Kategória: Archív

Prišlo to veľmi nečakane. Po tom, čo v médiách neprestávajú objavovať správy o finančnom úpadku spoločnosti Tesla Motors, Elon Musk na konferencii bez akejkoľvek predchádzajúcej informácie predstavil úplne nový model. Je nástupcom vôbec prvého vozidla značky Tesla – Roadster a ponúkne technické parametre, ktorým sa ťažko verí.

Tesla vždy bola a aj bude vizionárska spoločnosť a líder vo svete inovácií mobility. Jej nový model Roadster, ktorý mieni vyrobiť do roku 2020, je praktickou ukážkou tohto vizionárskeho videnia sveta.

Roadster pre rok 2020 možno objednávať už teraz za cenu astronomických 250-tisíc amerických dolárov, po doručení prvých tisíc kusov by cena mala klesnúť na stále závratných 200-tisíc dolárov. Za tieto peniaze fanúšikovia americkej automobilky získajú bezkonkurenčne najrýchlejší sériovo vyrábaný automobil na svete, navyše s výlučne elektrickým pohonom.

Elon Musk sľubuje, že pri dosiahnutí rýchlosti na diaľnici bude vedieť prejsť až 620 míľ, čo je takmer 1000 km dojazd.

Elektromobil disponuje čiastočne vysúvateľnou strechou v štýle targa, pohonom všetkých štyroch kolies a z fotografií interiéru usudzujeme, že funkcia autopilota bude dotiahnutá do dokonalosti. Roadster nie je vybavený vonkajšími spätnými zrkadlami, vo finále ich zrejme nahradia kamery a displeje.

Technické údaje sú takmer neuveriteľné, ale ak sa Muskovi podarí udržať vízie v rukách a zrealizovať ich, stanú sa novým zlatým štandardom.

Zrýchlenie 0 – 100 km/h: 1,9 sekundy

Zrýchlenie 0 – 160 km/h: 8,8 sekundy

Maximálna rýchlosť: 250 km/h, teoreticky 402 km/h

Maximálny krútiaci moment pohonnej sústavy: až 10 000 Nm (7376 lb / ft)

Maximálny dojazd na jedno nabitie: 1000 km

Kapacita trakčných batérií: 250 kWh

Apartmán s pôsobivým moderným interiérom

Podľa môjho názoru je jednou z najvyšších foriem umenia okrem hudby aj interiérový dizajn. Mám na to pádny argument – žijeme v interiéri a keď je spracovaný kvalitne, pekne, funkčne a v súlade zo znalosťou základnej psychológie, má potenciál spraviť náš život lepším. Veľmi dobre viem, aké to je žiť a pracovať v nevhodnom prostredí a teraz, keď mám možnosť ho zlepšiť, vnímam radikálnu zmenu životného štýlu a kvality života. Aj to je dôvod, prečo sa budem na Refresheri viac venovať práve interiérovému dizajnu.

Autorom projektu na fotografiách nižšie je ruský architekt a dizajnér Alexey Nikolashina, ktorý je zakladateľom štúdia SL Project. Na webstránke tohto štúdia nájdete množstvo skutočne pekných projektov. Pomerne veľký byt je zariadený v duchu moderny, avšak s dôrazom na zachovanie prirodzených farieb a príjemnej atmosféry. Vďaka použitiu týchto solídnych farieb vyzerá interiér elegantne, reprezentatívne a vhodne aj pre mladých ľudí, ktorí si doma občas spravia menšiu party s priateľmi.

Bezpochyby najzaujímavejšou časťou bytu je spoločenská miestnosť – obývačka, ktorej dominuje veľká sedacia súprava jednoduchých tvarov a akýsi futuristický oltár s úžasne nadizajnovanou platformou – pod malou knižnicou, TV, moderným minimalistickým krbom a súkromným barom sú posadené biele oblé kamene nasvietené teplým svetlom. Na fotkách nižšie môžete vidieť, aký úžasný efekt vzniká, keď je okolité svetlo potlačené.

Kuchynka je síce minimalistická, ale bezpochyby plne dostatočná pre väčšinu potrieb. Spojenie spoločenskej miestnosti s kuchyňou je moderné a ešte dlho tento trend potrvá, v tomto prípade je súlad oboch častí bytu spracovaný veľmi prirodzene tak, že kuchynka pôsobí skôr ako také menšie posedenie pri bare.

Spánok v peknom prostredí. Vždy ma zaujíma to, ako sa dizajnéri vyhrajú práve so spálňou bytu. Tu má totiž človek oddychovať, relaxovať, tráviť čas s partnerom, sem jednoducho nepatria extravagantné prvky ani priveľa moderny. Práve preto sa mi celkom nezdá priveľmi jasný vizuál tejto miestnosti, ale budiš. Spálňa v tomto moskovskom apartmáne zapadá do celkového konceptu projektu, dokonca obsahuje ten prírodný prvok z obývačky – kamene. Z postele môžu majitelia sledovať TV, posteľ je posadená veľmi nízko a s čalúnením až po spodok, čo možno chápať aj ako snahu o zvýšenie bezpečnosti. Už ste niekedy zakopli bosou nohou o roh postele? V tejto miestnosti sa tomu pravdepodobne vyhnete. Priamo zo spálne sa dá prejsť do kúpeľne, ktorá je presklená a podobne ako ostatok bytu, ultramoderná s veľkou dávkou prirodzenosti – ani v nech nechýbajú biele oválne kamene. Keď si odmyslím tieto kamene, pripomína mi to hotel Intercontinental v Budapešti.

