iNSTRID

Čítanie kníh sa po nástupe covidovej pandémie opäť vrátilo k obľúbeným aktivitám mladších generácií. V mnohých prípadoch však u nich prevládajú elektronické knihy pred papierovými.

Pokiaľ ide o kontinent s najväčším podielom čítanosti, vyhráva Ázia, informuje portál Hashtag. Prvenstvo v rebríčku najdlhšieho priemerného týždenného času čítanosti získala India. Štatistiky z roku 2017 uvádzajú, že týždenný priemer danej krajiny sa pohybuje v priemere 10-tich hodín. Z toho vyplýva, že priemerný obyvateľ Indie prečíta približne dve knihy týždenne. Hneď za ňou nasledujú jej susedné krajiny – Čína a súostrovie Filipíny.

Štatistiky zároveň poukazujú na africké krajiny, v ktorých viac ako 1 z 3 dospelých obyvateľov nevie čítať. K znepokojivému zisteniu patrí aj to, že až 48 miliónov ľudí medzi 15. až 24. rokom života, ktorí žijú na danom území, trpí negramotnosťou.

Ako je na tom Európa?

Podľa štatistík z roku 2011 v Európe dominujú Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. V súčasnosti však novší výskum z roku 2021 poukazuje na iné výsledky.

K najvášnivejším čitateľom patria severské krajiny, pričom sa na prvom mieste umiestnilo Fínsko. Zároveň 16,8 % fínskej populácie uviedlo, že čítanie kníh považuje za jednu z najobľúbenejších voľnočasových aktivít. Pokiaľ ide o Francúzsko, Rumunsko, Rakúsko a Belgicko, ide o krajiny s najnižšou mierou čítanosti.

Fínska populácia považuje čítanie kníh za jednu z najobľúbenejších voľnočasových aktivít. Zdroj: pexels.com

Z daného výskumu vyplýva aj niekoľko zaujímavostí. Jednou z nich je, že mileniáli patria k skupine ľudí, ktorá v porovnaní s inými generáciami číta najviac kníh. K prekvapivému zisteniu patrí aj to, že až 53 % mladistvých preferuje čítanie kníh z knižnice pred kúpou nových výtlačkov.

K obľúbeným žánrom patria čoraz viac komiksy, pričom sa ich v minulom roku vytlačilo o 146 % viac než v predchádzajúcom roku. Zároveň 61 % čitateľov uprednostňuje fikciu pred literatúrou faktu. Okrem toho výskumníci poukazujú na dominanciu filmových a seriálových adaptácií, ktoré sú obľúbené najmä u mladších vekových skupín.

Absencia čítania kníh u Slovákov

Slovensko sa v jednom z prieskumov ocitlo na nie príliš lichotivej priečke, pričom nás predbehli dve susedné krajiny – Česko a Rakúsko. Približne tretina Slovákov priznala, že počas roka neprečítala ani jednu knihu. Možnosť menej ako päť kníh označila tiež jedna tretina našich obyvateľov. Z toho vyplýva, že dve tretiny Slovákov patria naozaj len k príležitostným čitateľom.

Možnosť do 10 kníh označilo približne 20 % Slovákov, viac ako 10 kníh ročne prečíta približne 14 %. Najnižšie priečky prieskumu, pokiaľ ide o európske krajiny, obdržali Turecko a Rumunsko. V daných krajinách knihy úplne ignoruje až 70 % obyvateľov.

Najväčšia miera čítanosti sa pripisuje ázijským krajinám. Zdroj: pexels.com

Dobrou správou je, že v porovnaní s Maďarskom, Poľskom či Portugalskom je naša priemerná čítanosť vyššia. Na území Maďarska ignoruje knihy necelých 40 % obyvateľov, pričom v Portugalsku ide až o takmer 60 %.

Jednou zo zaujímavosti je aj to, že podľa prieskumu najväčšieho slovenského vydavateľstva Ikar si až 92 % Slovákov ukladá knihy do knižnice podľa veľkosti. Zvyšných 8 % si ich ukladá podľa farieb, pričom veľkosť dominuje najmä u výskumnej vzorky do 20 rokov. Prieskum zároveň dodáva, že ukladanie kníh podľa veľkosti je praktickejšie.

Dominancia ženských autoriek

Kým v minulosti na trhu dominovali skôr mužskí autori, v súčasnosti môžeme vidieť opak. Ako uvádza portál Czechcrunch, v 70. rokoch minulého storočia vydávali ženy na americkom trhu približne len 20 % kníh. Avšak z novej štúdie Minnesotskej univerzity vyplýva, že už v roku 2020 sme mohli zaznamenať opak, pričom v danom roku ženy vydali po prvýkrát v histórii viac kníh než muži. Podľa ekonóma Joela Waldfogela, ktorý je zároveň autorom uvedenej štúdie, môžeme daný jav považovať aj za nenápadnú ženskú revolúciu.

„Dáta, s ktorými som pracoval, boli tvorené 8,9 miliónmi titulov predávanými v Spojených štátoch na Amazone od roku 2018 do roku 2021. Tie som doplnil o 200 miliónov hodnotení celkom 1,8 milióna kníh na recenznom portáli Goodrads,“ približuje Waldfogel. Zároveň sa zameral na analýzu autorských práv, pričom skúmal, ako sa v priebehu rokov premieňali autorské práva ženských autoriek.

Mladšie generácie začali opäť čítať knihy v dôsledku covidovej pandémie. Zdroj: pexels.com

Zásadný posun sa zaznamenal najmä v kontexte toho, že v iných kreatívnych odvetviach majú naďalej prevahu muži. Napríklad pokiaľ ide o režírovanie filmov, v Európe dané remeslo pokrýva len 23 % žien. V Spojených štátoch ide o 22 %.

Waldfogel ďalej poznamenal, že ženské pohlavie je od mužského v tomto odvetví úspešnejšie aj preto, že sa jeho knihy v priemere lepšie predávajú a viac čítajú. K vyššiemu pomeru ženských autoriek mohlo prispieť aj to, že v 70. rokoch začalo oveľa väčšie percento žien v Spojených štátoch navštevovať vysokú školu. Zároveň sa v tom čase rozšírilo feministické hnutie.

Cure je japonský psychologický triler z roku 1997, ktorý sa dá považovať za horor v najčistejšom slova zmysle. Režisér Kijoši Kurosawa v ňom zaujíma polohu nestranného pozorovateľa a diváka necháva sledovať odvíjajúce sa zločiny bez štipky empatie k obetiam či inej emocionálnej zainteresovanosti. Veľkým obdivovateľom filmu je americký velikán Martin Scorsese a vzor by si mohli vziať viacerí jeho krajania. (Článok obsahuje spoilery.)

Cure (1997)

Tokio zachvátila séria ohavných vrážd a všetky obete majú na krku vyryté písmeno X. Páchateľ je zakaždým iný a polícia ho vždy nájde neďaleko miesta činu. Vrahovia sa bez okolkov priznávajú, hoci nemajú zjavný motív, nepamätajú si okolnosti ani to, čo ich k tomu viedlo – to jediné majú spoločné.

Prípady vyšetruje detektív Keniči Takabe, ktorý sa v súkromí stará o psychicky chorú manželku. Takabe v spolupráci so psychológom Sakumom príde na to, že páchateľov predsa len niečo spája. Krátko pred činom boli v kontakte s mužom Mamijom. Ten má extrémnu krátkodobú stratu pamäte, aspoň sa tak tvári, nevie, aký je deň, čas, kde sa nachádza, ako sa volá. Mamija neustále narúša Takabeho vypočúvanie otázkami o jeho živote. Takabeho to privádza do zúfalstva a postupne stráca pokoj a nadhľad, čoraz častejšie má násilné výbuchy hnevu.

