iNSTRID

Nejak sa vzďaľujeme. Zatiaľ, čo my tu v slzavej Európe hovoríme o kríze, slabých a nedostatočných rastových trendoch s vratkými základmi, za oceánom sme absolvovali návrat do stavu pred.

Nezamestnanosť v Spojených štátoch dosiahla predkrízovú úroveň, profitabilita firiem dosiahla historické maximá (rovnako ako objem cash v bilanciách), S & P index je nad 2000 bodmi (kde nikdy nebol) a najmä boli sme svedkom výrazného oddĺženia amerických domácností (toť najpodstatnejšia časť US ekonomiky), ktoré sú v súčasnosti pripravené nakupovať v rozsahu nebývalom. Ak by chceli. Ako povedal Gordon Gekko (Wall Street, 1987): „Chamtivosť je dobrá pre nedostatok lepších slov. Chamtivosť je správna, chamtivosť funguje, chamtivosť objasňuje, očisťuje a zachytáva esenciu evoluč- ného ducha.“ Ak tomu tak je, potom US ekonomiku čakajú skôr svetlé zajtrajšky, ako smutná etapa. A u nás? U nás sa dostáva do popredia téma deflácie. Horšie to snáď ani byť nemôže. „V čem udělali soudruzi chybu?“ (Pelíšky, 1999) Tak som počas víkendu zhliadol časť seriá­ lu Poirot a do mysle si vložil neodbytnú myšlienku. K čomu by sme dospeli, ak by niekto mal túto udalosť, kauzu Európy dneška, vyšetriť? Kto toto spôsobil a pre­ čo. Koho obviníme? Čo ak by sme zapojili šedé bunky mozgové?

Tak na začiatok podstatné otázky. Kto sú hlavní aktéri kauzy Európa? Cui bono? Komu prospeje dosiahnutý stav (otázka sprevádzajúca nás už od Marca Tullia Cicera)? Ako konali hlavní aktéri? Hlavní účastníci sa dajú aj bez obávaného vplyvu na správnosť úvah rozdeliť na sever a juh kontinentu. Strednú Európu si nechajme na samostatný odstavec, pretože tu sme doma. Veľkú Britániu z myšlienok o EU vynechajme z prozaického dôvodu – pocitu, že monarchia to tak sama chce. Minimálne môžeme konštatovať, že jej politika je s politikou únie nekonzistentná).

Cui bono? Pýtajme sa podľa výsledku. Kto je v EÚ víťazom, komu súčasný stav veci a rozhodnutia posledných rokov prospievajú? Po rezultát ďaleko chodiť nemusíme, a to ani geograficky. Zatiaľ, čo juh Európy prechádza očistcom, sever je vo výbornej kondícii. Nezamestnanosť v Nemecku sa blíži historickým minimám, rozpočet je vyrovnaný, index DAX sa prednedávnom (síce nakrátko) dostal nad hodnotu 10000, na ktorú sa pozrel prvýkrát v histórií. Pre porovnanie, celoeurópsky index EURO STOXX 50, zahrňajúci aj spoločnosti z južnej časti Európy, stráca zo svojich maxím dosiahnutých v predkrí­ zových časoch viac ako štvrtinu. Export nemeckých firiem je nad hodnotami v minulosti vysnívanými a Frankfurt trápi začí­ najúca sa realitná bublina, znamenie doby postihnutej konjunktúrou.

Kde sa rodí tento úspech? Je to predovšetkým úspech nemeckého exportného priemyslu, ktorý vytvára nové pracovné miesta, vyťažuje subdodávateľov, platí výborne svojich zamestnancov a podobne? Čo mu tak prospieva? Je tu niekoľko výnimočných okolností (náhod?) ako nízke úrokové sadzby, slabé, áno slabé euro a v neposlednom rade akceptovateľné daňové zaťaženie. Prizrime sa týmto faktorom bližšie. Ak by sme tu nemali eurozónu, boli by sadzby Bundesbank s vysokou pravdepodobnosťou inde, ako sú dnešné úrokové sadzby ECB. To samozrejme umožňuje úspešnému nemecké­ mu priemyslu financovať svoje investičné aktivity nebývalo lacno. Ak by sme tu nemali eurozónu, nemecká marka by bola pravdepodobne o dosť silnejšia, ako je dnešné osudom skúšané euro a je len vecou špekulácií, o koľko viac by Mercedes stál v Amerike a v Ázii a o koľko menej by sa ich preto podarilo predať. Daňové za­ ťaženie nemeckých firiem je v posledných rokoch stabilné, čo je v Európe takmer jav šafránový, ba dokonca sa hovorí o jeho poklese. Vyrovnaný rozpočet viac nepý­ ta. Tomu sa hovorí priaznivá konštelácia hviezd, v prípade, ak je to náhoda. Pozoruhodnou odlišnosťou je konzistentnosť politiky severu a to aj personálna. Je čitateľná, zatiaľ čo juh sa borí s neustálymi zmenami osôb a obsadenia. Takto ďaleko nedôjdete, keď neustále meníte šoféra a cestu. Angela Merkelová je tvárou desaťročia.

A čo my? Európa stredná. Slovensko naše. Stredná Európa má pás nepochybného úspechu. Varšava, Bratislava a Viedeň dávno prekonali predkrízové maximá a sú ekonomicky jasne severnou časťou Európy. Budapešť ide svojou cestou a Praha, tam by spokojní byť nemali. Slovensko, my sme predkrízové úrovne prekonali už Cui bono? Financie, analýzy a trendy Finance, analyses and trends 7 dávnejšie. Narástla nám nezamestnanosť, kde sprievodným javom je prudký rast produktivity práce, čo je, ako sa ukazuje, veľmi dôležité pre zahraničných investorov. A v regióne sme v tomto smere najlepší, najkonkurencieschopnejší. To je pozitívny uhol pohľadu.

A teda, aj keď nie sme vinní, pretože o dianí v Európe veľmi nerozhodujeme, mali by sme byť radi, ako to celé dopadlo.

Quo vadis

Aký z toho vieme urobiť záver? Vidiac, že sme na rázcestí, asi sa začne diať osvedčený scenár, dovezený spoza Atlantiku. Pre Európu by teda 2015 mohol byť dobrý ročník.

