Kategória: Archív

Morris „Moe“ Berg

Hráč prvoligového baseballu sa stal tajným agentom.

Berg sa narodil v New Yorku ukrajinským prisťahovalcom, a bol známy aj ako najinteligentnejší muž v bejzbale.

Hral za Princeton, ktorý v roku 1923 ukončil s titulom v moderných jazykoch. Podpísal zmluvu s Brooklyn Robins  a nakoniec hral za Chicago White Sox, Cleveland Indians, Washington Senators a Boston Red Sox, než ukončil svoju hráčsku kariéru v roku 1939, s celoživotným pálkovým priemerom 0,243.

Začiatkom roku 1942, čoskoro po vstupe Spojených štátov do druhej svetovej vojny sa Berg pripojil k Úradu pre medziamerické záležitosti, agentúre vytvorenej na boj proti nepriateľskej propagande v Latinskej Amerike.

V roku 1943 sa stal dôstojníkom OSS, kde jeho práca zahŕňala zhromažďovanie spravodajských informácií v Európe o nacistických snahách skonštruovať atómovú bombu.

V decembri 1944 bol poslaný do Švajčiarska, aby potenciálne zavraždil významného nemeckého fyzika Wernera Heisenberga, o ktorom mali americkí predstavitelia podozrenie, že by mohol dohliadať na výrobu bomby pre Adolfa Hitlera.

Berg však zistil, že nacisti neboli blízko dokončenia jadrovej zbrane, a rozhodol sa Heisenberga nezastreliť . Po vojne sa Berg, záhadný samotár, na začiatku 50. rokov 20. storočia ujal úloh pre CIA, no v tejto práci už dlho nepokračoval, a rozhodol sa pre pokojnejší život.

Josephine Baker

Ikona Jazz Age, ktorá prepašovala tajomstvá pre francúzsky odboj.

Josephine Baker, ktorá sa narodila ako Freda Josephine McDonald v roku 1906 v St. Louis, vyrastala v chudobnom prostredí, a prvýkrát sa vydala už v ranom tínedžerskom veku.

Ako tanečnica pokračovala v turné po Spojených štátoch, vystupovala na Broadwayi, a v roku 1925 sa presťahovala do Paríža, kde sa preslávila. Baker tiež spievala a hrala vo filmoch, stala sa hlavnou celebritou v Európe, a symbolom jazzového veku 20. rokov 20. storočia.

Jej opovrhovanie nacistickým rasizmom spolu s jej vďačnosťou Francúzsku, kde prvýkrát skutočne zahviezdila, viedli Baker k tomu, aby počas vojny slúžila ako agentka francúzskeho odporu.

Jej herecká kariéra jej umožnila cestovať po Európe bez vzbudzovania podozrenia, a tak sa zúčastňovala mnohých večierkov na veľvyslanectvách, kde zbierala všetky vojenské a politické informácie, ktoré mohli pomôcť odboju.

Svoj zámok v južnom Francúzsku využívala aj na ukrývanie židovských utečencov, ako aj na zbrane. Po vojne sa Baker, ktorá získala viacero ocenení od Francúzov za svoj príspevok k vojnovému úsiliu, stala aktívnou v americkom hnutí za občianske práva.

Graham Greene

Uznávaný spisovateľ, ktorý pracoval pre britskú MI6

V Anglicku narodený Greene bol už uznávaným spisovateľom s chuťou na dobrodružstvo, keď sa v roku 1941 stal špiónom pre MI6, britskú tajnú spravodajskú službu.

Viac ako rok pôsobil v Sierra Leone, kde medzi jeho povinnosti patrilo prehľadávanie lodí plaviacich sa z Afriky do Nemecka kvôli pašovaným diamantom a dokumentom, a taktiež monitoroval vojenské sily v susednej Francúzskej Guinei.

Greeneove skúsenosti v západnej Afrike poskytli materiál pre jeho najpredávanejší román z roku 1948 „The Heart of the Matter.“

V roku 1943 sa vrátil do Londýna a pracoval pre MI6 pod vedením Harolda „Kim“ Philbyho, britského špióna na vysokej úrovni.

Krátko pred koncom studenej vojny odcestoval Graham Greene do Moskvy, kde navštívil Kima Philbyho, ktorý bol v roku 1963 demaskovaný ako dvojitý agent KGB a člen špionážneho kruhu Cambridge Five.

Do dnešných dní nie je úplne jasné, kto bol dvojitým, a kto trojitým agentom, teórie sa rôznia, no faktom ostáva, že Greene je nezameniteľný a famózny spisovateľ.

Arthur Goldberg

Spravodajca sa stal sudcom Najvyššieho súdu USA

Počas vojny Goldberg, budúci sudca Najvyššieho súdu, pracoval pre OSS a vytvoril spravodajskú sieť zahŕňajúcu protinacistické európske skupiny.

Goldberg, syn ruského obchodníka s prisťahovalcami, narodený v Chicagu, vyštudoval právnickú fakultu Northwestern University, potom si dal prestávku v právnickej praxi, aby sa počas vojny pripojil k armáde.

Nakoniec sa stal súčasťou OSS a zorganizoval sieť na zhromažďovanie informácií po celej Európe.

Prezident Harry Truman v roku 1945, krátko po skončení vojny, nariadil OSS rozpustiť. Goldberg sa stal popredným právnikom a v roku 1961 ho prezident John Kennedy vymenoval za ministra práce USA.

Nasledujúci rok prezident vymenoval Goldberga na Najvyšší súd a v roku 1965 prezident Lyndon Johnson presvedčil Goldberga, aby odstúpil zo súdu, a stal sa veľvyslancom USA pre OSN.

Goldberg, ktorý dúfal, že prinesie mierové rokovania vo vietnamskej vojne, bol jedným z mála sudcov, ktorí opustili lavicu z iného dôvodu, ako je odchod do dôchodku. Po tom, čo sa v roku 1968 vzdal svojho postu v OSN, v roku 1970 neúspešne kandidoval na guvernéra New Yorku, potom pokračoval v praktizovaní práva a obhajovaní otázok ľudských práv.

„Je to jednoducho živý a zábavný čas. Je to asi najzábavnejšia vec pre dospelých alebo aspoň pre jedného z nich. Človek sa môže trochu odviazať. Všetci sú tam z rovnakého dôvodu, aby sa dobre zabavili.“ – Janey Cat

„Predpokladám, že mnohí hľadajú spoločensky prijateľné prostredie, v ktorom by sa mohli oddávať svojmu alkoholizmu. Iní sú osamelí a potrebujú tekutú odvahu, aby sa mohli zapojiť do rozhovoru s cudzími ľuďmi. Niektorí ľudia chcú byť jednoducho videní a obdivovaní pre svoju krásu alebo módu. Ale mám podozrenie, že najmä u zrelých návštevníkov barov je hlavným motívom pod povrchom nádej na romantické stretnutie.“ – Bruno Tata

„Potrebujeme vidieť, ako sa nám darí, keď sa stretávame s novými ľuďmi tvárou v tvár a vidíme, ako sa im darí. Bary nám poskytujú spoločenské mazivo na uvoľnenie. Poskytujú nám atmosféru, aby sme na seba narazili a povedali si Ahoj.“  – Frank Alfano

Test triezvosti

Niektorí vám povedia, že si chodia vypiť, aby si oddýchli a zabavili sa. To je určite pravda, ale existuje aj hlbší dôvod takéhoto správania?

