Jeho životopis je na Slovensku raritou a kariérny postup snom každého intelektuála. Aj keď významnú časť svojho profesionálneho života strávil v New Yorku a Londýne, neubránil sa návratu na rodné Slovensko a spájaniu svojho mena s našimi najzvučnejšími značkami. Richard Flimel, súčasný predseda predstavenstva JOJ Media House.
Prečo ste sa rozhodli študovať manažment?
Manažment sa v mojom živote vyskytol vlastne náhodou. Po strednej škole som urobil skúšky na rôzne vysokoškolské fakulty so zameraním na informatiku. Môj kamarát ma vtedy poprosil, aby som ho sprevádzal na prijímacie skúšky na novootvorenú fakultu manažmentu, a aby som mal väčšiu motiváciu, prihlásil som sa na prijímačky aj ja. Prijali ma. Začiatkom deväťdesiatych rokov táto fakulta ponúkala aj štúdium v zahraničí a výučbu v angličtine, čo bolo v tom čase inovatívne a veľmi zaujímavé. Som tak trochu dobrodruh, a tak som si povedal, že takúto šancu si nenechám ujsť.
Cítite sa viac ako ekonóm alebo ako právnik?
Určite ako ekonóm, alebo presnejšie ako manažér. „Právničine“ som venoval dosť času na to, aby som vedel, že sa už k nej vracať nechcem. Myslím si, že vo svojej podstate som skôr manažér, generalista. Môj pohľad na problém je celistvý a mám rád komplexné riešenia. Ako špecialista, ktorý ide síce do hĺbky problému, ale jeho rádius pôsobenia i rozmýšľania má hranice, by som sa cítil príliš zväzovaný a možno až neslobodný.
Prečo škola v USA? Prečo ste sa rozhodli študovať tam?
Vždy som chcel študovať na americkej škole. Na Slovensku som mal profesorov aj z amerických škôl, ktorých prístup som mal veľmi rád a oceňoval som, čo všetko nás dokázali naučiť. V istej chvíli som práve od jedného z nich dostal ponuku študovať v USA a ja som ju prijal. Som presvedčený, že vzdelávanie v USA je kvalitnejšie ako u nás, najmä smerom k praktickému využívaniu poznatkov. Môžem len potvrdiť všeobecné vnímanie, že americké školy naučia svojich študentov samostatnosti v práci s informáciami a s ich využívaním. Vlastne si nepamätám, že by sme sa na skúšku učili tak, že by sme memorovali texty z učebníc. Naopak, niekoľkokrát sme dostali zadanie, ktoré sme si zobrali domov a na vypracovanie sme mali až dva dni. Na amerických školách som vlastne študoval dvakrát. Prvýkrát to bola situácia, keď som využil ponuku spomínaného profesora. Druhýkrát som dostal možnosť študovať právo na oveľa prestížnejšej škole. Keďže som sa túžil dostať na „Wall Street,“ využil som ju.
A dostali ste sa na Wall Street?
Áno, vyšlo to.
Ako teda pracujete s informáciami?
Nasávam ich. Vždy, v každom momente, pričom vnímam aj tie, ktoré nesúvisia s tým, čo práve robím a nemajú pre mňa okamžitý význam. No stane sa, že jedného dňa využijem analógiu medzi nimi a situáciou, v ktorej sa ocitnem alebo ju riešim. Mám dar zakomponovať ich do nového kontextu a využiť všetko, čo viem. Napríklad na vysokej škole, na práve, som si povedal, že sa chcem naučiť strihať videá. Zvládol som to len tak pre radosť, no táto skúsenosť sa mi neuveriteľne zišla, keď som sa na istý čas stal generálnym riaditeľom televízie. Zrazu som, síce povrchne, ale predsa len rozumel, čo sa deje v strižniach a v televíznych štúdiách.
Prečo ste sa vlastne vrátili späť na Slovensko?
V New Yorku a v Londýne som bol zadefinovaný ako právnik. Právu som zasvätil päť rokov. Bol som vo veku, kedy som skúšal nové témy a prostredia. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, no stále viac som si uvedomoval, že právo ma obmedzuje a že mám chuť vykročiť za jeho hranice. Práve vtedy som dostal od svojich priateľov zo Slovenska ponuku začať doma podnikať v niečom úplne inom. Nadchlo ma to. Zbalil som sa a odišiel domov. Priniesol som si obrovské skúsenosti, nálepku, že som pracoval „vonku“ a nesmiernu chuť pracovať.
To je veľká odvaha. Mali by ste guráž spraviť niečo podobné aj dnes? Všetko nechať tak a začať odznova?
Keby som nebol spokojný, asi by som to dokázal urobiť. Ale dnes necítim takúto potrebu. Ak by som aj chcel začať niečo nové, vzhľadom na môj vek by to už určite nebola hrubá čiara za tým, čo som urobil, skôr by som hľadal nové príležitosti v oblasti, ktorú poznám.
