V kinách sa moc premiéry nových filmov neobjavujú, za to streamovacie služby sú na novinky o niečo bohatšie. Tento krát nám Netflix ponúka niečo pre milovníkov superhrdinských filmov. Nepôjde však o žiadnu marvelovku. Film sa nazýva Project Power, má celkom zaujímavý námet a herecké obsadenie tiež stojí za pozornosť. Tí čo pravidelne sledujú Netflix vedia, že kým seriálová tvorba tohto streamovacieho giganta je bezkonkurenče najlepšia, pre filmy to až tak neplatí. Zmení to novinka Project Power?

Priznám sa, že trailer ma pekne navnadil. Po dlhej dobe vidíme Joseph Gordon-Lewitta vo filme, Jamie Foxx je sympaťák ako vždy, námet založený na pilulkách, ktoré každému na obmedzenú dobu dajú superchopnosť a na záver tu máme ešte slušne vyzerajúce akčné scény. Toľko nám ponúkol trailer. Doručil film, to čo sme očakávali?

Začnime pozitívne, lebo tak začína aj film. Úvodna polhodinka je naozaj skvelá. Ponúkne nám dve výborné akčné sekvencie, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani taký tvorcovia akčných filmov ako Michael Bay, či David Leitch, ktorý ma na svedomí pecky ako John Wick alebo Deadpool 2.V jednej z tých scénok vydá do najlepšie zo seba Jamie Foxx a v tej druhej Joseph Gordon Lewitt, Každý z nich si to rozdá po svojom s týpkom, ktorý je nadopovaný pilulkov a teda má nejakú tú superchopnosť. Čo sa však stane po tejto pol hodinke, nie je možné vysvetliť.

Zo skvelého akčného filmu áčkovej kategórie sa odrazu dostávame do niečoho, čo by si zaslúžilo byť v kategórii filmov „straight to DVD“, čiže céčkových filmov, ktoré si za euro kúpite v nejakom PNS stánku. Veľkým problémom sa stáva tretia hlavná postava, ktorou je černošská teenegerka, ktorej to v škole moc nejde, sníva o hiphopovej kariére a dealuje pilulky okolo ktorých sa točí celý dej. Nezaujímavá, nudná a nesympatická. Nič viac sa k tejto postave žiaĺ nedá povedať.

Námet s pilulkami, ktoré na istý čas dávajú superschopnosti je skvelý, to by sa toho, ale museli chopiť lepší tvorcovia a scenáristi. Ako som spomínal, trailer pôsobil dobre. Keď som si pozrel mená tvorcov a ich projekty z minulosti, vedel som, že musím svoje očakávania krotiť. Za Project Power stoja Henry Joost a Ariel Schulman. Na prvú vám tieto mená asi nič nepovedia, stoja však za filmami ako Paranormal activiti 3 a 4, a tiež Nerve. Všetko sú to veľmi priemerné filmy (okey, paranormal activity 3 je celkom fajn horor, priznávam). Keď niekto natočil len priemerné filmy, je veľmi malá nádej, že odrazu natočí niečo skvelé. Sem tam sa to stane, ale nie je to prípad tohto filmu. Jedno klišé strieda druhé.

Občas som mal problém aj s logikou filmu, ak sa to dá tak nazvať. Podstata pilulky, okolo ktorej sa točí dej, je v tom, že čerpá z dna rôznych živočíchov a tak ľudom prepožičiava zvieracie vlastnosti. To je povedané aj vo filme. Niekto začne veľmi rýchlo bežať, niekoho koža sa zmení dá sa povedať, že na pancier a niekto sa zmení na svalnaté monštrum. Takéto schopnosti by sa dali nájsť vo zvieracej ríši. Aké zviera sa však mení na horiacu fakľu? Prípadne nájde sa tu persóna, ktorá po požití tabletky proste len vybuchne. Možno sa v tom len zbytočne rýpem, ide predsa o film, kde treba vypnúť mozog.

Project Power nie je žiadna sláva, ale ako jednohupka na sobotné daždivé popoludnie to postačí. Druhý krát sa však už k tomu nevrátite a to ani v prípade, že ste fanúšikovia superhrdinských filmov. Tento film ma teda len 2 alebo, lepšie povedané 3 pozitíva. Prvým je úvodná polhodinka a druhým a tretím pozitívom sú hlavní mužský herci – Joseph Gordon-Lewitt a Jamie Foxx. Všetko ostatné je bohužial na nič.

Teslov život

Nikola Tesla (10. 7. 1856 – 7. 1. 1943) sa narodil v dedine Smiljan v Rakúskom cisárstve na území dnešného Chorvátska. Už v pomerne mladom veku ale odcestoval študovať do Prahy a Grazu, v roku 1880 začal pracovať v budapeštianskej telegrafnej spoločnosti, o dva roky neskôr žil v Paríži a od roku 1884 v Spojených štátoch. Tie sa stali jeho domovom a pôsobiskom, v jednom zo svojich posledných rozhovorov však povedal, že je hrdý na svoj srbský pôvod a chorvátsku domovinu.

V priebehu života Tesla zažil vzostupy aj pády. Niekoľko rokov bol dokonca najslávnejším vedcom vôbec, užíval si priazne laickej aj odbornej verejnosti, nechával si patentovať veľké množstvo vynálezov. Na druhej strane sa stretával aj s neochotou pri zháňaní finančných prostriedkov na svoje veľkolepé plány. Sám nemal presvedčivé obchodnícke zručnosti a nevedel si zabezpečiť iné financovanie ako z banky. Aj bankári sa však časom obrátili Teslovi chrbtom, pretože tvoril priveľa dlhov a jeho celková finančná situácia bola veľmi zlá.

Významnou súčasťou Teslovho života bola humanita. Neoznačoval sa za filantropa len preto, lebo jeho firma založila viacero nadácií. Jeho humanita vraj bola každodenná a dlhodobá. Údajne už ako chlapec rozdával prebytočné školské potreby spolužiakom, ktorí ich potrebovali. Keď mu raz investori povedali, že síce je ich šek krytý, ale ak si peniaze z banky vyberie, asi ich to zruinuje, Tesla šek jednoducho roztrhal so slovami: “Peniaze sú len peniaze, toľko dobrých ľudí pre mňa predsa nepríde o prácu.”

Uvádza sa tiež, že kolegovia a priatelia naňho spomínali iba v dobrom a často o ňom hovorili ako o dobrákovi.

Hoci Tesla sám o peniaze očividne nemal veľký záujem, dodnes sa bankárom vyčíta, že odmietli financovať jeho veľké projekty, najmä bezdrôtovú distribúciu elektriny na veľké vzdialenosti. Treba však aj povedať, že išlo iba o plány bez reálneho technického základu. Prenos elektrickej energie inak ako elektromagnetickou indukciou na krátku vzdialenosť nie je možný ešte ani dnes, napriek úsiliu mnohých technologických gigantov.

