iNSTRID

Po dvoch mesiacoch aktívnej práce mimo kancelárie som si uvedomil, že mám ten priestor obklopený štyrmi stenami vlastne celkom rád.

Najlepšie rady sú tie, ktoré sú overené vlastnou skúsenosťou a znalosťou. Rozdiel medzi skúsenosťou a znalosťou možno nie je tak veľký, ale za to celkom zásadný. Zastávam názor, že čo sa týka porovnania práce z domu, z kancelárie a v teréne, som jeden z ľudí, ktorí môžu hodnotiť a odporúčať.

V oblasti médií pracujem už takmer dekádu, počnúc začiatkom roku 2007. Za tento čas sa mi podarilo vystriedať nielen niekoľko projektov, ale aj štýlov práce. Tie veľmi úzko súviseli s mojím životným štýlom, ktorý je u mladého človeka väčšinou veľmi dynamický a neustálený. Menil som dokonca aj druh práce, hoci prvoradé bolo vždy písanie a editovanie textov. Sekundárnou činnosťou bola grafika, webdizajn a programovanie webstránok. Dostal som príležitosť pracovať v kanceláriách, ale aj z domu a neskôr som vyskúšal prácu v teréne. O tom, čo som počas posledných rokov zistil, píšem v tomto článku.

Pracovať z domu je výhodou, ale aj prekliatím. Doma spravíte oveľa menej, ako v kancelárii.

Práca z kancelárie

Keď píšete pre akékoľvek vydavateľstvo, zvyčajne vám dá k dispozícii aspoň provizórne priestory pre vašu prácu. Mal som to šťastie, že dvaja vydavatelia mi poskytli príležitosť byť priamo v redakciách, vďaka čomu som nemusel pri štarte kariéry v médiách uvažovať nad prenájmom vlastných priestorov. Na také čosi by som, samozrejme, ani nemal prostriedky.

Práca z kancelárie má množstvo výhod, v prvom rade je to stálosť prostredia a jeho technické vybavenie, čo podporuje produktivitu. Mať počítač na stabilnom mieste, hneď na dosah tlačiareň, vlastný stôl, stoličku a ustálená teplota, to je základ, ktorý mnohí vnímajú ako samozrejmosť. Až tak samozrejmé to ale nie je a je dobré si to uvedomovať. Nespornou výhodou je dostupnosť hygienických zariadení a všetky tie detaily, ktoré umožňujú, aby ste venovali viac času práci.

Prítomnosť v kancelárii má aj iné výhody, ako tie technického charakteru. Je to asi obyčajná psychológia, že keď je človek v kolektíve, ktorí tiež pracuje, sám je motivovaný k lepším výkonom. Účasť v skupine je navyše dôvodom, aby sa človek každé ráno upravil, aby sa rozumnejšie stravoval (pretože nechce, aby mu škŕkalo v bruchu ešte doobeda) a aby sa celkovo “nastavil na prácu”. Možno si aj vy myslíte, že toto predsa môžete robiť aj osamote doma, ale nemáte pravdu. Málokto má v sebe takú sebadisciplínu, aby sa nezačal zanedbávať s vedomím, že sa dnes aj tak s nikým nestretne.

Nevýhoda práce z kancelárie môže tkvieť práve v kolektíve: ak ste medzi kolegami, s ktorými si ľudsky nerozumiete alebo sa doslova nemáte radi, potom je sedavé zdĺhavé zamestnanie skôr utrpením. Ja som sa, našťastie, stretol iba s dobrými vzťahmi. Ak v kancelárii panuje zlá atmosféra, rivalita, prípadne ak po technickej stránke nie je všetko v poriadku (napr. nedobrá kondícia hygienických zariadení, zlá teplota a vzduch, hluk a podobne), potom sa začnete rozhliadať po iných priestoroch na svoju prácu.

Platí, že aj práca smetiara môže byť lepšia ako práca novinára, ak je v nej dobrý kolektív a porozumenie medzi kolegami.

Práca z domu

Po troch rokoch práce v bežných kanceláriách sa výrazne zmenil môj životný štýl a aj práca. Kanceláriu som vymenil za prácu z bytu, v ktorom som žil. Spočiatku som žil sám vo veľmi malom prenajatom bytíku na okraji Bratislavy, pričom v rovnakej miestnosti som spal, jedával a aj pracoval. Dnes viem, že toto je cesta k strate návykov, pracovnej morálky, extrémnemu poklesu výkonnosti a nakoniec k totálnemu vyhoretiu.

Je to aj o sile osobnosti a sebadisciplíne, avšak musím sa priznať, že asi tak silný nie som. Práca z domu, obzvlášť z jednej miestnosti, ma celkom ničila. Predstavte si, že ste priamo závislý na svojej kreativite, rýchlosti a výkonnosti. My, autori, musíme často bojovať s blokmi a nedostatkami kreativity, ktorá je k písaniu textov celkom nevyhnutná. Nie sme síce spisovatelia, ale vydavatelia očakávajú (a majú na to právo) iba prvotriedne materiály a  k ich tvorbe je potrebný nadhľad, dôsledné zbieranie informácií a dobrá mentálna kondícia.

Bez chýbajúcej povinnosti ranného vstávania, s vedomím nepotrebnosti pekne sa obliecť, človek postupne stráca aj záujem a pracovné návyky. Články napíše tesne pred termínom, pretože celý týždeň predtým pracoval aj v noci a vstával až pred obedom. Alebo až poobede, čo po prepracovaných nociach u mňa nebolo nič výnimočné.

Smerovalo to k tomu, čo sa dalo očakávať – nazvime to vyhorenie, hoci by som o tom ešte vedel polemizovať. Bolo treba zmeniť životný štýl a ak sa dá, aj prácu. Zmena pomohla a hoci som pracoval z domu aj potom, už to bolo lepšie. Výraznou pomocou bola zmena bytu a skutočnosť, že som pracoval v inej miestnosti, než v ktorej som spal. Zdá sa to byť ako malichernosť, ale píšem to z vlastnej skúsenosti.

Pre prácu z domu je extrémne dôležité, aby bolo prostredie nastavené na produktivitu. Veľmi oceňujem všetky tie blogy (aj slovenské) o tom, ako si vylepšovať pracovné prostredie, všetky tie lifehacky a fotografie s peknými dizajnmi pracovných stolov. Udržiavať poriadok na pracovnom stole má mimoriadny význam, tiež mať dobré osvetlenie, zorganizované papiere a na očiach zoznam s krátkodobými a strednodobými cieľmi. Stále som však cítil nedostatok ľudskej spoločnosti, hoci som už v tom čase nežil sám. Od ôsmej do štvrtej som bol stále sám a nebyť príležitostných pracovných stretnutí a tlačoviek, asi by som sa bol zbláznil. Preto som sa nechal inšpirovať blogermi a vyskúšal som si prácu v teréne.

