Instrid je nezávislé digitálne médium, ktoré vzniklo z potreby prinášať čitateľom to, čo v tradičných spravodajských kanáloch často chýba – širší kontext, zaujímavosti zo sveta, neprehliadané témy a originálny pohľad na aktuálne dianie. Zameriavame sa na kvalitný, pútavo spracovaný obsah, ktorý čitateľovi ponúka viac než len povrchné titulky.
Značka Philip Morris dnes na tlačovej konferencii v Design Factory v Bratislave podrobnejšie predstavila produkt, ktorý predáva na Slovensku už dva mesiace a v Česku ešte dlhšie. Tvrdí, že ide o revolučný produkt, ktorý kombinuje pôžitok z fajčenia klasických cigariet so skúsenosťou s elektronickými cigaretami, pričom škodlivé látky redukuje až o 90 percent.
IQOS, nová generácia cigariet, reprezentuje aktuálnu víziu firmy pre budúcnosť bez dymu. IQOS pritom skutočne žiadny dym neprodukuje, na chemickú reakciu uvoľňujúcu nikotín a chuť z tabaku nevyužíva spaľovanie, ale iba zahrievanie. Náplne nie sú tekuté so syntetickým nikotínom, ale plnohodnotný tabak. Napriek tomu sa predstavitelia Philip Morris bránia tvrdeniu, že ide o cigarety – radšej ich chce nazývať tabakovými náplňami.
Fajčenie s pravým tabakom bez dymu
Andrea Gontkovičová, riaditeľka oddelenia produktov so zníženým rizikom, tvrdí, že aj napriek drastickej regulácii tabakového priemyslu sa spotrebiteľské správanie výrazne nemení. Preto považuje za správne vyvíjať produkty, ktoré znižujú zdravotnú závadnosť produktov a odstrániť princíp spaľovania, ktorý je príčinou produkcie škodlivých látok.
Škodlivosť spaľovania potvrdzuje aj Manuel Peitsch, riaditeľ pre vedu a výskum v Philip Morris International. Na tlačovej konferencii predstavil nový produkt aj po technickej stránke a IQOS považuje za výsledok vedeckého a technologického vývoja. Pripomína, že výsledky o znížení zdravotných rizík sa klinicky overujú a v kompletnej forme budú k dispozícii na stiahnutie z internetu.
Podľa Juraja Králika z PM má slovenské zastúpenie Philip Morris konkrétne ciele, chce fajčiarov konvertovať na potenciálne menej škodlivú alternatívu k cigaretám.
Nie je to elektronická cigareta
Až polovica zariadenia IQOS je tvorená batériou, ktorá je nabíjateľná ako normálny mobilný telefón. Jedna tabaková náplň stačí na 14 potiahnutí alebo 6 minút. Na jedno nabitie batéria vydrží jedno použitie, ale puzdro pre Iqos obsahuje powerbanku na asi 25 nabití. Powerbanka vydrží celý jeden deň a jej nabíjanie je zabezpečené prostredníctvom microUSB konektora.
Čepeľ vo vnútri zariadenia je zahrievaná na 350 stupňov Celzia, pritom je kontaktom spojená s tabakovou náplňou. Táto náplň vyzerá ako veľmi krátke cigarety, obsahuje však celkom odlišnú vnútornú štruktúru.
Legislatíva myslí aj na na nedymiaci tabak
Petr Šebek z PM pripomenul opäť, že výrazná regulácia tabakového priemyslu neznižuje počet fajčiarov a domnieva sa, že popri kampani na ukončenie fajčenia by mal vzniknúť apel na znižovanie rizikovosti fajčenia. Pochipiteľne, značku Philip Morris vidí ako lídra v tejto oblasti.
Pripomína, že používanie Iqos je podľa zákona možné aj tam, kde je všeobecne fajčenie zakázané; pretože neprodukuje žiadny dym a neohrozuje ostatných ľudí okolo.
Cena Iqosu je 99 eur, momentálne sa dá získať s pomerne výraznou zľavou. Predáva sa v troch farebných motívoch- Jedna krabička štandardných tabakových náplní stojí 3,50 eur, teda o niečo menej ako lepšie cigarety. Predávajú sa však v baleniach po 8 krabičiek.
Ak ste muž a chcete byť tanečník, musíte sa vyrovnávať s vecami, ktoré ďaleko presahujú hranice vašej komfortnej zóny. Po obtiahnutom trikote nasleduje intímnejšia záležitosť – suspenzor. Neodmysliteľná súčasť života každého profesionálneho tanečníka a napriek tomu veľké tabu.
Fotografie boli použité s dovolením SND, článok nájdete aj na blogu zazivasen.sk
Tabu už v minulosti!
Prvá zmienka o tejto pomôcke je úzko spätá s Václavom Nižinským, ktorý bol veľkolepo vyhodený z Imperátorského divadla, pretože sa na scéne objavil len v trikote. V tej dobe bolo takéto správanie spoločensky neprípustné. O tom, že suspenzor bol veľmi tabuizovanou témou, svedčí fakt, že prvý obrazový materiál pochádza až z roku 1980. Jediné, čo o staršom modeli vieme, je, že ho tvorili pruhy plátna a určite bol všetko možné len nie pohodlný.
Artemyi Pyzhov v inscenácii Korzár
To, čo pre ženu podprsenka!
Funkcia tejto atletickej pomôcky nie je len estetická a nemá nič spoločné so sexuálnou orientáciou. Suspenzor je v prvom rade o bezpečnosti, a to aj za predpokladu, že ten, ktorý sa využíva pre potreby tanca, je iný než suspenzor používaný futbalistami či hokejistami. Suspenzor mužské genitálie v prvom rade chráni. V prípade tanca ich nadvihne tak, aby tanečníkovi pri výkone neprekážali. Bez neho by bola čistá piata pozícia v dolných končatinách nereálnym snom a „batirované“ skoky veľmi bolestivou skúsenosťou . Okrem toho, túto partiu aj jemne spevní. Je automatickou súčasťou tanečného dress codu a žiaden profesionálny tanečník by bez neho nemohol podávať výkon.