Tesla zomrel v roku 1943 vo veku 85 rokov za nie celkom vyjasnených okolností. Jeho smrť ponúka priestor na rôzne konšpiračné teórie, isté je však iba to, že zomrel sám v hoteli New Yorker. Rôzne zdroje uvádzajú, že v tomto veku bol už Nikola Tesla takmer zabudnutý a chudobný. Teslov prípad je praktickou ukážkou starého známeho “za dobrotu na žobrotu”.

Spory s Edisonom

V tom istom roku, ako Tesla prišiel do Ameriky, začal pracovať v spoločnosti Edison Co., ktorú založil a viedol sám veľký Thomas Alva Edison. Ten bol v čase Teslovho príchodu už starším pánom a pre Teslu bol pravdepodobne veľkým vzorom. Rozprával, že si predstavoval, ako tvorí nové vynálezy spoločne s ním. Ako to však býva, keď sa stretnú dve osobnosti, často medzi nimi vzniknú konflikty. Tesla a Edison mali viacero sporov už v čase, keď Tesla pracoval pre Edison Co., a aj neskôr.

Najväčší spor medzi Teslom a Edisonom predstavovala takzvaná „vojna prúdov“ medzi ich spoločnosťami. Išlo o to, či sa štandardizuje jednosmerný, alebo striedavý prúd. Edison veril jednosmerný, a dokonca na podporu svojej myšlienky vyrobil vôbec prvé elektrické kreslo, ktoré aj prakticky predviedol ako ukážku nebezpečnosti striedavého prúdu. Nakoniec sa však ako štandard celosvetovo uznal práve Teslov striedavý prúd. Mimochodom, vynašiel ho ešte v čase, keď pracoval v Budapešti.

Edison bol obchodník a podnikateľ. Založil veľa firiem, ktoré za neho registrovali tisíce rôznych patentov. On sám ich zaregistroval 1692. Aj napriek tomu, že bol celkom nepochybne jedným z najproduktívnejších a najvýznamnejších vynálezcov v histórii, pravdepodobne mal osobný záujem na zničení Teslovej práce. Kradol jeho vynálezy a nechával si ich patentovať, skôr ako to stihol spraviť Tesla.

Iným príkladom, ako sa Teslovi nepodarilo udržať vlastný patent, je vynález rádia. Podľa National Electric Light Association predviedol Tesla princíp rádia už v roku 1893 a o štyri roky neskôr si ho nechal patentovať. V roku 1904 jeho patent zrušili a pridelili ho Guglielmovi Marconimu. Najvyšší súd síce v roku 1943 Teslovi patent vrátil, Tesla však v tom istom roku zomrel. Z vynálezu teda nevyťažil nijaké financie.

Zneužívanie a znovuoživenie mena Tesla

Konšpiračné teórie o Wardenclyffskej veži sa stali na internete veľmi populárnou témou, hoci patria k tým miernejším. Wardenclyffská veža na Long Islande bola skutočným projektom, ktorého zámerom bola bezdrôtová distribúcia elektrickej energie na dlhšie vzdialenosti. Tesla bol inovátor a zrejme aj génius a nemožno s určitosťou tvrdiť, že by sa pri dostatočnom financovaní nebolo podarilo jeho plány aj zrealizovať. Avšak fakt, že túto technológiu nemáme ešte ani dnes, vrhá na tento projekt tieň nepravdepodobnosti.

Internetom sa šíria aj špekulácie a teórie o tom, že Tesla pracoval na teleportácii (nazvime to tak) pod označením Projekt Philadelphia a že bol zodpovedný za známu tunguskú katastrofu v roku 1908. Dodnes nie sú známe pravé príčiny tejto udalosti, vedecká obec sa prikláňa k dopadu kométy alebo jej časti.

Výroba luxusných elektromobilov pre horné jedno percento je ďalším príkladom zneužívania Teslovho mena. Tesla sa venoval inováciám, ktoré mali byť dostupné ľuďom zadarmo. Dnes značka Tesla reprezentuje luxusné elektrické automobily pre najbohatších, pričom cena jediného automobilu neklesá pod závratných 90-tisíc eur. Ani “ľudový” Model 3 sa neukázal ako ústretový krok smerom k cenovej dostupnosti elektrických automobilov, pretože iné značky predávajú elektromobily v ponúkaných cenách už dlho. Môžeme sa však utešovať tým, že elektromobily sú stále iba na začiatku svojej cesty, pričom to bude možno práve značka Tesla, kto raz predá elektrické auto pod 7-tisíc eur.

Najvýznamnejšie vynálezy Nikola Teslu:

• Striedavý prúd
• Vylepšené elektrické žiarovky
• Röntgenové žiarenie (1887, pomenované po doktorovi Röntgenovi o 8 rokov neskôr)
• Prenos rádiového signálu (1893, patent v r. 1897)
• Diaľkový ovládač cez rádio (1898)
• Elektrický motor
• Laser

Čaute, chalani, vy pracujete na projektoch dvaja. Ako vyzerá vaša spolupráca? Ako si delíte prácu a kto prichádza s nápadmi?

B: Ahoj! Asi je na úvod dobré povedať, že sme kamoši od strednej školy a rokmi sa z nás stali BF. Ja žijem v Bratislave a Filip v Prahe, takže na Hej,toch! pracujeme telefonicky a cez net. Obaja máme svoje civilné zamestnania a Hej,ty! sú našou dennou rutinou, ale aj potrebou, ktorú sa snažíme napĺňať popri pracovných povinnostiach. V mojom prípade je už dlhšiu dobu priestoru na toto naše Hej,tovanie! menej, takže nás viac ťahá Filip.

F: Pri Hej,toch! je dôležité reagovať promptne a byť aktuálny. Teraz, keď Hej,ty! vznikajú ako karikatúry pre denník SME, je čas o to dôležitejší. Preto si vždy ráno alebo doobeda voláme a prejdeme si udalosti včerajšieho dňa alebo aktuálneho rána či doobedia. Z denníka nám tiež posielajú témy, ktoré sa objavia v nasledovnom čísle a my sa snažíme reagovať na tie najdôležitejšie udalosti.

B: Na akú udalosť budeme reagovať si už volíme sami podľa toho, čo nám pri tej-ktorej téme napadá. Každý prichádza s ideami, hodnotíme si ich, navzájom hejtíme, zabávame sa na nepoužiteľných frkoch, ktoré sú alebo hanebne primitívne, alebo pre novinársku karikatúru absolútne nevhodné. Na túto kategóriu zvažujeme založenie projektu s pracovným názvom Hej,ty Extrém! (smiech). Keď si preberieme všetky nápady, zvážime, ktorý stojí za spracovanie. Ak stále nemáme silnú ideu, premýšľame ďalej, voláme si, píšeme a konzultujeme až kým to nie je ono. Tiež prihliadame na to, aby nás nikto nežaloval. Ale to sa zatiaľ nestalo, čo si vykladáme tak, že ešte nie sme slávni.

