Kategória: Archív

Titulná fotografia: nízke úroky a dostupné pôžičky nemusia byť čoskoro samozrejmosťou

Bol by som rád, ak by som nemal pravdu, a teda dúfam, že nezačína nová doba. Ekonomické reálie sú niekoľko desaťročí (alebo dokonca pár storočí) podobné, ba niektoré veci sú nemenné. Za požičiavanie peňazí patrí veriteľovi úrok, ako kompenzácia za stratu možnosti s týmito zdrojmi dohodnutú dobu disponovať. Dlžník platí úrok za možnosť týmito (cudzími) zdrojmi disponovať po dohodnutú dobu. Jasné, logické, samozrejmé. Ale už to neplatí a môže to mať dôsledky. Nechcem to domyslieť, ale musím – o tom je tento príspevok.

Nemecké štátne dlhopisy s 30-ročnou splatnosťou majú nulový výnos. Nemecká vláda si vie na 30 rokov požičať zdarma. Poviete si, to je predsa logické, Nemecko ma prebytkový rozpočet (cca 47 mld EUR za prvý polrok 2019), teda nie je to úplne „za čiarou“. Snáď máte pravdu. Slovensko však na tom nie je inak, slovenské štátne dlhopisy splatné v roku 2033 majú výnos 0,03% ročne (údaj k 29.8.2019).

A za silne nepochopiteľný je výnos talianskeho štátneho dlhopisu s desaťročnou splatnosťou, ktorý prvýkrát v histórií klesol pod 1% (údaj k 29.8.2019). V Česku by povedali „to mi hlava nebere“. Ak si talianska vláda vie požičať pri takýchto podmienkach, ako je pravdepodobné, že bude rozpočtovo zodpovedná?

Za Atlantikom klesli výnosy rovnako na historické minimum a naviac pod dividendový výnos firiem z indexu S&P500. To je samo o sebe znepokojujúce, pretože investovanie do dlhopisov takto stráca podstatnú výhodu a vlastne aj zmysel.

Dlh prestal mať cenu.  Môžete namietať, že to predsa nie je nič nové, v Japonsku sa to deje desaťročia. Pripusťme, že po tejto ceste už niekto kráčal, avšak otázkou je, či to zvládneme rovnako ako krajina vychádzajúceho slnka, kde je veľa reálií, ktorými my nedisponujeme. Pri dumaní nad Japonskom si spomeniem na vetu z hollywoodskeho blockbusteru Vychádzajúce slnko, keď Sean Connery hovorí Wesley Snipesovi: „V Japonsku zločinci očakávajú, že ich chytia.“ Očakávajú európski zločinci to isté? Máme rovnakú štatistickú úroveň zločinnosti? Sme my ochotní pracovať tak veľa a byť tak lojálni zamestnanci ako Japonci? Tu si dovolím pre krátkosť času skratku – táto paralela nesedí.

Bezcenný dlh je pre nás, naše „luhy a háje“, nová skúsenosť. Nevieme sa obzrieť späť a poučiť sa.  A keďže sa jedna o extrémne komplexný jav, nevieme ani s istotou predpokladať. Tak snáď to dobre dopadne.

Ale predsa, iba krátka myšlienka. Aké dôsledky môže mať pre nás život v prostredí, kde dlh nemá cenu?

Ak sa na to pozriem cez hlavných aktérov tejto spoločenskej interakcie, pôžička je pre veriteľa aj dlžníka silne určovaná jeho motiváciami.

Dlžníci, či sú to jednotlivci, vlády či firmy, platia za peniaze, ktoré chcú použiť na to, čo nemajú a chcú to. U väčšiny ide o veľmi silnú motiváciu, zadlžujeme sa radi. Veriteľ nevie alebo nechce použiť peniaze, ktoré má a tak za ich požičanie privíta úrok. Motivácia sporiť je silná, úspory tvoríme z tisíc dôvodov a je ich veľa.

Ale kde skončia naše úspory dramaticky a rozhodujúco ovplyvňuje atraktivita výnosu, ktorú ponúka miesto, kam ich uložíme, teda komu ich požičiame. Ak tam nie je výnos, držať tam peniaze po dohodnutú dobu odmietame. Veď prečo by sme to robili? Teda môžeme povedať, že v situácii nulových úrokov stráca veriteľ svoju kritickú motiváciu aby konal tak ako v čase, keď ju ešte mal.

Čo sa teda stane, keď sa všetky tie peniaze nemotivovaných veriteľov začnú presúvať? A otázkou je kam sa začnú presúvať. Nárast rizikovosti investičných aktív je logickým sprievodným javom nízkych a nulových úrokov na bezpečnejších aktívach. A ak táto situácia bude trvať dlhšie.

Ak sa rýchle ukončenie aktuálneho stavu sa pravdepodobným nejaví, opäť si dovolím skratku: tak aká bude cena štvorcového metra bytu v Bratislave o pár rokov?

Bezcenný dlh má potenciál ovplyvniť prakticky každú stránku ekonomického diania. Takto iniciované zmeny budú komplexné, môžu byť veľké a nepredpokladané. Sme si istí, že toto chceme? Toto chceme v období, keď nám štandardné nastavenie ekonomických vzťahov doručilo historicky najúspešnejšiu civilizačnú úroveň, najdlhší vek dožitia, najnižšiu chudobu, ako táto planéta zažila? Chceme takú zmenu?

Prajem vám príjemnú jeseň. Teplá skončia, zmení sa počasie. Vítam to, pretože viem, že sa to udeje. A to je dobré.

Jednokolesové motorky a bicykle

Majú potenciál stať sa v dohľadnom čase štandardom aj na našich cestách? Pri aktuálnom rozmachu elektrických kolobežiek, hoverboardov a takzvaných samovyvažovacích vozidiel je to vysoko pravdepodobné.

Snaha o znižovanie počtu kolies vo vozidlách všetkého druhu nie je iba otázkou minulosti. V súvislosti s dopytom po downsizingu motorov, zmenšovaním osobných automobilov a zlepšovaním dostupnosti mestských skútrov prichádza do úvahy ešte ďalšie okresanie počtu kolies až na nutné minimum – tým je vozidlo s iba jediným kolesom.

Jednokolesové vozidlá sa zvyknú označovať aj ako monocykle alebo unicykle, prípadne ako monowheel či one wheel. Jeden z prvých vznikol už v roku 1869 a pod patent sa podpísal jeho konštruktér Richard C. Hemming.