Andrej Szabó / Fotografie pre kampaň Baletu SND – Zaži skutočnú vášeň
Yuki Kaminaka / Fotografie pre kampaň Baletu SND – Zaži skutočnú vášeň
Páni, kto je tu skutočný Iron man?
Väčšina mužov potvrdí, že dostať ranu kolenom do slabín nie je ich obľúbeným menu a väčšina z nich by po takomto „útoku“ skončila na zemi. „Chlapci“ z baletu nie! Rotácia, keď partner drží svoju partnerku v oblasti pása a ona má špičku v polohe „passé“, je asi najväčším strašiakom. Ak sa stane, že dôjde k nežiadanému kontaktu, väčšina tanečníkov to skrátka zvládne, a ak ide o predstavenie, tak aj s (trochu zmrznutým) úsmevom. Maličkosť na záver – len tanečník dokáže svoju partnerku zdvihnúť nad hlavu s ľahkosťou, ako by bola iba pierko.
Damián Šimko, Romina Kołodziej v inscenácii Slovenské tance
Za jeden deň si suspenzor vymenia dva- až trikrát
Tanečníci si potrpia na telesnú hygienu a je to celkom pochopiteľné. Tanec je síce umenie, ale fyzickou náročnosťou sa neodlišuje od atletiky či iných druhov športu. Interpreti tohto krásneho umenia musia spĺňať aj veľmi vysoké estetické kritériá, ku ktorým mapy potu nepatria. Z toho dôvodu vlastní každý tanečník viac ako 10 kusov tejto pomôcky.
Dávaš si „susák“?
Respektíve, budeme dnes vôbec pracovať? Pokiaľ má tanečník jednoduchý deň, nečaká ho žiadna náročná skúška alebo predstavenie, rád si od tohto doplnku odpočinie. Zároveň dokáže byť odpoveďou aj na kvalitu alebo obťažnosť skúšky: „Ani susák som si nedal“. Suspenzor dokáže byť teda aj veľmi pekným synonymom práce.
Jonatan Lujan v šatni
Ako taká vec vyzerá?
Ako tangá. Suspenzor musí byť z kvalitného elastického a zároveň pevného materiálu. Predný diel, ktorý drží mužské genitálie zdvihnuté, je zakončený prúžkom, ktorý vedie medzi polovičky zadku. Je teda pochopiteľné, že prvé zoznámenie s touto „nevyhnutnosťou“ dokáže byť traumatizujúce. Tanečníci začínajú s tréningom v mladom veku a asi by ste ťažko hľadali jedného, ktorý na prvú skúšku suspenzora spomína s láskou.
Inscenácia The Tempest
Zdravotné následky?
I keď obtiahnutá bielizeň mužským reprodukčným schopnostiam určite neprospieva, štúdia, ktorá by potvrdila trvalé následky, neexistuje. Lekári sa zhodujú na tom, že zväčša stačí suspenzor na určitý čas vysadiť. Určite však neodporúčajú, aby v ňom tanečníci trávili celé dni.
Igor Leushin v inscenácii Labutie jazero
Nenechajte si ujsť týchto „Iron manov“ a navštívte niektoré z predstavení Baletu SND: www.zazivasen.sk/sk/predstavenia/
Hneď na úvod je potrebné napísať, že žiadna rozumná odpoveď na vyššie položené otázky neexistuje. Dôvody sú pritom celkom prozaické: každý má právo žiť tak, ako to uzná za vhodné a má tiež právo svojím vlastným životným štýlom bojovať za to, čo považuje za správne. Vegánstvo totiž je predovšetkým životným štýlom a názorom na okolitý svet. Vegánov zaujíma svet, v ktorom žijeme a radi by sa stali iniciátormi globálnej zmeny, ktorá zo spoločnosti celkom vylúči násilie, predovšetkým to ľudské vykonávané na zvieratách.
Ľudia, ktorí nevidia v konzumovaní mäsa a živočíšnych výrobkov problém, sa často na vegánov a aj vegetariánov pozerajú s dešpektom, ako na hipsterov a individualistov, ktorí sa snažia upútať pozornosť na vlastnú osobu. Pravda je však taká, že si vyberajú cestu, ktorá je náročnejšia a perspektívnejšia.
Takáto miska vyzerá lákavo aj pre ľudí, ktorým sa myšlienka vegánstva nepozdáva. Ilustračná fotografia.
Návrat k prirodzenosti, ktorá nikdy neexistovala
Často sa o vegánstve, teda konzumovaní výhradne rastlinnej stravy, hovorí ako o návrate človeka k dokonalému súladu s prírodou. Kedysi dávno ľudia nechovali dobytok, aby ho potom mohli zabiť a zjesť a zdá sa, že tento pohľad môže byť správny. V skutočnosti dnes vedeckí pracovníci a tiež amatérska verejnosť dobre vedia, že človek bol odjakživa všežravec a mäso bolo celé tisícročia jeho celkom prirodzenou potravou. Musel však zviera uloviť, bol teda lovcom. A keď neolitický človek v mladej dobe kamennej začal s poľnohospodárstvom a chovom zvierat, sa z mäsa stala úplná samozrejmosť, ba priam až potreba.
Slová o návrate k prirodzenosti je teda potrebné vnímať s veľkým nadhľadom. Nie je to klamstvo, ale ani to nie je tak jednoznačné, ako by si mohli mnohí vegáni želať.
