Svet naruby? Emotívna animácia kritizuje konzumný spôsob života

Celý život sa náhlime za materiálnymi vecami, naším snom je vlastniť veľký dom, mať viacero áut v rodine či drahé oblečenie. Z každej strany na nás útočia reklamy s jasným odkazom: „Bez nášho produktu nebudete šťastný/-á“.

Na otázku konzumného života sa vo svojej animácii pozrel talentovaný ilustrátor Steve Cutts. Pochádza z Londýna, a tak niet divu, že hlavným prostredím jeho videí sú prevažne metropoly. Jeho štýl je inšpirovaný rozprávkami z 20. rokov minulého storočia – v modernej dobe to pôsobí priam depresívne.

 

Animácia „The Turning Point“ (v preklade „BOD OBRATU“)

Zvieratá ľuďmi a ľudia zvieratami? Znie to trochu bizarne, ale podľa môjho názoru práve takýto výber „hercov“ dokáže danú myšlienku dôvernejšie odprezentovať. V tejto animácii sa Steve emotívnym spôsobom zamýšľa nad otázkou konzumného života v spojitosti s ekológiou.

Bezduché zvieratá, ktoré každodenne stoja v kolónach, nakupujú veci, ktoré častokrát ani nepotrebujú, či fľašu od kolového nápoja hádžu do vodných tokov… To je len zlomok toho, čo v animácii nájdete.

A na strane druhej sú tu ľudia, voľne žijúci v prírode, ktorí zomierajú na následky konzumácie PET fliaš, v dôsledku vylesňovania či pod haldami odpadu na skládkach.

 

 

Steve Cutts a jeho tvorba

Svetovo najznámejší animovaný seriál Simpsonovci vám asi nemusím predstavovať. Na začiatku každej časti je iná gaučová scénka. Tvorcovia seriálu pri ich tvorbe dávajú priestor aj rôznym ilustrátorom z celého sveta. Príležitosť dostal aj Steve Cutts, ktorý urobil gaučovú scénku na štýl 80. rokov. Inšpiráciou mu boli pravdepodobne film Miami Vice a videohra Grand Theft Auto: Vice City. Sprievodná pieseň „Push It To The Limit“ parádne dofarbuje atmosféru rokov minulých.

V minulosti pracoval na digitálnych projektoch pre spoločnosti Coca-Cola, Google, Sony a Toyota a tak je zaujímavé, že jeho ilustrácie kritizujú kolový nápoj, ktorý svojim animovaným prevedením pripomína práve Coca Colu. Od roku 2012 pôsobí ako freelancer a okrem autorských videí pracuje na tvorbe videoklipov. S jedným z nich zabodoval na medzinárodnom filmovom festivale Annecy, kde v roku 2017 vyhral cenu poroty. Klip pripravil v spolupráci so skupinou MOBY, pre ich pieseň „Are You Lost in the World Like Me?“

Jeho ďalšiu tvorbu môžete sledovať na jeho facebook stránkach, na ktorých sa pravidelne objavujú ilustrácie k aktuálnemu dianiu. Pamätáte si na strach ľudí, ktorí sa obávali, že si počas koronakrízy nenakúpia?

Steve Cutts a jeho inšpiratívne diela obleteli celý svet, len na serveri YouTube na jeho profile nájdete takmer milión odberateľov a jeho práce si na internete pozrelo viac ako 87 miliónov ľudí. Na svoj vek (25 rokov) má za sebou obrovské množstvo úspechov a my pevne veríme, že vám tento článok a životný príbeh dodá motiváciu do života!

 

Stránka autora:

stevecutts.com

 

Pred 110 rokmi Charles Rolls preletel La Manche tam a späť. Mesiac na to zahynul ako 32-ročný.

Dňa 2. júna 1910 o 18.30 vzlietol Charles Stewart Rolls sám vo svojom dvojplošníku z letiska Swingate v blízkosti mesta Dover, aby sa pokúsil o prvý nepretržitý obojsmerný let cez kanál La Manche. Na tento okamih netrpezlivo čakal dlhšie ako týždeň, a to najmä kvôli mechanickým poruchám na stroji, kvôli ktorým musel let odkladať, ale aj kvôli silnému vetru.

Nakoniec sa však podmienky ustálili a počasie bolo pokojné a jasné. Medzi divákmi na útesoch stáli i Rollsovi rodičia, lord a lady Llangattockovci, jeho sestra a švagor, sir John a lady Shelley.

Podľa správy v novinách Daily Telegraph dosiahol Rolls výšku 900 stôp (~274 metrov) a rýchlosť 40 míľ za hodinu (~64 km/h) kúsok pred francúzskym pobrežím. O 19:15 hodine preletel nad malým francúzskym mestom Sangatte, kde dnes končí tzv. Eurotunel. Naklonil sa zo svojho lietadla a vyhodil tri obálky, pričom každá obsahovala rovnakú správu: „Pozdravujem vás do francúzskeho Autoklubu… Vyhodené z lietadla letiaceho z Anglicka do Francúzska, C. S. Rolls, jún 1910. P.S. Vive l’Entente.“

Následne sa otočil na sever a zamieril späť k anglickému pobrežiu. O 20.00 sa vrátil do Doveru a Daily Telegraph potom napísal, že „pobrežie, útesy aj móla prekypovali ľuďmi, ktorí vzrušene očakávali návrat lietadla“. Rolls ich odmenil svojím typicky okázalým štýlom lietania v kruhoch okolo veží stredovekého hradu pri meste Dover. Redaktorovi z Daily Telegraph povedal: „Mal som veľa paliva a motory skvele fungovali, a tak som sa rozhodol obkrúžiť hrad aj napriek tomu, že to výrazne predĺžilo dĺžku letu.“

Dav ho zbožňoval. Bola to však viac ako len zábava. Ľudia si uvedomovali, že sa zúčastnili historického okamihu.

Počas 95 minútového dobrodružstva dosiahol Rolls dva nedosiahnuteľné medzníky. Stal sa prvým Angličanom, ktorý letel cez kanál La Manche a prvým lietadlom, ktorý kedy letel bez zastávky z Anglicka do Francúzska a späť.

