Sledujte nás na sociálnych sieťach

Instrid je nezávislé digitálne médium, ktoré vzniklo z potreby prinášať čitateľom to, čo v tradičných spravodajských kanáloch často chýba – širší kontext, zaujímavosti zo sveta, neprehliadané témy a originálny pohľad na aktuálne dianie. Zameriavame sa na kvalitný, pútavo spracovaný obsah, ktorý čitateľovi ponúka viac než len povrchné titulky.

Umelá inteligencia a história: Študent odhalil prvé slovo na 2000 rokov starom zvitku

V súčasnosti môžeme vidieť čoraz častejšie sa vyskytujúce prírodné katastrofy, akými sú povodne, tornáda či zemetrasenia. Zrejme najznámejšia živelná pohroma však zasiahla staroveké mesto Pompeje, ktoré môžete nájsť pri pobreží Tyrrhenského mora.

Neďaleko mesta sa nachádzala sopka, ktorú väčšina považovala za obyčajný kopec. Pravdu o tomto pohorí vedelo iba niekoľko učencov. Tí sa však domnievali, že je už dávno vyhasnutá, a tým pádom nie je nebezpečná pre obyvateľov mesta.

Lenže 24. augusta v roku 79 nášho letopočtu začala sopka chrliť dym a láva sa začala približovať k mestu. Nejde však o jedinú postihnutú oblasť. Jednou z nich je aj staroveké mesto Herculaneum, kde sa nachádzala aj vila svokra Júlia Cézara, informuje portál scrollprize.org.

Až 20 metrov horúceho blata a popola zalialo pivnicu tohto obydlia. Nemalo starobylých textov v dôsledku vysokej teploty zhorelo, no po dlhé stáročia k nim nemal prístup vzduch, vďaka čomu sa zachovali. Objavené boli až v polovici 18. storočia pri stavbe studňovej šachty.

Nespútaná zvedavosť

Okamžite po ich objavení sa ľudia snažili zistiť, aké informácie sa v nich skrývajú. Lenže v snahe rozlúštiť ich objav bolo zničených asi 800 zvitkov, uvádza portál Veda na dosah. Ich obsah preto zostal neznámy niekoľko ďalších storočí.

Opätovný záujem o ich rozlúštenie prišiel ešte v roku 2002. Avšak najprv sa im podarilo rozlúštiť text z Ejn Gedi v Izraeli. Pomocou špeciálneho 3D röntgenu dokázali digitálne roztvoriť tento zvitok a text dokázali prečítať, informuje The Guardian.

Zvitok, ktorý objavili v blízkosti Mŕtveho mora obsahoval biblický text Leviticus. Zdroj: unsplash.com/@aaronburden

Keďže tento zvitok a zvitky zo spomínanej pivnice boli napísané iným atramentom, ich rozlúštenie nie je tak jednoduché. Použili pri tom algoritmus umelej inteligencie, ktorého úlohou bolo hľadanie miest, kde sa nachádza atrament na zvitku.

„V prvom rade dúfame, že sa nám podarí zdokonaliť technológiu tak, aby sme ju mohli jednoducho aplikovať na všetkých 900 zvitkov, ktoré zostali [nerozbalené],“ povedal o algoritme v roku 2019 profesor počítačových vied Brent Seales z Kentuckej univerzity.

Verejná súťaž

Aj napriek tomu, že urobili nemalý postup pri odhaľovaní starovekého textu, rozhodli sa zorganizovať verejnú súťaž. „Všetci sme sa zhodli, že sa radšej skôr dostaneme k čítaniu toho, čo je vnútri, než aby sme sa snažili všetko schovávať,“ hovorí Seales.

Súťažiacim poskytli všetky obrázky virtuálne rozvinutého zvitku a počítačový kód umelej inteligencie, ktorú vyvíjali pre tento účel. Rovnako však deklarovali, že tí, ktorí prídu s novým objavom dostanú odmenu, uvádza portal Nature.

Vesuvius Challange oslovil približne 1500 tímov, ktoré začali skúmať spomínané skeny zvitkov. Ako informuje portál Cybernews, prvým výhercom sa stal Casey Handmer. Za svoje dôkazy o tom, že v uzatvorenom zvitku sa nepopierateľne nachádza atrament dostal 10-tisíc dolárov.

Na ten objav nadviazal iba 21-ročný študent informatiky, ktorý pomocou svojho algoritmu dokázal identifikovať prvé slovo, za čo získal 40-tisíc dolárov. Starogrécke slovo „porphyras“, ktoré môžeme preložiť ako „fialová“ je prvým slovom, ktoré sa podarilo prečítať z týchto zvitkov.

Kontext tohto slova zatiaľ nie je známy. Fialový pigment bol však v histórii veľmi vzácny. Zdroj: pexels.com/@suzyhazelwood/

Nebol však jediný, ktorý prišiel s rovnakým objavom. Krátko po ňom uverejnil rovnaký objav – avšak v lepšej kvalite – absolvent Free University of Berlin Youssef Nader. Odmenili ho druhou cenou za tento objav, čo bolo 10-tisíc dolárov.

Veľká cena stále čaká

Spomínaná súťaž však týmito odhaleniami neskončila, pretože jej hlavným cieľom je rozlúštiť 4 súvislé pasáže, pričom každá z nich musí obsahovať aspoň 140 znakov. Pre tím, ktorý prinesie tento prevratný objav čaká finálna cena – 70-tisíc dolárov.

Výskumník Brent Seales dúfa, že časť textu, ktorá by spĺňala požiadavky súťaže, bude rozlúštená do konca tohto roku. Taktiež verí, že celý obsah tohto zvitku by mohol byť známy do konca budúceho roka, uvádza portál televízie CNN.

V tomto texte, ktorý je starý 2000 rokov môžu podľa neho byť zápisy o láske, vojne či mieri. „Tieto rukopisy sú dialógy, ktoré viedli o filozofických názoroch na svet,“ uviedol. Taktiež však ráta s možnosťou, že neprídu na nič závažné. Uviedol: „Aj napriek tomu, že sa z nich nič nedozvieme, ale hlboké väzby, ktoré máme so starými ľuďmi z hľadiska ľudskej podstaty, sú stále významné.“

Sexuálnych zneužívaní detí na internete stále pribúda: Čo sa naozaj deje za dverami detských izieb? (2. časť)

Sexuálne zneužívanie detí v online priestore je čoraz vážnejší problém, o čom svedčia aj mnohé prieskumy a tiež linky dôvery, kde sa deti a mladiství vďaka anonymite neboja požiadať o pomoc. V predchádzajúcom článku sme písali aj o šokujúcom českom dokumente V sieti, ktorý otvoril oči snáď všetkým rodičom a dokázal, že hrozba, že aj vaše dieťa spadne „do siete“ sexuálnych predátorov na internete, je skutočne vysoká.  

Príspevok bol zaradený do kategórie Editorov výber.
Takto rozlišujeme príspevky s pridanou spoločenskou hodnotou.
Zvážte, prosím, zdieľanie tohto príspevku.

Prečítajte si všetky časti tohto seriálu:

  • Myslíte si, že vašej rodiny sa to netýka? Šokujúce dôkazy o sexuálnom zneužívaní detí na internete vám otvoria oči (1. časť)
  • Sexuálnych zneužívaní detí na internete stále pribúda: Čo sa naozaj deje za dverami detských izieb? (2. časť)
  • Ako ochrániť deti pred sexuálnym zneužívaním online? Zakázať im prístup na internet nie je riešenie! (3. časť)

Európska komisia zverejnila výsledky nedávneho prieskumu Eurobarometra o ochrane detí pred sexuálnym zneužívaním v  online priestore, ktorý sa uskutočnil na prelome júna a júla 2023. Zo zistení vyplýva, že takmer tri štvrtiny Európanov (73 %) považujú sexuálne zneužívanie detí na internete za rozšírený problém, informuje portál europske.noviny.sk.  