Skúste si jednoduchý test!

Ak chcete zistiť, či vás nejaká aktivita skutočne baví, musíte si ju vyskúšať, keď ste triezvy. Ak sa vám zdá zábavná len pod vplyvom alkoholu, je pravdepodobné, že vás viac baví omamná látka než zážitok.

„Rozhodol som sa prestať piť. Aj keď vzdanie sa alkoholu prinieslo mnoho výhod, jednou z podstatných nevýhod je, že mnohé veci, ktoré som predtým považoval za zábavné, sa mi teraz zdajú úplne nudné. Napríklad chodiť triezvy do baru alebo nočného klubu sa zrazu stalo mimoriadne nudné. Príliš často nás v skutočnosti poháňa potreba úteku, ktorá je podporovaná multimiliardovým alkoholovým priemyslom, ktorý sa spolieha na predaj ilúzie.“ Nir Eyal

Pasca menom bar

V skutočnosti sú bary navrhnuté tak, aby boli nudné, ak ste triezvy, čo poskytuje ešte väčšiu motiváciu pokračovať v pití.

• Zhasínajú svetlá, pretože štúdie ukazujú, že vďaka tomu vypijeme viac za kratší čas.
• Hudba je taká hlasná, že ruší akúkoľvek konverzáciu pod úrovňou kriku a zhoršuje náš sluch.

„Ľudia, ktorí celé hodiny pokojne sedia a popíjajú svoje nápoje, neprinášajú zisk. Hovoriaci nie sú najlepšími pijákmi.“  Múdrosť majiteľov barov a krčiem

• Každý aspekt dizajnu baru, od výšky pultu až po druh stoličiek alebo kresiel, pomáha prilákať ľudí a udržať ich pri drinku.

Alkohol v číslach

Podľa jednej štúdie až 40 % divákov na bejzbalových a futbalových zápasoch je pripitých. Ďalší prieskum zistil, že až 8 z 10 Američanov sleduje šport v televízii doma s alkoholickým nápojom v ruke. Americký futbal je hlavným športom v USA, pri ktorom sa pije alkohol, pričom 84 % ľudí konzumuje alkohol počas sledovania v televízii a 83 % si ho vychutnáva aj na štadióne. Druhým najobľúbenejším športom na pitie je box, či už ho sledujete doma alebo pri ringu. Hokejový zápas v televízii s nejakou formou alkoholického nápoja zvykne sledovať 78 % ľudí. Až 75 % dospelých Američanov tvrdí, že uprednostňuje pitie alkoholu počas tenisového zápasu naživo, zatiaľ čo 76 % uhasí svoj smäd po pive pri sledovaní golfového zápasu naživo.

https://giphy.com/gifs/reactiongifs-5MF3lxJHmHHAQ

Ani slovenská populácia nie je výnimkou. Priemerná ročná spotreba čistého alkoholu u ľudí nad 14 rokov je na Slovensku 12 litrov vrátane abstinujúcich. Čo je o 1,3 litra viac ako celoeurópsky priemer. Podľa štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat míňame 2,5 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti práve na alkohol. Alkohol a tabakové výrobky nás v priemere stoja 6% rodinného rozpočtu.

Štúdia príšer

1939

Logopedický experiment psychológa Dr. Wendella Johnsona, ktorý jeho súčasníci vhodne označili za „Štúdiu príšer“, bol najprv držaný v tajnosti pre prípad, že by poškodil jeho profesionálnu reputáciu.

Postgraduálna študentka Mary Tudorová uskutočnila experiment pod Johnsonovým dohľadom.

Dvadsaťdva osirelých detí, z ktorých desať malo problémy s koktaním, bolo rozdelených do dvoch skupín, pričom každá obsahovala zmes detí s poruchami reči a bez nich. Jedna zo skupín dostala pozitívnu, povzbudzujúcu spätnú väzbu o ich verbálnej komunikácii, zatiaľ čo druhá bola úplne znevažovaná pre ich – niekedy neexistujúce – problémy s rečou.

Táto šesťmesačná štúdia mala veľký vplyv dokonca aj na tých, ktorí predtým nemali žiadne problémy s rozprávaním, v dôsledku čoho boli niektorí neistí a uzavretí. V roku 2007 získalo sedem detí od štátu Iowa dokopy 1,2 milióna dolárov, za celoživotné psychické a emocionálne jazvy spôsobené šesťmesačným trápením počas experimentu na univerzite v Iowe.

Opičie drogové testy

1969

V roku 1969 sa uskutočnil pokus na zvieratách za účelom sledovania účinkov užívania drog a závislosti. Experiment zisťoval, či sa opice stanú závislými na drogách a v dôsledku toho si budú sami podávať drogy, aby pokračovali v zneužívaní drog. Nevedomým primátom podávali drogy, vrátane kokaínu, amfetamínov, morfínu, LSD a alkoholu.

Opice sa stali závislými na drogách, boli pre seba nebezpečné a nakoniec zomreli. Výskumníci zistili, že mnohé biologické črty opíc boli podobné ľudským, a výsledky naznačujú, že jedným z hlavných dôvodov zneužívania drog, je psychická závislosť.

Tento experiment je veľmi neetický a krutý, pretože spôsobil zvieratám úzkosť, opice trpeli bolesťami a nakoniec zomreli.

Na základe tohto výskumu vedci tvrdili, že preukázali súvislosť medzi zneužívaním drog a psychickou závislosťou.

Pokusy na opiciach neboli vedecky prospešné z viacerých dôvodov, jeden z nich je, že zvieratá nie sú schopné požívať drogy vo vonkajšom svete, pokiaľ na to nie sú vycvičené ľuďmi.

Tento experiment tiež nie je prospešný, pretože okrem zistenia, že ľudské správanie a opice so zneužívaním drog sú podobné, neospravedlňuje to, čomu boli zvieratá vystavené.

UCLA experiment s liekmi na schizofréniu

1983 – 1994

Od roku 1983 psychológ Keith H. Nuechterlein a psychiater Michael Gitlin z UCLA Medical Center začali kontroverznú štúdiu duševných procesov schizofrénie.

Išlo o experimenty na pacientoch trpiacich schizofréniou, ktoré mali odhaliť vývoj ich choroby po vysadení potrebných liekov.

