iNSTRID

Hádam nám nikto nebude mať za zlé, keď napíšeme, že Maserati Levante patrilo k najočakávanejším SUV vôbec. Automobilka tento model ohlasovala už veľmi dlho a všeobecné očakávania stúpali. Dnes to vyzerá tak, že sa Talianom podarilo pripraviť náročným zákazníkom skvelý automobil, ktorého skvostný dizajn prekoná iba máloktorý model od konkurencie.

(Článok je prevzatý z magazínu UnitedLife 08) – Je harmóniou športovosti, emocionality, efektívneho dizajnu a praktického karosárskeho prevedenia. Levante chce byť luxusné, odvážne a pripravené s nadhľadom zdolať každú situáciu na ceste. To tvrdí výrobca a vychádza pritom z technických vlastností vozidla, ku ktorým patrí pohon všetkých štyroch kolies, 8-stupňový automat, benzínový a naftový trojlitrový motor V6 a široká paleta personalizácie.

Levante sa dostáva aj do pozornosti ľudí, ktorí nad značkou Maserati nikdy predtým neuvažovali, pretože športiaky nepovažovali za atraktívne. Praktickosť SUV však oslovuje aj túto, pre Maserati celkom novú, cieľovú skupinu a zaraďuje Levante medzi Ghibli, Quattroporte, GranTurismo a GranCabrio ako plnohodnotný model.

Nedajte sa pomýliť fotografiami. Levante je skutočné SUV a žiadny crossover, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. S dĺžkou 5003 mm a šírkou 2158 mm (vrátane bočných zrkadiel) však stále dokáže parkovať aj v mestách, podvozok s piatimi nastaveniami výšky a s pohonom Q4 AWD je zasa vhodný aj do stredne náročného terénu. Nemyslíme si, že by niekto chcel na Maserati zdolávať neprístupné cesty do hôr, ale s výletom na chatu by si malo Levante poradiť. Automobil je postavený na kolesách s parametrami 255/60 ZR18. Veľký batožinový priestor vzadu je bonusom, ktorý však vyplýva už zo samotnej podstaty SUV.

Kto už niekedy sedel v Maserati, vie, že táto talianska značka kladie mimoriadny dôraz na detaily v interiéri. Ten svojich pasažierov obklopuje prestížou a vysokým komfortom, hoci prvoradý je stále jeho športový charakter. Levante sa od ostatných automobilov rovnakej značky odlišuje v prvom rade priestorom, ktorý nemá vo vlastných radoch konkurenciu. Už sme mali tú česť spoznať Levante aj osobne a musíme potvrdiť, že sa z neho vystupuje veľmi ťažko – nehovoríme však o ergonómii, ale o pocite, ktorým vás Levante pritiahne a už nepustí. A nezáleží na tom, či sedíte za volantom alebo na riaditeľskej sedačke vpravo vzadu. Zadný rad sedadiel nie je iba akousi čalúnenou lavicou, ale sú to plnohodnotné kreslá s elektronickým nastavovaním.

Pod kapotou Maserati Levante sa bude objavovať benzínový aj naftový motor, oba typu V6 so zdvihovým objemom valcov takmer tri litre. Naftový aj benzínový variant ponúkne dvojité preplňovanie biturbo a Levante zatlačí do sedadiel silou 250 až 430 konských síl.

Automobily typu SUV nie sú iba výstrelkom doby, veď pôvodné automobily zo začiatku 20. storočia boli oveľa väčšie ako väčšina súčasných áut. Rastúca popularita SUV a crossoverov núti automobilky celkom prehodnotiť svoje názory a prístupy a inšpirovať sa tým, čo pred rokmi spravilo Porsche s modelom Cayenne. Vstup nemeckej značky do vtedy celkom novej kategórie automobilov sa ukázal ako správny krok a niet sa prečo čudovať, keď podobný model chce mať vo svojom portfóliu aj taký Jaguar či Maserati. Už ostáva len čakať, kedy sa dočkáme SUV aj od Ferrari…

Každý sa už stretol s nejakou krízou. Kríza je negatívna udalosť, ktorá je v zásade dôsledkom skoršieho problému – dalo by sa povedať, že je vyvrcholením určitého negatívneho cyklu. Niektoré krízy vieme predpovedať, ale mnohé sa nedajú alebo len s veľkými ťažkosťami, ako napríklad environmentálne.

V histórii ľudstva by sme našli rozličné typy kríz – politické, spoločenské, ale najvplyvnejšie či najkatastrofickejšie bývajú finančné a environmentálne. Spätne vidíme do neuveriteľných detailov, ako finančné krízy ovplyvnili svet. Všetci si určite pamätáme rok 2008, keď z nás kolaps finančných trhov spravil obete krízy, ktorá dodnes nebola celkom „napravená“. Pri sledovaní indikátorov vynárajúcej sa krízy sa zdá, že ľudia svojím správaním opäť tento proces podporujú.