Let spôsobil hotovú senzáciu a z Rollsa okamžite urobil národnú celebritu. Vtedy nedávno korunovaný kráľ Juraj V. mu dokonca poslal osobný telegram: „Kráľovná a ja vám srdečne blahoželáme k vášmu nádhernému letu naprieč kanálom, Juraj.“ Aerokluby v Anglicku aj Francúzsku mu dokonca udelili špeciálne ocenenie. Slávne londýnske múzeum Madame Tussauds mu dokonca začalo vyrábať voskovú figurínu. V časopise Flight Magazine medzitým vychvaľovali jeho športového ducha a uisťovali čitateľov, že Rolls sa nepokúsil o prekonanie prielivu iba pre zisk a slávu. Toto tvrdenie však bolo v rozpore s tým, že Rolls len za prvých 6 mesiacov roka 1910 utratil za lietanie cez 300 tisíc libier (v dnešných cenách). Rolls k tomu opatrne dodal: „To je prvýkrát, čo sa mi podarilo priviezť a odviezť z Francúzska desať litrov paliva bez zaplatenia.“

Spomínaná udalosť je známkou toho, ako rýchlo sa letectvo vyvíjalo. Necelý rok potom, čo Luis Blériot ohromil svet prvým letom z Francúzska do Anglicka v roku 1909, sa podarilo Charlesovi Rollsovi preletieť tam aj späť vo svojom lietadle Wright Flyer, ktorý navrhli páni Willbur a Orville Wright. Tento typ lietadla bol vôbec prvým prostriedkom na svete, ktorý bol ťažší ako vzduch, ktorý sa v roku 1903 vzniesol do vzduchu.

Práve tento časový rámec vývoja letectva skutočne zdôrazňuje nebezpečenstvo Rollsovho dobrodružstva. Jeho lietadlo vyrobené z dreva a tkaniny, vystužené trámami a drôtmi, malo rozpätie len 12 metrov (40 stôp) a vážilo len 457 kg (1 008 libier) vrátane motora, čo je váha približne podobná tej, akú má napríklad klavír. Fyzické nebezpečenstvá prekročenia mora v stroji s tak jednoduchou konštrukciou sú zrejmé. Rolls sa zrejme rozhodol pokúsiť o spiatočnú cestu až v momente, keď bol skutočne nad mestom Sangatte a uistil sa, že všetko funguje dobre. Jeho jediným bezpečnostným vybavením bola záchranná vesta a štyri veľké vztlakové vaky naplnené stlačeným vzduchom, ktoré priviazal k podvozku stroja. Daily Telegraph lakonicky poznamenal: „Našťastie nebolo treba testovať ich účinnosť.“

Rolls bol nielen skúsený, ale aj odvážny. Jeho letecká kariéra zahŕňa takmer celú históriu vtedajšieho letectva. Rolls, ktorý sa narodil v roku 1877, bol už od školských rokov fascinovaný motormi. V štúdiách pokračoval v odbore Strojné a aplikované vedy na Trinity College v Cambridge a lietaním bol uchvátený už od jeho začiatkov. Bol zakladajúcim členom Kráľovského aeroklubu. Jeho letecký balón vykonal vyše 170 pokusných letov a v roku 1903 Rolls dokonca vyhral zlatú medailu Gordona Benneta za najdlhší čas strávený vo vzduchu. Na jar 1909, keď bratia Wrightovci prišli z Ameriky do Anglicka ako hostia Kráľovského aeroklubu, ich Rolls privítal ako oficiálny hostiteľ. O rok neskôr sa stal ešte len druhou osobou v Británii, ktorá získala licenciu pilota lietadla.

Po prvom stretnutí v roku 1904 s Henrym Roycom sa ho Rolls pokúsil presvedčiť, aby postavil lietadlo. Bohužiaľ neúspešne. Možno len špekulovať, aké zázraky by mohli vzniknúť, keby sa mu to podarilo. Rolls sa tým však nenechal vyviesť z miery a kúpil si lietadlo Wright Flyer, v ktorom uskutočnil vyše 200 letov.

Je smutné, že práve v takomto stroji našiel Rolls aj svoju smrť, a to len mesiac po svojom úspechu nad kanálom La Manche. 12. júla 1910 počas súťaže v Bournemouth sa lietadlu odlomil chvost a zrútilo sa na zem z výšky 100 stôp. Lietadlo spadlo len kúsok od preplnenej tribúny. Rolls utrpel zlomeninu lebečnej kosti a bol na mieste vyhlásený na mŕtveho. Stal sa tak 12. človekom na svete, ktorý zahynul pri leteckej nehode a prvým Britom, ktorý prišiel týmto spôsobom o život. Do jeho 33. narodenín chýbalo len pár dní.

Hoci je Rolls dnes ďaleko slávnejší pre svoje automobilové úspechy, nemenej významný bol aj jeho prínos v letectve. V apríli 1912 bola v Guilford Gardens v meste Dover na nábreží postavená socha pripomínajúca jeho povestný dvojitý prelet kanálom. Teraz sa, vďaka venovaniu vtedajšieho predsedu spolku Rolls-Royce Heritage Trust z 2. júna 1995, nachádza v záhradách Marine Parade Gardens.

Výkonný riaditeľ Rolls-Royce Motor Cars, Torsten Müller Ötvös, k tomu povedal: „Charles Rolls je spojením jemnej technickej mysle s dobrodružným, odvážnym duchom. Niet teda divu, že ho letectvo a motorizmus tak silno priťahovali. Bol skutočným priekopníkom v oboch odboroch a svojimi rekordnými výkonmi prispel k vývoju lietadiel aj motorových vozidiel.“

Ďalej dodal: „Rolls spochybnil hranice toho, čo bolo považované za možné a ako preukázal jeho let cez kanál, odvážil sa pustiť aj za ne. Technológiu aj ľudské ambície tak posunul na úplne novú úroveň. To, čo za tak krátky život dosiahol, je mimoriadne a inšpiratívne. Jeho predstavivosť a odvaha sú aj dnes, po viac ako sto rokoch, stále živé.“

Svoje vyjadrenie uzatvára slovami: „Tento rok je naozaj na mieste pripomenúť si jeho let. Tohtoročné významné jubileum tohto letu je však aj nepríjemnou pripomienkou toho, že stále čelíme značným obmedzeniam našej slobody cestovať a objavovať. Povzbudzuje nás to k tomu, aby sme sa stále pozerali za horizont a snívali pritom o dobrodružstvách, ktoré v budúcnosti podnikneme. Je to pripomienka toho, že keď dostatočne veríme, je možné dokázať čokoľvek.“

 

Singapur – mesto, v ktorom sa budete cítiť ako hlavný hrdina z futuristickej knihy

Celý príbeh Singapuru si môžete prečítať v knihe Ako sa z krajiny tretieho sveta stala prvá: Príbeh o Singapure, no teraz sa poďme pozrieť na turistickú časť.