Sexuálne zneužívanie detí v online priestore je čoraz vážnejší problém. Zdroj: unsplash.com

Ako to vidia Slováci:

  • Problém sexuálneho zneužívania detí v online priestore je na Slovensku rozšírený podľa polovice (50 %) Slovákov.
  • 8 % opýtaných uviedlo, že sa už na internete stretlo s materiálom zobrazujúcim sexuálne zneužívanie dieťaťa.
  • Vyše tri štvrtiny Slovákov (79 %) si nemyslí, že deti môžu bezpečne surfovať na internete bez toho, aby boli vystavené škodlivému obsahu. Zároveň až 94 % súhlasí s tvrdením, že deti sú vystavované online rizikám čoraz viac.
  •  Rodičia vo všeobecnosti nevedia, čo ich deti  na internete robia, myslí si osem z desiatich Slovákov (80 %).
  • Nástroje rodičovskej kontroly, ktoré majú ochrániť deti na internete, považuje za dostatočné 20 % Slovákov. V porovnaní so zvyškom EÚ ide pritom o najväčší podiel dôvery voči takýmto nástrojom.
  • Poskytovatelia online služieb, akými sú aj sociálne siete, môžu hrať dôležitú úlohu v boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete podľa 89 % Slovákov. Iba takmer tretina ľudí na Slovensku (31 %) si však myslí, že by mali mať poskytovatelia online služieb voľnosť v tom, či a ako proti tomuto problému zakročia.
  • Približne polovica respondentov (52 %)súhlasí s tvrdením, že poskytovatelia online služieb by mali mať za istých podmienok zákonnú povinnosť odhaľovať, odstraňovať a nahlasovať prípady zneužívania detí na internete.
  • 82 %Slovákov zastáva názor, aby poskytovatelia online služieb, v prípade zvýšeného rizika, odhaľovali prípady sexuálneho obťažovania prostredníctvom detekcie správ alebo e-mailovej komunikácie.

Aj vášmu dieťaťu sa TO môže stať!

Väčšina školopovinných detí má neobmedzený prístup na internet a rodičia ich aktivitu buď nekontrolujú vôbec, alebo iba minimálne a nedostatočne. Práve za monitormi v detskej izbe sa často vystavujú obrovskému nebezpečenstvu a to sa vôbec nemusia prihlásiť na nejaké online zoznamky. 

Sociálne siete sú plné osobných údajov, fotiek, deti v rámci rôznych komentárov bez problémov prezradia svoju adresu, či školu, ľahko sa dá zistiť kam a na aké krúžky chodia a podobne, čo všetko môže byť zneužité. Podľa českého prieskumu navyše každé šieste dieťa poskytne prostredníctvom sociálnych sietí svoje intímne fotografie alebo videá.  

Čím viac osobných informácii o sebe človek prezradí, tým sa stáva zraniteľnejším. V online priestore sa dá len ťažko odsledovať, ku komu sa informácie, ktoré deti zdieľajú, dostanú. A toto je skutočnosť, ktorá môže byť skutočne nebezpečná pre vás, či vaše deti. 

„Obeťou sexuálneho zneužívania sa môže stať ktorékoľvek dieťa,” hovorí doc. ThDr. Mgr. Slávka Karkošková, PhD., ktorá sa dlhodobo zaoberá problematiku sexuálneho zneužívania detí. „Páchatelia alebo páchateľky si ale môžu vytipovať potenciálne obete, u ktorých predpokladajú, že tú „prácu,” budú mať s nimi ľahšiu. Stačí, že má dieťa nenaplnené základné potreby, napríklad potrebu bezpečia, lásky, pozornosti, ocenenia, a už toto je niečo, čím sa to dieťa stáva ľahšie manipulovateľným. Ale úplne najviac rizikovým faktorom je nedostatok uvedomelých dospelých v okolí dieťaťa,” dodáva.  

Čím viac osobných informácii o sebe človek prezradí, tým sa stáva zraniteľnejším. Zdroj: unsplash.com

Detská izba nemusí znamenať bezpečie

Rodičia dospievajúcich tínedžerov sú často najspokojnejší, keď je ich puberťák doma, hoci aj zatvorený vo svojej izbe. Majú tak pocit, že je v bezpečí, a nemôže sa vďaka nevhodnej partii dostať napríklad k drogám a iným problémom. Sexuálne zneužívanie online sa však deje predovšetkým za dverami detských izieb, na čo netreba zabúdať! 

Taktík, ktoré sa používajú v sexuálnej komunikácii s dieťaťom je mnoho. Páchateľ sexuálneho zneužívania používa premyslenú manipulácia dieťaťa alebo mladého človeka, aby ho prinútil k účasti na sexuálnej aktivite a k zotrvaniu v deštruktívnom vzťahu. Podľa Karkoškovej (2016) sem patrí napríklad emocionálne zvádzanie, získanie dôvery dieťaťa i rodiny, nebadané posúvanie hraníc, sľuby a úplatky, vyhrážky, uisťovanie o normálnosti správania, mlčanie, pozitívny sociálny imidž, autorita a mnohé iné, upozorňuje internetová linka dôvery IPčko.sk. 

Vyhľadajte pomoc!

Ak ste sa stali obeťou sexuálnych predátorov, alebo s tým súvisiacej činnosti a chcete získať viac informácií o možnostiach pomoci, obráťte sa na políciu alebo pracovníkov informačných kancelárií pre obete trestných činov, využiť môžete aj anonymné linky dôvery.

V ďalších článkoch budeme v téme sexuálneho zneužívania detí na internete pokračovať. Dozviete sa, čo všetko môžete ako rodičia spraviť, aby sa to vášmu dieťaťu nestalo, ale tiež vám poradíme ako postupovať a správne zareagovať v prípade, že sa vaše dieťa už do podobnej situácie dostalo.   

https://www.unitedlife.sk/myslite-si-ze-vasej-rodiny-sa-to-netyka-sokujuce-dokazy-o-sexualnom-zneuzivani-deti-na-internete-vam-otvoria-oci-1-cast/

 

Navštívte múzeum Danubiana pri Bratislave a nenechajte si ujsť jedinečné spojenie prírody a umenia

Medzi najväčšie drahokamy slovenského umenia patrí múzeum moderného umenia Danubiana Meulensteen Art Museum. Toto nádherné miesto sa nachádza na malebnom ostrove v Dunaji, len pár kilometrov od Bratislavy. Ponúka jedinečný zážitok pre všetkých milovníkov umenia. Umiestnenie múzea je nezvyčajné najmä tým, že sa nachádza na rozhraní troch susediacich krajín: Slovenska, Maďarska a Rakúska.

Architektúra a umiestnenie

Okrem umeleckých diel vo vnútri, vie toto múzeum ohúriť aj svojou pôsobivou architektúrou, ktorá vytvára dojem honosného moderného dómu na vode v tvare šošovky (rímskej galéry). Múzeum Danubiana je samo o sebe majstrovstvom, ktoré je ikonou slovenskej architektúry a umenia. Obklopuje ho rozľahlý park, posiaty sochami od viacerých osobností sochárskej scény, ktorými sú napríklad El Lissitzky, Magdalena Abakanowicz, Jim Dine, Jozef Jankovič či Vladimír Kompánek. Nezabudnuteľná je aj prechádzka na streche budovy, najmä zaliata poslednými lúčmi slnka. Ponúka pohľad na hlavné mesto, Malé Karpaty či majestátny tok Dunaja.

