iNSTRID

Nicholas James Bollettieri je americký tenisový tréner s obrovskou láskou k životu, ktorú rád odovzdáva druhým, a s neuveriteľným zoznamom úspechov vo výchove tenistov.

Podieľal sa na tréningu mnohých špičkových hráčov, ku ktorým patria okrem iných Andre Agassi, Jim Courier, Monika Selešová a Mary Pierceová. Pracoval aj s Mariou Šarapovovou, Danielou Hantuchovou, Jelenou Jankovićovou, Nicole Vaidišovou, Sabine Lisickou, Sarou Erraniovou, Tommym Haasom, Maxom Mirným, Xavierom Malissom, Venus Williamsovou, Serenou Williamsovou, Martinou Hingisovou, Annou Kurnikovovou, Marcelom Ríosom, Keim Nišikorim a dva roky trénoval Borisa Beckera.

Nicholas James Bollettieri

Narodil sa v New Yorku 31. júla 1931. Vyštudoval filozofiu na Spring Hill College.

Na začiatku kariéry v 70. rokoch pracoval ako vedúci tenisový tréner v hoteloch a tenisových strediskách.

Nick Bollettieri vytvoril nový koncept tenisovej akadémie pod názvom Tenisová Akadémia Nicka Bolletieriho (Nick Bolletieri Tennis Academy, NBTA), dnes IMG Akadémia. Otvoril ju v roku 1978 v Bradentone na západnom pobreží Floridy na 162 000m2, asi 80km južne od Tampy. NBTA bola prvá veľká tenisová škola, kde hráči aj bývali, čo zmenilo spôsob výučby tenisu medzi dorastencami na vrcholovej úrovni.

Zdravotnícka univerzita v New Yorku (New York College of Health Professions) udelila Bollettierimu v roku 2008 čestný doktorát za prínos vo svete športu, fitness a zdravého životného štýlu.

V roku 2014 ho uviedli do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.

Nicholas James Bollettieri je vo svete tenisu fenoménom a legendou. Podieľal sa na tréningu mnohých špičkových hráčov, ku ktorým patria okrem iných Andre Agassi, Jim Courier, Monika Selešová a Mary Pierceová. Pracoval aj s Mariou Šarapovovou, Danielou Hantuchovou, Jelenou Jankovićovou, Nicole Vaidišovou, Sabine Lisickou, Sarou Erraniovou, Tommym Haasom, Maxom Mirným, Xavierom Malissom, Venus Williamsovou, Serenou Williamsovou, Martinou Hingisovou, Annou Kurnikovovou, Marcelom Ríosom, Keim Nišikorim a dva roky trénoval Borisa Beckera.

Nick Bollettieri pre UnitedLife: Pre mňa je kľúčové rešpektovať šport a svojho súpera.

pýta sa Filip Orth

V tenisovom svete ste veľmi známy. Trénovali ste niekoľko svetových hviezd, ktoré dosiahli prvé miesta v rebríčkoch, či už WTA alebo ATP. Povedzte nám, ako ste sa vlastne dostali k tomuto úžasnému, a predsa veľmi špecifickému športu.

NICK: S tenisom som sa zoznámil ako 16-ročný. Na strednej škole som sa sústreďoval na americký futbal, ten bol mojím hlavným športom. Nehrával som na tenisových turnajoch a nebol som ani v rebríčku. Neskôr som však 4 roky hral tenis za univerzitu Spring Hill College v Mobile v Alabame. Tú som ukončil v roku 1953 a potom som dva a pol roka slúžil v armáde. Bol som nadporučíkom v 187. výsadkovom pluku, kde mi bolo udelené vyznamenanie Master Paratrooper. V roku 1956 ma z armády prepustili so cťou a potom som tri mesiace študoval na právnickej fakulte na University of Miami na Floride. Tenis som začal učiť v North Miami Beach v centre Victory Park za 3 doláre na hodinu. Bolo to ešte v roku 1956, kým som bol na práve – chcel som si privyrobiť. Mal som veľmi málo skúseností aj vedomostí. Bola to naozaj náhoda, že som sa stal tenisovým trénerom.

Založenie vlastnej akadémie na Floride v roku 1978 spustilo vašu hviezdnu tenisovú kariéru. Keď sa po 35 rokoch obzeráte späť – čo bolo podľa vás kľúčové v jej dnešnom úspechu?

NICK: Začal som prvú rezidenčnú akadémiu na svete, pre ktorú som tiež vytvoril tréningový model. Môj prístup bol pre svet nový a získal si veľkú celosvetovú publicitu. Akadémia ostala na čele vďaka našej túžbe byť najlepší a zanieteniu pre šport, aj vďaka úspechom našich študentov a tímovej práci všetkých.

Členovia tenisovej akadémie Nicka Bollettieriho

Jedným z vašich najslávnejších študentov bol Andre Agassi. Je známe, že tréningy nenávidel, ale zápasy hral neuveriteľne. Čo podľa vás z neho spravilo takého skvelého hráča – okrem talentu?

NICK: V Andrem Agassim Boh stvoril človeka s rukami, očami a nohami, ktoré spolupracovali rýchlosťou blesku a s presnosťou hodiniek Rolex. Keď mal 4 alebo 5 rokov, otec mu povedal, nech udiera do loptičky z celej sily a nech sa nestará, či poletí do autu. Takáto agresívna, a predsa premýšľavá mentalita pri úderoch bola kľúčová, spolu s Andreho zodpovedným prístupom k tréningu v neskorších rokoch.

Andre Agassi a Nicholas James Bollettieri

Teraz pracujete s hráčmi ako Kei Nišikori. Trénovali ste niekoľko generácií tenistov – vidíte rozdiely medzi minulými generáciami a tou súčasnou, pokiaľ ide o tenis?

NICK: Kei Nišikori sa talentovými a osobnostnými črtami v mnohom podobá Andremu. Kei má výnimočné nohy a ruky a vynikajúci úder. Má tiež vybraný tím, ktorý mu radí a vytvára mu zázemie. Dnešný tenis je oveľa ofenzívnejší, oveľa silovejší a hráč si nemôže dovoliť nijaké technické slabiny. Telesný tréning, výživa, mentálny tréning, to všetko má väčší význam. Telesné parametre a pohybové schopnosti hráčov sa tiež významne zvýšili.

Čo si myslíte, uvidíme v tenise ešte zlepšenie úderov alebo techniky?

NICK: Dnešní špičkoví hráči musia vedieť zahrať všetko a navyše potrebujú niekoľko výnimočných úderov, ktoré im pomôžu VYHRAŤ, napríklad vražedný forehand alebo veľmi silné podanie. Dnešní hráči majú čoraz lepšie celkové športové schopnosti a predpokladám, že to posunie tenis k hre na celom kurte.

Ktoré pravidlo je v tenise kľúčové?

NICK: Pre mňa je kľúčovým rešpektovať šport a svojho súpera.

