Kategória: Archív

Jedinečná turistická atrakcia sa nachádza iba niekoľko kilometrov od severných hraníc Slovenska – v poľskom Zakopanom, kúsok severne hneď za Kriváňom a Tichou dolinou.

Ľadový labyrint sa nachádza v areáli parku Zimowy Park Rozrywki w Zakopanem západne od mesta Zakopane a má rozlohu viac ako 2500 štvorcových metrov. Táto nezvyčajná turistická atrakcia je vôbec najväčšia svojho druhu na svete a pozornosť púta už viac ako dva roky. Z prirodzených dôvodov je labyrint otvorený iba počas zimnej sezóny, pred ktorou ho musia pracovníci v parku vyrobiť odznova. Aj minulý rok sa tvorcom podarilo dosiahnuť svetové prvenstvo, začiatkom aktuálnej sezóny sa však rozhodli prekonať aj vlastný rekord.

Labyrint je skutočne ľadový – vytvorený je z kociek ľadu, ktorých trvanlivosť je priamo závislá na okolitej teplote. Zatiaľ sú podmienky pomerne priaznivé, pred návštevou parku by ste sa však mali určite informovať na jeho webovej stránke, či a kedy je otvorený a či je atrakcia v čase vašej budúcej návštevy otvorená (Zimowy Park Rozrywki w Zakopanem)

V parku sa okrem tejto atrakcie nachádza aj množstvo ďalších, ktoré by mohli byť zaujímavé pre celú rodinu.

Úžasné zábery svetielkujúceho hmyzu žijúceho v jaskyni na Novom Zélande práve obdivuje celý svet. Stačilo tento nezvyčajný úkaz nafotiť a zverejniť na svojom profile na Instagrame.

Jacob Moon na Instagrame vystupuje pod prezývkou moonmountainman a zverejňuje množstvo fascinujúcich záber prírody. Ako sám uvádza vo svojom profile, jeho cieľom je žiť čo možno najjednoduchšie. Pri pohľade na jeho neskutočné fotografie drsnej prírody však usudzujeme, že možno prežíva asketicky, ale fotovýbavu musí mať poriadnu a s tým zjednodušením života sa mu veľmi nepodarilo – veď žiť v takýchto podmienkach občas znamená hrať o vlastný život.

V skutočnosti sa však na niektorých jeho príspevkoch objavuje aj jeho žena a dieťa. K dobrému životu občas stačí málo: napríklad aj rodina, starý van a veľa veľa cestovania a zážitkov.

Inkluzívne vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením je témou, ktorá je v súčasnosti veľmi aktuálna, no pre jeho zavedenie stále nie sú na Slovensku vytvorené potrebné podmienky. Na tento nedostatok poukazuje aj dobročinný Ples v opere, ktorého tohtoročným poslaním je práve podpora detí so zdravotným znevýhodnením na ich ceste za kvalitným vzdelaním a plnohodnotným životom.

Foto: Peter Frolo

Tento zámer prišla na ples podporiť aj známa moderátorka, spisovateľka a aktuálne aj mediátorka Renáta Názlerová, ktorá sa týždeň čo týždeň stretne so zúfalým rodičom prosiacim ju o pomoc pre svoje zdravotne znevýhodnené dieťa.

Sama je mamou synovi, ktorý má poruchy učenia a z vlastnej skúsenosti vie, ako funguje, resp. nefunguje náš vzdelávací systém. Na túto tému sme s ňou preto urobili rozhovor.

Máte osobnú skúsenosť s vlastným synom. Aké zdravotné znevýhodnenie má Váš syn Matěj?

Syn Matěj má poruchy učenia – dysgrafia, dyslexia, dysortografia a dykalkúlia. Nie je to v pravom zmysle zdravotný hendikep, ale bol vedený ako integrovaný žiak so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Čo v praxi znamenalo, že keď narazil na učiteľa s pochopením a školu vnímajúcu tieto deti ako normálne deti, ktoré len potrebovali iný prístup, tak sa mu darilo. A keď nie, trpel on a my  s ním.

Aké školy doteraz absolvoval?