Kaviareň je väčšinou príjemné miesto aj pre písanie článkov. Foodcourty nákupných centier sú už o niečo horšie.

Práca v teréne

Dnes je veľmi moderné spraviť si kanceláriu z auta, z kaviarne, z foodcourtu v nákupnom centre. Je skvelé, že takéto možnosti existujú a pribúda ich. Ja som vyskúšal všetky tieto príležitosti, pretože som hľadal priestor, v ktorom budem najproduktívnejší.

Viac ako dva mesiace som každý deň striedal kaviarne, foodcourty a za pekného počasia aj exteriér. V Bratislave je podobných miest prebytok, takže nebol problém ani s presúvaním sa. V kaviarniach som sa však necítil celkom príjemne. Čašníci nie sú celkom vysporiadaní s tým, že prídete do ich podniku, rozložíte si notebook, telefonujete, ste tam aspoň tri hodiny a za ten čas si objednáte iba jeden tonic alebo kávu za dve eurá. Foodcourty v nákupných centrách sú pomerne dobré, ale v priebehu obeda vás priveľmi vyrušujú stovky ľudí, ktorí sa potrebujú najesť. Aj vy sa, samozrejme, najete, ale obedové prestávky trvajú pokojne aj tri hodiny, počas ktorých budete počuť hluk, cítiť všemožné vône a počas ktorých bude miestna Wi-Fi sieť totálne vyťažená. Spomedzi nákupných centier sa mi najlepšie osvedčil Aupark.

Pracovať z parku je skoro ako relaxovať, ale problémy s internetom a premenlivé počasie hrajú v neprospech tejto možnosti.

Pracovať zo Sadu Janka Kráľa alebo z Medickej záhrady je v poriadku, ale bez Wi-Fi je to iba provizórium. Môžete si u mobilného operátora predplatiť dáta, ale ja potrebujem pracovať s veľkým objemom a na server uploadujem aj niekoľko desiatok či stoviek megabajtov, pracujem s FTPčkom a vôbec potrebujem rýchle a stabilné pripojenie. Práca z parkov je síce fajn, podobá sa relaxu, ale produktivite veľmi nepomáha – navyše je veľmi závislá na aktuálnom počasí, ktoré sa nikdy nedá spoľahlivo predvídať.

Ideálny priestor na prácu? Coworkingové priestory

Keď som už navštevoval kaviarne, je iba na skok ku coworkingovým priestorom. Sú ideálnym spojením kaviarne a kancelárie, pretože ľudia v nej sú orientovaní na prácu a po technickej stránke je tam všetko, čo očakávate od kancelárie. V Bratislave ich je niekoľko, takisto v iných slovenských mestách. Ja som si zvykol navštevovať Lab na Námestí SNP v Bratislave, ktorý vznikol s podporou Orange. Bol tam veľmi príjemný personál, skvelá káva, moderné technické vybavenie a hlavne príjemné prostredie. Navyše, ani nebolo potrebné platiť žiadne členské, ak som chodil iba napísať články  a dať si jednu kávu. Keby som chcel používať aj technické zariadenia (napr. 3D tlačiareň alebo laserovú rezačku), zaplatil by som iba malé členské za pár eur.

Coworkingové priestory sa mi ukázali ako ideálny priestor na prácu, pretože majú všetky výhody: je to mimo domu, prostredie je pekné, vychádza lacnejšie ako prenájom vlastnej kancelárie, som medzi pracujúcimi ľuďmi, je tam rýchly internet a zásuvky pre pripojenie nabíjačiek mobilu a notebooku.

Ako som ale uviedol už na začiatku, životný štýl mladého človeka sa často mení a ja sa stále za mladého považujem. Dnes viacmenej striedam prácu z coworkingu, z terénu a z domu. Vidím to však tak, že v blízkej dobe budem potrebovať skôr stabilitu a predsa len sa rozhliadnem po ponuke prenájmu vlastnej kancelárie…

Problémom práce v teréne je skutočnosť, že ste závislí na vlastných zdrojoch energie a internetu. Najlepšie sú asi moderné coworkingové priestory.

Sály vypredané rýchlosťou blesku, divoké a okázalé kostýmy, nulová sebakritika. Aj to sú vlastnosti, ktorými svet opisuje neobyčajný zjav – speváčku Florence Foster Jenkinsovú.

Obrazový a textový materiál dodalo SND

.

.

Americká prominentka, amatérska sopranistka a zakladateľka Verdi Clubu to veru v živote nemala ľahké, aj keď si to sama nikdy nemyslela. Napriek tomu, že sa počas života stala naozaj známou, v realite vlastne ani nevedela spievať. Aspoň to si myslela kritika a jej súčasníci. Naopak, publikum malo iný názor. Florence totiž nikdy nezabudla na svojich divákov, ku ktorým sa správala, ako keby mali cenu zlata. Do hľadiska hádzala ruže, počas speváckych prídavkov zoskakovala z pódia a jej kariéra bola zdrojom jedných z najzábavnejších hudobných kritík všetkých dôb.

Florence Foster Jenkins

Napriek svojmu antitalentu disponovala prekvapivo veľkou légiou celebritných priateľov, nasledovateľov a fanúšikov. Medzi jej verných patril aj skladateľ Cole Porter, operní velikáni Lily Pons a Enrico Caruso, herečka Barbra Streisand či dokonca spevák David Bowie. Okrem toho vo veľkom podporovala umenie – založila Verdi Club, ktorý organizoval pravidelné umelecké večery pre vojenské charity a počas svojho života sa stala prezidentkou American League of Pen Women.

.

„Niektorí môžu povedať, že som nevedela spievať, no nikto nemôže povedať, že som nespievala.“

(Florence Foster Jenkins)

.

S jej životom sa spája aj jeden naozaj vtipný príbeh. Napriek spomínanej veľmi nízkej sebareflexii v rámci svojich speváckych možností sa táto žena vedela vždy odvďačiť tým, ktorí jej akýmkoľvek spôsobom pomohli na ceste za slávou. Keď sa v roku 1943 stala svedkom havárie taxíka, v strachu zajačala tak silno, až zistila, že jej hlas po tomto traumatizujúcom zážitku dosiahne vyšší tón F než kedykoľvek predtým. Za toto zistenie odmenila preľaknutého taxikára veľkou škatuľou drahých cigár.

Napriek vokálnej a hudobnej nepresnosti jej vystúpení, ktoré sa konali väčšinou v malých salónoch a recitačných halách, sa Florence Foster Jenkins stala populárnou hlavne pre nevedomky poskytovanú zábavu. Jej recitály zahŕňali klasický operný repertoár pozostávajúci z diel Mozarta, Verdiho a Straussa, ktorí v jej podaní nikdy nevyzneli ako skutočný Mozart, Verdi a Strauss. Napriek tomu ju publikum milovalo.