Bežné indikátory krízy sú:

• Lacné stavebné materiály (opäť sa veľa stavia, veľké komplexy, centrá, mrakodrapy a iné budovy);
• Čoraz lacnejšie hypotéky, dostupné pre viac ľudí (čo znamená väčšie riziko);
• A to nehovoríme o celosvetových dlhoch, osobných, korporátnych či štátnych spolu (toto nie je nový postreh, dlhy v poslednom období stúpajú a súčasná situácia sa tak stáva riskantnou a problematickou).

Problém nie je len v chamtivosti, ktorá tu bude vždy a ktorá pravdepodobne stojí za tým, že ľudia už neberú ohľady na preventívne opatrenia prijaté po poslednej finančnej kríze. Sú tu aj detailnejšie záležitosti, napríklad, celkové svetové bohatstvo sa dostatočne neinvestuje. Obrovské množstvo peňazí sa stále šetrí bez nejakého zjavného dôvodu, akoby boli schované pod matracom. Nie je to len o šetrení v dobrom zmysle a o schopnosti sporiť. Peniaze vznikli, aspoň do istej miery, aby obiehali v systéme, ako krv v našom tele. Sporiť peniaze je prospešné, ale isté množstvo by sa malo znovu investovať, aby sa udržiavalo „zdravie“ systému. Malo by sa to čiastočne chápať ako povinnosť, nielen zo strany jednotlivcov, ale všeobecne, z pohľadu organizácií, firiem aj štátov. Pravdaže, systém musí byť v prvom rade sám „zdravý“, aby sa dal udržiavať a aby peniaze mohli cirkulovať. To predpokladá dobrú legislatívu, nijaké byrokratické prekážky, ani korupciu, podvody alebo iných ekonomických nepriateľov.

Finančné trhy majú dve stránky: finančný sektor spravujúci financie, a pravdaže, klientov, ktorí zvyčajne potrebujú nejakú poradenskú službu pri navigácii týchto „divokých vôd“. Tieto povinnosti by preto nemali ležať výlučne na pleciach zákazníka, ale aj na predstaviteľovi finančných trhov. Mala by existovať vyvážená pomoc druhej strane investovať správnu sumu do správneho sektora, v ktorom sa zákazník cíti pohodlne, ako v obleku šitom na mieru. Koniec koncov, zákazník investuje do všetkého, nielen do svojej bohatej budúcnosti, ale do celého sveta: tak ako aj malé množstvo krvi je podstatné pre správne a zdravé fungovanie tela, to isté platí pre zdravý chod ekonomiky, ktorá je potom schopná vyhnúť sa finančným krízam.

Možno to bude znieť priveľmi optimisticky, ale dajú sa podniknúť určité kroky, ktoré všetkým uľahčia situáciu, ak by k niečomu podobnému došlo aj v budúcnosti.

Čile sa v poslednom období výrazne darí zlepšovať imidž. Pomáhajú mu k tomu rôzne projekty v oblasti technológií. No aj v iných oblastiach je Čile mimoriadne progresívne. Ako najžiarivejší príklad posledných rokov je možné bez akýchkoľvek rozpakov vybrať Krištáľovú lagúnu.

Umelo vytvorená lagúna v obľúbenom letovisku San Alfonso del Mar vzbudila obrovský záujem verejnosti. Veľkosťou predstihla doposiaľ najväčší bazén na svete, ktorý sa nachádza v Maroku. Krištáľová lagúna je šesťkrát väčšia. Zároveň je momentálne najväčším bazénom na svete.

Tajomstvo krištáľovo čistej vody v umelej lagúne sa ukrýva vo výskume čílskeho biochemika Fernanda Fischmanna, ktorý je tiež prezidentom San Alfonso del Mar. Ako vedec prekvapil riešením, ako udržať také obrovské kvantum vody stále priezračné a čisté. Podarilo sa mu to prostredníctvom moderných technológií. Prezradil len to, že systém nie je založený na bežnej filtrácii. Lagúna predstavuje obrovský prínos pre čilský turistický priemysel.

Svojou veľkosťou sa „bazén” zapísal do Guinnessovej knihy rekordov. Čile tak odrazu získalo úspešného víťaza a prestížny výsledok, ktorý pomáha vytvárať pozitívny imidž tejto juhoamerickej krajine. Lagúnu reprezentujú úctyhodné rozmery – plocha 8 hektárov, dĺžka 1 kilometer a obsah 250-tisíc m3. Voda získaná z Tichého oceánu ostáva v bazéne príjemne teplá a krištáľovo čistá. Podobný bazén Orthlieb Pool Casablanca, ktorý doposiaľ držal svetový primát, sa nachádza v Maroku. Teraz prepustil svoje prvenstvo „bazénu” v San Alfonso del Mar, ktorý je súčasťou obrovského projektu v oblasti realít na pobreží Algarrobo.