Singapur ako strategický dopravný uzol

Od tejto metropoly nás oddeľuje niekoľko tisíc kilometrov, a preto sa tam len tak na víkendový výlet nevyberieme. Pre Singapur sa veľa ľudí nerozhoduje ani len na týždennú dovolenku, lebo veď čo tam. No aj napriek týmto faktom patrí Singapur k veľmi navštevovaným mestám.

Väčšina turistov tam zakotví na niekoľko hodín či pár dní. Ide o to, že Singapur je celkom strategická letecká spojka, a tak sa cestujúci väčšinou rozhodnú pre dlhší prestup, ktorý využijú na prehliadku mestá. Či už idete na populárne Bali, exotické Filipíny alebo k protinožcom, je dosť pravdepodobné, že prestup budete mať práve v Singapure.

Letisko Singapore Changi

Už len samotné letisko stojí za návštevu a staré známe dve hodiny pred odletom by som určite navýšila aj na štyri, pretože človek sa tam rozhodne nudiť nebude. Architektúra letiska je tak zaujímavá, že vaše myšlienky tam ostanú ešte zopár hodín po vašom odlete. Aj keď ste na letisku, máte pocit, že sa nachádzate niekde vo futuristickom filme a všade naokolo vás je dažďový prales. Divná predstava, veď nedáva to zmysel; prales a futurizmus? No, je to tak.

Do mesta sa dostanete autobusom, metrom či taxíkom. Je tu ešte možnosť aplikácie GoJek, čo je ekvivalentom Uberu. Najvýhodnejšie je samozrejme použiť metro, avšak v noci nepremáva, a tak je najlepšie zavolať si GoJek. Wifi je na letisku ľahko dostupná, a preto nepotrebujete vlastný internet.

Letisko Singapore Changi dokonca získalo aj prvenstvo v kategórii TOP letiská sveta za rok 2020.

Spomedzi krajín juhovýchodnej Ázie je Singapur najluxusnejší a najmodernejší. Priam akoby tam ani nepatril. Mnohí jeho „chudobní susedia“ tam cestujú väčšinou za prácou a nie za rekreáciou ako to robia Európania. Vďaka výhodnému kurzu je to pre ostatné krajiny akoby zlatá baňa.

V krajine sa používa singapurský dolár a za jedno euro dostanete približne 1,50$. Metropola je známa vysokými cenami a radí sa k najdrahším mestám, resp. krajinám sveta. Samozrejme, cena výletu záleží len na vás.

Z tretieho sveta medzi elitu

Impozantná architektúra

Asi medzi najznámejšie ikony mesta patrí výškový bazén ležiaci na troch mrakodrapoch a susedná záhrada, ktorej myšlienka môže byť prirovnaná k nášmu chodníku korunami stromov. Nebudete sa tam síce prechádzať korunami živých stromov a nebude to ani v horách, no má to svoje čaro. V záhrade sa nachádzajú rôzne kvety, ktoré sú našej flóre veľmi vzdialené, a preto je prechádzka o to zaujímavejšia.

Od miestnych sa dozvedám, že vlastne výškový bazén vôbec nebol v pláne, no chceli to nejako „okoreniť“ a vzniklo toto majstrovské dielo.

Večer to má čarovnú atmosféru a pri troške šťastia zažijete aj svetelnú šou sprevádzanú hudbou. Zážitok na dva životy. Stromy menia farby a vám nezostáva nič iné len si ľahnúť na trávu, popíjať váš obľúbený nápoj a nasávať atmosféru horúceho Singapuru.

Z vlastnej skúsenosti viem povedať, že Singapur určite stojí za krátku návštevu. Po prílete na letisko a dvojdňovej prehliadke mesta som odchádzala s akýmsi novým pocitom. Cítila som sa ako na hodinách literatúry na základnej škole, kedy sme s pani učiteľkou preberali sci-fi, čítali si rôzne futuristické príbehy a ja som zrazu bola hlavnou hrdinkou v diele od Karla Čapeka.

Lesknúce sa výškové budovy, architektúra hodná poklony, mix kultúr a náboženstiev, ulice plné chutného street foodu, fancy reštaurácie, luxusné butiky či indická štvrť – aj toto je Singapur.

Multikulturalizmus

Mesto, v ktorom byť multikulti nemá žiadne limity. Ľudia sú veľmi milí, a vlastne to všetci v Ázii. Počas jazdy taxíkom sa dozvedám od milého šoféra, ktorého rodina sa dávno presťahovala z Číny, že v Singapure bolo tak veľa národnosti, že vlastne nemali jednotný jazyk, a tak si zaň zvolili angličtinu.

Celé mesto má čo ponúknuť, no mňa akosi ulice kde už z diaľky svieti nadpis DOLCE GABBANA nikdy nelákali, a preto som sa rozhodla zakotviť v živej časti zvanej Little India. Tuším lepšie už ani nemohlo byť. Ak máte radi farby, temperament, korenisté vône a delikatesy rôzneho druhu, tak sa tu rozhodne vyberte. Povestné butter chicken alebo chicken tikka masala nespraví nik lepšie než samotný Ind.

Byť v Singapure znamená objaviť ďalší svet.

YouTube oslavuje 15 rokov. Pozrite si prvé nahrané video a aktuálne neuveriteľné štatistiky

Pred pätnástimi rokmi neexistoval žiadny iPhone, Facebook mal iba jeden rok a dial-up internet bol stále pomerne populárny. Vtedy spoločnosť s názvom YouTube začala povzbudzovať obyčajných ľudí, aby „vysielali samých seba“. Vtedajšia verejnosť možno nevedela prísť na chuť tejto novinke, no napokon spoločnosť vytvorila platformu, ktorá nadobro zmenila celý svet online video obsahu.