F: Máme dohodu, že autor idey, na ktorej sa obaja zhodneme, karikatúru vytvára. Nesúťažíme medzi sebou. Výnimkou sú prípady, kedy autor nemá čas na kresbu, vtedy ju robí ten druhý. Hej,ty! nám majú spôsobovať radosť, chceme aby fungovali plynulo a zatiaľ nám dávajú to, čo od nich chceme. 

Svojimi prácami reagujete na aktuálne dianie prevažne na politickej scéne, tá vie byť stále zaujímavou studnicou nápadov, ktorá z vašich grafík je pre vás osobne takou najobľúbenejšou? 

B: Hreje nás istota, že politická studňa v tomto zmysle nikdy nevyschne. Ja mám najradšej tie, na ktorých sa väčšinou zabávam sám. Ako prvé mi napádajú staršie a pravdaže moje – Kremlins, Zigpauza, Sieg day, Život nie je meth lízať. U mňa je to celkovo viac o slovných hračkách. Z Filipových si hneď vybavím Včela bolo neskoro, Pezinská Baba, Maznacia hlava, SNP – Mladí už dnes nevedia.

F: Z mojich príspevkov mám najradšej asi Tridsiate výročie revolúcie, Jána s Martinou a veľmi ma bavilo celé korona obdobie, kedy nápady chodili samé, obľúbil som si hneď niekoľko karikatúr z tejto doby.

Z Braňovych vecí ma vždy rozosmeje Don’t be such a Kant, Hádanko a Bödör. Asi si čitatelia budú musieť prejsť náš Facebook či Instagram, aby pochopili prečo.

https://www.instagram.com/p/B0xbk1MHJ8V/

Otázka, ktorá bude možno zaujímať hlavne ľudí, ktorí sa do budúcna plánujú venovať grafike. Ako sa k tomu dá dostať a aké odporúčania by ste im z vlastnej skúsenosti dali vy? 

B: V zásade a zjednodušene sa k takémuto druhu grafiky dá dostať ľahko, stačí záujem, notebook a nejaký grafický software. Ja som sa ku grafike dostal na vysokej, študoval som sochu, ale mali sme dva semestre grafického dizajnu a chytilo ma to. Zistil som, že si chrbát môžem ničiť aj sediac v teple za počítačom, nie len zohnutý niekde v neizolovanej dielni nad nejakou sochou. A bolo rozhodnuté. Niekoľko rokov som po večeroch tvoril fiktívne zadania, čo som si sám udelil, robil som drobné grafické práce pre kamarátov a snažil som sa sledovať trendy. Keď už som sa cítil zrelší, poslal som toto amatérske portfólio do niekoľkých reklamiek a doteraz netuším, ako je to možné, no s tými schopnosťami, čo som mal, ma vzali do kreatívneho štúdia. A to bolo nitro pre môj profesný posun. Teraz ma živí grafický dizajn a copywriting. Treba skúšať, raz motyka vystrelí. Keď je grafik šikovný, nepotrebuje priveľa sociálneho vyžitia, má pevné nervy a žije v Bratislave, vie sa uživiť naozaj slušne. Kto by s tým chcel začať, nemusí ísť nutne študovať grafický dizajn, internet je plný podnetov, knižnice kníh, stačí mať otvorenú myseľ a oči, balík kreativity, elementárny estetický cit a sebakritické uvažovanie a môže skúšať tvoriť doma. U nás vo firme absolvoval školu grafického dizajnu málokto.

Poďme sa pozrieť na vaše začiatky. Ako a prečo vznikli Hej,ty?

F: S Braňom sme sa našli v zmysle pre humor. Vtípky všetkého druhu boli a sú stabilnou súčasťou našej komunikácie. Žijeme v rozličných mestách a v istej dobre začala naša komunikácia získavať rozvláčne tempo. Vtedy sme si tiež začali posielať jednoduché vtipné handmade kresby, bola to klasická šuflíková tvorba. Manželka mi ale vytkla, že keď už touto činnosťou oberám rodinu o svoju prítomnosť, mal by som to aspoň niekam zavesiť. Založili sme teda Instagramový a Facebookový profil, kde pokračovala naša komunikácia s Braňom.

B: Filip mi zavolal, povedal, aký má nápad a rovno prišiel aj s ideou názvu a vysvetľoval obe roviny výkladu. Hneď som sa nadchol a chytilo to rýchly spád. Vytunovali sme názov v jeho písanej podobe, vymyslel som logo, základnú farebnosť a grafiku, založili sme účty, určili si pár základných pravidiel pre samotnú tvorbu, aby sme predišli prípadným konfliktom a išli sme do éteru s tým, čo sme zatiaľ mali.

F: Nechceme byť klasickí memečkári, ktorí majú skvelý nápad, no ich výstup v zásade tvorí surová fotografia a na nej prilepený text, alebo iná tendenčná memečkárska šablóna. To nie je kritika, nám to práveže hrá do kariet, tým, že si vtipy vyrábame niekedy viac niekedy menej pracne, ale hlavne sami, im pridávame ďalšiu hodnotu. Občas si nadľahčene povieme, že robíme remeselné meme. Braňo používa pri tvorbe ilustrácie počítač a grafické programy od A do Z, ja svoju ilustráciu najskôr nakreslím ručne na papier a potom ju upravujem v počítači.

B: Začiatky boli pozvolné. Zabávali sme hlavne seba a niekoľko kamarátov. Neskôr sme sa napojili na meme komunitu a pomaly sa zbierali followeri. Už za štyri mesiace nás oslovil zástupca šéfredaktory denníka SME s návrhom na spoluprácu. Stretli sme sa, dostali sme ponuku, ktorá sa neodmieta a začali sme kresliť regulárne karikatúry do denníka. Zo spolupráce sa tešíme a je skvelá!

Najznámejšia slovenská satirická stránka Zomri sa počas svojho pôsobenia zopárkrát dostala do problémov s politikmi. Stalo sa niečo podobné aj vám? Kontaktovali vás?

B: Takýto prípad sme neriešili. Niekto však nahlásil jednu z mojich karikatúr, ktorá obsahovala symbol SS, Facebook ju stiahol a stiahol aj celý náš facebookový účet spolu s mojím súkromným účtom, keďže som adminom. Niekto si vo Facebooku veľmi nelámal hlavu s tým, či išlo o karikatúru a satiru. Asi šesť týždňov som vypisoval kde sa dalo, aby sme boli opäť online, a dobrí ľudia sa našli a pomohli. Našťastie sme mali funkčný hejťácky Instagramový účet. Pre mňa špeciálne to bolo nepríjemné najmä preto, že Facebook potrebujem v práci – a nie, nielen kvôli flákaniu sa.