Všetci pacienti podpísali informovaný súhlas, v ktorom uviedli, že chápu, že v experimente sa ich stav môže „zlepšiť, zhoršiť alebo zostať nezmenený“.

23 z 50 pacientov liečených na schizofréniu utrpelo po vysadení lieku ťažké recidívy. Niekoľko pacientov malo viac ako jeden závažný relaps vrátane halucinácií a paranoje.

Nebolo im povedané, aké závažné môžu byť ich recidívy, vrátane možnosti trpieť čoraz závažnejšími príznakmi, a mnoho ďalšieho.

Rodiny dvoch pacientov podali sťažnosti na experiment federálnej vláde. Jeden z pacientov, Antonio Lamadrid, bývalý študent UCLA, spáchal samovraždu. Druhý, Gregory Aller, odišiel z vysokej školy a vyhrážal sa, že zabije svojich rodičov.

Rodiny štyroch pacientov v štúdii UCLA v rozhovoroch uviedli, že ak by im bolo povedané o očakávanom poškodení, nikdy by účasť nedovolili. Povedali, že boli vedení k presvedčeniu, že cieľom programu je ponúknuť vysokokvalitnú liečbu, ako aj výskum.

Albert Bandura a bábika Bobo

1961, 1963

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa psychológ Albert Bandura zo Stanfordskej univerzity pokúsil ukázať, že správanie – v tomto prípade násilné správanie – sa dá naučiť pozorovaním odmeny a trestu.

K tomu potreboval 72 škôlkarov spolu s veľkou, nafukovacou hračkou, známou ako bábika Bobo. Detská zostava spočívala z 36 chlapcov a 36 dievčat. Ich priemerný vek bol 4 a pol roka.

Prinútil podskupinu detí, aby približne desať minút sledovali dospelého, ako násilne bije a slovne týra hračku. Bandura znepokojivo zistil, že z dvoch tuctov detí, ktoré boli svedkami tohto prejavu, bolo v mnohých prípadoch toto správanie napodobňované.

Keď dospelý odišiel a deti zostali v izbe s bábikou Bobo samé, začali byť voči bábike verbálne a fyzicky agresívne, a útočili na ňu s takou intenzitou, ktorá bola veľmi desivá, aj vzhľadom na nízky vek detí.

V roku 1963 Bandura uskutočnil ďalší experiment s bábikou Bobo, ktorý priniesol podobné výsledky. Psychologický výskum sa však odvtedy dostal pod paľbu z etických dôvodov, keďže jeho subjekty boli v podstate vycvičené, aby konali agresívne – s možnými dlhodobými následkami.

Niektorým ľuďom netrvá dlho, kým sa rozhodnú. Iní si na „problematiku“ vyhradia určité časové pásmo – deň, týždeň, mesiac alebo dokonca rok.

Keď sme boli deti, tak za nás rozhodovali rodičia. Neskôr sme boli schopní vysloviť ortieľ aj sami, i keď nedostatok životných skúsenosti v nás mohol vzbudiť neistotu. Teraz, keď sme už dospelí a žijeme plnohodnotný život, mali by sme sa rozhodovať omnoho jednoduchšie. Tak, kde je teda problém?

Venujeme príliš veľa pozornosti nepodstatným veciam

Rozhodnutia určitým spôsobom menia náš život. Vždy, keď dostaneme informáciu, ktorá spustí proces rozhodovania, tak náš mozog začne pracovať. Staviame sa na rázcestie. K dispozícii máme niekoľko možností, no so značnou prekážkou, ktorou sú emócie. Mozog funguje veľmi prosto. Ak sme hladní, tak sa ideme najesť. Ak sme unavení, tak je riešením spánok.

Problém nastáva v prípade, ak naše rozhodnutie ovplyvňuje život niekoho druhého. Prípadne, ak je medzi možnosťami minimálny rozdiel. Štúdiou sa zistilo, že ľudia sa dokážu rýchlejšie rozhodnúť vtedy, keď je pri druhej možnosti výrazne viac negatív. Rýchlejšie si vyberieme, či pôjdeme na dovolenku do Chorvátska, ktorá stoji 600 eur alebo do Dubaja, ktorý stojí niekoľkonásobne viac.

Vedci dospeli k záveru, že ak účastníkom štúdie predložia ich obľúbene a neobľubené jedlo, tak výber je nekompromisný a rýchly. Zvrat nastal vtedy, keď pred nich pristali dve jedla, na ktoré mali chuť. Z racionálneho hľadiska by respondenti nemali príliš dlho uvažovať nad tým, čo budú jesť, pretože z oboch jedál budú mať rovnaký pôžitok. Realita sa však líšila od teórie.

V ďalšej štúdii odborníci rozdelili účastníkov na dve skupiny. V prvej mali na rozhodovanie neobmedzený čas a v druhej sa museli rozhodovať pod časovým nátlakom. Zo štúdie vyplýva, že čím rýchlejšie sa rozhodujeme (a teda nedávame priestor emóciám), tým lepšie a efektívnejšie rozhodnutia vykonávame. 

Modely rozhodovania

Ľudia prichádzajú k rozhodnutiam rôznymi spôsobmi. Odborníci naznačujú, že existujú aspoň 3 modely rozhodovania, ktoré možno kombinovať tak, aby sme razili cestu k úspechu.

• Racionálne rozhodovanie
• Rozhodovanie založené na prehľade
• Rozhodovanie založené na experimentoch

Model racionálneho rozhodovania

Racionálne rozhodovanie sa nie je bežné v súkromnom živote. Zväčša sme ovplyvňovaní rôznymi faktormi, a preto ide racionalita do úzadia. Ide však o model, ktorý je lineárny, logický, nenáročný a interaktívny. V tomto prípade sa zameriavame na fakty, ktoré sú smerodajné. Spíšeme si všetky ,,pre“ a „proti“, definujeme si ciele, vymedzíme alternatívy a možné dôsledky.

Model založený na prehľade

Rozhodnutia sú motivované vizualizáciou. Zvyčajne sa používa pri kreatívnom hľadaní riešenia. Prítomná je túžba vybrať to najlepšie riešenie. Tento model sa používa, keď riešenie nie je jednoznačné. Najskôr zhromažďujeme informácie a postrehy o probléme. Ďalšou fázou je hľadanie originálneho riešenia, ktoré prinesie nový uhol pohľadu. Poslednou fázou je overenie toho, či naše riešenie je aplikovateľné do praxe.

Model založený na experimentoch

V tomto prípade vypneme svoju myseľ a začneme konať. Skúšame všetky možnosti, ktoré by mohli fungovať až dokým nenájdeme tú správnu. V skutku môže tento proces spôsobiť aj to, že natrafíme na nové možnosti. Niekedy však príde riešenie až po tom, čo sa začneme činiť.