Čo je vaším tajným receptom pri tréningu hráčov?

NICK: Mojím úspechom je schopnosť chápať, že nijakí dvaja ľudia na svete nie sú rovnakí a že ak chcete človeka ovplyvniť, musíte ho počúvať a zistiť, čo ho motivuje. Viem hráčov presvedčiť, že „MAJÚ NA TO!“ Navrhujem im menšie úpravy v spôsobe hry, ale ostávam v rámci ich individuálneho štýlu. Úpravy a návrhy sú veľmi jednoduché.

Kto zo všetkých vašich študentov vám je najbližší? Koho ste si obľúbili? Koho kariéru sledujete? Je niekto taký? A prečo?

NICK: Všetci moji študenti sú pre mňa výnimoční a majú špeciálne miesto v mojom živote.

Nick o únave: Môže psychicky zoceliť. Môže byť učiteľkou.

Tenisti – ale platí to nielen pre športovcov – sa môžu naučiť, že únava nemusí byť neprekonateľnou bariérou. Že je to prekážka, ktorá sa dá zdolať. Keď hráte tenisový zápas a ste unavený, uznajte, že ste unavený, ale povedzte si, že nájdete spôsob, ako sa tým pocitom prebojovať. Nech je pre vás výzvou. Počúvajte, hráči tenisu aj všetci ostatní, opakovane sa dokázalo, že pozitívny prístup a mentálne nastavenie vám umožnia prekonať existujúce fakty.

Nikto nie je dokonalý – ani športovci.

Ako ľudské bytosti sme unikátni, lebo sa vieme prispôsobiť mnohým okolnostiam a situáciám. Sme však tiež vydaní na milosť nedokonalému stroju – ľudskému telu. Telo sa ustavične mení. Björn Borg, Martina Hingisová a Chris Evertová akceptovali, že nie sú dokonalí, a plánovali hru tak, aby mali pri zbieraní bodov šance na svojej strane.

Nárast počtu extrémne výkonných mobilných zariadení v posledných dvoch rokoch akceleroval aj trh s interaktívnymi 3D prezentáciami. Technológie ako rozšírená/augmentovaná realita (AR) a virtuálna realita (VR) rastú exponenciálnym tempom a zažívajú nevídaný rozmach. Predpokladá sa, že v blízkej budúcnosti bude každý výrobca chcieť svoj produkt prezentovať, obsluhovať, či aspoň servisovať pomocou mobilného 3D/AR/VR zariadenia.
Ľudské kapacity na výrobu takýchto náročných aplikácií budú, samozrejme, obmedzené, a tak softvér, ktorý dokáže takýto proces zjednodušovať a zároveň znižovať náklady, bude veľmi žiadaný.

Ixworx na prezentácii v Indii na Startup Europe India Network

Slovenská spoločnosť ixworx vyvinula a neustále zdokonaľuje veľmi zaujímavý softvérový nástroj práve na jednoduchú tvorbu interaktívnych 3D aplikácií určených na prezentácie produktov v 3D či na interaktívne 3D manuály.

Nápad na vytvorenie interaktívnych 3D prezentácií a manuálov pre mobilné platformy prišiel na um zakladateľovi Slavovi Hazuchovi v nemocnici. Slavov prvý syn sa narodil, žiaľ, predčasne. Špičková, ale menšia klinika mala síce skvelý inkubátor, no nepoužíval sa príliš často a lekári a obsluhujúci personál hodnú chvíľu nevedeli, ako pristroj správne sprevádzkovať. Začali teda hľadať v 300-stranovej príručke. Slavo si všimol v miestnosti viacero inteligentných zariadení (telefónov, tabletov), a vtedy ho osvietilo. Napadlo mu, aké by bolo užitočné, keby na niektorom zo smartfónov bol inkubátor zobrazený v 3D aj s návodom na spustenie všetkých potrebných funkcií.

A takýchto situácií, kde nás obklopujú čoraz komplexnejšie technológie a prístroje, ktoré musia často ovládať ľudia s iným vzdelaním resp. neprofesionáli, nájdeme každý deň čoraz viac.

Ixworx pri preberaní grantu YoungTech Enterprises 

Keďže Slavo je zakladateľ viacerých herných spoločností, mal už vybudovaný zohraný tím ľudí s vedomosťami o 3D. Z tohto základu vznikol koncom roku 2014 s podporou fondu rizikového kapitálu Neulogy Ventures ixworx. Ixworx získal prvých zákazníkov, pre ktorých vytvoril interaktívne 3D aplikácie k ich produktom. Napríklad pre slovenskú spoločnosť GA Drilling vytvorili interaktívnu 3D aplikáciu pre ich plazmabit technológiu, čím skrátili čas jej vysvetľovania z 20 minút na dve. Pre výrobcu športového automobilu Praga vytvorili interaktívnu aplikáciu, ktorá je prezentáciou, interaktívnym návodom i komunikačnou platformou na servisovanie automobilu.

V ixworx čoskoro prišli pri tvorbe aplikácií na prekážky pri konverzii a optimalizácii 3D dát. Dáta dostávajú od zákazníkov v dátovo náročnom formáte CAD a je potrebné ich konvertovať na jednoduchšie dáta použiteľné na mobilných zariadeniach. Grafikom ručná optimalizácia 3D dát niekedy trvala aj mesiac, čo nie je veľmi efektívne, tak sa začali zamýšľať, ako problém vyriešiť. Rozhodli sa vytvoriť ďalší softvérový nástroj, ktorý 3D dáta od výrobcu zoptimalizuje a zredukuje prácu grafikovi z mesiaca na niekoľko dní – čiže ušetrí viac ako 70% času.

Počas roka 2016 sa augmentovaná realita spopularizovala aj vďaka hre Pokémon GO a predikcie na rast trhu s interaktívnym 3D vo všetkých oblastiach priemyslu predpokladali ešte búrlivejší rast. V ixworx si uvedomili, že software, ktorý vytvárajú pre seba, by bol využiteľný po celom svete.

Aj takto môže vyzerať výsledná prezentácia v 3D.

Tézu o exponenciálne rastúcom trhu potvrdzuje aj nedávna akvizícia spoločnosti Mircosoft, ktorá kúpila firmu Simplygon vyvíjajúcu softvér na jednoduchšiu konverziu 3D dát. Microsoft plánuje softvér používať exkluzívne. Zákazníci Simplygonu sa preto už začali zaujímať o produkt ixworx. Produkt je určený výrobcom akýchkoľvek prístrojov a zariadení vytvárajúcich 3D, AR alebo VR aplikácie alebo agentúram pracujúcich pre týchto výrobcov.
Na trhu momentálne neexistuje priama konkurencia – keďže Slavov tím má značný technický náskok v 3D z herného priemyslu. Hlavný programátor Andrej Vakrčka patrí k najlepším programátorom v herných a 3D enginoch. Tím však nie je len čisto technologický – Martinu Drahošovú, ktorá má na starosti biznis development, zaradili v projekte New Europe, na ktorom spolupracuje aj Google a Financial Times, medzi najlepších 100 inovátorov z krajín strednej a východnej Európy.