S autorskou licenciou a slobodou pohľadu sa s Vami lúči

Peter Bobik

Keď som čítal Platónov dialóg, podobenstvo o jaskyni, nerozumel som mu a až bratia či súrodenci Wachowski mi (a nielen mne) pomohli preniknúť do sveta tejto idey, keď uviedli v roku 1999 svoj prelomový Matrix.

Čo je a čo bude realita, je skutočne terra incognita a správny uhol pohľadu. Existencia je lotéria s najväčším jackpotom, aký je k dispozícii. To, ako dušou špekulant vedieť čo nakúpiť, čo bude realitou zajtrajška, to by malo nedoziernu cenu.

A práve takáto myšlienka ma prenasleduje, či nevidíme niečo, čo o pár rokov bude zrejmé. Ale môžem sa aj úplne mýliť. To je luxus predpovede bez záruky. Takou je vlastne každá predpoveď. Takže toto je tá zmätená myšlienka, ktorá vrhá množstvo tieňov, až sa za ňou črtá nová realita. Svet je pred veľkou zmenou, zmenou videnou cez optiku aktivít podstatných subjektov na trhu.

Nazvime to druhou priemyselnou revolúciou. A pozrime sa aj na implikácie, ak by to tak bolo, pretože práve tie sú zaujímavé predovšetkým. Samozrejme, AK… Druhá priemyselná revolúcia, reprezentovaná javom, ktorý nazvem plne automatizovaný výrobný proces v prvom rade a plne automatizované produktové rady a služby následne.

Začneme otázkou. Prečo Google nakupuje firmy zamerané na robotiku? Prečo to robia aj jeho konkurenti? To nebude len tak. Prečo sa zaoberajú práve týmto? Rozmýšľajte na tým. Ďalšia otázka. Ak vidíte progres v oblasti smatfónov, tabletov a prakticky všadeprí- tomnosť modernej technológie, kam to môže smerovať? Budú autá potrebovať našu asistenciu, keď už dnes vedia zaparkovať samé? Bude potrebné riešiť naplnenie chladničky, keď to zvládne sama a bude potrebné chodiť do práce, keď všetko môžete urobiť z domu?

A podstatná otázka: ak zvážime prínos z integrácie technológií v oblasti komunikácie, presnej mechaniky (nanotechnológie), robotiky z exponenciálne narastajúcou výpočtovou kapacitou (nehovorme o umelej inteligencii), aké nám to dáva možnosti? Objem dát, s ktorými vieme pracovať sa systematicky znásobuje, vďaka GPS sa orientujeme všade, mechanika je za bodom zlomu v oblasti doručenia akéhokoľvek požadovaného spektra úkonov, to a ďalšie parciálne pokroky dávajú v integrovanej podobe ťažko domysliteľné možnosti. Čo teda môžeme očakávať? Stavil by som na plne automatizovaný výrobný proces, ako na výnimočne efektívnu záležitosť. Sedem dní v týždni a 24 hodín denne pri konštantnej kvalite. Personálne náklady sa zmenšia na nepodstatnú položku, kvalita bude garantovaná, produkcia výrazne narastie. Všetko sa zlacní. Hranicou bude práve marža, pretože tá môže tvoriť rozhodujúcu časť ceny, produkcie bude však viac a teda toto celé zmení prudko spotrebiteľský trh. Čaká nás veľká doba konzumná. Ak sme tak ďaleko

Ale ak sme tak ďaleko, aké to bude mať implikácie na ekonomiku ako takú? Čoho bude viac a čoho menej? Kto budú víťazi a kto porazení? Porazení budú určite pracovníci s nízkou kvalifikáciou. Víťazom bude spotrebiteľ a ideový tvorca. Vzdelanie výrazne narastie na hodnote. Len vysoká kvalifikácia bude pridanou hodnotou s vysokou cenou. To môže úplne zmeniť vzdelávací systém. Stane sa nevyhnutným v živote jednotlivca, výrazne sa rozšíri a predĺ- ži. Môžeme hovoriť o priemysle vzdelávania. Musím sa pozrieť na tituly spojené so vzdelá- vajúcou sa spoločnosťou, žeby akcie univerzít? Úmyselne to nedomyslím do finále, téma je veľmi populárna v sci-fi literatúre a pán Asimov je pre mňa autorita, s ktorou polemizovať nebudem. Ak aj nebudeme so Skynetom viesť otvorený konflikt (J. Cameron to vidí inak :-)), tak asi vo svete, ktorý poznáme, neostane kameň na kameni. To zmení celý S & P index na nepoznanie. Svet sa na začiatku priemyselnej revolúcie za jednu generáciu zmenil viac, ako za stáročia predtým a v blízkej dobe to nebude inak. Je to však už tu?

Neviem. Vidím však, že internetové firmy skupujú firmy vyrábajúce roboty, komunikujeme všade, autá parkujú autonómne. Čo nevidíme? Čo je na rysovacích doskách? Bude Google General Electric druhej priemyselnej revolúcie? Nemusím byť kontrarián, aby som kupoval tituly zamerané na budúcnosť. Tá môže patriť integrátorom, ktorí vedia preniesť do praxe kompetencie, ktoré sme nadobudli a zatiaľ tvorili samostatné sektory. Sektory prestávajú existovať, držte si klobúky. Pôjdeme z kopca a pomalé to určite nebude.

A keď sa mýlim, tak si nájdite svoju ideu, nikto vám nebráni. Ako povedal Nietsche v predhovore k svojmu Antikristovi: „Ešte mojim čitateľom nedorástli uši, aby ma počuli“. Ospravedlňujem sa za toto zmätené zamyslenie, ospravedlnením mi snáď môže byť snaha pozrieť sa za horizont a čítať z náznakov a tieňov. Preto sa podľa tohto názoru určite pri investovaní neriaďte. Ale ak u vás vyvolá úsmev, tak som viac, ako spokojný 🙂

P.S.: Google má P/E nad 30, prečo? S čím to trh počíta?

 Peter Bobik

Prvé zmienky o umelých mechanických bytostiach možno nájsť už v gréckej mytológii, za všetky spomeňme v Homérovej Iliade spomínané zlaté pomocníčky boha Hefaista či automatické trojnožky, ktoré vozili bohov na Olymp. Umelou bytosťou bol aj obor Talos či zvodná Pandora.