Leto neskončilo a blížia sa ďalšie vlny horúčav, ktoré dávajú zabrať nielen nášmu ľudskému organizmu. Zistite, ako sa na ne uprostred historicky horúceho leta pripraviť a aspoň čiastočne eliminovať záťaž. Vysoké teploty v niektorých oblastiach naďalej stúpajú, čo vyvoláva rozšírené obavy verejnej bezpečnosti z extrémneho tepla. Odborníci tvrdia, že budú s otepľovaním planéty pravdepodobne len častejšie a intenzívnejšie.  Hlavne ľudia, ktorí strávili väčšinu svojho života v miernom podnebí majú problém vyrovnať  sa z nadchádzajúcou zmenou. Musíme sa nielen pripraviť na vlnu horúčav, ale aj podniknúť kroky na prispôsobenie sa meniacemu prostrediu.

Často meňte filter na klimatizácii

Anthony Perera, zakladateľ a hlavný riaditeľ pre rast spoločnosti Air Pros USA, ktorá sa zaoberá opravami a servisom vykurovania, ventilácie a klimatizácie (HVAC), hovorí pre Inverse.com: „Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré hovoríme zákazníkom, je pravidelná výmena filtra na ich klimatizačnej jednotke. Štandardné odporúčanie je 2 až 3 mesiace s dobrým HEPA filtrom. Ak používate klimatizačnú jednotku denne, filter vymieňajte častejšie. Bezprostredne po letnej búrke, čo vašej klimatizácii zjednoduší chladenie domova.“

Počas dňa zatiahnuté žalúzie i závesy, investujte do zatemňovacích roliet

Žalúzie ponechajte zatiahnuté počas dňa hlavne od 10-tej  do 16-tej hodiny.  Čím menej slnečného svetla do vášho domova prenikne, tým bude teplota v miestnostiach aj účet za energie nižší. Obzvlášť užitočné môžu byť zatemňovacie rolety, ktoré blokujú svetlo úplne. Tie drahšie sú vyrobené z kvalitnejšieho materiálu, čím sa nezvyšuje teplota ani na oknách a sklenených okenných plochách.

Na noc otvorte okná

Ak žijete v oblasti, kde je v noci chladnejšie, otváranie okien v noci udrží tepelnú hmotu vášho domu chladnú dlhšie. Inštalácia okenných sietí je však nevyhnutnosťou. Týmto spôsobom môžete udržiavať svoj domov chladný, ale zároveň sa chránite od nepríjemného hmyzu.  Skúste tiež krížové vetranie, ktoré pomôže udržať váš domov prirodzene chladný. Nechajte na oboch stranách budovy otvorené okná dokorán,  čo umožňuje vetru tlačiť chladný vzduch do domu a vytláčať teplý vzduch cez okno na druhej strane budovy.

Pite veľa vody

Počas extrémnych horúčav môže vaše telo veľmi rýchlo strácať tekutiny, čo vedie k dehydratácii. Srdce musí pri vystavení zvýšenému teplu pracovať rýchlejšie, pretože vaše telo musí pumpovať viac krvi pre udržanie nepretržitého odparovania cez pokožku. Odborníci odporúčajú piť primárne minerálnu vodu, pretože ľudské telo stráca veľa tekutín a následne aj minerály. Ak pracujete v horúčave, stanovte si dôležité pravidlo – vypite 1 pohár vody každých 15 až 20 minút. Pitie v kratších intervaloch je efektívnejšie ako vypiť veľké množstvo vody naraz.

Ako sa schladiť?

Vo všeobecnosti by mali byť vonkajšie aktivity obmedzené pre riziku možného úpalu, ak teplota presiahne 32 stupňov. Nie každý má však možnosť zostať vo vnútri. Tu je niekoľko tipov, ako eliminovať možné riziká:

• Zostaňte hydratovaní pravidelným pitím nesladenej vody a dbajte na pravidelné prestávky
• Nepite príliš ľadové nápoje – organizmus musí vynaložiť ďalšiu energiu na ich ochladenie
• Vyhnite sa nápojom s vysokým obsahom cukru a kofeínu (energetické nápoje, káva)
• Voľte zelený čaj
• Obmedzte alkohol na minimum
• Fyzicky najnáročnejšiu prácu robte skoro ráno, keď sú teploty nižšie
• Ak nemáte možnosť tienenia, zvážte relatívne lacné možnosti vonkajšieho vetrania ako sú prenosné ventilátory alebo vodnú hmlu
• Venujte pozornosť príznakom úpalu, ktorými sú silné potenie, kŕče, slabosť, bolesť hlavy a závraty. Tiež môže spôsobiť poškodenie orgánov alebo smrť, ak nie je okamžite poskytnutá lekárska pomoc.

Čo ešte môžem urobiť, ak sa zdržiavam vonku?

Celkovo je pobyt vo vašom klimatizovanom dome najbezpečnejším miestom na pobyt počas vlny extrémneho tepla. To platí najmä pre deti mladšie ako štyri roky a starších ľudí nad 65 rokov, pretože sú vystavení vyššiemu riziku chorôb súvisiacich s teplom. Ak však musíte ísť von, tu je niekoľko ďalších spôsobov, ako zostať v bezpečí a v pohodlí, keď teplota stúpa:

• Noste voľné, svetlé a ľahké bavlnené oblečenie alebo oblečenie odvádzajúce vlhkosť, aby ste sa ochladili.
• Ak chcete cvičiť vonku, urobte to skoro ráno alebo hodinu pred západom slnka – vyhnite sa namáhavej aktivite medzi 11:00 a 16:00, keď sú teploty najvyššie.
• Dajte si studenú sprchu alebo kúpeľ.
• Môžete tiež umiestniť ľadové obklady na hlavu a podpazušie, aby ste znížili teplotu.
• Nikdy nenechávajte deti alebo domáce zvieratá v zaparkovanom aute, a to ani s otvorenými oknami. Teplota vo vnútri sa môže v priebehu niekoľkých minút zvýšiť na nebezpečnú úroveň.

Zdroj: www.insider.com, www.washingtonpost.com, www.inverse.com

Pred výkyvmi mesačných teplôt na Mesiaci sa astronauti chránia skafandrom. Čo by ste však povedali na jaskyne, v ktorých je príjemných 17 stupňov?

Za teplotné rozdiely môže orbitálny sklon

Teploty na Mesiaci sú počas dňa extrémne odlišné. Kým niektoré časti sa ráno zahrievajú až na 127 stupňov Celzia, v noci dosahujú rovnaké, avšak mínusové hodnoty. Preto sa nedá hovoriť o tom, že by sa na Mesiaci striedali ročné obdobia. Všetko to závisí od orbitálneho sklonu. Ide o sklon obežnej dráhy objektu okolo nebeského telesa. Napríklad naša Zem je na osi naklonená približne o 23,5 stupňa. Keď obieha okolo Slnka, rôzne časti planéty sa zahrievajú odlišne. Mesiac je so sklonom 1,54 prakticky vzpriamený, takže uňho sezónne zmeny nehrozia.