Mesmerizmus

Takabe zistí, že Mamija študoval psychológiu a že sa zaujímal o hypnózu a mesmerizmus (učenie o živočíšnom magnetizme nazvané podľa zakladateľa, viedenského lekára F. A. Mesmera). Mamija v skutočnosti nemá problémy s pamäťou, ale je majstrom hypnózy, ktorý dokáže ľuďom vnuknúť kriminálne pohnútky pomocou opakujúcich sa zvukov, napríklad kvapkaním vody či plameňom zapaľovača.

Sakuma nájde v archíve videopásku so záhadným mužom, o ktorom sa predpokladá, že bol zakladateľom mesmerizmu v Japonsku. Koncom devätnásteho storočia zhypnotizoval ženu trpiacu hystériou, rukou jej pred očami naznačil písmeno X a ona neskôr zavraždila svojho syna spôsobom podobným terajším zločinom. Sakuma je presvedčený, že tie súvisia s udalosťami z minulosti a že Mamija je „misionár“ rituálnych vrážd.

Sakuma mimovoľne nakreslil písmeno X na stenu vo svojom byte a má halucinácie, že Takabe ho chce napadnúť. O niekoľko dní ho polícia nájde v byte mŕtveho a uzavrie to s tým, že spáchal samovraždu. Mamiju obvinia z navádzania na vraždu.

Sakuma (vľavo) a Takabe (vpravo). Zdroj: screenshot, YouTube

Vražedný odkaz pokračuje

Takabe fascinuje Mamiju, zrejme preto, že druhý menovaný ho nedokáže primäť k vraždeniu. Takabeho prenasledujú vízie s mŕtvou manželkou a čím viac skúma Mamiju, tým viac má pocit, že stráca rozum. V starostlivosti o manželku je čoraz bezradnejší a raz dokonca pomyslí na to, že by ju zavraždil. Pre jej zvláštne správanie a obavy o vlastné duševné zdravie sa rozhodne umiestniť ju do psychiatrickej nemocnice.

Mamijovi sa podarí utiecť a na úteku zavraždí lekára i policajta. Takabe ho vypátra v opustenom dome, kde ho zastrelí. Mamija však tesne pred smrťou stihne prstom pred Takabeho očami naznačiť písmeno X. Takabe nájde v opustenom dome starý fonograf s nahrávkou mužského hlasu, ktorý opakuje kryptický návod na hypnózu.

V psychiatrickej nemocnici nájdu Takabeho ženu mŕtvu na invalidnom vozíku a s vyrytým písmenom X na krku. V záverečnej scéne sedí Takabe, ktorému sa vrátila chuť do jedla, v reštaurácii. Čašníčka, ktorá ho obsluhovala, vzápätí vytiahne nôž a vražedný odkaz z fonografu sa šíri ďalej.

Mamija. Zdroj: screenshot, YouTube

Slávni obdivovatelia

Strašidelné, však? Martin Scorsese súhlasí: „Toto je jeden z najlepších filmov extrémne talentovaného Kijošiho Kurosawu. Je majstrom svetla, kompozície a tempa. Všetky tri zložky ovláda tak dokonale, že najmenšie gesto v rohu záberu vám spôsobí zimomriavky. Kurosawa nepracuje v hororovom žánri, jeho snímky vyvolávajú špecifický dojem hrôzy. Niekto sa objaví a nevieme, prečo prišiel a čo má za lubom. Realita je nedotknutá s výnimkou jedného či dvoch znepokojujúcich detailov, ktoré sa zvrhnú do násilia a iracionality. Cure je jeho najstrašidelnejší film. Sú tam zábery a momenty, ktoré vás budú prenasledovať ešte dlho po tom, ako ho dopozeráte. Neodporúčal by som ho slabším povahám, ale buďte odvážni, stojí to za to. Kurosawa je významný filmár.“

Martin Scorsese je nielen sám slávny režisér, no významne prispieva k objavovaniu a zachovaniu skrytých klenotov svetovej kinematografie, preto sa oplatí dať na jeho odporúčanie. V tomto názore nie je osamotený, režisér Bong Joon-ho z Kórejskej republiky, držiteľ troch Oscarov za Parazita (2019), zaradil v roku 2012 Cure do svojho rebríčka najlepších filmov všetkých čias. Ťažko sa hádať.

Zdroje: faroutmagazine.co.uk, bfi.org.uk, imdb.com, youtube.com
Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube

• Globálne trhy s nehnuteľnosťami určenými na bývanie po rokoch stabilného rastu ustupujú, tvrdí Medzinárodný menový fond.
• Graf od Svetového ekonomického fóra odhaľuje rozsiahly pokles cien nehnuteľností upravených o infláciu v dvoch tretinách krajín OECD.
• Trhy s nehnuteľnosťami by mali byť stabilnejšie, keď centrálne banky spomalia alebo pozastavia svoju kampaň zvyšovania úrokových sadzieb, aby skrotili infláciu, tvrdí MMF.
• Ako sa vyvíjajú ceny nehnuteľností na Slovensku?

Ceny sú na ústupe

Dve tretiny ekonomík, pre ktoré OECD sleduje ceny nehnuteľností, zaznamenali za prvý štvrťrok roka 2023 pokles. Nie je medzi nimi uvedené Slovensko, vývoj cien nehnuteľností v zahraničí je však pozitívnym prísľubom aj pre Slovákov uvažujúcich o skorej kúpe bytu alebo domu.

Tieto kroky podčiarkujú, ako sa trhy s bývaním prispôsobujú rastúcim úrokovým sadzbám, keď sa centrálne banky snažia obmedziť infláciu.

V hlavných ekonomikách sa úrokové sadzby zvýšili v priemere o 4 percentuálne body na úroveň pred globálnou finančnou krízou.

Napríklad v Spojených štátoch Federálny rezervný systém zvýšil cieľovú sadzbu na rozsah 4,5 až 4,75 percenta z takmer nuly spred roka, čo je najrýchlejšie tempo zvyšovania sadzieb za dve desaťročia. To viedlo k prudkému nárastu priemernej 30-ročnej fixnej ​​úrokovej sadzby hypoték, ktorá koncom minulého roka vzrástla na dve dekády maximum 7,1 percenta.

Podľa Národnej banky Slovenska bola v 4Q 2022 priemerná cena za jeden štvorcový meter nehnuteľnosti 2 661 EUR, čo bol medziročný nárast až o 15 percent. Za celý rok 2021 bola priemerná cena za m2 nehnuteľnosti na Slovensku 2 176 EUR a v roku 2020 to bolo 1 762 EUR (zdroj).

Úrokové sadzby zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri určovaní cien nehnuteľností spolu s príjmami a rastom populácie na strane dopytu. Dôležitými sú aj rôzne faktory ponuky, ako sú stavebné náklady a nové legislatívne predpisy súvisiace s výstavbou.

Pravidlo založené na údajoch z rôznych krajín hovorí, že každé zvýšenie reálnych úrokových sadzieb o 1 percentuálny bod spomalí tempo rastu cien nehnuteľností o približne dva percentuálne body.

PRIAZNIVÉ VYHLIADKY, NO NIE VŠADE. Kto si chce kúpiť nový byt alebo dom, môže očakávať mierny pokles cien. Do akej miery sa to však bude týkať aj Slovenska, je zatiaľ neisté. Ilustračná fotografia.