Prvé automatické mechanizmy na báze hydrauliky a pneumatiky boli vytvorené Filónom z Byzancie a neskôr Herónom z Alexandrie. Podobné zručnosti predvádzal neskôr aj arabský polyhistor Al-Jazari a niektoré automatické mechanické zariadenia navrhol aj renesančný génius Leonardo da Vinci.

Mechanická kačica z dielne Jacques de Vaucansona (foto: Wikimedia Commons)

Počnúc 16. storočím sa stala výroba mechanických automatov doménou hodinárskych majstrov. Spomeňme napríklad Juanela Turriana a jeho mechanického mnícha, Jacques de Vaucansona, ktorý vystavoval známu mechanickú kačicu, flautistu a bubeníka či slávneho automatického pisára, kresliara a hudobníčku z dielne Pierre Jaquet-Droza a jeho syna. Použitá technológia mechanického záznamu inštrukcií pre riadenie pohybu končatín týchto automatov už potom nemala ďaleko k prvému automatickému tkáčskemu stavu Basile Bouchona a sústruhu Christophera Spencera. Zásadnú zmenu v použitých technológiách priniesol rozvoj polovodičovej číslicovej riadiacej elektroniky.
Prvý priemyselný robot vhodný na manipuláciu s dielcami vytvorený americkou firmou Unimation bol nasadený na výrobnej linke v roku 1961. Zakrátko nasledovali prvé kozmické automaty na prieskum Mesiaca a susedných planét. Začínajú sa rozvíjať aj vojenské aplikácie, napr. bezpilotné lietadlá a miniponorky. Prvé lekárske aplikácie prišli vzhľadom na chúlostivosť témy na radu až v druhej polovici 80. rokov.

Predvádzanie prvého priemyselného robota od firmy Unimation (foto: Unimation)

Neskôr sa rozširujú oblasti aplikácie robotov najmä o problematiku zneškodňovania výbušnín, prieskumných a záchranárskych prác. Objavujú sa robotické hračky (AIBO), robotické stavebnice pre stavbu robotov používaných v rámci rôznych súťaží (LEGO Mindstorm) a prvé domáce roboty, ako napr. robotické vysávače, kosačky či roboty na umývanie podláh (napr. od firmy iRobot).
V budúcnosti možno očakávať spolu s ďalším zdokonaľovaním robotov ich nasadenie v každodennom živote – všade tam, kde je to pre človeka, ako ich tvorcu, výhodné.

Robot NASA Opportunity/Spirit na prieskum marsu (foto: NASA)

Prof. Ing. Peter Hubinský, PhD.

Azda každý športovo založený človek žijúci v tejto hektickej dobe skôr či neskôr zistí, že potrebuje kompenzovať pracovný a osobný stres vhodnou formou fyzickej aktivity. Najprirodzenejším ľudským pohybom je rozhodne chôdza a tým pádom najefektívnejší spôsob, ako si vypestovať pozitívnu závislosť na endorfínoch, je rekreačný beh.

Jana Obernauer (Obehnisvet.sk) pre United Life

Nech už patríte do skupiny bežcov akejkoľvek úrovne zdatnosti, zrejme si ešte spomínate, ako ste sa dopracovali k tzv. syndrómu nepokojných botasiek. S ubehnutými kilometrami, prekonanými kopcami a zničenými teniskami zrazu zistíte, že máte vášeň pre beh a chcete sa o tento úžasný pocit podeliť s ostatnými „run maniakmi“. Behať sám na svojej obľúbenej bežeckej trase, čistiť si myseľ a zveľaďovať telo vás už akosi neuspokojuje a túžite po väčšom adrenalíne. Členstvo v bežeckom tíme, spoločné bežecké tréningy a prvé naozajstné bežecké preteky sú úžasne motivujúce. Účasť na národnom behu Devín – Bratislava je zvyčajne krst ohňom pre väčšinu bežeckých začiatočníkov. Nenáročná, ale dvanásť kilometrov dlhá trasa a strhujúca atmosféra učaruje väčšine rekreačných bežcov.

Z náhodného preteku sa stáva tradícia a kedže s jedlom rastie chuť, už sa registrujete na všetky možné bežecké podujatia vo svojom okolí, veľké mestské behy, postupne predlžujete bežecké trasy z 10 km na polmaratón alebo podľahnete čaru tímových behov a dáte sa nahovoriť aj na štafetový beh na maratóne. De facto už ste maratónec, aj keď len tímový.
Mestský beh po notoricky známej asfaltovej trase je však časom nudný a chcete skúsiť ľahký krosový beh prírodou alebo spoznávať krásy Slovenska z bežeckej perspektívy. Letmo zaregistrujete reklamu na štafetový beh „Od Tatier k Dunaju“ a ak máte tímového ducha a dobrú bežeckú kondíciu, je rozhodnuté. Podľahnete čaru tímového extrémneho behu.

Salzburg Marathon 2014 (foto: obehnisvet.sk)

Až tu väčšina bežcov spoznáva čaro bežeckých trás od Nízkych Tatier, cez Šturec, Donovaly, Banskú Bystricu, Pohronie, Tekov, Žitný Ostrov až po Dunajské hrádze pri Bratislave. Tímové dobehnutie do cieľa na nábreží Dunaja s pocitom extrémnej únavy, ale aj nadšenia, je obrovským zadosťučinením. Dáte si zákernú otázku, čo prekoná tento športový zážitok?

Skúsite najbližší beh v susednom Česku, kde bežecká renesancia v podstate plynulo nadviazala na bežeckú tradíciu. Samozrejme, pre väčšinu zdatných maratónskych bežcov najväčšou motiváciou sú trofeje zo svetových maratónov veľkej šestky– New York, Boston, Chicago, Berlín, Londýn, Tokio.

Pre veľké maratónskej trofeje a kvalitné zážitky však nemusíte cestovať až tak ďaleko. Susedné Rakúsko ponúka podobnú kombináciu kvalitných mestských maratónov s puncom historickej a kultúrnej jedinečnosti či sa rozhodnete pre Viedeň, Salzburg alebo Graz. Alpy sú rovnako atraktívne pohorie pre lyžiarov ako aj pre rekreačných bežcov. Milovníci trialových alebo krosových behov si v tirolských alebo bavorských alpách určite nájdu behy s náročným výškovým prevýšením ale zato nevšednou horskou panorámou. Ak sú pre vás kopce ešte stále nepriateľom a nechce prísť o vysokohorské scenérie, príjemným kompromisom sú menšie krosové behy okolo horských jazier.