Projekt je pýchou technologickej zručnosti v Čile. Všetky prvky vytvoril Fernando Fischmann, ktorý svoj úspech okomentoval slovami: „Tento triumf je výsledkom dlhoročnej práce.” Predstavitelia San Alfonso del Mar súhlasia a dodávajú: „Svetový rekord nám umožňuje využiť našu výhodu v biznise, ktorý odkrýva novú pravdu a ničí mýtus o nereálnosti úsilia technicky získať také obrovské množstvo krištáľovo čistej vody. Vďaka nemu môžeme vytvárať podmienky pre pestrý plážový život a rôzne vodné športy. Hovoríme tu o revolúcii vo svete svetového turistického priemyslu, keď môžeme budovať skvelé pláže v celkom odlišných oblastiach sveta. Jediná požiadavka je sladká alebo morská voda, ktorú je možné dopĺňať v malých dávkach.”

Fotografie: Quorum Comunicaciones

Zdroje: www.sanalfonso.cl, www.crystal-lagoons.com

Koľkí z nás si môžu povedať, že ich domovom je celý svet? Nuž, budúci majitelia obytnej novinky zo Slovenska to budú môcť tvrdiť celkom pokojne.

Novodobí nomádi chcú viac ako len pohyblivosť. Chcú nezávislosť a sebestačnosť, ktorá popritom lahodí estetickému cíteniu. Chcú funkčnosť a minimálnu ekologickú stopu. Ak súhlasíte, že človek nie je strom, a preto túži prebývať stále na nových miestach, čítajte ďalej a poďte snívať s nami.

V dnešnom svete minimalistických trendov bývania, stále stúpajúcich cien energií, pozemkov a nehnuteľností a čoraz hustejšieho smogu v mestách predstavuje EKOKAPSULA omnoho viac ako len zaujímavú myšlienku.

Ekokapsula predstavuje riešenie energeticky celkom nezávislej obytnej jednotky.

EKOKAPSULA je jedným z najambicióznejších eko-projektov zo Slovenska, o ktorom sa hovorí už aj ďaleko za našimi hranicami. Ide o futuristicky vyzerajúci dizajnový ekologický dom, ktorý je možné vďaka jeho kompaktným rozmerom umiestniť takmer kdekoľvek – vysoko v horách, v lese, alebo jednoducho niekde za mestom. Nás zaujal fakt, že tento inovatívny „smartdom“ dovoľuje žiť ľudom bez pripojenia na inžinierske siete všade na Zemi.

EKOKAPSULA je inteligentný mikrodom. Jedinečnosť jeho fungovania spočíva vo využití slnečnej a veternej energie a filtrácii dažďovej vody. Toto obydlie tak nie je od ničoho závislé, keďže si energiu získava autonómne – celkom samo. Skutočnosť, že ide o mikrodom, znamená, že je ľahko uskladniteľný a môže sa umiestniť aj na miesta s obmedzenou veľkostnou kapacitou. Tento koncept osloví ľudí, ktorým záleží na ochrane životného prostredia a udržateľnom životnom štýle.

Svetový eko-portál inhabitat.com zaradil EKOKAPSULU medzi 10 špičkových projektov založených na ekologických technológiách. Za uplynulý rok sa o ňom písalo vo viacerých zvučných periodikách, ako napríklad v CNN, New York Times, Die Welt a mnohých ďalších. Vďaka medzinárodným médiám sa značne zvýšila miera pozornosti a projektu to umožnilo získať vyše 250 predobjednávok. Projekt je takisto jedným zo 4 reprezentantov inovácií Slovenska v predsedníctve Rady EÚ 2016.

Interiér vyzerá skvele, nemyslíte?

Autormi EKOKAPSULE sú nadaní architekti, ktorí sa zaoberajú experimentálnym a ekologickým bývaním poňatým nadštandardným spôsobom. Projekt vznikol v roku 2009, keď sa autori prihlásili na súťaž v USA. Zadaním bolo vytvoriť návrh nezávislého domu. Po odprezentovaní nápadu sa o projekt okamžite začali zaujímať médiá.

Tomáš Žáček, jeden z autorov, vysvetľuje: „EKOKAPSULA je projekt, ktorý má potenciál. Robievali sme domy na zákazku a nastal čas vytvoriť univerzálny produkt. Našou víziou je navrhnúť obytnú bunku, ktorá bude schopná samostatne fungovať v rôznych prostrediach. Už sme podnikli kroky, ktoré nám dokonca umožnia vytvoriť bunku na mori, alebo na inej planéte.“

EKOKAPSULA využíva duálny energetický systém, teda vietor a vodu, spolu s batériou, ktorá slúži na uskladnenie energie. Vďaka svojmu dizajnu a veľkosti má širokospektrálne využitie, je vhodná aj pre rôzne záchranárske tímy, lekárov, armádu či exteriérové hotely.

Spoločnosť nedávno začala spolupracovať aj so slovenskou investičnou platformou Crowdberry, pomocou ktorej hľadá investíciu na vývoj finálneho prototypu, pilotnú produkciu a globálny export prvých produktov pre klientov z platených predobjednávok.

Usporiadanie interiéru Ekokapsule je praktické a premyslené.

