybujú ešte vyššími rýchlosťami, avšak pre ne je nemožné klesnúť pod túto rýchlosť, pretože by na toto spomalenie potrebovali nekonečné množstvo energie.

Isté je iba to, že všeobecná a špeciálna teória relativity nepripúšťa, že by sa hmotný objekt s akoukoľvek hmotnosťou dostal až na rýchlosť svetla.

 

Problémy s časom a realitou samotnou

Okrem problému nedostatku energie sú nemožnosti cestovania rýchlosťou svetla aj v teoretickej rovine. Už dnes vieme o výsledkoch experimentov, ktoré poukázali na to, že so zvyšujúcou sa rýchlosťou sa mení plynutie času. Dokonca aj obyčajné lietadlo, ktoré letí vzduchom, má svoje vlastné plynutie času, hoci od ľudí na zemi rozdielne o zanedbateľnú úroveň. Platí, že čím rýchlejšie sa pohybujete, tým pomalšie pre vás plynie čas.

Ak by ste dosiahli rýchlosť svetla, váš čas by sa zastavil úplne – a to by ste určite nechceli. Z tohto dôvodu sú fotóny (nosiče svetla) večné a časom nedegenerujú, pretože sa z ich pohľadu zastavil čas – a nikdy sa nerozbehne. Preto dokáže svetlo letieť vesmírom miliardy a miliardy rokov.

Druhým problémom s realitou je skutočnosť, že svetlo definuje realitu samotnú. To, čo je okolo nás, je realitou preto, lebo ju môžeme pozorovať. Nenechajme sa pomýliť tým, že v tme nevidíme, pretože aj v nej môžu „vidieť“ infračervené kamery, šíria sa tú elektromagnetické vlny, môžeme zachytávať röntgenové žiarenie a mnoho ďalšieho, pre naše oči neviditeľného, svetla. Ak by sme ale dosiahli alebo presiahli rýchlosť svetla, celá realita by sa zmenila – dôsledok by predčil príčinu.

Teoreticky, ak by okolo nás presvišťalo auto rýchlosťou svetla, najprv by sme ho videli priamo pri nás a potom jeho dvojitý obraz, ako sa od nás vzďaľuje a súčasne blíži. Skrátka, najprv by sme videli to jeho svetlo, ktoré k nám bolo najbližšie a až potom by sa k nám začalo dostávať jeho staršie a nové svetlo.

 

 

Veľmi ľahko pochopiteľné a vizuálne pútavo spracované video objasňujúce problém cestovania rýchlosťou svetla spracovalo BBC:

 

Pripravuje sa nukleárna energia novej generácie

Multimiliardové náklady na výstavbu konvenčných jadrových elektrární by mohli byť čoskoro minulosťou. Vznikajú startupy, ktoré chcú spraviť nukleárnu energiu ešte čistejšou a dostupnejšou.

Ešte aj dnes, v roku 2018, je nukleárna energia považovaná za jednu z najčistejších na svete. Platí to v prípade, keď berieme do úvahy samotný proces výroby energie, ktorý do ovzdušia uvoľňuje iba vodnú paru z vody. Tá celý systém chladí a udržiava ho tak v bezpečnom stave. Problémom je rádioaktívny odpad, ktorý vzniká ako produkt nukleárnych reakcií a dodnes ľudstvo nevie, ako s ním bude nakladať. Dnes sa tieto rádioaktívne odpady skladujú za vysokých bezpečnostných štandardov s eventuálnym rizikom, že sa ich rádioaktivita začne uvoľňovať do prostredia. Scenár, ktorý by zahŕňal posielanie tohto rádioaktívneho materiálu do vesmíru, je pri súčasnom stave technológií nereálny. Stačila by jedna havária rakety vynášajúcej odpad do vesmíru, aby vznikli škody nevídaných rozmerov.

 

Problém s aktuálnym technologickým spracovaním nukleárnej energie sa týka aj jej enormnej finančnej nákladnosti. Keby tento typ energie nebol vo významnej miere dotovaný štátmi a vyššími zriadeniami, bol by vrcholne finančne neefektívny. Ako uvádza portál Wired, nedávne skúsenosti Spojených štátov s výstavbou nových jadrových elektrární nie sú priaznivé. V roku 2012 Južná Karolína dostala povolenie na výstavbu jadrovej elektrárne, náklady na jej výstavbu dosiahli závratných 9 miliárd amerických dolárov. Tieto investície sa premietli do ceny energie, ktorá bola pre koncových zákazníkov vyššia až o 18 percent s tým, že nová technológia bude pripravená na prevádzku v roku 2018. Dnes už vieme, že po utopení deviatich miliárd dolárov spoločnosť South Carolina Electric & Gas od projektu ustúpila. Podobný scenár portál uvádza aj pri jadrovej elektrárni vo Fínsku pri meste Olkiluoto, ktorá je po ôsmich rokoch v strate 6,5 miliárd USD.

 

Zmenu do obchodu a využívania nukleárnej energie by mohli vniesť nové startupy a projekty, ktoré s ňou počítajú ako s vhodnou alternatívou pre čistú obnoviteľnú energiu. Aj napriek tomu, že predovšetkým severské krajiny nám prakticky ukazujú, že využitie veternej a solárnej energie môže nadobudnúť rozsiahlych rozmerov, jadrová energia ani zďaleka nepovedala svoje posledné slovo. V Holandsku napríklad všetky vlaky jazdia výlučne na elektrinu získanú z veternej energie. Rovných sto percent. Pre napájanie miest by to však stačiť nemuselo.

 

Nové projekty týkajúce sa získavania energie z jadra by mohli pomôcť krajinám ako India či Čína udržať dodávku energie stále rastúcemu počtu obyvateľov. V článku od Wired sa spomína predovšetkým spoločnosť Terrestrial Energy, ktorá stavia svoje plány na reaktoroch s použitím roztavenej soli. Keď sa štandardne používaná voda vymení za roztavenú soľ, prirodzene sa zvýši bezpečnosť výroby nukleárnej energie. Dnešná úroveň bezpečnosti jadrových elektrární je síce vysoká, ale vyžaduje si aktívne chladenie vodou, čo môže byť problém zachovať napríklad pri prírodných katastrofách (spomeňme si na Fukušimu). Roztavená soľ nezovrie a nevyparí sa, ostáva chladiacim médiom aj v prípade, že elektráreň prestane pracovať úplne. Jadrový reaktor IMSR so soľným chladením by znamenal aj nižšie náklady, modulovateľnosť, menšie rozmery a univerzálnosť. Cena výroby 1 MWh by mala byť nižšia ako pri výrobe energie z fosílnych palív, biomasy či „štandardného jadra“.

Terrestrial Energy by chcelo uviesť do prevádzky reaktor IMSR do roku 2030, na svojej stránke uvádza 20. roky.

 

 

Malý modulovateľný jadrový reaktor IMSR od Terrestrial Energy

 

 

Terrestrial Energy nie je ani zďaleka jediná firma, ktorá sa zaoberá modernizáciou získavania nukleárnej energie. Ďalšie spoločnosti chcú riešiť najväčšie problémy súčasnej technológie, ktorými sú rádioaktívny odpad, vysoké náklady, spojitosť so zbraňami a havárie. Niektoré z nich spaľujú už existujúci odpad, iné ničia izotopy, z ktorých možno vyrobiť zbrane. V plánoch odborníkov sú tiež malé reaktory s nízkymi prevádzkovými nákladmi.

 

Jadrová energia môže byť skutočne čistou a bezpečnou, ak bude technológia jej získavania vyvíjaná a zlepšovaná. Možnou budúcnosťou je aj akási liberalizácia jadrových elektrární a jej početnejšie využívanie v menších komunitách, dovtedy sa však vedci budú musieť popasovať s množstvom ťažkých úloh spojených s bezpečnosťou. Vieme, že skôr ako za desaťročie to nebude.

 

 

Zdroje:
https://www.wired.com/story/next-gen-nuclear/
https://www.terrestrialenergy.com/