Kategória: Archív

Pre pandémiu koronavírusu sa rúška a tvárové masky stanú súčasťou našich životov na nasledujúce mesiace a v niektorých oblastiach možno i roky. Medzičasom sa stal z týchto ochranných pomôcok aj módny doplnok, čo je prirodzené vyústenie celospoločenskej situácie, keď toto rúško musí a chce nosiť doslova každý.

Okrem dnes už tradičných rúšok, ktoré si vyrábame doma svojpomocne, máme možnosť zadovážiť si rôzne rúška od veľkovýrobcov. Máme tu doslova záplavu rôznych druhov a typov ochranných pomôcok a preto náročné vybrať spomedzi nich tie, ktoré naozaj fungujú.

Nasledujúci test rúšok a tvárových masiek od doktora Vladimíra Mega zohľadňoval nasledovné faktory:

1) Stupeň ochrany
2) Cenu
3) Možnosť viacnásobného použitia
4) Komfort pri dýchaní
5) Komfort pri nosení

Z uvedeného testu s najlepším bodovým hodnotením vzišli ochranné pomôcky značky MEWE, ktoré používame aj my. Sú viacnásobne použiteľné, majú až osem ochranných vrstiev a okrem vdychovaného vzduchu filtrujú aj ten vydychovaný.

Venujte, prosím, šesť minút svojho času nasledovnému odbornému porovnaniu rúšok, určite vám pomôže pri rozhodovaní sa pri výbere toho najlepšieho produktu.

https://www.youtube.com/watch?v=WLi79AsXqHQ

» Bezpečné viacnásobne použiteľné tvárové masky s filtrom si môžete zadovážiť na UnitedHealth.sk

V starovekej Číne vynašli systém mincí, do ktorých boli vyrazené diery. Malo to svoj dôležitý účel, pretože veľké nominálne hodnoty ste mohli vytvoriť jednoducho tak, že ste prevliekli cez tieto diery lanko. A tieto lanká boli schopné spojiť sto alebo tisíc mincí naraz.

Postupom času sa ale ekonomika vyvíjala a transakcie sa zväčšovali, obchodníci napokon k svojim obchodom potrebovali desiatky alebo stovky tisíc mincí. Len si predstavte, že lanko s tisíc mincami vážilo asi 4,5 kilogramu, desiatky tisíc mincí sa počítali na desiatky kilogramov.

Prevážať takéto hodnoty bolo nielen náročné, ale aj nákladné, preto sa vtedy čínska vláda pod vedením Čingischána (~1162-†1227) rozhodla, že na výmenu poskytne nie samotné mince, ale papier, na ktorom je dokázaná hodnota.  Malo to fungovať tak, že keď predajcovia budú mať záujem o mince, skrátka si zájdu do hlavného mesta, kde tieto papiere budú môcť vymeniť za hotovosť.

Pretože vláda od obchodníkov kupovala veľa vecí, tieto lístky sa začali šíriť po krajine. Netrvalo dlho a obchodníci si uvedomili, že tieto lístky papierov sú hodnotou a že ich je možné vymeniť za hotovosť v hlavnom meste podľa čiastky, ktorú majú na sebe napísanú. Tak prečo sa vôbec namáhať a jednoducho si nevymeniť tieto lístky papierov s inými obchodníkmi za ich tovar?

A tak obchodníci začali používať tieto zmenky, v podstate vládny štátny úpis, ako peniaze. Tohto konceptu sa napokon chytila vláda a začala tlačiť peniaze.

Keď bol vydaný Milión od Marca Pola, tieto bankovky sa rozšírili a idea papierových peňazí sa začala šíriť do sveta. Niekedy s malým úspechom: napríklad Gajchatu, akan Blízkeho východu, skúšal zaviesť papierové peniaze po tom, čo už spotreboval tie kráľovské a jeho ekonomika sa začala rútiť v dôsledku moru kráv.  Stal sa asi prvou obeťou myšlienky, že tlačenie peňazí je doslova spôsob, ako tlačiť peniaze. Gajchatu nedopadol dobre.