Aj napriek tomu, že mäso už nie je pre moderného človeka celkom nevyhnutné, sme svedkami okázalej a monštruóznej mašinérie, ktorej výsledkom je mäsová fašírka v žemli v reštaurácii McDonald’s. Chov dobytka je obrovský obchod, ktorý sa rozbehol na takú vysokú rýchlosť, že ho už snáď ani nie je možné zastaviť. Každý deň sú odchované a zabité desiatky tisíc zvierat, aby sa ich mäso mohlo stať jedlom podávaným v reštauráciách. Vidieť to na videu je hrozné aj pre človeka-všežravca, nehovoriac o osobnej skúsenosti s týmto procesom. Častokrát práve tento proces je dôvodom, prečo sa z ľudí stávajú vegetariáni a vegáni.
Aj napriek tomu, že vegáni nepripúšťajú konzumáciu jedál so živočíšnym pôvodom, túto bagetu si môžu dať – dnes už existuje aj vegánske pečivo.
Objektívny pohľad na vec hrá práve v prospech vegetariánstva, prípadne aj vegánstva. Prechod na tento stále alternatívny spôsob stravovania je prirodzená evolúcia človeka, ktorý už nie je odkázaný na zabíjanie a jedenie zvierat. Ten dokáže veľmi efektívne vyrábať jedlá, ktoré môžu chuťou, konzistenciou a aj nutrične nahradiť mäso v plnej miere. Dostatok živín na zdravý chod organizmu dokáže získať aj z rastlinnej stravy, hoci súčasné zistenia poukazujú na skutočnosť, že odhodlaní vegáni môžu trpieť na znížený obsah vápnika, jódu, vitamínu B12, B6, D, omega-3 mastných kyselín a na nesprávne vyváženie niektorých aminokyselín. Vraj je vhodné dopĺňať si tieto chýbajúce látky výživovými doplnkami.
Vegánstvo teda so sebou prináša nielen pokrok, ale aj riziká. Ako uvádza Matúš Ritomský na webstránke Kruh života: “…vyvážené vegánske stravovanie, pri ktorom je vedome zabezpečený dostatočný prísun vitamínu B12, je prijateľný z hľadiska plnohodnotnej ľudskej výživy. Tento fakt však ťažko môže byť dostatočným dôvodom pre to, aby si vegánstvo zvolil človek, ktorého zaujíma výlučne zdravotný aspekt stravovania.”
Všetci vegáninie sú v otázke stravovania úplne jednoznační. Zatiaľ, čo väčšina skrátka nekonzumuje čokoľvek živočíšne (teda ani mlieko, vajcia, syry, jogurty), vitariáni a frutariáni zachádzajú ešte ďalej. Vitariánstvo je spôsob stravovania, pri ktorom sa preferuje konzumovanie surových, tepelne neupravených potravín rastlinného pôvodu, zatiaľ čo frutariánstvo je prísna forma vegánstva, pri ktorej sa konzumujú výlučne iba plody rastlín. (zdroje 1, 2)
Pečené zemiaky si dá aj vegán, vitarián však nie. Bude mu vadiť, že bolo jedlo tepelne spracované. Ilustračná fotografia.
Najprv ľudské práva, potom tie zvieracie
Vegetariánstvo je nepochybne správnym krokom vpred, ak uvažujeme o ľudstve ako takom. Vegánstvo by sme mohli považovať za cestu, pre ktorú sa môže ktokoľvek rozhodnúť, avšak zdá sa, že nemusí byť trvalo udržateľná. Z výlučne rastlinnej stravy skrátka nemusí priemerný človek vedieť fungovať zdravo a dlhodobo. Podstatou jedného aj druhého spôsobu stravovania je uvedomenie si súčasnej situácie na Zemi a faktu, že už ľudstvo nie je odkázané na brutalitu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou chovu zvierat.
Aby však bolo možné tento nový spôsob stravovania uplatniť ako štandard, bolo by potrebné riešiť a vyriešiť aj otázku chudoby. Veď nech nejaký vegán vysvetľuje hladujúcim, že by nemali jesť mäso a ani piť mlieko, lebo chúďa prasiatko preto muselo zomrieť, kravičku bolo potrebné podojiť a chýbajúce živiny môžu predsa doplniť z drahých výživových doplnkov. Takto to fungovať nebude nikdy. Vegánstvo a vegetariánstvo sú dobrou voľbou, ak by sme žili v modernej, vyspelej a zdravej spoločnosti bez nedostatku. Zatiaľ to však nevyzerá na zmenu, ktorá by takýto svet umožnila.
81% slovenských respondentov v štúdii uviedlo, že považujú tlač za kľúčovú pre fungovanie svojho pracovného odvetvia, pričom prezradili, že tlačia v priemere 31 strán denne. Najobľúbenejšími položkami pre tlač sú zmluvy, nasledujú faktúry a tabuľky.
Ešte v roku 1978 britsko-americký vedec Frederick Wilfrid predpovedal, že moderné kancelárie budú fungovať celkom bez používania papiera a tlače. Dnes, po 39 rokoch, sa papier z firiem stále nestratil a zdá sa, že koncept kancelárie bez papiera zatiaľ nie je reálny. Dosvedčuje to prax a aj výsledky štúdie, ktorú pre Epson vykonala spoločnosť BLI.
Štúdia obsiahla viacero otázok týkajúcich sa kancelárie, tlače a papiera. Odpovedalo 2400 ľudí z regiónu EMEA a ukázalo sa, že 76% respondentov tlač považuje za dôležitú, pričom 75% percent z celkového množstva považuje kanceláriu bez papiera za utópiu. Výsledky tohto výskumu sú mimoriadne dôležité, pretože poukazujú na reálne spotrebiteľské správanie, ktoré je v ostrom kontraste s predstavami technologických vizionárov. Je celkom nepochybné, že digitalizácia priniesla mimoriadne inovácie do sveta biznisu bez ohľadu na jeho veľkosť, koncový výstup v podobe tlače na papier sa však nestratil.