F: Ešte pred tým nám tiež stiahli jednu karikatúru s iným extrémistickým symbolom. Po týchto skúsenostiach si už dávame pozor.

Kde všade môžeme nájsť vaše práce? A na aké profesijné úspechy ste vy osobne najviac hrdí?

F: Našu tvorbu pravidelne uverejňujeme na Facebooku a Instagrame. Niekoľkokrát týždenne sa objavujeme na stránkach denníka SME. Nadviazali sme spoluprácu s magazínom Index Profit, kde tiež tvoríme ilustrácie. Boli sme tiež pozvaní na výstavu Zomri, pre ktorú sme vytvorili grafiku, inštaláciu a návrh trička. Nedávno sme realizovali obálku dystopickej sci-fi knihy Jakuba Fila Posledné storočie – Návrat do Dimony.

Nejedná sa však o kresbu, ale výnimočne o montovanú fotografiu. Musel som tu načrieť do môjho civilného povolania fotografa. 

Ale jednoznačne je najväčším úspechom to, že nám za tieto naše blbiny niekto seriózne platí!

Vaša ilustrácia o pani prezidentke sa dostala aj na obálku denníka SME. Aký to bol pocit vidieť svoju prácu takto masovo? 

F: Pocit to bol skvelý, mám ju doma aj zarámovanú. Vlastne nás teší každá karikatúra, ktorá sa dostane do tlače. Už spolupracujeme so SME vyše roka a publikovali nám desiatky karikatúr, no stále to pre nás nezovšednelo a z každej sa tešíme, akoby bola prvá. 

https://www.instagram.com/p/B_RndyWnFia/

Pred časom ste spustili aj predaj vášho brandu, aké produkty pre fanúšikov ešte pripravujete a čo si aktuálne vedia kúpiť? 

F: Počas karantény sme využili čas a vytvorili sme si dlho plánovaný e-shop. Začali sme predajom našich vytlačených grafík. No korona nás inšpirovala aj k vytvoreniu originálnych magnetických brošní na rúška. Navrhla a vyrobila ich moja manželka dizajnérka Nikoleta Györe. Vyrobené sú z 3D tlače a sú to bubliny s vtipnými textovými komentármi, ako “usmievam sa” alebo “Áno som to ja”.

Do budúcna plánujeme aj klasický merch ako tričká, tašky a samozrejme budeme rozširovať aj zoznam našich grafík.

Za poskytnutie rozhovoru ďakujeme a želáme veľa ďalších úspechov!

Trh ojazdených áut na Slovensku sa výrazne mení. Chýbajú mladšie autá, ponuka nerastie, z dovozu prichádzajú prakticky už len staré jazdenky a ceny na slovenskom trhu stúpajú. V júli si kupujúci mohli vyberať z celkovej ponuky 52 647 ojazdených áut, najčastejšie vo veku 9,4 roka, s nájazdom 165 000 km a cenou 6 200 eur.

Niektoré kraje navyše medziročne zaznamenali výrazný pokles v ponuke, Nitriansky až o viac ako šestnásť percent, len o niečo nižší bol prepad v Banskobystrickom regióne. Stabilná ponuka sa drží už len v Trenčianskom kraji. Vyplynulo to z analýzy ponuky jazdených vozidiel na slovenskom trhu, ktorú realizovala sieť najväčšieho autobazáru na Slovensku. Tá kontinuálne monitoruje a analyzuje trh ojazdených automobilov v celej strednej Európe.

Júlová ponuka inzerovaných vozidiel na slovenskom trhu sa oproti predchádzajúcemu mesiacu výrazne početne nerozšírila, jazdenky sú ale omnoho drahšie. V júli si zákazníci mohli vyberať z celkovej ponuky 52 647 ojazdených áut, teda ich bolo o osem percent menej ako v júli vlani. V júli 2020 sa jazdenky predávali najčastejšie vo veku 9,4 roka,  s nájazdom 165 000 km. Cena ojazdených áut sa pohybovala najčastejšie na úrovni 6 200 eur a v porovnaní s predošlým mesiacom tak stúpla o 200 eur, medziročne dokonca o 600 eur. Ekonómovia predikujú s nástupom jesennej sezóny ďalšie zdražovanie.

K výrazným zmenám v ponuke dochádza aj v jednotlivých krajoch. Napríklad v Nitrianskom kraji sa ponuka ojazdených áut znížila oproti vlaňajšiemu júlu o 16,53 %, v Banskobystrickom kraji o 13,64 % a v Žilinskom o 11,07 %. K poklesu došlo vo všetkých krajoch okrem Trenčianskeho, kde bolo v júli ponúkaných takmer 6 311 áut, čo je naopak viac ako v júni alebo aj v minuloročnom júli.

Pomyselný rebríček ojazdených vozidiel, ktorých je najviac na trhu, tradične vedie Škoda Octavia nasledovaná Škodou Fabia a Volkswagenom Passat. Oproti vlaňajšiemu júlu si tak polepšil VW Passat, ktorý predbehol svojho súrodenca VW Golf a rovnako tak Škoda Superb zatienila BMW 3.

Zdroj: tlačová správa

Život v Európe je iný – iný v porovnaní s Indonéziou. Po pol roku života na indonézskom vidieku vnímam Európu úplne ináč – aj pozitívne aj negatívne. Kto už zažil Áziu, ten vie, ktoré sú tie negatíva. Po návrate na Slovensko bolo isté iba to, že tam neostanem, ale nebolo isté, kde pôjdem. Našlo si ma Grécko – krajina, ktorá sa v čase, keď na nás zaútočila korona, stala celkom populárnou destináciou. Tí, ktorí nechcú cestovať autom do Chorvátska majú zvyčajne na výber Taliansko, Turecko, Španielsko či Grécko. Keďže Grécko spadá medzi tie bezpečnejšie krajiny, tak sa tu veľa Slovákov rozhodlo stráviť letnú dovolenku – či na ostrovoch alebo spoznávaním historických Atén.

Ako vyzerá korona situácia v Grécku?

Obdobie letných prázdnin je pre grécku ekonomiku veľmi dôležité, keďže turizmus je významnou súčasťou ich existencie, a preto dať stopku turistom by bolo ako keby si vykopať vlastný hrob. Turisti sa v lete zameriavajú najmä na ostrovy, ktoré sú podľa domácich dosť bezpečné.