Na urýchlenie vývoja a uvedenie softvérového nástroja na konverziu 3D dát na trh ixworx momentálne úspešne uzatvára investičné kolo prostredníctvom investičnej spoločnosti Crowdberry, ktorá ixworx sprevádza získavaním súkromných investorov už po druhý raz.

Ixworx, ilustračná fotografia

Ako ľudia sme prirodzene nároční. Radi vidíme, keď náš spôsob bytia napreduje a stáva sa lepším a, samozrejme, ľahším. Odnepamäti bol primárnym cieľom ľudstva rast, čo znamená, že sme automaticky prestali počítať s akýmikoľvek limitmi. Očakávame, že všetko sa okamžite prispôsobí a často ani netolerujeme inú možnosť.

Jedným z viditeľných príkladov je náš celosvetový problém s veľkosťou populácie. Keď sme si ako ľudia všimli, že naša zem má kapacitné obmedzenia, pripravili sa viaceré opatrenia, ale spočiatku neboli uplatňované dostatočne rýchlo. Nemyslím si však, že obmedzujúce opatrenia a limity nastavené momentálne sú jediným spôsobom, ako efektívne zamedziť extrémnemu rastu populácie. Keďže vo veľkej miere sa táto populačná expanzia objavuje v rozvojových krajinách, v ktorých chýba osveta natoľko, že si to, skrátka, ľudia neuvedomujú, vzdelanie by malo byť prístupnejšie. Uvažujem nad tým, aká dôležitá je zmena mentality ľudí – ukázať im, že nie všetko nové musí byť väčšie a lepšie ako predtým. Neskôr by totiž tento „hlad“ po neustálom raste mohol ohroziť kvalitu a bezpečie ich života, ktorý mali doteraz diametrálne odlišný. Samozrejme, svet musí byť v akejsi rovnováhe, aby si to ľudia osvojili, avšak zmena sa musí najskôr začať u každého z nás.

Môže to znieť utopisticky, ale toto platí nielen pre populačnú expanziu, ale pre všetko, čo sa týka nás ako ľudstva. Napríklad, veľkosť a počet stavieb, naše stravovanie, využívanie energie (voda, elektrina, plyn…), nakupovanie, toto všetko nás ovplyvňuje v značnej miere. Tendencia zvyšovať spotrebu odráža súčasnú spotrebiteľskú dobu, ale to nás neoprávňuje menej šetriť, práve naopak. Postoj je dôležitý – byť tolerantný a zároveň rešpektovať druhých je základom. Znie to jednoducho, a predsa tento postoj u ľudí nevidím často, z čoho sa potom odvíjajú mnohé problémy, či už celosvetové alebo v rámci osobných kruhov.

Ilustračná fotografia

Od narodenia sme prispôsobení žiť s ostatnými ľuďmi, ale často sa tak nesprávame, máme egocentrické postoje a myslíme hlavne na seba. Odmalička každého z nás učili, že človek sa musí postarať najskôr o seba a až potom sa dokáže starať o druhých, avšak myslím si, že by sme nemali zabudnúť, že všetci žijeme v určitom spoločenstve. I keď našou dominantnou ľudskou črtou je pud sebazáchovy, mali by sme sa naučiť nažívať vo väčšej harmónii s ostatnými, vedieť vyriešiť konflikt spôsobom, ktorý vyhovuje obom stranám. Je elementárne, aby vedel človek dostatočne pochopiť druhého, pretože nepochopenie rozdeľuje väčšinu udalostí na pozitívne a negatívne. Komunikácia je absolútnou alfou a omegou vo všetkom, aj pri riešení konfliktov.

Samozrejme, musíme brať do úvahy, že jednou z popredných charakteristík ľudí tohto milénia je práve prežívanie, zdieľanie a užívanie si aj tých najmenších detailov, ktoré nám život prinesie. Možno preto by sme mali takisto pristupovať aj ku každodennej komunikácii. Vedieť komunikovať jednoducho.

Avšak ktovie, možno nám svet prinesie technológiu, ktorá ľuďom zabezpečí všetko na sto percent, a tým vylúči akúkoľvek šancu na výskyt problému alebo konfliktu, finančných kríz alebo nekontrolovateľného populačného rastu. Počítač? Bolo by to jablko hriechu pre ľudstvo? Aj tak by sme stále mali dbať o našu ľudskosť, ktorá by sa nikdy nemala vytratiť z našich životov a skutkov.

V minulosti by mi ani nenapadlo, že pri ceste po Nemecku sa mi podarí skombinovať dva na prvý pohľad nespojiteľné svety – vzducholode a umelý tropický ostrov. Tento vzácny „jav“ sa nachádza v blízkosti hlavnej spojnice medzi Berlínom a Drážďanmi, len 50 kilometrov od hlavného mesta Nemecka.

Projekt umelého tropického sveta s jednoduchým, ale výstižným názvom Tropical Islands je verejnosti pomerne známy. Zistenie, že tento kúsok exotiky v strednej Európe vznikol v niekdajšom hangári pre vzducholode, je už väčším prekvapením. Pri bližšom preskúmaní okolností sa však nápad tvorcov Tropical Islands vybudovať tento malý atraktívny svet na bývalom „parkovisku“ vzducholodí javí ako veľmi rozumný.

Zdroj: Tropical Islands Press

Hangár bol vybudovaný tak, aby bez problémov prijal relatívne veľké vzducholode. Mal teda obrovskú poloblúkovú konštrukciu s megastrechou s rozlohou 70 tisíc štvorcových metrov, ktorá musela zvládať nápory snehu či dažďa. Vzducholode na svoje miesto odpočinku „doplávali“ cez obrovské 600-tonové dvere. Celkovo sa na výrobu pôvodného hangáru – súčasného tropického raja – použilo 14 tisíc ton ocele. Hangár je po úpravách pre potreby Tropical Islands dlhý úctyhodných 360 metrov, 210 metrov široký a 107 metrov vysoký, čo znamená, že by sa do jeho útrob mohlo zmestiť 8 futbalových ihrísk, postaviť Socha slobody či vodorovne položiť Eiffelova veža.

Tropical Islands je najväčším dovolenkovým rezortom tohto typu v Európe. Návštevníkom ponúka tropický zážitok v miernom podnebnom pásme 24 hodín denne. Hovorí sa, že ak nepríde Mohamed k hore, príde hora k Mohamedovi. Ošúchaná fráza platí na sto percent, pokiaľ ide o Tropical Islands a Európanov. Počasie v strede Európy často nebýva ideálne, tobôž nie tropické. Zažiť exotiku takpovediac „na vlastnej koži“ túži nejeden obyvateľ týchto končín. Mnohí ľudia si však na pobyt vo vzdialených krajinách nedokážu nájsť voľný čas. Tropical Islands je v tomto prípade ideálnym riešením.