Skončil strednú pedagogickú školu a teraz študuje na vysokej škole psychológiu. A žiaľ, aj ako vysokoškolák zažíva niektorých pedagógov, ktorí sú absolútne nekompetentní, a je smutné, že sa tak deje na vysokých školách, kde by učiť naše deti mala elita národa. Inými slovami, nie je to vždy len o technických podmienkach vzdelávania detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ale vždy je to o ľuďoch, vždy! A kým nepochopíme, že tieto deti a títo študenti nie sú zlí, nie sú nezvládnuteľní, nie sú menej talentovaní – len potrebujú iné podmienky, tak sa nikdy nikam nepohneme.

Ako sa prejavovali jeho bariéry v učení? Kto mu pomáhal s učením?

Kto mu pomáhal? Deti ako môj syn chodia pravidelne do pedagogicko psychologickej poradne, kde sa im venuje špeciálny pedagóg a pomáha im hľadať spôsoby, ako sa učiť inak než je bežné. Takže táto pani psychologička urobila pre nášho syna veľmi veľa, a hlavne asi to, že vždy stála na jeho strane a pomáhala mu chápať, čo sa to deje… A samozrejme my rodičia, a hlavne ja.

Ako vnímate problematiku inkluzívneho vzdelávania na Slovensku? Najmä v porovnaní so zahraničím, kde je školstvo na výrazne vyššej úrovni.

Ak mám byť úprimná, celý systém školstva potrebuje reformu. Žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú najvypuklejší z problémov, ktoré školstvo má. Veľa sa o tom hovorí, ale verte mi, v praxi je to rarita, aby škola skutočne s takýmito deťmi vedela pracovať. Deti sú na PN-kách, lebo školská dochádzka je povinná, ale škola dieťa prijať nechce. V inom prípade sa postará o to, že sa dieťa psychicky zosype za pár týždňov strávených v prostredí, kde sa mu posmievajú, šikanujú ho a rodiča označujú za neschopného dobre si vychovať svoje dieťa.

Čo hovoríte na to, že dobročinný  Ples v opere otvára tému inkluzívneho vzdelávania v spoločnosti? Má to zmysel?

Presne viem, čo to znamená pre rodičov, koľko úsilia musia vyvinúť, aby svojmu dieťaťu dali dobrý štart do života, a že nie vždy to dokážu vlastnými silami. Niekedy naozaj potrebujú, aby im v tom niekto pomohol. Podpora takejto témy má určite zmysel, pretože vychádzam z osobnej skúsenosti.

Prečo ste sa rozhodli podporiť Ples v opere?

Chcem, aby sa o tejto problematike naozaj hovorilo, pretože iná cesta nie je, okrem tej, že budeme úprimní a budeme hovoriť otvorene.

Práve z toho dôvodu sa mi myšlienka dobročinného zámeru Plesu v opere veľmi páči, pretože deti, ktoré majú špecifické potreby, či už zo zdravotných alebo akýchkoľvek iných dôvodov pribúda a my ako spoločnosť sa musíme voči tomu postaviť veľmi zodpovedne a umožniť týmto deťom kvalitne sa pripraviť na ich dospelosť.

Ako prebiehali vaše plesové prípravy? Dávali ste si u niekoho šiť šaty?

Ženy mojej konfekčnej veľkosti moc na výber nemajú. Preto mi šaty šila návrhárka Hanka Převrátilová, ktorá sa nebojí šiť pre iný typ postavy, než je bežné. Nechali sme sa inšpirovať mojim obľúbeným orientom, kde sa ja osobne cítim ako doma. Verím, že okrem mňa sa moja róba páčila aj iným, a kto vie, možno to nejakú dámu aj inšpirovalo. Veď plesová sezóna sa práve začala. 

A na záver, čomu sa teraz venujete?

Aktuálne pripravujem nový román (okrem bežnej práce, vzdelávanie iných, písania scenárov, mediácie a nakrúcania) a tento sa bude venovať ženám oblých tvarov.

Jeho tvorba bola v minulosti kontroverzná, často za hranicami, inokedy pútavá aj pre puritána a konzervatívne naladeného človeka. Dielo tohto mladého Rusa s menom Alexander Tikhomirov je inšpirujúce pre milióny ľudí po celom svete, pretože jeho prácou je ukazovať krásu sveta vo všetkých jej podobách: či už ide o fascinujúce pláže v Kalifornii, prírodu na Srí Lanke alebo aj ladné ženské línie, ktorým sa Alexander nikdy nevyhýbal.