V múzeu môžete vidieť aj slávnu sochu s názvom Zrodenie Pičusa od autora Viktora Freša. ZDROJ: Sára Horeličanová

Architektúra tohto múzea je navrhnutá strategicky, aby zabezpečila priestor pre rôzne výstavne aktivity. Okrem pôsobivých umeleckých diel slovenských aj zahraničných umelcov sa tu nachádza aj útulná kaviareň, kde si môžete vychutnať teplý nápoj priamo pri brehu rieky a zároveň obdivovať sochy, obrazy, faunu aj flóru.

Múzeum sa konkrétne nachádza na vodnom diele Čunovo, ktoré je vzdialené približne 20 kilometrov od Bratislavy. A prečo práve toto miesto? Múzeum tu nestojí náhodne. Počas výstavby vodného diela vznikol „zabudnutý“ polostrov, ktorý v tom čase nemal využitie. Práve toto miesto označili zakladatelia ako ideálne pre výstavbu múzea moderného umenia.

Zakladateľský príbeh

Počiatky vzniku múzea Danubiana datujeme už od roku 1990, keď jeho zakladateľ, Vincent Polakovič uskutočnil mesačnú dobrodružnú cestu po stopách Vincenta van Gogha. Hneď ako sa vrátil späť na Slovensko, plný nápadov a predstáv, založil prvú súkromnú galériu s názovom Žltý dom Vincenta van Gogha v Poprade, odkiaľ pochádzal. Hlavným cieľom bolo naplnenie zámerov slávneho maliara van Gogha, o ktoré sa pokúšal ešte počas svojho pôsobenia vo Francúzku. V roku 1994 Vincent Polakovič spojil svoju cestu so zberateľom a podporovateľom umenia Gerardom Meulensteenom z Eindhovenu, ktorý jeho ideu finančne podporil. Takýto počin zo strany zahraničného občana bol v tom čase pre krajiny bývalého postsocialistického bloku nevídaný a ojedinelý.

Na základe spoločných rozhovorov dospeli Vincent Polakovič a Gerard Meulensteen k myšlienke založiť múzeum moderného umenia. V Bratislave také doposiaľ chýbalo. A tak v roku 2000 múzeum Danubiana Meulensteen Art Museum slávnostne otvorilo svoje brány.

V roku 2011 dospel Gerard Meulensteen k veľkorysému činu a daroval múzeum Slovensku. Vláda SR tento dar prijala, a zároveň sa zaviazala v budúcnosti nie len pokračovať v organizácii výstav, ale aj k naplneniu všetkých pripravených projektov dostavby múzea.

Počas prezerania umenia môžete obdivovať aj majestátny Dunaj. ZDROJ: Dominika Bugáňová

Prečo práve názov Danubiana?

Múzeum nesie svoje meno najmä pre svoje umiestnenie. Termín Danubiana je odvodený od slova „Danube“, ktoré predstavuje anglický názov pre rieku Dunaj. Týmto spôsobom si múzeum pripomína svoje unikátne umiestnenie na tejto dôležitej európskej rieke. Poloha múzea podčiarkuje jeho vzťah k prírode a kultúre, čo výrazne ovplyvňuje aj atmosféru tohto miesta a vyvoláva dojem unikátneho spojenia prírody a umenia.

Stála expozícia a výstavy

Múzeum Danubiana je domovom diel mnohých slovenských aj medzinárodných umelcov. Stála expozícia ponúka prehľad o modernom umení a umožňuje návštevníkom ponoriť sa hlbín umenia a sochárstva. Súčasťou stálej zbierky sú diela maliarov, sochárov a fotografov. Tí sa rozhodli prepožičať tomuto múzeu svoje práce a doplniť tým kolekciu múzea o výnimočné exponáty. Niektorí sa nakoniec rozhodli venovať svoje výtvory múzeu natrvalo, aby mohli prinášať radosť návštevníkom. Zároveň nimi vyváženým spôsobom poukazujú na rôzne štýly, smery umeleckých škôl, spôsoby tvorby a kreativity.

Súčasťou výstavy sú aj fotografie zo série Swimming Pools od autorky Márie Švarbovej. ZDROJ: Dominika Bugáňová

Okrem stálej expozície sa tu pravidelne organizujú dočasné výstavy, ktoré zahŕňajú rôzne umelecké formy, od maliarstva a sochárstva až po fotografiu a multimédiá. Lákajú návštevníkov z celého sveta a udržujú múzeum živé a dynamické.

Aktuálne si na tomto mieste môžete prezrieť výstavu diel mnohých slovenských autorov, ktorými sú napríklad Dušan Kállay, Daniel Brunovský, Zoltán Salamom, Michal Mráz či Táňa Hojčová. V budúcom roku je naplánovaná výstava diel slovenského autora Alexeja Vojtáška, ktorý nás tento rok opustil. V múzeu budú vystavené aj fotografické diela českého autora Martina Stranku s názvom Beautiful Accidents, ktoré sa nachádzajú na tenkej hranici medzi skutočnosťou a snom.

Najkrajšie pyramídy sveta – živá história (2.časť)

V tomto pokračovaní článku o najkrajších pyramídach sveta si predstavíme ďalšie dychberúce stavby.

 

#A, Chrám Brihadišvára – India

#B, Pyramídy v Gíze

#C, El Castillo – Yucatán, Mexiko

#A, Chrám Brihadišvára – India

Chrám Brihadisvara je majestátna hinduistická pyramídová stavba nachádzajúca sa v indickom meste Tanjore, ktorú postavili vodcovia ríše Chola a je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Bola postavená v rokoch 1003 až 1010 za vlády Rajaraja I. na počesť hinduistického božstva Šivu, ktorý mal vo sne víziu chrámu.

Pôvodný chrám bol postavený okolo vodnej priekopy a bol bohato zdobený.

Verí sa, že keď bol postavený, bol jednou z najvyšších budov na svete s výškou približne 66 metrov.

Chrám je primárne postavený zo žuly, čo zmiatlo historikov a archeológov, pretože v bezprostrednej blízkosti sa nenachádza žiadna žula, čo naznačuje, že musela byť dovezená z oveľa vzdialenejších oblastí.

Pod chrámom leží komplexný systém podzemných chodieb, ktoré mali slúžiť na zabránenie vstupu votrelcom a umožniť kráľovskej rodine pohybovať sa medzi budovami.

Architektonicky je chrám Brihadisvara zaujímavý svojou dokonalou symetriou, precíznym remeselným spracovaním a detailne prepracovanými veľkými sochami.

 

Chrám Brihadišvára. Zdroj: thanjavurtourism.com

 

Chrám Brihadisvara dnes

Chrám vyzerá najkrajšie pri východe a západe slnka: jemnejšie svetlo vyzerá fantasticky na medovo sfarbenej žule.

Samotný chrám je súčasťou skupiny chrámov známych ako „Great Living Chola Temples“ a je dôležitým náboženským a kultúrnym centrom pre hinduistov.

Každoročne privádza mnoho pútnikov a turistov, ktorí obdivujú jeho nádhernú architektúru a duchovnú atmosféru.

Pri návšteve môžete skúmať úžasné maľby vo vnútri chrámu a niektoré z pozoruhodných sôch mimo neho, z ktorých mnohé sú najväčšie svojho druhu v Indii.

 

 

Pyramídy v Gize a Veľká sfinga. Zdroj: timeout.com

#B, Pyramídy v Gíze

Faraóni v Egypte, prejavujúc svoju moc, dali postaviť pyramídy, pričom ich výška symbolizovala ich bohatstvo.

Pyramídy mali ihlanovitý tvar, aby sa priblížili k nebesám, a faraóni súťažili o to, kto postaví vyššiu.

Tieto jedinečné historické skvosty sú zapísané v svetovom dedičstve UNESCO už od roku 1979.

Pyramídy v Gíze zostali neporušené až do stredoveku.

Bohužiaľ, v neskoršom období ľudia začali tieto pamiatky rozoberať kvôli nedostatku stavebného kameňa pre výstavbu Káhiry.

