Vedci z univerzity v Cambridge prinášajú možno najpresvedčivejší dôkaz o tom, že život mimo našej planéty môže byť realitou. Pri skúmaní atmosféry exoplanéty K2-18b zaznamenali prítomnosť molekúl, ktoré na Zemi vznikajú výhradne činnosťou jednoduchých organizmov.
Signál z vesmíru: Krok bližšie k odpovedi, či sme vo vesmíre sami
Planéta K2-18b, nachádzajúca sa 124 svetelných rokov od Zeme, zaujala vedcov už v minulosti. Nové pozorovania pomocou teleskopu Jamesa Webba (JWST) však priniesli ešte silnejšie dôkazy o prítomnosti plynov, ktoré na Zemi produkujú morské mikroskopické organizmy – konkrétne dimetylsulfid (DMS) a dimetyl disulfid (DMDS).
„Ide o najsilnejší dôkaz života mimo našej planéty, aký sme kedy mali,“ povedal profesor Nikku Madhusudhan z Inštitútu astronómie v Cambridge. „Verím, že do jedného až dvoch rokov by sme mohli získať potvrdenie.“
Oceán života? Alebo niečo úplne iné?
Planéta K2-18b je dva a pol krát väčšia než Zem a je tak ďaleko, že by sme sa na ňu v ľudskom živote nikdy nedostali. Teleskop JWST však dokáže analyzovať chemické zloženie jej atmosféry podľa svetla prechádzajúceho od jej materskej hviezdy.
Podľa profesora Madhusudhana bolo zaznamenané množstvo DMS a DMDS až tisíckrát vyššie ako na Zemi. Ak sú tieto molekuly skutočne biologického pôvodu, K2-18b by mohla byť planéta prekypujúca životom.
„Ak sa nám podarí potvrdiť prítomnosť života, znamenalo by to, že život v galaxii je možno bežnejší, než sme si doteraz mysleli,“ dodal vedec.
Nadšenie aj opatrnosť: Vedecká komunita zostáva skeptická
Hoci výsledky znejú sľubne, vedci zatiaľ hovoria o trojsigma úrovni spoľahlivosti – teda 99,7 %. Pre skutočné potvrdenie objavu je však potrebná až päťsigma úroveň (99,99999 %).
Aj keby sa tento stupeň spoľahlivosti dosiahol, nie je isté, že molekuly DMS a DMDS pochádzajú zo živých organizmov. Mohli by vzniknúť aj pri iných, nebiologických procesoch – geologických či chemických – ktoré zatiaľ nepoznáme.
Alternatívne scenáre: Plynový obor alebo planéta s oceánom lávy?
Niektoré výskumné tímy dokonca spochybňujú, či má K2-18b vôbec pevnú plochu – môže ísť o mini plynového obra bez povrchu. Iní sa domnievajú, že prítomnosť vody je možná, no neznamená to automaticky podmienky pre život.
Absencia amoniaku v atmosfére, ktorý by mal byť prítomný, ak by planéta nemala oceán, vedie niektorých vedcov k presvedčeniu, že voda tam skutočne je. Ale aj táto hypotéza má svoju opozíciu – možno ide o oceán roztavenej horniny.
Kedy príde definitívna odpoveď?
Profesor Madhusudhan a jeho tím plánujú ďalšie pozorovania, ktoré by mohli priniesť jednoznačné dáta. Podľa jeho slov by mohli mať kľúčové dôkazy už do dvoch rokov.
„Možno sa o niekoľko desaťročí obzrieme späť na tento moment ako na bod zlomu – chvíľu, keď sa otázka, či sme vo vesmíre sami, stala zodpovedateľnou,“ povedal.
Výsledky výskumu boli publikované v renomovanom vedeckom časopise The Astrophysical Journal Letters.