Inde sa však papierovým peniazom začalo dariť, predovšetkým v Taliansku.

Talianské mestské štáty sa podobnou myšlienkou zaoberali už dlhšie, predovšetkým Miláno, Benátky a Florencia boli ekonomicky dominantné a vzájomne súperili. Prevoz veľkého množstva peňazí bolo spojené s veľkým rizikom prepadnutia a zabitia, tak obchodníci prišli s novým platobným systémom inšpirovaným príbehom z Číny.

Namiesto hotovosti spočiatku vydávali zmenky, v podstate dlžné úpisy. Keď obchodníci dorazili do nového mesta, naložili zásoby a tovar a namiesto hotovosti dali druhej strane dlžný úpis. Obyčajne sa opieral o meno zámožného obchodníka s prísľubom, že za tovar zaplatí neskôr. A tu prichádzame k podstate.

Namiesto toho, aby obchodník zaplatil druhému obchodníkovi priamo, zaplatí dané peniaze banke vo svojom meste. Druhý obchodník príde do svojej banky vo svojom meste, kde odovzdá zmenku a banka mu peniaze vyplatí. Dostane však o niečo menej ako bolo pôvodne dohodnuté, pretože princíp banky spočíva v tom, že ona od obchodníka pôvodnú zmenku odkúpila za menšiu čiastku, než pôvodne stála. Následne banka s pobočkami v ďalších mestách pošle jazdca s balíkom týchto zmeniek do konkrétneho mesta, odkiaľ pôvodne pochádzajú. Predá ich miestnej pobočke a táto pobočka následne peniaze vyberie od prvého obchodníka, ktorý tovar kúpil. A čo ak v banka nemá v niektorom meste pobočku? Skrátka zmenku predá banke, ktorá v nej sídli.

Toto bol obrovský skok pre obchod ako taký, pretože umožnil platiť za tovar na celkom odlišnom mieste, než prebehla jeho kúpa. Bol to počiatok moderného bankovníctva.

Prenesieme sa o ďalších tristo rokov dopredu, až do roku 1640 a z Talianska do Spojeného kráľovstva. Nenávidená monarchia Karla I. je hlboko zadĺžená, dostal do sporu s parlamentom, ktorý napokon na desať rokov rozpustil a zatvoril. Nebol to rozumný krok, pretože podľa anglického práva mohol dane vyberať jedine parlament. Ako kráľ, ktorý je na mizine, teda parlament potrebujete k prežitiu. Averzia Karla I. bola k parlamentu ale tak veľká, že sa rozhodol pre nútenú pôžičku a zabavil všetky peniaze z mincovne, v ktorej mali peniaze odložené Angličania. Mincovňa fungovala ako banka, ako bezpečný sklad peňazí.

Okrem toho zabavil aj všetko korenie z Východoindickej spoločnosti.

Karol I., podobne ako Gajchatu, nedopadol dobre. Odťali mu hlavu.

Podporil však vznik niečoho, čo môžeme považovať za súčasné banky. Obchodníci a zlatníci sa vtedy dohodli, že zlatnícke trezory budú prenajímané obchodníkmi za poplatky. V týchto trezoroch sa uskladnia peniaze a za tieto peniaze budú zlatníci vydávať dokumenty viazané na jedného konkrétneho človeka – práve toho, ktorý peniaze do trezoru odovzdal. Zo zlatníkov sa tak stali bankári.

Neskôr bankári-zlatníci dospeli k tomu, že dokumenty vymenené za vklad nebudú viazané na jednu osobu, ale na aktuálneho držiteľa. Teda kohokoľvek, čím vytvorili menu.

Ľuďom sa myšlienka očividne zapáčila, ale zároveň začali vyžadovať účtenky v nižších nomimálnych hodnotách, aby sa s nimi dalo ľahšie platiť za tovar a služby. Ak ste v banke zložili napríklad  20 libier, požiadali ste banku, aby vám vydala dvadsať účteniek. Vďaka tomu ste si mohli nakúpiť tovar, napríklad zeleninu, za 6 libier a zvyšok vám ostal.