Najviac prípadov je samozrejme v hlavnom meste a v jeho okolí. Keďže práve v Aténach žijem, tak viem opísať aktuálnu situáciu. Staré známe pravidlo, že opatrnosti nie je nikdy dosť, nemalo nikdy väčšiu váhu ako teraz. Treba si dávať pozor, treba dodržiavať bezpečnostné predpisy a hlavne treba byť opatrný, ale to asi vždy a všade bez ohľadu na krajinu a koronu.

Rúška sa tu nosili zhruba od konca mája už iba v MHD, no keďže koncom júla sa situácia stále nestabilizovala, tak vláda sa vrátila k starým opatreniam a rúška sa nosia opäť aj v supermarketoch, malých obchodoch a všade v interiéri.

Samozrejme, vždy sa nájde nejaký exot, ktorý to nedodržiava a práve vtedy mám možnosť spoznať skutočný temperament gréckych dôchodkýň v autobuse smerujúcom na pláž, kedy začnú dávať školy mladému chalanovi, ktorý ide proti prúdu a rúško v preplnenom autobuse nepoužíva. Aj keď sa to odohráva v gréckom hlavnom meste, na chvíľku ma to prenesie do mexickej telenovely z čias Esmeraldy.

Úprimne povedané rúško v takýchto horúčavách nie je prechádzka rúžovou záhradou, ale disciplína je disciplína.

A aké sú v skutočnosti Atény, keď nie ste turista?

Na začiatku to tu človek až tak nevníma, pretože byrokrati na gréckych úradoch sú hlavní nepriatelia a robia vám zo života peklo. Práve vtedy si uvedomím, že Slovensko je oproti tomuto také malé Nemecko, čo sa týchto veci týka – všetko fičí ako má na veľmi vysokej úrovni.

Ľudia sú veľmi milí, rovnako ako všetci južania – Taliani, Španieli či Portugalci, no aj veľmi leniví. Ak nie ste turista a žijete v Aténách, tak jazyková bariéra je minimálna. Všetci vedia po anglicky – teda aspoň na tej základnej úrovni.

Ak patríte ku milovníkom kávy, tak o ňu máte postarané, pretože ak ju neviete nájsť, tak ona si vás nájde sama – je všade – malé útulné kaviarničky sú akoby neoddeliteľnou súčasťou Grécka, resp. minimálne Atén. Domáci hovoria, že ak idete na kávu s kamarátkou alebo opačným pohlavím, tak také tri hodinky si určite vyhraďte, pretože Gréci kávu nepijú len tak, ale chce to čas a milión klebiet.

V súčasnosti je veľmi populárna coffee to go, čo ale nie je vôbec ekologické riešenie. Slamky a plastové poháre sú všade. Najpopulárnejšia je ľadová káva, t.j. fredo capuccino či espresso.

Presne téma ekológie je to, čo sa Grécku ako keby vyhýbalo – teda aspoň tak to na človeka pôsobí. Zo Slovenska som mala pocit, že práve v tomto veľmi zaostávame, pretože z mojich minulých skúsenosti zo života v Španielsku som sa naučila všetko dokonale separovať a na Slovensku to nefungovalo až tak, akoby si človek prial. Tu to nefunguje vôbec, čo je veľká škoda.

Studenou sprchou bol aj odpad v Aténach. Nikto to tu nerieši a je všade – samozrejme okrem historického centra, pretože to je udržiavane kvôli turistom. Samozrejme, táto situácia nie je všade v Aténach rovnaká, ale záleží od mestskej štvrti, ktorých tu je neúrekom.

Prekvapením bola aj politická aktivita občanov, ktorí si len tak vyšli do ulíc historického centra a začali protestovať. Protesty tu nie sú ničím výnimočné a častokrát sú kvôli ním zatvorené aj niektoré metro stanice. V praxi to znamená, že ak meškáte do práce kvôli protestu, tak to vaši nadriadení pochopia, lebo je to normálna vec.

Najviac ma na poslednom proteste zarazilo to, že väčšina zúčastnených boli mladí ľudia zastupujúci komunistické záujmy a taktiež anarchisti.

Ďalšou zaujímavosťou je, že Atény majú iba dve metro linky a to červenú a modrú, aj keď väčšina si myslí, že sú to tri – zelená linka je vlak, ktorý je pre obyvateľov veľmi dôležitý, pretože spája centrum mesta s Pireusom – vstupná brána na pevninu pre všetkých, ktorí prichádzajú z ostrovov. Tam sa totiž nachádza hlavný prístav.

Pireus domáci nepovažujú za Atény, ale za ďalšie mesto, čo v skutočnosti aj je. Ide o veľmi pokojný polostrovček, kde sa dá stráviť príjemná prechádzka nočným prístavom, ochutnávka morských jedál alebo len taký relax. Ak by ste tu hľadali katalógové pláže, tak šanca, že ich tu nájdete by bola nulová.

Ak začnete konverzáciu na tému pláže s domácimi, tak sa zbytočne nenamáhajte a dajte im za pravdu. Pre nás Slovákov je každá pláž dobrá, pretože naše more je iba Domaša či Liptovská Mara. Pre Aténčanov sú mestské pláže priveľmi zlé, a preto keď sa ich spýtate, ktorá pláž a Aténach je dobrá, tak sa iba pozrú, nadvihnú obočie, mávnu rukou a potom sa zmôžu na odpoveď, že ak chcete dobrú pláž, tak musíte na ostrov. Samozrejme, platí tu pravidlo sto ľudí, sto chutí.

Na záver nesmie chýbať téma jedla, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou kultúry a poskytuje pohľad na danú krajinu. Veď ako lepšie sa dá spoznať Grécko, ak nie cez povestné souvlaki v malej taverne, kde vyhráva grécka hudba.

Souvlaki je tradičné jedlo, ktoré vidíte takmer všade na ulici. Ja by som to prirovnala skôr k fastfoodu typu kebab, čo odporúčam nerobiť v blízkosti Grékov, pretože podľa nich to tak vôbec nie je. Kebab zaváňa Tureckom, čo je pre Grékov neprípustné, aby boli porovnávaní s Tureckom.

Placka plnená kuracím alebo iným mäsom s nejakou omáčkou, zeleninou a hranolkami. Ak nie ste milovníkom placiek, tak je možné si objednať tanierovú verziu. Ide o delikátnu pochúťku, avšak neodporúčam jedávať to každý deň, pretože výsledok bude neželaný.

Odkedy spoločnosť Tesla v roku 2013 predala svoj prvý elektromobil S, Čína sa stala najrýchlejšie rastúcim zámorským trhom s výrobcami elektromobilov a pomohla spoločnostiam prekonať viaceré krízy, vrátane pandémie koronavírusu. Počas toho, ako sa Tesla naďalej snaží vylepšiť svoj trhový podiel na prosperujúcom čínskom trhu s elektromobilmi, začína čeliť aj rastúcemu počtu domácich konkurentov. Ich rast je pritom mimoriadny, aspoň čo sa týka ich trhovej hodnoty.