Momentálne som v etape života, keď začínam študovať na Santa Clara University v Spojených štátoch, Kalifornia. Chcel som sa dostať na americkú vysokú školu a pripravoval som sa na tento krok značnú dobu. Vyžadovalo to odo mňa kontinuálny progres v študijných výsledkoch, mimoškolských aktivitách a celkovo budovanie mojej osobnosti ako takej.

Článok je prevzatý z magazínu United Life 10

Nie je to jednoduchá cesta, najmä pre medzinárodných študentov, ale dá sa zvládnuť, pokiaľ sa na ňu človek správne pripraví a bude mať akúsi prirodzenú disciplínu. Viem, že v tejto oblasti chýbajú informácie z prvej ruky, sám som sa s tým stretol. Tu je zopár tipov pre študentov, ktorí tento krok tiež plánujú.

Ako na to?

Keď sa študent rozhodne ísť po strednej škole na univerzitu do Spojených štátov, je to veľký krok nielen pre neho, ale pre celú rodinu. Svoj profil a pozadie si musí začať budovať dlho predtým, než sa bude môcť zapísať. Jednoducho povedané, mal by sa tým zaoberať oveľa skôr, než nastane čas samotného rozhodnutia. Najideálnejšie je začať koncom základnej školy alebo na začiatku strednej. Tento odhad sa odvíja od toho, že študent si musí nastaviť aktivity, ktoré ho zaujímajú, a priebežne sa im venovať. V posledných ročníkoch strednej školy bude mať aj tak viac akademických povinností. V tomto období by už teda mal vedieť povedať, k čomu inklinuje a čo chce študovať. Mal by dávať najviac úsilia práve do vecí spojených s jeho vysnívaným odborom. Samozrejme, prirodzený prejav záujmu o tieto aktivity je skvelý, hlavne nad rámec štandardných požiadaviek.

Keď sa študent rozhodne, o aké vysoké školy má záujem, mal by si detailne pozrieť ich profil. Nemyslím iba všeobecné rebríčky škôl či geografickú polohu, ale aj umiestnenie na rebríčku odboru, o ktorý má študent záujem. Dôležité sú aj spokojnosť študentov na škole, infraštruktúra školy alebo čo ponúka nadštandardne oproti ostatným. Každá škola má nejaký profil, a teda nie každému študentovi musí vyhovieť dané pozadie konkrétnej inštitúcie, preto je dôležité podrobne sa s univerzitou oboznámiť.

Financie, štipendiá a granty

Pokiaľ ide o štúdium v Spojených štátoch, študenti sú často skeptickí z dôvodu finančných bariér. Sú to zväčša medzinárodní študenti, pre ktorých je ťažšie získať finančnú podporu. Je pravda, že je pomerne málo programov, ktoré sa venujú medzinárodným študentom a ich finančnej situácii s cieľom študovať v USA.

Avšak viem povedať, že jediné, čo pomôže, je neustále hľadať. Názory sa môžu rôzniť, či je programov, štipendií a grantov málo alebo veľa, a hoci to nebolo ľahké, sám viem, že keď som hľadal, dopracoval som sa k organizáciám a spoločnostiam, ktoré poskytujú finančnú pomoc medzinárodným študentom. Pri takomto pátraní pomôže ujasniť si parametre.

Existujú štipendiá všeobecné, bez obmedzení, ale existujú aj také, ktoré sú prispôsobené konkrétnemu odboru či škole. Pri zužovaní kruhu a filtrovaní štipendií by si mal študent hľadanie ušiť na mieru, čiže stanoviť si geografické hranice, odbor alebo iné faktory, ktoré vedia priblížiť finančný podporný program, ktorý bude najrelevantnejší k jeho akademickej situácii.

Existuje aj možnosť kombinácie štipendií, teda postupne si vyskladať finančnú podporu, ktorá by pokryla značnú časť školného. Pri vyberaní štipendia, grantu, programu či iného partnerstva je dôležité overiť si mieru zaviazanosti danej inštitúcii alebo organizácii, pretože je to veľmi dôležitý aspekt pri plánovaní budúcnosti. Je pochopiteľné, že niektoré organizácie budú žiadať zaviazanosť, či už prácou pre ne alebo splatením istej čiastky daného grantu. Preto je veľmi racionálne si stanoviť, na čo je študent schopný sa zaviazať, a pritom myslieť aj na to, ako sa bude na svoje momentálne rozhodnutie pozerať v budúcnosti. Samozrejme, sú aj partnerstvá, pri ktorých existuje voľnejšia viazanosť, ale to všetko závisí od daného programu.