Je tradičným prvkom stravovania hádam všetkých kultúr. Odnepamäti sa ním utešovali ubolené srdcia, smútok za domovom, osamelosť aj nespavosť. Pomáha pri nejednom neduhu, dodáva silu, zahreje. Ťažko si bez neho predstaviť svadby, babičky a nedeľné obedy. Bol ľudovým všeliekom za čias, keď nejestvovali zdravotné kartičky. Je výživný, ľahko stráviteľný a chuťovo bohatý. Hladí dušu, aj telo. A azda nepoznám človeka, čo by ním pohrdol. Poctivý slepačí vývar (alebo iný, čítajte ďalej).

Z vedeckého pohľadu je istým spôsobom unikátom na jedálnom lístku – ide totiž o teplú slanú vodu, bohatú na vitamíny a minerály. Dôraz sa kladie na prívlastky „teplá a slaná“, keďže náš žalúdok takúto tekutinu spracúva inak ako bežnú vodu. Vysvetlím: Neslanú vodu sliznica žalúdka osmoticky absorbuje a vylúči sa normálnou cestou vo forme moču. Slaná teplá voda, čiže polievka alebo vývar, putuje aj cez tenké, aj cez hrubé črevo.

A teraz znovu objavíme Ameriku: polievka nie je vývar a vývar nie je polievka. Okrem toho, nie je vývar ako vývar.

Klasické polievky varíme zhruba hodinu, aj so zeleninou alebo mäskom a s pomocou kamaráta všetkých novodobých ženičiek s vareškami vrátane mňa – bujónu. Všetko fajn, no dá sa aj inak, a možno aj lepšie. Posvieťme si preto na taje vývaru a začnime jazykovým okienkom. V slovenčine slovo vývar označuje aj polievku, aj hustú koncentrovanú zmes získanú dlhým a pomalým vyváraním, ktorá sa potom do polievok pridáva a tvorí ich chuťový základ. Vývary sa od polievky líšia spôsobom a dĺžkou prípravy, ktoré, ako správne tušíte, sa odzrkadlia v ich nutričnej hodnote.

Keď som po štúdiu odbornej a laickej literatúry a rozhovoroch s tradičnými gazdinkami a zhovorčivými babinami pochopila, že onen slávny, v obchode kupovaný bujón je vlastne lacnou, menej zdravou náhradou vývaru – a že husté vývary už takmer nik, vrátane tých posledných babín – mohykánov, nevarí – bolo mi jasné, čo prinesiem mojim čitateľom s pompou hodnou minimálne svätého grálu. A bolo mi jasné, čo mi od októbra až do jari bude bublať na sporáku.

Ako na to

V prípade zeleniny v prvej fáze s pokojom Škóta používame koreňovú zeleninu aj s vňaťkou, šupkami či odrezkami – inokedy kuchynský odpad. Gurmáni vedia, že vňať a šupka koreňovej (aj inej) zeleniny obsahuje najviac výživných látok. Varíme v neosolenej vode a opäť pritom myslíme na osmózu. Keďže nesolená voda je taká tabula rasa, radostne a aktívne vyťahuje vitamíny, minerály a chute z týchto odrezkov. Po vyvarení odrezky vyhodíme, nakoľko všetko, čo mali, odovzdali vode. Ak chceme mať nejakú zeleninu aj na tanieri, pridáme novú, určenú na konzumáciu, a varíme, kým nezmäkne.

V prípade vývaru z kostí (kuracie, hovädzie, poprípade iný úlovok dňa) ponechajte aj odrezky, pridajte kosti a pripravte si dobrú knižku alebo inú bohumilú zábavku na niekoľko hodín, poprípade na celý deň. Výživnosť vývaru sa líši podľa doby varenia. Varíme na najnižšom ohni, pomaly, a dlho.

Ilustračná fotografia (zdroj: Instagram)

Doba varenia

Ak varíte 2 hodiny, získate zmes jemnej chute, bohatú na proteíny. Ideálna doba varenia na zeleninový vývar a menšie kosti alebo kosti s mäsom (kura).

Pridáte 2-3 hodiny navyše, a váš vývar bude okrem iného hojne obsahovať želatínu z chrupaviek plných kolagénu. Vaše kĺby sa tešia.

Z kĺbových chrupaviek a kostí vyváraných 12-24 hodín (podľa druhu kostí) získate okrem želatíny aj cenné minerály, ktoré sa z kostí uvoľňujú až po dlhšej dobe varenia. V ideálnom prípade sa po varení dá kosť rozdrobiť medzi prstami.

Hotový vývar použite ako základ polievky, ako dochucovadlo pri výrobe omáčok alebo užívajte preventívne ako domáci liek – lyžičku každé ráno. Vo vzduchotesných zaváraninových pohároch vám v chladničke vydrží približne 5-7 dní. Môžete ho skladovať aj v mrazničke.

Pokiaľ máte histamínovú intoleranciu, varte iba z mäsa, nie z kostí, a to maximálne dve hodiny.

Čo všetko taký vývar dokáže?

Kvalitný vývar obsahuje aminokyseliny, kolagén a minerály ako vápnik, horčík, fosfor, kremík alebo síru, a to vo forme, ktorú naše telo môže jednoducho absorbovať.