V rámci svojho posledného koncertu vypredala Carnegie Hall tak rýchlo, že sa táto akcia zapísala do histórie ako najrýchlejšie vypredaný koncert v týchto priestoroch až po dnešný deň. Na svojom poslednom koncerte podala Florence nezabudnuteľný výkon, no dva dni po ňom dostala počas nakupovania v obchode s hudobninami srdcový infarkt. Zomrela o mesiac neskôr vo veku 76 rokov a viacerí hovoria, že dôvodom bolo jej zlomené srdce.

V Slovenskom národnom divadle sa postavy Florence zhostila skvelá Kamila Magálová, ktorá sa priznala, že jej zo začiatku robilo naozaj problém priblížiť sa čo najviac falošnému spevu.

„Bolo to veľmi ťažké, lebo ja sluch mám. Sám autor tvrdil, že je oveľa ľahšie a jednoduchšie, ak túto rolu stvárňuje herečka, ktorá naozaj nevie spievať, lebo je to autentické. Musela som sa naučiť falošne spievať, čo mi robilo dosť veľké problémy… Stále som sa musela nútiť do tých falošných tónov, a potom som si povedala, že musím ísť do komična a sama zo seba si urobiť ,sranduʻ, že inak to nepôjde,“ povedala o svojej postave členka Činohry SND.

V réžii Jakuba Nvotu nabral tento príbeh na svojej komickosti práve za pomoci spomínaného odľahčenia a k dokonalej komike dopomohli aj ďalší hereckí kolegovia ako Ondrej Kovaľ, Martin Geišberg, Božidara Turzonovová či Ivana Kuxová. Netreba sa teda čudovať, že inscenácia Je úžasná! od svojej premiéry v roku 2011 plní sály Činohry Slovenského národného divadla.

Florence Foster sa dočkala aj filmového spracovania, a to rovno s legendou svetového herectva, výbornou Meryl Streepovou. Tá v novom filme Božská Florence, ktorý prichádza do slovenských kín už 25. augusta 2016, dokazuje svoj majstrovský, herecký a v tomto prípade aj „spevácky“ výkon.

Božská Florence (film)

Kto sú lídri? Aký majú vplyv na spoločnosť?

Už od nepamäti nás lídri sprevádzajú naším životom. Sú to ľudia, ktorí nám ukazujú cestu a vedia, ako na to. História nám ukazuje na konkrétnych príkladoch, kedy lídri viedli spoločnosť. Títo ľudia predurčujú budúce udalosti, snívajú, rozprávajú, propagujú. Líder a jeho charakter môže meniť správanie celých národov a jeho charakterové vlastnosti ovplyvňujú všetko a všetkých naokolo. Z toho vyplýva, že aj spôsoby, ako národy konajú, sa postupne menia.

Pokrok je jedným z najdôležitejších znakov vplyvu lídrov na spoločnosť. Sú známi lídri, ktorí svoje národy a krajiny nasmerovali k úpadku a zániku. Lídri nás však vedia prevádzať aj obdobiami, kedy väčšina ľudstva nevie, ako ďalej pokračovať. Významnými osobnosťanmii v obchodnom meradle boli aj Henry Ford, Tomáš Baťa alebo Steve Jobs. Takíto ľudia nielen ovplyvnili odvetvie, v ktorom podnikali a ľudí, ktorí pre nich pracovali, ale celú spoločnosť a vo veľkej miere celú planétu.

Ako to vyzerá, keď spoločnosť stratí svojho lídra? Zväčša začne stagnovať, je bez známky nadšenia, inovácie a obchodného ducha a tvorivého vedenia, ktoré reprezentoval, postupne bez nádeje na jej ďalší progres. Môj názor je, že náhrada pravého lídra je prakticky nemožná. Mnohí úspešní lídri pripravujú dlhé roky pred tým, ako odstúpia z pozícií, svojich nástupcov. Nie vždy sa to však podarí, je ich málo a je ich veľmi ťažké identifikovať.

Veľmi dobrou publikáciou, ktorá tento poznatok prezentuje ako podstatný prvok pri riadení úspešnej spoločnosti, je knižné vydanie Jima Collinsa Good to Great. Spoločnosť, v ktorej žijeme, je schopná bez lídrov naďalej existovať. Avšak následky, ktoré by to spôsobilo, by boli pre ďalší vývoj ľudstva fatálne.

Je veľmi nefér k ostatným ľuďom okolo nás prezentovať, že stať sa lídrom je otázka vzdelania, vytrvalosti a disciplíny. Nie, to nie je možné. Ak sa budeme snažiť, môžeme byť úspešní, môžeme byť obľúbení, ale nemôžeme sa stať lídrom. Je to dar, ktorý v útlom detstve získava malé percento populácie. Cieľom každej vyspelej spoločnosti by preto malo byť vyhľadávanie takýchto jedincov a ich podpora a združovanie.

Počas skoro celého júla sa na mňa zo všetkých strán valili správy o novej hre Pokémon GO. Dokonca aj z médií, ktoré nemajú technické či herné zameranie. Dlho som odolával, keďže nie som fanúšikom Pokémon univerza, ale nakoniec som si aplikáciu kvôli práci nainštaloval a otestoval.

Pokémon Go pracuje na princípe rozšírenej reality (Augmented Reality – AR). Chodíte po reálnej mape s animovanou postavičkou, ktorá vás reprezentuje. Hra na vašu lokalizáciu využíva GPS, ktoré je dnes súčasťou aj najlacnejších mobilov. Na mape sa zobrazujú rôzne záujmové body (takzvané Poké Stops) a telocvične (Pokémon Gyms), kde môžete dopĺňať zásoby, poprípade bojovať s Pokémonmi iných hráčov. Záujmové body sú prevzaté z predchádzajúceho titulu firmy Niantec – Ingress.

Screenshoty z hry Pokémon GO

Hlavnou náplňou je ale chodiť po mape, hľadať a následne chytať Pokémonov, ktorých hra umiestňuje na rôzne miesta. Zaujímavosťou je, že ich umiestňuje dokonca aj tematicky – v parkoch a lesoch nájdete “prírodných”, v blízkosti vodných hladín zase “vodných”. Ak sa priblížite k príšerke dostatočne blízko, zobrazí sa na mape a môžete ju začať hľadať. Na toto sa využíva kamera vášho zariadenia, s ktorou prechádzate okolie a keď na displeji zbadáte Pokémona, mali by ste sa ho pokúsiť chytiť. V spodnej časti displeja sa zobrazí lopta zvaná Pokéball, tú musíte pohybom prsta hodiť na Pokémona. Keď ho trafíte, je váš.

Hra má aj ďalšie prvky, napríklad vylepšovanie pokémonov, obsadzovanie telocviční, pokladanie návnad pre zvýšenie šance výskytu Pokémonov v okolí, liahnutie sa vajíčok a iné.