Testy pred prijatím

Okrem finančnej stránky, ktorá je určite jednou zo základných otázok pri štúdiu, je veľmi dôležité mať aj znalosti o všetkých testoch, ktoré je nutné podstúpiť pred prihlásením sa na americké vysoké školy. Najrozšírenejší test, pri ktorom počet dosiahnutých bodov ovplyvňuje, na akú vysokú školu sa študent dostane, je práve SAT. Tento test je nutné absolvovať. Dá sa charakterizovať ako všeobecný test, a pokiaľ má študent ambície ísť na prestížne univerzity, napríklad z Ivy League, mal by sa usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho počtu bodov.

Najlepšia príprava na tento test je vypracovanie SAT testov z predošlých ročníkov. Treba si uvedomiť, že testovanie SAT nie je jednoduché – test trvá minimálne tri a pol hodiny, prestávky sú veľmi krátke, preto je dôležité byť sústredený a hlavne nemárniť čas. Všeobecne známym pravidlom pri SAT je snažiť sa zodpovedať čo najviac otázok a netráviť veľa času pri jednotlivej otázke. Študent by nemal tipovať, avšak keďže otázok je veľmi veľa, mal by si stanoviť stratégiu, pri ktorej najprv zodpovie otázky, ktoré vie, a neskôr sa vráti k tým ťažším. Je to individuálne, avšak treba mať na mysli, že je to dlhý test. Pokiaľ si vyberiete možnosť, kde sa na konci testu píše esej, čo niektoré školy vyžadujú, počítajte zhruba s ďalšou hodinkou.

Okrem SAT je dôležité mať test anglického jazyka ako TOEFL alebo IELTS. Je to ďalšia elementárna súčasť k prihláškam. V týchto testoch merajú študentovu úroveň angličtiny – akú má slovnú zásobu, ako porozumie textom, ako vie písať, čítať a počúvať, a v konečnom dôsledku, konverzovať s človekom, ktorý rozpráva po anglicky.

Priznám sa, že o Portugalsku ako o budúcej destinácii v mojom cestovateľskom portfóliu som nikdy neuvažoval. Lákali ma atraktívne a vyhlásené miesta. V máji tohto roku sa však môj záujem o krajinu na Pyrenejskom polostrove prudko zvýšil. Portugalsko sa mi dostalo pod kožu.

Na nasledujúcich riadkoch sa nebudem venovať metropole Lisabon či vínami preslávenému Portu, ale dvom oveľa menším, no o to atraktívnejším miestam – starobylej Sintre a prímorskému letovisku Cascais, ktoré sú od hlavného mesta vzdialené necelých 30 kilometrov.

Sintra – bývalé letovisko kráľovskej rodiny

Ak vás inšpiruje výhľad na krásnu okolitú krajinu alebo množstvo historických pamiatok, neváhajte ani minútu a opustite rozhorúčený Lisabon. Ja som tak urobil a neľutujem. Za prvú zastávku som si zvolil bývalé letovisko portugalskej kráľovskej rodiny Sintru. Po polhodine cesty som vstúpil do úzkych romantických uličiek mestečka položeného v náručí bujnej vegetácie. Okrem úchvatných scenérií ponúkali príjemný tieň, kde som si mohol vydýchnuť a ukryť sa pred dotieravými slnečnými lúčmi. Lord Byron nazval Sintru „slávnym Edenom“ a vôbec nepreháňal. Uličky lemované starými vilami, okrášlené vežičkami palácov, z ktorých mnohé by pokojne mohli poslúžiť ako predloha pre známe hollywoodske štúdio Disney, množstvo záhrad a parkov poriadne rozvírili hladinu mojej fantázie.

Sintra je predovšetkým miestom, kde sa snúbi história s pokojným vidieckym štýlom. Akýkoľvek zhon je tu „zakázaný“. Sledujte, inšpirujte sa, užívajte si. Hneď po príchode som našiel najbližšiu kaviarničku a objednal si „pastel de nata e bica cheia“ (košíček z lístkového cesta so smotanovým krémom s vajíčkami a škoricou a veľkú čiernu kávu) – čo je najobľúbenejšia kombinácia Portugalčanov. Po chvíľke slasti – skutočne, ak raz ochutnáte „pastel de nata“, budete zdieľať rovnaký názor – som sa vydal na jeden z kopcov nad Sintrou, kde sa nachádzalo bývalé arabské opevnenie Castelo dos Mouros.

Výhľad na vzdialené okolie by uchvátil aj vás. Nemal som odtiaľ ďaleko ani k najčarovnejšiemu palácu Ferdinanda II. – Palácio Nacional da Pena, ktorý mnohí domáci nazývajú „portugalský Neuschwanstein“. Už z diaľky na seba upozorňoval kombináciou ružovej a citrónovožltej. A nielen farebná paleta vyzdvihuje jeho jedinečnosť. Samotná stavba, bývalý kláštor, je zmesou viacerých štýlov – neogotického, neomanuelistického, maurského a neorenesančného. Pestrými farbami vymaľované terasy, mytologické sochy, chrliče vody sú v dokonalom kontraste so sviežou zeleňou okolitých lesov.