V novej štúdii výskumníci analyzovali teploty vo valcovej jame hlbokej asi 100 metrov v Mori pokoja – blízko mesačného rovníka. Zistenia tímu odhalili, že hoci je dno jamy osvetlené na mesačné poludnie, je to pravdepodobne najteplejšie miesto na celom povrchu nášho prirodzeného satelitu. Nameraná teplota dosiahla približne 149 °C.

Plánovanie misie na Mesiac však starostlivo rieši aj tento problém. Dôležitú rolu zohráva načasovanie. Astronauti majú nastavené pristátie v čase úsvitu, aby sa zabezpečilo, že sa povrch nestihne úplne zohriať na svoju dennú teplotu.

Čo astronautom umožňuje bezpečný pohyb po Mesiaci?

Ako sa kozmonauti vyrovnávajú s mesačnými teplotami? Teplo sa môže prenášať tromi spôsobmi a na Mesiaci sú možné len dva. Prvým je žiarenie, prenáša sa priamo zo Slnka, ale aj z odrazu Slnka na povrchu.

Druhým je vedenie z priameho kontaktu ich nôh so zemou. Našťastie sa preukázalo, že mesačný povrch nie je efektívnym tepelným vodičom. Navyše, topánky astronautov chráni izolácia, čo ešte viac spomaľuje vedenie.

Skafandre odrážajú takmer 90 % svetla, ktoré sa k nim dostane, takže sa na nich prenesie len zlomok tepla. Tvorí ich až 20 vrstiev na ochranu pred teplom, chladom, tlakom a škrabancami. Použité sú  moderné materiály ako hliník, Mylar, nylon a teflón. Okrem toho majú skafandre rukavice a čižmy prispôsobené na ohýbanie končatinami. Pozlátené prilby zase slúžia na ochranu pred slnečnými lúčmi.

Termokamera odhalila zaujímavé miesta

Výpravu na Mesiaci však ohrozujú ďalšie nebezpečenstvá. Solárny vietor dokáže ohýbať magnetosféru a spôsobiť odhalenie našej prirodzenej družice. V takom prípade Mesiac ohrozujú negatívne nabité častice, ktoré môžu poškodiť elektroniku. Niekoľko astronautov misií Apollo potvrdilo, že aj so zavretými očami dokázali vnímať záblesky svetla. Kvôli tomu si tieto lúče vyslúžili prezývku „Astronautovo oko“.

Okrem skúmania Mesiaca je teda dôležité, aby boli kozmonauti vystavení čo najnižšiemu riziku. Lunárni vedci sú presvedčení, že sa im podarilo objaviť miesta, ktoré by posádku ochránili pred nástrahami vesmíru. Analyzovali 200 jám s teplotou 17 stupňov Celzia, ideálnou na to, aby sa ľudia ukryli pred mesačnými teplotami.

„Prežiť lunárnu noc je neuveriteľne ťažké, pretože si to vyžaduje veľa energie, ale pobyt v týchto jamách a jaskyniach túto požiadavku takmer úplne odstraňuje,“ objasňuje autor výskumu, Thomas Horvath.

Je to objav, ktorému sa vedci venovali viac ako desať rokov. Prvú jamu na mesačnom povrchu objavila v roku 2009 orbitálna sonda Kaguya od Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Tentoraz bezpečné miesta vyhľadávala NASA. Nález je prácou termokamery na robotickej sonde Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO).

Teoretická rovina ostáva nemenná

Z 200 objavených jám majú dve až tri previsy, ktoré vedú do jaskyne. Ďalších 16 ukrýva priechody do zrútených lávových rúr. Na Zemi sa lávové trubice a lávové jaskyne nachádzajú blízko povrchu vo vulkanických oblastiach – najmä jaskyňa Kazumura na Havaji a La Cueva del Viento na Tenerife.

Proces sa odohral pred miliardami rokov, keď masívne sopečné udalosti na Mesiaci vytvorili slávne tmavé lávové polia na mesačnom povrchu. „Tieto jamy sa pravdepodobne vytvorili v dôsledku malých nárazov, ktoré prerazili dieru do stropu lávovej rúry, alebo seizmickej aktivity oslabujúcej strop,“ povedal Horvath.

Je otázne, či pre nás existuje budúcnosť, v ktorej by sme bývali na Mesiaci a žili v jaskyniach. Vedci sa musia popasovať s ďalšími výzvami na vytvorenie akéhokoľvek druhu dlhodobého ľudského pobytu – vrátane pestovania potravy a poskytovania dostatku kyslíka. Čo sa týka misií, NASA objasnila, že nemá žiadne okamžité plány na zriadenie základného tábora alebo obydlia.

Zdroje: www.forbes.com, www.livescience.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pexels.com

Vertikálna farma nie je pre veľkomestá novinkou. Hlavným zámerom je zlepšenie zdravia a udržateľnosti, no nesmieme zabúdať aj na celkové skrášlenie betónovej džungle.

Udržateľnosť a poľnohospodárstvo

Náš svet každým dňom rastie viac a viac, rozvíja sa. S rozširovaním miest ubúda priestor, hlavne čo sa týka zelene. Vertikálne pestovanie je preto populárnou technikou starostlivosti o rastliny. Samotná myšlienka sa viaže k jednému zo starovekých divov sveta, Semiradiným visutým záhradám. Ich impozantný výzor nanešťastie po sebe zanechal iba dobové nákresy. Prvenstvo za moderný koncept tohto zavlažovacieho systému patrí Dicksonovi Despommierovi. Nápad sa spočiatku mnohým nezdal ako praktické riešenie. Dnes však vertikálne farmy nájdeme po celom svete.

Plodiny sa pestujú v kontrolovanom prostredí, aby bol výsledný zber čo najúspešnejší. Každý parameter ovplyvňujúci rast je dôkladne monitorovaný a prispôsobený ich potrebám. Technológia má navyše potenciál vyriešiť jeden z najzávažnejších problémov – zabezpečenie potravy. Tieto vertikálne farmy sú najviac vyhľadávané v husto obývaných oblastiach. Vďaka svojej praktickosti dodávajú čerstvé, zdravé potraviny miliónom ľudí po celý rok, bez ohľadu na poveternostné podmienky.

Pokiaľ ide o superlatívy, Dubaj ich má viac než dosť. Najnovšie k nemu pribudla najväčšia vertikálna farma na svete. Spoločnosti Crop One Holdings a Emirates Flight Catering tento týždeň oznámili, že sa farma Emirates Crop One dostala do plnej prevádzky.