Spoločnosť založil Chad Hurley v roku 2005 spoločne so Stevom Chenom a Jawedom Karimom.

Zľava doprava: Chad Hurley, Steve Chen and Jawed Karim, zakladatelia YouTube | Zdroje: en.wikipedia, based on File:Chad_Hurley_-World_Economic_Forum_Annual_Meeting_Davos_2007.jpg File:YouTube_TaiwanVersionLaunch_SteveChen-1.jpg File:Jawed_Karim_2008.jpg, CC BY-SA 3.0, Odkaz

O pohnútkach vytvorenia videostreamovacej platformy sa na internete dozvedáme kadečo, ale väčšinou sa má za to, že keď pobrežie Indického oceánu zasiahla vlna cunami, nedali sa k tejto udalosti nájsť na internete takmer žiadne relevantné videá, hoci už v tej dobe ľudia používali digitálne fotoaparáty. Ďalším podnetom malo byť to, keď sa speváčke Janet Jacksonovej údajne náhodou podarilo odhaliť intímne partie počas vystúpenia na superbowle. Ďalšie zdroje tvrdia, že YouTube mala byť pôvodne online videozoznamka inšpirovaná službou Hot or Not.

„Služba YouTube sa začala ako startup financovaný rizikovým kapitálom, predovšetkým z investície spoločnosti Sequoia Capital vo výške 11,5 miliónov USD v období od novembra 2005 do apríla 2006,“ uvádza Wikipedia.

Prvé video YouTube s názvom Me at the zoo (preložené ako Ja v zoologickej záhrade) ukazuje spoluzakladateľa Jaweda Karima v zoologickej záhrade v San Diegu. Video bolo nahrané 23. apríla 2005 a stále je na webe dostupné:

Ľudia napokon uverili, že zverejňovať na internete svoje vlastné videá má zmysel, nejednalo sa však o moderných youtuberov. Multimiliardový biznis ešte neexistoval, ale Google už vtedy vycítili príležitosť a malo správny odhad.

Iba po 18 mesiacoch od založenia spoločnosť kúpil Google za vtedy neuveriteľných 1,65 miliardy dolárov, jednalo sa o jednu z najlukratívnejších technologických akvizícií tej doby. Sídlo spoločnosti YouTube pritom bolo umiestnené nad pizzeriou a japonskou reštauráciou v meste San Mateo v Kalifornii a veľké obchody sa vraj robili na parkovisku pred domom.

Spočiatku mal YouTube sledovanosť asi 8 miliónov zobrazení denne, čo boli skvelé čísla. Ale nový web rýchlo rástol a v júli 2006 spoločnosť oznámila, že každý deň sa nahráva viac ako 65 000 nových videí a že stránka má 100 miliónov zobrazení videí denne. V máji 2010 mal YouTube už 14 miliárd videí. Zaujímavým bolo zistenie z apríla 2011 že 30% videí tvorilo 99% zhliadnutí celého webu. Akoby sa tak približne napĺňal Paretov princíp 80:20.

Podľa štúdie americkej firmy Ellacoya Networks sa dnes YouTube podieľa na celkovej prevádzke internetu z desiatich percent z celkových osemnástich, ktoré zaberá streamované video. Internetovému videu sa však neustále predpokladá veľký rast a teda aj YouTube bude ďalej expandovať.

 

Aktuálne štatistiky YouTube sú fascinujúce:

V roku 2019 mala stránka priemernú mesačnú sledovanosť 2 miliardami používateľmi.

79 percent používateľov internetu má údajne účet na YouTube (vrátane účtu Google).

Podľa 8 z 10 marketérov je YouTube najlepšou platformou pre videomarketing a až 62 percent firiem považuje YouTube za nevyhnutný pri svojej propagácii.

Až 90 percent používateľov YouTube je vo veku 18 až 44 rokov.

Každý deň si ľudia na YouTube prezrú jednu miliardu hodín videí.

Až 70 percent návštevnosti prichádza z mobilov a tabletov.

90 percent opýtaných ľudí potvrdilo, že sa vďaka YouTube dozvedeli o nových značkách a produktoch.

Každý deň je na YouTube uploadnutých 720-tisíc hodín videa – to je 500 hodín každú minútu.

 

 

 

 

SpaceX a NASA sa podaril let ľudí do vesmíru. Prečo je to historická udalosť, keď už ľudia na ISS lietajú?

Jedná sa o finálny test, ktorým sa SpaceX certifikuje podľa metodiky NASA. Americkí astronauti Robert L. Behnken a Douglas G. Hurley testovali nový pilotovaný modul Crew Dragon tak, že napísali dejiny – je to vôbec prvýkrát, čo sa konal let ľudí do vesmíru pod záštitou súkromnej spoločnosti.

A jedná sa o prvý let kompletne v amerických rukách po deviatich rokoch, pretože Američania presne 21. júla 2011 ukončili éru raketoplánov. Tým posledným bol Atlantis, potom sa v NASA museli spoliehať len na ruské rakety Sojuz.

 

Priamy prenos z cesty (neskôr bude prenos nahradený záznamom):

Úspech na prvý pokus (?)

Spoločnosť SpaceX, ktorú v roku 2002 založil miliardár Elon Musk, už dlhodobo spolupracuje s NASA. Až teraz však spoločnosť dospela k tomu, že do vesmíru poslala ľudí. Je to prvýkrát v histórii, čo to spravila súkromná spoločnosť a nie krajina ako taká. Doteraz boli podobné lety záležitosťou Spojených štátov amerických a Ruska, pričom tieto dve mocnosti vo vesmírnom výskume spolupracujú.

Prvý let bol odložený pre zlé poveternostné podmienky, po odklade na sobotu 30. mája 2020 sa napokon podaril. Posádka vzlietla zo štartovacieho komplexu 39A Kennedyho vesmírneho strediska na floridskom Myse Canaveral presne o 21:22:45 nášho času. Hoci sa prvý let odložil, v skutočnosti sa jednalo o úspech hneď na prvý pokus – napriek tomu sa občas objavujú správy o tom, že je úspech až na pokus číslo dva.

Ak si myslíte, že medzinárodná vesmírna stanica ISS je s výškou 410 kilometrov na skok, tak vedzte, že posádke potrvá asi sedem hodín, kým na ňu dorazí. Stane sa tak o pol piatej v nedeľu 31. mája 2020 nášho času.

