Povzbudený záujem o naše zdravie tiež otvoril brány pre informácie – najmä týkajúce sa stravovania a fitness – ktoré nie sú vždy najspoľahlivejšie. O cvičení pláva toľko informácií, že je niekedy ťažké odlíšiť skutočnosť od mýtu. A bohužiaľ pre mnohých z nás si informácie nevieme overiť tak jednoducho a tieto mýty sú často prezentovaná ako polopravdy.
Prieskum uskutočnený spoločnosťou FitRated sa pýtal 1 000 Američanov na ich aktivity v posilňovni a pýtal sa ich na najčastejšie mýty o zdraví. Aj napriek tomu, že v minulosti sa takéto chyby opakovali a cvičilo sa inak, ukázalo sa, že nie sú tak informovaní, ako si myslia. Od dôležitosti pretrénovania pred tréningom až po bolesť po cvičení. Pripravili sme si pre vás pár mýtov, ktorým sa určite pri vašej fitness ceste vyvarujte.
Strečing pred tréningom
Dôležitosť strečingu pred tréningom je najrozšírenejším mýtom a aspoň 60% respondentov prisudzuje strečingu nadmernú dôležitosť.
Veda o strečingu môže byť pre priemerného človeka trochu mätúca, pretože vyhľadávanie v Googli ukáže niekoľko dosť protichodných informácií. Štúdie preukázali, že hlavnou výhodou strečingu je udržanie alebo zvýšenie rozsahu pohybu kĺbom. Čo prevencia úrazov a zlepšenie výkonu? Veda je o týchto dvoch veciach trochu nerozhodnejšia, niektoré štúdie ukazujú zisky a zlepšenia, iné žiadne a dokonca len niektoré vykazujú nepriaznivé účinky.
Strečing bol historicky predpísaný pre napnuté svaly ako spôsob, ako uvoľniť telo, ale nedávno fitness priemysel zistil, že strečing„ studeného “tela môže mať nepriaznivé účinky. Výskum ukázal, že keď ľudia nútia svoje chladné svaly relaxovať nadmerným rozťahovaním, vytvára nával glukokortikoidov (stresové hormóny), ktoré zaplavujú telo, čo je opačná reakcia, ako sa očakáva od ľudí, ktorí sa snažia uvoľniť stuhnutú oblasť.“
To však neznamená, že skočiť priamo do tréningu je lepšia voľba; namiesto toho udržujte telo pred tréningom rozohriate, ale zmeňte to, z čoho váš pred-tréning pozostáva. Vaša rutina by mala obsahovať kardiovaskulárnu činnosť na zahriatie tela a prekrvenie tela. To môže byť kdekoľvek od 5 do 15 minút, ktoré vedú k minimálnemu poteniu. Po nich by mala nasledovať sekvencia dynamických cvičení na rozprúdenie a natiahnutie rozsahu použitých pohybov v cvičení.
Beh na bežiacom páse zaťažuje kolená menej
Možno si myslíte, že zaznamenávanie kilometrov na bežiacom páse je pre vaše kĺby menej náročné ako behanie na chodníku – ale to nie je pravda a môžeme ich zaradiť ako ďalšie mýty v cvičení.
Toto je aj nie je mýtus. Bežecký pás môže teoreticky poskytnúť lepšie cvičenie ako po chodníku. Vedecká podstata spočíva v tom, že povrch môže pomôcť rozptýliť vertikálne sily tela. Sú zaťažené pri štrajku nohy počas behu, a tak dokážu znížiť dopad na vaše kolená. Veda však preukázala zanedbateľný rozdiel v dopade bežeckého pásu na kolená oproti behu na asfalte. Zatiaľ čo sa bežecký pás môže javiť ako menší dopad na vaše kolená, ukázalo sa, že automatizovaný charakter otočného pásu zvyšuje zaťaženie Achilovej šľachy a ďalších svalov dolných končatín, väzov a šliach.
Muscle Beach, California zdroj: fitclanAk prestanete cvičiť, váš sval sa premení na tuk
Toto je populárny mýtus aj kvôli optickému klamu. Ak prejdem z aktívneho životného štýlu budovania masy k tomu, ako vyzerá alternatívny životný štýl, určite dôjde k zmene tela. Svaly sa zmenšujú a telesný tuk pravdepodobne stúpne v závislosti od stravy. To vedie väčšinu ľudí k presvedčeniu, že ich sval sa v skutočnosti premieňa na tuk. Skutočným príbehom je, že svaly a tuk sú v skutočnosti dva úplne odlišné tkanivové systémy s rôznymi funkciami. Svalové tkanivo je to, čo vám dodáva hmotu a čo neustále spaľuje kalórie. Tukové tkanivo je to, čo vám dáva „veľkosť“ a je miesto, kde sa ukladá prebytočná energia. Aj keď je energia zdieľaná medzi týmito dvoma systémami, svaly a tuk sa nepremieňajú jeden na druhého. Jednoducho sa pohybujú hore a dole v spektre nezávisle a vo väčšine prípadov súčasne.