Avšak bez ohľadu na to, ako a kde si budete plniť svoje bežecké méty, beh by mal byť pre nás, rekreačných bežcov, vždy v prvom rade pôžitkom a bežecké preteky spoločenským zážitkom.

Potreba ľudí starať sa o svoje zuby je stará ako ľudstvo samo. Prvé záznamy o zubnej kefke sa datujú okolo roku 3000 pred Kristom u Sumerov. Predchodcami zubnej kefky sú špáradlá, drevené paličky, na konci rozstrapkané vetvičky používané Asýrčanmi, Babylončanmi a starými Číňanmi.

Bc. Brigita BORSUKOVÁ
(45) | Dentálna hygienička | PRO SANUS, a.s., Poliklinika ProCare Centrál

Na konci 19. storočia dentálne žurnály začali uverejňovať články o prevencii a profylaktických metódach. Pravdepodobne D.D.Smith z Philadelphie mal veľký vplyv na vznik profesie dentálneho hygienika. V roku 1906 Dr. Alfred Civilion Fones učil svoju sesternicu Irenu Newmanovú, ktorá pracovala ako jeho dentálna asistentka, starať sa o pacientov a udržiavať ich zuby čisté. Používal ju ako pacientku a neskôr bol on sám jej pacientom. V roku 1913 Fones založil prvú školu pre dentálnych hygienikov v Bridgeporte, v štáte Connecticut. Neskôr v rokoch tridsiatych a štyridsiatych sa otvárali školy v Nórsku, Veľkej Británii, Kanade a v ďalších desaťročiach už po celom svete. Na Slovensku vznikla prvá škola vo Zvolene v roku 1992.

Potreba dentálnej hygieny má základnú úlohu pri presadzovaní prevencie v živote pacienta. Prevencia je súhrn metód a opatrení, ktorých cieľom je zabrániť vzniku zubného kazu, zápalu, čeľustno-ortopedických anomálií, úrazom zubov a nádorov. Predpokladom je správna motivácia a informácie v oblasti orálnej hygieny, výživy a fluoridácie.

Prevenciu okrem zubného lekára vykonáva dentálna hygienička. Je hlavnou súčasťou jej práce. Vykonáva sa individuálne alebo skupinovo. Dentálna hygienička pracuje samostatne, ale vždy pod dozorom zubného lekára. Jej úlohou je pomôcť zorientovať sa pacientom v spleti zubných pomôcok a vybrať tie správne pre konkrétneho pacienta. Denne k nám prichádzajú pacienti na ošetrenie s nánosmi plaku a zubného kameňa, s krvácajúcimi ďasnami, so zápachom z úst, s kývavosťou zubov a ich rozostupom. Tieto problémy sú dôsledkom nedostatočnej ústnej hygieny. Potreba je, aby si pacient raz denne vyčistil zuby tak, že na nich neostane žiaden plak, nevytvorí sa zubný kameň, nevznikne zápal a krvácanie a ani zápach.

Zubný kaz a zápal ďasien nie sú dedičné ochorenia, sú následkom nesprávnej techniky čistenia zubov a používania nevhodných zubných pomôcok alebo žiadnych. Zubný lekár často v návale práce ošetrí „špinavý zub“, ktorý pacient bez doporučenej vhodnej individuálnej starostlivosti po čase aj tak stratí.

Výplň bez vysvetlenia príčiny je len liečba symptómu a choroba pokračuje ďalej. Žijeme v rýchlej dobe a preto si aj orálnu starostlivosť často uľahčujeme používaním ústnych vôd a „vhodných“ zubných pást, ktorými nás zaplavuje reklama. Ich používanie bez správnej techniky čistenia zubov a použitia vhodných pomôcok vedie opäť k zakrývaniu príznakov, no nevedie k odstráneniu príčiny. Na očistenie zubov nám stačí zubná kefka a vhodne zvolená pomôcka na dočistenie medzizubných priestorov.

Všetky tieto informácie sa dozvieme v ambulancii dentálnej hygieničky, ktorej cieľom je vytvoriť ideálne hygienické podmienky v ústach, zvyšovať záujem pacienta o jeho orálne zdravie, kladne ovplyvňovať pacienta pred ošetrením u zubného lekára. Dentálna hygienička pomáha lekárovi pri dentálnom vyšetrení, vyšetruje vitalitu zubov, stav parodontu, ústnej hygieny, odstraňuje tvrdé a mäkké nánosy, robí hlboké čistenie tzv. zatvorené kyretáže parodontálnych vačkov, leští korene, fluoriduje, leští a upravuje výplne, u detí pečatí fisúry po vyšetrení zubným lekárom. V prípade ortodontických pacientov zhotovuje študijné modely, podľa pokynov lekára odstraňuje zámky a krúžky, vymieňa gumičky.

Dentálna hygienička na základe dôkladného vyšetrenia dutiny ústnej a ošetrení, pomôže a odporučí pacientovi zvoliť správnu techniku čistenia zubov, vyberie vhodné pomôcky pre domácu starostlivosť a priamo v ambulancii nacvičí postup jeho domáceho čistenia a poradí v oblasti výživy. Pacientovi vysvetlí príčiny vzniku jeho ochorenia, informuje ho, ako je možné týmto ochoreniam predchádzať a ako sa dajú liečiť. Naučí pacienta čo je v jeho ústach zdravé a čo choré, vedie ho k tomu čo je v hygiene najdôležitejšie. V zásade platí že dobre motivovaný pacient je dobre informovaný pacient. Všetky tieto poznatky vedú nielen k orálnemu zdraviu, ale aj zdraviu celého tela, nakoľko je dokázané na základe štúdií, že závažné ochorenia v dutine ústnej vyvolávajú aterosklerotické ochorenia ciev, poškodzujú vnútornú výstelku tepien, zvyšujú pravdepodobnosť výskytu infarktu myokardu, pravdepodobnosť mozgovej mŕtvice a výskumy dokázali, že vplyv škodlivých látok spôsobuje predčasné pôrody a zníženú hmotnosť novorodencov.

Zubný kaz a zápaly v dutine ústnej sú veľmi časté infekčné ochorenia. V spolupráci so zubným lekárom, je úlohou a cieľom dentálnej hygieničky predchádzať týmto ochoreniam, zostaviť plán liečby, preventívnych opatrení a kontrol vytvorených priamo pre každého pacienta individuálne a tým pomôcť dosiahnuť efektívnu starostlivosť o jeho orálne zdravie.