Tak vznikli bankovky, ako ich poznáme dnes, hoci nepomerne jednoduchšie.

Bankári-zlatníci boli šikovní ľudia. Všimli si, že ľudia medzi sebou vymieňajú tieto nové bankovky, ale hotové mince si z trezorov tak často nevyberajú. Tak banky dostali voľné ruky v správe tohto svojho kapitálu. Banky mohli začať požičiavať peniaze, ktoré mali v trezoroch, a to s úrokom. Nemuseli však vydať hotové peniaze, ale iba bankovky. Bolo vysoko nepravdepodobné, že by sa všetci zákazníci naraz rozhodli vybrať svoje peniaze.

Takto sa zrodil takzvaný bankový systém s čiastočnými rezervami (Fractional Reserve Banking).

Dnes žijeme dobu, kedy sa aj bankovky začínajú posúvať bokom a do popredia sa dostávajú virtuálne peniaze. Z našich platov a úspor sa stali čísla na displejov smartfónov a počítačov, no naďalej máme možnosť vybrať si hotovosť, či už v minciach alebo bankovkách.

Človeku napadne otázka, že ak tieto papierové peniaze nie sú tou skutočnou hodnotou, ale iba dokladom o reálnej hodnote uloženej v banke, čo je potom tou reálnou hodnotou dnes?

Kde zarobiť pár eur navyše? Dajte si pozor na ponuky práce z domu, mnohé sú podvod

Toto je najbohatší učiteľ sveta: na čom zarobil, ak nie učením?

Je dôležitejší talent alebo tréning? Odpoveď priniesli výsledky skutočných vedeckých testov

Ako sa zmení autopriemysel po koronakríze? Korona je iba prvá vlna

Forbes vydal rebríček najbohatších ľudí sveta, v čom spočíva ich úspech?

Prezident Spojených štátov amerických Donald Trump v decembri 2019 podpísal dokument s názvom 2020 National Defense Authorization Act, ktorým vznikla šiesta zložka Ozbrojených síl Spojených štátov. United States Armed Forces tak dnes tvoria vzdušné sily, armáda, vojenské námorníctvo, námorná pechota, pobrežná stráž a po novom aj vesmírne sily. Ich osamostatnenie sa už v posledných rokoch ukazovalo ako nevyhnutné, napokon aktívny vesmírny výskum financovaný armádou a vôbec daňovými poplatníkmi z USA prebieha už viac ako šesťdesiat rokov. Samostatné vesmírne sily vznikli vyčlenením zo vzdušných síl, v rámci ktorých existovali od roku 1982 ako Veliteľstvo vesmírnych vzdušných síl. (zdroj)

Hrozby prichádzajúce z vesmíru dnes možno neberieme do úvahy alebo ich bagatelizujeme, lenže mocnosti sveta sa musia nevyhnutne zamýšľať aj nad tým, čo sa stane, ak sa vojnové konflikty presunú z povrchu, morí a vzduchu na obežnú dráhu Zeme alebo dokonca ešte ďalej.

„Nechceme sa dostať do konfliktu, ktorý začne alebo expanduje až do vesmíru,“ povedal k téme generál John Raymond, riaditeľ vesmírnych operácií. „Chceme tomu zabrániť. Ale spôsob, akým to spravíte, je z pozície sily,“ dodal.

Vesmírne sily ozbrojených zložiek USA najnovšie zverejnili video, ktorým spúšťa nábor nových členov. Na prekvapenie odporcov, ktorí mohli kritizovať napríklad úroveň vyhotovenia nedávno spustenej webstránky, je videoreklama spracovaná na veľmi vysokej úrovni a približuje svet vesmírnych síl v atraktívnej podobe.

Máme za fakt, že existuje talent. Obyčajne sa nedá odhaliť len tak, prichádzame naň skôr náhodne. Talent je vrodená schopnosť zvládať niektorú disciplínu lepšie ako priemer, môže sa pritom jednať o intelektuálne i fyzické schopnosti.