Pred nedávnym sprísňovacím cyklom mali úrokové sadzby klesajúci trend. Nižšie sadzby racionálne viedli k zvýšeniu dopytu po bývaní znížením nákladov na pôžičky na financovanie kúpy domu alebo na nadstavbu existujúcich domov. Teraz sa proces obrátil naopak. Každý percentuálny bod zvýšenia úrokovej sadzby hypoték zvyšuje mesačné úrokové platby pre priemerného kupujúceho domov v USA o 100 amerických dolárov a dopady môžu byť pre kupujúcich v krajinách s prevahou hypoték s nastaviteľnou sadzbou ešte hrozivejšie.

Aj na Slovensku sa každé zvýšenie úroku na hypotéke premieta do mesačnej splátky nepriaznivo, teda zvýšením nákladov, pričom ak má dlžník zavedené aj sporenie na predčasné splatenie hypotéky, prirodzene mu rastú aj tieto náklady.

Ako dlho bude pokles cien nehnuteľností na bývanie pokračovať, bude závisieť od toho, či už zvyšovanie sadzieb centrálnymi bankami obmedzilo inflačné tlaky. Najnovšia aktualizácia svetového ekonomického výhľadu MMF predpovedá, že inflácia bude tento rok nižšia ako v roku 2022 pre približne 85 percent krajín.

Očakáva sa, že globálna inflácia sa spomalí z takmer 9 percent v minulom roku na približne 6,5 percenta v tomto roku a v budúcom roku by sa mala ďalej spomaliť.

Ak centrálne banky spomalia alebo pozastavia zvyšovanie sadzieb, ceny nehnuteľností by potom mali byť stabilnejšie.

Pre mnohých to môže znieť ako fuška, najmä pre rodičov, ktorí na raňajky, obed a večeru vždy pripravujú nejaké jedlo.

Ale aj keď milujete varenie, kde je vaša myseľ pri príprave ingrediencií?

Varenie nemusí byť unáhleným zážitkom, ktorý vykonávame automaticky a sme rozptyľovaní myšlienkami, pocitmi a vnútorným dialógom.

V skutočnosti nám práve varenie zo všetkých úloh, ktoré robíme v každodennom živote, ponúka skvelú príležitosť trénovať myseľ, aby bola prítomná.

Zážitok z varenia môže byť sám o sebe takmer meditatívny

Či už sekáte, krájate, šľahate, marinujete alebo miesite, umenie vedomého varenia predstavuje príležitosť ukotviť myseľ a zamerať pozornosť na zmysly, naladiť ich na pohľady, zvuky, vône a textúry kulinárskeho umenia.

Keď budete venovať pozornosť detailom toho, čo robíte, pravdepodobne objavíte väčší pokoj v kuchyni.

Nikdy neviete, môže to dokonca urobiť všetko o niečo chutnejším!

Je ľahké nechať sa rozptýliť v kuchyni, keď sa vaša myseľ zatúla k plánom do budúcnosti alebo spomienkam na minulosť, ale s použitím techník všímavosti sa môžete v kuchyni viac zdokonaliť.

Keď tak urobíte, možno si užijete proces varenia viac, ako ste si kedy dokázali predstaviť!

Tu je všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste si precvičili vedomé varenie.

Keď pristupujeme k príprave jedla ako k cvičeniu všímavosti, prežívame prítomný okamih pri každej úlohe.

Ako funguje vedomé varenie?

Keď pristupujeme k príprave jedla ako k cvičeniu všímavosti, prežívame prítomný okamih pri každej úlohe.

Môže to byť krájanie cibule, miešanie/ochutnávanie polievky, miešanie korenia na prípravu omáčky alebo privedenie ryže do varu.

Nasledovaním receptu – na stránke alebo v našej mysli – a zotrvávaním v procese, krok za krokom, trénujeme vedomie a na oplátku objavujeme pokoj, jasnosť a spokojnosť.

Ako pestujeme naše vedomie?

Namiesto použitia dychu na ukotvenie mysle – ako by ste to robili pri meditácii – nechajte svoju pozornosť sústrediť sa na konkrétny krok receptu.

Keď varíte pozorne a budete zameraní na jedlo, ktoré pripravujete, prirodzene budete tu a teraz.

Výhody vedomého varenia

Je dokázané, že meditácia všímavosti – či už sa praktizuje v kuchyni alebo na sedačke – zvyšuje šťastie, zlepšuje sústredenie a spokojnosť so životom, a zároveň znižuje stres a podráždenosť.

Varenie je akt starostlivosti o seba a pripomína nám, že si zaslúžime kvalitné a chutné jedlo.

A čo viac, keď si budete dávať pozor na ingrediencie, z ktorých sa rozhodnete variť, jedlo, ktoré pripravíte, bude výživné a hlboko uspokojujúce.

A keď varíte pozorne pre ostatných, nepochybne si všimnú starostlivosť a ohľaduplnosť, ktorú ste do ich jedla vložili.

Techniky pre vedomé varenie

Použite tieto techniky, aby ste do varenia vniesli vyššiu úroveň vedomia, sústredenia a jasnosti.

Odstráňte svoj smartfón z kuchyne

Pokus robiť príliš veľa vecí naraz znižuje vašu schopnosť sústrediť sa na jednu činnosť.

Samotná prítomnosť vášho smartfónu v miestnosti, aj keď sa naň aktívne nepozeráte znižuje dostupnú mozgovú silu.

Skôr ako začnete variť, dajte telefón do tichého režimu a umiestnite ho niekde ďaleko od kuchyne.

Vedome premýšľajte o každej ingrediencii, z ktorej varíte.

Uvedomte si jedlo všetkými zmyslami

Namiesto toho, aby ste sa strácali v myšlienkach, dovoľte si byť úplne prítomní pri zvukoch, vôňach, textúrach a fyzických pocitoch v kuchyni.

Povedzme, že začnete premýšľať o tom, aký ste hladný alebo koľko peňazí ste minuli v obchode s potravinami.

Najprv venujte chvíľu uznaniu, že sa vaša myseľ zatúlala a všimnite si, kam chce vaša myseľ cestovať.

Potom sa jemne vráťte späť do kuchyne, možno k vôni dusiacej sa omáčky na cestoviny alebo vriacej vody.

Dávajte pozor na ingrediencie, z ktorých varíte

Vedome premýšľajte o každej ingrediencii, z ktorej varíte.

Aká je jej chuť, vôňa a textúra? Čo pridá do jedla? Odkiaľ pochádza a ako sa pestuje alebo vyrába?

Keď sa začnete zaujímať o ingrediencie, ktoré používate, začnete si ich viac vážiť a budete ich získavať a zaobchádzať s nimi s mimoriadnou starostlivosťou a ohľaduplnosťou.

Dva typy vedomého varenia

Proces prípravy jedla pečeného v rúre  sa líši od prípravy jedla, ktoré vyžaduje, aby ste boli neustále v strehu.

Pozorné varenie však môžete praktizovať bez ohľadu na to, aké jedlo pripravujete.

Tu je postup

Neaktívne varenie

Potom, čo ste pripravili jedlo, vložte ho do predhriatej rúry a nastavte časovač.

Posaďte sa nie príliš ďaleko od kuchyne v pohodlnej polohe.

Všímajte si neustále sa meniace vône, zvuky, pocity a myšlienky, pričom sa jemne zamerajte na svoj dych.

Všimnite si, kedy je vaša myseľ zaujatá a kam chce cestovať, a keď sa tak stane, jemne vráťte svoje vedomie späť k dychu.

Keď sa časovač vypne, namiesto toho, aby ste jednoducho predpokladali, že je vaše jedlo uvarené, vráťte sa do kuchyne a pomocou každého z vašich zmyslov zistite, či je váš pokrm pripravený na vytiahnutie z rúry.