Princíp funkčnosti monocyklov sa v žiadnom ohľade nevymyká zákonom fyziky. Vodič sa na ňom (alebo v ňom) udrží v rovnováhe vďaka vlastným zmyslom pre stabilitu. Keď je však reč o motorových monocykloch, prichádza na rad aj technológia – aktívne udržiavanie stability založené na princípoch gyroskopu.

Dôvod, prečo motorové monocykle dodnes nenašli uplatnenie aj v sériovej výrobe, spočíva v ich nie celkom vysokej miere poskytovanej bezpečnosti a chýbajúcej univerzálnosti. Zatiaľ čo bicykle a klasické motorky sa dajú svojpomocne opraviť aj doma, v prípade monocyklov by bol problém väčší.

Navyše, oveľa zásadnejším problémom je pohon takéhoto vozidla. Jednokolesové vozidlá by mali ponúkať v prvom rade lepšie možnosti skladovania, keďže ich cieľom je zmenšovať celkový objem vozidla. Ak by sme túto vlastnosť určili ako prioritu, potom by pôvodný monocykel od R. C. Hemminga nemal šancu uspieť, pretože jeho „vodič“ sedel vnútri veľkého kolesa.

So skvelou víziou blízkej budúcnosti a navyše aj s funkčnými prototypmi monocyklov ešte pred rokmi prišla spoločnosť Ryno. Tá vyvíja jednokolesové motorky na elektrický pohon so vstavaným počítačom – gyroskopom. Jednokolesové motorky sú kombináciou klasického elektrického skútra a samovyvažovacieho Segwayu, dvojkolesovej kolobežky ovládanej nakláňaním sa v stoji.

Elektrické jednokolesové motorky sú určené v prvom rade do mestského prostredia a do akéhokoľvek počasia. Od bežných motoriek sa líšia prakticky iba dvomi vecami – prvou je fakt, že majú iba jediné koleso a druhou je technologické vyhotovenie, ktoré si vyžaduje vyplnenie kolesa. Práve v ňom sa totiž nachádza motor schopný okamžite reagovať na zmeny polohy a zrýchlenia tak, aby sa jeho vodič nedostal do nestability.

Tieto elektrickým motorom poháňané monocykle sa dokážu pohybovať aj po schodoch a mierne náročnom teréne, na normálnej mestskej ceste dosahujú rýchlosť až 40 km/h a majú dojazd 80 kilometrov na jedno nabitie. Predávať sa začali ešte v roku 2014 za približne 5 000 amerických dolárov. Je to viac než suma, ktorú zaplatíte za bežný elektrický skúter, avšak stále je to akceptovateľná položka, najmä vzhľadom na nízku nákladovosť prevádzky.

Batéria vozidla sa dá nabíjať aj doma, dokonca sa dá aj celkom pohodlne preniesť do bytu a ušetriť tak za garáž alebo parkovacie miesto.

Jednokolesové motory sa však ukázali ako príliš robustné, svojím spôsobom sú prekonané menšími monocyklami využívajúcimi princípy konvenčných hoverboardov. Volajú sa aj one „wheel hoverboard“ alebo one „wheel scooter“. Používateľ skrátka stojí na dvoch pedáloch, ktorými ovláda pohyb monocykla. Koleso má priemer iba okolo 25 centimetrov a je umiestnené presne medzi šľapami používateľa.

Toto riešenie je síce nepomerne skladnejšie a lacnejšie ako jednokolesové motorky, lenže ponúka relatívne krátky  elektrický dojazd (okolo 10 km) a maximálnu rýchlosť nanajvýš 25 km/h. Jednokolesové motorky pritom môžeme považovať za plnohodnotnú alternatívu ku konvenčným jednostopým vozidlám.

Lietajúce stroje pre civilnú verejnosť?

Francúzska automobilka už dlhší čas avizovala, že obľúbená 3008-čka sa skôr cli neskôr dočká pohonu oboch náprav, ktorý v ponuke prekvapivo chýbal. Stalo sa tak napokon teraz, i keď hneď v úvode musíme povedať, že nejde zrovna o konvenčný pohon všetkých štyroch kolies. Peugeot totiž uvádza verziu 3008 GT Hybrid4, teda plug-in hybrid.

Jeho podstatou je až dvojica pridaných elektromotorov – prvý je vpredu, je spojený s prevodovkou e-EAT8 a má výkon 81 kW / 110 koní, zatiaľ čo druhý je umiestnený vzadu, má silu 83 kW / 112 koní a poháňa výhradne zadné kolesá. Je teda zrejmé, že naozaj ide o pohon všetkých štyroch kolies, avšak obe nápravy nie sú fyzicky prepojené. Tak či onak, takéto riešenie môže prilákať nových záujemcov, čím by sa 3008-čka stala ešte obľúbenejšou –  doteraz bolo predaných už vyše 700-tisíc exemplárov.

Samozrejme, pod prednou kapotou naďalej nechýba ani konvenčný agregát. Ten vo verzii GT Hybrid4 zastupuje zážihový PureTech s výkonom 147 kW / 200 koní. Automobilka tak uvádza, že celkový výkon sústavy je až 220 kW / 300 koní, čím ide o vôbec najvýkonnejší Peugeot na trhu.

Je zaujímavé, že takýmto rekordom sa pýši rodinné SUV a nie nejaký športový hothatch. Akcelerácia na stovku novinke trvá len 5,9 sekundy, pričom na čisto elektrický pohon dokáže papierovo absolvovať 59 kilometrov (podľa metodiky WLTP). Batériu s kapacitou 13,2 kWh bude možné dobiť pomocou špeciálneho Wallboxu s 32 A zásuvkou a výkonom 7,4 kW. Plné nabitie akumulátorov bude trvať cca hodinu a 45 minút.

Hybridná verzia je dostupná výhradne vo variante GT, takže v interiéri nechýba Alcantara či pravé drevené dekóry v odtieni Grey Oak. Zároveň sa z novej 508-čky do ponuky dostali nové asistenčné systémy, ako napríklad vylepšený adaptívny tempomat s funkciou Stop & Go či držanie v pruhoch. Dizajn exteriéru sa nijak nemení, naďalej tak ide o esteticky veľmi príťažlivé SUV-čko s futuristicky pôsobiacou palubnou doskou.

Nová hybridná verzia sa na jeseň dostane na domáci trh, na Slovensku sa však pravdepodobne ukáže až niekedy v úvode roka 2020. Zaujímavosťou je, že okrem variantu Hybrid4 s dvojicou elektromotorov sa časom v ponuke ukáže aj slabšia 225-koňová verzia s výhradnej jedným elektromotorom a pohonom len prednej nápravy. Cenove relácie zatiaľ nepoznáme, je však jasné, že Hybrid4 bude určite najrahšou alternatívou v ponuke 3008-čky.