Je celkom logické, že najčastejšími položkami pre tlač sú zmluvy, faktúry a tabuľky (teda rôzne výkazy, reporty a podobne).
Je celkom logické, že najčastejšími položkami pre tlač sú zmluvy, faktúry a tabuľky (teda rôzne výkazy, reporty a podobne).
Zo štúdie tiež vyplynulo, že svoje dokumenty digitalizuje a archivuje v takejto forme iba 35 percent oslovených respondentov, čo môže reprezentovať aj podiel firiem. To môže znamenať, že iba niečo vyše tretina z nich archivuje svoje dokumenty v počítači a na cloude a až dve tretiny sa naďalej spoliehajú na klasické papierové archívy. Ťažko povedať, či sú si tieto firmy tak sebaisté alebo naopak, nemajú dostatočne uvedomenie možných rizík, ktoré vyplývajú z prípadného poškodenia ich fyzických priestorov s archívmi.
Takmer polovica výtlačkov sa stáva buď bezprostredne odpadom (11%) alebo je určených ku krátkodobému použitiu (29%). To však nevypovedá o nižšej hodnote tlače – polovica zamestnancov (50%) uviedla, že by sa ich produktivita znížila, keby nemohli tlačiť – je to však faktor, na ktorý zamestnanci myslia: 98% z nich si myslí, že ochrana životného prostredia je dôležitá.
Vraj je to jasná príležitosť aj pre spoločnosti na Slovensku. Až polovica z nich v súčasnosti údajne nevyužíva IT strategickým spôsobom, a tak prichádzajú o možnosť značne ušetriť na nákladoch na tlač a obmedziť dopad tlače na životné prostredie. Zadávateľ štúdie, značka Epson, dáva tieto zistenia do súvislosti s ich vlastnými produktmi a apeluje na nákup takých tlačiarní, ktoré sú schopné reálne šetriť náklady prostredníctvom lepšej výťažnosti náplní.
Prepožičiavanie značky luxusnej automobilky pre súkromné motorové jachty nie je nič nové. V minulosti ste sa mohli stretnúť napríklad s konceptom krásnej jachty od BMW Designworks USA a minulý rok svoje meno prepožičal aj britský Aston Martin istej holandskej spoločnosti, aby vytvorila luxusnú jachtu AM37.
Pred niekoľkými rokmi ste tiež mohli zaregistrovať výstavy, na ktorých sa odprezentovali motorové jachty s dizajnom v štýle značiek Jaguar, Lamborghini, Mercedes, Ferrari či Corvette. Nie vždy pritom išlo o oficiálne spolupráce automobiliek s výrobcami jácht. Je to niečo podobné, ako výroba a predaj malých autíčok na diaľkové ovládanie, kedy výrobcovia dospejú k takému dizajnu, ktorý sa veľmi podozrivo podobá na niektoré slávne modely automobilov.
Aston Martin AM37
Spomenuté jachty Aston Martin a Lexus však ťažia z oficiálnej spolupráce s automobilkami, vďaka čomu garantujú vysokú kvalitu konštrukčného vyhotovenia a materiálov. Aston Martin predstavil spoločne so spoločnosťou Quintessence Yachts model AM37 ešte v roku 2016 na evente Monaco Yacht Show. Jachta s dvojicou motorov so spoločným výkonom mimoriadnych 1040 konských síl a luxusnou kajutou stojí vyše 1,8 milióna eur a je perfektným doplnením stratégie, ktorú Aston Martin propaguje ako Art of Living. V rámci tejto stratégie rozširuje svoju značku do iných odvetví, aby ňou nezávislí výrobcovia garantovali vysokú kvalitu svojich produktov.
Automobilka vyrábajúca preslávený Bugatti Chiron ešte pred rokmi mala snahu doplniť svoje portfólio tiež a k superšportu Veyron plánovala pridať motorovú jachtu Ninette. Balíček luxusu a pokrokových technológií stál viac ako dva milióny amerických dolárov.
Lexus Sport Yacht
Najnovšie sa s vlastnou jachtou predstavila japonská automobilka Lexus patriaca pod koncern Toyota. Motorová jachta s názvom Sport Yacht je dnes iba koncept, nadväzuje však na jachty Toyota Ponam a predstavuje ich v dizajnovo atraktívnejšej podobe. Lexus výrobu zveril spoločnosti Marquis-Carver Yacht Group a momentálne preveruje, či sa v Spojených štátoch nájde dostatok ľudí, ktorí by si ju aj reálne zakúpili.
Lexus Sport Yacht má krásne ladné tvary, enormne dlhú prednú kapotu, pod ktorou pracujú dva motory typu V8 so spoločným maximálnym výkonom priaznivých 440 konských síl. Loď dosahuje rýchlosť nanajvýš 43 uzlov, teda necelých 80 km/h. Vyššie zmienený Aston Martin AM37 dokáže nielen vďaka svojim vyše tisícom koní vyvinúť maximálnu rýchlosť až 50 uzlov, teda 92,6 kilometrov za hodinu.
Pracovná sociálna sieť LinkedIn prešla najväčším redizajnom od svojho vzniku. Je prehľadnejšia a jednoduchšia.