Moje skúsenosti s Pokémonmi

Hru som testoval tesne po spustení u nás a dosť som pociťoval nevyladenosť celého systému. Aplikácia veľmi často padala, postava na mape mi poskakovala 20 – 30 metrov rôznymi smermi, často sa nevedela pripojiť na server kvôli privysokému obsadeniu inými hráčmi.

Musím sa priznať, že z celkového pohľadu a po skúsenosti mi náplň hry prišla plytká a nudná – a to mám rád hry, v ktorých musím niečo zbierať a vylepšovať. Najviac ma zarazilo, že je potrebné takmer neustále sledovať displej telefónu a plne sa venovať dianiu na obrazovke, čiže sa nedá hrať rekreačne, na prechádzke po meste s deťmi.

Ale ja asi nie som cieľová skupina, keďže má Pokémon GO prekvapujúco veľký celosvetový úspech. Ja som pri tom nevydržal ani týždeň.

Čísla, fakty a hrozby

Úspechy hry sa nedajú prehliadnuť. 100 miliónov stiahnutí a 10 miliónov dolárov za deň je naozaj veľký úspech. V tak krátkej dobe žiadna aplikácia takto nenarástla. Hodnota akcií spoločnosti Nintendo, ktoré je spoluvlastníkom značky Pokémon a vydavateľom Pokémon GO, sa viac ako zdvojnásobila. Aj napriek tomu, keď Nintendo ohlásilo, že nie je tvorcom aplikácie, zase mierne klesla.

Zaujímavé je, že výrazne nepoklesli tržby iných veľkých hráčov na trhu mobilných hier, čo napovedá, že Pokémon GO vyplnilo dieru na trhu a nepreberá užívateľov z iných hier.

Najväčšou devízou tejto hry je sociálny aspekt a to, že vás prinúti vyraziť von. Ľudia sa stretávajú pri záujmových bodoch, diskutujú, porovnávajú si zbierky. Rôzne podniky využívajú na svoju propagáciu Pokéstopy – umiestňujú na ne návnady a takto lákajú zákazníkov. Mladí ľudia, ktorým sa často vyčíta, že len sedia na mieste a ťukajú do tabletov alebo telefónov zrazu behajú po vonku (aj keď pozeranie do telefónu zostalo).

S behaním s telefónom po vonku sú, samozrejme, spojené aj nepríjemné veci – lúpežné prepadnutia, autonehody, vstupy na cudzí pozemok.

Hra od svojho vydania dostala už niekoľko aktualizácií, väčšinou technického charakteru. Autorom sa podarilo z väčšej časti vyriešiť problémy so stabilitou aplikácie, tak aj serverov. Momentálne ale čelia kritike používateľov za znefunkčnenie systému pre cielené vyhľadávanie Pokémonov. Taktiež začali mať problémy s aplikáciami tretích strán, ktoré sa dali používať na presnú lokalizáciu Pokémonov bez toho, aby ste boli v blízkosti. Prístup k dátam pre aplikácie tretích strán už ale Niantec zastavil. Užívatelia sa sťažujú aj na komunikáciu s autormi, ktorí odpovedajú na správy veľmi sporadicky.

To, či si Pokémon GO udrží svojich užívateľov ukáže čas, momentálne je na tom ale veľmi dobre. Pokiaľ bude Niantec pridávať obsah dostatočne rýchlo a bude schopný opravovať chyby, tak istotne do zabudnutia neupadne. Minimálne nám páni ukázali, ako nakladať s rozšírenou realitou a smer, ktorým sa môže mobilné hranie uberať v budúcnosti.

Zdroje: App annie, Wikipedia

Udržať sa v dobrej fyzickej kondícií, zhodiť zopár kíl alebo si vybiť negatívnu energiu. To sú bežné dôvody, pre ktoré cvičíme alebo športujeme. Ak vám však stále nestačia ako motivátory, je tu jeden ďalší dôvod – vedci zistili, že cvičenie zväčšuje mozgovú kapacitu a znižuje riziko demencie spôsobenej stárnutím. 

Fyzická aktivita pôsobí na náš kognitívny výkon, čo znamená, že zlepšuje pozornosť a pamäť. Podporuje tiež kreativitu a znižuje riziko depresie a úzkosti. Nejde síce o priamy kauzálny vzťah a teda nemôžeme tvrdiť, že cvičenie spôsobí, že sa rizikovosť demencie u ľudí zníži, ale vzťah medzi týmito dvomi aspektmi predsa len je.

Výskumníci z univerzity v Kalifornii zistili silný vzťah medzi nízkou úrovňou fyzickej aktivity a vyšším rizikom demencie u starších ľudí. Starší ľudia, ktorých hlavným koníčkom je vysedávanie pred televízorom alebo iné zväčša pasívne aktivity môžu demencii podľashnúť s väčšou pravdepodobnosťou ako tí, ktorí sa hýbu, sú aktívni a sú v dobrej fyzickej kondícii. Z týchto zistení vyplýva, že pravidelné cvičenie alebo šport u starších ľudí vedú k vyššej činnosti mozgu a tým pádom redukujú riziko vzniku demencie.

Okrem toho je pravidelná fyzická aktivita zodpovedná aj za nárast hipokampu, ktorý zohráva dôležitú úlohu najmä pri učení a pamäti. Aj keď má cvičenie priaznivý účinok na zdravie v každom veku, čo sa týka zníženia rizika demencie, najúčinnejšie je po 75. roku.

A aké cvičenie vo vyššom veku zvoliť? Najvhodnejšími aktivitami v zrelšom veku sú chôdza, turistika, bicyklovanie, vodný aerobik, tenis, joga či pilates. Výber je veľký, stačí len zvoliť si to, čo vám vyhovuje. Ideálne je tieto aktivity obmieňať.

Zdá sa, že výrok “v zdravom tele zdravý duch” naozaj platí a investovaním do svojho fyzického zdravia môžeme zlepšiť aj to duševné.

Téme sa venoval aj magazín Psychology Today.

Mesto Crotone sa nachádza na pobreží južného Talianska, v blízkosti hôr a prírodných oáz, obmývané Iónskym morom. Mesto založil Myscellus už v roku 710 p.n.l. ako Achájsku kolóniu Croton. Neskôr dostalo názov Cotrone a až od roku 1928 bol jeho názov zmenený na súčasné Crotone a v roku 1994 sa stalo hlavným mestom novovzniknutej Provincie Crotone. Podľa legendy sa názov tohto mesta spája s gréckym polobohom Herkulesom, ktorý ho tak pomenoval z úcty k svojmu priateľovi Crotonovi, ktorého náhodne smrteľne zranil.