Okrem spomenutých miest by som návštevníkom odporučil aj napríklad Palácio Nacional de Sintra, ktorý sa nachádza priamo v centre mestečka, či Palácio e Quinta de Monserrate. Mne už na ne nezostal čas. S ťažkým srdcom som opustil nádhernú Sintru a zostúpil k moru, do bývalej rybárskej dediny na pobreží.

Cascais, perla na pobreží

Spomínanému mestu by som dokázal venovať niekoľko strán, pretože jeho atmosféra si to zaslúži. Ale priestor mi to neumožňuje, preto sa pokúsim vypichnúť aspoň to najdôležitejšie. Zo Sintry do Cascais nie je ďaleko, stačila mi na to necelá polhodinka cesty. V súčasnosti už ničím nepripomína ospalú rybársku dedinu, pretože sa pretransformovala na živé kozmopolitné mesto, ktoré si doposiaľ zachováva atmosféru aristokratickej minulosti. Odporučil by som vám prechádzky v uliciach, kde nájdete tie najluxusnejšie obchody a skvelé kaviarne a reštaurácie. Samozrejme, najväčším magnetom sú pláže v chránenej zátoke mesta, no rovnako aj v blízkej oblasti okolo Guincho (je súčasťou prírodného parku Sintra-Cascais), ktoré ponúkajú výborné podmienky na surfovanie či windsurfing. Mňa si získala aj časť Boca do Inferno (čeľuste pekla), kde som mohol obdivovať pobrežie lemované strmými skalami s početnými jaskyňami.

Zaujme tiež miestna kuchyňa typická morskými špecialitami, upravené okolie, golfové ihriská, no takisto nedotknutá príroda. Cascais si musíte vyskúšať na vlastnej koži. Ak sa preň rozhodnete, budete pociťovať nutkanie sa sem vrátiť.

Fotografie: Visit Cascais

O aplikácii robotov v domácnosti sa v ostatných rokoch mnoho píše. Často sa však robotickými nazývajú z reklamných dôvodov aj rôzne automaticky pracujúce zariadenia (vrátane kuchynských nástrojov), ktoré majú do naplnenia pojmu robot veľmi ďaleko.

V pravom slova zmysle za robotov možno považovať napr. moderné robotické vysávače vybavené viacerými snímačmi, ktoré im slúžia na orientáciu v miestnostiach bytu a vyhýbanie sa prekážkam. Taktiež sem môžeme zaradiť robotické kosačky vybavené dôvtipnými algoritmami, ktoré zabezpečujú rovnomerné pokosenie trávnika a súčasne zabraňujú poškodeniu kvetinových záhonov či kolízii s rôznymi prekážkami. O niečo jednoduchšie roboty zabezpečujú čistenie hladiny a dna domácich bazénov a podobné časovo náročné činnosti.

Novými aplikáciami sú diaľkovo ovládané teleprezenčné roboty umožňujúce na diaľku kontrolovať bytové priestory či domáce zvieratá v nich. V blízkej budúcnosti je možné počítať aj so strážnymi robotmi schopnými patrolovať v určených priestoroch a v prípade zistenia mimoriadnej udalosti vyvolať poplach alebo aj priamo zasiahnuť a eliminovať vzniknutú hrozbu.

Potenciál trhu domácich robotov je mnohonásobne vyšší, ako je tomu v prípade priemyselnej či poľnohospodárskej robotiky, keďže počet domácností je rádovo vyšší ako počet priemyselných či poľnohospodárskych firiem (i keď v tých najväčších môžu pracovať stovky robotov). Na druhú stranu je to problematika mimoriadne zložitá, či už s ohľadom na neštruktúrované a dynamicky sa meniace prostredie ľudských príbytkov (napr. v porovnaní s priemyselnými priestormi) a najmä priamy kontakt s laickou obsluhou vrátane detí a starých ľudí.

Mnoho ľudí sníva o univerzálnom robotovi, ktorý by vykonával domáce práce, opatril chorého člena domácnosti, zahral sa s deťmi a nakoniec ešte aj vyvenčil psa. Niektoré vybrané úlohy sú už dnes s istými obmedzeniami realizovateľné. Robot napr. nemá problém rozpoznať obmedzený počet ľudí, sledovať ich pohyb po byte a v prípade potreby im poslúžiť ako inteligentný servírovací vozík. Nie je problémom ani jednoduchá vzájomná komunikácia či informovanie človeka o aktuálnom čase, počasí alebo o nutnosti užiť lieky. Je možné aj pozorovanie svojho majiteľa a v prípade, že z dôvodu choroby stratí vedomie a prestane komunikovať, privolať pomoc. Problémom je však stále porozumenie plynulej reči, výkon nových úloh vyžadujúcich pohyb v doposiaľ nepreskúmaných priestoroch či manipuláciu s novými predmetmi. Ľudia sa učia vykonávať rôzne činnosti od raného detstva, od robota sa však očakáva, že ľubovoľnú novú úlohu splní úspešne na prvý raz.