Zdanlivým protikladom talentu je tréning, ktorý nahráva prirodzene vrodené schopnosti tými naučenými. V skutočnosti sa však nejedná ani o tak o protiklad, ako skôr neoddeliteľnú súčasť rozvíjania talentu.

Dlho však ľudí trápi otázka, či je dôležitejší samotný talent alebo tréning. Isteže najlepšia je kombinácia, tentokrát sa ale zamerajme na to, či môžem ako netalentovaný človek dosiahnuť rovnako dobré alebo ešte lepšie výsledky ako môj talentovaný protivník. To, aká bude odpoveď vedeckých experimentov totiž stanovuje aj to, či vôbec budem ochotný investovať do tréningu čas.

Zaujímavé výsledky experimentov boli publikované v knihe The Sports Gene: Inside the Science of Extraordinary Athletic Performance od Davida Epsteina.

Všetci začínali rovnako, výsledky mali rôzne

V experimente vedci vystavili netrénovaných jedincov identickým tréningovým režimom, aby zistili, či rovnaký tréning povedie k rovnakým alebo rôznym výsledkom. Nie je prekvapujúce, že výsledky sa napokon líšili. Niektorí vo svojej kondícii a technike stagnovali, zatiaľ čo iní napredovali.

Zaujímavosťou však bolo zistenie, že pokrvní príbuzní mali veľmi podobné výsledky. Zdá sa, že genetika skutočne zohrávala kľúčovú úlohu v schopnosti rozvíjať svoje schopnosti tréningom. V praxi to vedci zhrnuli tak, že ak mali vaši rodičia alebo súrodenci športové úspechy, máte k nim tendenciu aj vy a na tréning by ste mali mať dobré odozvy.

V čom spočívali rozdielne výsledky?

Po štatistickej analýze vytrvalosti sa navyše zistilo, že až 50% športového výkonu je spojeného s genetikou. Stručne napísané, skvelí športovci sa rodia so skvelými génmi.

Postupne boli vedci schopní izolovať konkrétne sady génov, ktoré sa spájajú s uvedenými vlastnosťami.

Mimoriadnym zistením bolo, že ľudia s vhodnými génmi majú oveľa lepšie reakcie na akýkoľvek tréning bez ohľadu na to, v akej forme a kondícii začínali. Ak vás vaše gény označia ako človeka s negatívnou odozvou, môže byť vaše úsilie vynaložené počas tréningov vysoké, ale výsledky nezaujímavé.

Dobré gény nám pomáhajú aj v bežnom živote

Okrem uvedeného si vedci ale všimli ešte jeden dôležitý detail. Jednotlivci sa ešte pred začatím tréningového procesu vzájomne líšili aj tým, v akej boli fyzickej kondícii, forme. Jednotlivci s génmi, ktoré umožňovali priaznivé reakcie na tréningy, boli už v tejto východiskovej forme fyzicky zdatnejší (nemyslia sa tým pritom iba svaly či hmotnosť). Akoby lepšia sada génov niektorým ľuďom dávala lepší základ, čo sa prirodzene premieta aj do lepšieho bežného života.

V kontexte odolnosti jedinca tieto gény znamenajú väčší objem krvi, ktorý sa, údajne, obyčajne vyskytuje len u trénovaných športovcov.

Teda môžete mať lepší základ, lepšiu trénovateľnosť, alebo oboje. Je pravdepodobné, že najlepší športovci trénujú tak intenzívne, ako len vedia a k tomu majú aj dobré gény, ktoré robia ich tréning užitočným.

Podľa vedcov to znamená, že sa dá talent natrénovať, respektíve zveľaďovať tréningom, ale zároveň sa naďalej domnievame, že je celá problematika ešte komplikovanejšia a komplexnejšia.

Vedci totiž neodpovedali na kľúčovú otázku, či je dôležitejší tréning alebo talent. Z výsledkov vyplýva, že sú vzájomne previazané, ale zároveň platí, že netalentovaný človek s nepriaznivou genetickou výbavou ani s veľkým úsilím nedosiahne to, čo sa dobre geneticky vybavenému človeku s dobrou východiskovou kondíciou podarí aj s menej intenzívnym tréningom.