Aktualizácia (17:00 31.5.2020): Loď Crew Dragon sa úspešne aj s posádkou zadokovala k modulu Harmony na ISS o 16:16 hodine nášho času, čím sa naplnila prvá fáza misie – štart a pripojenie sa k medzinárodnej vesmírnej stanici.

Počas štartu hrala posádke skladba Back in Black od AC/DC.

Loď Crew Dragon je síce nová, ale vzlieta pomocou rakety Falcon 9, momentálne jednej z najvýkonnejších rakiet v histórii ľudstva.

Po úspešnom štarte sa prvý stupeň tejto rakety vrátil na Zem, a to príznačným vertikálnym zostupom na autonómnej plošine umiestnenej na hladine Atlantického oceánu. Tento spôsob návratu súčastí rakety je pre SpaceX mimoriadne dôležitý, pretože enormne šetrí náklady.

ISS, Mesiac, Mars a ešte ďalej

Senzácia okolo letu ľudskej posádky pod hlavičkou SpaceX dnes napĺňa hlavné stránky médií a laikom sa môže zdať, že sa azda jedná o vyslanie ľudí na Mars. V skutočnosti sú aj SpaceX, aj NASA od tohto cieľa ešte veľmi ďaleko. Tento let je však prvým krokom – druhým je vyslanie ľudí na Mesiac a napokon na Mars. Pôjde sa neskôr ešte ďalej? Asi áno, ale to je zatiaľ divoká špekulácia.

Pre účely cesty na Mars už SpaceX vyvíja špeciálnu vesmírnu loď s názvom Starship, ktorá bude schopná prepraviť až sto astronautov! V celej histórii vesmírneho výskumu by takéto niečo nemalo obdobu.

Dovtedy však ostáva ešte niekoľko rokov, hoci sa spočiatku uvažovalo aj o roku 2022. Ak by sa toto Muskovi podarilo, zapísal by sa do učebníc gigantickými písmenami.

 

Čo budú astronauti vo vesmíre robiť?

Posádka lode Crew Dragon bude na ISS vykonávať špeciálne úlohy s už aktuálnou posádkou vesmírnej stanice, vedecké experimenty, bude si overovať funkčnosť automatických systémov a tiež testovať reálne vlastnosti solárnych panelov vo vesmírnych podmienkach.

Zaujímavosťou je, že nie je upresnený čas návratu – môže to byť za mesiac, dva, tri alebo dokonca za štyri mesiace. Práve štyri mesiace sú limit.

Posádku tvoria Robert Behnken (49) a Douglas Hurley (53), obaja boli vo vesmíre už predtým a kuriozitou je, že obaja sa oženili s astronautkami. Skúsenosti z NASA sú na nezaplatenie, rovnako ako ich špičkový zdravotný stav, ktorý je pre vesmírne lety absolútnou nevyhnutnosťou.

 

SpaceX fantasticky znížilo náklady na vesmírny výskum

SpaceX sa podarilo niečo, čo žiadny iný dodávateľ NASA nikdy nedokázal – znížili náklady. Keď sa SpaceX obrátilo na NASA s myšlienkou znovupoužiteľných rakiet na zmluvné dodávky, NASA odhadovala celkový rozpočet na 3,6 miliardy amerických dolárov. Vychádzali pritom zo skúseností s predchádzajúcimi dodávateľmi. Lenže SpaceX vyvinulo raketu, ktorá umožnila tieto náklady znížiť na nepomerne nižšie čiastky. NASA dala do výskumu 396 miliónov USD a SpaceX 450 miliónov USD (spolu 846 mil. USD). To je štvrtina odhadovaného rozpočtu.

Pred SpaceX bola každá nová raketa v histórii USA financovaná vládou USA a zadávateľom bola NASA. SpaceX bola prvá spoločnosť, ktorá to robila súkromne a bola historicky prvou súkromnou firmou, ktorá raketu napokon vypustila do vesmíru. Stalo sa tak 3. decembra 2010, na rakete Falcon 9 bola kapsula Dragon. Let trval 3 hodiny a 19 minút a napokon loď Dragon úspešne pristála na Zemi. Misia nielen vypustila prvú súkromnú loď do vesmíru, ale aj zapísala SpaceX ako vôbec prvú súkromnú spoločnosť, ktorá niečo také dokázala.

Ceny vesmírnych letov sa zvyčajne počítajú v dolároch za kilogram vynesenej hmotnosti. Napríklad v roku 1981 by vás stál jeden kilogram vynesený do vesmíru 85 216 USD. Tieto ceny neustále klesajú a sú kľúčové pri vesmírnom výskume. Keď spočítate pomer kapacity k nákladom na štart, znovupoužiteľná raketa Falcon 9 doručí 1 kg nákladu na nízku obežnú dráhu Zeme len za 3 125 amerických dolárov! To je dôvod, prečo malo SpaceX v roku 2018 asi 65% podiel na globálnom trhu s letmi do vesmíru. Elon Musk však už vyhlásol, že ďalšia generácia vesmírnej lode je už vo vývoji, volá sa Starship a tieto ceny zníži na stotinu aktuálnych cien. Čítajte správne, stotinu.

Mimochodom, Falcon Heavy je dnes najvýkonnejšia raketa na svete, dokáže vyniesť až 63 800 kg.  Druhá najvýkonnejšia Space Shutle, „iba“ 24 000 kg.

V Sotheby’s sa pripravujú na prvú 3D online aukciu: Triptych odhadujú na 60 miliónov dolárov

Svet aukcií sa pre koronavírus dočasne zmenil. Respektíve, všetky osobné aukcie sú v Spojených štátoch zrušené, čo spôsobuje problémy nielen veľkým aukčným domom, ako RM Sotheby’s a Christies, ale aj tým menším.

Zatiaľ čo Christies medzičasom v období mája až júna 2019 sprevádzkovalo aj online aukcie, celosvetovo známy dom RM Sotheby’s sa k tomuto kroku odhodlal až teraz. Teraz má byť vzorom pre všetky ostatné dražobné spoločnosti, hoci tie fungujú na princípoch online aukcií už roky.