Zdroj: Tropical Islands Press

Ako to v skutočnosti vyzerá vo vnútri tropickej pologule? Konštantná teplota vzduchu 26 stupňov, 50 tisíc exotických rastlín v umelo vytvorenom pralese, Tropical Sea – gigantický bazén s rozlohou štyroch olympijských a piesočnatá pláž. Najväčší komplex sáun a toboganov v Európe, atrakcie pre deti v detskom raji, minigolf či nákupná zóna – to sú ďalšie lákadlá. Návštevníci sa, samozrejme, nemusia báť hladu. Bojujú tu proti nemu viaceré bary, reštaurácie, kaviarne, barbecue bufety, ale i palacinkáreň. Komu na spoznanie Tropical Islands nestačí jeden deň, môže sa ubytovať priamo v ňom, respektíve v blízkom okolí. Zaujímavou atrakciou je aj vonkajšia časť nazvaná Amazonia s vodným svetom, veľkým bazénom a upraveným okolím.

Takže ak máte chvíľku čas a chuť užiť si atmosféru tropického sveta, vyberte sa do Tropical Islands v Nemecku. Nemám obavy, že by ste sa tam nudili. Skôr naopak…

Zdroj: Tropical Islands Press

Číne, ktorá sa stala najväčšou svetovou ekonomikou, sa darí presadzovať vlastnú etapu globalizácie. Odmietnutie medzinárodných dohôd o transpacifickom spoločenstve s Áziou (TPP) a transatlantickom pakte s EÚ (TTIP) zo strany USA jej vytvorilo nový manévrovací priestor.

V roku 2014 ČĽR prezentovala novú rozvojovú stratégiu Jeden pás, jedna cesta (One Belt, One Road, OBOR). Očakáva prepojenie ekonomického potenciálu krajín nachádzajúcich sa na trase bývalej Hodvábnej cesty a využitie synergických efektov. Prostredníctvom zmien medzinárodných logistických sietí a ciest sa majú vytvoriť prepravné kanály, zvýšiť ich kapacita a generovať obrovské úspory nákladov. Pozitívny efekt sa očakáva od prieniku čínskych firiem do ďalších ázijských krajín i na európske trhy. Pokiaľ je doteraz väčšina exportu ČĽR závislá od logistických liniek vedúcich cez USA, Panamský a Suezský kanál, čo automaticky znamená pomalšiu a drahšiu prepravu, potom nové železničné koridory cez Irán, Turecko a Grécko celý proces zjednodušujú.

Pred rokom sa dobudovala železnica z Pekingu do Teheránu a súbežne rýchlodráha z Belehradu do Budapešti. Medzitým Čína odkúpila dôležité prekladisko tovaru prichádzajúceho cez Suez v gréckom prístave Pireus. Jeho prepojenie po železnici do Belehradu sa pripravuje. Perspektíva aktivizácie tzv. severnej námornej Hodvábnej cesty z prístavov v Šanghaji, Ningbo a Nankingu cez Beringov prieliv a okolo Ruska do severnej Európy by eliminovala význam USA, pokiaľ ide o čínske reexporty. USA by stratili významné zdroje plynúce z dopravy, ale aj faktickú kontrolu na celým ázijským obchodom.

Pri skúmaní uvedených súvislostí nemožno stratiť zo zreteľa, že sú súčasťou rozvojovej doktríny Číny týkajúcej sa jej budúceho postavenia vo svete. Odborníci poukazujú na to, že rozhodujúcim prvkom v úspešnom dlhodobom napredovaní Číny je práve efektívna rozvojová stratégia, vytvárajúca funkčnú symbiózu pri prepájaní komparatívnych výhod krajiny s vývojom v medzinárodnom prostredí. Čína investovala do Hodvábnej cesty už 40 mld. USD, čo pomohlo zvýšiť vývoz do Kazachstanu, Iránu a Turecka o pätinu.

Očakávaná trasa iniciatívy OBOR. Zdroj: Xinhua. 2016. In: http://en.xfafinance.com/html/OBAOR/

Jej budovanie sprevádza znateľný rast investícií do okolitých krajín. Sústreďujú sa na oblasť strategických surovín, ktoré sa do podoby koncentrátov formujú v domácich prevádzkach, aby ich import bol dopravne efektívny. Významné sú tiež iniciatívy Ázijskej investičnej banky (AIIB) združujúcej kapitál aj z viacerých európskych krajín. Vyše 100 mld. US dolárov dáva priestor na financovanie infraštruktúrnych projektov, akým je aj OBOR. Okrem toho, participácia väčšiny ázijských krajín na lukratívnom podnikaní Číny zabezpečuje politickú podporu a otupuje pocit dominancie čínskych ekonomických záujmov pri ich realizácii. V týchto súvislostiach je zaujímavá pozícia spoločnej iniciatívy ČĽR so 16 krajinami strednej a východnej Európy SVE 16+1. V jej rámci sa pripravuje spoločný fond na podporu investičných projektov, ktoré by umožnili aktívnejšiu participáciu týchto krajín na zahraničnoobchodných zámeroch Číny. Tá do projektu vloží cca 10 mld. US dolárov. Predpokladá, že vytvorí produkčné kapacity pomáhajúce pokryť rastúci dopyt čínskych spotrebiteľov po výrobkoch európskej proveniencie. Zároveň by sa protidodávkami optimalizovali prepravné náklady na Hodvábnej ceste.

V inom svetle možno v týchto súvislostiach vidieť snahu čínskej štátnej spoločnosti Heesteel o odkúpenie US Steel Košice. S ňou totiž získava konečnú stanicu širokorozchodnej trate, ktorá v rámci Transsibírskej magistrály prepája ČĽR so SR (EÚ). V prípade úspešného zavŕšenia tejto transakcie by mohli čínski oceliari ochranné bariéry EÚ pred lacným dovozom tohto materiálu z Ázie legálne obísť a dostať sa tak k zákazkám európskych automobiliek. Je zrejmé, že oceľ by mohli nasledovať cement, hliník a iné vstupy, u ktorých môže Čína uplatňovať svoje komparatívne výhody, hlavne cenu práce a energií. Úspech iniciatívy OBOR bude závisieť od viacerých faktorov globálneho a regionálneho charakteru. Je však zrejmé, že v ich rámci bude EÚ alebo krajiny SVE „ťahať za kratší koniec“. Otázne je len, do akej miery a ako dlho.