Jednou z najznámejších a aj veľmi vplyvných osobností žijúcich v minulosti v tomto meste bol matematik a fyzik Pytagoras. Ten tu v roku 530 p.n.l. založil svoju školu nazývanú Pythagoreans, ktorú navštevoval napríklad aj známy filozof, matematik a astronóm Philolaus. Táto škola mala v meste značný vplyv, jej najvyšší koncil zložený z tisíc členov riadil celé mesto. Pyrhova vojna prinútila viac než polovicu obyvateľov mesta, aby ho opustili a zvyšok populácie sa podvolil Rímu. Po bitke pri Kán počas druhej púnskej vojny sa mesto Crotone vzoprelo Rímu a Hannibal si z neho urobil zimné sídlo.

More v tejto oblasti je skutočne krásne, s odtieňmi  bledomodrej až smaragdovo zelenej dokonca patrí od roku 1991 k chráneným morským oblastiam. Nachádza sa tu tiež najrozsiahlejšia morská oblasť v Taliansku Capo Rizzuto, ktorú tvorí až 15 000 hektárov morského povrchu. Mys Capo Colonna, ktorý ohraničuje chránenú oblasť,  je skutočným archeologickým skvostom, dôkazom jeho nádhery je Magna Graecia. Nachádza sa tu tiež posledný zachovaný dórsky stĺp slávneho chrámu, ktorý bol zasvätený bohyni Hera Lacinia.

K historickým pamiatkám mesta neodmysliteľne patrí Zámok Charlesa V. s rozmanitými vyhliadkovými vežami, Katedrála, v ktorej sa nachádza čierna Madonna privezená za obdobia raného kresťanstva z Východu, historické centrum mesta s jeho ušľachitlými palácmi a Národné archeologické múzeum. Cirò Marina bolo v minulosti archeologickým a kultúrnym centrom, nachádzajú sa tu aj ruiny Apollovho chrámu. V roku 2004 bolo toto mesto ocenené Modrou vlajkou za čistotu mora a kvalitu plážových služieb a ponúk. Pre mladších návštevníkov môže byť obzvlášť zaujímavým miestom Akvárium a Vzdelávacie centrum morského prostredia.

Zámok Charlesa V.

Pre tých, ktorých zaujíma aj okolitá príroda dávame do pozornosti park Montagnella, v ktorom sa nachádza aj známe Giglietto Valley, vrch Pizzuta a samozrejme aj neoceniteľné prírodné národné dedičstvo, ktorým je pre túto oblasť Národný park Sila. Počas exkurzie v národnom parku môžete fotografovať, pozorovať vtáky, unikátne žulové skaly Fosso Iannace a pre cyklistov prechádzajúcich parkom odporúčame trasu Gariglione, ktorá je oázou jedinečnej krásy v srdci parku. Vrchol Santa Barbara sa používa ako Astronomické observatórium a poskytne vám opäť iný pohľad na krásy prírody. Využiť môžete tiež možnosť riečneho trekingu, ktorý vás spojí s nenarušenou prírodou. V ponuke pre peších turistov sú tiež trasy pod vodou, vďaka ktorým objavíte faunu a flóru chránenej oblasti Isola di Capo Rizzuto.

Ak vás zaujíma miestna kultúra a umenie, určite nevynechajte dedinu Palumbo, ktorá je bohatou zbierkou umenia a miestneho folklóru, ponúka tiež nádherný pohľad na krajinu z jazera Ampollino až na nekonečné lesy, ktoré túto oblasť pokrývajú. Z miestnych špecialít vyskúšajte víno z oblasti Cirò a chlieb Cutro vyrobený z tvrdej pšenice, ktorý vďaka výbornej chuti dostanete už aj v severnejších regiónoch Talianska. Z miestneho ovčieho mlieka sa vyrába pochúťka  pecorino cotronese, ochutnajte aj miestnu salámu suppressata a sardinky, ktoré sa považujú za kaviár južanov. V lete ochutnajte z miestneho jedálnička špecialitu Pipi a Patati, ktorá sa vyrába zo sladkých papričiek a zemiakov s cesnakom a olivovým olejom.

Poloha Crotone na juhu Talianska

Nádherné čisté more, bohaté kultúrne aj prírodné dedičstvo a jedinečná gastronómia. Aj takto by sa dalo v skratke popísať mesto Crotone. Turistov láka vďaka svojmu panoramatickému umiestneniu, rovnako tak vďaka klasickému talianskemu životnému štýlu. Počas svojej histórie si toto mesto prešlo svojimi vzostupmi aj pádmi až kým sa z neho nakoniec stalo ekonomicky obnovené miesto, ktoré dokáže osloviť mnohých turistov a má im skutočne čo ponúknuť.

Ešte úvodom malé jazykovedné okienko. Je správne pomenovanie whiskey alebo whisky? Mnohí by si mohli povedať, že je to dvojtvar a je celkom jedno, ako názov tejto liehoviny napíšu. V skutočnosti to tak jedno nie je, pretože whiskey je americké a írske a whisky je škótske. Najmä Škóti si na správnosť označovania potrpia a je preto dobré naučiť sa rozdiel medzi whisky a whiskey.

Jim Beam

Od jednotlivých ingrediencií, ktoré tvoria pravý Jim Beam, až po finálny výrobok s jeho neporovnateľnou zamatovo jemnou chuťou vedie dlhá cesta. Za prvé, samotnému destilátu trvá štyri roky, než vyzreje a stane sa súčasťou legendy Jim Beam. Ďalším faktorom je, že sa držíme prastarého, po celé stáročia odskúšaného a vylepšovaného výrobného procesu.

S radosťou vám predstavíme kroky, ktoré treba podniknúť, aby sa z kukurice, žita, jačmenného sladu a vody stala svetová bourbon whiskey č. 1. Ale niektoré tajomstvá, ktoré sprevádzajú bourbon Jim Beam od zápary cez fermentáciu, destiláciu, skladovanie a stáčanie, si ponechajú naši liehovarníci ako výrobné tajomstvo

Rmutovanie – Kvapka tradície

Jedno z najdôležitejších kritérií, ktoré musia bourbon whiskey splniť je, že zápara musí obsahovať najmenej 51% kukurice. Kukurica sa spolu s žitom melie na kladivovom mlyne. Výsledná múka sa zmieša s vodou bez obsahu železa, čím vznikne zápara, ktorá sa varí. Zahrievame hmotu dlhšiu dobu pri nižších teplotách. Výsledkom je charakteristická bohatá aróma a jemná chuť, ktorú môže poskytnúť len naozajstný JIM BEAM. Do vychladnutej zápary sa pridá chmeľ, čím sa obilné škroby premenia na cukry. Potom nasleduje skutočné „zrodenie“ nového bourbonu Ji Beam – do zmesi pridáme „spätný chod“ čiže časť zápary z predchádzajúcej destilácie, aby sme tak zachovali zvláštny charakter. A tak v každom bourbone Jim Beam je aj malá časť absolútne prvého bourbonu – je to záruka zachovania tradície. A takto to chodí už viac ako 215 rokov.