Úloha vnútornej motivácie

Je teda odpoveďou to, že talent je predsa len viac? Zdá sa, že áno, lenže pre nikoho by to nemalo znamenať, že v presvedčení o vlastnej netalentovanosti by nemal ďalej pokračovať v tréningoch. Talent možno vrodený je a umožní dosahovanie skvelých výsledkov, lenže nie každý talentovaný jedinec môže svoj talent aj rozvíjať.

Medzi talentovanými lajdákmi môže byť netalentovaný trénovaný jedinec výrazne lepší. Predispozícia dosahovať lepšie výsledky nie je sama o sebe garanciou, že aj dosahované budú, hovoria o potenciáli, ktorý možno zveľaďovať.

Kľúčovú úlohu zohráva opäť vnútorná motivácia jednotlivca, ktorá môže prekonať veľké množstvo nepriaznivých predispozícií.

Za fakt sa považuje, že negatívna motivácia je silná, ale krátkodobá, zatiaľ čo pozitívna motivácia je menej intenzívna, no vydrží nepomerne dlhšie. Je na jednotlivcovi, ktorej z nich podľahne v danom okamihu viac, v každom prípade by si ale mal uvedomiť, že jej význam nemožno podceňovať a najmä vnútornú motiváciu nemožno nachádzať vonku – spočíva v každom z nás a kľúčom k jej prebudeniu je myslenie, cielené vyhľadávanie a prirodzený záujem o jej zveľaďovanie.

Najnovší pohľad na štyri miliardy rokov starý marťanský meteorit odhalil organické zlúčeniny obsahujúce dusík. Je to vôbec prvý skutočný dôkaz fixných molekúl dusíka na červenej planéte, teda Marse.

Dusík je nevyhnutný pre všetky známe formy života a hoci v súčasnosti neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že tento objav bol vytvorený nejakou biologickou jednotkou, ponecháva otvorenú možnosť, že Mars mohol byť niekedy mokrou a organicky bohatou planétou. Dokonca  mohol byť kedysi modrý ako Zem – ideálne miesto pre začiatok života.

„Na začiatku histórie slnečnej sústavy bol Mars pravdepodobne „osprchovaný“ značným množstvom organických látok, napríklad z meteoritov bohatých na uhlík, kométa a prachových častíc,“ vysvetľuje chemik Atsuko Kobayashi z Tokijského technologického inštitútu.

„Niektoré z nich sa mohli rozpustiť v slanej vode a uviaznuť vo vnútri uhličitanov.“

Je ťažké povedať, ako sa tieto dusíkaté organické látky mohli objaviť, ale bez ohľadu na naše očakávania už dnešné výsledky naznačujú, že Mars mohol byť k životu výrazne pohostinnejší ako teraz – a mohol mať kedysi svoj vlastný cyklus dusíka.

„Bez ohľadu na pôvod, prítomnosť organického a redukovaného dusíka na prastarom Marse poukazuje na význam marťanského dusíkového cyklu,“ píšu autori.

Terestriálna kontaminácia už nie je obavou

Tento konkrétny meteorit je útvar vyvrhnutý z Marsu po tom, čo zhruba pred 16 miliónmi rokov do červenej planéty (vtedy ešte možno zelenej), vrazil iný meteorit. Úlomok následne cestoval vesmírom miliardy rokov, aby napokon spadol na Zem. Meteorit ALH84001 bol nájdený v Antarktíde na Allan Hills v roku 1984 a už sa stal vo svete vedy veľmi známym. Obsahuje oranžovo sfarbené uhličitanové materiály, ktoré, zdá sa, pochádzajú asi z nejakej slanej kvapaliny na Marse, približne spred štyroch miliárd rokov.

Pre zaujímavosť, priemer meteoritu je menej ako dva centimetre.

Marťanské meteority sú jedny z najlepších vodítok, ktoré máme o histórii Červenej planéty, ale keďže tieto horniny dopadli na Zem, kontaminovali sa a dnes je ťažké povedať, čo na nich je ešte pôvodné a čo je zo Zeme.

