Čína zrýchľuje tempo vývoja AI – no zároveň bojuje s obmedzeniami
Rok 2025 je v oblasti umelej inteligencie rokom dramatických posunov – a Čína hrá opäť jednu z hlavných úloh. Krajina investuje miliardy do vývoja vlastných AI čipov, vyvíja futuristické zbraňové systémy a zároveň hľadá cesty, ako obísť americké obmedzenia na vývoz technológií. Všetko to sa deje v kontexte geopolitického napätia, ktoré sa už neodohráva len v kyberpriestore, ale aj vo fyzickom svete.
AI drony s vlastným „mozgom“
Jednou z najviac diskutovaných tém je projekt s kódovým názvom Jiu Tian – ambiciózna iniciatíva čínskej armády, ktorá vyvíja tzv. „drónovú materskú loď“. Tento veľký bezpilotný lietajúci prostriedok má byť schopný vypustiť až 100 menších drónov riadených umelou inteligenciou, ktoré medzi sebou komunikujú, koordinujú sa a prispôsobujú sa meniacim sa podmienkam v reálnom čase. Cieľom je získať rozhodujúcu výhodu na modernom bojisku, kde bude rýchlosť spracovania informácií rovnako dôležitá ako zbrane samotné.
Takýto systém výrazne presahuje bežné chápanie vojenských drónov – ide skôr o autonómny roj s kolektívnym „mozgom“, než o jednotlivé stroje riadené na diaľku.
Čínska cesta k čipovej nezávislosti
Kľúčovou slabinou čínskeho AI ekosystému sú však výkonné čipy, ktoré sú nevyhnutné na tréning veľkých jazykových modelov, riadenie autonómnych áut či vojenských algoritmov. Po zavedení amerických exportných zákazov čínske firmy ako Huawei či Alibaba stratili priamy prístup k čipom od spoločností Nvidia či AMD.
Americké úrady nedávno odhadli, že Huawei zvládne v roku 2025 vyrobiť len približne 200 000 AI čipov, čo je hlboko pod domácimi potrebami Číny. Napriek tomu sa rozdiel vo výkonnosti medzi čínskymi a americkými čipmi zužuje – aktuálne je technologický náskok USA odhadovaný už „len“ na 3 až 6 mesiacov.
Čínske obchádzky: kufre plné diskov a prenajaté servery
Čínske AI firmy sa s obmedzeniami vysporiadavajú kreatívne – niekedy až kuriózne. Jedna z techník zahŕňa prepravu desiatok terabajtov tréningových dát fyzicky do zahraničia (napríklad do Malajzie), kde si následne firmy prenajímajú stovky serverov s čipmi Nvidia H100 na diaľku. Modely sa tak trénujú mimo čínskeho územia, čím sa obchádza zákaz exportu technológie.
Xpeng: AI čip z dielne výrobcu elektromobilov
Zaujímavý vývoj prichádza aj z oblasti civilnej technológie. Čínsky výrobca elektromobilov Xpeng predstavil vlastný výkonný čip s názvom Turing AI, ktorý má dosahovať výkon až 2 200 TOPS – čím prevyšuje Nvidia Orin‑X. Tento čip má byť nasadený nielen vo vozidlách Xpengu, ale aj v modeloch značky Volkswagen vyrábaných priamo v Číne.
Je to jasný signál, že čínsky technologický sektor začína nachádzať vlastné cesty, ako konkurovať západným gigantov.
AI a spoločenská kontrola
AI však v Číne nie je len nástrojom vývoja – je aj objektom kontroly. Počas každoročných prijímacích skúšok na vysoké školy (tzv. gaokao) čínske firmy ako Tencent či ByteDance dočasne deaktivovali funkcie AI vo svojich aplikáciách, aby zabránili podvodom. Týka sa to najmä rozpoznávania fotiek, AI Q&A nástrojov a skenovania dokumentov.
Ukazuje to, že AI je v Číne nielen nástrojom pokroku, ale aj objektom centrálnej regulácie, ktorá zasahuje priamo do každodenného života.
Čína ako AI veľmoc – ale za vlastným múrom
Zatiaľ čo mnohé krajiny stavajú na medzinárodnej spolupráci pri vývoji umelej inteligencie, Čína sa čoraz viac uberá cestou technologickej sebestačnosti. Vývoj vlastných čipov, cloudu, jazykových modelov aj operačných systémov nie je len prejavom ambície, ale nutnosťou vyplývajúcou zo sankcií a obmedzení. Tento „digitálny protekcionizmus“ však zároveň zvyšuje riziko, že Čína zostane mimo kľúčových štandardizačných procesov a technologických aliancií, ktoré budú určovať budúcnosť AI globálne.
Medzinárodná konferencia v Hangzhou ako signál otvorenosti?
Napriek silnej vnútornej orientácii Čína stále vysiela signály, že sa nechce úplne odstrihnúť od svetového AI diskurzu. V júni sa v meste Hangzhou konala globálna AI konferencia, kde vystúpili poprední čínski aj zahraniční vedci vrátane nositeľov Nobelovej ceny. Hovorilo sa o autonómnych systémoch, etike strojového učenia aj rizikách generatívnej AI. Otázkou však zostáva, či ide o skutočný záujem o spoluprácu – alebo skôr o formálny gestus, ktorý má posilniť reputáciu krajiny ako technologickej veľmoci.
Čínska AI medzi inováciou a izoláciou
Čínske investície do AI neustále rastú a technologická priepasť medzi ňou a Západom sa zužuje. No zároveň narastá geopolitická izolácia – vývoj je čoraz viac závislý od domáceho priemyslu, obchádzania zákazov a autonómnych riešení.
Budúcnosť AI v Číne tak nebude len o algoritmoch a čipoch – bude aj o politike, diplomacii a globálnej rovnováhe moci.