Miliónový projekt

Skrátene ECO 1, závod má kapacitu vyprodukovať ročne vyše 900 ton listovej zeleniny. Rozprestiera sa na ploche 30 650 m² a nachádza sa neďaleko medzinárodného letiska Al Maktoum. Na efektívnejšie využitie vody využíva uzavretý systém, ktorý cirkuluje vodu cez rastliny. Voda sa počas zavlažovacieho procesu vyparuje a recykluje sa do systému. Ročne sa tak ušetrí 250 miliónov litrov vody v porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom.

Crop One je vertikálna farmárska firma, ktorá si zakladá na udržateľnosti pomocou inovatívnych systémov. V roku 2018 podpísala s palubnou stravovacou službou Emirates Flight Catering zmluvu na zahájenie podniku. Spoločný projekt ich vyšiel na 40 miliónov dolárov.

Z farmy rovno na tanier

V rámci faktu, že ECO 1 spotrebuje o 95% menej vody oproti bežným poliam, nepoľavuje ani v produkcii. Obe spoločnosti zaručujú denný výdaj troch ton listovej zeleniny. Od konca mesiaca si preto cestujúci na palube vychutnajú čerstvý šalát, rukolu či špenát.

„Toto nové zariadenie slúži ako model toho, čo je možné na celom svete,“ vyjadril sa generálny riaditeľ Crop One, Craig Ratajczyk.

Miestni obyvatelia Spojených arabských emirátov si budú môcť produkty kúpiť v obchodoch pod značkou Bustanica. Zelenina nevyžaduje žiadne ďalšie umývanie a pestuje sa bez pesticídov, herbicídov alebo chemikálií.

Prospešné pre vás aj pre prírodu

Vertikálne farmárčenie nemusí byť iba podnikovou záležitosťou. Samotná farma plní estetickú aj funkčnú úlohu. Skrášliť si tak môžete vlastné bývanie alebo dodáte rastlinám zmysel vo vašom pracovnom prostredí.

Z vertikálneho pestovania teda dokážete ťažiť aj vy. Rastliny pôsobia proti respiračným ochoreniam a zlepšujú kardiovaskulárne problémy tým, že produkujú kyslík a čistia vzduch. Takisto sa vďaka zvýšenej vlhkosti zvlhčuje hrdlo, preto by vás nemal prekvapiť náhly suchý kašeľ. Pokiaľ ide o duševné zdravie, poskytujú pocit relaxácie a zlepšujú koncentráciu.

Nemenej dôležitý je pozitívny enviromentálny dopad. Cieľom je prispieť k zlepšeniu kvality životného prostredia, keďže ho ovplyvňuje každé vaše rozhodnutie.

• Chladiaci účinok

Vertikálne záhrady znižujú teplotu vo vnútri budovy až o päť stupňov, čo znamená, že ušetríte za klimatizáciu.

• Nižšia hluková záťaž

Rastliny sú schopné pohltiť 50% mestského hluku. Je možné znížiť ho až o 10 decibelov, pomôže to k zlepšeniu kvality spánku.

• Zvýšená biodiverzita

Zeleň vo vertikálnej záhrade podporuje biotop pre vtáky, motýle a hmyz. Najmä v mestskom prostredí tento architektonický prvok šetrí miesto a zároveň je verný svojmu účelu.

Zdroje: www.interestinengineering.com, www.techcrunch.com

Zdroj titulnej fotografie: pinterest.com

Prvá generácia Amaroku je úspešná na mnohých kontinentoch a predalo sa z nej vyše 800 000 exemplárov. Teraz nadišiel na druhú generáciu a zásadné vylepšenia.

Čakali sme dlho, no dočkali sme sa a naša radosť nemá konca-kraja. Nový Volkswagen Amarok sa stal oficiálnou záležitosťou a svoje klady dosvedčuje už teraz tým, že množstvo svojich komponentov prepožičal aj inej pick-upovej legende, Fordu Ranger.

Ťažko by ste si však tieto autá medzi sebou pomýlili, pretože na prvý pohľad len ťažko nachádzať podobnosti. Majú vlastne spoločne iba to, že ide o rozmerné pick-upy.

Predná aj zadná časť týchto vozidiel sa od seba výrazne líšia a nebudeme sa vôbec diviť, keď sa zákazníci budú rozhodovať práve pre Volkswagen s ohľadom na jeho nesporné kvality známe z prvej generácie a pre povesť koncernu ako takého.

Úctyhodné rozmery

Nový Volkswagen Amarok meria 5,35 metra, čo znamená, že v porovnaní s predchádzajúcou generáciou narástol takmer o 10 centimetrov. Jeho šírka so zrkadlami je 2 204 mm ma výška 1 888 mm.

Výrazne sa zväčšil aj rázvor – tu si novinka polepšila medzigeneračne o až 173 milimetrov na hodnotu 3 270 milimetrov, čo je pre ľudí, ktorí doteraz jazdili len bežné osobné automobily, skoro neuveriteľná hodnota. Je pritom možné predpokladať, že nový Amarok sa bude páčiť práve im – hoci už budú mať častejšie problémy s parkovaním na štandardných parkovacích miestach.

Nová generácia Amaroku dostala väčšie rozmery aj upravené proporcie, čím poskytla viac priestoru vo vnútri hlavne na zadnom rade sedadiel. Kratšie previsy karosérie sa zasa podieľajú na ešte lepších jazdných vlastnostiach v teréne, no aj pri takom obyčajnom vjazde do podzemnej garáže nákupného centra. Nájazdové uhly sú vskutku pôsobivé: predný 29 stupňov, zadný 21 stupňov, prejazdový medzi nápravami 21 stupňov.

Zlepšila sa aj brodivosť, a to až o 30 cm v porovnaní s predchodcom, vo finálne sa tak Amarok dokáže brodiť v hĺbke až 80 cm.

Interiér s vysokým koncernovým štandardom

Interiér nového Amaroku má už veľmi blízko k SUV. Po „dodávkovom interiéri“ zdanlivo niet stopy.

Všimnite si krásne tvarovanú palubnú dosku, moderný sofistikovaný volant a šikovnú páku automatickej prevodovky, ktorá slúži aj ako madlo na pohodlné uloženie dlane.

V interiéri nájdete hneď dve rozmerné farebné obrazovky. Prvým je virtuálny kokpit, ktorý môže mať podľa verzie výbavy uhlopriečku 8 alebo 12 palcov.

Druhým je dotykový displej v podobe tabletu orientovaný na výšku, vďaka ktorému zvládnete ovládať celý multimediálny systém s navigáciou a rozšírenou konektivitou k smartfónom. K dispozícii bude aj niekoľko užitočných fyzických tlačidiel a ovládačov, takže moderný minimalizmus tu nie je na úkor ergonómii a funkcii. S ich pomocou môžete upraviť hlasitosť médií alebo nastavenia pohonu všetkých kolies.

Vo verziách PanAmericana a Aventura je štandardnou výbavou prémiový audiosystém Harman Kardon a kožená palubná doska s kontrastným prešívaním. V druhom rade sedadiel sa odvezú tri dospelé osoby, no to hlavné je až za nimi – obrovský nákladný priestor.