S príchodom masovej výroby takýchto robotov však možno najmä v súvislosti s aplikáciou nových typov senzorov a zvýšením výkonu vstavaných algoritmov počítať aj s postupným riešením týchto problémov. Mnohému môže napomôcť rodiaci sa internet vecí s možnosťou zdieľania poznatkov medzi viacerými robotmi navzájom. Úspešnej aplikácii domácich robotov by určite prospelo, ak by sa prostredie, v ktorom majú pracovať, aspoň čiastočne prispôsobilo ich možnostiam. Robot ľahšie identifikuje predmet vybavený grafickou značkou a rýchlejšie určí polohu na základe vhodne rozmiestnených navigačných značiek umiestnených napr. na strope. V tomto smere budú musieť ľudia pristúpiť aj na isté ústupky voči robotickým technológiám…

Inovácie implementované do firemných stratégií môžu vytvoriť značnú konkurenčnú výhodu, a vyústiť tak do prirodzenej transformácie spoločnosti. Zmena jej tradičného fungovania potenciálne ovplyvní aj jej pozíciu na trhu.

Článok je prevzatý z magazínu United Life 10

Prílišná formálnosť v rámci rozhodovania firmy často vytvára bariéry realizácie akýchkoľvek ad hoc zmien. Zavádzanie noviniek by tak v modernej spoločnosti nemalo byť iba reakciou na aktivitu konkurencie, ale predovšetkým by malo vychádzať z plánov a dlhodobých stratégií. Ak má dôjsť k akejkoľvek adaptácii nových trendov v rámci smerovania firmy, musí sa tak stať dostatočne rýchlo a efektívne.

V súčasnosti je plánovanie stratégií vo firmách ovplyvňované silnou globalizáciou, čo predstavuje vytváranie neohraničeného podnikateľského prostredia s potenciálne nekonečným počtom konkurentov. Preto sa firma nemôže zameriavať iba na to, čo robí jej konkurencia, ale musí tiež prinášať inovatívne riešenia ex nunc a posúvať dopredu segment, v ktorom pôsobí.

Každá firma musí mať základné atribúty, ktoré ju predurčujú na dlhodobé fungovanie.

Identita firmy je veľmi dôležitá tak pre firmu samotnú, ako i pre jej zamestnancov, partnerov či konkurentov. Každý z týchto subjektov – pokiaľ pozná identitu firmy a vie si ju vizualizovať – vidí vo firme silného a spoľahlivého hráča.

Kultúra v rámci firmy je dôležitá pre jej ďalšie smerovanie. Ide jednoducho o to, ako funguje firma z pohľadu nezaujatých pozorovateľov, ktorí vnímajú pracovné prostredie firmy, rozhodovanie vedenia, určovanie priorít, riešenie vnútorných problémov a podobne. Ide totiž o výpovednú hodnotu vedenia spoločnosti, ktorá pasívne pôsobí na ľudí vo firme, ale zároveň vysiela signál aj vonkajšiemu svetu o pevnosti koreňov firmy. Nakoľko hrdí sú ľudia, ktorí vo firme pracujú, a ako pri akejkoľvek komunikácii robia firme osvetu. Pokiaľ z firmy necítiť dostatočne silnú firemnú kultúru, existuje vysoká pravdepodobnosť, že ľudia sa nebudú dlhodobo s danou firmou vedieť stotožniť a skôr či neskôr z nej odídu. Zamestnanci sa bezo sporu musia cítiť motivovaní, odhodlaní a hrdí pracovať pre danú firmu. Každý by mal myslieť na to, že v práci trávi takmer tretinu svojho života, a preto je dôležité, aby sa v nej cítil prinajmenšom dobre.

Technológie, zavádzanie automatizácie naprieč všetkým, čo firma robí, jej dáva pevné základy na ďalšie vyhliadky do budúcnosti a rovnomerný rast. Preto je dôležité, aby každá firma vyčlenila dostatočné finančné prostriedky, a hlavne priestor na systematizáciu toho, čo robí a čo ju stojí nemalé zdroje. Bez optimalizácie zdrojov dnes firmy nevedia, a hlavne nemôžu fungovať.

Aplikovanie strategických rozhodnutí je bez diskusie náročné a veľmi dôležité z pohľadu dlhodobého fungovania firmy. Cieľom nie je robiť priveľa zmien naraz, ale priorizovať konkrétne ciele a podľa toho sa rozhodovať, čomu sa kedy a v akom rozsahu venovať.

Každý manažér by mal robiť rozhodnutia s dôrazom na to, aby skutočne vedel vycítiť, čo jeho zákazník alebo zamestnanec potrebuje a chce, a nerobiť rozhodnutia len tak od stola. Preto je dôležité, aby vedenie firmy bolo schopné počúvať, diskutovať a vedieť jednoznačne rozhodovať.