LinkedIn je sociálna sieť, na ktorú ľudia pozerajú rôzne. Niektorí v nej vidia zaujímavý priestor na nadväzovanie nových kontaktov a sebaprezentáciu, iní ju poznajú ako webstránku, ktorá im každý deň spamuje e-mailovú schránku notifikáciami o tom, že si ich niekto celkom neznámy chce pridať medzi kontakty. Vlastní ju americký Microsoft a ten sa rozhodol, že jej súčasný stav nie je celkom v poriadku. Rozhodol sa pre rozsiahly redizajn, ktorý sa už spustil a v priebehu najbližších týždňov sa rozšíri na všetkých používateľov. Uvoľňovanie nového dizajnu je teda postupné, ako keď zmeny zavádza Facebook.
V prvom rade sú to dizajnová čistota a prehľadnosť, čo sa od LinkedInu čakalo už veľmi dlho. Dodnes bola táto sociálna sieť skoro chaotická a mnohých práve tento prvý dojem celkom odradil od ďalej aktivity.
Predstavitelia LinkedInu používajú slová ako intuitívny, rýchlejší, zjednodušený, múdrejší a bohatší. Posielanie správ medzi používateľmi bude prebiehať formou chatu, pričom aj tento detail sa veľmi nápadne podobá na sociálne siete Google+ a Facebook. Skrátka, je to overený a praktický spôsob, ako viesť komunikáciu a pritom zostať na stránke, ktorá vás práve zaujíma.
Zdroj témy: LinkedIn launches major redesign on the web
Väčšina profesionálnych tanečníc sa zhoduje na tom, že špičky musia nielen perfektne sedieť, ale zároveň v nich musí noha vyzerať krásne. Niekedy špičky prirovnávajú k oblečeniu – chcú, aby zvýraznili to, čo majú zvýrazniť a skryli nedostatky. Špičky sú pre ne večnou témou. Správny typ hľadajú mnohé z nich roky.
Fotografie boli použité s dovolením autorky Dariany Volkovej, článok nájdete aj na blogu zazivasen.sk
I. ŠPIČKY SA NEVYBERAJÚ LEN NA ZÁKLADE VEĽKOSTI!
Pretože sa chodidlo neustále mení. Firmy, ktoré vyrábajú špičky pre konkrétne spoločnosti, a teda aj pre konkrétne tanečnice, premeriavajú ich chodidlá každého pol roka. Pri výbere správneho typu špičiek nie je ani zďaleka najdôležitejšia veľkosť. Rozhodujúcimi faktormi sú aj šírka, tvrdosť a dokonca tvar či rozmer samotnej platformy, na ktorej tanečnica stojí. Problém nastáva, ak má tanečnica napríklad väčší palec, alebo druhý prst na nohe. V takýchto prípadoch sa hľadá vhodný tvar špičky omnoho ťažšie.
II. PREČO VÝROBCOVIA ODPORÚČAJÚ CHODIDLO KAŽDÝ POL ROK PREMERIAVAŤ?
Pretože sa chodidlo neustále mení a vyvíja. Ak ste začali na veľkosti číslo 4, časom sa môžete dopracovať až k veľkosti 5,5 a to napriek tomu, že veľkosť topánok máte stále rovnakú.
III. TANEČNÝ SÚBOR MÔŽE SPOTREBOVAŤ AŽ 10-TISÍC PÁROV ŠPIČIEK ROČNE!
Mnohé sólistky zničia dva páry špičiek len počas Labutieho jazera. Takmer každá tanečnica pracuje naraz s troma až štyrmi pármi, ktoré sa odlišujú tvrdosťou. Tá je závislá od repertoáru, keďže klasické tituly ako Spiaca krásavica si vyžadujú vyšší stupeň ich tvrdosti.
IV. PREČO SO SEBOU TANEČNICA NOSÍ KLADIVO?
Pri väčšine špičiek je nevyhnutné, aby si ich tanečnica prispôsobila na svoje chodidlo. Tanečnice si prišívajú saténové stuhy, ale aj gumu, ktorá pomáha držať špičku na členku. V záležitosti od tvrdosti si však musia vedieť prispôsobiť tvrdosť klenbovej opory, ale aj samotnej „krabice na prsty“. Práve pri formovaní im je veľmi nápomocné kladivo.
V. PROFESIONÁLNE TANEČNICE PREJDÚ DENNE NA ŠPIČKÁCH AJ 12 KILOMETROV!
Tento fakt odhalili odborníci z firmy Grishko počas výskumu, ktorý mal docieliť zvýšenie odolnosti ich výrobkov. Tanečnica váži v priemere okolo štyridsaťpäť kilogramov. Pri tanci en pointe však môže na svoje priehlavky a prsty (s ohľadom na plochu platformy) vyvíjať tlak až stodvadsať kíl.
VI. ÚRAZY? BEŽNÁ SÚČASŤ ŽIVOTA NA ŠPIČKÁCH!
Drobné fraktúry priehlavku, problémy s achilovkami či zarastené nechty a zápaly nechtových lôžok sú nepríjemnou súčasťou tejto profesie. Kariéra tanečníka je krátka a každý jeden vedie neustály boj s časom. Problémy s nechtami dokážu tanečnicu „vyradiť“ na mesiac, drobné fraktúry či zápaly kostí v priehlavku aj na celú sezónu.
VII. RUČNE VYRÁBANÉ ŠPIČKY? MAJSTRI TEJTO PROFESIE SÚ PLATENÍ OD KUSU
Vyrábať špičky je fyzicky náročné a zrejme aj preto nájdete vo fabrikách zameraných na ich ručnú výrobu prevažne mužov. Jeden majster dokáže denne vyrobiť okolo dvadsať párov. Vytvorenie jedného páru trvá v ideálnom prípade menej ako hodinu. Tí najlepší majstri dokážu vyrobiť jeden pár za menej ako pol hodiny.