Dá sa s ním vystavať imunita, zmierniť osteoporóza a prospieva kĺbom. Je známy protizápalovými účinkami. Dojčiacim mamičkám doplní potrebné živiny. Pôsobí ako prostriedok úľavy pri akýchkoľvek žalúdočných ťažkostiach, nakoľko podporuje zdravie čriev a pomáha pri ich zvýšenej priepustnosti. Redukuje potravinové intolerancie a alergie.

Ľudia sa viac sústreďujú na seba a menej si všímajú okolie. Žijeme v bubline sociálnych sietí, ktoré nám zdanlivo vytvárajú pocit kontaktu s našimi blízkymi, priateľmi či známymi. V skutočnosti sme si oveľa vzdialenejší. Je dôležité, aby sme v dnešnej uponáhľanej dobe nezabúdali na tých, ktorí našu pomoc naozaj potrebujú.

Môže ísť o pomoc spríjemnením dňa a vyčarením úsmevu na perách druhého, alebo môže ísť o pomoc vo forme finančného daru či príspevku. Foriem je mnoho, no tých, ktorí pomáhajú, už menej. Ešte vždy tu ale existuje hŕstka výnimočných ľudí, čo sa vo voľnom čase venujú tým, ktorí mali v živote šťastia menej. Patrí im náš obrovský obdiv. Ich životným mottom je pomáhať a rozdávať radosť druhým. Ide o výnimočnú vlastnosť, ktorú musí mať človek v sebe. Obdobne to platí i u podnikateľských subjektov. Nezištne pomáhať musí byť neoddeliteľnou súčasťou firemnej kultúry.

Myšlienka pomáhať druhým býva zakotvená vo vnútornej politike spoločnosti. Platí pre každého rovnako, naprieč hierarchickou štruktúrou, od bežných pracovníkov až po top manažment. Všetci musia vnímať smerovanie firmy aj mimo jej obchodnej činnosti. Spoločnosti si preto vyberajú zamestnancov ochotných pomáhať, ktorí zdieľajú filozofiu, o firma pod svojím menom šíri.

Na tomto mieste je vhodné pripomenúť, že globálna ekonomika narazila v roku 2008 na silnú krízu, ktorej dôsledky sa nepodarilo úplne odstrániť ani po ôsmich rokoch. Recesia neobišla ani Slovensko – produkcia firiem sa rapídne znížila, firmám klesli tržby a začalo sa šetriť. Táto udalosť citeľne ovplyvnila aj aktuálny postoj firiem v spoločnosti. Prišlo k vytriezveniu a vykryštalizovali sa spoločnosti, ktoré i dnes naozaj pomáhajú a robia to zo srdca, nielen pre zlepšenie imidžu firmy.

Našu firmu neustále oslovuje množstvo občianskych združení a neziskových organizácií, ktoré túžia pomáhať a šíriť dobro. Pre nás je dôležité, aby sa táto nezištná pomoc skutočne dostala k ľudom, ktorí ju potrebujú. Tešíme sa, že si dokážeme nájsť čas aj na druhých, a všetkými spôsobmi sa snažíme vyhovieť čo najväčšiemu počtu žiadostí, ktoré sa k nám dostanú, no nie vždy je to v našich silách.

Naším cieľom je pracovať s organizáciami, ktoré pomoc myslia úprimne, a hoci to znie paradoxne, zároveň to nerobia pre svoj vlastný osoh. Smutné je, keď tí „šikovní“ vedia i pri neziskových aktivitách pretaviť sponzorské príspevky na vlastný biznis.

Kampaň Birell – Nezastaviteľní

K projektom, ktoré si veľmi ctíme a tešíme sa, že môžeme byť ich súčasťou, patria napríklad zdravotní klauni zo združenia Červený nos či Nezastaviteľní. Majú podobné posolstvo, ale pre vyššiu účinnosť sa zameriavajú na rozličné skupiny ľudí. Klauni z o. z. Červený nos navodzujú psychickú pohodu u hospitalizovaných pacientov, najmä detí a seniorov. Humorom, ktorý im prinášajú, sa snažia odpútať ich od strachu, napätia a úzkosti spojených s liečbou a odlukou od najbližších. Cieľom projektu Nezastaviteľní je pomôcť hendikepovaným ľudom k návratu do aktívneho života. Ich aktivity sú viditeľné na území celej Českej a Slovenskej republiky. Za každého z nás, kto prejde na ich stanovišti cez reklamnú bránu, dostanú Nezastaviteľní finančný príspevok na uskutočnenie svojho sna.

V AVISe sa snažíme zabezpečiť týmto podporovateľom bezstarostnú a spoľahlivú mobilitu, aby svoje aktivity mohli vykonávať kdekoľvek, kde je ich prítomnosť potrebná.

Ďakujeme im za to, čo a ako robia! Posolstvo našej firmy preto hovorí za všetko:
„Ľudia sú a budú v Avise vždy na prvom mieste“.