Fermentácia – Vnútorná hodnota

Vlastný proces fermentácie začína pridaním kvasníc do zápary, čím sa cukor začína pomaly meniť na alkohol. Zmes potrebuje tri až päť dní, než úplne skvasí a vytvorí tak vykvasený rmut, roztok podobný pivu. V páleniciach používame zvláštne kvasnicové kultúry, ktoré sú viac ako 70 rokov staré. Pochádzajú z rovnakej kultúry, ktorú používal samotný Jim Beam po rokoch prohibície. Použité kvasnice boli tak dôležitou súčasťou pôvodnej receptúry, že si Jim Beam vždy bral domov pohár týchto kvasníc do úschovy. Toto je zvyk, ktorý dodnes dodržiava Fred Noe, člen siedmej generácie slávnej rodiny liehovarníkov – takisto on má vzorka kultúry týchto kvasníc doma v súkromnej chladničke. Zvláštnosti ako je táto vytvára skutočnú kvalitu obsahu každej fľaše bourbonu Jim Beam.

Destilácia – Menej je viac

Keď príde na destiláciu, takisto sa držíme tradičných metód podľa starého rodinného receptu. Fermentovaná hmota sa prvýkrát destiluje v kotlíkovom destilačnom zariadení, ktoré je zahrievané parou. Zmes sa v priebehu prvej destilácie vyparuje a pary sú zhromažďované a ochladzované, čím vznikne prvý destilát, takzvané ľahké víno. Toto sa následne znova destiluje a vzniká „baby whisky“ či „white dog“, ktorá sa potom naleje do sudov. Na rozdiel od mnohých iných druhov whiskey sa Jim Beam destiluje pri nízkych teplotách, čím získa trochu viac času na formovanie. Ďalšia z príčin prírodnej vyzretej arómy tejto whiskey je fakt, že destilácia pri nízkych teplotách napomáha vytvárať bourbon z Kentucky s oveľa intenzívnejšiou chuťou – pravý Jim Beam.

Dozrievanie – Ako zreje chuť

Sudy s tekutinou „white dog“ sú novo vypálené sudy vyrobené z amerického bieleho duba. To je drevo, ktorého špecifické vlastnosti, najmä jeho pórovitosť, sú ideálne pre dozrievanie whiskey. Proces vypaľovania zahŕňa preťahovanie sudov cez otvorený oheň, čím dôjde ku karamelizácii prírodných cukrov obsiahnutých v dube. Vysoké výkyvy teplôt v Kentucky spôsobujú, že drevo sa v priebehu roka rozpína ​​a zmršťuje, čo má za následok, že whiskey vnútri sudov môže prenikať do dreva a prevziať tak jeho farbu a arómu. Výsledkom je, že whisky Jim Beam počas 4-ročného procesu zrenia získava zo sudov zvláštnu arómu a zároveň rozvíja svoju mimoriadnu jemnú chuť karamelu a nezameniteľnú zlatisto-jantárovú farbu.

V priebehu štyroch rokov – čo je dvojnásobok času, než ktorý pre dozrievanie bourbon whiskey vyžaduje zákon – Jim Beam dosiahne svoje neobyčajne jemnej čistej chuti, často opisované ako „príchuť zrelosti“.

Chivas Regal

Značka Chivas Regal, ako miešaná, viacdruhová škótska whisky vyrábaná Chivas Brothers, vlastnená koncernom Pernod Ricard, sa zrodila v roku 1801. Domovom tejto exkluzívnej whisky je Strathisla Distillery v Speyside v Škótsku, historická pálenica fungujúca od roku 1786.

Filozofiou firmy Chivas Regal, ktorou sa odlišujeme od ostatných škótskych whisky je, že do zmesí sa používajú iba whisky, ktoré zreli v dubových sudoch minimálne 12 rokov.

Chivas Regal 12 Year Old, Chivas Regal 18 Year Old a Chivas Regal 25 Year Old, každá z nich je starostlivo vyrábaná len z tých najlepších druhov vyzretých whisky, vďaka čomu disponujú jedinečnými chuťovými vlastnosťami a príťažlivou arómou. Je už len v rukách a v umení Master Blendera – majstra miešania – dôsledne vybrať tie správne sudy vyzretých whisky, harmonicky vyvážiť charakter a všetky esencie pre dokonalý chuťový zážitok.

Tradícia umenia v miešaní Aged Scotch whisky, ktorou sa v polovici 19. storočia preslávili bratia James and John Chivas, sa predáva z generácie na generáciu naším skúseným Master Blenderom. Súčasným Master Blenderom a zároveň verným strážcom tradícií je Colin Scott, ktorý dohliada na výrobu a chráni integritu whisky Chivas Regal. Jeho práca si vyžaduje nielen roky skúseností, ale hlavne obrovskú vášeň a oddanosť k škótskej whisky.

Jameson

Všetko sa začalo v roku 1780, kedy John Jameson kúpil liehovar v dublinskej Bow Street a začal vyrábať svoju neobvykle jemnú írsku whiskey. Vedel ju urobiť naozaj dobre. Oddane pokračujeme v tejto tradícii aj dnes a staráme sa o to, aby bola Jameson Irish Whiskey zakaždým tak skvelá, ako bola v deň, kedy John Jameson predal prvý súdok zo svojho podniku – teda trikrát destilovaná, dvakrát tak jemná a s dokonale vyváženou chuťou.

Vôňa je ľahká kvetinová, podkreslená korenistou arómou dreva a decentnou medovou sladkosťou. Chuť je dokonalá rovnováha korenia, orechov a vanilky s podtextom zrelej višne, všetko v pôsobivom rámci hodvábnej jemnosti.

Kde sa berie taká výnimočnosť Jameson Irish Whiskey? Na rozdiel od amerických whiskey a škótskych whisky, ktoré sa destilujú až na výnimky dvakrát – destilujeme Jameson Irish Whiskey rovno trikrát.

V Jameson Irish Whiskey sa v optimálnom pomere najprv stretávajú jačmenný slad a nesladovaný jačmeň, aby položili základ celosvetovo unikátnej pot still Irish whiskey. Tá sa potom v druhej vlne spája s našou grain whisky (ktorej základom je slad a zmes nesladovaného obilia). V dlhom období zretia potom citlivo vyvažujeme orieškovú chuť destilátu zrejúceho v sudoch po sherry s vanilkovou chuťou získanou v sudoch po Bourbon whiskey.

Tretí element výnimočnosti spočíva priamo v kolíske Jameson Irish Whiskey, unikátnom liehovarníckom komplexe Midleton (SINGLE) Distillery. Tu, pod jednou strechou a v starostlivosti jediného tímu whiskey masters, sa rodí každá kvapka našej whiskey. Výsledok: nepretržite kontrolovaná kvalita každého dúšku Jameson Irish Whiskey.