VIII. TANEC NA ŠPIČKÁCH? NÁHODA!
Prvá zmienka o tanci „na končekoch prstov“ pochádza z roku 1795. Charles Didelot vtedy vyvinul lietajúci mechanizmus, ktorý tanečnice nadvihol do vzduchu tak, že sa na malú chvíľu dotýkali zeme len končekmi prstov. Cieľom mechanizmu nebol tanec „na špičkách“, ale pomoc tanečníkom pri partnerskej práci, keďže začali zdvíhať tanečnice vyššie než bola úroveň ramien.
IX. Z ČOHO SÚ ŠPIČKY VYROBENÉ?
Vnútro špičky je v súčasnosti tvorené plátkami jutoviny trojuholníkového tvaru. Tie sú na seba lepené špeciálnou hmotou, ktorá u niektorých výrobcov obsahuje okrem lepidla aj stopové množstvo ílu či špeciálne jemnú sadrovinu. Tieto látky napomáhajú konečnému zatvrdnutiu a vzniku tzv. „krabice na prsty“.
X. TANEC NA ŠPIČKÁCH PRED DESIATYM ROKOM ŽIVOTA? MOŽNO OSUDOVÁ CHYBA!
Baletní pedagógovia sa zhodujú, že s tancom en pointe by sa nemalo začínať pred desiatym až dvanástym rokom života. K týmto názorom sa prikláňajú aj ortopédi. Obe skupiny sa zhodujú v tom, že detské chodidlo sa v tomto veku ešte stále vyvíja a tanec na špičkách môže viesť k jeho trvalým poškodeniam. Práve tie môžu neskôr neblaho až deštruktívne vplývať na profesionálnu kariéru.
ŠPIČKY A SÓLISTKY BALETU SND
Sólistky z nášho baletu si nepripravujú špičky žiadnym špeciálnym spôsobom. Viola Mariner je verná značke Gaynor Miner, ktorá nepotrebuje žiadne špeciálne vylamovanie ani extra prípravu, len ich potrebuje „rozchodiť“ tak ako nové topánky.
Chelsea Andrejić, ktorá je verná značke Bloch, si potrpí na pevné špičky, takže ich príprava spočíva v klasickom jemnom rozbíjaní a prispôsobovaní na chodidlo. Zato si špičky niekoľkokrát denne lepí zvnútra lepidlom, aby jej vydržali dlhšie a mala v nich pocit väčšej opory. Vždy si dáva záležať na ich kontrole, obzvlášť pred predstavením, aby sa tak vyhla akýmkoľvek nepríjemným prekvapeniam. Štandardne pracuje s tromi až štyrmi pármi naraz.
Nováčik súboru Klaudia Görözdös si, naopak, potrpí na značku Fredstudio. Špičky tejto značky jej umožňujú naplno pracovať s chodidlom, krásne jej ho tvarujú a hodnotí ich ako veľmi spoľahlivé.
Zažite skutočnú vášeň na predstaveniach Baletu SND a vychutnajte si tanec na špičkách v prevedení skvelých tanečníc! Vstupenky kúpite: http://www.zazivasen.sk/sk/predstavenia/
Má tri kolesá, jazdí mestom, funguje vďaka solárnym panelom a namiesto tlačených plagátov používa veľkoformátové Full HD displeje. Je to svetový unikát zo Slovenska.
Slovenské firmy možno nemajú tak kvalitné prostredie na svoj rozvoj, ale kompenzujú to dobrými nápadmi a šikovnými ľuďmi. Chceme tomu veriť a dúfame, že práve to posunie celé Slovensko vpred a spraví ho v očiach iných krajín ešte zaujímavejším.
Na stránkach UnitedLife sme sa už v minulosti venovali zaujímavým slovenským projektom, za všetky spomenieme energeticky autonómnu Ekokapsulu a lietajúce auto Aeromobil 3.0. Teraz pokračujeme a predstavujeme spoločnosť, ktorá vyrobila takzvaný Hype.bike. Je to 360-stupňový reklamný nosič, ktorý spája outdoorovú reklamu s digitálom.
Hype.bike je patentovaný a je vlastníctvom slovenských tvorcov. Je to skoro neuveriteľné, že na tento nápad nikto iný pred Slovákmi neprišiel. Hype.bike je uzatvorená trojkolka, ktorej steny sú tvorené veľkoformátovými obrazovkami. Na nich je možné premietať aj videoreklamu do všetkých strán a práve preto ju výrobca nazval 360-stupňovou.
Už len samotná skutočnosť, že je ako reklamný nosič dynamický, púta pozornosť okolia. Má moderný dizajn a potrebuje elektrické napájanie, vďaka ktorému dokáže na displejoch premietať statický alebo pohyblivý obsah. Zaujímavosťou je, že túto elektrinu čerpá zo solárnych panelov, ktoré má umiestnené na streche.
Výrobca tvrdí, že je jeho výrobok eco-friendly, dokáže pracovať za akýchkoľvek poveternostných podmienok, v porovnaní s tradičnými outdoorovými reklamnými nosičmi má neporovnateľne nižšiu cenu a vie sa pohybovať v akomkoľvek prostredí.
Hype.bike je zatiaľ novinkou, ktorá sa bude uchádzať o pozornosť inzerentov. Správnym krokom bolo vybavenie patentu, takže nikto iný nemôže tento atraktívny reklamný nosič skopírovať a v rukách Slovákov tak ostáva exkluzivita.
V našom článku sa dočítate o piatich kurióznych spôsoboch, akými je možné získavať energiu a pritom splniť podmienky pre udržateľnosť a ekologickú nezávadnosť.
O čistej energii čítame pomerne často, je však celkom nepochybné, že väčšina ľudí nemá predstavu, čo za ňu v skutočnosti odborníci považujú. Pojem čistá energia nehovorí o samotnom druhu energie, ale o spôsobe jej získavania. Keď vieme vytvoriť elektrinu zo svetla alebo pohybu, nevzniká pritom žiadny odpad a vtedy môžeme hovoriť o tej toľko skloňovanej čistote a udržateľnosti.