Takzvaná terestriálna kontaminácia bola v minulosti vážnym problémom,v  priebehu rokov niektorí vedci tvrdili, že sa v tejto skale nachádzajú baktérie podobné mikrobiálnym fosíliám. Dnes sú už vedci s použitím nových techník a najmodernejších technológií presvedčení, že zistené organické látky obsahujúce dusík sú „s najväčšou pravdepodobnosťou marťanského pôvodu“.

Vedci vytvorili svietiace rastliny. Môžu zmeniť celý svet.

Prevod myšlienok na text je už realitou, umelá inteligencia ich prepisuje s výnimočnou presnosťou

Arktída zelenie, je to zlá správa pre všetkých

Vo vesmíre strávila rekordných 328 dní. Prečo tam bola Christina Koch tak dlho?

Okolo Keanu Reevesa sa zase toho veľa deje. Teda jeho pripravovaných filmov Matrix 4 a John Wick 4  – a je ich naozaj dosť, no nie všetky vás potešia.

Začnime tým lepším. Vyzerá to tak, že Keanu Reeves nebude tým jediným, čo bude spájať očakávane snímky Matrix 4 a Jonh Wick 4.

Podľa najnovších správ sa na režírovaní nového pokračovania Matrix podieľajú aj režiséri Johna Wicka Chad Stahelski a David Leitch. Obaja však vo svete Matrixu nie sú žiadni nováčikovia. Obaja sa podieľali už na pôvodnej trilógií ako kaskadéri, ale aj ako second unit. Neviete čo je to second unit? Mali na starosti natáčanie doplnkových scén. Zjednodušené povedané, to na čo nemali čas režiséri, to dostalo na starosti second unit. Zväčša išlo len o menej významné konverzačné scény alebo zábery na krajinu.

Tentokrát však majú trocha inú úlohu. Avšak úplne jasnú. Dostali na starosť akčné scény. To je, myslím, dostatočnou zárukou, že sa bude na čo pozerať.

Leitch má dokonca natočiť pre Netflix filmovú verziu The Division. Teraz určite ostali v pozore všetci gameri, lebo ide o veľmi obľúbenú akčnú hru od Ubisoftu. Jej premiéra však bola pre koronavírus odložená až na leto 2021. Leitch mal teda dostatok voľného času a tak sa upísal Matrixu 4.

A čo Chad Stahelski? Okrem toho, že sa podieľa na natáčaní Matrixu, mal v týchto týždňoch v plnom prúde natáčať nového Johna Wicka. Lenže skôr, ako sa spustila produkcia, prišiel koronavírus a všetko zastavil. Tu sa dostávame k smutnej novinke. Z uvedených dôvodov sa premiéra posunula až na máj 2022.

To znamená, že deň, kedy mali naraz prísť do kín obidva snímky Keanu Reevesa, sa nestane realitou.

Aj keď sa skončí situácia okolo koronavírusu a všetko sa vráti do normálu, ani tak sa John Wick nebude môcť začať natáčať. Bude sa musieť počkať až kým skončí natáčanie Matrix 4.

Má to však malú výhodu. Chad Stahelski má aspoň viac času na dokončenie scenára tak, aby bol spokojný s každým detailom. Okrem toho sa vyjadril, že Keanu Reeves má za sebou ešte len mesiac natáčania Matrix 4.

V súvislosti so scenárom Chad prezradil aj to, že nápad na pripravované pokračovanie dostal počas propagácie trojky. John Wick sa bude o čosi viac pohybovať vo vodnom prostredí. Inak povedané, časť deja sa určite bude odohrávať pod vodou. Každé ďalšie pokračovanie doteraz bolo šialenejšie než to predtým, takže toto vyjadrenie dáva celkom zmysel.

Aké sú vyhliadky automobilového priemyslu ako takého, mobility, autopožičovní a vôbec ľudí, ktorí v tomto priemysle pracujú?

Budú ľudia naďalej kupovať autá, alebo sa zmení celkový postoj v otázke osobného vlastníctva vozidla a mobility? Na tieto a ďalšie otázky odpovedali v zaujímavom rozhovore v televízii TA3 Juraj Šulhaň, obchodný riaditeľ AVIS Slovensko a Vladimír Orth, CEO spoločnosti AVIS Slovensko.

Svietiace rastliny sú vzácnosť, ktorú však teraz vedci majú šancu zmeniť na niečo celkom bežné.

Vedci geneticky upravili rastlinu nielen tak, aby vyžarovala viditeľné svetlo, ale najmä aby to robila počas celého svojho životného cyklu. Ich využitie môže byť mimoriadne rozsiahle.

Jedná sa o úchvatné vylepšenie predchádzajúcich žiariacich rastlín. Ich svetlo je jasnejšie u ako predchádzajúcich geneticky modifikovaných rastlín a na udržanie luminiscencie ich laboratóriá nemusia kŕmiť chemikáliami.

Samozrejme, všetci okamžite myslíme na nočnú krajinu v štýle Avatara, žiariacu v tme a znižujúcu našu závislosť od elektrického osvetlenia. Ale žiariaca zeleň nám môže pomôcť pochopiť aj samotné rastliny – ako funguje ich metabolizmus a ako reagujú na svet okolo nich.

Na rozdiel od predchádzajúcich geneticky modifikovaných žiariacich rastlín, ktoré používali bioluminiscenčné baktérie alebo DNA svetlušiek, boli tieto rastliny upravené pomocou DNA z bioluminiscenčných húb.

Zistili, že najjasnejšie žiarili mladšie časti rastliny, pričom kvety boli najjasnejšie zo všetkých. Vedci uviedli, že ich výtvory vyprodukovali približne miliardu fotónov za minútu. To nie je dostatočne silný svit na čítanie knihy, ale je dosť jasný na to, aby bolo rastliny jednoznačne vidieť v tme a je asi desaťkrát jasnejšia ako iné geneticky modifikované žiariace rastliny. Status najviac svietiacej rastliny zatiaľ patrí potočnici vytvorenej vedcami na MIT technikou nazývanou rastlinná nanobionika; produkovala svetlo asi z bilióna fotónov za sekundu… ale trvalo len tri a pol hodiny.

Aké je eventuálne využitie nových svietiacich rastlín? Ako náhrada pouličného osvetlenia zatiaľ nie sú dosť výkonné, ale mohli by celkom dobre označovať okraje vozoviek, chodníkov v mestách a cestičiek v parkoch. Mohli by podnieť vznik celkom nového využitia prírodných zdrojov v krajinotvorbe a záhradnej architektúre.

Nasledujúce zábery sú reálne, zrýchlené a nakrútené v úplnej tme:

https://www.youtube.com/watch?v=01K1WlpCAC0

Zdroj

Kým pred dvomi týždňami sme sa zohrievali pod tropickým slnkom a pri žeravej láve na Havajských ostrovoch, teraz sa môžete schladiť na treku do Himalájí – pod Mt. Everest a ku krásnym jazerám Gokyo.

     Cez krátku zastávku v Istanbule, kde navštívime nádherný chrám Hagia Sofia preletíme ponad Himaláje do hlavného mesta Nepálu – do Kathmandu. V tomto miliónovom meste – mekke horolezectva – sa prejdeme ulicami plnými života, ulicami voniacimi exotickými vonnými tyčinkami, ale i marihuanovým dymom a hašišom. Mesto je plné života, obchodov s horolezeckým vybavením, ale aj historických pamiatok. Prejdeme spolu zaujímavosti mesta a nakoniec zapadneme do najlepšieho hudobného baru mesta, kde opulentne oslávime narodeniny jedného z účastníkov nášho treku. 