 

História pyramíd v Gíze

V pyramídovom komplexe možno nájsť pyramídy faraónov Chufu, Khafre a Menkaure.

Najväčšia pyramída v Gíze – a na svete! – patrí faraónovi Chufuovi alebo „Cheopsovi“.

Chufuova pyramída je najstaršou v Gíze a vďaka svojej obrovskej veľkosti 145 metrov sa stala známou ako „Veľká pyramída“.

Druhá najväčšia pyramída v Gíze patrí Chufuovmu synovi Khafrovi (alebo Khephrenovi).

Nadmorská výška, na ktorej je postavená Khafreho pyramída, je však klamlivá, takže sa zdá byť väčšia ako pyramída jeho otca.

Najmenšia z týchto troch pyramíd patrí faraónovi Menkaurovi a je jedna desatina veľkosti Khafreho.

 

Pyramídy v Gíze dnes

Návštevníci môžu vstúpiť do každej z pyramíd alebo si ich prezrieť z panoramatického bodu, pričom v blízkosti sa nachádza aj Veľká sfinga.

Odhaduje sa, že sa datuje do rokov 2528–2520 pred Kristom, a niektorí egyptológovia veria, že tento majestátny napoly človek a napoly lev je podľa vzoru Khafreho.

Pyramídy v Gíze sú jediným zachovaným divom zo starovekého sveta zo siedmich, ktorý dodnes existuje.

 

Mezoamerická stupňovitá pyramída El Castillo. Zdroj: flickr.com

 

#C, El Castillo – Yucatán, Mexiko

Chichén Itzá, kde stojí El Castillo, bolo od 7. do 10. storočia n.l. významné mayské mesto.

Mesto bolo potom opustené a vydané napospas džungli, ktorá ho pohltila.

Neskôr bolo znovuobjavené a následne obnovené v 20. storočí.

Úsilie o obnovenie Chichén Itzá prispelo k uznaniu tejto lokality ako svetového dedičstva UNESCO a jedného z Nových siedmich divov sveta.

Jeden z najpozoruhodnejších mayských chrámov, 30 metrov vysoká pyramída Chichen Itza, prezývaná El Castillo, alebo chrám Kukulcan, má zvláštny astronomický význam.

Každá z jeho stien má 91 krokov, ktoré v kombinácii so spoločným krokom v hornej časti spravia 365 krokov, jeden na každý deň v roku.

Táto mohutná stavba sa nachádza neďaleko mestečka Piste a dostanete sa tam autobusom z letísk Mérida a Cancún alebo iných mexických miest.

Fascinujúcou črtou tejto pyramídy je, že počas jarnej a jesennej rovnodennosti tvoria svetlo a tieň sériu trojuholníkov na strane severného schodiska.

Tieto tiene tvoria tvar hada, ktorý sa zdá byť v pohybe.

V roku 2015 výskumníci zistili, že populárna pyramída s najväčšou pravdepodobnosťou sedí na vrchole 20 metrov hlbokej cenoty, čo vystavuje štruktúru väčšiemu riziku zrútenia.

 

Náboženský význam

El Castillo bolo miestom modlitieb a rituálov, ktoré odrážalo mayskú úctu k bohom a vesmíru.

Deväť terás pyramídy má symbolický význam, predstavujú deväť úrovní podsvetia podľa mayanskej mytológie.

Štyri schodiská značia dráhy slnka, zdôrazňujúce význam slnečných cyklov v ich viere a každodennom živote.

 

El Castillo dnes

Dnes je El Castillo významnou turistickou atrakciou, lákajúcou návštevníkov z celého sveta.

Výstup na vrchol je náročný, ale odmenou je panoramatický výhľad na okolitú krajinu a hlbšie porozumenie architektonickým a astronomickým schopnostiam Mayov.

Zachovanie tejto historickej perly je poctou ľudskej vynaliezavosti a zároveň zvedavosťou, aby sme preskúmali tajomstvo našej minulosti.

Pavúčí hodváb vedci považujú za supermateriál. Teraz prišli na revolučný spôsob jeho produkcie

Výskum a vývoj nových materiálov je kľúčovým aspektom technologického pokroku a vedeckého výskumu. Neustále objavovanie nových materiálov má široký dosah, pričom ovplyvňuje rôzne odvetvia, akými sú elektronika, strojárstvo, medicínu či environmentálnu oblasť.

Avšak nové materiály, ktoré by mohli revolucionizovať rôzne odvetvia priemyslu, sa vyskytujú vo voľnej prírode len zriedkavo alebo ich výroba je zložitá a zdĺhavá. Preto je hľadanie nových spôsobov ako ich vytvoriť rovnako dôležité.

Hodváb sa po stáročia získava chovaním priadky morušovej. Ide o druh motýľa, ktorého húsenice sa zakuklia do kokónu vyrobeného z tohto materiálu. Ako informuje portál Strom Života, v súčasnosti existujú už len pre tento účel a vo voľnej prírode by už neprežili.

Vedci však nedávno prišli na nové využitie týchto malých organizmov. Pavúčie vlákna totiž fascinujú výskumníkov dlhšiu dobu, no doteraz neexistovala možnosť, ako ich produkovať vo veľkom množstve. To sa však môže zmeniť v nasledujúcich rokoch.

Operácia génov

Geneticky modifikované organizmy, o ktorých sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku, majú lepšie vlastnosti než ich bežne vyskytujúca sa verzia. Príkladom týchto vlastností je lepšia odolnosť voči škodcom či väčšia produkcia plodín.

Doterajšie výskumy nedokázali zvýšené riziko spojené s konzumáciou geneticky modifikovaných organizmov. Zdroj: unsplash.com/@brandsandpeople

Vedcom z čínskej Donghua University sa po prvýkrát podarilo geneticky upraviť priadku morušovú, aby neprodukovali klasický hodváb, ale ten pavúčí. Presnejšie sa zamerali na jeden relatívne malý proteín pavúka Arineus ventricosus, ktorý sa vyskytuje vo východnej Ázií.

Tento proteín sa MiSp a pomocou genetickej metódy CRISPR ho naviazali na miesto v géne priadky, v ktorom je kódovaný jej základný hodvábny proteín, uvádza portál Veda na dosah. Vedci sa však obávali, ako by mohla táto zmena na genetickej úrovni ovplyvniť živočícha.

Rozhodli sa preto nezameniť celý gén, ale niektoré sekvencie tohto génu nechali nezmenené. Týmto krokom sa chceli uistiť, že vnútorné mechanizmy priadky morušovej budú fungovať aj s týmto pavúčím proteín, ktorý sa v ich tele bežne nevyskytuje.

Silnejší ako kevlar

Pavúčí hodváb má neobvyklé vlastnosti, vďaka ktorým sa neraz stal záujmom vedeckej fascinácie. Portál ScienceNews uvádza, že jeho vlákna majú „lepšie mechanické vlastnosti, než aké dokázal vyprodukovať ktokoľvek iný,“ tvrdí odborník na pavúčí hodváb z Utah State University v Logane. Ten sa však na výskume nepodieľal.

Hodváb, ktorý vytvorili geneticky modifikované húsenice priadky, prekonáva vlastnosti materiálov, ktoré používame v súčasnosti. Jedným z príkladov je pevnosť tohto hodvábu, pretože je približne 6-krát pevnejší ako kevlar. Ide o materiál, ktorý používa ako výplň nepriestrelných viest, pretože je veľmi pevný a zároveň má nízku váhu.

Materiál je však zaujímavý ešte kvôli jednej vlastnosti. Súčasné teórie naznačujú, že technické materiály disponujú buď pružnosťou alebo pevnosťou. Kombinácia týchto vlastností sa nevyskytuje často. Tento hodváb je však pružnejší než nylon či iné prírodné tkanivá, čo z neho robí unikátny materiál, informuje portál Genetic Engineering & Biotechnology News.