Nech to na prvý pohľad vyzerá akokoľvek nepravdepodobne, zatiaľ najefektívnejšou technológiou získavania energie je práve štiepenie atómov v atómových elektrárňach. Je to však extrémne náročný, vysoko precízny proces, ktorý nemožno vykonávať v domácich podmienkach a vzhľadom na jeho vysokú efektivitu a “výťažnosť” sa hodí pre celé ľudské aglomerácie. Odpad je rádioaktívny a pretrváva celé tisícročia, dá sa však bezpečne skladovať a neovplyvňuje životné prostredie. Dôsledky prípadnej nehody sú fatálne. Práve preto nikdy neutíchne snaha o vývoj nových riešení s menším výkonom, ktorých prípadná porucha nemusí znamenať katastrofu.
Ľudskej vynaliezavosti sa však nekladú žiadne medze a zdá sa, že každý mesiac vedeckí pracovníci a nadšení laici prichádzajú s novými a novými spôsobmi, ako získavať energiu. Tieto vynálezy, hoci často nie veľmi efektívne, sú dôkazom, že energia je všade vôkol nás a stačí trocha vynaliezavosti na to, aby ju ľudstvo vedelo využiť vo svoj prospech.
#1 Dlažba
Technológia Pavegen mení obyčajné ľudské kroky na elektrinu, ktorou je možné osvetľovať priestory interiéru alebo nabíjať mobilné telefóny. Technológia, ktorá je stále pomerne nová (má asi tri roky), využíva obyčajnú mäkkú dlažbu, pod ktorou sú špeciálne podložky meniace kinetickú energiu na elektrickú. V praxi to znamená, že pri každom položením nohy na dlažbu sa jej povrch o niekoľko milimetrov zníži a práve táto zmena vytvára elektrický impulz. Je to pomerne jednoduché riešenie, ako osvetľovať tmavé časti veľkých budov a pritom nevyužívať klasickú elektrickú sieť.
Výrobca technológie Pavegen využil jej princíp na škole vo Veľkej Británii, kde takto osvetlil pomerne tmavé chodby. Stačí, aby cez ňu prechádzali študenti a svetlo sa rozvieti celkom samé, akoby bola v chodbe fotobunka.
Zdroj: British company uses floor tiles to harness energy from school pupils‘ footsteps (youtube.com)
.
#2 Slnečné lúče sústredené pomocou sklenej gule
Sférický solárny kolektor Rawlemon je unikát, pretože žiadne podobné zariadenie na svete neexistuje. Je to zaujímavé, pretože dokáže veľmi efektívne meniť slnečné svetlo na energiu, používa pritom celkom bežné a cenovo dostupné solárne kolektory.
Rawlemon je kuriózny spôsobom, akým svetlo sústreďuje na malú plochu. Využíva na to guľu, v ktorej sa svetlo láme takým spôsobom, že všetko zozbierané svetlo sústredí na jedno miesto. Intenzívnejšie svetlo znamená viac energie a hoci tento nárast nie je extrémny, je podstatný.
V porovnaní s robustnými solárnymi kolektormi tento sférický Rawlemon zbiera prakticky všetko zo svojho okolia a nemusí sa preto otáčať za svetlom v priebehu dňa. Účinnosť tohto riešenia je veľmi pôsobivá, až 57-percentná. To je nadpriemerné číslo.
Zdroj: rawlemon diffuse light test (youtube.com)
#3 Potravinový odpad
South Dakota School of Mines & Technology sa stalo pôdou pre experimenty študenta Namita Shrestha, ktorý vynašiel spôsob, akým meniť staré hnijúceho jedlo na elektrinu. V štúdii odprezetovanej na vedeckom kongrese American Chemical Society ukázal, ako prakticky sa dá využiť obrovské množstvo paradajok, ktoré dnes nachádzajú svoje miesto na skládkach odpadu.
Paradajkový odpad dokáže za určitých podmienok generovať elektrickú energiu, stojí za tým obyčajná chémia. Shresth uvádza, že iba štát Florida každý rok vyprodukuje 396-tisíc ton paradajkového odpadu, ktorý by správnym spracovaním mohol vyprodukovať dostatok elektrickej energie na jeden deň pohonu celého Disneylandu.
Technológia z South Dakota School of Mines & Technology je iba experimentálna, ale funguje. Je dôkazom toho, že kombináciou zvedavosti, vynaliezavosti a snahy niečo zmeniť sa dá dosiahnuť veľa. V prípade, že by sa technológia doviedla k dokonalosti, mohla by sa stať spôsobom výroby energie z akéhokoľvek bio odpadu.
#4 Elektrina z tepla ľudského tela
Premena tepla na elektrinu nie je vo svete energetiky nič nové. Teplo získavané priamo zo Zeme sa využíva aj dnes vo veľkej miere a nevyzerá to tak, že by sa v tom malo niečo zmeniť. Inovatívne je však využitie tepla, ktoré vytvára ľudské telo. Inteligentné hodinky Matrix PowerWatch dokážu toto neveľké teplo efektívne využívať na výrobu elektriny, pričom nepotrebujú iný zdroj napájania.
Keď hodinky nie sú na ruke, automaticky sa prepnú do režimu spánku a ich spotreba je nulová alebo iba minimálna. Po nasadení na ruku začnú termoelektrickým princípom opäť využívať teplo ľudského tela a meniť ho na energiu pre malý počítač. Výrobca tvrdí, že sú jeho hodinky vodotesné, odolné a lacné. Predávať by sa mali začať už tento rok v lete za cenu asi iba 170 eur.