Zdravotní klauni v Hrani

O použití silných a súčasne poslušných strojov namiesto ľudí vo vojenstve snívali generáli od nepamäti. Za jednu z prvých vojenských aplikácii bezpilotných prostriedkov sa považuje bombardovanie Benátok zo strany rakúsko-uhorskej armády pomocou teplovzdušných balónov koncom 19. storočia.

Prielomom v tomto smere však bol až vynález rádiom ovládaného člna Nikolu Teslu v roku 1898. Neskôr vzniklo mnoho podobných konštrukcií, ktoré lietali, plávali alebo jazdili po zemi a typicky slúžili na dopravu výbušniny na miesto určenia a jej aktiváciu. V reálnom boji ako prvé použilo takéto prostriedky Nemecko počas 2. svetovej vojny – napr. diaľkovo ovládané samodeštrukčné minitanky Goliáš alebo lietajúce bomby V-1 vypúšťané najmä na Anglicko.

V dnešnej dobe sa rôzne druhy robotických zariadení používajú najmä na prieskum nepriateľského územia, ale čoraz častejšie sú vybavené aj zbraňovými systémami, pomocou ktorých je možné, napr. bezpilotným lietadlom, zaútočiť na pozemné ciele. Rozšírené sú už aj aplikácie pozemných robotov vybavených strelnými zbraňami a rovnaké úlohy môžu plniť aj robotické člny a ponorky. Roboty sa môžu použiť aj na retransláciu rádiového spojenia, odmínovanie, zásobovanie či odvoz zranených do bezpečia.

Výhodou oproti štandardným bojovým prostriedkom s ľudskou posádkou je nižšia hmotnosť, menšie rozmery a možnosť väčšieho mechanického zaťaženia. Pri deštrukcii zariadenia nedochádza k stratám ľudských životov, a ak sa bezpilotný prostriedok dostane do rúk nepriateľa, nehrozí prezradenie cieľov misie či vydieranie na držaním rukojemníkov.

Bezpilotné prostriedky sú vybavené čoraz kvalitnejšími senzormi a sú čoraz autonómnejšie, čo zvyšuje ich odolnosť proti strate spojenia s centrálou. Doposiaľ sa aplikovali najmä sólovo nasadené roboty, ale čím ďalej, tým väčšmi sa hovorí o koordinovanej skupine takýchto prostriedkov rôznych typov. V tomto zmysle sa dá hovoriť v budúcnosti o vybudovaní kompletnej robotizovanej armády. V tejto súvislosti však vzniká mnoho etických otázok s ohľadom na mieru zodpovednosti ich tvorcov či operátorov pri možných civilných stratách a podobne.

Keď sa povie letecké hodinky, väčšine laikov sa vybaví značka Breitling. Za tým je profesionálny a nákladný marketing tejto švajčiarskej značky. Pilotky sú v súčasnosti veľmi populárne. Môžeme ich vidieť v portfóliu mnohých značiek a už vôbec nie sú určené výhradne pre pilotov.

Dôvod ich obľúbenosti je spoľahlivosť, funkčnosť a odlišný dizajn, ktorý na prvý pohľad poznať. Majú zvyčajne väčší ciferník s dokonalou čitateľnosťou, vďaka bielym arabským čísliciam a indexom na tmavom číselníku. Klasický tvar dopĺňa výrazná korunka. Takýto dizajn bol nutnosťou pre bojových letcov počas druhej svetovej vojny. Hodinky boli totiž dôležitým navigačným nástrojom. Lietadlá nemali GPS a navigovalo sa pomocou papierových máp, do ktorých sa zakresľovali smer a vzdialenosť. Na odhad vzdialenosti piloti museli násobiť rýchlosť časom. Preto pre pilotov vojenských lietadiel boli teda hodinky nevyhnutnosťou. Toto nešťastné obdobie prinieslo významný rozvoj hodinárskej výroby. Vráťme sa však do súčasnosti. Hodinky už dávno prestali byť prístrojom na meranie času. V súčasnosti vyjadrujú postavenie a osobnosť svojho majiteľa.

Prečo sú teda pilotky také populárne? Pre mňa predstavujú pilotky „najpánskejšie“ hodinky!

IWC BIG PILOT s radom LE PETIT PRINCE

Na prvý pohľad jasne identifikovateľné pilotky. Majú veľký priemer, biele ručičky a indexy na tmavom podklade, veľkú výraznú korunku, jednoduché arabské číslice… Zospodu na viečku majú vygravírovanú postavu Malého princa od najznámejšieho spisovateľa – pilota Saint-Exupéryho. Sú to vskutku vzorové pilotky inšpirované modelom zo 40. rokov 20. storočia.

BREITLING NAVITIMER 46 BLACKSTEEL

Model Navitimer je pre leteckých nadšencov skutočnou legendou už od roku 1952. Je to veľmi žiadaný model s originálnym dizajnom a krásnymi detailmi. Model vo verzii 46 Blacksteel pôsobí veľmi exkluzívne. Čierne robustné púzdro s priemerom 46 mm je doplnené pohodlným gumovým remienkom, ktorý imituje dezén pneumatík lietadiel.