Predný nárazník je v závislosti od stupňa výbavy buď členený horizontálne alebo je tvarovaný do písmena X, čo je charakteristickým znakom stupňov výbavy PanAmericana a Aventura. Na želanie sú k dispozícii svetlá s Full LED technikou, a to predovšetkým v dvoch rovnocenných najvyšších stupňoch výbavy.

Nižšie stupne výbav majú názvy Amarok, Life a Style.

Úžitkovosť rovnocenná s komfortom

Nákladný priestor ponúka skutočne veľa priestoru. Výrobca uvádza, že v nákladovom boxe medzi podbehmi je dostatok miesta pre priečne uloženie europalety a vo verzii s jednou kabínou možno naložiť aj dve takto umiestnené europalety.

Užitočné zaťaženie Amaroku sa zvýšilo o 160 kg a po novom je 1,16 tony. Nákladový box je možné zabezpečiť pomocou elektricky ovládanej rolety, ktorú možno otvárať a zatvárať na diaľku pomocou diaľkového ovládača.

Motorizácie nového Amaroku: najviac zaujme vznetový 6-valec

Základná ponuka v našom regióne bude 2.0 TDI (125 kW, 405 Nm) so 6° manuálom alebo 6° automatikou. Nebude chýbať ani zapínateľný pohon všetkých kolies. Výkonnejší vznetový dvojliter so 150 kW a krútiacim momentom na úrovni 500 Nm bude dodávaný výhradne s 10-stupňovým automatom a pohonom 4MOTION.

Najvýkonnejší naftový motor bude 3.0 TDI V6 s výkonom 177 kW a 600 Nm krútiaceho momentu, pričom najsilnejšou (a jedinou) benzínovou motorizáciou je 2,3 TSI 222 kW a 450 Nm. Oba tieto najsilnejšie agregáty sú konfigurované s 10-stupňovou automatickou prevodovkou a pohonom všetkých kolies 4MOTION.

Predaje nového Volkswagenu Amarok sa pustia ešte koncom tohto roka a úprimne sa nevieme dočkať, keď sa posadíme sa za jeho volant a vyrazíme s ním na cesty-necesty.

Ak váš manžel/priateľ alebo manželka/priateľka trpí depresiou, môžete sa cítiť bezmocní, no existujú spôsoby, ako môžete depresívneho partnera podporiť.

Môžete sa cítiť zmätení, frustrovaní a ohromení. Tiež môžete mať pocit, že každý váš pokus „pomôcť“ vášmu partnerovi je buď odmietnutý, alebo, čo je horšie, ignorovaný. Môžete sa dokonca nejakým spôsobom začať cítiť zodpovední za depresiu svojho partnera. Nie ste v tom sami.

Depresia je izolovaná choroba, ktorá môže negatívne ovplyvniť vzťahy a zanechať blízkych v pocite bezmocnosti a strachu.

Nálada pri depresii sa často opisuje ako smutná, beznádejná, alebo skľúčená, ale môže zahŕňať aj pretrvávajúci hnev. Časté sú výbuchy hnevu a obviňovanie druhých. Sociálna stiahnutosť a nedostatok záujmu alebo potešenia sú medzi depresívnymi ľuďmi bežné.

Všetky tieto faktory môžu sťažiť vedieť, ako pomôcť depresívnemu partnerovi. Vaša podpora je však dôležitá. Depresiu svojho partnera nevyliečite, ale môžete mu pomôcť na ceste k uzdraveniu.

Príznaky depresie

Podstatnou črtou depresívnej poruchy je obdobie najmenej dvoch týždňov, počas ktorého je buď depresívna nálada alebo strata záujmu či potešenia.

Depresia môže zahŕňať nasledujúce príznaky:

• Pocity smútku, plaču alebo beznádeje
• Zmena chuti do jedla (vrátane prírastku alebo straty hmotnosti)
• Poruchy spánku (príliš veľa alebo príliš málo spánku)
• Strata záujmu alebo potešenia z bežných činností
• Únava
• Úzkosť alebo nepokoj
• Výbuchy hnevu
• Pocity bezcennosti alebo viny
• Problémy s myslením, koncentráciou alebo rozhodovaním
• Časté myšlienky na smrť, vrátane myšlienok na samovraždu

Prvým dôležitým krokom pri pomoci partnerovi je pochopiť chorobu. Príznaky depresie sa môžu časom meniť. O depresii si môžete prečítať a ďalšie informácie konzultovať s odborníkom, no najlepší spôsob, pre pochopenie, ako váš partner prežíva depresiu, je klásť otvorené otázky a byť empatickým poslucháčom.

Buďte tam pre svojho partnera

Možno sa vám zdá, že najlepším spôsobom, ako pomôcť, je nájsť najlepšiu dostupnú liečbu, nájsť podporné skupiny alebo sa porozprávať s inými ľuďmi, ktorí bojujú s depresiou, aby ste zistili, čo „funguje“.

Často najlepšia vec, ktorú môžete urobiť, je práve venovať svojmu partnerovi čas a pozornosť. Stačí, keď budete sedieť a počúvať. Môžete držať svojho partnera za ruku, ponúknuť mu objatie a byť dobrý poslucháč. Môžete odpovedať povzbudivými vyhláseniami:

• „Povedz mi, s čím môžem pomôcť.“
• „Si pre mňa dôležitý.“
• „Som tu pre teba.“
• „Spolu to zvládneme.“

TIPY ako partnerovi pomôcť

Pretože depresia môže vyčerpať energiu človeka a ovplyvniť spánok aj chuť do jedla, môže byť pre depresívnych ľudí ťažké robiť zdravé rozhodnutia. Môžete pomôcť aj týmito vecami:

• Zamerajte sa na zdravé stravovanie –  Zapojte svojho partnera do plánovania jedálnička a spoločného varenia zdravých jedál, aby ste podporili lepší výber potravín.

• Cvičte spolu. Každodenné cvičenie môže zlepšiť vašu náladu. Naplánujte si každodennú prechádzku, jazdu na bicykli, alebo inú športovú aktivitu, ktorú máte radi.

• Vytvorte prostredie a časové rozvrhy s nízkym stresom. Rutiny môžu pomôcť ľuďom s depresiou cítiť sa lepšie a pod kontrolou. Zvážte vytvorenie denného plánu na zvládnutie jedla, domácich prác a ďalších aktivít.

• Robte si spoločné plány. Depresia môže spôsobiť stratu záujmu o príjemné aktivity. Práve kvôli tomu sa depresívni ľudia niekedy vyhýbajú sociálnym interakciám. Urobte si pravidelné rande do kina, choďte na túru alebo si zahrajte spoločenské hry.