V oceánoch pláva obrovské množstvo rybárskych sietí vyrobených z pružných plastových vlákien. Tento hodváb by to mohol zmeniť. Zdroj: unsplash.com/@bkaufhold

Výskum čínskych vedcov však nekončí, pretože tím lídra Jungpei Mi-ho chce v budúcnosti vytvoriť ešte silnejšie a pružnejšie vlákna. Dosiahnuť to chcú pridaním neprirodzených  aminokyselín do proteínu pavúčieho hodvábu.

Budúcnosť výskumu

Dôvod, prečo vedci museli vytvoriť geneticky modifikovaného živočícha, aby získali tento materiál spočíva v chovaní týchto pavúkov. Nie je možné ich chovať vo veľkom počte  a na malom priestore, pretože majú kanibalistickú povahu.

Ďalší výskum takto upravených priadok morušových by mohol v budúcnosti vytvoriť farmy, ktoré by produkovali tento super materiál. Dovtedy je však nutné potvrdiť, že táto vyžiadaná a prospešná modifikácia sa prenesie aj na ďalšie generácie, píše portál NewAtlas.

„Pavúčí hodváb je strategickým zdrojom, ktorý treba naliehavo preskúmať,“ tvrdí vedúci výskumník Jungpei Mi. Ďalej dodal: „Tento typ vlákien sa môže používať ako chirurgický steh, čím sa rieši celosvetový dopyt presahujúci 300 miliónov zákrokov ročne.“

Tento spôsob získavania materiálu, ktorý nájde svoje využitie v zdravotníctve, má pred sebou ešte dlhú cestu. V súčasnosti však máme niekoľko moderných technológií, ktoré pomáhajú s diagnózou či liečbou, o čom sme vás informovali v našom predchádzajúcom článku.

Slováci neboli na zemetrasenie pripravení. Viete, čo máte robiť v krízovej situácii?

 Európske stredomorské seizmologické centrum potvrdilo, že zemetrasenie malo magnitúdu na úrovni 4.9 s epicentrom neďaleko Domaše. Je to prvýkrát za takmer osemdesiat rokov, čo sme zažili podobné „otrasy“ na našom území.

Zemetrasenia nie sú ojedinelé

Hoci na ne nie sme zvyknutí, zemetrasenia naozaj nie sú zriedkavým fenoménom. A už vôbec nie na Slovensku. Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied uvádza, že oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou geograficky patrí medzi aktívne oblasti, kde dochádza k seizmickým javom.

Vo väčšine prípadov ide o vplyv uvoľnenia nahromadenej energie medzi horninovými blokmi. Aj keď v našej krajine nejde o pravidelný jav, tak každoročne odborníci zaznamenajú približne 70 až 80 zemetrasení. Treba ale podotknúť, že nemajú vysokú intenzitu a sú detegované len zariadeniami na monitorovanie seizmických aktivít. Ľudia tieto otrasy zeme nepociťujú.

V prípade Slovenska existujú dve konkrétne oblasti, ktoré sú výrazne aktívne pokiaľ ide o seizmické javy – Dobrá Voda v Malých Karpatoch a okolie Komárna. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Hodnoty magnitúdy zemetrasenia

Vedci priraďujú magnitúdu zemetraseniam na základe sily a trvania ich seizmických vĺn. Magnitúdou 3 až 4,9 označujeme zemetrasenia ako mierne alebo slabé, zatiaľ čo magnitúda 5 až 6,9 sa považuje za miernu až silnú. Zemetrasenia s magnitúdou 7 až 7,9 klasifikujeme ako závažné, a tie s hodnotou osem a viac označujeme ako ojedinelé.

Prakticky to znamená, že ak zemetrasenie dosiahne magnitúdu vyššiu ako päť, existuje riziko poškodenia budov, pričom hodnoty nad 7,0 spôsobia vážne škody. Zemetrasenie s magnitúdou menšou ako 2,5 by vás pravdepodobne ani len nezobudilo a väčšinou by ho zachytili len seizmografy.

Po zemetrasení vždy nasledujú otrasy. Nie sú také intenzívne, ale môžu trvať týždne a v niektorých prípadoch aj roky.

I keď sa v médiách a bežnej reči stále používa termín „Richterova stupnica“, vedci dnes preferujú presnejšiu fyzikálnu mieru na určenie veľkosti zemetrasenia, ktorá sa označuje ako „moment magnitude“ (veľkosť momentu).

Čo robiť počas zemetrasenia?

Počas zemetrasenia je dôležité zachovať pokoj a minimalizovať riziko zranení či straty životov. Správne reakcie závisia od konkrétnej situácie, v ktorej sa nachádzame. Inak budeme konať, ak sedíme doma na gauči a inak za volantom. To, ako zareagujeme je kľúčové, preto by sme mali byť vopred pripravení na rôzne scenáre a vedieť, čo robiť.

Buďte opatrní a pozorne sledujte svoje okolie, aby ste boli pripravení reagovať na situácie, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku zemetrasenia. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

V aute:

Ak sa nachádzame vo vozidle, je nevyhnutné okamžite zastaviť na kraji cesty a zostať v ňom, až kým zemetrasenie neskončí. V tomto prípade nám auto poskytne adekvátnu ochranu pred nebezpečenstvom. Dôležité je mať na pamäti, že nezastavujeme pod mostom, v tesnej blízkosti budov alebo pod strmým svahom. Vhodnejšie je vyhľadať otvorené miesto, aby sme minimalizovali riziko zranenia.

V interiéri:

Nikdy nevychádzame na balkón. Nepokúšame sa opustiť budovu, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné a situácia si to nežiada. Práve vonku hrozí väčšie riziko zranenia – padajúce predmety.

Sadneme si na zem, aby sme predišli pádu. Potom sa zakryjeme a v najideálnejšom scenári sa schováme pod pevný nábytok napríklad stôl. Kryjeme si hlavu a krk rukami. Ďalšou alternatívou sú pevné zárubne, postavíme sa medzi ne. Špeciálne sa vyhýbame oknám, zrkadlám, dverám a ťažkému nábytku, ktorý by sa mohol prevrátiť. Zemetrasenia zvyknú trvať len niekoľko sekúnd. Počkajte, kým úplne neustúpi.

V exteriéri:

Na voľnom priestranstve je mimoriadne dôležité držať sa ďaleko od elektrických vedení, stĺpov, stromov, mostov, budov, dopravných značiek a vozidiel.

Návrat do reality

Zemetrasenie môže dramaticky zmeniť našu realitu. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Po zemetrasení by sme mali skontrolovať, či v našom bytovom priestore neuniká plyn. Najmä vtedy, ak máme podozrenie, že prasklo potrubie alebo sa miestnosťou šíri zápach. Preto by sme nemali zapaľovať zápalky ani stláčať vypínače svetla, kým si nebudeme istí, že nedochádza k úniku plynu. Nedotýkajme sa spadnutých elektrických vedení ani akýchkoľvek predmetov, ktoré sú s nimi v kontakte.

Najčastejšie ľudia prichádzajú o život pri páde budovy, zosuve pôdy, požiaroch či záplavách. Okrem toho menšie otrasy, ktoré zvyčajne nasledujú po zemetrasení, môžu skomplikovať záchranné akcie a spôsobiť ďalšie úmrtia. Takýmto tragédiám však možno predchádzať plánovaním, vzdelávaním obyvateľstva a výstavbou budov, ktoré sa pod vplyvom zemetrasenia hojdajú.

Ako si v histórii ľudia predstavovali diabla?

Najznámejšie podobizne diabla naprieč dejinami v našej a blízkej kultúre, sa vyvíjali a odlišovali.

Poďme si predstaviť tie najznámejšie.

1. STAROVEK, HEBREJSKÝ POHĽAD: HAD

V starozákonnej knihe Genezis je had, ktorý pokúšal Adama a Evu zakázaným ovocím v Edene, bežne spájaný so Satanom.

V pôvodnom hebrejskom texte však nie je uvedené žiadne také meno pre stvorenie, ktoré ich presviedča, aby jedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla.

Jediné zmienky o „Satàn“ v hebrejskej Biblii znamenajú „protivník“, „prekážka“ alebo „nepriateľ“ a vzťahujú sa pravdepodobne na nadprirodzené entity. 

Až neskôr, v Novom zákone, sa Satan výslovne označuje ako had. 

 

2. RANÝ STREDOVEK: PADLÝ ANJEL

V Biblii sa v Knihe Izaiáša 14:12 píše: „Ako si spadol z neba, ó Lucifer, syn rána! Ako si sťatý na zem, čo si oslabil národy.“

Toto je priamy odkaz na to, že Boh vyháňa Satana z neba.

Lucifer, ‚ranná hviezda‘ je výraz, ktorým Izaiáš definuje budúceho kráľa Babylonu.

Otcovia rannej stredovekej cirkvi však rozpracovali postavu Lucifera ďaleko za rámec biblického textu, urobili z neho rebelujúceho anjela a premenili ho na paradigmu pýchy ako hlavného hriechu.

Najstaršie známe navrhované zobrazenie Satana je v mozaike zo šiesteho storočia v Bazilike Sant’Apollinare Nuovo, Ravenna, Taliansko.

Podobizeň zobrazuje diabla ako éterického modrého anjela, ale tá bola nakoniec zavrhnutá v prospech démonickejšieho vzhľadu so zvieracími črtami.

Táto mozaika zo 6. storočia zobrazuje podobenstvo o Božom kráľovstve a poslednom súde.

 

Éterický modrý anjel Lucifer. Zdroj: wallpapers.com

 

3. NESKORÝ STREDOVEK: SATAN AKO ŠELMA

Vyobrazenia diabla počas stredoveku boli zvyčajne podobné drakovi.

Napríklad raný pápež známy ako svätý Silvester údajne zabil diabolského draka, čím zapôsobil na skupinu pohanských kňazov a potvrdil kresťanskú vieru rímskeho cisára Konštantína.

Mnoho stredovekých zobrazení diabla má zvieracie črty, vrátane ikonických kopýt, chvostov, pazúrov a dokonca aj rúk s pavučinou.

 

4. DANTEHO PEKLO: OKRÍDLENÝ ČERT

Okrídlené zviera bez peria, ako ho opísal Dante Alighieri vo svojej „Božskej komédii“.

Takéto zobrazenia Satana môžu siahať až do čias babylonských mýtov.

Báseň zo 14. storočia „Inferno“, ktorú napísal Dante Alighieri ako súčasť svojej „Božskej komédie“, rozpráva o fiktívnom putovaní siedmimi kruhmi, ktoré tvoria peklo, kým sa hlavný hrdina stretne zoči-voči samotnému Satanovi.

Satanove krídla môžu pochádzať z babylonskej mytológie v dôsledku spojenia diabla s postavou Lilith.

Lilith pochádza zo starovekých babylonských démonov okrídlených žien, ktoré lietali cez noc, zvádzali mužov a útočili na tehotné ženy a dojčatá.

Dante tiež zavádza prvky z grécko-rímskej mytológie do svojej tradičnej kresťanskej tradície.

 

Satan, v histórií často vyobrazovaný s rohmi. Zdroj: livescience.com

 

5. SATAN S ROHMI

Jasné spojenie medzi Satanom a kozami možno nájsť v mozaike Baziliky Sant’Apollinare Nuovo, postavenej koncom 6. storočia v Taliansku.

Na mozaike modrý anjel po Ježišovej ľavici stojí za tromi kozľatami, zatiaľ čo anjel po Ježišovej pravici je spojený s tromi ovečkami.

V biblických príbehoch je koza spojená s tými, ktorí nevstupujú do neba.

Ďalšia z teórií tvrdí, že spojenie medzi Satanom a kozou pochádza zo spojenia diabla s božstvami plodnosti podsvetia.

Spolu s inými pohanskými bohmi boli tieto rohaté modly obzvlášť obávané „pre ich spojenie s divočinou a so sexuálnym šialenstvom“.

 

6. STRATENÝ RAJ: DIABOL AKO ADONIS

V dnešnej dobe sme zvyknutí vidieť Satana vyobrazovaného ako pekného príťažlivého muža, ako napríklad v seriáli „Lucifer“.

Takéto zobrazenie diabla sa prvýkrát objavilo v 17. storočí. 

V roku 1667 vydal John Milton svoju epickú báseň „Stratený raj“, ktorá rozpráva príbeh o vyhnaní Satana z neba a jeho pokúšaní Adama a Evy v rajskej záhrade.

Milton ukazuje Satana ako hrdinského vojenského vodcu, ktorý je najatraktívnejšou zo satanských postáv literatúry 17.storočia.

V 18. a začiatkom 19. storočia došlo k oživeniu záujmu o „Stratený raj“.

Umelec William Blake považoval Miltonovu postavu Satana za tak presvedčivú, že vytvoril niekoľko ilustrácií, ktoré sprevádzali verziu „Strateného raja“, v ktorej je nahý Satan zobrazený ako pekná postava s úplne ľudskými črtami.

 

7. DIABOL V ČERVENOM OBLEČENÍ

Počas 19. a začiatkom 20. storočia sa obraz diabla používal v reklamách a satirických karikatúrach.

V jednej karikatúre z roku 1900 ho odháňa aktivistka za volebné právo žien.

Spolu s rohmi je vyobrazený celý červený, so špicatou bradou a nesie vidly.

Čertovské červené pančucháče majú v skutočnosti pôvod v divadelných inscenáciách.

Konzumácia kávy sa spája s viacerými zdravotnými benefitmi, pomôcť môže aj pri redukcii hmotnosti

Obezita patrí k civilizačnému problému, ktorý postihuje aj mnohých Slovákov. Sprevádzajú ju rôzne zdravotné ťažkosti, či už v podobe kardiovaskulárnych ochorení alebo cukrovky 2. typu.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj poukazuje na to, že Slovensko patrí k štvrtej krajine s najvyšším výskytom obezity spomedzi štátov uvedenej organizácie, informuje portál Sita. Priečky pred nami obsadili Česká republika, Maďarsko a Fínsko.

Kým v roku 2016 bolo vo svete zaznamenaných 650 miliónov dospelých osôb s obezitou, v priebehu roka 2021 sa ich počet zvýšil na 800 miliónov. V prípade Slovenska nadváhou alebo obezitou trpí 60 % mužov a 70 % žien. Výnimku netvoria ani deti, pričom v celosvetovom merítku sa zaznamenala až u 250 miliónov maloletých.

Spomalenie priberania prostredníctvom kávy

V prípade, že patríte k milovníkom kávy, máme pre vás dobrú správu. Podľa vedeckých poznatkov tento čarovný nápoj pozostáva z viacerých zdravotných benefitov.

Nielenže nám pomáha s pocitom vyčerpania, ale zároveň môže o pár rokov predĺžiť náš život. Sita uvádza, že prehľad štyridsiatich štúdií poukazuje na to, že pitie dvoch až štyroch šálok kávy denne znižuje riziko úmrtia bez ohľadu na vek, váhu či konzumáciu alkoholu. Zároveň pitie aspoň jednej šálky denne sa pripisuje nižšiemu riziku úmrtia na rakovinu.

Obezita postihuje nielen dospelých, ale aj maloletých. Zdroj: pexels.com

Blahodarné účinky má aj na priberanie, ktoré sa s pribúdajúcim vekom zaznamenáva u väčšiny ľudí s menším prírastkom na hmotnosti. Ako píše portál ScienceAlert, skupina vedcov zaznamenala miernu súvislosť medzi pitím kávy a redukciou hmotnosti.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že ľudia, ktorí si dopriali o šálku kávy viac, pribrali v priebehu štyroch rokov o 0,12 kilogramu menej, než sa očakávalo. V prípade, že si do kávy pridali cukor, zaznamenal sa u nich o 0,09 kilogramu väčší prírastok na hmotnosti.

Priebeh skúmania

Výskumníci počas skúmania pracovali s údajmi z troch veľkých štúdií zo Spojených štátov amerických. V prípade dvoch výskumov išlo o štúdie zdravotných sestier z rokov 1986 až 2010 a 1991 až 2015. Poslednému skúmaniu sa venovali zdravotnícki odborníci v rokoch 1991 až 2014.

Účastníci príslušných štúdií každé štyri roky vyplnili dotazník na zaznamenanie ich príjmu potravy a nápojov. Prostredníctvom daných údajov výskumníci súčasného výskumu analyzovali zmeny v príjme kávy a hmotnosti, ktoré sa uviedli počas štvorročných intervalov.

Priemerný štvorročný prírastok na váhe v štúdií zdravotných sestier tvoril 1,2 kilogramu a 1,7 kilogramu. V prípade tretieho výskumu sa u respondentov zaznamenal o niečo nižší prírastok v podobe 0,8 kilogramu.

Podľa výsledkov najnovšej štúdie káva môže mať značný vplyv pri redukcii hmotnosti. Zdroj: pexels.com

Ako sme uviedli vyššie, u účastníkov s nižšou hmotnosťou sa zaznamenal vyšší príjem nesladenej kofeínovej alebo bezkofeínovej kávy. Danú zmenu neovplyvnilo ani pridanie smotany, avšak v prípade cukru sa zaznamenali už nižšie zmeny v podobe mierneho nárastu na váhe.

Uvedené asociácie boli však silnejšie u respondentov, ktorí boli mladší a na začiatku štúdie mali vyšší index telesnej hmotnosti.

Dôležité je si uvedomiť aj to, že uvedené zistenia nepredstavujú príčinnú súvislosť. Z toho vyplýva, že výsledky štúdie netvoria záver, že pravidelný príjem kávy dokáže regulovať hmotnosť. Ide skôr o poukázanie na to, že zmeny boli zaznamenané v priebehu rovnakého času.

Zároveň zistenia ohľadom hmotnosti boli veľmi skromné. U väčšiny ľudí nemusí ísť o zmysluplnú zmenu, nakoľko v priemere išlo počas roka o približne 30 gramový úbytok na váhe.

Bezpečná konzumácia kofeínu

Vzhľadom na to, že kofeín sa radí k prírodným stimulantom, je preukázané, že dočasne znižuje chuť do jedla a zvyšuje bdelosť. V danom prípade môže ísť o krátkodobý horizont, kedy jedinec pociťuje menší hlad.

Okrem toho po jeho konzumácii sa zrýchľuje metabolizmus, prostredníctvom čoho sa počas odpočinku spáli viac energie. Daný efekt sa však z dlhodobého hľadiska neodporúča, nakoľko nejde o vhodnú náhradu pravidelnej fyzickej aktivity a zdravej výživy.

U ľudí, ktorí si dopriali o šálku kávy viac, sa zaznamenal nižší prírastok na hmotnosti. Zdroj: pexels.com

V prípade zníženia hmotnosti dochádza k miernemu diuretickému účinku, kedy v tele nedôjde k strate tuku, ale vody. Na základe toho sa po rehydratácii hmotnosť vráti rýchlo do bežnej podoby.

Do akej miery je však konzumácia kofeínu bezpečná? Väčšina jedincov môže bezpečne skonzumovať okolo 400 miligramov tejto látky denne. V praxi ide o ekvivalent dvoch espress, štyroch šálok instantnej kávy alebo ôsmich šálok čaju.

V prípade tehotných a dojčiacich žien sa odporúča poradiť s lekárom. Ide o možné riziko, kedy kofeín môže mať dopad na vyvíjajúce sa dieťa.

Zároveň sa neodporúča nerozvážne regulovať hmotnosť prostredníctvom zvýšeného príjmu kofeínu, nakoľko môže dôjsť k viacerým negatívnym symptómom.

Patria k ním bolesť hlavy, podráždenosť, nespavosť, rýchly tlkot srdca či chvenie svalov, informuje portál Goriffee. Na základe toho sa odporúča ohľadom úbytku na váhe kontaktovať praktického lekára alebo akreditovaného praktického dietológa.

Minimalizmus ako životný štýl: Ako žiť jednoducho a šťastne?

Čo je to minimalizmus?

Predtým ako začneme, je kľúčové vysvetliť si, čo to ten minimalizmus vlastne je a kde vznikol. Minimalizmus sa najviac rozvíjal v USA v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Je to spôsob života, ktorý kladie dôraz na jednoduchosť a odstránenie nadbytočných prvkov. Nejde však len o minimalizáciu fyzických vecí, ale taktiež aj o vytvorenie emocionálnej harmónie a eliminovanie mentálnej záťaže. Minimalisti sa snažia žiť účelovo, venovať pozornosť len tomu, čo je v živote skutočne dôležité, vyhýbať sa konzumu a tým aj odbremeniť prírodu a životné prostredie.

Výhody nekonzumného života

Minimalizmus môže pre každého z nás predstavovať niečo iné, pretože sme každý iní. Máme iné priority, hodnoty, návyky a ciele. A ako nám môže pomôcť práve minimalizmus k tomu, aby sme žili hodnotnejší a lepší život?

Finančné výhody

Jednou z výhod je oslobodenie od finančného stresu. Minimalizmus nám môže pomôcť ušetriť a zlepšiť kontrolu nad financiami, pretože nás vedie k tomu, aby sme utrácali len za veci, ktoré skutočne potrebujeme a využijeme. Pri nakupovaní je podstatné premyslieť si, či danú vec viac potrebujeme ako chceme. Zbavuje nás tým impulzívneho a bezhlavého nakupovania.

Oslobodenie od stresu

Tento životný štýl pomáha redukovať stres spôsobený preplneným príbytkom a zaplneným kalendárom. Akonáhle sa zbavíme nepotrebných vecí a záväzkov, máme viac času a energie na to, čo je pre nás skutočne dôležité. Cítime sa zdravší a nestresujeme sa zo zbytočností. Počas voľného času sa môžeme venovať viac sebe a svojim blízkym.

Zvýšená koncentrácia

Mnohí minimalisti zaznamenávajú zlepšenie sústredenia, pretože nie sú rozptyľovaní nepodstatnými vecami. Otvára sa aj možnosť sebarealizácie, dokážu sa viac venovať svojim koníčkom či záľubám.

Udržateľnosť

Minimalizmus môže prispieť k udržateľnejšiemu životnému štýlu tým, že znižuje spotrebu a nadmernú produkciu odpadu. Napomáha tým aj životnému prostrediu a zmierňuje záťaž na našu planétu a prírodne zdroje. Pomáha nám budovať si lepší vzťah k prírode a k prostrediu, v ktorom žijeme. Zároveň sa stávame skromnejšími a vďačnejšími. Nepotrebujeme sa porovnávať s ostatnými.

Postupujte k udržateľnosti pomalými krokmi. Plastové tašky môžete napríklad nahradiť plátennými či sieťovými. ZDROJ: Pexels.com

Zdravé medziľudské vzťahy

Minimalisti si vážia vzťahy a komunikáciu s ostatnými viac, pretože si uvedomujú, aký vplyv má kvalita vzťahov na ich šťastie a spokojnosť. Zároveň sa zvyšuje aj ich schopnosť vnímať okolitý svet. Zaujímajú sa o pocity a názory svojich blízkych. Komunikujú medzi sebou, pretože tak vedia vyriešiť všetky nedorozumenia a konflikty.