Je to hnedé podľa vašich predstáv? Vonia to lahodne? Počujete bublanie náplne vo vnútri?

Keď vyberiete jedlo z rúry, zastavte sa, aby ste mu venovali potrebnú pozornosť a starostlivosť.

Aktívne varenie

Od prvého momentu, keď vkročíte do kuchyne, zamerajte svoju myseľ na fyzické zmysly a úlohu, ktorú máte pred sebou.

Uvedomte si, ako sa mení vaša nálada a myslenie, a potom, čo spozorujete, ako sa správa vaša myseľ, jemne vráťte svoju koncentráciu späť k zvukom a vôňam jedla, ktoré varíte.

Nedovoľte, aby sa vaša meditácia všímavosti zastavila, keď je jedlo pripravené – rovnakú pozornosť môžete vniesť aj do servírovania a vychutnávania si jedla, ktoré ste vytvorili.

Tantra je na Západe často nepochopená téma, no v skutočnosti na nej nie je nič zvláštne tajomné.

Využíva mocný nástroj, ku ktorému máme všetci prístup – našu predstavivosť.

Pre pokročilých praktizujúcich s pevným základom v ústredných princípoch budhizmu je tantra metódou, ako rýchlo a efektívne dosiahnuť stav, v ktorom môžeme byť maximálnym prínosom pre všetky bytosti – buddhovstvo.

Tantrický budhizmus je tradícia, ktorá sa zameriava na rôzne praktiky ako cestu k osvieteniu.

Vo všeobecnosti má svoj pôvod v Indii a v šaivizme, čo je hinduistická viera, ktorá uctieva Šivu, o ktorom sa predpokladá, že je prvým jogínom.

Zrod tantrického budhizmu

Tantrický budhizmus sa prvýkrát objavil v Indii približne v rovnakom čase ako hinduistická tantra, približne v 6. storočí, a prekvital približne do 11. storočia.

V tantrickej tradícii božstvá predstavujú vlastnú vnútornú podstatu jogína.

Tantrický budhizmus, ktorý sa niekedy nazýva joga božstiev, poskytuje cestu k osvieteniu prostredníctvom identity s tantrickými božstvami.

Pod vedením gurua používa jogín rituály, meditáciu, vizualizáciu prostredníctvom mandál a iné praktiky, aby sa uvedomil ako božstvo, a teda ako prejavené osvietenie.

Na tejto úrovni duality neexistujú a jogín zisťuje, že to, čo sa javí ako opačné princípy, je v skutočnosti jeden.

Praktizujúci tantry veria, že zapojením sa do týchto ezoterických praktík pod vedením učiteľa, je možné dosiahnuť prebudenie už v priebehu jedného života.

Dnes sa budhistická tantra vyskytuje predovšetkým vo všetkých tibetských líniách a v japonskom budhizme.

Tantrické praktiky sú početné, ale zahŕňajú prácu so zvukom cez mantru (posvätné slová a frázy), s gestom cez mudru (ritualizované posvätné gestá rúk), so zrakom cez vizualizácie a mandaly (diagramy vesmíru) a s vitálnymi energiami prostredníctvom meditácie a jogy.

Dnes sa budhistická tantra vyskytuje predovšetkým vo všetkých tibetských líniách a tiež v japonskom budhizme, najmä v Shingone.

Tantrické texty a praktiky sa nachádzajú aj v hinduizme.

Tantra je metóda na uvedomenie si konečnej podstaty reality.

Základnou myšlienkou je, že naše utrpenie pochádza z nášho nesprávneho chápania reality.

Tantra však nie je len o videní podstaty reality. Je to tiež o úplnom prejavení človeka, nášho vnútorného potenciálu stať sa buddhami.

Základ pre prax tantry

• Bezpečný smer (útočisko)
• Odhodlanie oslobodiť sa od všetkého utrpenia a jeho príčin (zrieknutie sa)
• Prísna etická sebadisciplína
• Cieľ bódhičitty (dosiahnuť osvietenie v prospech všetkých bytostí)
• Koncentrácia
• Uvedomenie si prázdnoty 

Keď praktizujúci nadobudne stabilitu vo svojom štúdiu a výcviku vo všetkých týchto veciach, po dokončení intenzívnych prípravných praktík (ngondro), je pripravený vstúpiť do tantrickej praxe.

Tieto postupy sú dôležité na očistenie negatívnych potenciálov a vybudovanie pozitívnych.

Vajrayana alebo tantrayana budhizmus, zahŕňa mystické koncepty a praktiky, z ktorých sa niektoré prudko odchyľujú od centrálnych budhistických prikázaní.

Odlišnosti tantrizmu

Tantrizmus je veľmi zložitá téma.

Dalo by sa to opísať ako alternatívna cesta k osvieteniu, ktorá si vyžaduje intenzívnu koncentráciu a vstrebávanie prostredníctvom špeciálnych rituálov zasvätenia.

Ponúka nádej na dosiahnutie osvietenia v zrýchlenom čase, možno dokonca v jedinom živote: je to akási duchovná skratka.

Cesta mahájány sa považuje za pomalšiu cestu, ktorej dosiahnutie si vyžaduje veľa životov, kým vadžrajána, tantrická cesta, je rýchlejšia, aj keď riskantnejšia cesta.

Toto je budhizmus v jeho najmenej rozpoznateľnom vzhľade, vo forme, ktorá sa najťažšie prispôsobuje alebo zlučuje s tým, čo sa tradične považuje za pôvodné učenie Budhu.

Joga ako prostriedok na dosiahnutie cieľa

Joga, ktorá si získala popularitu v západnom svete, je veľmi neskorou a len vzdialene rozpoznateľnou odnožou starovekého mystického konceptu.

Joga využívala určité fyzické disciplíny a praktiky na dosiahnutie cieľa mystika, pričom cvičenia boli podriadeným prvkom.

Namiesto tréningu mystického zážitku, zameraného na stav duchovnej transformácie, je joga často systémom fyzického cvičenia, ktoré využíva ovládanie dychu, ponúka zvýšenú flexibilitu, lepšiu rovnováhu, uvoľnenie napätia a pocit omladenia.

Pokoj, ktorý takto zabezpečí uvoľnenie tela, regulované dýchanie a pokojnú myseľ, má poskytnúť aj duchovný úžitok.

No hoci tantrická joga využíva fyzickú aj duševnú disciplínu, jej cieľom je oveľa viac než len fyzické benefity flexibility a rovnováhy, či pokojná myseľ v pokojnom tele.

Vychádza z princípu, že dualita, oddelenie ducha a hmoty je ilúziou a jej cieľom je transcendencia takéhoto klamu do mystického spojenia s božským.

Jogín, prenesený do iného stavu existencie, dosiahne konečný stav blaženosti.

Niekedy označovaná ako „extáza“, stav dokonalého pokoja, tichého a nerušeného vedomia.

Stav spojenia s božstvom je v budhistickom tantrickom umení symbolicky reprezentovaný zobrazením sexuálneho objatia medzi božstvom a jeho manželkou, v postoji známom ako „yab-yum“.

Stali sme sa svedkami globálnej invázie elektrických kolobežiek. Ich príchod priniesol novú možnosť rýchlej a cenovo dostupnej dopravy, no zároveň aj značné kontroverzie a problémy. Pocity sa pochopiteľne miešajú. Kým pre jednu skupinu predstavujú zdroj zábavy a praktického využitia, druhá hovorí o nových prekážkach na cestách a chodníkoch.