BELL & ROSS BR 01-92 STEEL

Tieto hodinky na zápästí už nevyzerajú ako hodinky, ale ako prístroj leteckej techniky. Roustnosť tohto modelu (púzdro má 46 mm) si vyžaduje naozaj silné zápästie.

LACO ERBSTŰCK

Laco je tradičný výrobca pilotných hodiniek. Ťažko vymyslieť v klasickom dizajne niečo nové, ale pri modeli Erbstuck prišla s jednou novinkou – nové hodinky vyzerajú ako staré pôvodné pilotky. Sú totiž umelo patinované, každý kus bol upravovaný, aby vyzeral ako historický model. Veľkosť púzdra môže byť  42 alebo 45 mm. Erbstuck v preklade znamená zdedenú pamiatku, čo vystihuje tento model.

Je úžasné, že každý má možnosť byť úspešný a dosiahnuť svoje ciele, aj keď o tom nevie alebo si to neuvedomuje. Odkiaľ pochádzame, nás ovplyvňuje väčšmi, ako sme ochotní pripustiť. Chápeme skutočne, nakoľko nás tvaruje výchova a všetko podmieňovanie, ktoré sme s ňou dostali?

V posledných rokoch ma viac ráz pozvali, aby som hovoril s maturantmi na tému úspech. Ako prvé sa väčšinou spýtam: „Čo pre vás znamená úspech?“ Neprestáva ma udivovať, ako často v odpovediach počujem slovo „peniaze“. Koľko ľudí poznám, ktorí majú peniaze, ale nepovažujú sa za úspešných, a na druhej strane, koľkí sú úspešní v očiach druhých, a nemajú vôbec peniaze.

Ďalej sa pýtam: „Aké máte hodnoty v živote?“ Chcem, aby uviedli tri. Možno vás neprekvapí reakcia – ani mňa už neprekvapuje – že im ešte nikto túto otázku nepoložil, tak nemajú odpoveď.

Presvedčenie, že môžeme žiť úspešne, nám ľudia okolo nás vezmú už v útlom veku. Spomínate si, keď vám niekto povedal, že čosi nemôžete urobiť z celkom banálnych dôvodov? Pravdou je, že ten človek sám nebol schopný danú vec spraviť, alebo sa pravdepodobne bál to vôbec skúsiť, preto preniesol svoj strach a zlyhanie na vás. Rozmýšľam, či Michelangelo počúval, keď mu povedali, že nemôže vyliezť do výšky, ľahnúť si tam a maľovať stropy. Asi nie.

Je neuveriteľné, že žiadame od ľudí, aby boli tvoriví, keď ich v skutočnosti asi od 7 rokov v kreativite brzdíme. Predtým všetko, čo nakreslili, putovalo na chladničku, a ostatní to obdivovali. Potom ich pošleme do školy, kde učitelia nechcú tvorivosť, ale memorovanie. To pokračuje na stredných školách, ba aj na niektorých univerzitách, takže dostaneme vysoko kvalifikovaných ľudí, ktorým chýba kreativita. Pred niekoľkými rokmi som požiadal skupinu stredných manažérov, aby vystúpili zo svojho stereotypu a nakreslili, aký majú deň. Väčšina z nich povedala, že nevedia kresliť. Keď deti v škôlke dostali rovnakú úlohu, sťažovali sa, že nemajú dosť farebných ceruziek.

Flexibilitu nepodporujeme, keď ľuďom hovoríme „Takto to tu nerobíme“ alebo „Musíte to urobiť týmto spôsobom“. Trieda šesťročných detí dostala úlohu nakresliť Boha – každé dieťa malo nádherný výkres. Deti boli dostatočne flexibilné, aby uznali, že aj ostatní majú krásne obrázky a že žiadny nie je nesprávny. Mnohým dospelým dnes pripadá ťažké konceptualizovať Boha. Stali sme sa s pribúdajúcimi rokmi natoľko nepružní?

Mnohí ľudia, ktorí požiadajú o spätnú väzbu, chcú počuť iba to, čo očakávajú, a nie to, čo sa potrebujú dozvedieť. Pravdaže, ak niekto o sebe nikdy nepočul nič dobré či pozitívne, ani tomu potom neuverí. Život ich naprogramoval na to, že sú vždy zlí, a takými vždy aj budú.

Úspech nastáva, keď spravíte prvý krok do obdobia, keď budete môcť povedať: „Urobil som to najlepšie, ako som mohol.“ Úspech nastáva, keď niekto povie: „Fantastické! Gratulujem, spravila si to výborne!“ Úspech má mnoho podôb a tvarov, a vždy je to úžasný pocit.

Ako môžeme pomôcť k úspechu ľuďom okolo nás? Zaujímajte sa o nich, nie o mobilný telefón s funkciou sms. Buďte k nim úprimní. Nebojte sa navrhnúť zlepšenie alebo pochváliť. Buďte tu pre druhého, keď vás potrebuje. Nebuďte priveľmi zaneprázdnení, možno je to posledná šanca toho človeka počuť. Takže čo nám bráni v úspechu, ktorým chceme byť? My sami. Ak veríme svojmu podmieneniu, budeme tým, čo nám povedali. Ale ak veríte v seba a pestujete si motiváciu k úspechu, ak ste dostatočne otvorení úprimnej spätnej väzbe a ak ste dostatočne flexibilní prejsť na pozíciu úspechu, budete úspešní.