RM Sotheby’s musíme považovať za skôr konzervatívnu spoločnosť a akýsi zlatý štandard, preto je spustenie online aukcií v tejto podobe veľkou udalosťou. Lenže pre spoločnosť to nie je prvý vstup do online priestoru, v skutočnosti za tento rok (január až máj) predstavovali tržby z online predaja 100 miliónov amerických dolárov, čo je 370 percent z rovnakého obdobia roku 2019. Keď dom spustil projekt Contemporary Art Day, tak inkasoval 13,7 milióna amerických dolárov.

Teraz sa však v RM Sotheby’s pripravujú na celkom iný typ dražby, vskutku novátorský. Miestnosť s dražbou bude vytvorená v 3D priestore a zúčastnení budú premietaní do tohto priestoru cez internet.

Tento piatok vedenie spoločnosti vyhlásilo, že naplánovalo svoju vôbec prvú online dražbu prostredníctvom videokonferencie, a to dňa 29. júna 2020. Vedenia dražby sa ujme Oliver Barker, ktorý sa bude nachádzať v New Yorku bude prijímať ponuky od špecialistov zo Sotheby’s z Honk Kongu a Londýna a New Yorku. Ako to bude reálne vyzerať, si môžete pozrieť na priloženom videu:

Dražené dielo bude Triptych Inspired by the Oresteia of Aeschylus od Francisa Bacona (1909–1992) očakávaná predajná cena bude 60 miliónov amerických dolárov. Zaujímavosťou je, že tento umelec v priebehu rokov 1944 až  1986 vytvoril až 28 triptychov – a toto je jeden z nich. Jedná sa o olej na plátne s rozmermi 198×147,5 cm z roku 1981. Na rozdiel od ostatných triptychov je tento vizuálne netradičný a odvážny, namiesto jednoznačných obrazov ponúka pozorovateľovi priestor pre vlastnú predstavivosť.

FRANCIS BACON By John Deakin – https://alchetron.com/John-Deakin-1371488-W, Fair use, Link

Žijeme si na Slovensku zle? Pozrite si tento dokument o expedícii Slovákov do Maroka

V minulých častiach nášho seriálu Cestovanie s Mc’O Travel ste sa s nami virtuálne mohli zúčastniť treku na Mount Everest a expedície po Tahiti a Veľkonočnom ostrove a po Havaji, tentokrát zamierime do minimálne rovnako pestrého a fascinujúceho Maroka.

Dokument zachytáva cestu troch Slovákov po Maroku, krajinu a jej obyvateľov, ešte z mája 2016. Cesta sa začína na letisku v Marakeši a už pri prvých kilometroch možno pozorovať nekonečné hradby obkolesujúce staré mesto. Je to svet odlišný od toho, ktorý poznáme u nás na Slovensku – značne jednoduchší, tvrdší, možno práve preto autentickejší.

V dokumente môžete vidieť tradičné marocké ubytovania, festival tradičných berberských bojovníkov na koňoch i každodennú realitu spletitých uličiek starého mesta s trhovým labyrintom, ale aj prázdnotu „konca sveta“, ako autor nazval málo obývané lokality Západnej Sahary.

Užite si dokument – nepochybne si poviete, že my u nás na Slovensku žijeme luxusné časy.

 

Stručne o Maroku

Maroko je prímorský štát v Severnej Afrike omývaný na západe Atlantickým oceánom a na severe Stredozemným morom. Jej najsevernejší bod tvorí Gibraltársky prieliv. Krajina hraničí so Španielskom jednak po mori, ako aj s exklávami Ceuta (6,3 km), Melilla (9,6 km) a Peñón de Vélez de la Gomera. Na východe a juhovýchode hraničí s Alžírskom (1 559 km) a na juhu s Mauritániou (1 561 km). V roku 1979 Maroko obsadilo svojho novovzniknutého južného suseda Západnú Saharu, ktorej 2/3 územia dodnes de facto kontroluje. Ich pôvodná vzájomná hranica je 443 km dlhá. Juhovýchodná časť tohto územia je pod kontrolou frontu Palisario, a označuje sa Saharská arabská demokratická republika.

V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov.

Najväčšie mesto je slávna Casablanca, ale hlavné mesto je Rabat.

Maroko je de iure konštitučná monarchia s voleným parlamentom. Výkonnú moc vykonáva vláda, ale kráľ Mohamed VI. má veľké množstvo právomocí, napríklad možnosť rozpustiť parlament.

Maroko donedávna bojkotovalo kvôli pripustení a de facto uznaní existencie Západnej Sahary a ako jediný africký štát nebolo členom Africkej únie.

 

Tahiti a Veľkonočný ostrov – veľmi vzdialená exotika

 

Trek k Mt. Everestu a k nádherným jazerám Gokyo

Pravá tvár Havaja v unikátnom videodokumente od Slovákov

 

Keď marketing zmení charakter produktu: Levitujúce gule majú byť cestou k vnútornému pokoju

Určite ste už niekedy videli dekorácie využívajúce magnetické polia, ktoré umožňujú malej guličke levitovať vo vzduchu. Poznáme ich všetci, napriek tomu vždy, keď ich vidíme, sme tak trocha prekvapení a zvedaví, ako to celé vlastne funguje. Za vynálezom nestojí žiadna mágia, iba obyčajná fyzika elektromagnetických polí a predmetov, ktoré sú v nich „uväznené“.

Takéto dekorácie na stôl si môžete kúpiť za pár eur v obchodíkoch s rozličným tovarom alebo na internete na stránkach s darčekovými predmetmi.

Ako ale spraviť z takejto pomerne jednoduchej hračky módnu záležitosť? Správne – dobrým marketingom. Takým, aký produktu Buda Ball zabezpečili jeho tvorcovia prostredníctvom crowdfundingovej platformy Kickstarter.

Tvorcovia spravili z Buda Ball nástroj k dosahovaniu vnútornej rovnováhy, akúsi pomôcku pri meditovaní. Zároveň má produkt reprezentovať životný štýl svojho majiteľa a dotvárať atmosféru v interiéri.

Počas vývoja zariadenia sa ukázalo, že môže pracovať s rovnakými alebo podobnými frekvenciami, aké vytvára mozog počas meditácie. Tu vznikol podnet na to, aby sa produkt intenzívne spájal práve s oddychom, relaxáciou a životným štýlom v súlade so Zenom.

Aby som produktu Buda Ball nekrivdil, musím uviesť na pravú mieru skutočnosť, že do jeho vývoja tvorcovia investovali veľa času, kreativity a odborných znalostí. A v porovnaní s lacnými magnetickými dekoráciami je tento produkt schopný udržať kovovú guličku vo vzduchu nielen vo vertikálnej, ale aj horizontálnej polohe – teda akoby sa gulička zázračne vznášala vedľa steny.

 

Marketingové slogany o význame v meditácii sú síce prehnané, ale úlohou každého výrobcu je propagovať svoj produkt tak, aby zaujal čo najviac a podnietil zákazníkov ku kúpe. A to sa tvorcovi Buda Ball očividne darí, pretože na Kickstarteri pôvodne zverejnil zámer vyzbierať 70-tisíc amerických dolárov na realizáciu, napokon však viac ako 1 700 ľudí vyzbieralo 215-tisíc dolárov. S týmto kapitálom by teda výrobca nemal mať problém produkty doručiť, zabezpečiť výrobu jeho farebných a materiálových verzií a ďalej investovať do vývoja.

 

Nahradia elektrické kolobežky MHD? Vyskúšali sme ich, majú výhody i nedostatky

Sú všade

Obyvatelia a návštevníci Bratislavy si v uplynulých týždňoch všímajú obrovské množstvo zelených elektrických kolobežiek na uliciach. Sú odparkované doslova všade v meste, na chodníkoch, na námestiach, vedľa autobusových zastávok, pri nákupných centrách. Vyzerajú odolne, atraktívne a v meste je ich tak veľké množstvo, že sa tomu priam nechce veriť.

 

Množstvo elektrických kolobežiek v Bratislave je priam zarážajúce. Sú všade. V červenej zóne nesmiete zaparkovať – inak si koledujete o pokutu 30 eur.

 

Investícia známej spoločnosti zabezpečujúcej mobilitu bola naozaj veľkorysá a človek sa pýta, ako je vôbec možné zabezpečiť ich nabíjanie a servis. V skutočnosti v noci tieto kolobežky k dispozícii v meste nie sú, pretože sú vyzbierané a nabíjané. Kolobežky sú každé ráno rozmiestnené na špecifické miesta po meste. Plne nabitá kolobežka prejde do 40 kilometrov a priamo na mobile v aplikácii si ešte pred jej vyzdvihnutím môžete overiť, či má v batérii dosť energie.

Samotné použitie kolobežky nevyhnutne vyžaduje použitie mobilného telefónu. Musíte si stiahnuť potrebnú aplikáciu a pri jej prvom otvorení zadať platobné údaje zo svojej bankovej karty, debetnej alebo kreditnej. Potom už žiadna registrácia potrebná nie je, všetko prebehne automaticky. Za rezerváciu a odomknutie zaplatíte 50 centov a za každú minútu prenájmu 15 centov. Rezervácia ale nie je potrebná, ak si kolobežku vyzdvihnete priamo na mieste, akoby na blind.

Kolobežku si aktivujete tak, že načítate QR kód umiestnený na riadidlách a potvrdíte jej prenájom. Odvtedy vám beží spoplatnený čas. Za pol hodinu jazdy zaplatíte 5 eur.

 

 

Ako sa používa elektrická kolobežka

Podľa slovenskej legislatívy môže elektrickú kolobežku riadiť iba osoba staršia ako 15 rokov, ale prevádzkovateľ zelených kolobežiek si stanovuje minimálny vek 18 rokov. Má to svoj význam, musíte byť oprávnená osoba na vykonanie platby, respektíve musíte byť držiteľom zadanej platobnej karty.

Po aktivácii sa vám kolobežka nerozbehne sama len tak stlačením akceleračného tlačidla – musíte sa najprv rozbehnúť a až potom sa zatlačením páky pravým palcom spustí elektromotor. Rýchlosť je limitovaná na 25 km/h, čo sa pre motoristov nezdá veľa, ale na kolobežke je to už solídny výkon. Bez problémov môžete ublížiť sebe alebo niekomu inému, preto si treba dávať veľký pozor. Brzdí sa pomocou páky na ľavej strane, ale môžete aj zostúpiť nohou na zem. Kolobežka vďaka väčším kolesám prekoná aj výmoly a nekvalitné cesty, ale obrubník už nezvládne.

Používateľ elektrickej kolobežky môže jazdiť aj po chodníku, ale iba rýchlosťou chôdze (teda pomaly) a ak neohrozí ani neobmedzí chodcov. Inak sa má pohybovať po krajnici vozovky alebo po cestičkách pre cyklistov – áno, na toto už zákon o cestnej premávke myslí od svojej poslednej novely. Kolobežka je osvetlená, ale ak sa obávate o svoju bezpečnosť, prineste si vlastnú prilbu, prípadne chrániče na ruky a kolená – tie však zákon nevyžaduje. Ako vodič kolobežky nesmiete byť pod vplyvom alkoholu, respektíve môžete si dať veľké pivo pred jazdou, ak sa budete pohybovať mimo mesta po cyklocestičkách – lenže s týmito kolobežkami mimo mesta ísť nemôžete, za odparkovanie v takzvanej červenej zóne dostanete pokutu 30 eur.

 

Výhody

Medzi jednoznačné výhody riešenia, ktoré sa objavilo v hlavnom meste, je dostupnosť kolobežiek. Sú skrátka všade a vedia tak nahradiť verejnú dopravu. Ja mám vlastné auto, ale z času na čas jazdím aj autobusmi a v MHD. No keď mám teraz možnosť využiť radšej skúter alebo elektrickú kolobežku, rád ich využijem.

Nemusím riešiť nákup cestovných lístkov a ani prestupy, jednoducho si do cieľa zájdem sám.

 

Nevýhody

Pre mňa taký 15-minútový prenájom za tri eurá nie je žiadnou položkou a ak je táto suma strhnutá z účtu, tak sa ňou vlastne vôbec nezaoberám. Lenže ja som iba občasný používateľ spojov. Ľudia, ktorí takto cestujú denno-denne, už nebudú mať na moderné služby mikromobility tak pozitívny názor. Ak by mali každý deň za podobné prenájmy minúť napríklad 6 eur (za dve 15-minútové jazdy), za 20 pracovných dní v mesiaci je to už 120 eur! V porovnaní s mesačnou električenkou alebo jednorazovými lístkami je to neprimerane vysoká suma.