Napríklad najvýznamnejší čínsky konkurent spoločnosti Tesla, NIO, v poslednom čase zaznamenal príliv záujmu investorov, ktorý vďaka silnej dodávke na konci roku 2019 posunul ceny akcií z nebezpečnej úrovne nižšej ako 3 doláre typickej pre pre nerentabilné startupy až nad 14 amerických dolárov (v čase redakčnej uzávierky tesne pod).

Značka Nio je na burze od septembra 2018 a hoci spočiatku sa jej darilo iba skôr mierne, volatilita bola slabá, napokon sa jej podarilo ceny akcií zdvihnúť nielen pre obchodné výsledky, ale snáď aj pre marketingovú komunikáciu zameriavajúcu sa na poukazovanie priaznivej budúcnosti. Zdá sa pritom, že nedávny rozmach značky Nio povzbudil mnohých čínskych výrobcov, aby tiež získavali prostriedky na rast v USA.

Minulý týždeň na Nasdaq debutovala značka Li Xiang (NASDAQ: LI, koncern CHJ Automotive), ktorej odhadované IPO malo dosahovať 500 miliónov USD. V prvý deň uvedenia, 30. júla 2020, mala akcia spoločnosti cenu 16,80 USD, dnes je to 18,50 USD s trhovou hodnotou 15,47 mld. USD. Pre porovnanie, trhová hodnota Tesly (NASDAQ: TSLA) dnes dosahuje 277,60 mld. USD a NIO (NYSE: NIO) 16,39 mld. USD.

Ďalší čínsky vyzývateľ značky Tesla, Xpeng Motors s podporou Xiaomi, podľa CNBC údajne podal IPO v USA. Spoločnosť sa vraj ešte nerozhodla, na ktorej burze bude kótovať akcie.  CNBC informovala, že Xpeng nadobudol kapitál 400 miliónov dolárov a ďalší od mnohých silných investorov, vrátane čínskeho gigantu Alibaba a investičných fondov v Katare a Abú Zabí.

IPO = Initial Public Offering, prvá verejná ponuka akcií

Tieto agresívne IPO prichádzajú vo veľmi nezvyčajnom období rastúceho politického a hospodárskeho napätia medzi USA a Čínou.

V skutočnosti je kótovanie čínskych firiem na amerických burzách pre niektorých investorov problém už od obchodnej vojny v roku 2018. Napriek tomu sa priam rekordný počet čínskych spoločností rozhodol zaregistrovať IPO práve v USA. Minulý rok to podľa Renaissance Capital bolo 28 spoločností na NYSE a NASDAQ. A rok predtým (2018) sa pre prvú verejnú ponuku akcií práve v USA rozhodlo 33 čínskych firiem.

Kam to dospeje?

Tesle rastie konkurencia doma i v Číne, a to práve čínska konkurencia. Bude zaujímavé sledovať boj o zákazníka a tiež o to, ako do celej veci zasiahle vláda Spojených štátov, ktorá je evidentne naladená proti čínskym partnerom. Jedným z ďalších opatrení, ktoré po reštrikciách značky Huawei USA zaviedlo, je znárodnenie aplikácie TikTok.

Momentálne najvychytenejšia videoaplikácia na svete, ktorá je súčasne sociálnou sieťou, má pôvod práve v Číne a hoci všetky údaje o používateľoch prevádzkuje v USA, pre amerického prezidenta aplikácia predstavovala hrozbu.

Či takáto budúcnosť čaká všetko čínske v USA, ťažko predpokladať, ale aktuálny vývoj situácie ukazuje práve na takýto smer.

Výraznejšia priemyselná revolúcia je už síce za nami, avšak aj tento náš prítomný svet prechádza búrlivým vývojom a zásadnými zmenami.

To so sebou prináša aj bezprecedentnú potrebu nových prístupov, morálnych kvalít, osobností a v neposlednom rade aj firiem, ktoré sú si plne vedomé svojho vplyvu na svet.

Medzinárodne pôsobiace spoločnosti sú zvyčajne hodnotené podľa toho, aká je aktuálna výška ich akcií na burze a akú má celkovú trhovú hodnotu. Čoraz viac sa však upriamuje pozornosť aj na to, ako tieto firmy fungujú.

Práve spôsob, akým pristupujú k zamestnancom, zákazníkom, klientom a svojmu okoliu, určuje vyspelosť samotnej značky a aj ľudí, ktorí za ňou stoja.

Súvisí to aj s neuveriteľne veľkou slobodu, ktorú máme dnes k dispozícii a ktorá nám dáva možnosť sledovať činnosť firiem takpovediac až z ich zákulisia.

A pre tieto firmy by určite nebolo pohodlné, keby sa z tohto zákulisia začali vynárať diskreditujúce skutočnosti. Nebudeme naivní a neskĺzneme do očakávania, že sa morálne kvality stanú súčasťou celku určujúceho hodnoty medzinárodných značiek a firiem.

Napriek tomu sme si vedomí toho, že aj marketing a PR vo významnej miere ovplyvňujú trendy na burze, čo by mohlo predstavovať akúsi pomôcku pre ľudí, ktorí skutočne považujú morálnu hodnotu za nemenej dôležitú ako tú finančnú.

Negatívne informácie o netransparentnosti, neužitočnosti alebo nevhodnom prístupe majú potenciál položiť medzinárodnú firmu do kolien a rovnakú silu s opačným efektom majú pozitívne správy a očakávania.

Práve preto máme možnosť sledovať raketové vzostupy celkom nových spoločností pôsobiacich najmä v odvetví IT. Prinášajú užitočný produkt, riadia sa novou filozofiou riadenia firmy založenou na dosahovaní vysokej spokojnosti zamestnancov a klientov a tento svoj prístup radi prezentujú aj neformálnymi cestami.

Alibistické tvrdenia, že medzinárodná firma dáva prácu tisícom ľudí a každý rok venuje 2 percentá zisku na charitu, už čoskoro neobstoja. Rastúci dôraz na každodenné správanie sa firmy a osobnosti, ktoré ju reprezentujú, budú významnejšie ako tabuľkové a objektívne parametre o spoločenskej zodpovednosti.

Práve preto je nevyhnutné už dnes zvažovať, či firmy v našom prostredí a okolí spĺňajú takéto morálne kvality a pracovať na tom, aby sa nimi stávali.

O prácu prídu nielen zamestnanci, ale aj manažéri a riaditelia. Industry 4.0 prináša aj problémy

Prečo je v Európe tak málo mrakodrapov? Možno si poviete, že v metropolách ich predsa je hneď niekoľko, ale len si tieto európske mestá porovnajte s mestami v Spojených štátoch a v Ázii – dokonca aj tými, ktoré by domáci nazvali menšími. Európa pritom patrí k najvyspelejším, ekonomicky najlepšie prosperujúcim a husto osídleným kontinentom.

