Aj keď bol rok 2024 plný globálnych otrasov, v oblasti vedy sme zažili nevídaný pokrok. Od skrytých oceánov na mesiacoch Saturnu až po rozlúštenie mozgu ovocnej mušky – vedecké objavy tohto roka posunuli hranice ľudského poznania. Niektoré sú malými krokmi, ktoré môžu viesť k revolúcii, iné sú už dnes zásadným prelomom. Čo sme sa teda v roku 2024 naučili o svete, živote aj vesmíre?
Skryté oceány na mesiacoch: Vo vesmíre nie sme až takí výnimoční
Dlhé desaťročia sa zdalo, že Zem je jediné miesto v slnečnej sústave s tekutou vodou. Vďaka novým objavom z roku 2024 sa však ukazuje, že pod zdanlivo zamrznutým povrchom mnohých mesiacov Saturnu a Uránu sa môžu skrývať rozsiahle oceány.
Zatiaľ čo o oceáne pod povrchom Europy (mesiac Jupitera) vieme už dlhšie, tento rok vedci objavili možné známky podzemných oceánov aj na mesiacoch Mimas (Saturn) a Miranda (Urán). Tieto objavy naznačujú, že podmienky pre život – aspoň v mikrobiálnej forme – môžu byť v slnečnej sústave oveľa bežnejšie, než sme si mysleli. NASA už spustila misiu Europa Clipper, ktorá má overiť obyvatelnosť týchto tajomných svetov.
Mapa mozgu ovocnej mušky: Malý tvor, veľké poznanie
Aj keď sa to nezdá, mozog ovocnej mušky Drosophila melanogaster je neuveriteľne cenným zdrojom informácií o fungovaní ľudskej mysle. V roku 2024 sa vedcom po prvýkrát podarilo kompletne zmapovať mozog dospelej mušky – vrátane viac ako 50 miliónov spojení medzi 140-tisíc neurónmi.
Tento míľnik v tzv. cerebrálnej kartografii ponúka nové odpovede na staré otázky: Čo je to myšlienka? Ako sa vytvára pamäť? Ako fungujú komplexné procesy správania? Hoci ľudský mozog je omnoho komplikovanejší, práve vďaka týmto „zjednodušeným modelom“ sa vedci približujú k pochopeniu jeho základných princípov.
Klimatický Rubikon: 1,5 °C je prekonaných
Aj keď to mnohých neprekvapilo, v roku 2024 padla dôležitá klimatická hranica. Svetová priemerná teplota prvýkrát prekročila hranicu 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou – cieľ, ktorý mal byť podľa Parížskej dohody maximom.
Tento bod síce neznamená okamžitý kolaps, ale je to jasný signál, že klimatická kríza naberá nezvratný smer. Každé ďalšie stotiny stupňa zvyšujú riziko extrémneho počasia, sucha, záplav či kolapsu ekosystémov. Objav je varovaním – možno temným, ale o to dôležitejším.
Starnutie prichádza v nárazoch
Vedeli sme, že starneme postupne, ale v roku 2024 vedci zistili, že ľudské telo starne v dvoch výrazných vlnách – okolo 44. a 60. roku života. Štúdia na základe biologických vzoriek od viac ako 100 dobrovoľníkov ukázala, že tieto vekové etapy sprevádzajú výrazné zmeny v metabolizme, imunitnom systéme či spracovaní tukov a alkoholu.
Nejde len o subjektívne „cítenie sa staršie“, ale o biochemické zlomy, ktoré môžu vysvetliť náhle zdravotné problémy, zníženie energie či zmenu reakcií organizmu. Tieto poznatky môžu pomôcť v prevencii starnutia a personalizovanej medicíne.
Hviezdny prach z asteroidu Bennu: Kde sa začal život?
Po viac než štyroch rokoch od návratu misie OSIRIS-REx sa vedcom konečne podarilo analyzovať vzorku asteroidu Bennu, z ktorej získali cenné dáta o pôvode slnečnej sústavy. Asteroidy ako Bennu obsahujú pôvodné stavebné kamene planét – a možno aj života.
Vzorky ukázali prítomnosť prebiotických molekúl a aminokyselín, ktoré mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri vzniku života na Zemi. Objavili sa aj dôkazy, že asteroid pochádza z geologicky aktívneho sveta, ktorý už možno dávno zanikol. Vedci zatiaľ preskúmali len 1 % materiálu – a už dnes prepisujú učebnice.