Je to suma vysoká nielen pre študentov, ale aj pre pracujúcich.

Okrem toho nevýhody elektrických kolobežiek spočívajú v ich náchylnosti na počasie. Ak prší, máte problém.

Problémom sú tiež nekvalitné úseky ciest. Bratislava síce spravila značný krok vpred, pokiaľ sa jedná o kvalitu chodníkov a ciest, ale stále sú úseky, na ktorých sa jazdí priam otrasne a jazda na kolobežke je priam nebezpečnou. Jazda po ceste pre autá – detto.

 

Suma sumárum

Ak odhliadneme od ceny prenájmu, tak by ste na problémy spojené s nekvalitnými cestami a počasím dbať nemali – veď to sú faktory, ktoré ovplyvňujú aj bicykle a fakticky aj motorky. Kolobežky budete používať predsa tam, kde sa používať dajú a za počasia, ktoré ich prevádzke praje. Elektrické kolobežky môžu byť veľmi dobrým prvkom bohatšieho mixu mobility a mikromobility v meste, pričom práve v roku 2020 môžeme byť svedkami ich prvých významnejších krokov aj na Slovensku.

Nezabudnite pri používaní kolobežiek dávať pozor na seba a na ostatných.

 

Prečo elektrické kolobežky asi dlho nevydržia?

 

 

Justice League Zacka Snydera dostane druhú šancu!

To, čo sa dialo, deje a bude diať s Justice League Zacka Snydera, by sa pokojne mohlo stať námetom na hollywoodsku oskarovú drámu. Zack Snyder totiž ešte pred niekoľkými rokmi dostal na starosť vybudovať filmový vesmír DC Comics. Začalo sa to filmom Man of Steel, pokračovalo Batman vs Superman a neplánovane to skončilo (pre Snydera) pri Justice League.

Začiatok Snyderovho konca prišiel niekde v polovici nakrúcania Batman vs Superman. Zackova vízia s týmto komiksovým svetom bola temná. Presne taká, aký DC svet skutočne je. Lenže producenti mali predstavy, ktoré sa viac približovali odľahčenejšej vízii, podobnej Marvel filmom. BvS doplatilo na zlý strih. Film, ktorý bežal v kinách, dejovo občas nedával zmysel a preto ľudia odchádzali z kina sklamaní. Až keď na DVD vyšla predlžená verzia, dostalo sa Snyderovi zaslúženého docenenia.

A potom prišla Justice League. Snyderová balada. Ten počas postprodukcie odstúpil z režisérskej stoličky. Oficiálnym dôvodom bola smrť jeho dcéry, kvôli ktorej sa chcel stiahnuť do ústrania a venovať sa rodine. Neoficiálnym dôvodom mala byť nespokojnosť štúdia s natočeným materiálom. Testovacie projekcie pritom vôbec nedopadli zle, len štúdio malo byť nespokojné s tým, že diváci sa počas premietania málo smiali. Tak zneli aspoň chýry, ktoré kolovali internetom pred pár rokmi. Po vzájomnej dohode si teda Snyder zbalil všetko čo sa dalo a odišiel.

Dnes sa to ukazuje ako kľúčový moment, lebo keby Synder nechal natočený materiál tak, štúdio by ho pravdepodobne zničilo.  Warner Bros teda povolali do akcie režiséra úspešných Avengerov a verili, že rovnaký zázrak spraví aj z Justice League.

Všetci vieme, ako to dopadlo. Tesne po premiére však Snyder vyrukoval s informáciou, že jeho vízia vyzerala inak a 80% jeho materiálu sa vo filme vôbec neobjavilo. Dokonca unikol popis deja pre celú Snyderovú víziu, a to bol posledný spúšťač fanúšikovskej akcie Release the Snyder cut! Vytvorila sa petícia, ktorá mala štúdio Warner Bros prinútiť, aby vydalo túto verziu na DVD alebo na nejakej streamovacej platforme. Z času na čas túto akciu podporili aj samotní predstavitelia Justice League ako  Jason Momoa, Gal Gadot, no najmä Henry Cavil.

Z času na čas sa objavila správa, že sa tak možno skutočne stane.

Veľa dôvery však tieto správy nevzbudzovali. Ani nie pred mesiacom padla od štúdia definitíva, že nič také sa určite nestane. A pár dní dozadu z čista jasna prišlo oficiálne oznámenie, že v roku 2021 uvidíme na HBO Max (bude prístupné len v Amerike) Zack Snyders Justice League. Bol to šok, ale z kategórie milých prekvapení. Ako je možné, že sa to deje? Niekto, kto má blízko k Snyderovi a pravdepodobne je aj pracovníkom štúdia Warner Bros, sa mal vybrať až priamo za vlastníkmi štúdia. Mal im byť dokonca premietnutý nevydaný materiál. Ten ich natoľko zaujal, že sa rozhodli dať projektu zelenú.

Štúdio Warner Bros dokonca uvoľnilo 30 miliónov dolárov na dokončenie efektov. Taktiež je pravdepodobné, že všetci herci sa vrátia späť. Nebudú si už musieť navliecť kostýmy, ale svoje party dokončia v dabingovom štúdiu. Ešte sa však nevie, v akej podobe Justice League uvidíme. Snyder sa vyjadril, že jeho verzia vo filmovej podobe nebude mať menej ako 4 hodiny. Taktiež však zvažuje, že by to vydal ako 6-dielnu minisériu. Nech to Zack vydá akokoľvek, bude to splnenie fanúšikovských prianí.

Fanúšikovia DC Comics sa cítia teraz posilnení týmto úspechom, ktorý vo svete filmu nemá obdobu. Našli si už aj nový cieľ. Suicide Squad. Bandu antihrdinov totiž sprevádzal podobný osud ako Justice League. Sám režisér priznal, že to, čo išlo do kín, nebolo presne to, čo si predstavoval. Opäť totiž zasiahlo štúdio. Najviac by o tom vedel rozprávať Jared Leto, predstaviteľ Jokera. V kinoverzii strávil tak 5 minút na plátne, no v skutočnosti mal mať Joker vo filme oveľa väčší priestor. Dôkazom môže byť aj to, že mnoho záberov z prvého traileru sa vo filme vôbec neobjavilo.