Z približne 220 doposiaľ postavených mrakodrapov v geografickej Európe sa ich 66 percent nachádza iba v piatich mestách, a to v Londýne, Paríži, Frankfurte, Moskve a Istanbule.

Mrakodrapy nie sú len dizajnérskym a architektonickým úletom, dokonca ani výsledkom snahy miliardárov o vytvorenie niečoho veľkolepého (hoci sa to nemusí vylučovať). Mrakodrapy začali vznikať ako inteligentné riešenie využitia priestoru, ktorý začínal byť nielen drahý, ale predovšetkým ho začínal byť nedostatok.

Vo všeobecnosti sa za mrakodrap považuje budova vyššia ako 150 metrov, v minulosti to však bolo inak. Prvý mrakodrap Home Insurance Building bol postavený v rokoch 1884 – 1885 v Chicagu. Mal iba desať poschodí, no na konci 19. storočia sa jednalo o významný staviteľský úspech. Na dlhé roky potom Chicago uzákonilo maximálnu výšku budov na 40 poschodí, čo dalo príležitosť New Yorku, aby sa „vytiahlo“. V roku 1895 v New Yorku dokončili American Surety Building a od roku 1930 a 1931, kedy boli postavené Chrysler Building a Empire State Building, sa tieto stavby držali na rebríčku najvyšších budov až 40 rokov.

Najvyšší mrakodrap na svete je v súčasnosti Burdž Chalífa v meste Dubaj v Spojených arabských emirátoch s výškou 828 metrov (zdroj). V súčasnosti sa za veľkú trojku mrakodrapových miest považuje New York, Chicago a Hong Kong.

A prečo je ich tak málo v Európe?

Keď sa na konci 19. storočia v USA dostali na výslnie výškové budovy, väčšina európskych miest už bola zastavaná. Historické budovy mali svoje významy a mestá už mali svoje charaktery, priestoru na výstavbu nových veľkých budov bolo málo. Medzitým medzi Európou a USA vznikol fenomén kultúrnej rivality – Američania chceli budovať nanovo, vytvárať nové hodnoty a štandardy, sústreďovať sa do miest, zatiaľ čo Európa dbala viac za zachovanie svojho historického dedičstva. Odmietanie mrakodrapov v Európe sa tak stalo verejnou mienkou, pričom v USA to bolo práve naopak. To by ale podľa dokumentu od The B1M nemalo byť dôvodom, prečo je v Európe tak málo mrakodrapov ešte aj dnes.

Po druhej svetovej vojne, keď bolo množstvo západoeurópskych miest zdevastovaných, sa vraj očakávalo, že príde nová architektonická vlna a svoje miesta zaujmú aj výškové budovy. Lenže nestalo sa tak, napokon na takúto modernizáciu neboli prostriedky a čo je hlavnejšie, ani dopyt. Európania sa vybrali cestou rekonštrukcie a obnovovania zničeného, okrem toho sa zásadným spôsobom znížil počet obyvateľov.

Medzitým vo východnej Európe, teda neskôr aj u nás na Slovensku, sa začalo s budovaním monotónnych a stredne vysokých obytných domov, ktoré poznáme ako paneláky. Do nich sa mala postupne nasťahovať väčšina obyvateľov miest. Príkladom toho, že sa to podarilo a až dodnes je to udržateľný koncept bývania, svedčí najväčšie panelákové sídlisko v strednej Európe, Petržalka.

Prečo sa mladí rozhodujú pre dom a nie byt?

Medzitým však Sovietsky zväz predsa len s výškovými budovami začal, ale nie z ekonomických dôvodov, ako tomu bolo na západe, ale aby demonštroval svoju technologickú vyspelosť a silu. Ani na jeho území však počet mrakodrapov nedosiahol úrovní z USA.

Bruselizácia

Napriek tomu, že sa v Bruseli nepostavil skutočný mrakodrap, práve toto mesto môže za to, že sa ich tak málo nachádza v celej Európe. Nie je to ale o nariadeniach od Európskej únie, ako by sa mohli mnohí mylne domnievať.

V 60. rokoch 20. storočia sa v Bruseli začali stavať moderné budovy, ktoré si vyžiadali demoláciu tých starých. Tento proces údajne prebehol bez širšieho skúmania potrieb mesta a tak sa panomárama mesta obohatila o množstvo budov bez hlbšej hodnoty. Keď autority rozpoznali, že táto nová výstavba mestu môže škodiť, medzi architektmi sa vraj rozšíril pojem „bruselizácia“. Jednalo sa o pomenovanie takých nariadení, ktoré značne obmedzovali výstavbu nových stavieb, namiesto nich mali byť rekonštruované tie staré a začleňované do nového rozvoja mesta. Cielilo sa tak zachovať kultúrnu hodnotu a historický charakter mesta.

Toto viedlo k všeobecnému záujmu zachovávať historický charakter európskych miest. Ten sa síce časom zmiernil, no na Slovensku sme jeho svedkami aj naďalej. Napriek tomu sa aj v Bratislave stavia úplne nový downtown, ktorého súčasťou sú práve výškové budovy a tvoria kontrast medzi historickým charakterom mesta a modernými pracovnými priestormi a obytnými štvrťami.

Dôvod, pre ktorý sa verejná mienka napokon obracia v prospech urbanizácie a prestavby starého na nové, spočíva v odlišnom charaktere nových budov. Už to nie sú iba bezduché sklo-betónové výškové stavby, ale priestory pre bezpečnejšiu, zdravšiu prácu a plnohodnotnejší život. Pristupuje sa k tvorbe celých štvrtí tak, aby prinášali do mesta nový život a zlepšovali životný štýl. Neustále viac sa dbá na ekologickú stránku takejto výstavby a aj samotné budovy si osvojujú koncepty zelených stien, vodozádržné riešenia a originálne dizajny fasád.

Či sa však v Európe dočkáme masívnej výstavby výškových budov, aká prebehla v Spojených štátoch v 20. storočí, o tom veľmi silno pochybujeme.

Jedinečná kniha o budovaní Singapuru ide do predaja

O prácu prídu nielen zamestnanci, ale aj manažéri a riaditelia. Industry 4.0 prináša aj problémy

Sen o revolučnom inteligentnom meste sa skončil. Pre koronu i obavy o súkromie

Zdieľanej ekonomike neujdeme. Je prirodzenou evolúciou modernej spoločnosti

Po krátkej pauze sa vám opäť hlásime s novinkami z filmových svetov Marvel a DC. V oboch prípadoch je toho nového viac ako dosť. V kinách aj tak momentálne nič nové nebeží, tak fanúšika komiksových filmov určite poteší každá malá novinka. Veď už je to rok čo sme naposledy mohli v kine vidieť poslednú Marvelovku (Spiderman: Far From Home) a o DC ani nehovoriac, naposledy sme mohli vidieť v kinách Shazam!, tiež pred viac ako rokom.

Najväčšie očakávania momentálne budí Justice League: Snyders cut. Zack Snyder nedávno prezradil, že jeho zostrih bude mať viac ako 3 a pol hodiny. Vyzerá to teda tak, že sa dočkáme normálnej filmovej verzie. Boli totiž špekulácie, že sa film rozdelí na niekoľko kratších častí. Zack sa taktiež nechal počuť, že vo filme neuvidíme ani jeden záber, ktorý pre verziu, čo sme mohli vidieť v kine, natočil Josh Whedon. Vo filme sa teda neobjaví jeden z najhorších filmových efektov vôbec – digitálne odstránené fúzy Henryho Cavila.

Novinku pre nás má aj jeden z najodkladanejších filmov DC – Flashpoint. Jedná sa o prvý samostatný film Flasha. Nedávno sme vás informovali, že sa vo filme objaví Michael Keaton, ktorý si zopakuje rolu Batmana. Čo je mimochodom úžasná správa! Novou informáciou však je, že Flashpoint bude pravdepodobne prvý komiksový film, kde nebude žiadna hlavná záporná postava. Príbeh Flashpointu sa zakladá na tom, že Flash sa rozhodne vrátiť späť v čase a zachrániť svoju matku, ktorá bola zavraždená. Po návrate späť do prítomnosti zisťuje, že sa zmenilo oveľa viac ako očakával. Film síce nebude obsahovať hlavného záporáka, je však vysoko pravdepodobné, že zápornou postavou bude niekto z klasických superhrdinov ako je Batman, Superman či Wonder Woman. To je už však len moja domnienka.

A čo je nového vo  svete Marvel? Začneme trochu horšou správou, nech môžeme skončiť tými lepšími. Ďalšie pokračovanie Spidermana, ktoré ešte nemá žiaden oficiálny názov, bolo opäť posunuté. Našťastie nie nejak drasticky. Premiéra bola pôvodne naplánovaná na november 2021. Po novom je to už 17. december 2021. Koronavírus však ešte stále môže zamiešať kartami.

Nejaké novinky o pripravovanom filme Thor: Love and Thunder, prezradil aj jeho režisér Taika Waititi. Prezradil, že sa chce priblížiť vodám žánru, s ktorým nemá ešte veľa skúseností a tým je romantický film. To sa dalo aj čakať, keďže do série sa opäť vráti Natalie Portman aka Jane. Navyše svoju kráľovnú bude hľadať aj nová vládkyňa Asgardu  Valkyra v podaní Tessy Thompson.

Posledná novinka, je zatiaľ skôr špekuláciou, než potvrdenou informáciou. Marvel by totižto mal chystať adaptáciu komiksov Ilumináti. O čom to je? Je to o skupinke superhrdinov, ktorí mali tajne dohliadať na celé univerzum a strážiť kamene nekonečna. Kto do tohto tímu patril v komiksoch? Avengerov reprezentoval Iron man, za X-menov bol Profesor X, Reed Richards za Fantastickú štvorku, Black Bolt za Inhumans, Namor za Atlantídu a taktiež Doctor Strange. Mnoho z týchto postav Marvel vo svojom filmovom svete ešte nepredstavil a naviac Iron man je už mŕtvy. Je teda isté, že ak Marvel tento film skutočne natočí, zloženie tímu bude z veľkej časti iné.

Minulotýždňové hacknutie účtov na Twitteri verejne známych osobností ako Bill Gates, Barack Obama, Kanye West či Elon Musk znovuotvorilo otázku bezpečnosti sociálnych platforiem. Online bezpečnosť je najdôležitejším faktorom pre mileniálov, ktorí doma hľadajú svoju „zónu digitálneho komfortu“. A to aj napriek tomu, že viac než tretina z nich (37 %) si myslí, že je príliš nudná na to, aby sa stala cieľom kyberútočníkov. Tento zaujímavý postreh odhalila aktuálna štúdia spoločnosti Kaspersky.

Najnovšia globálna správa o bezpečnosti pod názvom „Pripojení viac než kedykoľvek predtým: Ako si budujeme naše zóny digitálneho komfortu“ skúma, ako meníme svoje návyky, aby sme zaistili, že sa budeme s technológiami v našom živote cítiť pohodlne a bezpečne. Aj keď sa mileniáli snažia o zabezpečenie vyššej miery online bezpečnosti, ich konanie hovorí celkom iný príbeh. 

Mnoho mileniálov si myslí, že sú pre kyberzločincov príliš nezaujímaví a nudní. Aj napriek tomu 36 % z nich tvrdí, že by mali posilniť svoju digitálnu bezpečnosť, no toto predsavzatie padá až na samé dno ich zoznamu. 

A pretože žijeme v dobe, ktorá urobila z práce z domu akúsi novú normu, domáce prostredie sa stalo technologickým centrom mileniálov. V súčasnosti trávia online o takmer dve (1,8) hodiny denne viac v porovnaní so začiatkom roka, čím zvyšujú aj celkový denný priemer v online priestore na 7,1 hodiny. Takmer polovica (49 %) z nich tvrdí, že vďaka tomu, že sú dlhšie online, si aj oveľa viac uvedomujú potrebu digitálnej bezpečnosti. Mileniáli trávia najviac času na sociálnych sieťach, ale vyše tri pätiny z nich (61 %) tvrdí, že vzostup online randenia z domu je z hľadiska ich online bezpečnosti znepokojujúci. 

Na vyriešenie týchto obáv viac než polovica (52 %) mileniálov hovorí, že na svojich zariadeniach používa iba dôveryhodné aplikácie z oficiálnych obchodov ako sú App Store a Google Play a 49 % pravidelne spúšťa antivírusovú kontrolu na každom zo svojich zariadení. 13 % mileniálov tiež priznalo, že v minulosti používalo Wi-Fi svojich susedov bez toho, aby o tom susedia vedeli – čo teda vôbec nie je susedské. 

Bezpečnostná firma Kaspersky na záver svojej správy uvádza aj niekoľko tipov, ako sa veľmi jednoducho vyhnúť problémom s nedostatočnou kybernetickou bezpečnosťou. Okrem inštalácie antivírusových programov do mobilov, tabletov a počítačov odporúča dôslednejšie sledovať, či sú navštevované webstránky vybavené bezpečnostným certifikátom SSL (názov webu sa musí začínať https a nie iba http), mať prehľad vo svojich online účtoch a aplikácie do mobilu inštalovať jedine z overených zdrojov, teda z Google Play alebo Apple App Store.