Keď sa európske firmy ešte nepozviechali z dôsledkov finančnej krízy, Čína tento fakt využila a presadila vlastné ekonomické záujmy v duchu hesla: „Čo nevieš urobiť lacnejšie alebo rýchlejšie ako iní, to kúp.“

Nebývalý hospodársky rast čínskej ekonomiky sa nezastavuje. Na rozdiel od predchádzajúcich období, keď bol výsledkom rozsiahlych štrukturálnych zmien financovaných nadnárodnými spoločnosťami a následným prudko rastúcim exportom na všetky svetové trhy, po roku 2010 je v znamení expanzie vlastných investícií v zahraničí. Tie sa stali integrálnou súčasťou pôsobenia Číny v medzinárodnom ekonomickom prostredí a vo väčšine prípadov aj hlavným podporným prostriedkom jej ďalšieho hospodárskeho napredovania. Dôvody, prečo prichádzajú zahraničné investície, sú rôzne. Je to buď vyššia miera zhodnotenia kapitálu, vybudovanie efektívnejšej produkčnej bázy, získanie trhov alebo zlepšenie ich absorpčnej schopnosti, vyššia bezpečnosť investície či iné často skryté pozitíva, ktoré v budúcnosti môžu byť pre investora zvlášť významné. V prípade Číny sa k nim pridáva fakt, že podporujú jej strategické dlhodobé záujmy, s cieľom ovládnuť svetovú ekonomiku.

V súvislosti s nekončiacou sa medzinárodnou finančnou krízou vo svete sa teritoriálne zámery čínskych investorov rýchlo menili. Uvedomili si, že mnohé zahraničné spoločnosti majú dostatočný znalostný náskok a vybudované trhy, na ktoré sa nedostanú konkurenti, ak nie sú schopní ponúknuť podobné výrobky, ale s vyššou kvalitou či nižšou cenou. Možnosť Číny dohnať ich vo „vlastnej réžii“ bola obmedzená. Navyše dopyt po týchto výrobkoch rýchlo rastie aj na čínskom trhu a s ním aj riziko konkurencie. Vláda tiež pochopila, že domáce depozity plynúce z obrovského „balíka“ aktív získaných hlavne z obchodu z USA, denominované v amerických dolároch, budú procesom kvantitatívneho uvoľňovania znehodnotené. Vývoj menových kurzov po roku 2010 a prudký pokles hodnoty eura o cca 40 % však prinášal potenciálnu výhodu z jednoduchej výmeny dolárov za euro (európske investície). Je taktiež známe, že hospodárska prosperita EÚ stojí a padá s vývozom. Jej kľúčovými trhmi, okrem Únie samotnej, sú práve Čína a USA. Pokiaľ s USA má Únia aktívnu obchodnú bilanciu, jej schodok s Čínou dosahuje každoročne 130 – 155 mld. dolárov a kumulatívne presahuje 1 bilión dolárov, čo je riziko, pre ktoré treba hľadať efektívne riešenie.

Európske trhy boli dlho mimo koncentrovaného investičného záujmu Číny. Bolo to vcelku z prirodzených dôvodov, nakoľko kontinent, pokiaľ ide o preferované suroviny, nemal čo ponúknuť. Situácia sa však zmenila, tým ako nové technológie a priemyselné zariadenia začali nadobúdať strategický význam pre Čínu. V rokoch 2000 – 2010 čínske spoločnosti uskutočnili v Európe iba 573 transakcií v celkovom objeme 21 mld. dolárov, no už v roku 2012 Európa absorbovala 90% investícií čínskych firiem (mimo nerastných surovín a energie). Najpríťažlivejšími sa stali chemický priemysel (Wanhua-BorsodChem) a spracovanie alebo dodávky uhlia, ropy a zemného plynu (Sinochem – Emerald, CIC – Gaz de France). Ich záujmu sa nevyhli ani komunikačné zariadenia a služby, technológie využívané na výrobu energie hlavne z fotovoltických článkov a pod. V tomto odbore Čína rastom vlastnej produkcie a vývozom lacnejších slnečných článkov, ktorý spustil prudký pokles svetových cien týchto zariadení, zrazila na kolená najväčšie nemecké firmy a zvýšila vlastný podiel na svetovom trhu z 34 na 57%.

Záujmy Číny sa sústredili na akvizície nemeckých firiem v snahe získať priemyselné know-how. V roku 2012 prevzali výrobcu stavebných strojov Sany, firmy Putzmeister, F. Zimmermann ai. Zmenu majiteľa zaznamenalo mnoho výrobcov z oblasti stavebníctva, presnej priemyselnej techniky, ale čoraz viac aj zo sektoru chémie (napr. Coburg, Waldrich, FACC, Vensys, Saargumi atď.). Hoci čínski manažéri videli získanú komparatívnu výhodu hlavne v cca 2,5-krát vyššej produktivite práce v nemeckých firmách v porovnaní s domácimi, poukazujú tiež na „obrovskú túžbu Číňanov zlepšovať sa a konkurovať na rovnakej úrovni ako svetoví hráči.“ V súčasnosti ich osobitne zaujíma aj koncept 4. priemyselnej revolúcie (4D). Postupujú obdobne aj vo Veľkej Británii, kde investovali do vodárenského priemyslu a firiem pripravujúcich výstavbu jadrovej elektrárne Hinkley Point, či do prestížnych realít.