„Osud národov (štátov) a podnikov je vzájomne prepojený, čo je trend, ktorý posilnila komunikácia a globalizácia… Ako štáty, tak aj podniky žijú vo svete konkurencie, ktorý mení svoje pravidlá hry. Hranice medzi krajinami strácajú význam, idey, hodnoty i skúsenosti sa voľne pohybujú od jednej krajiny k druhej. Pojem konkurencieschopnosť je teda výsledkom novovznikajúceho prostredia: nazerá na štáty a podniky z globálnejšieho a ucelenejšieho – holistického pohľadu. Ten je definovaný ako sklon prírody vytvárať organizované celky predstavujúce viac než sumu prvkov, z ktorých sa skladajú.“

–  S. Garelli

História ľudstva sa posúva vpred rôznymi vývojovými stupňami. Každá epocha mala svoj hnací motor – vynález, ktorý umožnil obrovský skok vpred. Súčasná digitálna epocha sa začala oveľa skôr, ako sme dnes možno ochotní pripustiť.

Prechod z doby analógovej do digitálnej sa udial v rokoch 1950 – 1970. Predchádzali jej poľnohospodárska a priemyselná revolúcia, obe poznamenané analógovou dobou. Digitálna éra je vývojovým štádiom ľudstva, ktoré sa začalo ako doba informatizácie.

Je viac než zrejmé, že súčasným motorom rozvoja je internet.

Internet, pôvodne vyvinutý pre vojenskú komunikáciu, následne vnikol do života ľudí tak rýchlo,  že sme si to ani riadne nestihli uvedomiť.

Evolúcia dospela do štádia, kedy je motorom vývoja internet.

Organizácia ARPA, založená v čase studenej vojny v USA, vyvinula v r. 1957 komunikačný protokol komunikujúci medzi viacerými vzdialenými počítačmi. O vyše desaťročie neskôr, v roku 1969, sa štyri univerzity v USA navzájom spojili v sieti s názvom ARPANET. Už v roku 1972 vyvinuli systém komunikácie medzi viacerými ľuďmi, ktorý dnes poznáme ako email. Jeho vtedajšie využitie bolo obmedzené a až ďalší vývoj umožnil komunikáciu kompatibilnú s inými počítačmi. V roku 1982 bol vyvinutý jazyk na komunikáciu TCP/IP, a následne vznikol internet.

A vývoj pokračoval.

V roku 1989 Tim Berners Lee prišiel na nový spôsob výmeny informácií pod názvom http (hypertext transform protocol). Do roku 1993 sa internet používal zväčša na vedecké účely. Prelomovým bolo prepojenie vlád, inštitúcií a veľkých komerčných spoločností, ktoré sa začali etablovať na internete.

V súčasnosti hádam neexistuje spoločnosť, ktorá by nemala svoj profil aj online. Isto poznáte novodobé príslovie – keď vás Google nepozná, akoby ste neexistovali. Cez internet dávame na známosť, že existujeme, kde sa nachádzame, či aké máme otváracie hodiny. Pomocou tejto platformy zdieľame informácie o našej ponuke, cenách alebo pomocou nej hľadáme nových pracovníkov. Je to nový informatívno-komunikačný kanál medzi ľuďmi, ktorý nemá hranice. Sme schopní komunikovať s kýmkoľvek a kedykoľvek. Internet nám rozšíril možnosti a zbúral hranice. Čokoľvek sa nám v minulosti zdalo nemožné, dnes nám to internet umožňuje. Zbližuje ľudí, kontinenty a názory.

Čo to pre nás znamená a kam tento vývoj smeruje? Rozširovanie ponuky predaja tovarov a služieb na webe rastie rovnako rýchlo ako počet jeho užívateľov. Existuje viacero svetových programov, ako dosiahnuť čo najväčšiu penetráciu internetu. Motorom je nielen rozširujúca sa sieť a poskytované služby, ale aj rozmach rôznorodých užívateľských zariadení, ako sú PC, notebook, telefóny a tablet.

Aktuálne je najrozšírenejším zariadením na prístup do siete smartfón so 72% podielom na trhu v r. 2015, nasledovaný tabletom s 15% podielom.

Geologická časová špirála, ilustračná fotografia.

Podľa môjho názoru v budúcnosti transformácia technológii výrazne ovplyvní naše životy a vstúpi do súkromného života každého z nás. Poďme sa pozrieť na to, čo nás z môjho uhla pohľadu čaká.

Prepojenie digitálnych zariadení bude čím ďalej komplexnejšie a rýchlejšie. Ekonomicky najsilnejšou krajinou nebude tá, čo bude veľa vyrábať a veľa vlastniť, ale krajina, ktorá bude technologicky najvyspelejšia. Informácie a rýchlosť sa stanú ďalším krokom k výhodám, ktoré budú krajiny posúvať vpred.

Schopnosť tvoriť vyspelé technológie a napredovať budú základným predpokladom úspechu. Vzdelanie ľudí nadobudne veľmi vysokú úroveň. Technológie to umožnia všetkým kategóriám ľudstva vzhľadom na ich dostupnosť.

Virtuálna realita splynie s reálnym životom, stane sa jeho súčasťou. Jazyky a zvyky národov nebudú pre nás cudzie,  pretože technologické systémy implementované do mobilných zariadení nám zmažú akékoľvek rozdiely a nedorozumenia medzi jednotlivými skupinami.

Služby budeme nakupovať v takzvaných balíkoch, ktoré nám umožnia vybranú službu čerpať počas určitého stanoveného obdobia. Nebude nutné investovať veľké čiastky na ich implementáciu, všetko bude ponúkané vo virtuálnej realite. Tak ako dnes cesty a diaľnice majú svojich údržbárov a potrebujú opravy, tak aj technologické cesty budú tým viac potrebovať údržbu, správu a poriadok, čím viac budú využívané. Garantom bude úrad na dohľad nad zneužívaním toku informácií. Tak ako dnes máme políciu na dodržiavanie zákonov, virtuálna polícia bude odhaľovať akékoľvek porušenia, ktoré by boli v rozpore so systémom a jeho použitím.

Finančný systém ako taký zanikne, digitálne meny (nie jedna, ale viaceré), ktoré vznikajú už dnes (napríklad bitcoin), nahradia štandardné meny a budú kontrolovaným systémom riadenia ekonomiky. Bankový systém prejde transformáciou, determinácia miesta pôsobenia stratí zmysel, všetko bude voľné a bude ponúkané všade. Inflácia bude riadená tak, aby korelovala s počtom vyrobeného resp. žiadaného tovaru. Tovar sa bude robiť „just in time“ (ako dnes autá na zákazku), čím sa odstránia skladové zásoby.

Základy obchodných spoločností, ktoré dnes tvoria jadro svetovej ekonomiky, sa zmenia. Budú to hybridné útvary s akýmsi “jadrom” a naň budú nadstavovať útvary, ktoré budú vznikať, rozvíjať sa a zanikať vo veľkej rýchlosti podľa požiadaviek ekonomiky, dopytu a ponuky, ako ich budú určovať technológie. Ak sme dnes zvyknutí na obrovské giganty, tak v tomto zmysle existovať nebudú. Budú to veľké celky s nezávislým riadením, ktoré umožnia tvoriť v krátkych časových úsekoch s veľkým rizikom neúspechu.

Pokiaľ dostane systém pod kontrolu dopyt, výroba a služby budú presne nastavené na potreby dopytu. V tom okamihu dosiahneme vysokú úroveň efektivity, ktorú bude riadiť všeobecný algoritmus finančného sveta a obchodu. Inflácia a deflácia, ako ich dnes poznáme, zaniknú. Vyššie spomenuté prvky znemožnia vyrábať na sklad alebo vytvárať viac finančných nástrojov, ako je reálna potreba.

Ľudská práca sa obmedzí na tvorenie technológií a všetko ostatné prevezmú stroje, či už technického, alebo biologického pôvodu. Budúcnosť, ktorá nás čaká, odstráni bariéry nepochopenia, odlišností a konfliktov. Napriek vyspelej technológii  v konečnom dôsledku rozvoj budeme stále riadiť my – ľudia.

Futuristický dizajn, vyspelá technika v interiéri, vysoká miera bezpečnosti a obrovský priestor pre posádku a jej batožinu. Nový Grand Scenic je veľkolepý automobil, ktorý stanovuje nové štandardy pre vlastnosti rodinných vozidiel.

Do kategórie automobilov MPV dnes výrazne zasahujú stále populárnejšie crossovery a kompaktné SUV, ktoré sú skĺbením niekoľkých typov automobilov do jedného praktického celku. Stále je však dopyt aj po tradičných rodinných vozidlách a nový Grand Scenic sa môže bez váhania postaviť do ich vedenia.

DIZAJN

Nová generácia automobilov radu Scenic nebola prekvapením, pretože tradične zdvihla latku kvality a výbavy, ponúkla modernú interpretáciu dizajnu rodinného vozidla a súčasne sa predstavila v dvoch variantoch. Základný Scenic je už sám o sebe dostatočne veľký, Grand je však ešte o 23 centimetrov dlhší a v jeho interiéri sa usadí až sedem ľudí. Dômyselné spracovanie sklápania sedadiel vytvára mimoriadny batožinový priestor, s ktorým bude radosť prevážať aj väčšie kusy nábytku.

Renault vo svojich vyjadreniach k novinke nešetrí chválou. Vraj má revolučný dizajn, my sa však prikláňame skôr k prívlastku evolučný. Je pravda, že v porovnaní s poslednou generáciou z roku 2013 sa Grand Scenic výrazne vylepšil a stáva sa tak vážnym konkurentom pre všetkých rivalov, ktorí dnes na poli rodinných MPV slávia úspechy v predajoch.

INTERIÉR

Grand Scenic je vybavený siedmimi sedadlami, ktoré sú v strednom rade spojené. Nie je to však tradičná čalúnená lavica, bočné vedenia a hlavové opierky sú také rozmerné, že budia dojem samostatných oddelených sedadiel. Nepochybne atraktívnou možnosťou je funkcia Multi-Sense, ktorou sa dá personalizovať atmosféra v interiéri.

Predná časť interiéru je orientovaná na vodiča, avšak všetky ovládacie prvky sú dostupné aj spolujazdcovi. Stredová konzola je priam kuriózna, pretože je nápadne oddelená od palubnej dosky a jej displej je orientovaný na výšku. V tejto konzole je spolu s dotykovým displejom rozhrania R-Link 2 a mechanickými ovládačmi aj páka prevodovky s moderným jednoduchým dizajnom. Vodič má k dispozícii multifunkčný volant, elektrické nastavenie sedadla, mohutnú lakťovú opierku so zabudovaným odkladacím priestorom a kombináciu analógových a digitálnych ukazovateľov na prístrojovej doske.

TECHNOLÓGIE A BEZPEČNOSŤ

Zaujímavosťou je, že všetky varianty nového Renault Scenic sú postavené až na 20-palcových kolesách. Rovnako nie je všedné, aby mali MPV v štandardnej výbave funkcie automatického núdzového brzdenia a detekcie chodcov. Nový Scenic je v tom dokonca prvý vôbec a jeho systém funguje v rýchlostiach od 7 do 60 km/h. Automobil tiež dokáže upozorniť na vybočenie z jazdného pruhu a na prílišné priblíženie sa k inému vozidlu, čomu prispôsobuje rýchlosť (adaptívny tempomat), sleduje objekty v slepom uhle, kamerou a radarom sníma okolie počas parkovania a dokonca umožňuje funkciu automatického parkovania len s minimálnou účasťou vodiča (musí iba stláčať pedále). Toto všetko sú základné predpoklady na autonómnu jazdu, avšak v rodinnom MPV predstavujú opatrenia pre celkové zvýšenie bezpečnosti.

Nový Renault Scenic a Grand Scenic vstupujú na trh, ktorý žiada ekologickejšie automobily dôraznejšie než kedykoľvek predtým. Aj preto sa výrobca prispôsobuje dopytu a novinku predstavuje aj s možným hybridným pohonom, v ktorom slabší elektrický motor asistuje benzínovému. Scenic Hybrid Assist sa nebude dať dobíjať káblom, energiu bude čerpať najmä z rekuperácie pri spomaľovaní a brzdení. Dnes však tento hybridný pohon v ponuke slovenského predajcu nefiguruje. Novinka sa u nás dodáva s benzínovými motormi Energy TCe 115 a 130 a naftovými Energy dCi 130, 160 a dCi 110.

Rada dávam mojej mysli podobu záhrady. Jej formu a vzhľad tvorí suma mojich myšlienok. Ako pri reálnej záhrade; zavážia každodenné akcie, avšak vidno aj dlhodobú starostlivosť. Pri takej malej rekapitulácii jedného dňa viem, ako moja záhrada vyzerá. Pozriem sa v kľude späť, ako vyzeral môj deň. Kto v ňom bol? Bola v ňom radosť? Čím som sa zaoberala?

Myšlienky stresu (čo všetko ešte musím), hnevu (ako kto šoféruje), odporu (vrrr) sú ako holá, neúrodná pôda; s metaforickou kopou hnoja a močovkou hneď vedľa. Kto by sa už len chcel zdržiavať na takom mieste. Rýchlo zapnúť telku, vybrať knižku alebo niečo nakúpiť. Konečne odtiaľ preč. Oddych. Vždy si vtedy predstavím, že sa zo mňa stal malý záhradníček, a začínam sa o tú záhradu starať. Zvažujem, akými témami, spomienkami i myšlienkami sa zaoberám. Zvažujem, akým spôsobom sa nimi zaoberám. Všímam si, ako sa pritom cítim.

Koho do svojej záhrady vpúšťam. Čo do nej vedome vysádzam. Konám, a myslím pritom na svoju záhradu. Spraviť iného človeka troška šťastnejším je ako vysadiť záhon voňavých kvetov. Požehnať stromom, skalám a oblakom; a v záhrade mojej mysle pribudlo jazierko s rákosím.

Spočítavanie mojich požehnaní (vďačná za slnko na tvári po dňoch; vďačná, že mám okolo seba takých krásnych ľudí; vďačná, že mi už chutí káva bez mlieka, a vďačná, že dnes miesto čokolády chrúmem už tretiu mrkvu) – to je ako mať v tej záhrade každý deň hojdaciu sieť, štebot vtáčikov, kvitnúce čerešne a zrelé jahody.

Nie náhodou slávime Deň matiek uprostred mája, mesiaca kvetov, lásky a Matky Zeme; akoby jedno mohlo existovať bez druhého. Matkino náručie je len jedno. Bez neho by sme neboli tu. Silné korene umožňujú záhradám zrodiť nový život.

A viete, o sa ešte deje v pekných záhradách? Rady tam prichádzajú múzy.

(Písané sediac v mojej zimnej záhrade, kde už jar visí vo vzduchu.)

Článok je editoriálom k najnovšiemu vydaniu magazínu UnitedLife (vydanie č.9, jar/leto 2017)

Opera nie je pre každého. Lenže aj tí, ktorí jej nevedia celkom prísť na chuť, musia vedieť oceniť jej spoločenskú, historickú a umeleckú hodnotu. V spolupráci s Operou SND prinášame 10 zaujímavých faktov, ktoré možno aj vás prinútia prehodnotiť pohľad na tento náročný hudobno-dramatický žáner.

#1 Operní speváci nikdy nespievajú na playback a dirigent musí byť multiinštrumentalista.

Speváci v opere nespievajú na plejbek, a to napriek tomu, že sa hrá so živým, neraz veľmi silne znejúcim orchestrom. Umožňuje im to špeciálna technika spevu, ktorá využíva prirodzené rezonátory v ľudskom tele. S orchestrom spevákov koordinuje dirigent. Ten musí byť nielen hudobne zdatný, ale musí dobre poznať možnosti jednotlivých nástrojov, techniku hrania na nich – i techniku operného spevu. Operný dirigent študuje titul nielen s orchestrom, ale aj so samotnými spevákmi.

#2 Máloktorý operný dom (tzv. „kamenné“ divadlo, teda divadlo so stálou prevádzkou) hrá tie isté predstavenia viackrát v jednom týždni.

Repertoár je rozsiahly a musí vedieť diváka zaujať – speváci tak počas jedného týždňa neraz spievajú diela z obdobia baroka – v Opere SND nedávno Vivaldiho, potom hudbu klasicizmu (povedzme W. A. Mozarta), opery z 19. storočia (teda významných tvorcov obdobia romantizmu, najčastejšie túto epochu zastupuje iste Giuseppe Verdi), či skladateľov z 20. storočia, v repertoári Opery SND v tejto sezóne zastúpených napríklad Leošom Janáčkom. Preto sa tituly často oprašujú, aby ich speváci stále ovládali.

#3 Aktuálny repertoár opery tvorí niekoľko desiatok titulov.

Repertoár by mal obsahovať tituly z rôznych období a rôznych proveniencií. Vo svojom opernom dome sa tak môžete zoznámiť s históriou prostredníctvom hudby a dramatických príbehov, ktoré boli a sú populárne mnoho desaťročí, alebo dokonca storočí – v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, Rusku…

#4 Sú tituly, ktoré „musia“ byť súčasťou repertoáru.

Pretože diváci si ich vždy znova a znova žiadajú. K takýmto titulom iste patria verdiovské „trvalky“ ako Nabucco či La traviata alebo Rigoletto, Pucciniho Tosca, Bohéma či Turandot, ale napríklad aj Bizetova Carmen.

#5 Každá nová inscenácia sa v hereckom priestore skúša päť až šesť týždňov, hudobne však oveľa skôr.

Popri normálnej prevádzke, ktorá zahŕňa bežné predstavenia, prídu speváci do práce ráno, rovnako ako herci alebo tanečníci – a často skúšajú až do neskorého večera. V hlave nosia množstvo partov vo viacerých jazykoch a pamätať si musia desiatky hereckých akcií. Spev je namáhavou činnosťou a vyžaduje si psychickú i fyzickú zdatnosť, a teda aj starostlivosť o zdravie.

Otázka, ktorú spevákom občas niekto položí – „čo robíte po celý deň, keď predstavenie je až o siedmej“ – celkom iste nie je opodstatnená.

#6 Operný riaditeľ môže zobrať len máloktorého speváka.

Pri výbere spevákov musí vedenie opery postupovať nanajvýš obozretne a prihliadať nielen na kvalitu hlasu a spevácky odbor a techniku, ale aj na ostatné schopnosti speváka. Opera je hudobno-dramatické dielo, a tak adept musí byť aj výborným hercom s osobitou charizmou.

(foto: Jozef Barinka, SND)

#7 Premiéry sa plánujú viacero rokov dopredu.

Skladbu repertoáru na isté obdobie dramaturgia súboru vytvára niekoľko rokov. Treba naplánovať nesmierne veľa vecí – nielen to, čo sa bude hrať, ale aj kto bude titul inscenovať a kto interpretovať. Vedenie musí svoj súbor poznať mimoriadne dobre, aby vedelo repertoár správne budovať. A musí mať dobrý prehľad aj v ponuke externých umelcov, ktorí sa môžu stať spolupracovníkmi súboru.

#8 Operný spevák si musí repertoár budovať podľa povahy hlasu, tzv. hlasového odboru.

Byť operným spevákom a nájsť si ideálny repertoár nie je jednoduché, pretože o vašom zaradení nerozhoduje len kvalita spevu, či spevácka technika, ale aj intonačný rozsah, farba hlasu a ďalšie jeho parametre.

Historická budova SND, pútače na operu Vec Makropulos

#9 Ak ste operný spevák, môžete hosťovať kdekoľvek.

Teda pokiaľ ste taký dobrý, že vás tam pozvú. Hudobný obsah a text opery sa totiž nemení – odlišné sú len inscenácie a kvalita umeleckého predvedenia. Ak aj dochádza k menším úpravám, tak režisér a dirigent nezasahujú do podstatných vecí.

#10 Opera je rovnako aktuálna ako napríklad činohra.

Námety operných diel totiž zväčša vychádzajú zo známych dramatických predlôh. Otella si môžete pozrieť ako Shakespearovu hru v činohre, ale aj ako Verdiho operu, a napríklad príbeh o princeznej Turadnot nemusí uvádzať len operný súbor ako dielo Giacoma Pucciniho, ale aj činohra ako pôvodnú dramatickú predlohu od Carla Gozziho. Sú to príbehy zväčša s nadčasovým posolstvom. Dôkazom toho je napríklad aj najnovšia premiéra opery Židovka v Opere SND, ktorá sa bude konať už o pár dní. Toto dielo sa zaoberá neznášanlivosťou, ktorá môže niekedy vychádzať aj z odlišnosti vierovyznania.

Bohema (foto: Barinka, Hornykova, Juhasz)

Popri kariére sólového tanečníka vyštudoval dve vysoké školy. V súčasnosti je už štvrtú sezónu riaditeľom Baletu SND. V rozhovore sa dozviete, v čom spočíva náplň jeho práce, ale aj to, akým spôsobom pristupuje k budovaniu značky našej prvej tanečnej scény.

Čo vás viedlo k tomu stať sa šéfom Baletu Slovenského národného divadla?

Pán generálny riaditeľ SND Marián Chudovský mi zatelefonoval, stretli sme sa a dohodli, že nastúpim do funkcie riaditeľa Baletu SND. Vždy som si vážil možnosť pracovať v SND, najprv ako interpret a teraz ako riaditeľ baletu. A príležitosť mať opäť tú česť ma priviedla k tomu, aby som ponuku prijal.

Nenastúpili ste v najjednoduchšom období – čo ste si určili ako prioritu?

Je v zásade jedno, kedy nastúpite. Okolnosti neboli veľmi optimistické, ale vyrovnali sme sa s nimi pomerne rýchlo. Bolo nevyhnutné riešiť tri priority: budovanie a stabilizáciu súboru interpretov, orientáciu repertoáru na historický odkaz klasického baletu a súčasné diela, ako aj uvádzanie originálnych projektov.

Veľa ľudí ani netuší, v čom spočíva práca riaditeľa súboru – vedeli by ste im priblížiť náplň svojej práce?

Skutočne len priblížiť, pretože jej obsahom je veľmi veľa vecí, ktoré treba usmerňovať, kontrolovať alebo priamo vytvárať. Komunikujem s ľuďmi osobne i prostredníctvom emailu v súvislosti s riadením práce v súbore a s plánmi do budúcnosti. V prípade nevyhnutnosti cestujem za potenciálnym partnerom dohodnúť detaily. Hľadám cesty k ešte lepšiemu vzťahu s verejnosťou, aby sa o Balete SND vedelo viac a iným spôsobom ako doteraz. Všetko stojí na kvalitnej komunikácii, na korektnom, ale tvrdom dohodovaní, prípadne diplomacii pri hľadaní riešenia existujúcich problémov. Bez kolektívu spolupracovníkov by to všetko riaditeľ sám nezvládol.

Cosmina M. Sobota – Zaharia (Odetta), Jozef Dolinský ml. (Princ, Prinz, Prince Siegfried)

V jednej sezóne ste uviedli 3 svetové premiéry a každá bola úspešná. Ktorá bola z vášho pohľadu najkomplikovanejšia, ktorá priniesla najviac stresu?

Sezóna svetových premiér bola výsledkom viacročných príprav dvoch projektov a jednej zmeny vynútenej rozpočtovými opatreniami. Vzhľadom na to, že sme nechceli prísť o termín premiéry, museli sme jeden z projektov vytvoriť v „skrátenom konaní“. Rozsahom prípravnej a realizačnej fázy bol najnáročnejší Nižinskij. Akokoľvek kvalitne by ste projekt pripravili, stresovým situáciám sa nevyhnete. Môžete predvídať množstvo faktorov a snažiť sa ich eliminovať, ale aj tak sa nájde niečo iné, na čo nemáte dosah. Samozrejme, musíte to riešiť rýchlo a kvalitne.

Ako dlho trvá príprava jednej premiéry? Pre súbor sa začína skúšobným procesom, kedy sa začína pre vás?

Príprava sa pre nás začína v okamihu, keď sa rozhodneme produkciu zaradiť do dramaturgického plánu. Na to, aby ste ju v ňom ukotvili, potrebujete záruky a dohovory oveľa skôr, ako ho začnete zostavovať. To prakticky znamená, že dnes rokujeme o tvorbe, ktorá sa viaže na sezónu 2018/2019 a ďalej.

Na čo všetko musíte myslieť, čo všetko musíte naplánovať?

V prvom rade musíte mať cieľ a stratégiu, ako sa k nemu dostať. Je to ako v každej firme. S tým rozdielom, že divadlo má svoje špecifické poslanie a funguje v istom kultúrnom kontexte. Zaväzuje sa kontraktom voči verejnosti a dostáva na svoju činnosť rozpočet, ktorého súčasťou sú aj výnosy z predaja vstupeniek. V plánovaní sa pohybujete medzi tým, čo verejnosti chcete ponúknuť, a ako, za čo a s kým to chcete vytvoriť. Preto strategické plánovanie obsahuje napríklad aj plánovanie personálneho obsadenia súboru interpretov, potom propagáciu smerom von i dovnútra „firmy“. Samé suché teoretické veci, bez ktorých sa však dnes nepohnete vpred. Nezabúdate na sezóny predošlé, lebo v nich máte informácie, ktoré vám pomáhajú manévrovať v budúcnosti. Hovorí sa tomu kvalifikovaný odhad. V dramaturgickej, rozpočtovej i v oblasti ľudských zdrojov. Neboli by sme však umelcami, keby sme do divadelného sveta nechceli dostať istý podiel „mágie“, takže pripúšťam istý podiel intuície.

Foto: 4men, A. Faraonov, SND

Musíte riešiť aj nepríjemné situácie, ktoré nastanú. Vedeli by ste vybrať jednu, možno veselšiu príhodu, ktorá súvisí s prípravou?

Zo spleti informácií vznikajú občas celkom zábavné situácie. Pri organizácii jedného galakoncertu si režisér podľa mena myslel, že účinkovať bude môj otec – nebol si istý, ako to otec so siedmimi krížikmi na chrbte zvládne na javisku. Obom sa nám uľavilo, keď sme zistili, že odrážka v texte posunula moje meno na stranu účinkujúcich namiesto organizátorov podujatia.

V máji Balet SND uvedie premiéru titulu Romeo a Júlia – Tak ako včera… v choreografii Natálie Horečnej. Na čo sa môžu diváci tešiť?

Prichádzame s projektom, ktorý konkrétne zobrazuje známy príbeh, ale vyjadruje sa aj k otázkam, ktoré sú zvlášť v súčasnosti mimoriadne dôležité. Samozrejme, to všetko v Shakespearovi bolo a je, ale výrazovými prostriedkami súčasného tanečného divadla, rukopisom vlastným Natálii Horečnej chceme ešte naliehavejšie pripomenúť, aká dôležitá v živote človeka je láska. Prikloniť misku váh na stranu dobra je povinnosťou každého z nás.

Vstupenky si môžete zakúpiť on-line na stránke www.snd.skalebo v našich pokladniciach. Pokiaľ uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289 alebo e-mail rezervacie@snd.sk.

Jozef Dolinský ml. (foto: SND)