Nezabudnite sa postarať o svoje zdravie v ústach pravidelnou návštevou zubnej hygieničky, minimálne 2x ročne a zoberte so sebou aj svoje deti, ktoré je potrebné viesť už v rannom veku k starostlivosti o svoje zúbky a ďasná.

Stále sa nekončiace globálne konzekvencie vyplývajúce z medzinárodnej finančnej krízy ďalej postihujú všetky súčasti svetového hospodárstva. Mnohí analytici potvrdzujú, že ak by „spadla“ do negatívnej vývojovej trajektórie i ázijská ekonomika, tak budú tieto dopady, hlavne pre európsky automobilový a strojárenský priemysel, či pre americký vývoz technologických zariadení a know-how, doslova katastrofálne.

Mnohí mienkotvorní odborníci zabúdajú, že aj absorpčná kapacita tejto teritoriálnej enklávy má tiež svoje limity. Prím v ekonomickom raste Ázie dlhodobo dosahuje čínska ekonomika. Nie je to však len z dôvodu, že jej 1,3 miliardy obyvateľov tvrdo pracuje a tak napĺňa svoje dlhé roky potláčané spotrebné ambície, ale hlavne preto, že bol prirodzeným vyústením implantácie grandióznej reformy pripravovanej od roku 1994.

V priebehu jednej dekády bol reštrukturalizovaný celý produkčný segment v primárnom sektore, expandovalo budovanie podpornej infraštruktúry a zásadne sa reorganizoval systém vnútornej správy. Schopnosť dosahovať takmer dve dekády rast HDP, až 10 percent ročne, nemá vo svete obdobu. Vyústením celého procesu bolo dosiahnutie ekonomickej pozície eurozóny, pokiaľ ide o vytvorený HDP (v parite kúpnej sily).

V roku 2013 predstihla Spojené štáty aj pokiaľ ide o kumulovaný vývoz tovaru a služieb. Jej dominancia v príleve zahraničných investícií alebo ich vývoze je nespochybniteľná. EÚ a ani USA však nedocenili silu historických väzieb takzvanej Greater China (Hongkong, Singapur a Taiwan). Detailnejšie analýzy potvrdili, že Čína s ich pomocou úspešne reaguje na rôzne variantné scenáre ovplyvňujúce medzinárodný vývoj. Určité obdobie sa zdalo, že orientácia Číny na masovú produkciu, vývoz výrobkov s nižšou pridanou hodnotou a rast vlastnej spotreby postupne otupia jej vplyv na hospodársky vývoj vo svete a postupne sa tak dostane pod globálny vplyv svetových finančných centier. Detailnejšie analýzy však vyviedli z omylu „salónnych prognostikov“ a potvrdili, že rozvojová stratégia Číny flexibilne a s predstihom reaguje na rôzne variantné scenáre, ktoré ho ovplyvňujú.

Už od prelomu milénií si bola vedomá svojej interdependencie na vedecko-výskumnom potenciále metropol a preto umelo udržiavala vnútornú spotrebu prostredníctvom minimalizácie osobných príjmov na nízkej úrovni. V žiadne inej tranzitívnej ekonomike nebolo možné vyše polovicu HDP nasmerovať do fixných investícií a zvyšovať štátne výdavky na výskum a vedu o 15 až 20 percent ročne. V roku 2011 podielom štátnych výdavkov na vedu a výskum 133,2 miliárd USD predbehla EÚ-27.

V roku 2015 majú byť na investovanie do výskumného a vzdelávacieho systému ročne vložené približne tri perentá z HDP, čo v súčasnosti majú len škandinávske ekonomiky. Na čínskych vysokých školách je vyše šesť miliónov študentov, približne 1,6 milióna študentov v postgraduálnom štúdiu a desiatky tisíc sú štipendistami v zahraničí. Podiel študentov z Greater China tvorí 50 percent zahraničných vysokoškolákov v USA.

Výsledky celého procesu nenechávajú na seba čakať. V roku 2011 bolo v Číne prijatých 526-tisíc patentových žiadostí na nové vynálezy, z toho 77 percent od domácich žiadateľov. Bolo udelených milión patentov. Čína podala v roku 2013 približne 21 500 patentových prihlášok a z tretieho miesta (za USA a Japonskom) v ich počte vytlačila Nemecko. Medzi štyrmi TNK na svete, ktoré podali viac ako dvetisíc prihlášok, sú dve čínske (ZTE a Huawei), pričom Nemecko tam má len firmu Bosch. Globálny inovačný index (2011) ju zaradil na 29. miesto a v indexe inovačného výstupu je na 14. mieste. Už v roku 2014 by sa mala dostať do prvej dvadsiatky na svete. A práve v tejto oblasti sa vytvárajú najväčšie riziká pre ekonomické záujmy EÚ.

Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.

“Nesnažíme sa nahradiť logopéda, dávame mu do rúk nástroj, ktorým môže motivovať dieťa k terapii.” tvrdí Veronika Štrbáková, spoluzakladateľka slovenského startupu Speekle. Ten sa v posledných mesiacoch dočkal mimoriadneho záujmu médií, pretože má potenciál pomôcť logopédom a výrazne zeefektívniť ich prácu.

Existuje veľa detí (a patrili sme medzi nich možno aj my) s rečovou vadou, ktorá by ich mohla bez vhodnej terapie u logopéda v dospelosti mrzieť. Naučiť však dieťa spolupracovať a poctivo trénovať logopédom navrhnuté cvičenia nie je vôbec ľahká úloha, predovšetkým, ak si svoj problém ešte ani neuvedomuje. Z opačnej strany na to išli tvorcovia projektu Speekle. Pomocou počítačovej hry motivujú deti k tomu, aby sa naučili správne vyslovovať napríklad “š”.

Speekle ste mohli v priebehu tohto roka vidieť v pozícii mediálne úspešného startupu so slovenským kapitálom. Či už ide o samotný nápad alebo jeho technickú realizáciu, patrí mu nálepka “Vyrobené na Slovensku”. Na otázku, ako vôbec partia štyroch študentov Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity prišla s takto zaujímavým a spoločensky prospešným produktom, odpovedá Veronika Štrbáková, mediálna tvár projektu Speekle, prekvapivo: “Vedeli sme, že chceme robiť niečo, čo pomôže ľuďom. Najprv sme zvažovali niečo v súvislosti s Alzheimerovou chorobou, cukrovkou a rôznymi inými problémami, neskôr sme chceli učiť rozprávať nepočujúcich. Bol tam však veľký komplexný zložitý problém. Neskôr nám jedna naša profesorka povedala, že prečo by sme mali riešiť nepočujúcich, keď problémy s rečou majú aj obyčajné deti. Tak sme sa pustili do logopédie.”