V období, keď sa európske firmy ešte nepozviechali z dôsledkov finančnej krízy a obchodná pozícia EÚ sa opierala skôr o nízky kurz €/$ ako o zásadnú modernizáciu vlastného priemyslu a z toho vyplývajúce inovácie, bolo na tomto zadlženom kontinente na predaj prakticky všetko. Čína tento fakt využila a presadila vlastné ekonomické záujmy v duchu hesla: „Čo nevieš urobiť lacnejšie alebo rýchlejšie ako iní, to kúp.“ Postupne tak prevzala stovky ďalších európskych firiem, z ktorých mnohé patria k „rodinnému striebru“ celého kontinentu. Taliansky Pirelli, španielsky Repsol, nemecké KraussMaffei a Kuka, či švajčiarska Syngenta sú pravdepodobne iba špičkou ľadovca takýchto akvizícií, nakoľko mnohé ďalšie boli získané prostredníctvom sprostredkovateľov alebo nastrčených firiem a fondov. Len za rok 2015 uzatvorili čínski investori podľa oficiálnych zdrojov 179 dohôd o prevzatí alebo kapitálovej účasti, čo je o cca 10% viac ako v roku 2014. Fakt, že v krátkej dobe Čína preinvestovala v zahraničí okolo 500 mld. dolárov, túto domnienku potvrdzuje. Podstatnejšou však je skutočnosť, že týmito predajmi stráca Európa nielen rokmi naakumulované duševné bohatstvo a významné vedecko-technické poznatky, o ktoré roky opierala svoje unikátne trhové pozície, ale aj schopnosť úspešne sa adaptovať na novú situáciu, ktorá v globalizovanom svetovom hospodárstve nastáva. Nemecká vláda si ako prvá v EÚ uvedomila potrebu chrániť dôležité firmy pred investormi pochádzajúcimi z iných krajín. Úpravy príslušných zákonov však prichádzajú neskoro a sú zo strany unitárnych podnikateľov často napádané ako protiústavné, keďže zabraňujú voľnej trhovej súťaži. Paradoxne práve tá predtým umožnila nemeckým firmám výhodne investovať v zahraničí.

Keď som sa prvýkrát stretol s menom Xálima, bolo to dielo náhody. Raz večer som surfoval po nete a odrazu som natrafil na informácie, ktoré by bolo hriechom ponechať zabudnuté v oceáne virtuálneho priestoru. Tri pojmy povedia všetko – MARTÍN FERRERO, ARCHITEKTÚRA a SEN.

Architekt a jeho sen

Madridský architekt Martín Ferrero (ateliér Martín Ferrero Arquitectura) pretavil veľké vízie a sen do jedného z najúžasnejších architektonických návrhov, s akými som sa v poslednej dobe stretol. Je to stelesnenie slobody, moderny a úniku od konvenčného myslenia. Nikto iný nedokáže snívať o vzdialenom ostrove, kde sa na neprístupných útesoch vypínajú dve veľkolepé stavby tak ako Ferrero.

Architekt sa vo svojom projekte rozhodol ignorovať slová „nemožné“ a „nedá sa“. Inšpiráciu mu ponúkol pobyt v Ázii, kde študoval zaujímavosti tropickej architektúry. Po návrate do Španielska uzreli svetlo sveta netradičné štúdie Xálima Island House (dom na ostrove Xálima) a Water Pavilion (vodný pavilón).

Pre projekty si Ferrero vytvoril svojskú platformu, keďže ich umiestnil na fiktívny tropický ostrov Xálima, ktorý pripomína známu Dračiu zátoku (Ha Long Bay) vo Vietname. Názov čarovného ostrova pochádza z mytológie, a ako hovorí Martín Ferrero: „Xálima je bohyňa vody, ktorá tak intenzívne smútila za svojím milencom, až potoky jej sĺz vytvorili obrovský oceán.“

Sen na útesoch

Projekty na ostrove Xálima sú výsledkom Ferrerovho dlhoročného obdivu k takým menám architektúry, akými sú Mies van der Rohe a Frank Lloyd Wright. Najmä Roheho návrhy Farnsworth House v Illinois v USA alebo známej vily Tugendhat v Brne sa stali piliermi, na ktorých postavil základy úchvatných návrhov.

Hlavným rysom oboch stavieb je otvorenosť voči prírode a dokonalé splynutie interiérových a exteriérových priestorov. Sloboda, pompéznosť či moderné technické riešenia situované v tropickom raji na takmer neprístupných útesoch vás v prvom momente očaria a následne vo vašom vnútri rozpália plameň žiadostivosti. Aspoň na mňa to tak pôsobilo, musel som sa neustále vracať k obom návrhom.

Okrem jedinečného dizajnu zaujme použitie materiálov – dreva, ocele, skla, betónu, kameňa, mramoru a pyrexu. Použitie travertínu v spodnej časti bazénov, tropického dreva na podlahách či pyrexu na rozľahlých priehľadných stenách, ktoré ponúkajú výhľad na zeleň navôkol, len zvýrazňuje veľkoleposť týchto nádherných stavieb.

Xálima Island House rozložený na viacerých úrovniach spojených terasami, premosteniami, s množstvom priezračných bazénov a všadeprítomnou zeleňou ponúka variabilný priestor na bývanie, zábavu a relax. To všetko na pozadí tropickej prírody.