Transformáciu svetového hospodárstva, ktorá je pod vplyvom rozsiahlych vývojových diskrepancií, ovplyvňujú podmienky podnikania na všetkých regionálnych trhoch, či už ide o ich výkonnosť, dostupnosť alebo dosahované cenové parametre.

Čoraz väčšmi sa fragmentujú hodnotové reťazce produktov a firmy sú odkázané na rozsiahlejšiu internacionalizáciu svojich aktivít, kooperáciu a špecializáciu výrobného procesu. Globalizácia ako hlavný fenomén týchto procesov priniesla prostredníctvom novej teritoriálnej kolportácie PZI dodatočný potenciál rastu a pozitívnych vplyvov, najmä na produktivitu práce, jednotkové náklady, inovácie, modernizáciu produkčných i spotrebných štruktúr, dostupnosť kapitálu alebo efekty vyplývajúce z rastu intenzity obchodnej výmeny. Tieto faktory sú dôležité pri rozhodovacích procesoch, lebo sa kumulatívne premietajú do rastu konkurencieschopnosti firiem, ak sú schopné ich implantovať do vlastnej produkcie. Uvedené vývojové trendy mali v poslednej dekáde rozdielnu dynamiku, no po roku 2010 boli stabilné.

Sprevádzal ich ďalší rýchly rast Ázie, utlmujúc tak pokles hospodárskych aktivít v priemyselných metropolách. Stúpajúci význam nadobúdala produkcia a odbyt vysokých technológií. Ich expanzia bola presmerovaná do Ázie, a to na úkor hlavne USA, EÚ i Japonska.

Nemožno to vysvetľovať inak, ako že hlavne čínska ekonomika zúročila vlastné nadštandardne dlhodobo rastúce investície do vedy a vzdelávania a svoju cieľavedomú stratégiu v oblasti podpory vedy a výskumu, alebo nákup zahraničných patentov a licencií premietla do ich úspešného komerčného zhodnocovania. Údaje o exporte high-tech produktov potvrdzujú, že tieto tendencie nie sú krátkodobé a ani náhodné. ČĽR spolu so Singapurom už v roku 2012 dosiahli najväčší podiel na ich celkovom svetovom vývoze. Prognostici očakávajú, že do roku 2030 bude vyše 50% svetového exportu pochádzať z Číny.

Darí sa jej zosúladiť koexistenciu lacnej práce a rastúceho počtu odborne vyškoleného a vzdelaného personálu, čo ju stavia do odlišnej polohy v porovnaní s inými ekonomikami. V roku 2015 sa v rebríčku medzinárodnej konkurencieschopnosti umiestnili čínske „satelity“ Singapur na 2., Hongkong na 7. a Taiwan na 15. mieste. „Matka“ bola síce až na 28. mieste, no predbehla viacero vyspelých krajín. Fakt, že táto „rodina“ tvorí jeden ekonomický celok, z čoho plynú rôzne synergické efekty, sa v krátkom období premietne aj do výsledkov na medzinárodných trhoch. Je otázne, čo tento trend bude znamenať pre medzinárodné pozície EÚ, ak nebude schopná protiakcie.

Uvedené fakty dostávajú do úplne inej strategickej polohy rozhodovanie o udelení statusu rozvinutej trhovej ekonomiky ČĽR. Toto už nemôže byť o lokálnych obavách zo zvýšenia dovozu napr. ocele na európsky trh (EÚ má vo svete podiel na jej produkcii asi 10% voči 50% Číny), textilu alebo obuvi, ktoré tam aj tak vyrábajú renomované európske i americké firmy za nižšie ceny. Bude o budúcom rozložení reálnej ekonomickej sily jednotlivých kontinentov a blahobyte ich obyvateľov. Bude o tom, do akej miery sa bude únia schopná adaptovať na novú situáciu na svetových trhoch a ako podporí vlastnú konkurencieschopnosť.

Prinesie zásadné zmeny v podpore vzdelávania a vedy, efektívnosti tohto procesu, podpore rôznych synergických efektov plynúcich z doteraz neukončenej konvergencie národných ekonomických systémov. Vynúti si absolútnu liberalizáciu pohybu vedecko-technických poznatkov a vedcov, ktorých tímy prúdia po svete, skladajúc čiastkové poznatky do ucelených výskumných zadaní. Do neho by mali byť postupne začleňovaní špičkoví ázijskí odborníci. Takýto trend by mohol aktivizovať potenciálne vedecké kapacity, ktoré zatiaľ v národnom meradle nie sú markantné, a konečné efekty, ktoré by z takéhoto prepojenia plynuli.

Podiel exportu vysokých technológií z vybraných krajín na ich celkovom exporte:

Predpoveď na r. 2030 na základe dát z HSBC, 2014.