Johnny Walker

Blendovanie škótskej whisky je umenie aj veda zároveň. Johnnie Walker ako značka stále udržiava profesionalitu, schopnosti a znalosti rôznych druhov whisky, ktorú dve storočia dozadu zaviedol jej zakladateľ. Dnes je správcom tohto mimoriadneho odkazu master blender Jim Beveridge. Je súčasne aj jediným človekom povereným blendovaním a mužom, ktorý spravuje najväčšie zásoby jednodruhovej obilnej a jednodruhovej sladovej škótskej whisky na svete.

Na začiatku výroby whisky je obilnina. Tá má vysoký obsah škrobu, ktorý je  v prípade výroby alkoholu nevyhnutné previesť na rozpustné cukry. K tomu dochádza prirodzenou cestou pri klíčení, pri ktorom sa obilie namočí do teplej vody, zahrieva sa až pokiaľ zrno nezačne rásť. To sa volá sladovanie.

Rast sa potom zastaví sušením naklíčeného obilia v peci. Niekedy sa používa dym z pálenej rašeliny, ktorý pomáha sušiť a dodáva typickú chuť. Obilie sa potom rozomelie, aby sa dalo zmiešať s vodou. To potom prejde dvojitou destiláciou pre sníženie obsahu vdy a zvýšenie koncentrácie alkoholu a chuti. Destilácia obnáša var vo veľkej nádobe nazývanej destilačný kotol, vyrobený je zvyčajne z medi.

Hovorí sa, že chuť je výsledkom vzájomného pôsobenia medi a kvapaliny. Produkt destilácie sa stáča do špeciálne ošetrených dubových sudov, aby tu zrel najmenej tri roky. Až potom sa smie oficiálne označovať ako škótska whisky.

Bezpečnostné nároky na elektronické údaje stále vzrastajú a veľké vývojárske spoločnosti hľadajú nové spôsoby, ako výjsť v ústrety autoritám aj používateľom. Google a jeho projekt Open YOLO kombinuje oboje dovedna a umožňuje aj iným vývojárom, aby sa do jeho projektu zapojili.

Google je vo všeobecnosti považované za lídra v oblasti inovácií bez ohľadu na to, aký priemysel máme na mysli – či je bezpečnosť, vzdelávanie či vyhľadávanie a zoskupovanie informácií. Najnovšie vývojárske tímy z Google pracujú na projekte Open YOLO, ktorý by mohol do sveta stále komplikovanejších hesiel priniesť zjednodušenie pre používateľa  a vyššiu bezpečnosť súčasne.

Google v spolupráci so službou Dashlane budujú jednotnú platformu pre správu hesiel, teda takzvané API vytvorené pre zariadenia s operačným systémom Android. Toto API zabezpečí prihlasovanie sa k rôznorodým službám len s pomocou jediného profilu. Skratka YOLO v tomto prípade neznamená internetovej verejnosti dobre známe “You Only Live Once”, ale “You Only Login Once”. Znamená to, že prihlásením sa do jedinej centrálnej služby sa prístupnia zamknuté obsahy aj ďalších, ktoré však už prihlasovanie nebudú vyžadovať.

Vývojári momentálne pracujú na tom, aby boli schopní zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti a univerzálne možnosti využitia. Neskôr by sa platforma Open YOLO mohla dostať aj do ďalších operačných systémov.

Princíp je pomerne jednoduchý, ale vyžadoval si dlhé roky vývoja a budovania bezpečnostných protokolov. Poskytovateľ hlavného profilu, cez ktorý sa má používať prihlasovať, bude musieť garantovať bezpečnosť dát, ktoré má u neho používateľ skladované. A túto zodpovednosť už dnes dokáže spoľahlivo prevziať Google, ktoré sa stará o milióny a milióny účtov po celom svete.

Heslá, ktoré používame na prihlasovanie sa do svojich zariadení, sú častokrát pridlhé, náročné na zapamätanie a je ich potrebné aj tak časom meniť. Nielen Google verí, že sa musí tento systém čoskoro prepracovať a Open YOLO je jeden z projektov, ktoré môžu takejto zmene dopomôcť. Prvé zadanie hesla síce nebude o nič jednoduchšie, ale všetky ďalšie prihlásenia budú už automatické a samozrejmé.

Už len dúfať, že sa takáto rozsiahla platforma nezrúti alebo v nej nebudú závažné bezpečnostné diery, prostredníctvom ktorej by sa mohli ku kybernetickým zlodejom dostať citlivé súkromné dáta miliónov používateľov.

Pre všetkých, ktorým učarovala talianska kultúra, umenie, jedlo a Taliani samotní, ale chcú spoznať viac, ako len najznámejšie talianske letoviská Rím a Miláno, je tu malé, príjemné a dostupné mestečko. Nachádza sa len 40 kilometrov od Milána – je to letovisko Bergamo. Nachádza sa v provincii Lombardia, je známe svojím umeleckým bohatstvom a stredovekou atmosférou. Spája v sebe moderné s klasickým, čo ho predurčuje na to, aby sa stalo obľúbenou destináciou pre rôzne typy cestovateľov.

Súčasná kultúra mesta je poznačená predovšetkým jeho históriou. V minulosti bolo osídlené Keltmi, v čase Rímskej ríše sa mesto stalo významným strediskom severného Talianska, bolo členom Lombardskej ligy, neskôr sa dostalo pod nadvládu Milána. Ako jedno z mála talianskych miest nebolo takmer vôbec poznačené druhou svetovou vojnou.

Pamiatky

Bergamo tvoria dve časti. Staré stredoveké mesto nazývané Cittá Alta sa rozprestiera na kopci a vyznačuje sa bohatým dedičstvom umenia a histórie. Staré mesto je obklopené mestskými hradbami a dolným moderným mestom nazývaným Cittá Bassa.

Srdcom starého mesta je námestie Piazza Vecchia, ktoré je zmesou stredovekej a renesančnej architektúry. Z tohto miesta je krásny výhľad na staré mesto a až do 19. storočia bolo sídlom politickej a administratívnej moci.

Jedným z najvýznamnejších miestnych kostolov je bazilika Santa Maria Maggiore, postavená ešte v roku 1137. Z pôvodnej budovy sa zachovala románska štruktúra a grécky kríž. Nachádzajú sa tu tiež fresky maliara Giovanbattista Tiepola.

V meste je množstvo múzeí, z ktorých spomenieme to v opevnenej pevnosti Rocca. Múzeum poskytuje pohľad na obdobie rokov 1797 až 1870. Súčasťou výstavy je rekonštrukcia pozostatkov z minulosti, ktoré pochádzajú zo zbierok múzea, mesta, provinčných inštitúcií a dokonca aj od samotných obyvateľov.

Campanone je miestom, odkiaľ môžete zažiť nezvyčajný pohľad na mesto Bergamo. Cesta výťahom, ktorý sa nachádza vo veži uprostred Piazza Vecchia, trvá 30 sekúnd. Výťah je vyrobený celý zo skla, rovnako ako šachta, vo vnútri ktorej jazdí. Už samotná jazda výťahom je teda prehliadkou histórie a končí sa neobyčajným pohľadom z úplného vrchu na monumenty tohto prekrásneho mesta. Veža je vysoká 53 metrov a ukrýva v sebe zvon, ktorý doteraz zvoní 180-krát počas noci. V minulosti toto zvonenie slúžilo na zvolávanie obyvateľov alebo varovanie pred nepriateľmi alebo ohňom.

Aj keď je mesto pomerne malé a dá sa prejsť aj pešo, môžete využiť aj miestne funicolare, čiže lanovku, ktorá vás ľahko prevezie zo starého do nového mesta. Lanovkou sa môžete vyviezť aj do dedinky San Vigilio, ktorá je výbornou trasou na prechádzky s krásnymi výhľadmi, nachádza sa v nej ruina zámku a verejný park. Ďalšou z možností dopravy po meste je bicykel. Možností požičať si bicykel v meste je dosť a môžete si tak vychutnať mesto opäť z inej perspektívy.

Výlety v okolí mesta

Pre tých, ktorí chcú v tejto lokalite stráviť dlhší čas, je v ponuke množstvo výletov v blízkom okolí. Počas zimnej sezóny môžu turisti zavítať do mnohých lyžiarskych stredísk nachádzajúcich sa v Alpách, ktoré sú vo vzdialenosti do jednej hodiny od mesta Bergamo.

Navštíviť sa tiež oplatí jedno z najmenších jazier severného Talianska – jazero Iseo. Na ceste z Bergama do Milána sa zastavte v priemyselnej dedinke Crespi d’Adda, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Sotto il Monte je rodiskom pápeža Jána XXIII., ktorý vyhlásil 2. vatikánsky koncil. Nachádza sa tu múzeum a vyznačené sú aj miesta, ktoré tu zvykol ako dieťa navštevovať.

San Pellegrino Terme je najdôležitejším kúpeľným rezortom v oblasti s kvalitnou vodou a nádhernou horskou scenériou. Rotonda di San Tomè je zasa jedným z najdôležitejších záznamov z románskeho obdobia v celom Lombardsku. Má kruhovitý tvar a inšpirovaná bola Chrámom Svätého Hrobu v Jeruzaleme.

Gastronómia

Bergamo je mestom rôznych chutí, z ktorých si vyberie azda každý. Tradičným jedlom je polenta, ktorá sa môže podávať aj so syrom. Známe sú tiež dezerty ako čokoládové Clusoni cookies a polenta e Osèi de la Bergamasca vyrobená z maslového krému, čokolády a orieškov. V okolí jazera Iseo sa vyrába tradičný olivový olej, ktorý sa oplatí kúpiť aj do vašej kuchyne. Región je tiež známy domácou produkciou rôznych druhov vín, syrov a medu.

Asi každý z nás by vedel na túto otázku odpovedať. Tejto téme sa odborne venuje aj ekonomická psychológia a výsledky výskumov vás určite prekvapia (aj utvrdia) vo vašich postojoch a názoroch na peniaze.

Peniaze sú v súčasnom modernom svete všadeprítomné a sú dôležitým motívom konania, čiže ovplyvňujú naše správanie. Priamo a preukázateľne. Premietajú sa aj do našej psychickej pohody a preto sú dôležitou oblasťou skúmania aj v psychológii. Tá sa zaoberá najmä tým, aká je úloha peňazí v učení podmieňovaním, ako deti prichádzajú k pochopeniu významu peňazí a aké sú postoje ľudí k peniazom.

Peniaze plnia okrem ekonomickej funkcie aj symbolickú, pretože slúžia ako ukazovateľ statusu, symbolizujú výkon a úspech. Často sa však s nimi spája aj úzkosť a obavy o bezpečnosť, neistota spojená s možnou stratou peňazí.

Medzi najsilnejšie psychologické významy peňazí zaraďujeme:

1. Bezpečie – Čím viac peňazí človek má, tým cíti väčšiu istotu, čo vplýva aj na vzťahy. Pri nedostatku alebo nadbytku peňazí sa ľudia obrnia pred ostatnými, majú strach z finančnej straty alebo sa, naopak, stránia ľudí, pretože majú nedostatok peňazí.
2. Moc – Peniaze sú symbolom statusu, dominancie a kontroly.
3. Láska – Ľudia, ktorí majú nedostatok lásky, si ju často nahrádzajú peniazmi.
4. Sloboda – Peniaze nás oslobodzujú od rutinnej práce, ponúkajú nám veľa možností a príležitostí, ako ich použiť.

Výsledky výskumov sa zhodujú v tom, že postoje k peniazom sú formované už v ranom detstve a zostávajú konzistentné, čiže sa už nemenia. K formovaniu postojov k peniazom prispievajú najmä rodičia a to faktormi ako sú ich príjem, vzdelanie, sociálna trieda, presvedčenia, výchovné praktiky, peňažné návyky a celkové postoje k peniazom.

Ľudia s vysokými príjmami menej vnímajú peniaze ako zlo, skôr si myslia, že peniaze reflektujú ich výkon. Osoby s vysokou pracovnou morálkou majú tendenciu asociovať peniaze so zlom a mocou. Jednotlivci orientovaní na voľný čas vnímajú peniaze ako dobro, reprezentáciu výkonu a sily a vidia v nich slobodu. Tí, ktorí impulzívne utrácajú peniaze, majú nižšie sebahodnotenie, sú viac presvedčení, že peniaze môžu zvýšiť ich vlastné sebahodnotenie a veria, že vďaka peniazom majú menej problémov.

Mnohí argumentujú, že peniaze nie sú dôležité, zväčša sú to však práve tí ľudia, ktorí ich majú dostatok. Psychológia poukazuje aj na tento jav – a to zistením, že pokiaľ človek nevlastní peniaze nevyhnutné na slušný život, peniaze sú preňho veľmi dôležité, pretože ich potrebuje na uspokojenie základných potrieb, akými sú jedlo, pitie, oblečenie, vzdelanie či zdravie.

Ak však človek presiahne určitú finančnú úroveň, peniaze sa preňho stávajú menej dôležitými, pretože ich má dostatok a nemusí sa báť, že bez ďalších príjmov neprežije.

Aj napriek tomu, že sa možno často zdá, akoby všetko bolo len o peniazoch, jedno sa nemení – to najcennejšie je stále zadarmo. Už len vedieť, čo je to najcennejšie a nenechať sa pomýliť tým, že sú to práve peniaze 🙂