Ako začať?

Pokiaľ vás minimalistický životný štýl zaujal a chceli by ste ho skúsiť aj žiť, máme pre vás pár tipov ako na to.

  1. Stanovte si ciele: Pre začiatok si ujasnite prečo chcete začať. Aké zmeny chcete vo svojom živote dosiahnuť?
  2. Začnite s jednou oblasťou: Svoju cestu k minimalizmu odštartujte najskôr len v jednej oblasti svojho každodenného života. Napríklad pretrieďte svoj šatník a nepotrebné veci darujte alebo predajte. Postupne môžete prejsť k „vyčisteniu“ svojho príbytku. Odstráňte nepotrebné veci a nábytok, ktorý len zavadzia. Takto môžete pomaly postupovať až k svojmu osobnému životu.
  3. Všetko robte postupne: Minimalizmus nie je o tom, aby ste odstránili všetko naraz. Pomalými krokmi sa zbavujte vecí a záväzkov tak, aby ste mohli tieto zmeny lepšie zvládať a zvykať si na ne.
  4. Odhodlanie a vytrvalosť: Ako sa hovorí, trpezlivosť ruže prináša. Minimalizmus je cesta, nie konečný bod. Buďte trpezliví a vytrvalí. Pokiaľ naozaj chcete zmeniť svoj životný štýl, dajte tomu čas.

Uprataním svojho príbytku sa môžete zbaviť nepotrebných vecí, na ktoré len sadá prach. ZDROJ: Pexels.com

V jednoduchosti je krása

Minimalizmus je individuálny a jedinečný. Každý by ho mal praktizovať tak, ako mu to najviac vyhovuje. Výhra nie je dokázať všetko naraz a za čo najkratší čas. Kľúčom k úspešnému začleneniu minimalizmu do svojho každodenného života je dozretie k vedomiu toho, čo je pre nás skutočne dôležité a oslobodenie sa od toho, čo nás zaťažuje. Akonáhle si uvedomíme, že menej je v skutočnosti viac, sme na správnej ceste k šťastnejšiemu a pokojnejšiemu bytiu.

NASA pozbierala vzorky z asteroidu. Objavila na nich prvky potrebné pre vznik života

Planéta Zem je len jedným z mnohých telies, ktoré existujú v rozľahlom vesmíre. Rokmi budovaným ľudským poznaním vieme vysvetliť mnoho biologických, chemických či fyzikálnych javov, no dodnes úplne nevieme, ako to bolo so vznikom vhodných podmienok pre existenciu života na našej planéte.

Odpoveď na túto otázku však môžeme nájsť pri skúmaní vesmíru. Dlhodobým pozorovaním vesmírnych telies a získavaním vzoriek z ich povrchu môžeme získať informácie o ich zložení. Práve z to nám môže pomôcť lepšie pochopiť ako vyzeral vesmír pri jeho vzniku, či to, ako vznikol život.

V minulosti sme mohli vidieť niekoľko misií, ktoré si kladli tento cieľ. Najaktuálnejšia však je misia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, keďže tá započala len v roku 2016, uvádza portál Teraz.sk.

Koncom septembra tohto roku sa na Zem vrátila kapsula, ktorá so sebou priniesla historicky najväčšie množstvo vzorky z vesmíru – približne 250 gramov. Šéf NASA Bill Nelson pri blahoželaní jeho spolupracovníkom povedal: „Nemožné sa stalo možným.“

Priebeh misie

Spomínaný asteroid Bennu bol vybratý spomedzi pol milióna známych asteroidov na základe viacerých faktorov. Ako informuje portál Veda na dosah, prvým z nich bola malá vzdialenosť od Zeme. Okrem toho jeho priemer nesmel byť menší než 200 metrov a musel obsahovať veľkú zásobu primitívneho uhlikáteho materiálu.

V rámci misie NASA New Frontiers bola vypustená sonda s názvom OSIRIS-REx 8. septembra 2016. K svojmu cieľu sa však dostala až o dva roky a tri mesiace, čiže 3. decembra 2018. Takmer celý nasledujúci rok strávila sonda analyzovaním a mapovaním asteroidu.

V októbri roku 2020 sa sonda konečne priblížila k samotnému asteroidu. Pomocou robotickej ruky sa sonda dotkla povrchu vesmírneho telesa, čím rozvírila okolitú horninu a prach, píše NASA na svojej webovej stránke. Po nazbieraní minimálneho množstva vzorky – 60 gramov – sa kapsula uzavrela.

Tým sa ukončila najťažšia časť misie a nasledovala 2,5-ročna cesta späť na Zem. Sonda nakoniec vypustila kapsulu chránenú tepelným štítom a vybavenú systémom padákov smerom k povrchu našej planéty. Misia sa skončila 24. septembra, kedy kapsula dopadla na púšti v americkom štáte Utah.

Neočakávaný objav

Na spomínanej púšti sa dlho nezdržala, keďže krátko po dopade ju vypátrali a previezli do laboratórií NASA v štáte Texas. Tam ju začali pomaly preskúmať, čím odhalili, že sonde sa podarilo získať omnoho viac materiálu než očakávali, informuje portál televízie CNN.

„Prvá analýza ukázala, že vzorky obsahujú veľké množstvo vody vo forme hydratovaných ílových minerálov a obsahujú uhlík vo forme minerálov aj organických molekúl,“ povedal Nelson.

Na asteroide Ryugu objavili japonskí vedci uracil, jednu z nukleobáz RNA. Zdroj: pexels.com/@neale-lasalle-197020/

Práve uhlík a voda sú základné prvky, bez ktorých život ako ho poznáme nemôže existovať. To znamená, že niekde vo vesmíre sa môže nachádzať mimozemský život, o ktorom sme vás informovali vašom predchádzajúcom článku.

Transformáciu našej planéty vysvetlil hlavný výskumník tejto misie Dante Lauretta: „Dôvodom, prečo je Zem obývateľná, prečo máme oceány, jazerá, rieky a dážď, je to, že tieto ílové minerály pristáli na Zem pred 4 až 4,5 miliardami rokov a urobili náš svet obývateľným.“

Týmto úspechom však skúmanie nekončí, pretože spomínaný objav zišiel iba z časti vzorky, ktorá bola okamžite dostupná po otvorení kapsule. Ďalšia časť sa však schováva vo vnútornej kapsule. Vedci dúfajú, že objavia reťazce aminokyselín, ktoré tvoria proteíny.

Minulosť a budúcnosť asteroidu

Materiály, ktoré sa americkým vedcom podarili získať môžu posunúť ľudské chápanie vzniku života a slnečnej sústavy. „Keď nahliadneme do dávnych tajomstiev zachovaných v prachu a horninách asteroidu Bennu, odomkneme časovú schránku, ktorá nám ponúka hlboký pohľad na počiatky našej slnečnej sústavy,“ uviedol Laurett počas tlačovej konferencie.

Okrem toho im ponúkne aj hlbšie poznanie o asteroide, ktorý môže ohroziť život na Zemi. Obežná dráha našej planéty a asteroidu sa totiž majú v budúcnosti prekrížiť. Najviac rizikovým by mal byť koniec 22. a začiatok 23. storočia.

Ako informuje National Geographic, asteroid má 24. septembra 2182 šancu 1 ku 2700, že zasiahne našu planétu. Toto číslo síce znie desivo, no táto situácia pravdepodobne nenastane. Pravdepodobnosť, že nás nezasiahne v najbližších troch storočiach je až 99,9 percenta.