    Potom sa vydáme najprv terénnym autom do podhoria Himalájí, odkiaľ bude pokračovať náš trek pešo najprv tropickou džungľou a postupne so stúpajúcou výškou až do vyprahnutých kamenistých a ľadovcových oblastí s výškou nad 5000 metrov nad morom. Uvidíte strasti, ale i radosti takéhoto namáhavého putovania, i život v chudobných dedinkách v Himalájach. Dáte si s nami kávičku v najvyššej kaviarni na svete vo výške 5000 metrov nad morom. A prídete s nami až na vrchol nášho putovania, kde z výšky 5635 metrov nad morom budete stáť z oči voči najvyššiemu končiaru na svete, majestátnemu Mt. Everestu. 

     Ale tu sa naše putovanie nekončí a pokračujeme s mačkami na nohách cez ľadovec a 5368 metrov vysoké sedlo Chola k jazerám Gokyo. Prejdeme najdlhší ľadovec v nepálskych Himalájach – 32 kilometrov dlhý a 2 kilometre široký ľadovec Gozumpa, aby sme prišli k nádherným tyrkysovým jazerám Gokyo vo výške 4880 metrov. A ešte jeden výstup do 5360 metrov nad morom s panorámou horských štítov, kde z jedného miesta je možné vidieť až 4 osem tisícovky – Mt. Everest, Makalu, Lhotse a Čho Oyu.

     A aby toho nebolo dosť ešte dve exotiky – po jazde z Himalájí na koni, ešte zažijete divoký odlet lietadlom z Lukly – z najnebezpečnejšieho letiska na svete.

Tak želám pekný zážitok…..

Satelity Starlink spoločnosti SpaceX budia kontroverzie. Na jednej strane sú technologickým a strategickým majstrovstvom, na druhej strane budia obavy o bezpečnosť obežnej dráhe okolo Zeme a už dnes spôsobujú pozorovacie problémy astronómom. Satelity v súčasnosti križujú orbit Zeme po pravidelných trajektóriách, ale napríklad v tomto období niektoré upravujú svoje orbity.

Pred niekoľkými dňami internetom prebehlo hneď niekoľko populárnych fotografií, ktoré zachytávali prelet celého pásu satelitov Starlink. Boli pozorovateľné voľným okom a vyzerali ako pás svetelných bodov na nočnej oblohe. Toto nevšedné divadlo mohli pozorovať aj úplne bežní ľudia bez profesionálnej výbavy.

Nad Slovenskom teraz celý pás satelitov síce letieť nebude, môžete ale v stredu (29.4.2020) večer výjsť von a sledovať oblohu – ak bude dobré počasie, budete môcť približne o 22:00 hodine (plus mínus desať minút) vidieť satelit Starlink-5. Malo by sa jednať o veľmi jasný úkaz.

Satelity letiace po orbite v čase, keď takmer spoza Zeme na ne svieti Slnko, môžeme pozorovať doslova každú noc. Stačí sa len kedykoľvek počas noci pozrieť hore a vyčkať. Satelit vyzerá ako hviezda, ale nebliká a pohybuje sa dokonale plynulým pohybom. Spočiatku si možno pomyslíte, že je to asteroid letiaci okolo Zeme, lenže ten by po niekoľkých sekundách vzplanul do bielej čiary alebo dokonca červenej. Vtedy sa z asteroidu stal meteorit.

Je potrebné pripomenúť, že satelity Starlink môže tiež sledovať prakticky každú jednu noc, avšak so slabšou viditeľnosťou. Niekdy ich ani len nezahliadnete, hoci stránka findstarlink.com avizuje prelet. Napríklad dnes (utorok 28.4.2020) sa mali satelity objaviť na nočnej oblohe aj približne v čase 2:20 hod a 3:53 hod ráno, potom večer sa možno ukážu v časoch 21:24 a 23:00 hod.

Len pre zaujímavosť – satelit obyčajne obletí celú Zem za asi 90 minút. Denne tak spraví asi 16 obletov okolo planéty.

Celá konštelácia Starlinku by mala zahŕňať celkovo takmer 12-tisíc družíc, budú poskytovať širokopásmové pripojenie k internetu. Projekt by mal byť dokončený v roku 2027.

Kde sú satelity Starlink práve teraz?

(pre aktuálne zobrazenie kliknite na stredné tlačidlo Live Map)