Aké ciele máte s JOJ Media House?
Chceme byť významým hráčom v médiách v regióne strednej Európy. Chceme zarábať peniaze zmysluplnými projektmi. Ak sa nám naskytnú príležitosti, chceme rásť a ak sa nenaskytnú, chceme svoje médiá zveľaďovať tak, aby boli najlepšími na svojom trhu. A jedného dňa možno vstúpime na burzu.
Prečo médiá? Dnes to nie je práve najlukratívnejšia oblasť trhu.
To máte pravdu, médiá sú ťažkým biznisom. Televíziu sme získali v období, keď na trhu existovali bariéry pre vstup ďalšej konkurencie – počet staníc bol obmedzený teresteriálom. Dnes to už neplatí. Bariéry vstupu sa v televíznom biznise výrazne znížili. Po našom vstupe sa JOJ-ka stala serióznym hráčom na trhu. Na jej čele stál tím, ktorý si získal rešpekt. Sú to ľudia, ktorí médiám rozumejú a to bolo od začiatku našou veľkou konkurenčnou výhodou. Je to silný základ, ktorý nám umožnil rásť ďalej práve v oblasti médií. V Českej republike sme podľa mňa skvelo investovali do outdooru, zjednotili sme časť trhu a stali sme sa dominantným hráčom. Významne sme sa etablovali aj na rakúskom trhu, ktorý vyzerá veľmi sľubne. Okrem toho máme spoločnosti na Balkáne, kde má biznis úplne iné pravidlá. Za posledné dva roky sme dokázali využiť veľa príležitostí na rôznych trhoch. V princípe v JOJ Media House nemáme spoločnosť, ktorá by ma sklamala.
Máte recept ako dosiahnuť úspech?
Úspech príde ako výsledok tvrdej práce, odhodlania a vôle ísť za vytýčeným cieľom. Potom už len stačí počkať na správnu príležitosť.
A vaša definícia osobného úspechu?
Ja si úspech pre svoj život nedefinujem. Môj pohyb vpred vnímam ako postupné zdolávania mét. Zdá sa mi márnotratné stanoviť si cieľ na dvadsať rokov dopredu, ktorého dosiahnutie by pre mňa znamenalo úspech. Nemôžeme predsa vedieť, čo sa stane. V roku 1991 som ani nepredpokladal, že dnes budem sedieť v tejto kancelárii. Môj život je štrukturovaný do viacerých rovín, baví ma to, čo robím, využívam príležitosti, ktoré sa naskytnú a vo svojej koži sa cítim dobre. Myslím, že je to dosť veľa.
Hovoríte o príležitostiach – v biznise i v osobnom živote. Je príležitosť náhoda? Veríte v ňu?
Myslím, že príležitosť je do istej miery náhoda. Tá sa však stane mnohým, ale len niektorí ju vidia. A z nich iba niektorí ju využijú.
Ste človek, ktorý rozhoduje o mnohých veciach a drží opraty vo svojich rukách. Často musíte riešiť konflikty. Ako ich riešite?
Veci riešim zmierlivo, dokonca veľmi zmierlivo, až kým nepresiahnu isté hranice. V každom prípade riešim konflikt v biznise osobne a verím, že s chladnou hlavou. Snažím sa mať na pamäti, prečo do konfliktu vstupujem a čo ním chcem dosiahnuť, a to mi pomáha zachovať si jasnú myseľ.
Máte v živote vzor? Obdivujete niekoho?
Nemám vzor. Myslím si, že každý si má žiť svoj život sám a robiť to, v čom sa cíti šťastný.
Je možné na Slovensku zažiť americký sen?
Určite áno. Je tu veľa ľudí, ktorí vyrastali v paneláku, vybudovali legitímny biznis a zarobili veľa peňazí.
Čo si myslíte o svetovej ekonomike? Myslíte, že vážne problémy sú už za nami, alebo ešte sú pred nami?
Neviem, ako vo svete vo všeobecnosti, ale Európa má vážne problémy a zďaleka nie sú vyriešené. Otázkou je, či nemáme padnúť ešte hlbšie, aby sme niečo skutočne vyriešili. Všetci hovoria, že spoločnosť sa musí zmeniť, lenže spoločnosť má veľký odpor k zmenám. Musela by zmeniť niekoľko životne dôležitých mechanizmov ako dôchodky, sociálne dávky… Doteraz sme si veľa požičiavali, vďaka čomu sme dosiahli vysokú životnú úroveň, ktorú bude veľmi ťažké udržať. Na druhej strane som optimista, čo sa týka strednej Európy. Myslím si, že stredná Európa má veľa energie a bude hrať dôležitú úlohu v ďalšom svetovom rozvoji. Naša generácia totiž nebola vychovávaná vo veľkom blahobyte, a tak je vnútorne motivovaná. Určite bude hľadať spôsoby, ako uspieť, a to nielen ona, ale aj generácie po nej.
Vladimír Orth