• Poskytnite pozitívnu energiu a slová. Keď sa ľudia cítia beznádejne, majú tendenciu tvrdo sa posudzovať. Nezabudnite poukázať na silné stránky vášho partnera a oblasti zlepšenia, aby ste mu pomohli vidieť pokrok.

• Zamerajte sa na malé ciele. Keď je niekto v ťažkej depresii, dokonca aj vstávanie z postele môže pôsobiť ako monumentálna úloha. Svojmu partnerovi môžete pomôcť stanovením malých cieľov a každodenných úspechov. Rozdelenie väčších úloh (napríklad žiadosť o nové pracovné miesto) na menšie úlohy (aktualizácia životopisu, napísanie motivačného listu, prehľad dostupných voľných miest) môže pomôcť vášmu partnerovi urobiť malé kroky smerom k úspechu.

Nezabudnite na seba!

Vyrovnať sa s depresiou iného človeka môže byť veľmi stresujúce. Je v poriadku dopriať si nejaký čas pre seba. Starostlivosť o seba nie je sebecká. V skutočnosti na tom budete obaja lepšie, ak si vyhradíte čas na ochranu svojej mysle, tela a ducha pomocou návykov ako:

• Zdravá strava
• Cvičenie
• Dostatok spánku
• Účasť na koníčkoch a aktivitách, ktoré máte radi
• Modliť sa alebo meditovať
• Trávenie času v prírode
• Zostať sociálne v spojení s vašou rodinou a priateľmi

Neberte to osobne

Depresia môže spôsobiť, že sa ľudia správajú spôsobom, akým by sa za normálnych okolností, keď sa cítia dobre, nesprávali. Môžu byť nahnevaní, podráždení alebo uzavretí do seba. Možno nemajú záujem ísť von alebo robiť s vami veci ako kedysi. Váš manžel alebo partnerka môže stratiť záujem o sex.

Tieto veci nie sú osobné a neznamenajú, že váš partner sa už o vás nezaujíma. Sú to príznaky choroby, ktorá si vyžaduje liečbu.

• Od októbra 2020 vzrastá počet výrobkov označených ako bezpohlavné, rodovo neutrálne alebo unisex v Spojených štátoch medziročne o 109 percent. (WGSN)
• Podľa vedcov a aktivistov, ktorí diskutujú o rozlišovaní genderového spektra, je najlepšie používať pojem rodovo fluidný, v porovnaní s predtým populárnym označeniam ako androgýnny, unisex a rodovo neutrálny.

https://twitter.com/DeathLetterReds/status/1549628198492639232?ref_src=twsrc%5Etfw

Unisex vs gender-fluid fashion

Unisex oblečenie je oblečenie, ktoré je určené na používanie mužmi aj ženami. Nie je vytvorené len pre jedno pohlavie. Pojem unisex bol prvýkrát použitý v roku 1968 v americkom časopise Life. Unisex a rodovo fluidná móda však nie je to isté.

Rodovo fluidná móda (Gender-fluid fashion) je veľmi nový a aktuálny pojem. A o čom je táto móda? Závisí koho sa opýtate, no nedostanete rovnakú odpoveď. Podľa Nicka Pageta, hlavného analytika spoločnosti WGSN (World Global Style Network), môže byť rodovo premenlivé alebo rodovo inkluzívne oblečenie akékoľvek. Každý kus oblečenia môže byť rodovo odlišný, ak sa tak jeho nositeľ rozhodne. V podstate to nie je rodovo zmiešaná móda obmedzená tradičnou binárnou kategóriou, nerozdeľuje sa na pánsku a dámsku módu.

„Predstava, že oblečenie ako vyjadrenie našej osobnosti patrí k jednému alebo druhému pohlaviu, je sociálny konštrukt, ktorý treba rozobrať.“ Nick Paget

V minulosti bolo unisex oblečenie často farebne aj rodovo neutrálne, zatiaľ čo nová generácia rodovo inkluzívneho oblečenia využíva všetky farby vlajky LGTBQ+. Aj keď stále existuje rodovo inkluzívne oblečenie, ktoré pokračuje v bezfarebnom prístupe, ktorý charakterizoval unisex oblečenie. Rodovo inkluzívne trendy, ktoré sa dostávajú do hlavného prúdu, a ktoré predávajú bežní predajcovia, majú tendenciu byť viacfarebné.

WGSN je globálnou autoritou v oblasti zmien, ktorá využíva odborné predpovede módnych trendov v kombinácii s dátovou vedou.

All the people freaking out about Brad Pitt in a skirt like he didn't wear this in 1999 photo credit #markseliger pic.twitter.com/RyXIAqDsLZ

— samantha ronson (@samantharonson) July 20, 2022

Budúcnosť je premenlivá (VOGUE)

„Čo keby sa každý obliekal, ako sa mu páči?“ pýta sa Mikko Puttonen, expert na rodovú fluiditu

Ako by niektorí povedali, minulosť sa opakuje. V skutočnosti existuje rodovo zmiešaná móda už tisíce rokov. Vedeli ste napríklad, že vysoké podpätky boli pôvodne určené pre mužov. Aj make-up nosili muži aj ženy už v starovekom Egypte a Grécku, 2000 rokov pred Kristom! Avšak počas svojej histórie sme na niektoré veci zabudli a iné stigmatizovali.

V našej nedávnej histórii sa o prienik genderovo neutrálnej módy postupne zaslužíli aj celebrity ako módny návrhár Yves Saint Laurent, ktorý otriasol módnym priemyslom svojím dámskym smokingovým oblekom „Le Smoking“, David Bowie, Grace Jones, Brad Pitt, Jared Leto, Harry Styles a Lil Nas X .

„Popové hviezdy 21. storočia, ktoré „valcujú“ internet svojim rodovo odlišným prejavom, nám ukazujú dve veci: sme pripravení a chceme viac.“ Mikko Puttonen

Generácia Z všetko mení

Generácia Z je veľkým priekopníkom. Zdá sa, že viac ako iná predchádzajúca generácia, spochybňuje normy a zaužívané stereotypy.

Možno ste už aj vy zaznamenali v uliciach obrovský prílev tínedžerov mužského pohlavia v crop topoch, s lakom na nechtoch a s doplnkami v podobe prsteňov a náhrdelníkov. Tento posun v móde si všimli aj dizajnéri a svetové značky, a tak vo svojich kolekciách začali vytvárať unisexové rady. Celosvetovo uznávané značky ako Zara a H&M boli prvé z mnohých, ktoré vydali svoje bezpohlavné rady oblečenia. Odkedy tieto značky priniesli svoje prvé unisex línie, nasledovalo ich mnoho ďalších značiek na trhu.

@twinbrett

Sometimes the “other” section is worth a look! #genderfluidfashion #fashiontiktok #unisexstyle #unisex #fashionlooks #twinbrett #stylingtips

♬ Say It Right – Nelly Furtado