Zdroj: This New Smartwatch Uses Your Body Heat To Charge (youtube.com)
#5 Solárne panely zabudované v strešnej krytine
O solárnych paneloch sme písali o niekoľko odstavcov vyššie, kde sa s pomocou priehľadnej gule sústreďoval svetelný lúč na jedno miesto. Nemožno však tvrdiť, že by boli tradičné solárne kolektory neefektívne alebo zbytočné. Aj tie prechádzajú vývojom a ich najnovšia podoba je o to pôsobivejšia, že sú nerozpoznateľné od klasickej strešnej krytiny.
Strešná krytina s tradičným dizajnom obsahujúca solárne kolektory, to je novinka od americkej značky Tesla, ktorá vyrába rovnomenné elektrické automobily. Tieto krytiny na prvý a aj druhý pohľad v ničom nelíšia od tej bežnej, napriek tomu je rozdiel medzi nimi priam priepastný. Tesla Solar Roof popri nízkych nadobúdacích nákladoch vyrábajú elektrinu počas celého dňa a sú tak schopné zásobovať energiou celú domácnosť. Nadbytočná energia sa skladuje vo veľkokapacitných batériách, aby sa mohla využiť neskôr.
Zdroj: Tesla’s solar roofs could revolutionize the industry (youtube.com)
Hľadanie má význam
Energia je skutočne všade okolo nás. Ľudstvo dnes stojí pred veľkou výzvou nájsť nové riešenia, či už megalomanské alebo prenosné, aby túto energiu vedelo premieňať na elektrinu a ďalej ju využívať podľa vlastnej potreby.
Už dnes vieme s istotou povedať, že čistá energia nie je sci-fi a že aj doprava, ktorá je dnes najväčším problémom ľudstva v kontexte dopadu na životné prostredie, môže byť ekologicky nezávadná. Preto má význam neustále vymýšľať nové princípy, nové technológie, experimentovať a nenechať sa odradiť zaužívanými stereotypmi.
Termín „globalizácia“ prvýkrát použil významný ekonóm Theodore Levitt v článku „Globalizácia trhu”, ktorý bol uverejnený v magazíne “Harvard Business Revue” v máji 1983. V súčasnej dobe sa globalizácia vníma ako vyššia úroveň kapitalizmu.
Sociológovia Martin Albrow a Elizabeth King definovali globalizáciu ako smerovanie procesov k jednej svetovej spoločnosti. Je nutné chápať ju ako súčasť pokroku, je to proces integrácie rôznych aktivít do širšieho vnútorného celku.
Prvky, ktoré dnes predstavujú globalizáciu, je vidieť aj v raných kultúrach, akými boli napríklad Summerovia v období ešte pred naším letopočtom. Obchod ako taký patri k súčastiam globalizácie, začal prekvitať v čase “Hodvábnej cesty” na obchodných cestách, ktoré viedli z Indie, Perzie a Číny do Európy. Touto cestou sa rozširovali nielen obchodné vzťahy, ale aj technológie, kultúra, umenie, misionári a náboženstvá.
Významným predstaviteľom globalizácie bola Rímska ríša (27 pred. n.l. – 1453 n.l.). Nielenže zoskupovala rôzne národy a geografické celky pod jednu organizáciu, ale rozširovala jednotný finančný a právny systém, zákony, obchod, poľnohospodárstvo, vedecko-technický rozvoj, armádu, kultúru a vzdelanie. Cyril a Metod boli rímski misionári rozširujúci vzdelanie a kultúru v ríši a aj mimo nej. Rímska ríša bola progresívnym prvkom pri utváraní sveta, ktorý poznáme dnes. Príkladom sú základy rímskeho práva, ktoré sú dnes súčasťou mnohých právnych systémov.
Ku globalizácii obchodu významným spôsobom prispela prvá spoločnosť v globálnom meradle s názvom “East India Company”. Založená bola v roku 1600, pôsobila globálne a bola aj globálne vlastnená.
Následný vzostup globalizácie umožnil hegemóniu západného sveta ako takého, následkom ktorého bolo množstvo konfliktov a vojen. V modernej dobe (v období okolo roku 1900) sa prostredníctvom industriálnej revolúcie štandardizovala výroba a procesy. V súvislosti s tým začala populácia rapídne rásť a s ňou narastal aj dopyt po komoditách. Globalizácia vniká postupne do všetkých sektorov existencie ľudí:
-financie -energie -informácie -doprava -obchod a služby -zamestnanosť
Častou otázkou je: Je globalizácia pre svet potrebná, je možné ju zastaviť? Myslím si, že je potrebná, pretože utvára ľudstvo od nepamäti. Je našou súčasťou. Ak zastavíme globalizáciu, čo si myslím, že nie je možné, zastavíme spolu s ňou aj progres, vývoj a všetko, čo nás spájalo a rozvíjalo. Je to ako súboj dňa s nocou. Treba vidieť mnohé pozitíva, ktoré globalizácia priniesla. Odstránila chudobu, hlad, hranice, kultúrne rozdiely, priniesla vzdelanie i možnosť cestovať.
Konštruktívna kritika globalizácie má ale svoj význam. Globálne integračné celky (spoločnosti, politické štruktúry, nadácie) by mali mať sebakritický pohľad na konanie, ktoré vytvárajú a chyby, ktoré spôsobujú. V čase svojho vývoja dokázali odstrániť chyby bez toho aby vznikali negatívne následky.
Globalizácia je vlastne iným slovom integrácia, spájanie.
Zdroje informácií: “Globalization of Markets“ Harvard Busines Revue, Theodore Levitt “The Consequences of Modernity” Anthony Giddens “The impact of Globalization in the Roman empire 200BC-AD100 ”Ryan M. Geraghty