Prekvapivá je najmä skutočnosť, že predmet snahy študentov sa vyvíjal postupne a nebol presne stanovený od úplného začiatku.

V hre Goldy napríklad dieťa vyslovovaním spoluhlásky “š” uspáva draka, aby si nevšimol trpaslíka. Trpaslík získava poklady a v prípade neúspechu stráca životy. Jednoduchý koncept, ktorý funguje a deti motivuje k cvičeniu. Momentálne má Speekle tri hry – Goldy, TailTrails a Squak, ďalšie sa pripravujú a ich aktualizácia bude pre držiteľov licencie bezplatná.

Softvér slúžiaci na aktívnu podporu logopedickej terapie sa začal rysovať pri príležitosti národného kola súťaže Imagine Cup 2013. Vývoj celkom novej a dovtedy neexistujúcej platformy pokračoval ďalej a zbieral úspechy aj na ďalších súťažiach. Vyhral dokonca prestížne ocenenie Podnikateľský nápad roka 2013 a s ním aj výhru 33-tisíc eur. Veľká časť tejto sumy bola projektu, dnes už spoločnosti s ručením obmedzeným, poskytnutá v marketingových a právnych službách, zabezpečila mu však aj nevyhnutné finančné zázemie pre budúci rozvoj.

“Momentálne ešte fungujeme z vlastných zdrojov, ale určite v blízkej dobe budeme hľadať aj investorov.” uvádza Štrbáková a tiež dodáva, že investori majú záujem o dialóg. V súčasnosti si firma ešte vystačí s vlastnými zdrojmi nadobudnutými zo súťaží a z predaja licencií rodičom a logopédom, v budúcnosti zvažuje nejakú investíciu. Licencie sa dnes predávajú nielen odborníkom logopédom, ale najmä bežným domácim používateľom – rodičom, ktorí takto môžu motivovať svoje deti lepšie artikulovať.

Mediálny a komerčný úspech značky Speekle by však mal ešte len nabrať na obrátkach. Aktuálna verzia pre operačný systém MS Windows sa pripravuje rozšíriť na tablety, teda na prostredie iOS a následne Android. Súčasťou prechodu na mobilné zariadenia sú nielen technologické nároky, ale aj záujem o predaj licencií vo forme platenej aplikácie prostredníctvom Google Play a App Store. V tomto prípade by mala byť cena výrazne nižšia, ako u desktopovej verzie, upravený bude aj biznis model.

Tím Speekle na Imagine Cup

Najpodstatnejším predpokladom na to, aby bol softvér komerčne úspešný a predaj licencií dostatočný na plnenie dlhodobého plánu, je jeho efektívnosť. Zaujímalo nás aj to, či už dnes disponuje Speekle údajmi o tom, že ich softvér reálne pomáha deťom.

“Vzhľadom na to, že pôsobíme na trhu veľmi krátko, sa tieto údaje ešte nedajú namerať. Navyše, my sa nesnažíme nahradiť logopéda, dávame mu do rúk nástroj, ktorým môže motivovať dieťa k terapii. Terapia tak môže byť rýchlejšia, pretože dieťa chce zrazu cvičiť. A toto funguje. Máme reakciu od logopedičky, ktorej malý pacient sa naučil správne polohovať jazyk a vyslovovať “š” práve preto, lebo chcel nazbierať čo najviac pokladov bez toho, aby jeho trpaslík strácal životy.”

Tvorcovia Speekle skvele odhadli príležitosť a využili ju. Zo študentského projektu sa stal skutočný obchod s vynikajúcimi vyhliadkami. Pre potencionálnych investorov môže byť motivujúca najmä skutočnosť, že Speekle je jediný softvér na riešenie drobných deficitov v artikulácii a pre jedinečnosť slovenčiny je prakticky nemožné, aby jeho alternatívu na náš trh priniesol zahraničný vývojár. O skutočnom komerčnom potenciále produktov značky Speekle rozhodne zvyšok tohto roka a začiatok toho nasledujúceho. Práve počas tohto obdobia budú uvedené verzie pre mobilné platformy a nové hry.

Petra Sagana na Slovensku ani nie je potrebné predstavovať. Aj keby dnes skončil so svojou profesionálnou kariérou, nastavil by latku tak vysoko, že by ju ešte dlho nikto nevedel prekonať. Šport patrí už dlhé roky k spôsobu, ktorým sa Slovensko pozitívne propaguje vo svete a Peter je dôkazom, že mladí ľudia nie sú menej ambiciózni alebo majú menší potenciál, ako staršie generácie. Petra Sagana sme sa pýtali nielen na bicyklovanie, ale aj jeho mentálnu prípravu a jeho pohľad na svet.

Peter, kedy ste získali prezývku „Terminátor“, páči sa vám?
Prezývku som získal ešte v prvom roku, keď som bol medzi profesionálmi.

Čo si myslíte, že je dôležitejšie – talent alebo výdrž?
Najlepšie je mať obe tieto spojitosti. Talent je daný od Boha, máte ho, ale musíte ho aj udržiavať a vylepšovať a k tomu potrebujete ohromnú výdrž!

Ktoré preteky v sezóne sú pre vás najdôležitejšie? A prečo?
V priebehu jari sú to klasiky, ktoré by som chcel v budúcnosti vyhrávať a v lete je prioritou Tour de France, hlavne obhajoba zeleného dresu a v septembri je to nepochybne svetový šampionát.

Peter „Terminátor“ Sagan

Do akej miery vnímate fanúšikov počas pretekov? Máte nastavený nejaký špeciálny režim?  Prezraďte, popíšte nám to bližšie.
Niekedy ich vnímam, inokedy zasa nie… kedy ako. Samozrejme, že ak uzriem fanúšikov v slovenskom oblečení, tak je to príjemné a povzbudzujúce. Nehovoriac o tom, keď ma prídu povzbudiť moji najbližší.