Bugatti sa už dlhé roky prezentuje ako značka, ktorá si nekompromisne berie jeden rýchlostný rekord za druhým, i keď nie vždy to ide až tak hladko, ako by si automobilka predstavovala. Svoje by o tom vedeli nielen americký výrobca Hennessey, ale najmä švédsky Koenigsegg, ktorý občas nejaký rekord Buggati ukradnú.

Tak či onak, v roku 2010 sa stal Veyron Super Sport s rýchlosťou 431,072 km/h najrýchlejším sériovým automobilom planéty. Neskôr sa otvorený variant Veyron Grand Sport Vitesse WRC stal najrýchlejším sériovo vyrábaným kabrioletom na svete (408,84 km/h), zatiaľ čo v roku 2017 dokázal nový Chiron akcelerovať z 0 na 400 km/h a následne opätovne zabrzdiť za rekordných 42 sekúnd.

1 500-koňový Chiron však zďaleka nepovedal posledné slovo, ostatne, od jeho príchodu na svet sa na tento 16-valcový model upriamuje obrovská pozornosť a sú do neho vkladané veľké ambície. Ako nám práve uvádza samotné Bugatti, tie 2. augusta priniesli svoje ovocie, keďže takto pred mesiacom sa odohrala nová rekordná jazda!

Vo veci je opät Chiron, i keď v tomto prípade ešte nejde o úplne finálnu sériovú podobu, ale upravený prototyp, ktorý pokoril magickú hranicu 300 míľ za hodinu, presnejšie 304,77 míľ/h, teda 490,48 km/h. Postaral sa o to 58-ročný Andy Wallace – víťaz 24-hodinovky v Le Mans z roku 1988. Ten si sadol za volant prototypu, ktorého 8-litrová W16-ka disponuje výkonom až 1 600 koní, veľkou mierou bol pritom na rekordnú jazdu upravený aj samotný exteriér vozidla.

Okrem predného, ešte aerodynamickejšieho nárazníka s väčšími otvormi na usmerňovanie vzduchu sa významnou mierou upravila najmä zadná časť. Tá je až o 25 centimetrov dlhšia, čím bola dosiahnutá značne lepšia aerodynamika a stabilita vo vyšších rýchlostiach. Úpravami prešla aj prevodovka, ktorá ma dlhšie prevody, hlavne siedmy. Veľká pozornosť sa upriamuje najmä do pneumatík, keďže nejaký ten piatok bolo zrejmé, že práve tie sú pre Chiron limitom. O obutie sa postarala značka Michelin, bližšie informácie ale zatiaľ nepoznáme. Dodajme, že rekordná jazda sa samozrejme odohrala na známom okruhu Ehra-Lessien.

Avengers: Endgame, Justice League, Wonder Woman, Man of Steel. Tieto a niekoľko ďalších filmov s komiksovou predlohou posledné roky valcovalo kiná po celom svete a ich produkčné spoločnosti sa tešili z mimoriadnych ziskov. Na prvý pohľad to všetko vyzerá veľmi dobre, lenže pod obalom dobrých hereckých výkonov, pôsobivého vizuálu a dobrého deja (ako kedy, však?) stojí neskutočné množstvo drobnej mravenčej práce technikov, počítačových expertov, režisérov, scenáristov, kostymérov, komparzistov a mnohých ďalších dôležitých ľudí.

Nižšie sa môžete pozrieť na kratšie videodokumenty sledujúce zákulisie tvorby týchto filmov. Nie je prekvapivé, že väčšina scén sa nakrúcala v štúdiách pred zeleným plátnom, pričom rozsiahlosť počítačových efektov v týchto filmoch nadobudla nevídaných rozmerov.

Určite by vás len tak nenapadlo, že počítačovými úpravami prechádzali aj vlasy hercov!

Florida sa v týchto dňoch pripravuje na možno najväčšiu prírodnú katastrofu v novodobých dejinách. Hurikán Dorian pôvodne dostal označenie prislúchajúce kategórii 4, čo je druhá najvyššia možná kategória hurikánov. Platí, že čím je číslo vyššie, tým je hurikán väčší.

Medzičasom však Dorian zasiahol severné Bahamy ako hurikán piatej kategórie a pozdĺž juhovýchodného pobrežia Spojených štátov boli nariadené povinné evakuácie. Zatiaľ to vyzerá tak, že pobrežie Floridy minie a mimoriadnym škodám na majetku a životoch sa tak poloostrov vyhne.

Avšak podľa slov bahamského premiéra Huberta Minnisa „sú škody bezprecedentné“ (zdroj: CNN).

Momentálne rýchlosť vetra dosahuje závratných 257 km/h (2.9.2019 16:30 hod. zdroj: Hurricane Dorian Tracker)

Dokáže veda zastaviť hurikány?

Správu o tom, že americký prezident Donald Trump zadal vláde USA pokyn zistiť, či by bolo možné hurikán zničiť pomocou jadrovej bomby, sme počuli všetci. Pôvodne túto informáciu priniesol denník Axios, ale vzápätí ju dementoval sám Donald Trump. Podľa jeho slov sa jedná o ďalšiu z „fake news“, teda falošných správ.

Lenže aj keď Trump túto myšlienku nevyslovil a ani jej preskúmanie nezadával, nebol by prvý, koho takéto niečo napadlo.

Prvý návrh na použitie jadrovej zbrane na boj proti hurikánu bol údajne predložený už v 50. rokoch 20. storočia. Hovorí sa, že pochádza od amerického vládneho vedca počas predsedníctva Dwighta Eisenhowera.

Vládni vedci takúto myšlienku odmietajú

Hurikány a iné nepriaznivé poveternostné udalosti sleduje The U.S. National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA). Táto organizácia tiež informuje verejnosť o podobných veľkých búrkach.

Organizácia tvrdí, že často dostáva návrhy, aby sa jadrové zbrane používali proti hurikánom.  „Netreba dodávať, že to nie je dobrý nápad,“ tvrdí.

NOAA uvádza, že prvý problém s touto myšlienkou je, že neexistuje žiadny dobrý dôkaz, že jadrová bomba oslabí alebo zastaví hurikán. Organizácia okrem toho poznamenala, že takýto plán úplne ignoruje uvoľňovanie rádioaktívneho materiálu z jadrového výbuchu. Tento materiál by sa „rýchlo pohol s vetrom, ktorý by ovplyvnil pôdu a spôsobil ničivé environmentálne problémy,“ uvádza NOAA vo svojej správe k téme.

Po hlbšom vedeckom skúmaní problému NOAA uviedla, že pre výbušniny je veľmi ťažké zastaviť obrovské množstvo energie vyrobenej veľkým hurikánom. Plne vyvinutý hurikán vytvára toľko energie, ktorá sa vyrovná „10-megatonovej jadrovej bombe explodujúcej každých 20 minút“.

NOAA tiež vytvorila odhad množstva energie potrebnej na oslabenie sily hurikánu kategórie 5 na silu búrok kategórie 2. Predpokladá, že na búrku s okom širokým 20 kilometrov by bolo potrebné zabezpečiť pohyb viac ako 500 miliónov ton vzduchu. A bojovať proti takejto sile je súčasnými technológiami priam nemožné.

Očkovanie búrok

Ďalšia metóda, ktorá sa objavila už pred desaťročiami, zahŕňala takzvané „očkovanie hurikánov“. Pokusy sa uskutočnili v rokoch 1962 až 1983 ako súčasť vládneho projektu USA s názvom STORMFURY .

Vedci použili jodid strieborný, ktorý umožňuje tvoriť ľadové kryštály v kvapkách vody. Cieľom bolo „vložiť“ jodid strieborný do dažďových oblakov hurikánu. Vedci sa domnievali, že tento proces oslabí silu vetra a zníži intenzitu búrok.

Výsledky experimentov však neboli priaznivé. Bolo to hlavne preto, že hurikány obsahovali príliš veľa prírodného ľadu a príliš málo podchladenej vody.

Okrem toho sa ukázalo, že vyhodnotenia experimentov nedokázali rozlíšiť, kedy sa „očkovaný hurikán“ správa inak v dôsledku ľudského zásahu alebo prirodzene. Hurikány, rovnako ako všetky ďalšie poveternostné javy, sa totiž dajú iba veľmi ťažko predpovedať s väčšou spoľahlivosťou.

Chladenie morskej vody

Ďalšou myšlienkou, ktorej výsledkom má byť redukcia sily hurikánu, je ochladzovanie hladiny oceánu. Zdá sa vám to príliš trúfalé? Máte pravdu, ale vraj sa jedno riešenie predsa len črtá. Americká spoločnosť s názvom Intellectual Ventures tvrdí, že vyvinula metódu chladenia vodou na oslabenie hurikánov. Nazýva ju Salter Sink.

Spoločnosť vo svojom videu vysvetľuje, že jej systém bude používať veľké čerpadlo poháňané priamo morskými vlnami. Jeho úlohou je tlačiť teplú vodu z povrchu do chladnejšej vody v hĺbke. Teplejšia voda by putovala cez plastový kontajner – Salter Sink. Idea bola taká, že voda, ktorá je tlačená nadol, sa zmieša s chladnejšou vodou a potom sa vráti na povrch schladená, aby pomohla oslabiť hurikán.

Vo vyhlásení z roku 2012 Intellectual Ventures uvádza, že systém priniesol „niekoľko zaujímavých výsledkov“ a určitý záujem partnerov. Spoločnosť však uviedla, že táto technológia „bude vyžadovať oveľa rozsiahlejšie testovanie a výskum, ktorý je vhodnejší pre univerzitnú alebo vládnu výskumnú skupinu“.

Otepľovanie oceánov je reálny problém

Niekoľko štúdií predpovedalo, že otepľovanie vody v Atlantickom oceáne v nadchádzajúcich rokoch zvýši počet veľkých hurikánov. V súčasnosti vstupujú Spojené štáty do najaktívnejšej sezóny hurikánov.

Je pravdepodobné, že rastúci počet veľkých hurikánov podnieti ďalší výskum riešení, ktoré by mohli pomôcť v ich redukovaní alebo úplnom zastavení. Aké však bude mať zastavenie hurikánu vedľajšie následky? Nenaruší sa tým prirodzené vyváženie prírodných procesov alebo nespôsobí iné väčšie problémy o niekoľko tisíc kilometrov ďalej? S týmito a mnohými ďalšími problémami sa budú musieť vysporiadať špičkoví vedci a nepochybne budú na takýto výskum potrebné desiatky miliárd amerických dolárov.

Zdroj článku: Can Modern Science Stop Hurricanes?

Slovenské dôchodky budú trpieť na nedostatok mladých ľudí

Z veľkej časti má na tomto zásluhy predchádzajúci režim, kde bolo jasne určené, že kto robil, bude o neho postarané. Samozrejme, vtedy sa to dalo realizovať.

Asi každý počul výraz „husákove deti“. V 70. rokoch minulého storočia bola podporovaná vysoká pôrodnosť rôznymi benefitmi. Najviac detí sa narodilo v rokoch 1978 a 1979, na Slovensku viac ako po 100 000. V Česku dokonca 300 000 v roku 1974. Tieto deti vyrástli v pracujúcich dospelých, ktorí sa podieľajú na tvorbe dôchodkov aktuálnych seniorov. V Spojených štátoch sa takýto generačný rozmach pôrodnosti nazýval aj „Baby Boomers“, jednalo sa o však o obdobie po druhej svetovej vojne.

Následne však vlna pôrodnosti u nás klesala, až prišiel prudký prepad pôrodnosti po roku 1989. To znamená, že na súčasné dôchodky pracuje stále pomerne dosť ľudí v produktívnom veku. 

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo iba 58-tisíc detí, teda približne rovnako ako rok predtým. Vo všeobecnosti vývoj pôrodnosti na Slovensku od vzniku republiky sleduje klesajúci trend, hoci v posledných niekoľkých rokov krivka pôrodnosti mierne stúpla. Prepad v porovnaní so začiatkom 90. rokov je závratný: z približne 73-tisíc na súčasných 58-tisíc. To znamená, že na naše dôchodky bude pracovať oveľa menej ľudí ako v súčasnosti, ale dôchodcov bude viac. Štatistiky hovoria jasne, podľa správy Európskej komisie bude Slovensko treťou najrýchlejšie starnúcou krajinou Európskej únie. A tiež priemerný vek dožitia sa uvádza na viac ako 80 rokov, navyše sa postupne sa zvyšuje vďaka zlepšujúcej sa zdravotnej starostlivosti.

To všetko spôsobí početné problémy, ktoré neprajú navyšovaniu dôchodkov.

Existujú však cesty, ktorými si môžu bežní ľudia svoje dôchodky navýšiť aj nad rámec toho, čo im poskytne štát. Naši starí rodičia nepoznali možnosti, ktoré máme my teraz, oni za svoju situáciu nemôžu. Naša generácia má mnoho spôsobov ako sa na dôchodok pripraviť a dnes platí, že ak to nespravíme, bude to už len naša zodpovednosť. Vinu dokonca nemožno hádzať ani za nízke platy, demografický vývoj či lokálne politické dianie.

Nižšie si podrobnejšie rozoberieme niekoľko spôsobov, akými sa súčasní pracujúci vedia pripraviť na dôchodkový vek z hľadiska finančného zabezpečenia.

Jedná sa o nasledovné finančné produkty:

• základom je „prvý pilier“ – dôchodkové poistenie;
• druhý pilier;
• tretí pilier;
• investície;
• investičná časť v poistení;
• zadováženie aktív.

Starobné dôchodkové sporenie

Inak známe ako druhý pilier, je prvý spôsob tvorby financií na penziu. Tento nástroj človeka nestojí nič navyše, a platí to ak je zamestnancom, kde mu zamestnávateľ odvádza odvody, ale aj živnostníkom, keď si odvody platí sám.

Ak má zamestnanec hrubý príjem 1 000 eur tak odvod do druhého pilieru reprezentuje 4,75 percenta z tohto príjmu. To máme každý mesiac 47,50 eur, ktoré klient získa na svoj vlastný dôchodkový účet. Druhou vecou je však miera zhodnotenia, ktorá sa líši v závislosti od vybranej správcovskej spoločnosti. V niektorých prípadoch to môže byť 7% p.a. a ak má do dôchodku ďaleko, v konečnom dôsledku sa bude jednať o veľmi zaujímavé zhodnotenie.

Druhý pilier má aj skvelú vlastnosť, že je dedičný. Pre klienta to znamená, že ak by sa penzie nedožil, tak pozostalí získajú objem financií z jeho dôchodkového účtu.

Niektoré odhady tvrdia, že až 70 percent ľudí v druhom pilieri má tento nástroj nastavený nedostatočne, čím prakticky prichádzajú o značnú časť zhodnotenia.

Nevýhodou konceptu druhého piliera je tiež fakt, že je priamo závislý na rozhodnutí vlády, či ho ponechá zavedený aj v budúcnosti. Preto je veľmi diskutabilný a odborníci neodporúčajú, aby sa naň ľudia spoliehali ako na istotu. Je však dôležité napísať aj to, že vláda prakticky nemá vplyv na mieru zhodnotenia, táto zodpovednosť spočíva na pleciach danej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Doplnkové dôchodkové sporenie

Inak známe ako tretí pilier, je druhým spôsobom ako si pripraviť financie na dôchodok. Tento nástroj je nie je závislý na rozhodnutiach vlády a za zhodnotenie zodpovedá príslušná dôchodková správcovská spoločnosť (ako pri druhom pilieri). Najčastejšie sa s ním klient stretne u svojho zamestnávateľa, ktorý ako benefit prispieva určitou sumou klientom na ich účty. To však za predpokladu, že aj sám zamestnanec si bude prispievať.

Tento nástroj má viacero výhod. Prvá z nich je tá, že každý mesiac má klient o sto percent viac, než sám prispel. Ak si totiž vloží napríklad 15 eur, zamestnávateľ mu pridá tiež (z praxe je to priemerne od 15 až 50 eur, záleží od kolektívnej zmluvy zamestnávateľa).

Druhým benefitom je daňová úľava. Úmyselne som uviedol 15 eur mesačne, pretože ak počas roka navkladá klient 180 eur, získa od štátu bonus 19 percent (34,2 eur). SZČO si o tento bonus môže znížiť základ dane a zamestnanec to v daňovom priznaní získa ako preplatok.

Tretím benefitom je to, že aj tento nástroj má svoje zhodnotenie v závislosti od nastavenia zmluvy v správcovskej spoločnosti. V súčasnosti je to 5 až 7 percent.

Nevýhodou tohto nástroja je možnosť výberu nasporených prostriedkov až po dovŕšení dôchodkového veku. To znamená, že hoci tretí pilier nie je súčasťou základného „sociálneho balíčka“, nebude možné využiť prípadný skorší výber napríklad na financovanie prestavby bytu.

Investície

Investície sú dobrou voľbou, ako si pripraviť peniaze na dôchodok. Je ale veľa možností kde a ako investovať, pričom je tu veľký priestor na chyby. Platí, že v prípade investícií je potrebné vidieť do budúcnosti a nenechať sa odradiť krátkodobými výkyvmi a trendmi.

Výhodou takýchto nástrojov je ich variabilita. Zvyčajne si môžete nastaviť čokoľvek, od výšky investovanej sumy, časového horizontu a tiež charakteru zhodnocovania. Poznáme celé spektrum od konzervatívnych až po dynamické zhodnotenie, pričom každé z nich má svoje pre a proti. Rozumnou cestou je vybrať si také investovanie, v ktorom sú pomerovo rozdelené konzervatívne i rizikové investície tak, aby mal klient prospech z oboch čo najvyšší. To je podstata diverzifikácie.

Nevýhoda tohto nástroja spočíva, paradoxne, v jeho používaní. Ak sa k investíciám človek správa zbrklo, nedodrží investičný horizont s tým, že ich predčasne vyberie, môže sa pripraviť o značné prostriedky. Častým problémom je tiež nesprávne alebo dokonca zle navrhnutá diverzifikácia.

Investičná časť v poistení

Investičná časť v poistení sa riadi rovnakými princípmi ako pri investíciach. V zásade sa jedná o koncept, v ktorom si klient pri uzatvorení napríklad životného poistenia dohodne v rámci mesačných poplatkov aj takzvanú investičnú časť. Práve tá sa môže zhodnodiť a klientovi v konečnom dôsledku vyniesť peniaze, ktoré bude môcť vybrať po dovŕšení dôchodkového veku.

Dôležitou výhodou tohto spôsobu „šetrenia“ je skutočnosť, že ak hodnota investícia nepresiahla hodnotu navkladaného poistného, netreba danú čiastku zdaniť. Ak je hodnota vyššia ako to, čo sa do poistenia vložilo, zdaňuje sa len zisk.

Zadováženie aktív, napríklad kúpa nehnuteľnosti

Pasívny príjem si môže človek vytvoriť aj takým spôsobom, že bude prenajímať nehnuteľnosť, ktorú počas života kúpil. 

Môžeme s pomerne veľkou istotou tvrdiť, že prenájmy budú potrebné aj v nasledujúcich desaťročiach. Dokonca súčasná situácia naznačuje, že nadobúdanie vlastníctva nehnuteľnosti bude čoraz náročnejšia a preto nájmy budú zažívať ešte väčší rozmach ako dnes. 

Kúpa nehnuteľnosti, ktorá má jediný účel – produkovať zisk – môže byť považovaná za aktívum.

Táto metóda tvorby pasívneho príjmu má však početné úskalia. V prvom rade je potrebné zabezpečiť si nájomcov, ktorí budú platiť pravidelne a dostatočne vysoký nájom na to, aby sa kryli náklady na údržbu a splátky hypotéky. V prípade, že by sa nehnuteľnosť na čas ocitla na trhu, ale neúspešne, musel by všetky náklady a splátky znášať výlučne majiteľ, čím sa mohol vystaviť finančnému riziku.

Ďalej je potrebné myslieť na potrebu zdaňovania príjmov z prenájmu.

Na záver si ešte raz zopakujme, aké možnosti majú Slováci v kontexte budovania finančnej nezávislosti na dôchodku:

• druhý pilier;
• tretí pilier;
• investície;
• investičná časť v poistení;
• zadováženie aktív.

Všetky z nich majú svoje výhody a nevýhody, ale je rozumné uvažovať nad všetkými z nich. Platí, že jedným zo základných kameňov finančnej nezávislosti je diverzifikácia príjmov a snaha o ich zhodnocovanie, taktiež s ohľadom na ich rozumnú diverzifikáciu. Platí, že všetko je len v rukách jednotlivcov a každý má svoj dôchodok vo vlastných rukách.

Aktuálne dianie v Južnej Amerike stále nenasvedčuje tomu, že by sa v nasledujúcich dňoch situácia výrazne zlepšila. Na pomoc bola vyslaná armáda a zdá sa, že už aj brazílsky prezident Jair Bolsonaro si začína uvedomovať drastický dopad požiarov na krajinu. Lesné požiare síce nie sú v Amazónii ničím novým, ale rozsah súčasnej katastrofy je bezprecedentný. Obnova lesov bude trvať stovky rokov.

Amazónia a Sibír nie sú jediné

Požiar v Amazonskom pralese ale ani zďaleka nie je jediný. Na Sibíri horeli lesy s rozlohou 5,5 milióna hektárov (55 000 km2), pričom stále je aktívnych viac ako 70 požiarov. v štyroch sibírskych oblastiach (najmä v Krasnojarskej, Irkutskej a Magadanskej). Naďalej je v nich vyhlásený mimoriadny stav, hoci jednotlivé požiare pretrvávajú už tri mesiace.

Sibír bola zasiahnutá požiarmi v priam nevídanom rozsahu, čo sa prejavilo aj uvoľnení enormného množstva oxidu uhličitého do atmosféry. Oblak dymu mal údajne rozlohu až 5 miliónov štvorcových kilometrov. Len pre porovnanie, Slovenská republika má rozlohu 49 035 km2.

Tieto požiare sú nebezpečnejšie aj o to, že sa často vyskytujú na lokalitách neprístupných pre hasičskú techniku, s nedostatočnými resp. nevhodnými zdrojmi vody pre hasenie, vyžadujú si enormné nasadenie počtu ľudí, špeciálnej hasičskej a niekedy i leteckej techniky. (zdroj: Katrenova.S, 2006)

Počas požiarov vo svete pretrvávajúcich od júna podľa všetkého ľahlo popolom až 13,1 milióna hektárov zeme, pričom do atmosféry bolo uvoľnených viac ako 79 miliónov ton oxidu uhličitého. Podľa prepočtov takýto objem CO2 vyprodukuje 39 miliónov áut, avšak bez uvedenia časového obdobia.

Aktuálna mapa požiarov vo svete

Aby ste mali lepšiu predstavu o tom, ako momentálne vyzerá situácia s požiarmi vo svete, pozrite sa na túto interaktívnu mapu. Jedná sa mapu organizácie Global Forest Watch Fires a pohľad na ňu odhaľuje krutú realitu. Môžeme na nej vidieť, že veľká časť Sibíri je už uhasená, ale Rusko bojuje s ohňom aj naďalej.

Významnejšie lesné požiare sú na mape zvýraznené, môžeme sledovať niekoľko väčších závažnejších požiarov v Španielsku, Grécku, Taliansku, Nemecku, Bulharsku, Rumunsku, vo Francúzsku, ale aj v Južnej Afrike, Severnej Amerike či v Číne.

Niekoľko požiarov je aktuálne registrovaných aj na Slovensku, konkrétne v Bratislavskom kraji, pri Košiciach, v Dolnom Kubíne, pri Rajci či Jelšave.

Čo sa deje pri požiari lesa?

Horenie pri lesnom požiari sa dá charakterizovať ako horenie celého súboru organických materiálov, z ktorých je zložený lesný porast.

Keď v lese vypukne požiar, pôsobí na dreviny vyšší žiar a nastáva čiastočné alebo aj celkové odumieranie podkôrnych pletív, prípadne aj celého stromu. Živé bunky v lyku začínajú odumierať už pri teplote vyššej než 54 °C a pri teplote 80 – 150 °C dochádza k strate všetkej vody v pletivách i dreve.

Ak pôsobenie plameňa s teplotou 250 °C trvá dlhší čas, z dreva začnú unikať horľavé plyny a drevo sa samo zapáli pri teplote okolo 300 °C. Pri teplote nad 450 °C sa vznietia plyny, unikajúce z dreva už pri kontakte s vonkajším vzduchom a pri teplote nad 600 °C sa drevo samo stáva zdrojom horenia.

Teplota plameňa horiaceho dreva dosahuje 700 – 800 °C. Pri horení koruny ihličnatého stromu vznikajú teploty okolo 1 000 °C s výškou plameňa až 100 metrov. Pri horení ihličnatého lesa dosahuje teplota v plameni hodnotu až 1 300 °C.

Pri lesnom požiari dochádza k výmene plynov, čo celú situáciu ešte zhoršuje. Atmosferický vzduch vniká do pásma horenia a vytláča vzniknuté ohriate splodiny horenia, nakoľko vzniknuté ohriate splodiny horenia majú menšiu hustotu ako atmosferický vzduch.

Výmena plynov pri požiari je priamo úmerná ploche požiaru, teplote v pásme horenia a rýchlosti vetra, pričom pri lesných požiaroch môže byť výmena plynov až cez 15 metrov za sekundu. (zdroj: Katrenova.S, 2006)

Zvládla to o 40 minút rýchlejšie ako traja zdraví plavci, ktorí trasu plávali v rovnaký víkend.

Preplávať Lamanšský prieliv, ktorý spája Európu s britskými ostrovmi, je mimoriadnou skúškou odvahy, vytrvalosti a odolnosti. Doteraz sa to podarilo už niekoľkým plavcom, ale ani jeden z nich nebol telesne hendikepovaný. Až doteraz, prvenstvo si zaslúžila Češka Markéta Pechová. Jej trénerom je Filip Pytel.

Lamanšský prieliv má v úseku, ktorý Markéta preplávala, dĺžku 38,5 kilometra. Aby ste mali predstavu o tejto vzdialenosti, jedná sa o 770 dĺžok na plaveckom bazéne (50 m). Markéta Pechová túto vzdialenosť preplávala za 12 hodín a 31 minút, pôvodné odhady boli okolo štrnásť hodín. Časy dosahované na La Manche sú iba ťažko porovnateľné a každý športovec, ktorý sa podujal preplávať ho, sa vystavil veľkému riziku a dokázal mimoriadnu odvahu. Voda je studená, miestami má iba 12 °C, prúdy sú iba ťažko predvídateľné, počasie veľmi premenlivé a problémy môžu robiť aj veľké lode plaviace sa prielivom.

TIP: Prečítajte si aj náš rozhovor s Jimom Shekhdarom, mužom, ktorý sám na lodi preplával Tichý oceán bez prestávky.

Pechová má 40 rokov a je diaľková plavkyňa napriek tomu, že v dvanástich rokoch prišla o nohu kvôli nádoru na stehennej kosti. Neskôr jej diagnostikovali nádor na pľúcach, preto jej časť z nich museli odstrániť.

„Najťažšia bola asi tá studená voda a potom ma najmä boleli ruky,“ uviedla Pechová vo svojich rozhovoroch pre médiá. V cieli sa napokon najviac tešila na kávu a povedala, že sa najviac teší na to, že bude v byte a že sa vyspí.

Info a fotografie: ČTK

[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]

Nedávno sme mali v United Life článok o bratoch Samwerovcov, ktorí sa živia tým, že budujú vlastné nemecké kópie zväčšia amerických firiem a zarábajú tým, že tieto kópie zahraničné spoločnosti odkúpia za niekoľkonásobok pôvodne investovanej sumy. Ich zisky z takýchto operácií sa pohybujú rádovo v niekoľkých miliónoch eur. 

Kópie, zlepšovatelia a ďalší čínski bratia Samwerovci

Čína má dlhodobo povesť krajiny, ktorá skopíruje všetko, čo sa skopírovať dá. V 90. rokoch a na začiatku nového milénia bola neslávne známa kvôli (takmer) dokonalým kópiám značkového textilu. Za výhodné ceny sa dali v Číne zohnať všetky tovary od športových topánok Nike až po luxusné kabelky značiek Dior alebo Channel.

S ekonomickým napredovaním krajiny začali čínske firmy túžiť po produkcii sofistikovanejších výrobkov. To vyústilo do vzniku čínskych firiem ako Haier, ktorá vyrába bielu techniku a automobilky Geely, ktorá vlastní Volvo. Súbežne s nimi vznikli aj firmy Huawei, Lenovo, a Xiaomi zamerané na spotrebiteľskú elektroniku. 

Huawei začínal v 80. rokoch ako výrobca telekomunikačných káblov. Postupne pridal do produktového portfólia telefóny, laptopy a ďalšiu spotrebiteľskú elektroniku. Dnes je však svetovo známy aj kvôli extenzívnemu zavádzaniu 5G sietí, v ktorej je na svetovej špičke.

Firma Lenovo, tiež založená v 80. rokoch, začínala ako dodávateľ pre americkú firmu IBM. Zakladatelia firmy si ale čoskoro uvedomili, že klávesnice pre počítače, ktoré vyrábajú na export do USA, nefungujú s čínskymi znakmi. Rozhodli sa to operatívne riešiť zložením tímu a vytvorením systému písania v čínskych znakoch, ktorý sa dnes používa nielen na počítačoch, ale aj vo všetkých mobilných zariadeniach vrátane smartfónov. Firme sa následne biznis rozbehol natoľko, že v roku 2004 kúpila od firmy IBM celú divíziu osobných počítačov. 

S rastúcou dôležitosťou služieb v čínskej ekonomike začali v Číne na prelome milénia vznikať spoločnosti, ktoré už dnes patria medzi svetových gigantov (nielen) v elektronickom obchodovaní. Každý počul o Alibabe a jej B2C odnoži Aliexpress. Málokto však vie, že Alibabu založil Jack Ma v roku 1999 s cieľom vytvoriť online adresár v štýle Zlatých stránok, ktorý by združoval na jednom mieste názvy všetkých čínskych firiem, ktoré by mohli dodávať tovar americkým firmám.

Prepravnú spoločnosť JD, ktorá zabezpečuje expresné doručovanie zásielok v rámci Číny, možno považovať za čínsku verziu DHL. Youku je zasa „čínsky Youtube“. Konkurencia od americkej webstránky Youku netrápi, nakoľko Youtube je v Číne zakázaný. Čína má aj vlastný Starbucks, firmu Luckin Coffee, ktorá momentálne vyhlasuje vojnu Starbucks, ktorý bol v Číne oveľa skôr a dáva si za cieľ Starbucks v rozmedzí niekoľkých rokov úplne vytlačiť z miestneho trhu. Príkladom firmy, ktorej sa takýto krok podaril je „čínsky Uber“, firma Didi Chuxing. Tej sa podarilo skutočný Uber z Číny vytlačiť po niekoľkoročnej vojne, ktorá stála obe firmy desiatky miliónov dolárov. Podobný problém má v Číne viacero amerických technologických startupov, medzi inými aj Airbnb, ktorý čelí okrem firmy Xiaozhu aj niekoľkým ďalším čínskym kópiám. 

„Super aplikácie“ a iné čínske technologické unikáty 

Vráťme sa späť k Alibabe. Zo spomínaných „čínskych Zlatých stánok“ vytvorila firma za menej ako dve desaťročia globálnu jednotku v elektronickom obchodovaní. Na západe počul málokto o platforme Taobao, ktorá je akýmsi Aliexpressom pre čínske obyvateľstvo. Platforma patrí pod skupinu Alibaba a generuje jej značné tržby.

Pri jej rozbiehaní čelil Jack Ma problému s úhradami za tovar, pretože v Číne ešte ani v roku 2005 nebolo rozšírené platenie kartami, nakoľko väčšina transakcií medzi obyvateľstvom prebiehala v hotovosti. Jacka to inšpirovalo k vytvoreniu platformy Alipay, ktorá spracúva bezhotovostné platby a umožňuje poslať finančné prostriedky každému, kto vlastní mobilný telefón.

Tento „vynález“ umožnil Číne úplne preskočiť éru používania platobných kariet a prejsť z plne hotovostných na takmer úplne bezhotovostné platby v priebehu niekoľkých mesiacov. Alibaba je v súčasnosti silná aj v cloudových riešeniach, expresnej donáške jedál, poskytovaní úverov pre malých a stredných podnikateľov a reklamnom biznise. Má dokonca aj vlastné filmové štúdia Alibaba Pictures, ktoré sa podieľajú aj na dvoch posledných častiach svetového blockbusteru Mission Impossible. 

Nemenej známou je v Číne spoločnosť Tencent, ktorá pôvodne prevádzkovala emailové kontá a chatovú platformu. Obe služby, ktoré sa takmer nelíšili od Yahoo email a ICQ, zastrešovala pod názvom QQ. Postupne do portfólia pridala reklamné služby, počítačové a mobilné hry, hudbu a filmy. Jej najznámejším produktom je WeChat, ktorý sa z čínskej kópie WhatsAppu rozvinul do akejsi super aplikácie, cez ktorú môžete napríklad:

• realizovať a prijímať platby (v obchodoch aj medzi jednotlivcami),
• zaplatiť za telefón, elektrinu, plyn alebo nájom, 
• darovať peniaze charite, 
• objednať vychovávateľku pre deti, 
• investovať na burze,
• objednať si odvoz u Didi (čínskeho Uberu) alebo donášku jedla
• kúpiť letenky a lístky na vlak, atď

Zoznam vecí, ktoré dokážete robiť cez WeChat, by mohol pokojne zabrať priestor celého tohto článku. 

Treticu čínskych technologických gigantov uzatvára firma Baidu, ktorá prevádzkuje čínsku verziu internetového vyhľadávača Google, ktorý je v Číne rovnako ako Youtube zakázaný. Baidu má vlastné mapy (Baidu Maps), prevádzkuje čínsku verziu Wikipedie (Baike) a ponúka cloudové riešenia. Najprofitabilnejším segmentom pre Baidu je internetová reklama. Momentálne firma extenzívne investuje do umelej inteligencie a vyvíja napríklad aj vlastné bezpilotné vozidlá. 

Rozmach čínskych jednorožcov

S rastúcou kúpnou silou obyvateľstva a napredujúcim elektronickým obchodovaním vznikajú v Číne tisíce startupov, z ktorých mnohé sa derú na popredné priečky svetovo exkluzívneho klubu tzv. „jednorožcov“, čiže spoločností s trhovou hodnotou presahujúcou 1 miliardu amerických dolárov.

Svetovo najhodnotnejším jednorožcom, oceneným na 75 miliárd dolárov, je v tomto roku čínska spoločnosť ByteDance, ktorá sa orientuje na prepájanie umelej inteligencie so službami vytvárania obsahu pre používateľov. Druhou v rebríčku je už spomínaný čínsky Uber, spoločnosť Didi Chuxing. 

Medzi najdiskutovanejšie čínske startupy tento rok patria spoločnosti Pinduoduo, iQiyi a Scale AI. Pinduoduo integruje nakupovanie online a sociálne média a umožňuje ľuďom vytvoriť si vlastnú „nákupnú skupinu“, ktorá môže svojou veľkosťou a kúpnou silou vyťažiť čo najviac z dostupných zliav. Skupinová zľava umožňuje individuálnym zákazníkom získať zľavu na produkty až do výšky 90 percent.

Startup iQiyi integrovaním krátkych a dlhých videí zasa pripomína kombináciu Youtube a Netflixu, rozdiel je však v tom, že ponúka možnosť rozšíreného product placementu, kde si v rámci platformy dokážete oblečenie alebo doplnky nosené hercami v epizódach jednotlivých seriálov priamo zakúpiť v e-shope už počas pozerania.

Zaujímavým čínskym startupom je aj Neolix, ktorý predáva jedlá a nápoje na krátke vzdialenosti v zábavných parkoch a iných verejných priestranstvách na báze pojazdnej predajne, ktorá je ale unikátna tým, že predaj prebieha bez zapojenia ľudí – či už ide o predajcov, ktorých nahrádzajú online platby prostredníctvom QR kódu alebo šoférov, ktorí nie sú potrební nakoľko ide o autonómne vozidlá. Ambíciou startupu je umožniť autonómny predaj aj na tých najrušnejších uliciach Číny. Bude zaujímavé sledovať ako sa im to podarí.

Unikátny je aj startup Scale AI, ktorý vyvíja integrovaný systém na trénovanie bezpilotných vozidiel. Firma integruje desiatky tisícov fotiek a videí situácií z reálneho života ako aj simulácií a prepája ich za účelom vytvorenia inteligentného autonómneho riadiaceho softvéru, ktorý bude schopný rozpoznať nebezpečenstvo na ceste a rozhodnúť lepšie ako skutoční ľudia. 

Ako je možný takýto rast startupov?

Ak vám dal tento článok nádej a predstavu, že v dnešnej dynamickej dobe sa dá dokázať skutočne všetko, skúste sa na chvíľu zastaviť. Netvrdím, že je nemožné replikovať úspechy spomínaných čínskych firiem, musíte si však uvedomiť, že ich úspechy sú do značnej miery podporené ekonomickým systémom, v ktorom vznikli. 

Protekcionistická politika Číny voči vonkajším technologickým spoločnostiam (napríklad zákaz Google, WhatsApp, Facebooku, či Twitter) nechala na trhu začiatkom tohto tisícročia obrovskú medzeru, ktorú bolo potrebné vyplniť. Spomínané firmy sa tejto roly ujali a postupne vytvorili celé online spoločenské ekosystémy, ktoré sú síce obdivuhodné a funkčnejšie ako akékoľvek online platformy zo západu, nie sú však prenosné na naše európske podmienky, predovšetkým kvôli nesúladu v oblasti ochrany súkromia používateľov. 

Absencia legislatívnych obmedzení umožňuje čínskym startupom rásť bez nutnosti riešiť GDPR a ďalšiu byrokraciu, ktorou sme zaťažovaní na západe. Výhodou je aj obrovský trh, ktorý umožňuje rýchle dosiahnutie kritickej masy používateľov a relatívna dostupnosť financovania. Podľa Boston Consulting Group trvá čínskym startupom dosiahnutie statusu tzv. „jednorožca“ v priemere 4 roky, kým v USA potrebujú startupy na dosiahnutie tejto obdivuhodnej méty zvyčajne až 7 rokov. 

O čínskych startupoch a ich inovačnej kapacite budeme ešte určite veľa počuť. Sama som zvedavá na to, s čím nás prekvapia v budúcnosti.