Water Pavilion ponúka zábavu, pričom jeho riešenie a použitie materiálov sa zhoduje s prvým projektom. Jedinou odlišnosťou je, že slúži len na zábavu, posedenia s rodinou a priateľmi či relax. Dokonca jeho súčasťou je aj súkromná jaskyňa. Dokonalý a netradičný priestor prinášajúci potešenie.

Život v oboch domoch, či už v Xálima Island House alebo Water Pavilion, sa odvíja v takmer otvorenom priestore, čo ma spočiatku nútilo uvažovať nad otázkou súkromia. Po podrobnejšom zoznámení som si uvedomil, že samotné riešenie domov a ich umiestnenie na okrajoch útesov ponúka to najdokonalejšie súkromie.

Sen Martína Ferrera sa stal rovnako aj mojím snom. Krásnym povzdychom za neskutočným. Možno raz, možno v inom živote sa do jedného z týchto domov dostanem.

„Ľudia často zabudnú, čo si povedal, ale zapamätajú si, ako sa pri tebe cítili.“

Skvelí manažéri majú technické schopnosti, vedia kriticky myslieť a majú dobré sociálne zručnosti. Pod technickými schopnosťami myslíme telesné a mentálne dispozície potrebné na výkon istej práce. Kritické myslenie predstavuje schopnosť skúmať kto, čo, kde, prečo, ako sa veci robia alebo aké problémy sa vyskytujú. Sociálne zručnosti dobrých manažérov sú definované ako schopnosť počúvať, komunikovať a vytvárať s druhými osobné a profesionálne vzťahy.

Som presvedčený, že práve v tejto oblasti manažovania ľudí potrebujeme prehodiť výhybku, vrátiť sa trochu a robiť to, vďaka čomu sme sa pôvodne stali manažérmi. Človek by si mohol myslieť, že v roku 2017 by to manažéri a lídri mohli mať ľahšie, ale opak je pravdou. Dnešní manažéri a lídri potrebujú zručnosti, ktoré sme z nich podmieňovaním odstránili, keď sme ich poslali do vzdelávacích tovární, kde sa žiaci mechanicky bifľujú. Väčšina ľudí v staršom veku pracovala v prostredí, kde tvorivosť patrila iba umelcom a nebola podmienkou na výkon funkcie. Dozeráme na to, aby človek prestal byť tvorivý asi vo veku 7 rokov, keď začína školu („Len opakujte všetko po mne.“). Toto trvá dokonca aj na univerzitách a potom… prídete do práce a heslom dneška je kreativita, odlišnosť a pod.

Potrebujeme do našich vzdelávacích systémov znovu zaviesť tento myšlienkový vzorec, aby sme vychovali samostatných ľudí s nezávislým myslením. Musíme ľudí znovu naučiť, že sú hodnotní, kompetentní a vynachádzaví, musíme vštepiť nadšenie a odhodlanosť tým, ktorí práve vychádzajú zo škôl, a potrebujeme ukázať, že sa zaujímame o ľudstvo, že chceme vyšší štandard ako „okej“ a že sa nebojíme pomôcť druhým, prv ako nás o to požiadajú.

Ako v pozícii manažérov a lídrov ukážeme druhým, že im chceme pomôcť uspieť? Musíme prehodnotiť svoje miesto v systéme. Našou prácou je zaistiť, že ľudia využívajú zručnosti, ktoré sa naučili, a že pracujú najlepšie, ako vedia.

Ako manažéri a lídri musíme mať na pamäti päť dôležitých bodov:

Komunikácia: Predstavuje prenos informácií od jedného človeka k druhému a zabezpečuje vzájomné porozumenie. Nie je na nej nič ťažké, ibaže v modernom svete sme sa naučili spoliehať sa, že elektronika komunikuje za nás. Sadnite si a napíšte rukou krátky odkaz svojim ľuďom perom na papier. (Ako za starých čias.)

Tolerancia: Rozmanitý etnický pôvod ľudí nás núti byť tolerantnejšími ako kedykoľvek predtým. Každodenné stresy alebo nové pracovné zákony vyžadujú, aby sme boli tolerantnejší, a globálna spoločnosť na pracoviskách si vynucuje toleranciu.

Empatia: Väčšmi ako kedykoľvek predtým sa dnes musíme vžiť do postavenia druhých. Čím lepšie rozumieme pohľadu druhého, tým väčšiu dôveru si získame. Popri pracovných problémoch musíme mať empatiu aj pre otázky vzdelania, zdravia a spoločnosti.

Trpezlivosť: Elektronický svet diktuje okamžité výsledky a my musíme mať trpezlivosť s tými, pre ktorých je svet elektroniky stále záhadou. Staromódne spôsoby komunikácie s ľuďmi v rámci služieb zákazníkom vyžadujú nesmiernu trpezlivosť.

Feedback/riešenie konfliktov: Zručnosť riešiť konflikt na pracovisku dnes mnohým chýba. Ak zákazník odíde s pocitom, že bol rešpektovaný a vypočutý, zaručuje nám to úspech a dôveru. Vedieť pracovať s feedbackom a riešiť konfliktné situácie sú dnes kľúčové schopnosti pre manažérov a lídrov práve v globálnej spoločnosti, akú máme na pracoviskách.