AI rozlúštila tvar všetkých známych proteínov
Umelá inteligencia síce vyvoláva obavy, ale rok 2024 ukázal jej obrovský prínos pre biológiu. Model AlphaFold2 od DeepMind dokázal predpovedať štruktúru všetkých známych 200 miliónov proteínov, čo je prelom v pochopení fungovania chorôb a vývoji liečiv.
Za tento prínos získali vedci v októbri Nobelovu cenu za chémiu. Vďaka AlphaFoldu sa otvárajú nové možnosti v liečbe Alzheimerovej choroby, antibiotickej rezistencie či vývoji vakcín. Táto AI nám ukázala, že porozumieť životu znamená rozlúštiť jeho molekulárne základy – a v tom nám môže byť technológia obrovským spojencom.
Zoznamujeme sa s kvantovým svetom: rekordné previazanie častíc
V roku 2024 sa vedcom podarilo niečo, čo ešte pred dekádou znelo ako sci-fi: previazali kvantovo rekordný počet častíc na vzdialenosti presahujúce stovky kilometrov. Tento jav, známy ako kvantové prepletenie (entanglement), znamená, že dve častice sa správajú ako „jedno telo“, bez ohľadu na to, ako ďaleko od seba sa nachádzajú. Takéto experimenty sú základom budúcich kvantových sietí – ultrabezpečných komunikačných systémov, ktoré sa nedajú odpočúvať ani prelomiť bežnými metódami. Táto technológia môže úplne zmeniť spôsob, akým pristupujeme k dátovej bezpečnosti, diplomacii či vojenským operáciám.
Syntetická krv zachraňuje životy v testoch
Ďalší prelom zaznamenala medicína. Vedci vo Francúzsku a Japonsku po dlhoročnom vývoji úspešne otestovali syntetickú náhradu krvi, ktorá dokáže prenášať kyslík rovnako efektívne ako ľudské červené krvinky. V krízových situáciách, vojnových zónach alebo pri nedostatku darcov by táto umelá krv mohla doslova zachraňovať životy. Prvé klinické skúšky prebehli bez závažných vedľajších účinkov a vedci už pripravujú ďalšiu fázu výskumu, tentokrát na pacientoch s masívnou stratou krvi. Syntetická krv sa môže stať revolučným nástrojom prvej pomoci i nemocničnej starostlivosti.
Mikrobiálny svet hlboko pod oceánom
V marci 2024 tím výskumníkov z Nórska a USA objavil nové druhy mikróbov v hydrotermálnych prieduchoch v hlbinách Atlantiku. Tieto extrémofilné organizmy žijú v úplnej tme, pri teplotách cez 100 °C, pod obrovským tlakom a bez prístupu kyslíka. Zaujímavé je, že mnohé z nich majú jedinečné metabolické dráhy, ktoré by mohli slúžiť ako model pre umelú fotosyntézu či produkciu energie. Objav zároveň podporuje teóriu, že podobný život by mohol existovať aj na mesiacoch ako Enceladus alebo Europa – tam, kde je voda, vulkanizmus a tma.
Mozog pod mikroskopom: prvý model vedomia?
V decembri oznámil medzinárodný tím neurovedcov, že sa im podarilo v laboratóriu vytvoriť softvérový model vedomia na báze neurónových signálov simulovaných pomocou AI. Tento model bol schopný rozpoznať podnet, vytvoriť reakciu a uložiť si skúsenosť do pamäťového systému – tri základné znaky primárneho vedomia. Nejde zatiaľ o vedomie v ľudskom slova zmysle, ale skôr o funkčný základ, z ktorého by raz mohli vzniknúť neurálne siete schopné vlastného učenia, hodnotenia a dokonca aj introspekcie. Výskum je síce len v začiatkoch, no jeho etické a filozofické dôsledky budú čoraz viac rezonovať aj v spoločenskej debate.
Rok 2024 bol vedecky mimoriadne bohatý. Od záhad hlbín vesmíru cez fungovanie našich tiel až po inteligentné nástroje, ktoré nám pomáhajú chápať zložitosť života – každý objav priniesol nové otázky aj nádej. Budúcnosť je síce neistá, no vďaka vede ju môžeme o čosi lepšie pochopiť – a ovplyvniť.