Skúste nám popísať aký máte proces regenerácie po náročnej etape na Tour de France? Aké procedúry absolvujete tak, aby ste mohli plný síl nastúpiť na druhý deň na ešte náročnejšiu etapu?
Bezprostredne po etape absolvujem pódium a vyhlásenie, potom nasledujú mediálne povinnosti, vzápäti dopingová kontrola, neskôr presun autobusom do hotela, po ňom približne jeden a pol až dve hodiny masáže, okolo deviatej večer večera a potom mám trocha voľna pred spánkom. Najradšej si vychutnávam masáž, ktorá neraz trvá aj dve hodiny…

Ste na začiatku svojej kariéry, ale uvažujete niekedy, čo by ste chceli robiť po jej skončení?
Ešte som nad tým nepremýšľal. Nezaťažujem sa podobnými vecami…

Kde najradšej trénujete, máte obľúbené miesto?
Kedy ako. Keď som v Monaku, tak v jeho okolí, najradšej chodím na taliansku stranu a keď som práve doma v Žiline, tak idem smerom na Považie, Rajec alebo na Oravu.

Peter „Terminátor“ Sagan

Koľko rôznych typov bicyklov máte doma,  aké je ich využitie?
Nemám to zrátané, to by ste sa museli opýtať otca, on je môj archivár. Niektoré mám len tréningové.

Venujete sa aj iným športom vo voľnom čase?
Ak sa naskytne trochu času, tak si zajazdím na motorke, aute, vodných lyžiach alebo v zime si zahrám hokej. Mám rád adrenalínové športy, kde sa do sýtosti vybláznim.

Čo je tá najvyššia méta vo vašom živote, ktorú chcete dosiahnuť?
Posúvať sa stále vyššie a vyššie. Neviem, kde budú hranice…

Čo by ste poradili začínajúcim  cestným cyklistom, pre ktorých ste vzorom?
Poradil by som im, aby na sebe tvrdo pracovali a neklamali samých seba. Chce to však veľa odriekania, úsilia, motivácie a hlavne chcenia. Úspech sa dostaví celkom určite.

Udiali sa vo Vašom živote veľké zmeny po úspechoch na Tour de France? Ako ich vnímate Vy a Vaše okolie?
Neviem, aké zmeny, všetko beží v normále.

Vladimír Orth

Andrew Carnegie je typickým figurantom zrealizovaného amerického sna. Pôvodne finančne nezabezpečený imigrant sa dočkal označenia za druhého najbohatšieho človeka v histórii.

   Andrew Carnegie sa narodil 25. novembra 1835 do rodiny neskorších škótskych emigrantov v malej dedine Dunfermline v Škótsku. V tom čase malý Andrew mal možnosť stretnúť sa s veľkým novým svetom, USA, avšak jeho pohľad nebol práve pozitívny. Vzhľadom k biednym podmienkam a slabému rodinnému zázemiu musel pracovať už ako 12-ročný, čo v tom čase nebolo až také výnimočné. Údajne pracoval až 12 hodín každý deň od pondelka do soboty, pričom za jeden takýto týždeň práce zarobil jeden až dva americké doláre. V tom čase išlo samozrejme o celkom inú hodnotu, než je tomu dnes, avšak stále mladého Andrewa táto utŕžená suma nemala šancu vytiahnuť z chudobného prostredia. Napriek chudobe a všade prítomnému šetreniu na všetkom možnom i nemožnom sa rodina Carnegiovcov rozhodla, že svojmu synovi poskytne aspoň hrubý základ pre budúci profesionálny a snáď aj osobnostný rast. Andrew preto začal navštevovať večernú školu, čo sa neskôr ukázalo ako správny krok. Z pozície robotníka, pre ktorú bola typická hrubá manuálna práca, sa Andrew presunul na post poslíčkavriaditeľa, ktorý mal na starosti v prvom rade administratívnu a terénnu prácu. Pracoval síce pre tú istú firmu, avšak teraz priamo pod šéfom.    

   „Predstav si, že stojíš na prahu nevídaného úspechu, jasný a krásny život ti leží pri nohách. Tak vstaň a čiň sa!“

   Následný kariérny postup mladého Andrewa bol priam raketový. Než sa mu podarilo dovŕšiť osemnásty rok života, prešiel niekoľkými administratívnymi pozíciami vo viacerých spoločnostiach, významné pracovné posty zastával aj v železniciach, v telegrafnej spoločnosti (vtedajšej obdobe dnešných mobilných operátorov) a už vo svojich osemnástich rokoch sa stal dokonca vedúcim pittsburgskej divízie železničnej spoločnosti. Práve práca v prostredí železníc sa pre neho stala natoľko zaujímavá a hodnotná, že jej venoval všetok svoj čas.

   S nadobudnutými znalosťami miestnej legislatívy, finančných procesov a významnou dávkou vnútornej motivácie sa neskôr Andrew rozhodol do akcií firmy vložiť svoje peniaze, čo sa neskôr ukázalo ako správny krok. Vďaka vyplateným dividendám nadobudol kapitál pre svoju neskoršiu činnosť, ktorú možno porovnávať snáď iba s J.D. Rockefellerom.

   Podobne ako „náš“ Tomáš Baťa, tak aj Andrew Carnegie nadobudol signifikantnú časť svojho bohatstva práve počas vojny. Mnohí považujú tento úspech za Carnegieho previnenie, avšak v skutočnosti nie občianska vojna samotná, ale dopyt po určitej komodite v jej priebehu sa stal základom pre rozmach majetku aj obchodnej činnosti. Oceľ bola v 19. storočí významnou inováciou v ťažkom priemysle, dovtedy sa používalo najmä železo. Oceľ mala veľký potenciál a vo veľkom sa využíva dodnes vďaka jej technickým vlastnostiam a primeranej obstarávacej cene. Carnegie investoval svoje peniaze a aj čas do práve vznikajúceho oceliarskeho priemyslu a práve tento krok mu vyniesol jeho spektakulárne bohatstvo.