Paríž dal kolobežkám stopku

V Paríži sa definitívne konči éra zdieľaných elektrických kolobežiek. Primátorka Anne Hidalgo to prisľúbila po tom, čo väčšina obyvateľov mesta vyslovila svoj nesúhlas s touto formou dopravy v referende.

Prevádzkovatelia kolobežiek neskrývali sklamanie. Veria však, že sa im podarí dosiahnuť konsenzus. Chcú sa tak vyhnúť úplnému zákazu.

Viac škody ako úžitku

Elektrické kolobežky sa v uliciach Paríža objavili v roku 2018. Po čase sa ukázalo, že prílev stoviek „skútrov“ zanechal v meste chaos. Preto sa vedenie rozhodlo zaviesť rôzne regulácie. V roku 2020 obmedzilo počet firiem s licenciami na tri – Lime, Dott a Tier. Určilo rýchlostný limit 20 kilometrov za hodinu a vymedzilo parkovacie plochy pre elektrické kolobežky. Zákazníkom, ktorí ich nevrátili na miesto, tak čelili pokutám.

Kolobežky na chodníkoch a cestách zavadzajú. Avšak predstavujú aj určité riziko zranenia, tvrdia kritici. Podľa údajov agentúry Reuters sa v Paríži minulý rok došlo k 459 nehodám v súvislosti s elektrickými kolobežkami, pričom zaznamenané boli aj tri úmrtia.

Podobne ako v Paríži, aj vo svetových metropolách sa v súčasnosti rieši otázka regulácie a obmedzenia prenajatých aj súkromných elektrických kolobežiek. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

V mestách po celom svete sa diskutuje o tom, ako regulovať alebo ako obmedziť prenajímané aj súkromné elektronické „skútre“, ktoré sú obľúbené medzi turistami aj domácimi.

Mali by sme sa inšpirovať?

Aj na Slovensku od jari do zimy stretávame zelené kolobežky. V našom prípade nemožno hovoriť o lacnejšej alternatíve, keďže celodenný lístok do MHD stojí menej ako niekoľko minútová jazda na elektrickej kolobežke. Je to však rýchlejší spôsob ako sa dostať z bodu A do bodu B a cenovo výhodnejší ako taxík.

Výhodu predstavuje aj fakt, že väčšina elektrických kolobežiek nevyžaduje vodičský preukaz. Odpadá tak problém so získaním vodičského preukazu a iných „papierovačiek“. Sú šetrnejšie k životnému prostrediu, neuvoľňujú žiadne škodlivé plyny. Neprispievajú k hlučnosti vo veľkých mestách. Navyše, ak si chcete zaobstarať vlastnú kolobežku, tak ide o relatívne lacnú investíciu v porovnaní s nákupom osobného auta alebo iného dopravného prostriedku.

Problém však nastáva v momente, keď sú skútre pohodené na zemi. Stanú sa tak prekážkou pre chodcov, pre matky s kočíkmi ale aj pre ľudí, ktorí venčia svojich domácich miláčikov. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Elektrické kolobežky môžu skutočne predstavovať nebezpečenstvo. Nehody s elektrickými skútrami si v mnohých krajinách vyžiadali smrť.

Problémom je paradoxne ich „hlučnosť“ respektíve tichosť. Nízka hladina hluku a rýchlosť môžu predstavovať veľké riziko pre chodcov, ktorí kolobežky len ťažko zaznamenajú. Nehovoriac o nevidiacich a nepočujúcich. Pre nich je toto riziko zdvojnásobené.

Ľudia sú nedostatočne informovaní o pravidlách používania e-kolobežiek. Okrem otvorenia aplikácie si už nedali námahu s prečítaním nejakých pravidiel. Ignorujú parkovacie plochy, dopravné značenie a jazdia aj pod vplyvom alkoholu. Niet divu, že elektrické kolobežky nachádzame odstavené v riekach či v strede chodníka.

Elektrické skútre sú teraz čoraz populárnejšie ako kedykoľvek predtým – stali sa symbolom modernej mestskej dopravy v mestách.

Riziko nižšie až o 13 % až 16 %

U deti žijúcich s mačkami alebo psami počas vývoja plodu a raného detstva je pravdepodobnosť vzniku potravinových alergií menšia v porovnaní s inými deťmi. Štúdia publikovaná v časopise PLOS One analyzovala údaje od viac ako 65 000 detí z Japonska. Zistilo sa, že deti vystavené mačkám alebo domácim psom mali o 13 % až 16 % nižšie riziko všetkých potravinových alergií v porovnaní s bábätkami v domovoch bez domácich zvierat.

„Naše zistenia naznačujú, že vystavenie psom a mačkám môže byť prospešné proti rozvoju určitých potravinových alergií, čím sa zmiernia obavy z chovu domácich zvierat a zníži sa záťaž týchto alergií,“ napísali autori. Deti vystavené mačkám mali menšiu pravdepodobnosť vzniku alergie na vajcia, pšenicu a sóju. Tie, ktoré boli v styku so psami mali menšiu pravdepodobnosť alergie na vajcia, mlieko a orechy.

Styk so zvieratami znižuje stres. Zdroj: Pexels.com

Pozor na škrečky

Hoci neexistovala žiadna súvislosť medzi korytnačkami, vtákmi a potravinovými alergiami, expozícia škrečkov počas vývoja plodu sa spája s takmer dvojnásobným rizikom alergií na orechy. Autori špekulujú, že orechy, ktoré škrečky konzumujú, môžu spôsobiť senzibilizáciu dojčiat fyzickým kontaktom alebo domácim prachom.

Presný mechanizmus zostáva nejasný. Odborníci však tvrdia, že styk s domácimi zvieratami môže posilniť črevný mikrobióm dojčiat. Mikrobióm tvorí tisíce až milióny baktérií žijúcich v črevách každého človeka. „Ovplyvňuje naše imunitné reakcie a imunitný systém. Najmä to, či sa u nás vyvinie alergia alebo nie,“ povedala Dr. Amal Assa’ad, riaditeľka Programu potravinovej alergie v Cincinnati Children’s Hospital.

Výsledky nie sú jednoznačné

Doktor Jonathan Bernstein, prezident Americkej akadémie alergií, astmy a imunológie, hovorí, že nečistota či výlučky domácich zvierat môžu byť aj prospešné. Styk s mačkou či psom je dôležité vykonať včas –  už pri vývoji imunitného systému a čreva. Výsledky výskumu napriek tomu nie sú jednoznačné. Niektorí spájajú expozíciu domácich zvierat so zníženým rizikom potravinovej alergie, ale iní nenašli žiadnu súvislosť.

Vedci zohľadnili niekoľko faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť riziko potravinovej alergie účastníka – vrátane veku matky, anamnézy alergického ochorenia, fajčenia a miesta bydliska. Tvrdia, že výsledky mohli ovplyvniť aj iné faktory. „Je potrebné skutočne potvrdiť tieto typy štúdií,“ povedal Bernstein. „Takže by som nevyhnutne nemenil životný štýl na základe týchto údajov, ale určite by som sa nezbavil domácich miláčikov.“ Odborníci dúfajú, že tieto výsledky pomôžu usmerniť výskum o príčinách detských potravinových alergií a uistiť majiteľov domácich zvierat.

„Uvažujete o domácom miláčikovi, ale obávate sa alergií? Mať zviera môže byť  výhodou Nielen preto, že naplní váš domov láskou a radosťou. Sú navyše potenciálnym prínosom, ak dôjde k expozícii v ranom veku,“ povedal Bernstein.

Odolnosť si dieťa vytvára už v tele matky počas vývoja plodu. Zdroj: Pexels.com

Prečo by dieťa malo v neskoršom veku vlastniť psa či mačku?

1. Bábätká, ktoré vyrastajú s domácimi zvieratami, menej ochorejú
Fínska štúdia zistila, že deti, ktoré vyrastajú s domácimi zvieratami, majú menšiu pravdepodobnosť vzniku prechladnutia a iných respiračných infekcií. Bábätká, ktoré mali skorý kontakt so psami alebo mačkami, boli výrazne zdravšie. Výskyt kašľu, ušných infekcií, nádchy či kýchania bol nižší až o 30 percent.

2. Deti s domácimi zvieratami sú lepšími čitateľmi
Deti len zriedka dostanú príležitosť čítať bez toho, aby im niekto povedal, že nesprávne vyslovili nejaké slovo – čo znamená, že nemajú možnosť si čítanie len tak užiť. Čítanie nahlas v škole celej triede môže byť stresujúce. Psy však nikdy neprerušujú a neopravujú – počúvajú.  Bez obáv zo smiechu môžu deti čítať svojim miláčikom rozprávky, precvičiť si tak svoje čitateľské zručnosti a posilniť svoje sebavedomie. Psy, samozrejme, samy osebe neurobia z dieťaťa lepšieho čitateľa, ale sú veľkou motiváciou a veľkou pomocou.

Možno ste aj vy ako deti prednášali naučené znalosti na písomku niekam do steny. Skvelou alternatívou je práve pes, ktorý môže byť počúvajúcim, čím pomáha znížiť dieťaťu následky stres pred skutočným publikom. Zdroj: Pexels.com

3. So psom alebo mačkou nie je dieťa nikdy skutočne samé
Domáce zviera je tu vždy, aby rozdávalo lásku a počúvalo. Najmä v situáciách, keď sa deti nechcú rozprávať s mamou alebo otcom. Výhodou je primárne pre jedináčikov, ktorí sa často cítia osamelo.

4. Deti sa učia zodpovednosti
Deti starajúce sa o domáce zvieratá sa učia zodpovednosti. Závisí od nich život malého tvora s ktorým si vytvorili puto. S domácim miláčikom v domácnosti majú aj deti povinnosti. Učia sa, ako sa o zviera starať – kŕmiť ho, umývať ho a upratať po ňom. Starostlivosť o psa alebo mačku vytvára pocit empatie a úcty k životu.

5. Psy a mačky pomáhajú deťom s autizmom
Domáce zvieratá majú na deti často relaxačný účinok, ktorý môže pomôcť znížiť stresový hormón kortizol. Pre deti s autizmom je tento faktor nesmierne dôležitý, pretože im pomáha upokojiť sa. Okrem toho život so psami, mačkami alebo inými domácimi zvieratami im pomáha získať sociálne zručnosti. Deti s autizmom nie sú vždy v kontakte s ostatnými hneď.  Ak je v dome domáce zviera, s ktorým si vytvorilo vzťah, lepšie reaguje a komunikuje napríklad s hosťami.

Hlavne pre jedináčika je zviera akousi náhradou súrodenca. Zdroj: Pexels.com

Zdroj: CNN.com

Tak ako každý rok, svetom obehol rebríček najšťastnejších krajín sveta. Fínsko si svoje prvenstvo obhájilo už šiesty rok po sebe, v rebríčku nechýbali ani krajiny susediace so Slovenskom.

Výročná správa World Happiness Report sa každoročne vydáva 20. marca, ktorý je známy ako Medzinárodný deň šťastia, informuje portál Forbes. Vydáva ju nezisková organizácia Sustainable Development Solutions Network, ktorú založila Organizáciou spojených národov. Posudzuje globálne šťastie vo viac než 150 krajinách.

Na to, aby dospela k finálnym výsledkom, musí zohľadniť šesť kľúčových faktorov. Zahŕňajú sociálnu podporu, výšku príjmov, zdravie, slobodu, štedrosť a absenciu korupcie. Zároveň využíva dáta z otvorených zdrojov, ku ktorým patrí napríklad Gallup World Poll.

Najväčšie šťastie sa pripisuje Škandinávii

Ako sme uviedli v úvode, prvé miesto si obhájilo opäť Fínsko. Druhé a tretie miesto získali Dánsko a Island. Aj na základe toho môžeme vidieť, že najväčšia kvalita života sa pripisuje škandinávskym krajinám.

Na základe daných výsledkov autori správy tvrdia, že severské krajiny si zaslúžia osobitnú pozornosť už len pre ich všeobecne vysokú úroveň osobnej a inštitucionálnej dôvery.

„Zavážilo aj, že v rokoch 2020 a 2021 mali v porovnaní s ostatnými západoeurópskymi krajinami o dve tretiny nižšiu úmrtnosť na Covid-19. Miera úmrtnosti tu bola 27 obetí na 100 obyvateľov, kým v ostatných západoeurópskych krajinách to bolo až 80,“ dodávajú.

K jednému z kľúčových faktorov sa pripisuje aj vysoká dôvera voči vláde, ako sme uviedli v našom predošlom článku. Odzrkadľuje to najmä dobre fungujúca demokracia, veľkorysé sociálne dávky či nízka miera kriminality a korupcie. Výnimku netvoria ani prosperujúci školský systém alebo univerzálna zdravotná starostlivosť.

K najšťastnejším krajinám sveta sa pripisujú krajiny na území Škandinávie. Zdroj: pexels.com

„Inštitucionálne budovanie dôveryhodnej a dobre fungujúcej vlády a kultúrne budovanie pocitu komunity a jednoty medzi občanmi sú teda najdôležitejšími krokmi k spoločnosti, kde sú ľudia šťastní,“ ozrejmujú uvedené skutočnosti škandinávski vedci v spomínanej správe.

Cesta za šťastím v podobe online kurzu

Vzhľadom na to, že rebríček najšťastnejších krajín sveta potvrdil opäť dominanciu Fínska, táto severská krajina sa rozhodla rozdávať rady, ako na šťastný život. Ako uvádza Forbes, Fínsko spustilo prvý svetový online kurz šťastia, ktorého cieľom je „nájsť svojho vnútorného Fína“. Zúčastniť sa ho však môže len desiatka vybraných ľudí.

Na štvordňový kurz vo fínskom regióne Lakeland sa mohli záujemcovia prihlásiť do 2. apríla. Uskutoční sa od 12. do 15. júna v rezorte Kuru, pričom každá vila má vlastnú saunu a wellness.

O vybraných účastníkov sa postará štátna agentúra Visit Finland, pričom ich to nebude stať ani cent. Ostatní záujemcovia sa môžu zúčastniť bezplatného online kurzu, ktorý agentúra spustí pre verejnosť koncom leta.

Víťazov čaká pestrý program v podobe koučingu, ktorého súčasťou budú témy zamerané na prírodu a životný štýl, zdravie a rovnováhu, naplánovanie si svojich všedných dní či jedlo a fyzickú pohodu. Celý kurz bude prebiehať v podobe fínskej filozofie, ktorá sa zakladá na tom, že šťastie nie je nejaký mystický stav. Ide skôr o zručnosť, ktorú je možné sa naučiť.

Na pozitívnej priečke obstálo aj Holandsko. Zdroj: pexels.com

Zároveň Fínsko tvrdí, že šťastie v ich končinách pramení z blízkeho vzťahu k prírode. Pozornosť sa upriamuje najmä na lesy či jazerá a malebné ostrovy, ktoré sú označené za dokonalé miesta na oddych.

Ako sú na tom ostatné krajiny?

Forbes dodáva, že niektoré krajiny si v tohtoročnej správa polepšili. Patrí k ním napríklad Izrael, ktorý si polepšil o päť bodov. Svoju stálu priečku si obhájilo aj Holandsko, pričom je na piatom mieste.

K ďalším pozitívne hodnoteným krajinám patrí Švédsko, ktoré si v porovnaní s minulým rokom polepšilo o jednu priečku a patrí mu šieste miesto. Hneď za ním sa ocitlo Nórsko. Aj to odzrkadľuje fakt, že kvalita života v škandinávskych krajinách je naozaj vysoká.

Oproti minulému roku si polepšila aj Kanada, ktorej patrí 13. miesto. Výnimkou nie sú ani Spojené štáty, ktoré sa umiestnili v prvej pätnástke. Najväčšiemu zvratu v hodnotení čelí Litva, ktorá si od roku 2017 polepšila o viac ako 30 miest. Na základe toho sa v tohtoročnej správe umiestnila v prvej dvadsiatke.

Niektoré krajiny si však pohoršili. Patria k ním Luxembursko, Írsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo, pričom klesli o niekoľko priečok. Pozitívne neobstálo ani Francúzsko, ktoré tento rok zo zoznamu úplne vypadlo.

K fínskemu šťastiu sa pripisuje aj obrovské prírodné bohatstvo. Zdroj: pexels.com

Pokiaľ ide o susediace krajiny so Slovenskom, najlepšie obstálo Rakúsko, avšak v top 20 je aj Česko, ktorému patrí 18. miesto.

Najväčšie nešťastie postihlo krajiny zasiahnuté vojnou

Súčasťou výročnej správy sú aj miesta s nižšou životnou úrovňou. Najhoršie sa v rebríčku umiestnili krajiny zasiahnuté vojnou, konkrétne Afganistan a Libanon. Priemerne hodnotenie života na stupnici od 1 do 10 sa v daných krajinách pohybuje až o päť bodov nižšie v porovnaní s krajinami, ktoré obstáli prvých desať miest.

V pätici najnešťastnejších krajín sveta sa ocitli aj Sierra Leone, Zimbabwe či Kongo.

Správa sa zároveň zaoberá aj stavom sveta v roku 2023. Podľa jednej z autoriek správy, Lary Aknin, sú výsledky sľubné. Tvrdí, že už druhý rok po sebe môžeme vidieť v spoločnosti rôzne formy každodennej láskavosti, ku ktorým patrí napríklad pomoc cudziemu človeku, prispievanie na charitu alebo dobrovoľníctvo.

Na svete sa nachádza viac ako 43 000 rôznych druhov pavúkov.

Z nich je len malý počet údajne nebezpečných a menej ako 30 má na svedomí ľudské úmrtia.

Prečo je tak málo pavúkov nebezpečných pre ľudí?

Veľa z dôvodov môže vyplývať z rozdielov vo veľkosti medzi ľuďmi a pavúkmi.

Jed pavúkov je navrhnutý tak, aby pôsobil na menšie zvieratá, ale jed niektorých druhov môže spôsobiť kožné lézie u ľudí alebo spôsobiť alergické reakcie, ktoré vedú k úmrtiam.

Smrť po uhryznutí pavúkom je veľmi zriedkavá, pretože kliniky, toxikologické centrá a nemocnice majú často po ruke rôzne druhovo špecifické antitoxíny na liečbu uhryznutia.

Hnedý pavúk (Loxosceles reclusa)

Hnedý pavúk je jedným z najnebezpečnejších pavúkov v Severnej Amerike.

Jeho jed ničí steny krvných ciev v blízkosti miesta uhryznutia a niekedy spôsobuje veľký kožný vred.

Môže trvať niekoľko mesiacov, kým sa vzniknutá rana zahojí, alebo sa môže rana infikovať, čo môže viesť k smrti obete.

Úmrtia na uhryznutie hnedým samotárskym pavúkom sú zriedkavé.

Tento pavúk sa nachádza najčastejšie v jaskyniach a norách hlodavcov.

Nájdete ich aj v nerušených priestoroch budov, ako sú podkrovia, skladovacie priestory a dutiny v stenách alebo stropoch.

Banánový pavúk. Zdroj: ruarrijoseph.com

Brazílske banánové pavúky (Phoneutria fera a P. nigriventer)

Tieto druhy sa niekedy vyskytujú na banánových listoch a preto sa občas dostanú aj do rôznych nečakaných miest na svete, prostredníctvom obchodu s potravinami.

Majú agresívny obranný postoj, pri ktorom zdvíhajú predné nohy priamo do vzduchu.

Pre ľudí sú jedovaté a sú považované za najsmrteľnejšie zo všetkých pavúkov na svete!

Ich jed je toxický pre nervový systém a spôsobuje príznaky ako slinenie, nepravidelný srdcový tep a u mužov dlhotrvajúce bolestivé erekcie. 

Vlčí pavúk (čeľaď Lycosidae)

Vlčie pavúky patria do čeľade Lycosidae, veľkej a rozšírenej skupiny, ktorá sa vyskytuje po celom svete.

Sú pomenované pre svoj vlčí zvyk prenasledovať a vrhať sa na korisť.

V Severnej Amerike sa vyskytuje asi 125 druhov, zatiaľ čo v Európe je ich asi 50.

Väčšina z nich sú malé až stredne veľké – najväčší má telo dlhé asi 2,5 cm a nohy približne rovnako dlhé.

Vyznačujú sa rýchlosťou behu a bežne sa vyskytujú v tráve alebo pod kameňmi, polenami alebo listovým odpadom, no často navštívia aj ľudské obydlia, kde sa skrýva hmyz.

Väčšina druhov si v zemi stavia rúrkovité hniezda a niektorí zakrývajú vchod odpadkami, zatiaľ čo iní nad ním stavajú vežičku.

Aj keď sa pavúk nepovažuje za agresívneho, často v sebaobrane uhryzne ľudí.

Vlčie pavúky sú jedovaté, ale ich uhryznutie sa nepovažuje za nebezpečné.

Niektoré obete uhryznutia, ktoré sú vo všeobecnosti alergické na uhryznutie pavúkom, však môžu mať nevoľnosť, závrat a môžu sa u nich vyvinúť zvýšené srdcové frekvencie.

Samotné uhryznutie je opísané ako podobné bodnutiu včelou a jed, ktorý pavúk vstrekuje, môže spôsobiť svrbenie v oblasti.

Toto bolestivé uhryznutie v spojení s ich rýchlosťou a prekvapivým vzhľadom, môže byť znepokojujúce a niektoré obete uhryznutia z tohto zážitku prepadnú panike.

Čierna vdova v akcii. Zdroj: reddit.com

Pavúk čierna vdova (Latrodectus mactans)

Čierna vdova je zodpovedná za viac ako 2 500 návštev toxikologických centier každý rok iba v USA!

Ide o druh, ktorý možno nájsť v USA, Kanade, Latinskej Amerike a Západnej Indii.

Nachádzajú sa v prostrediach, ako sú hromady dreva, nory alebo medzi rastlinami, ktoré slúžia ako podpora pre jeho sieť.

Samica je lesklá čierna a na spodnej strane brucha má zvyčajne červenkastý až žltý vzor presýpacích hodín.

Niekedy sú namiesto úplných presýpacích hodín prítomné dva malé trojuholníky.

Samec, zriedkavo videný, pretože je často zabitý a zjedený samicou po párení (odtiaľ pochádza názov pavúka), má asi jednu štvrtinu veľkosti samice.