„Saša“, ako Alexander na internete často vystupuje, má iba na Instagrame viac ako 376-tisíc sledovateľov, na YouTube a Vimeu majú jeho videá dovedna milióny zhliadnutí. Lenže to, čo bežného človeka na tomto dobrodruhovi oslovuje najviac, je jeho životný štýl. Venuje sa svojmu dieťaťu, svojej žene, pritom spoločne cestujú, potápajú sa, surfujú, mladý muž skúša všemožné adrenalínové športy, všetko pritom nahráva na akčné kamery, drony a všetky tie moderné zariadenia, vďaka ktorým vieme spoznávať ďaleké krajiny, ale aj životy ostatných ľudí.

Predtým, ako začal svoje internetové kanály zaplavovať krásnymi farebnými videami z exotických dovoleniek a výletov, produkoval vysokokvalitné fotografie a videoshoty ruských modeliek. Očividne mu však Moskva a chladné podnebie nevyhovovali, vďaka čomu jeho tvorba získala celkom nový rozmer. Určitý ženský rozmer však vo svojich videách ponechal aj tak, hoci v oveľa krajšom a kultivovanejšom prevedení.

The Beginning Of A DreamTeam (teaser) by Alexander Tikhomirov from Alexander Tikhomirov on Vimeo.

Alexander Tikhomirov. Life Or Dream. Sri-Lanka from Alexander Tikhomirov on Vimeo.

BAe 146 Hybrid. Možno aj tak sa bude označovať špeciálne upravená verzia dopravného lietadla BAe, ktoré teraz spoločnosti Siemens, Airbus a Rolls-Royce prerábajú na hybridný pohon. Znamená to, že aj komerčné lety dostihne éra elektromobility? Zbavíme sa emisií a hluku, ktoré sú s prevádzkou lietadiel neoddeliteľne spojené?

Airbus už elektrické lietadlo postavil, ale…

Vývoj plne elektrických lietadiel nie je úplne novou záležitosťou. Malé lietadlá s elektrifikovaným pohonom vznikali už pred 8 rokmi: napríklad Cri-Cri (2010), e-Genius (2011), DA36 E-Star (2011), DA36 E-Star 2 (2013), E-Fan 1.0 (2014) či Siemens Extra 330LE (2016).

V roku 2015 spoločnosti Airbus, Rolls-Royce a Siemens zrealizovali let prvého prototypu plne elektrického lietadla s názvom E-Fan 1.1. Malé lietadlo s dvojicou elektrických motorov preletelo vzdialenosť z britského Lyddu do francúzskeho Calais. Jeho výkon dosahoval menej ako 200 kW, čo je pre dopravné lietadlá celkom nedostatočná hodnota. Tie potrebujú aspoň desaťkrát viac výkonu, ktorý sa očakáva od prvého hybridného dopravného lietadla E-Fan X.

Hybridné dopravné lietadlo

Spoločnosti Siemens, Airbus a Rolls-Royce ako dodávatelia technológií a motorov prerábajú už existujúce dopravné lietadlo BAe 146 tak, aby bol jeden z jeho štyroch prúdových motorov nahradený elektrickým. Odvážny projekt sa volá E-Fan X, vyžaduje investície na úrovni desiatok miliónov britských libier a o jeho úspechu zatiaľ nikto nie je celkom presvedčený.

Aktivity uvedených spoločností sú priamou reakciou na snahy Európskej únie o obmedzovanie emisií škodlivých plynov a tiež hluku. Odkedy lietadlá vznikli, poznáme ich ako hlučné stroje, ktoré je počuť na celé kilometre. Hlučnosť lietadiel je celkom prirodzene otravná, ak žijete v blízkosti letiska – ani v Európskej únii to nie je až tak výnimočné, príkladom je už len samotná Bratislava, ktorej letisko sa nachádza veľmi blízko zastavaných štvrtí.

Prototyp lietadla s hybridným pohonom môžeme očakávať v roku 2020, v prípade splnenia tohto termínu by sa v mohlo objaviť v komerčnej prevádzke už v roku 2025. Sú to však veľmi optimistické očakávania, pretože vývoj technológie musí zahŕňať aj všetky tie faktory, ktoré robia leteckú dopravu maximálne bezpečnou. V lietadle, ktoré letí niekoľko kilometrov nad zemou, sa skrátka nesmie stať porucha, ktorá by ohrozila pasažierov, pretože ho nie je možné odstaviť na krajnicu a vyčkať do príchodu pomoci. Hybridné lietadlo by malo byť schopné obslúžiť 70 až 112 ľudí.

Elektrický motor, ktorý nahradí jeden zo štyroch prúdových, dodá spoločnosť Siemens. Generátor, ktorý bude vyrábať energiu pre elektrický motor, dodá Rolls-Royce a značka Airbus dodá batérie, ktoré budú uložené v prednej časti trupu lietadla. Generátor sa bude, naopak, nachádzať v zadnej časti trupu. Generátor bude na výrobu elektrickej energie využívať pracujúce prúdové motory, pričom vytvorenú energiu bude uskladňovať v batériách. Tie sú dnes najväčším problémom, s ktorým sa letecký priemysel potýka v súvislosti s aplikovaním elektrického a hybridného pohonu. Batérie sú príliš ťažké a nezanedbateľný vplyv na celkovú hmotnosť lietadla majú aj systémy chladiace elektromotory a batérie. Preto je dnes hybridný pohon či dokonca plne elektrický pohon v leteckej doprave nemysliteľný.

Elektrický motor by sa mohol využívať nielen počas samotného letu, ale aj počas štartu – vtedy by lietadlo mohlo dosahovať nižšiu hlučnosť, čím by sa leteckým spoločnostiam umožnilo prevádzkovať viac nočných letov.

Plne elektrické dopravné lietadlo

Existuje však aj vízia plne elektrického lietadla. Teoreticky by unieslo 150 pasažierov, jeho dolet by dosahoval 450 kilometrov a vyvinúť by ho chcela americká spoločnosť Wright Electric. Elektrické lietadlo s názvom Wright One by mohlo byť revolúciou, avšak k dnešnému dňu a ani k blízkej budúcnosti nezrealizovateľnou. Aj samotná spoločnosť vie, že najprv bude potrebné vyvinúť maximálne bezpečné a spoľahlivé batérie, ktoré budú v porovnaní s tými súčasnými nepomerne ľahšie. Dolet 450 kilometrov by mohol stačiť na let z Londýna do Paríža a vraj o elektrické lietadlo prejavila záujem letecká spoločnosť EasyJet.

Je však nepravdepodobné, že by sa takéto revolučné lietadlo stalo realitou v najbližších dvadsiatich rokoch, čo uvádza aj samotná americká spoločnosť.

Autosalón v Detroite otvoril svoje brány 13. januára a automobilky spolu s ním naštartovali svojich pracovníkov na marketingových oddeleniach, aby informovali o nových automobiloch. Detroit sa stal, okrem iného, dejiskom premiéry úplne novej generácie off-roadových vozidiel Mercedes-Benz triedy G.

Tento automobil sa vyrába už od roku 1979, pričom za celé tie desaťročia sa jeho dizajn výraznejšie nezmenil. Vraj je nadčasový. Isté je, že nová generácia priniesla iba minimálne dizajnové inovácie, skôr vylepšila detaily a, samozrejme, techniku. Interiér je luxusnejší ako kedykoľvek predtým a off-road by mal s nadhľadom zvládať akýkoľvek terén: blato, sneh, štrk, piesok, cesty-necesty, klzké vozovky a tak ďalej.

Najzaujímavejšou vecou, ktorú Mercedes tento rok pripravil, bolo zaliatie prvej generácie triedy G do syntetickej živice, teda jantáru. Kocka tohto chutne vyzerajúceho materiálu podobného stuhnutému medu váži až 44 ton a jej výroba trvala až 90 dní. Každý deň sa jej hrúbka zväčšila iba o tri centimetre. Toto skrátka nebola obyčajná zakázka. Do jantáru sa zalialo celé vozidlo vo výrazne naklonenej polohe, ide o model 280 GE z roku 1979 v bielej úprave.

Mercedes zaliaty v umelej živici vydrží stovky, tisícky či dokonca desiatky tisíc rokov. Veď vedci dnes vedia odoberať DNA z hmyzu, ktorý ostal v kvapke živice uväznený pred celými miliónmi rokmi!

Architekt ho nazval „Grid Apartment“ a jeho ústrednými motívmi sú hrany, čistota, minimalizmus, vzdušnosť, zdanlivá jednoduchosť.

Minimalizmus v interiérovom dizajne zažíva dobré časy, ale do našich končín sa stále dostáva skôr pomaly. Ľudia nedôverujú zdanlivej jednoduchosti a dizajnovej čistote, často ju považujú za niečo nedokončené či dokonca nenaplnené, nevyužité. Je nutné napísať, že podstatou minimalistického interiéru je práve akýsi balans medzi jednoduchosťou a komfortom, pričom by nemal skĺzať do žiadneho extrému.

Držať sa na tej správnej hranici medzi dizajnovou čistotou a útulnosťou sa darí tomuto interiéru z Ríma, ako ho nafotil fotograf Marco Marotto. Dizajnér a architekt priestoru svoje dielo pomenoval Grid Apartment, čím chce zdôrazniť jeho typický prvok: pravidelnú členitosť, hrany a rozdelenie priestoru do pôdorysu mriežky. Koncept bytu spočíva v jeho otvorenom priestore, ktorý je stále moderný (a zrejme ešte dlho bude).

V interiéri sa stretávame s čistými líniami a pomerne chladnými farbami, ktoré sú doplnené o pútavé farebné prvky (vankúše na gauči, čiernu nábytkovú stenu s TV, drevený dekor v spálni). Zaujímavosťou je, že v celom byte chýbajú závesy a záclony, ktoré bežne nachádzajú uplatnenie aj v minimalistických priestoroch.

Kúpeľňa sa zaobišla bez tradičnej dlažby a obkladov na stene, namiesto toho je na stenách nanesený omietka s dizajnom pohľadového betónu, na zemi je rovnaká podlaha ako v celom byte. Kuriozitou je, že priestor kúpeľne a toalety nie je od zvyšného priestoru bytu oddelený tradičnými pevnými dverami, ale iba otváracími sklenými stenami s matným povrchom. Nemenej nezvyčajné je aj to, že priamo vo walk-in sprche sa nachádza okno do ulice.

Nepochybne najpútavejším prvkom tohto rímskeho interiéru je však separátor kuchyne. Kontrastná čierna kovová konštrukcia s posuvnou konzolou umožňuje, aby bola kuchynská časť obývacej izby oddelená od zvyšku priestoru a tak sa zamedzilo napríklad šíreniu pachov, pary či hluku. Tento výrazný separátor, respektíve provízórna stena, je tvorená kovovou konštrukciou s dokonale priehľadnými sklenými tabuľami, ktoré aj zatvorenej kuchyni umožňujú prúdenie svetla.

Slovenská príroda je krásna a nikto o tom nemôže pochybovať. Aj napriek tomu sme vždy prekvapení, keď sa na internete objavia úžasné zábery hôr, dolín a lesov – napríklad také, aké nafotil poľský fotograf Jakub Polomski vo svojom profile na profesionálnej sociálnej sieti Behance.

Keď sa v zahraničí povie „Slovensko“, ľuďom zvyčajne napadne príroda, Tatry, hory. Preto považujeme slovenskú prírodu za náš národný symbol a sme citliví na to, keď sa dozvedáme o jej ničení firmami či znečisťovaní turistami. To, čo je na slovenskej prírode zrejme najcennejšie, je jej fantastická rôznorodosť – nájdete tu snáď všetko od lesov, trávnatých lúk, až po surové skalnaté bralá, vodopády, doliny či vysoko položené jazerá.

Práve túto rôznorodosť zachytil Jakub Polomski vo svojej zbierke fotografií zhotovených ešte v roku 2012, fotil Tatry a okolie Súľovských skál.

Smartfón nie je náš sluha, ale náš pán. Za niekoľko rokov sa náš svet zmenil tak zásadne, že zo spotrebnej elektroniky sa stalo niečo, čo uznávame ako božstvo, ako nadľudský výtvor.

Osvetlené plochy displejov nám robia z noci deň a našou prítomnosťou sa stalo sledovanie minulosti, ktorú zažili iní ľudia. Instagram, Facebook, Messenger, Twitter, 9GAG, clickbaitový obsah na webe, to všetko prispieva k tomu, že nevieme kontrolovať samých seba a stávame sa iba vegetatívnymi organizmami konzumujúcimi digitálny obsah cez malé rozhranie telefónu.

Český fotograf Matěj Dereck Hard zverejnil sériu úžasných fotografií, ktorými poukazuje na absurditu našej závislosti na mobiloch. Vytvoril video, ktoré spája video s fotografiami do takzvaného cinemagrafu. Ide o statické fotografie skombinované s dynamickým obsahom, pričom výsledok pôsobí priam hypnoticky. Fotografie autor prvýkrát prezentoval na výstave „Love is HARD“ v roku 2017.