   „Nadbytok bohatstva je nedotknuteľný úver, ku ktorému je vlastník až do smrti pripútaný, aby ho spravoval pre dobro spoločnosti.“

   V roku 1901 spravil Carnegie dramatickú zmenu vo svojom živote. Svoju firmu predal spoločnosti US Steel Corporation, ktorú založil legendárny finančník J.P. Morgan. Predaj firmy mu vyniesol viac ako 200 miliónov dolárov a 65 ročný Carnegie sa rozhodol stráviť zvyšok svojho života v znamení altruizmu. Veľa prostriedkov investoval do vzdelávacích iniciatív, budoval knižnice a prispieval na rôzne nezávislé projekty, pričom začiatkom 20. storočia ešte radikálne tieto investície navýšil. Daroval približne 5 miliónov dolárov knižnici v New Yorku, vďaka čomu bola schopná otvoriť niekoľko ďalších menších knižníc a povráva sa, že vďaka jeho finančným darom bolo otvorených celkovo 2 800 knižníc. Nezaprel v sebe vášnivého čitateľa. V Pittsburghu založil slávnu Carnegie Mellon University a o niečo neskôr aj Carnegieho nadáciu a Carnegieho spoločenstvo pre medzinárodný mier.

   Okrem jeho podnikateľských a charitatívnych záujmov si Carnegie užíval cestovanie a stretávanie sa s významnými vodcovskými osobnosťami z rôznych oblastí. Poznal sa napríklad s Markom Twainom a s americkým prezidentom Theodorom Rooseveltom. Carnegie tiež napísal niekoľko kníh a nespočetne veľa článkov, jeho príspevok z roku 1889 nazvaný „Bohatstvo“ potvrdil jeho presvedčenie, že ľudia s obrovským bohatstvom sú sociálne zodpovední a mali by ich peniaze využívať na pomoc druhým.

   Andrew Carnegie zomrel v roku 1919 v štáte Massachusetts na zápal pľúc. Zaujímavosťou je, že na základe závetu venoval na dobročinné účely takmer celý svoj majetok, ktorý v tom čase predstavoval približne 350 miliónov amerických dolárov.

Mária Synáková

Americký industrialista, filantrop, najbohatší človek v histórii. Čo je tak zaujímavé na tomto mužovi, keď je aj 76 rokov po jeho smrti stále vzorom pre mnohých podnikateľov, rovnako ako aj pre “bežných” ľudí?

   “Pracovať, šetriť a rozdávať.”

   John Davison Rockefeller sa narodil v roku 1839 v Richforde, v New Yorku ako druhé zo šiestich detí. Jeho otec pracoval ako drevorubač a neskôr ako obchodný cestujúci, matka Eliza bola gazdinou. Mladý Rockefeller už v detstve vedel, ako si zarobiť peniaze navyše. Choval moriaky, predával zemiaky a cukríky a vďaka jeho úsporám mohol požičať peniaze jeho susedovi, ktorý mu ich vrátil späť aj s úrokmi.

   “Tajomstvom úspechu je robiť bežné veci nezvyčajne dobre.”

   Keďže Rockefeller vykazoval výbornú pamäť na čísla a detailné počítanie, nebolo prekvapením, že svoju kariéru začal ako účtovník. Avšak, jeho ambície boli vyššie. Keď mal 20 rokov, začal podnikať s jeho obchodným partnerom. V roku 1859 neváhal a využil skvelú príležitosť v oblasti ťažby ropy. Založil spoločnosť nazvanú Standard Oil, ktorá dominovala ropnému priemyslu a bola prvým veľkým americkým obchodným trustom. Táto spoločnosť sa stala v priebehu pár rokov monopolom hlavne vďaka jeho podnikateľskému talentu. Nikdy nemal rád, keď sa s niečím plytvalo, preto prišiel s myšlienkou vyrobiť niečo zo zvyškov výroby benzínu, čo môže byť predané. To sa ukázalo ako skvelý krok a tak mohol rozšíriť svoje podnikanie aj do zahraničia a založiť nové pobočky. Investoval peniaze tiež do nových technológii, ktoré umožnili rýchlejšiu výrobu a priniesli kvalitnejšie produkty v porovnaní s konkurenciou.

   “Ak je vašim jediným cieľom stať sa bohatým, nikdy ho nedosiahnete.”

   Po 27 rokoch na pozícii vedúceho spoločnosti sa Rockefeller rozhodol odstúpiť a venovať sa charite. Veril, že schopnosť zarábať peniaze je darom od Boha a preto by mali byť použité pre dobro ľudstva. Už z jeho prvého zamestnania dával jednu desatinu svojich zárobkov na charitu. Jeho dotácie mali významný vplyv na medicínu, vzdelávanie a výskumné účely, okrem toho podporoval počas celého svojho života viaceré cirkevné inštitúcie, najmä baptistickú cirkev. Založil charitatívnu nadáciu, ktorá je aj dodnes najväčšou nadáciou, potom založil Rockefellerovu univerzitu a Univerzitu Chicago, národný park Acadia a financoval tiež vývoj liekov proti rakovine, zápalu mozgových blán a žltej zimnici.

   Čo môže muža akým bol on viesť k takým záležitostiam, akými sú charita a filantropia? Určite to bola výchova založená na silnom morálnom cítení a intenzívne náboženské presvedčenie. Ale on nebol iba filantrop, ale tiež revolucionár. Revolucionalizoval výučbu medicíny v Spojených štátoch a postavil prvú poriadnu lekársku školu v Číne. Jeho príspevok je tiež v oblasti verejnej hygieny, zakladaní škôl verejného zdravotníctva a podpora celonárodného vzdelávania bez ohľadu na pohlavie, rasu, či vieru.

   Celková hodnota Rockefellerových príspevkov sa odhaduje na približne 550 miliónov dolárov. Ako sa množstvo jeho príspevkov zväčšovalo, Rockefeller založil nadáciu Rockefeller foundation s cieľom “podporovať blaho ľudstva po celom svete”. Syn John D. Rockefeller mladší spravoval všetky otcove nadácie po jeho smrti v roku 1937, vo veku 97 rokov.

   J.D. Rockefeller je vzorom pre každého jedného podnikateľa, pretože nad tvorbu zisku postavil tvorbu zisku za účelom pomoci druhým. Poukazuje na skutočnosť, že ten, komu sa darí, je povinný vrátiť svoj dlh spoločnosti vo forme aktívnej filantropie. Navyše, k tomuto názoru dospeje časom veľa úspešných podnikateľov, ktorí si uvedomujú, že bez toho, aby robili život ľudí lepším, nemá ich podnikanie v dlhodobom meradle zmysel.

“Jedinou otázkou týkajúcou sa bohatstva je, čo s ním urobíte?”

Mária Synáková