Okrem vzoru presýpacích hodín má muž často páry červených a bielych pruhov po stranách brucha.

Jeho uhryznutie, ktoré sa prejaví ako pichnutie špendlíkom na koži, často spôsobuje silnú bolesť svalov a kŕče, nevoľnosť a miernu paralýzu bránice, čo sťažuje dýchanie. 

Hnedá vdova (Latrodectus geometricus)

Predpokladá sa, že hnedá vdova sa vyvinula v Afrike, ale prvý opísaný exemplár pochádza z Južnej Ameriky.

Populácie hnedých vdov sa objavili v južnej Kalifornii, v Karibiku, v štátoch USA na pobreží Mexického zálivu, ako aj v Japonsku, Južnej Afrike a na Madagaskare, v Austrálii a na Cypre.

Tento druh sa nachádza vnútri v budovách, vnútri starých pneumatík a pod automobilmi, ako aj medzi kríkmi a inou vegetáciou.

Pavúk má hnedastý vzhľad, ktorý sa pohybuje od hnedej po takmer čiernu.

Brušná časť niektorých exemplárov má zdobené tmavohnedé, čierne, biele, žlté alebo oranžové znaky.

Na rozdiel od ostatných členov rodu, je vzor presýpacích hodín na spodnej strane hnedej vdovy oranžový.

Jed hnedej vdovy sa považuje za dvakrát silnejší ako jed čiernej vdovy, tento druh však nie je agresívny a pri uhryznutí vstrekne iba malé množstvo jedu.

Napriek tomu uhryznutie hnedej vdovy bolo spojené so smrťou dvoch ľudí na Madagaskare začiatkom 90. rokov.

Film Secretary zobrazuje vzťah medzi sekretárkou a jej šéfom, ktorý prekračuje hranice zaužívaného. Podľa portálu BBC Culture zostáva aj viac než dvadsať rokov od svojho uvedenia ojedinelým zjavom v americkej kinematografii.

Secretary (2002)

Sexuálna otvorenosť nemá v anglofónnych filmoch bohatú tradíciu, zatiaľ čo kontinentálna Európa, predovšetkým Francúzsko, nám dopriali viacero delikátnych kúskov. Spomeňme napríklad La Prisonnière od Henriho-Georga Clouzota, nekonečne erotickejšieho spirituálneho predchodcu Päťdesiatich odtieňov šedej z roku 1968, v ktorom sa vydatá žena ocitne v S&M vzťahu so záhadným galeristom. Počas svojho francúzskeho obdobia provokoval aj rakúsky režisér Michael Haneke so snímkou Pianistka (2001), kde masochistickú hlavnú hrdinku smelo stvárnila jedna z popredných dám francúzskeho filmu Isabelle Hupertová.

Kinematografia v USA je však uväznená medzi eufemistickými vizuálnymi narážkami a adolescentným chichotom pri každej spomienke sexu. Prvý pól je pozostatkom Produkčného kódexu (Hays Code), ktorý platil v rokoch 1934 až 1968 a zakazoval vulgárne výrazy, náznaky nahoty, názorné alebo realistické násilie, “sexuálny nátlak” i zobrazovanie znásilnenia. Keď sa ohliadneme, je ťažké nájsť veľa odvážnych príkladov sexuálnych vzťahov ľudí, ktorých príbehy poháňa zvedavosť plnoletých. Takisto chýba aj pochopenie, že takéto detaily prehlbujú intenzívnu štúdiu postáv namiesto toho, aby ju kazili.

Originálny pán Grey

Kultová klasika Secretary je však jednou z mála výnimiek. Vychádza z poviedky americkej spisovateľky Mary Gaitskillovej zo zbierky z roku 1988. Protagonistku Debby ponižuje jej zamestnávateľ a Debby je jeho správaním súčasne traumatizovaná a vzrušená. Režisér Steven Shainberg adaptoval poviedku najprv do krátkeho filmu s podobným tónom a potom do celovečerného filmu. Scenár Erin Cressidy Wilsonovej zmenil ústrednú dynamiku na nekonvenčnú romantiku v práci a našiel aj humorné momenty na odľahčenie.

Lee Hollowayová (Maggie Gyllenhaalová), naivné dievča z predmestia s problémami, manévruje so svojím ambivalentným šéfom E Edwardom Grayom (James Spader). Pán Grey je originálnou a najlepšou postavou s týmto menom, vznikol trinásť rokov pred Päťdesiatimi odtieňmi šedej.

Originálny E Edward Grey. Zdroj: screenshot, YouTube

Film Secretary mal premiéru na festivale Sundance v roku 2002 a bol prelomom v kariére Gyllenhaalovej. Lee Hollowayovú spoznávame, keď ju prídu rodičia vyzdvihnúť po pobyte v psychiatrickej liečebni. Netrvá však dlho a nešťastné domáce prostredie ju privádza naspäť k sebapoškodzovaniu. Transformácia nastáva, keď si nájde prácu ako sekretárka v kancelárii právnika E Edwarda Greya. Aj malá miera zodpovednosti ju nadchýna, rovnako ako ju nadchýnajú občasné záblesky záujmu zo strany zväčša odmeraného a rozvážneho šéfa.

Dominantno-submisívna dynamika sa pomaly rozvíja na jej nadšenie a jeho seba pohŕdanie. Preklepy vedú k plieskaniu, Grey uplatňuje svoju autoritu, keď jej určuje cestu domov či presné množstvá a veľkosti jedla na večeru. Hollowayová nachádza sebarealizáciu a už nepotrebuje sebapoškodzovanie.

Herečky nemali záujem

Gyllenhaalová podala presvedčivý výkon ako hanblivá a atypická osoba, ktorá si vybuduje sebavedomie cez prejavenie svojich latentných túžob. Postupné objavovanie samej seba, čo má rada a čo nemá rada, a jej emocionálne oslobodenie a odhodlanie sú dojemné. „Každá hollywoodska herečka v primeranom veku odmietla túto úlohu. Tak sme sa dostali k Maggie Gyllenhaalovej,” povedal Shainberg pre BBC Culture. Uznávané herečky sa nechceli nechať plieskať na stole ani plaziť sa po štyroch s mrkvou v ústach. Podľa Shainberga však filmu vo výsledku prospelo obsadenie neznámej herečky: „Odozve pomohlo, že diváci nemali utvorenú žiadnu asociáciu, mohli sa stotožniť s tým dievčaťom.”

James Spader a Maggie Gyllenhaalová vo filme Secretary. Zdroj: screenshot, YouTube

Svojej úlohy sa zhostil aj Spader. Ambivalentnosť Greya si zachoval, aj keď nebežali kamery. Gyllenhaalová spomínala, že občas jej prejavoval náklonnosť, núkal jej čokoládu a hovoril jej, že je jeho vyvolená spojenkyňa, inokedy ju zas ignoroval a radšej sa venoval maskérke. „Replikoval to, čo sa dialo vo filme. Nemyslím si, že vtedy som si to uvedomovala, ale on áno,” povedala Gyllenhaalová pre Independent v roku 2003.

Lee Hollowayová aj E Edward Grey sú spočiatku osamelí. Nepoznajú láskavé uznanie, ktoré berú hviezdy v mainstreamových romantických filmoch ako samozrejmosť. Túžia totiž po špecifickom spojení, čo ich odsúva na okraj spoločnosti. Keď ho však nájdu medzi sebou, je to ako precitnutie. Precitnutie, ktoré Shainberg ponúka aj divákom – keď váš vkus pohoršuje mnohých, nájsť tých, ktorí sa s vami stotožňujú, je euforické.

Zdroj: voľne preložené z bbc.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube