Shiyang on, dizajnér v reklamnej agentúre Pekingovej kancelárie Ogilvy, vytvoril sériu reklám pre Centrum pre psychologické výskumy v Shenyangu, ktoré zdôrazňujú škodlivé účinky, ktoré môžu mať inteligentné telefóny na ľudské vzťahy.
Titulná fotografia článku: Ogilvy
Tri reklamy zobrazujú typické domáce životné situácie, pričom nadmerný inteligentný telefón v strede zablokuje rozhovor medzi oboma ľuďmi na snímke. Shiyang nie je jediný, ktorý sa obáva zvyšovania úrovne závislosti na smartfóne. Podobné témy riešia aj iní umelci, ktorí tvoria šikovné fotomontáže, ilustrácie a vtipné krátke komiksy.
Nechávame sa modernými technológiami strhávať natoľko, že nám v konečnom dôsledku škodia? Možno áno, hoci si to často ani neuvedomujeme. Trojica prvých fotografií od Shiyanga nesie názov „Čím viac si pripojený, tým menej si v kontakte“. Trefné.
Vegánska apokalypsa je autorským projektom, ktorý spája mladých umelcov s originálnym rukopisom: Autorskú dvojicu Krištofovičová/Belej, hercov z nezávislých divadiel a multižánrového hudobníka Stroona.
Krištofovičová/Belej sú dvaja autori, ktorí si získali priazeň a široké publikum na internete pod svojimi „nickmy“. Michal Belej vystupuje ako Eastern Hipster, či Troška Troska a Dáša Krištofovičová ako Buchta nad pohárom vína. Autorsky spolupracovali už na autobiografickom pásme Chceme toho tak veľa?
Vegánska apokalypsa vznikla pod dramaturgickým dozorom Jána Tomandla, s ktorým Krištofovičová v minulosti viackrát spolupracovala. Ich najvýraznejšou spoločnou inscenáciou je dramatizácia Vonnegutovho románu Galapágy, ktorú uviedli v Štúdiu 12 ako Ďakujem ti pekne, veľký mozog. Svojou predošlou tvorbou dokázali nielen pomenovať aktuálne spoločenské problémy, ale zároveň zaujať stanovisko s humorom a hyperbolou. Inscenačný tím sa venuje v najväčšej miere autorskému divadlu s dôrazom na výraznú vizuálnu stránku, ale aj blogovaniu a videotvorbe.
O kauze Raw Saška
Krištofovičová/Belej vytvorili hru Vegánska apokalypsa a už pred premiérou sa im podarilo dostať ju do povedomia verejnosti. Realizačný tím sa v rámci teasingu rozhodol vytvoriť niekoľko videí a kanál na youtube. Cieľom bolo zmiasť ľudí, keďže nastavenie blogu zapadá do tvorby a k trendom súčasných vlogerov. Raw Sašku si vďaka zmäteným komentárom od sledovateľov takmer okamžite všimla recesistická facebooková stránka Zomri, rovnako ako Mladý hejter, či stránka Tragédi.
Postava z hry Vegánska apokalypsa, ktorou je vlogerka Raw Saška (Kristína Mackovčáková), je mladá vegánka s pomerne extrémistickými názormi. Z jej videoblogu sa dozviete prečo sú vegáni lepší, ako sa nalíčiť cviklou a prečo by nechodila s nevegánom.
Cieľ? Svedectvo o stratenej generácii Y, ktorá sa sebavedome prejavuje na sociálnych sieťach, ale pritom sama nevie, čo chce vlastne dosiahnuť.
Vegánska apokalypsa – based on true story.
Vegánska apokalypsa je autorská hra inšpirovaná protestnou hladovkou v pražskej väznici Pankrác, ktorú zahájil obvinený anarchista po tom, čo mu bola odopretá vegánska strava. Autorská dvojica upúšťa od faktov a fabuluje udalosti. V inscenácii sa otvárajú otázky ľudských práv, extrémizmu, konzumnej spoločnosti a úniku z nej.
Vlastná tvorba a Prvý plán o.z.
Občianske združenie PRVÝ PLÁN založili v marci roku 2017 Daša Krištofovičová, Michal Belej, Ján Tomandl a Jozef Štupák, aby mali kde napĺňať svoje scenáristické, režijné, herecké a iné ambície. Štvorica spolupracovala na viacerých (vyššie spomínaných) projektoch.
Prvý plán uvedie svoju prvú premiéru Vegánska apokalypsa 18. 12. 2017 o 19.00 v TICHO a spol. v spolupráci s Divadlom SpozaVoza.
Ďakujeme za podporu:
Inscenáciu podporil z verejných zdrojov – Fond na podporu umenia. Projekt vznikol aj vďaka finančnej podpore Nadácie Tatra banky a mesta Bratislava.
Inscenácia: Vegánska apokalypsa
Premiéra: 18. 12. 2017 o 19.00
Miesto: TICHO a spol., Školská 14, Bratislava
Autori: Daša Krištofovičová, Michal Belej
Hrajú: Martin Kollár, Elena Kolek Spaskov, Kristína Mackovčáková, Andrej Šoltés / Miro Mihálek, Peter Tilajčík
Náramkové hodinky Paula Newmana značky Rolex sú oficiálne najdrahšími, aké boli kedy predané. Časť príjmov bolo venovaných nadácii Nell Newman Foundation a Newmanovej vlastnej nadácii na podporu filantropických hodnôt Paula Newmana.
Keď v aukčnej sále zaznela astronomická ponuka, vraj bol prekvapený aj Aurel Bacs, dražiteľ hodiniek. Asi iba málokto očakával, že by sa z hodiniek Rolex Daytona Cosmograph mohli stať najhodnotnejšie hodinky sveta. Znalci pred aukciou tvrdili, že hodinky môžu v lepšom prípade dosiahnuť hodnotu až 3,5 miliónov amerických dolárov, avšak reálny výsledok dražby prekvapil aj samotný aukčný dom Phillips. Ten si pôvodne trúfal stanoviť odhadovanú cenu predaja na skromný jeden milión amerických dolárov.
Kúpychtivý záujemca o unikátne hodinky, ktoré nosil sám Paul Newman (1925-2008), nakoniec získal za astronomických 17,7 miliónov amerických dolárov, v miestnej mene za ne zaplatil 138 521 416 hongkongských dolárov (HKD, HK $). V prepočte ide o čiastku 14,9 miliónov eur.
17,7 miliónov amerických dolárov je suma, ktorá dokonca stanovila svetový rekord. Z novembrovej aukcie sa stalo dejisko predaja vôbec najdrahších hodiniek v histórii.
Konečný kupec však nebol jediný, kto mal o hodinky záujem. Celých 15 minút bojoval s ďalšími dvomi záujemcami na telefóne. Zaujímavosťou je, že predajca si vyhradzuje právo na províziu až 12,5 percenta z vydraženej sumy, preto hodinky dosahujú hodnotu až 17,7 milióna USD – samotný kupec však ponúkol o dva milióny menej, presne 15,5 milióna USD. Nemal však inú možnosť ako akceptovať podmienky dražby, očividne ho tie dva milióny navyše veľmi nezabolia.
Stoja hodinky Rolex Daytona Cosmograph za takúto investíciu? To je ťažko hodnotiť, ale je isté, že investícia predchádzajúceho majiteľa týchto hodiniek bola niekoľkonásobne zhodnotená. Ceny realizované pri aukciách sa veľmi líšia v závislosti od stavu hodiniek, ich vzácnosti a pôvodu, pričom nikdy nemožno spoľahlivo predpovedať, za koľko sa predajú. A či vôbec.
Zaujímavosťou vydražených hodiniek je fakt, že na zadnej strane púzdra je vygravírovaný text „Drive Carefully, Me“. V preklade znamená „Jazdi opatrne – ja“. Paul Newman možno sarkasticky, ale predsa pripomínal sám sebe, že by mal jazdiť bezpečnejšie.
„Otec Paula Newmana (Arthur Samuel Neumann) bol maďarsko – poľského židovského pôvodu, matka (Terézia Fecková) bola Slovenka, rodáčka z dedinky Ptičie neďaleko Humenného. Herectvu sa venoval už v škole. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve ako strelec a obsluha rádia. Pôvodne ho zaradili do programu pre pilotov, ktorý musel kvôli farbosleposti opustiť.
Preslávil sa hneď svojím druhým filmom Niekto tam hore ma má rád (1956), kde si zahral boxera Rockyho Graziana. V dráme Dlhé, horúce leto (1958) si zahral hlavnú úlohu podpaľača Bena Quicka a zoznámil sa so svojou budúcou manželkou Joanne Woodwardovou.
Paul Newman bol známy svojím zanietením pre automobilový šport. Zúčastnil sa ako vodič niekoľkých súťaží cestných vozidiel a jeho tím vyhral viacero šampionátov otvorených kôl pretekov IndyCar. Bol spoluzakladateľom potravinárskej firmy Newman’s Own. Svoj podiel na jej zisku venoval charite.V máji 2007 suma týchto darov dosiahla 220 miliónov dolárov.“ (Wikipedia)
Každý rok Siena International Photo Awards vyhlasuje súťaž o najlepšie fotografie najkrajších a jedinečných miest, ľudí a udalostí na Zemi. Svoje fotografie predkladajú fotografi z celého sveta, ktorí sa chcú prostredníctvom tejto verejnej súťaže podeliť o to, ako vidia a vnímajú svet. Stať sa jedným z finalistov súťaže Siena International Photo Awards pritom znamená získať celosvetovú pozornosť, zlepšiť si renomé, fotografický kredit.
Titulná fotografia článku: Heavy Load (Chunshui Yu)
Fotografie sú rozdeľované do kategórií a vyberajú sa víťazi pre každú z nich. Kategórie zahŕňajú napríklad „Journeys & Adventures“, „Fascinating Faces And Characters“, „Fragile Ice“, „General Monochrome“ a ďalšie. Dôležité pri týchto súťažiach je, aby boli fotografie upravované čo najmenej, respektíve vôbec. Úpravy farieb, svetiel a tieňov sú už dnes samozrejmosťou, avšak úpravy z Photoshopu vítané nie sú. Fotografia má byť vždy autentická, pravdivá, má zachytávať jedinečný okamih neprikrášlený počítačom a fantáziou autora.
Pozrite sa na úžasné víťazné obrázky z tohtoročnej súťaže nižšie.
Viac informácií o Siena International Photo Awards: sipacontest.com
Fotografia roka 2017: Sand Hill Cranes (Randy Olson)
1. miesto v kategórii Journeys & Adventures: At World’s End (Alessandra Meniconzi)
1. miesto v kategórii General Monochrome: Crow Of Lviv (Jack Savage)
1. miesto v General Category: Protestor’s Eye (Johnatan Bachman)
1. miesto v kategórii Fragile Ice: Dreaming on Sea Ice (Roie Galitz)
Peak (Petar Sabol), kategória Animals In Their Environment
Flatiron Building In The Snowstorm (Michele Palazzo), kategória Architecture & Urban Spaces
Heavy Load (Chunshui Yu), kategória Fascinating Faces And Characters
Selfie Culture (Jelena Jankovic), 2. miesto v kategórii Journeys & Adventures
Pandas Gone Wild (Ami Vitale), 2. miesto v kategórii Animals In Their Environment
Luxus a vrcholná estetika. Tak možno veľmi stručne opísať charakter vozidiel Mercedes-Benz CLS, ktoré sa dočkali už svojej tretej generácie. CLS pre rok 2018 vyzerá ostro, dynamicky, sofistikovane a moderne. Odkazuje na dizajnový jazyk, ktorý Mercedes avizoval prostredníctvom elektrifikovanej modelovej série EQ, podobný dizajn dostane aj pripravovaná modernizácia modelovej triedy A.
Úplne nový Mercedes-Benz CLS je štvordverové kupé, ktoré už síce má konkurentov, na piedestál lídra by sa však mohol postaviť prakticky bez obáv. Mercedesu sa vždy darilo CLS-kom udržiavať latku kvality veľmi vysoko a tá najnovšia je tak vysoko, že na ňu dosiahnu iba niektoré nemecké značky. Možno.
Už vieme, ako nový Mercedes CLS vyzerá, ale výrobca zo Stuttgartu nechal nezodpovedaných niekoľko otáznikov. Nepoznáme presné rozmery nového štvordverového kupé. Charakteristickým prvkom prednej časti je „diamantová“ mriežka chladiča s jedným horizontálnym rebrom. Podobné riešenie nájdete aj v iných modeloch typu kupé. V interiéri nájdeme niekoľko odkazov na najnovšie modely patriace pod značku s hviezdou v logu. Pred niekoľkými dňami spoločnosť Mercedes vydala prvé fotografie turbínových výduchov klimatizácie s LED osvetlením a digitálnym panelom pred volantom. Voliteľne môže byť tento model vybavený dvomi 12,3-palcovými obrazovkami skrytými za sklenou tabuľou. Podobné riešenie sme už mohli vidieť v triedach E a S.
Na zozname bezpečnostných systémov a voliteľných doplnkov nájdeme rovnaké produkty ako v prípade špičkovej triedy S, ako napríklad svetelné reflektory Ultra Multibeam LED, ktoré osvetľujú cestu vo vzdialenosti 650 metrov. Pod karosériou bol inštalovaný elektrický systém s napätím 48 voltov.
Výrobca na začiatku predaja ponúkne dva naftové motory (CLS 350 di a CLS 400 d) a jednu benzínovú jednotku (CLS 450). Vznetové motory majú objem 2995 cm3, slabší z nich ponúka výkon 286 koní a 600 Nm a silnejší 340 koní a 700 Nm. Zrýchlenie na stovku trvá 5,7 sekundy, respektíve 5 sekúnd v silnejšej verzii. Krásne čísla, nemyslíte?
Jediný benzínový motor ponúkne 3-litrový zdvihový objem podporovaný elektromotorom (EQ Boost). Štandardné parametre sú 367 koní a 500 Nm, ale po stlačení plynu na podlahu sa výkon zvýši o 22 koní a krútiaci moment o 250 Nm. Vďaka tomu dynamicky vyzerajúce kupé zrýchľuje od 0 do 100 km / h za 4,8 sekundy!
Mercedes-Benz CLS tretej generácie je štandardne vybavený pohonom 4MATIC a filtrom pevných častíc v naftovej aj benzínovej verzii.
Na Slovensku vyrástlo jedinečné zariadenie, ktorého cieľom je hravou formou spopularizovať vedu. Zážitkové centrum vedy dostalo meno Aurelium a nachádza sa na Bojnickej ulici číslo 3 v Bratislave. O tomto zariadení, ktorého cieľom je popularizácia vedy, sme sa porozprávali s vedúcim centra Ing. Martinom Smejom
Pán Smeja, nachádzame sa v zážitkovom centre vedy Aurelium – kedy bolo otvorené a čo ponúka?
Toto centrum je pomerne mladé, bolo otvorené v novembri 2016. Rovnako ako klasické múzeum aj centrum vedy používa exponáty, tie však nemajú hodnotu historickú, ale náučnú. Exponáty stimulujú tvorivé myslenie priamou interakciou s návštevníkom. Personál centra vedy pred návštevníkmi exponáty nestráži, ale nabáda ich k fyzickému preskúmavaniu a pomáha im v realizácii experimentov. Samotná veda nie je vždy atraktívna, ľudia sa jej často vyhýbajú, pretože majú pocit, že je to príliš komplikovaná vec. Objavovanie a experimentovanie v centre vedy ponúkame takzvanou metódou trójskeho koňa, to znamená, nie prvoplánovo, ale atraktívnou a zábavnou formou pomocou pokusov a hier.
A čo to vlastne je, Zážitkové centrum vedy Aurelium?
Centrum vedy je platforma, kde zábava ide ruka v ruke s učením, v duchu princípu Jána Ámosa Komenského „škola hrou“. To znamená, že vedecké poznatky, alebo akákoľvek školská látka, sa skrýva v zábavnom experimente. Centrum vedy používa neformálne metódy a zachováva rovnováhu medzi zábavou a učením. Sme presvedčení, že ľudia sa učia najefektívnejšie osobnými zážitkami. Preto je v centre veľa príležitostí pre každého dotýkať sa exponátov a všetko si vyskúšať, a tak pochopiť, ako veci fungujú. Z veľkej časti má návštevník svoj zážitok z centra vo vlastných rukách. Hlavným účelom centra vedy je popularizácia vedy spôsobom, ktorý je prístupný a zrozumiteľný širokej verejnosti. Chceme, aby si každý návštevník odniesol nové poznatky, zážitky a objavy.
A aký má centrum účel?
Účelom centra vedy je vzdelávať interaktívnou formou, zvýšiť všeobecný záujem o vedu v spoločnosti pomocou interaktívnych expozícií. Presvedčiť mládež, že aj veda môže byť zábavná, a vzbudiť v nich záujem o otázky týkajúce sa vedy. Motivovať mladých ľudí k vedeckej kariére a štúdiu technických odborov a prírodných vied. Pútavým spôsobom prezentovať najzaujímavejšie javy v oblasti fyziky, chémie, biológie a iných prírodných a technických vied. Ako v škole i v centre vedy je snaha o to, aby sa návštevník niečomu priučil alebo skôr lepšie pochopil to, čo predtým len tušil na intuitívnej úrovni. Zábava tu nie je samoúčelná, je to motivačný prvok a prostriedok k poznaniu. Úlohou centra vedy je aj zabezpečiť transformáciu aktuálneho vedeckého poznania do zrozumiteľnej podoby. Prepojenie základných vedeckých princípov a zákonitostí s ich využitím v reálnom živote.
Komu je zariadenie určené?
Centrum vedy je určené pre širokú laickú a odbornú verejnosť, so zreteľom na mládež. Obľúbenými sa stali školské exkurzie. Naša kapacita dokáže bez problémov poskytnúť pohodlie pri preskúmavaní exponátov aj väčším školským skupinám. Zariadenie sa zameriava na mládež od 12 rokov, pretože pri exponátoch treba mať základné poznatky z fyziky, ktoré si návštevníci u nás prehlbujú.
Prečo zariadenie dostalo názov Zážitkové centrum vedy Aurelium?
Za názvom nášho zážitkového centra vedy Aurelium je oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Je odvodený od krstného mena rodáka z Liptovského Mikuláša prof. Ing. Aurela Stodolu, ktorý bol významným slovenským fyzikom, technikom a tvorcom teórie parných a plynových turbín. Dokonca bol profesorom Alberta Einsteina, ktorého známy citát „Dôležité je neprestať sa pýtať“ je mottom Zážitkového centra vedy Aurelium.
Asi nebolo jednoduché toto centrum vybudovať?
Áno, za projektom je veľa úsilia a bez finančnej pomoci zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu výskum a vývoj by takéto zariadenie asi nevzniklo. Zážitkové centrum vedy bolo zriadené v rámci projektu – Popularizácia vedy a techniky na Slovensku a realizovalo ho Centrum vedecko -technických informácií SR. Dnes je centrum skutočnosťou a osobne dúfam, že v návštevníkoch prebudí záujem o vedu ako takú.
Slovensko vyspieva a do kín sa dostávajú nielen filmy, ale aj dokumenty. Avšak nie tie, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia. Výnimkou a snáď aj prvou lastovičkou nového trendu môže byť dokument Nepríjemná pravda 2, pod ktorým je podpísaný sám Al Gore. Do slovenských kín sa dokument dostal prostredníctvom spolupráce medzi Climate Conference Slovakia a CinemArt SK.
V aktuálnom vydaní magazínu UnitedLife 10 si môžete prečítať viac o ceste Al Goreho po svete a nazrieť na problematiku nielen z nadhľadu vedy a politiky, ale aj z toho osobného, ľudského. Nepríjemná pravda 2 (An Inconvenient Sequel: Truth To Power) je pokračovaním prvého dokumentu Inconvenient Truth z roku 2006 režiséra Davise Guggenheima. Prvá časť sugestívnym spôsobom upozorňovala na životný štýl moderného človeka a dávala ho do kontrastu s dôsledkami na životné prostredie a planétu ako takú. Téma je nanajvýš aktuálna aj po desiatich rokoch a preto sa opäť stretávame s Al Goreom a jeho cestou nielen za lokalitami, ale aj konkrétnymi ľuďmi.
Zdroj: Climate Conference Slovakia
Zvykli sme si, že všetko je samozrejmosť a všetko sa deje akosi mimo nášho dosahu. Že všetko je tu pre nás, pre našu potrebu, stačí to len získať a ideálne, mať toho stále viac. Žijeme v systéme, ktorý nejak funguje a podľa niektorých, nie je dobré meniť nastavené pravidlá, obzvlášť, keď sú nastavené tak, že až keď začneme čítať medzi riadkami, dokážeme odhaliť tajomstvá cielene skrývaných súvislostí. Od detstva sme vedení k rešpektu k autoritám, ale bez ohľadu na to, kto sa za nimi skrýva. Sme nútení fungovať podľa vzorcov a pravidiel, ale bez vedomia toho, kto a prečo presne ich tvorí. Dostaneme obmedzený pohľad na systém a fungovanie spoločnosti, v ktorej žijeme, bez ohľadu na to, že máme právo vedieť viac. Jednou zo základných otázok pre nás je – kedy pocítime tú potrebu zmeny?
Niektorí vravia, že celý svet zmeniť nedokážeme, že každý sa má starať o seba, že už je neskoro a sú aj horší ako my, že žijeme vo svete, ktorý stratil skutočné hodnoty a kde úprimnosť, čestnosť, etika a ľudskosť stratili svoju silu a význam. Na jednej strane im musíme dať, žiaľ, za pravdu. Na strane druhej, si uvedomujem úžasnú vec. V princípe, nič prevratné, čo by mnohí iní tiež nevedeli – cítime hlboké naplnenie pri vedomí, že sa stále môžeme pokúšať žiť lepšie a že okrem nás z toho môžu mať osoh aj ostatní – ľudia, zvieratá, príroda, Planéta, náš jediný spoločný domov. Náš každodenný život sa tým neopísateľne zmenil a cítime skutočný zmysel začať od seba a tým motivovať aj druhých.
Sme hrdí na to, že sa nám v spolupráci s bratislavskou distribučnou spoločnosťou CinemArt SK a s kolegami z Paramount Pictures a Participant Media z USA podarilo dostať tento dokumentárny film do slovenských kín. Je to ozaj výnimočný „jav“,fenomén, nakoľko dokumenty s odbornou a vážnou problematikou zmeny klímy, ktorú stále drvivá väčšina spoločnosti nevníma ako reálny a existenčný problém ľudstva, majú miesto nanajvýš na ekologicky zameraných podujatiach, ktoré majú skôr vymedzenú cieľovú skupinu. Aj preto pevne veríme, že naša ďalšia snaha dostať film a jeho obsah bližšie ku každému, môže vyjsť práve vďaka možnosti ísť tam, kam mnohí ľudia radi chodia – „do kina“.
Zradila nás naša planéta alebo zrádzame my ju?
Po každej prírodnej katastrofe sa ľudia pýtajú, prečo sa to stalo. Prečo má počasie nad nami takú moc práve v dobe, keď dokážeme kontrolovať a ovládať takmer všetko. Prečo nedokážeme predpovedať ničivé katastrofy a zachrániť pred nimi milióny ľudských životov spolu s tým, čo sme si na Zemi vybudovali. Mnohí už však príčinu odhalili a chcú upozorniť ľudí na to, aby zmenili svoje správanie a stali sa tak súčasťou záchrany ľudstva. Nie pre seba, ale pre ďalšie generácie. A práve to je často kameňom úrazu.
Klimatické zmeny majú svojich zástancov aj odporcov. Jedným zo zástancov a neúnavným aktivistom je aj bývalý viceprezident USA Al Gore, scenárista a hlavný aktér dokumentu Nepríjemná pravda 2. V dokumente sa snaží poukázať na dôsledky globálneho otepľovania, ktoré zabíjajú ľudí na celom svete, ale tiež na pozitívne zmeny, ktoré boli v tomto smere doteraz uskutočnené. Dokument je zachytením Al Goreho cesty po všetkých kontinentoch a zobrazuje jeho neúnavný boj o zastavenie klimatických zmien a nastolenie dôležitosti tejto témy v krajinách po celom svete.
Dokument sprevádza Al Goreho misiu za pozitívnu zmenu, pri ktorej sa nevyhne ani mnohým sklamaniam a neúspechom, ale zobrazuje aj pokrok, ktorý sa mu vďaka jeho zanietenosti podarilo dosiahnuť. Výsledky snahy o zastavenie klimatických zmien začínajú byť viditeľné aj v nastavení politiky mnohých krajín, kde sa do popredia dostávajú inovatívne technológie a investície do obnoviteľných zdrojov. Najvýznamnejším krokom bola v roku 2015 Parížska dohoda prijatá 185 krajinami, ktorej cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov.
Aj keď ide predovšetkým o zviditeľnenie Al Goreho, súčasťou dokumentu sú aj výpovede vedcov, obetí prírodných katastrof, významných politických lídrov a obyčajných ľudí. Jeho hlavným posolstvom je, že už nemáme na čo čakať, zmena musí byť uskutočnená čo najrýchlejšie.
Ako už názov dokumentu naznačuje, ide o pokračovanie dokumentu Nepríjemná pravda z roku 2006. V ňom zaznela aj šokujúca predpoveď, že máme približne 10 rokov na to, aby sme zvrátili ekologickú katastrofu, ktorá by nadobro zmenila našu planétu a život na nej. Dnes už môžeme s istotou povedať, že táto predpoveď bola nesprávna. Možno práve preto vzniklo po 11 rokoch pokračovanie, ktoré chce upozorniť na to, že ak nebudeme pokračovať v pozitívnych zmenách, hrozba takejto katastrofy bude pretrvávať. A že sa tieto katastrofy stále dejú, je zrejmé.
Ďalším z aktivistov za boj proti klimatickým zmenám je aj herec Leonardo DiCaprio, ktorý je tiež posol mieru OSN v oblasti klimatickej zmeny. Ten na nedávnej klimatickej konferencii ostro kritizoval postoj súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa k problematike. DiCaprio tiež v rozhovore spomenul svoju snahu rokovať s Trumpom o výrobe čistej energie. Nepomohol však ani DiCaprio, ani fakty od vedcov. Donald Trump po týchto rozhovoroch nominoval na čelo Agentúry pre ochranu životného prostredia Scotta Pruita, ktorý je rovnako ako on známym odporcom klimatických zmien. Je možné, aby práve prezident USA, krajiny, ktorá je azda najviac zmietaná prírodnými katastrofami, odmietal existenciu akýchkoľvek klimatických zmien?
Leonardo DiCaprio je autorom dokumentu s názvom Pred potopou, ktorým chcel poukázať najmä na možné hrozby globálneho otepľovania na našu planétu. Ukazuje v ňom našu planétu v budúcnosti v prípade, že proti klimatickým zmenám nič neurobíme. V dokumente sú tiež vyjadrenia významných osobností ako Baracka Obamu, pápeža Františka, či Elona Muska. Snaží sa o poskytnutie vedeckého hľadiska na daný problém a o vysvetlenie toho, čo globálne otepľovanie vlastne je, aké sú jeho príčiny a dôsledky. Jeho cieľom bolo hlavne to, aby ľudia pochopili, že problém globálneho otepľovania nie je iba problémom politikov, ale aj nás, bežných ľudí.
Je celkom nepochybné, že veľké klimatické zmeny sú súčasťou našej planéty už miliardy rokov. Tentokrát je to však vôbec prvýkrát v histórii sveta, čo si obyvatelia Zeme nielen uvedomujú svoj vplyv na prostredie, ale aj to, že ho môžu vlastným úsilím transformovať. Tvrdiť, že veľké zmeny prídu tak či tak, je v prvom rade alibizmus, pretože vplyv človeka na globálne otepľovanie dnes už nie je teória, ale vedecký fakt.
Luxusný apartmán zariadený do bieleho vintage štýlu v ruskom meste Zelenograd.
Tento interiér je realizáciou architektky Alexandry Fedorovej, ktorá je na fotografii nižšie. Táto sympatická slečna má okrem iného medzi referenciami aj také hodnotné realizácie, ako návrh interiéru špeciálnych priestorov Kremeľského paláca, rezidenčného komplexu na Khodynke, Puškinovho múzea a dokonca je víťazkou prestížneho ocenenia Architecture Awards 2003.
Rovnako ako Nike Air Force 1 je interiér tohto bytu rozprestierajúceho sa na 200 štvorcových metroch spracovaný do bielej farby. Biele steny, stropy a podlahy sú doplnené hnedými, čiernymi a béžovými prvkami. Okrem nich sa v byte našiel priestor pre špeciálne textúry na stenách – v kuchyni možno nájsť mramor, v spálni obrovskú tmavú niku a sprchy zapracované do sanitárnych priestorov ako samostatná malá miestnosť s naturálnym dreveným obkladom. Venujte pozornosť poslednej fotografii, na ktorej je toaleta a sprcha pre hostí. Extrémny spektakulárny glamour, aký sa vidí aj na Slovensku v predajniach luxusnej spodnej bielizne značky Lamarc. Byt má dve spálne, dve kúpeľne, priestor je určený pre rodinu aj prácu.
Existuje evolučná teória, ktorá tvrdí, že ľuďom vlastná schopnosť emocionálne sa viazať je iba dôsledkom boja o prežitie. Inými slovami, že schopnosť pociťovať náklonnosť je iba vyvinutá stratégia s očividným cieľom zachovať druh. Nevyvinuli sme si tesáky alebo pazúry, pretože sme objavili niečo oveľa efektívnejšie – komunitu. Klan. Rodinu. Sociálnu sieť, v rámci ktorej spolupracujeme jeden s druhým, a tak máme ako druh konkurenčnú výhodu.
Potom sú tu neurologické výskumy, ktoré potvrdzujú, že stav zamilovanosti, ktorý predchádza emocionálnej väzbe, sa v mozgu prejavuje takmer identicky ako pri užívaní kokaínu. Čo by prakticky znamenalo, že najmä v prvej polovici života si vytvárame partnerské emočné väzby v stave zmeneného vedomia.
Nie sú to však práve tie stavy zmeneného vedomia, keď žijeme doslova pre daný moment, cítime pulzovať krv v žilách akosi rýchlejšie, keď zreteľne cítime, že sme nažive? Zažívajú ich tvoriaci, maľujúci, tancujúci, píšuci. Mountainbikeri poznajú ten pocit zo zjazdu. A zamilovaní v ňom žijú takmer nonstop. Život sa zdá nehostinný, pokiaľ v ňom chýba pocit aspoň nejakého zmyslu. Vraví sa, že láskavá služba druhým vie byť v tomto prípade mocným elixírom života-
Viedla som túto jeseň psychologický výskum na tému zmyslu života zo subjektívneho pohľadu jednotlivca. Táto komplexná otázka môže byť niekedy až nepríjemná, a to z viacerých dôvodov. Jednak v sebe skrýva potrebu bilancovať – ak svoj zmysel dokážem zadefinovať, žijem podľa neho? Po druhé, zistenie, že ten zmysel zadefinovať nedokážem, môže zanechať trpkú príchuť na jazyku. A po tretie preto, lebo táto otázka patrí k tým filozofickejším, pretože jej zodpovedaním vytvárame hypotézu dôvodu vlastnej existencie a istým spôsobom vytvárame aj obraz vyššieho celku a jeho fungovania.
Častým zmyslom bolo zanechané posolstvo – v deťoch, rodine, projektoch, vo vytvorenom, dokončenom, odovzdanom, zažitom. Preto sa aj my už desiaty raz ponárame do kreatívneho procesu s túžbou priniesť vám v ďalšom vydaní tohto magazínu to najlepšie z videného, pochopeného a zažitého na vlastnej koži.
Jeden z opýtaných výstižne zhrnul, čo som sa z výskumu dozvedela: „Verím mojej a ľudskej túžbe zažívať. Avšak prežívať celé spektrum, rozumiete? Verím, že mojím zmyslom je obohatenie duše, v plnej škále. To dobré, zlé, sladkotrpké, škaredé, ohromné, povznášajúce, pulzujúce, dychberúce, bolestné, prekrásne – chcem to všetko. Všetci to chceme.“ Nech sú vaše kroky v súznení a vaše sviatky láskyplné.
Stiahnite si najnovšie vydanie magazínu UNITEDLIFE ako PDF. Zadarmo, bez registrácie, do akéhokoľvek zariadenia: UNITEDLIFE 10
Stedelijk Museum – Múzem umenia v holandskom Amsterdame patrí medzi najvýraznejšie budovy v meste.
Múzem umenia Stedelijk Museum v holanskom Amsterdame patrí medzi najvýraznejšie budovy v meste. Pohľad z výšky navodzuje dojem, že sa časť budovy vznáša vo vzduchu, zo zeme je potom vidieť, že oporu jej poskytujú masívne stĺpy umiestnené do interiéru. Zaujímavý je tiež povrch stavby – zatiaľ čo v jej základni dominuje sklo, vyššie nájdete lesklú bielu zaoblenú stenu bez okien.
Interiér aj exteriér Stedelijk Museum je nadčasový, až by som povedal, že prehnane futuristický. V každom prípade práve tento kontrast k okolitej architektúre mesta bol cieľom architekta. Dôležité je spomenúť, že toto múzem v meste stojí už od roku 1895 a jeho pôvodná stavba sa zachovala. Podľa dostupných informácií (pretože veľmi poctivo som si históriu múzea neprechádzal) je moderná budova k tej pôvodnej iba pripojená s tým, že nahradila už existujúcu novšiu prístavbu. Pre lepšiu predstavu prikladám porovnanie budovy, rok 1895 vs. 2013: