Kategória: Archív

V poslednom čase sme si mohli všimnúť mnohé diskusie a články na tému kvantitatívne uvoľňovanie (v angličtine quantitative easing, QE). Drvivá väčšina z nich je zameraná proti tomuto fiškálnemu stimulu. Aká je realita? Poďme sa spolu na to pozrieť.

Čo je kvantitatívne uvoľňovanie?

Ide o mimoriadny program stimulácie ekonomiky, keďže všetky štandardné spôsoby (zníženie úrokových sadzieb, záporné depozitné sadzby) zlyhali ako motor bez benzínu. Hlavnou podstatou QE je nákup finančných aktív zo strany centrálnej banky od komerčných bánk, prípadne iných štátnych a súkromných inštitúcií. Keď rastie nezamestnanosť, inflácia je v nedohľadne a nepomáha ani zníženie úrokových sadzieb či záporné depozitné sadzby, situácia sa pre ECB stáva žalostnou a banka spúšťa QE. Takýmto spôsobom sa centrálna banka snaží dostať peniaze do obehu, znížiť úrokové sadzby, a tým stimulovať ekonomiku. Znížením úrokových sadzieb ECB zlacní úvery. Čím sú úvery lacnejšie, tým dostupnejšie sú pre väčšie množstvo ľudí. Ľudia si tak môžu skôr splniť svoj sen (bývanie, auto, dovolenka…). Peniaze sa dostávajú do obehu napríklad výstavbou bytov – začína prekvitať stavebný priemysel. Nakoľko sme zatiaľ neobjavili perpetuum mobile, aj kvantitatívne uvoľňovanie má opačnú stranu mince, ktorou je oslabenie eura (na tom niektoré štáty zarábajú, napr. Nemecko, ktoré dokáže financovať výrobu za nevídano lacné peniaze a exportovať vo svoj prospech), zníženie výnosov na štátnych dlhopisoch, narastanie dlhu.

Ben Bernanke v. Mario Draghi

O oživenie ekonomiky kvantitatívnym uvoľňovaním sa v minulosti snažili USA. Aké mali problémy? Ako ich riešili? Podarilo sa im to? Hlavnou príčinou bola americká hypotekárna kríza, ktorá spustila lavínu negatívnych udalostí. Nezamestnanosť v USA roku 2009 dosiahla kritických 8,5% – najviac od roku 1983. Trhy krvácali, ľudia prichádzali o prácu, strácali domovy. Pri takomto stave najväčšej ekonomiky Ben Bernanke v roku 2007 počas finančnej krízy prvý raz v USA otvoril Pandorinu skrinku s názvom kvantitatívne uvoľňovanie. Aký je výsledok tohto „hazardného“ rozhodnutia? Súčasná nezamestnanosť dosahuje 4,8% – najmenej za posledných 8 rokov, FED už niekoľkokrát dvíhal úrokové sadzby, americké indexy lámu historické maximá a inflácia dosahuje 2,2%, čo môžeme považovať za úspech QE. Ako to vyzerá v EU? Posledné roky ekonomika v EU slabla (inflácia aj ceny klesali, nezamestnanosť rástla). Viedli k tomu viaceré udalosti, napr. prepad ceny ropy o 75%, nekonečná pomoc dlho krvácajúcemu Grécku, ktoré sa javí ako pacient na anabolických steroidoch s nevyliečiteľnou chorobou. ECB reagovala na jednotlivé ukazovatele v snahe zabrániť najhoršiemu (deflácii), znížila úrokové sadzby na 0,05%, depozitnú sadzbu na -0,2%, až dosiahla minimum. Zjavne tu bol nejaký problém, nakoľko tieto opatrenia nepostačovali a situácia sa nezlepšovala. Šéf ECB Mario Draghi čakal pridlho, až štandardné nástroje menovej politiky boli málo efektívne, a nakoniec siahol po jedenom z nekonvenčných nástrojov menovej politiky s názvom kvantitatívne uvoľňovanie.

Čo je cieľom ECB?

Cieľom ECB je podpora ekonomiky eurozóny, ako aj inflácie. Inflačný cieľ ECB je stanovený tesne pod úrovňou 2 %, pričom v súčasnosti miera inflácie dosahuje hodnotu 0,2% (podľa Štatistického úradu SR, február 2017). Dňa 8. 12. 2016 sa Európska centrálna banka rozhodla predĺžiť program QE do decembra 2017 v objeme 60 miliárd eur mesačne, úrokové sadzby máme na 0% a depozitnú sadzbu dokonca na hodnote -0,4%.

Záver

Voľba je teda jednoduchá, buď využijeme rovnaký nástroj, aký využil FED a ktorý pomohol USA, alebo budeme čakať so založenými rukami a možno dopadneme ešte horšie ako Japonsko. Odpovedzte si sami.

Punk rock – Ibsen – Klata – Stary Teatr im. Heleny Modrzejewskiej – Krakov. Poľský režisér Ján Klata je v súčasnosti najznámejším, ale i najkontroverznejším poľským režisérom a dramatikom. Jeho divadelné interpretácie sú revolučné, atypické, súčasné a zároveň vyžadujú otvorenú myseľ. Klata sa ako režisér nebojí ani kritiky, ani protestov. Jeho uchopenie klasických titulov a forma aktualizácie nie sú založené len na potrebe šokovať, ale aj na potrebe podať svedectvo o dobe, v ktorej žijeme. Nevyhýba sa implicitným vyobrazeniam, jeho réžie neraz spôsobili škandál. Jeho vyobrazenie nahoty a sexuality na javisku prerástlo až do trestného oznámenia, ktorým sa niekoľko mesiacov zaoberala polícia. Plamenná diskusia medzi tradicionalistami a zástancami moderny – či súčasného divadla má jasný obsah: Akú tvár by malo mať národné divadlo?

Nepriateľ ľudu, 13. 6. 2017, 19.00 h, nová budova SND, Sála činohry

Poľský kulturológ Dr. MarcinWieczorek sa na adresu tvorby Jana Klatu vyjadril jednoznačne: „Dnešná spoločnosť zabudla na to, že poslaním divadla je v prvom rade vzbúriť emócie.“ Teatrologička Monika Malkowska zaujala k tvorbe jasné stanovisko: „Škandál je najlepšie divadelné promo – vždy to tak bolo a vždy to tak bude.“

Myšlienka aktuálna aj po 135 rokoch

V rámci festivalu Eurokontext.sk sa Stary Teatr im. Heleny Modrzejewskiej predstaví s ďalším klasickým titulom Nepriateľ ľudu od nórskeho dramatika Henrika Ibsena. Ibsenova dramatika bola v období vzniku šokujúca a zaoberala sa aktuálnymi témami. Nepriateľa ľudu napísal v roku 1882, ale mechanizmy, ktoré opisuje, zostávajú stále rovnaké. Odhaliť správu o kontaminovaní vody kúpeľov môže ovplyvniť návštevu turistov, dokonca ich odradiť a mesto vystaviť vlne nezamestnanosti. Opravy, ktoré navrhuje Dr. Stockmann, by trvali dva roky a stáli by obrovské peniaze. A tak sa mesto z obavy o svoju budúcnosť radšej postaví na stranu starostu a peňazí, ako na stranu zdravia a pravdy. Nepriateľom ľudu sa stáva teda ten, kto chce pravdu. To, čo napísal Henrik Ibsen pred sto rokmi, je zrazu oveľa aktuálnejšie – hľadanie senzácií, pravdy v mene verejného blaha, prepojenie vlády a médií, katastrofálny stav ekológie. Žijeme čas bitiek o pravdu. Zmenili sa len hrdinovia. Z doktora Stockmanna a jeho rodiny sa na konci stávajú vydedenci na úteku, bezbranní a opustení. Symbolická potopa zaleje svet, ktorý sa zmieta v chaose, nenávisti, klamstvách i demagógii. A ako hovorí Major Stockmann v inscenácii – Ľudia sa najlepšie cítia s tými dobrými starými ideami, ktoré už poznajú. A žiadna zmena sa neočakáva.

V réžii Jana Klatu budete mať možnosť vidieť Ibsenovu spoločenskú drámu ako punkový koncert, ako duel slova a hudby. Slovo a hudba majú rovnakú výpovednú hodnotu. Dekorovať nie je zámerom.

Nepriateľ ľudu, to je znepokojenie, rozrušenie i radosť z hrania. Klata neponúka rýchle riešenia, neobviňuje, nepodáva diagnózu. Ukazuje stav, v ktorom sme všetci – bez výnimky – uviaznutí. Stav, z ktorého niet úniku. Musíme sa vzbúriť – to je naša vlastná alternatíva bez ohľadu na cenu a následky. Svet možno nie je to najkrajšie miesto, ale ešte stále stojí oň zabojovať. (Teatralny.pl, Newsweek)

Jan Klata patrí k svetovej režisérskej špičke a doposiaľ vytvoril viac ako tridsať inscenácií. Okrem rodného Poľska vytvoril inscenácie pre Gdansk, Graz, Düsseldorf, Bochum a Berlín. Réžiu vyštudoval na Divadelnej akadémii vo Varšave a v štúdiách ďalej pokračoval na Štátnom divadelnom inštitúte v Krakove. Ako asistent spolupracoval s režisérom Jerzym Grzegorzewským na Bohéme v Divadelnom štúdiu Varšava v roku 1995. Môžeme sa teda domnievať, že návšteva Bratislavy nebude výnimkou. Aký bude jeho postoj voči Slovensku? Nevyhýba sa klasickým témam a textom, ktoré sú stále aktuálne, či už ide o Hamleta, Kráľa Leara, antickú Oresteu Ibsenovho Nepriateľa ľudu či dramatizácie ako Trilógia Henryka Sienkiewicza alebo Gogoľovho Revízora.

Viac o jeho tvorbe sa dozviete na jeho webovej stránke http://culture.pl/en/artist/jan-klata#beginnings

Nepriateľa ľudu v réžii Jana Klatu a interpretácii Stary Teatr im. Heleny Modrzejewskiej uvidíte v rámci medzinárodného festivalu Eurokontext.sk 2017 13. júna o 19.00 h v Sále činohry novej budovy SND. Vstupenky si môžete zakúpiť v pokladniciach SND alebo online na www.eurokontext.sk. Ak uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289.

Meno Baťa sa väčšine ľudí spája so známou obuvníckou firmou s dlhou tradíciou a medzinárodným pôsobením. Tomáš Baťa (1876 – 1932) bol však predovšetkým človek so zaujímavými a revolučnými myšlienkami na svet, prácu a celkovo na život. Nechajme sa teda inšpirovať a motivovať jeho nevšedným príbehom.

V súlade s dlhoročnou rodinnou tradíciou Tomáš už ako 12-ročný vedel topánky nielen vyrobiť, ale snažil sa ich aj čo najlepšie predať. Aj napriek spoločnému záujmu o obuvníctvo sa už ako 14-ročný chlapec rozhodol odísť od rodiny zo Zlína do Prostějova, kde sa zamestnal vo firme vyrábajúcej obuvnícke stroje. Odtiaľ ho však prepustili a Tomáš sa musel vrátiť k otcovi. Nespokojnosť ho opäť presvedčila odísť, tentoraz za sestrou do Viedne, kde s jej podporou založil vlastnú dielňu. Talent v spojení s finančnou podporou mohol byť zárukou úspechu, ale mladý Baťa doplatil na neznalosť rakúskeho trhu. V chlapcovi stále pretrvávalo presvedčenie, že spoločnosť sa delí na pánov a “nepánov”, a on chcel patriť k lepšej spoločnosti. Až po rokoch si uvedomil, že toto nie je správna motivácia.

Druhú šancu na vlastné podnikanie Tomáš dostal po vyplatení dedičstva po zosnulej matke. Spolu so starším bratom Antonínom v roku 1894 založili obuvnícku živnosť v Zlíne. Venovali sa najmä výrobe valašskej prešívanej obuvi, ktorá mala rovnaký tvar kopyta pre ľavú aj pravú nohu. Už vtedy zaujal Tomáš revolučný postoj k zamestnancom, ktorým ponúkol nevšedné pracovné podmienky: fixnú pracovnú dobu a pravidelnú týždennú mzdu. Ani teraz sa však nestretol s úspechom a firma sa rútila do krachu. Po Antonínovom odchode na vojnu sa vedenia ujal Tomáš, ktorý firme doslova obetoval celý život. Venoval sa všetkým robotníckym prácam, donáške surovín, príprave materiálu, odovzdaniu tovaru aj výplatám a účtovníckej práci. Vďaka tomu dokonale spoznal všetky vstupy a dokázal skonsolidovať financie. Dlhov sa napokon zbavil, no prišla ďalšia rana. Firma, v ktorej mal uložené zmenky, skrachovala. Tomáš sa ani tentoraz nevzdal a rozhodol sa situácii čeliť presmerovaním výroby na plátenné topánky s koženou podrážkou a elegantnou špičkou z pravej kože, ktoré sú dnes známe ako “baťovky”.

Firma začala s ich výrobou prosperovať a Baťa mohol v Nemecku kúpiť šijacie stroje. Neskôr Baťa postavil prvú výrobnú budovu, v ktorej pracovalo až 120 ľudí. Firma sa v roku 1900 premenovala na T&A Baťa a jej hlavnou činnosťou bola výroba plátennej a rúnovej obuvi.

Tomáš Baťa sa s týmto úspechom neuspokojil a rozhodol sa odcestovať na pol roka do Ameriky, kde pracoval ako bežný zamestnanec vo výrobe. Po návrate zaviedol v podniku zmeny, ktoré sa týkali využívania výkonnejších strojov, ale aj napríklad zrážok zo mzdy zamestnancov za zle vykonanú prácu. Takéto niečo bolo dovtedy nevídané a viedlo to k štrajku zamestnancov, ktorý vyústil až do prepúšťania nespokojných pracovníkov a prijímania nových. Tí však prichádzali z okolitých miest, a tak bolo nutné riešiť aj otázku ich ubytovania. Vtedy sa začala éra výstavby tzv. Baťových domčekov, ktoré sú dnes pre mesto Zlín typické. A keďže firma už prosperovala, mohla sa vrátiť aj k výrobe koženej obuvi.

Počas vojny sa mnohým podnikom darilo a Baťa po vynaloženom úsilí získal zákazku na výrobu 50 tisíc párov vojenských bagandží. Na to potreboval nových pracovníkov, ktorí takto nemuseli narukovať. Do konca vojny sa im podarilo vyrábať neuveriteľných 6 tisíc párov topánok denne, pričom si firma vytvárala vlastné zdroje a otvárala ďalšie predajne po celej republike.

Po vojne však prišlo obdobie krízy. Ľudia nemali peniaze na kožené topánky a armáda ich viac nepotrebovala. Baťa sa snažil opäť vynájsť – tentoraz založil zamestnancom osobné účty z ich vlastných miezd a vkladov, ktoré sa úročili 10% úrokovou sadzbou a používali sa ako investície do prevádzkového kapitálu. Aj napriek tomuto opatreniu sa podnik nevyhol celonárodnému robotníckemu štrajku. Aby sa firma zbavila továrenských zásob, v ktorých mala uložený kapitál, Baťa sa rozhodol znížiť cenu topánok na polovicu. Mzdy klesli o 40%, ale zamestnanci mali iné výhody, napríklad o polovicu lacnejšie potraviny v podnikovom obchode. Tento krok sa čoskoro ukázal ako správny, pretože topánky išli na odbyt a značka Baťa rástla aj so svojimi 112 pobočkami.

Tomáš Baťa nebol nikdy iba manažér a podnikateľ, ale vždy sa zaujímal aj o osobné životy druhých. Deväť rokov bol dokonca starostom mesta Zlín, v podniku zriadil Baťovu školu práce, v ktorej si mohli najlepší zamestnanci zvyšovať kvalifikáciu a odbornosť a učiť sa cudzie jazyky. Tie boli veľmi potrebné, keďže v roku 1919 firma expandovala do zahraničia. Vtedy mala 5 tisíc zamestnancov, ktorí denne vyrobili 100 tisíc párov topánok. To si vyžadovalo progresívny manažment. Baťa vytvoril samosprávne dielne, ktoré si zodpovedali za svoj vlastný účet ziskov a strát. Dielňu viedol majster a členovia dielne sami zodpovedali za kvalitu a kontrolu tovaru. Vďaka tomuto systému sa firma mohla pýšiť perfektnou kvalitou obuvi.

Motivácia pracovníkov bola pre Baťu na prvom mieste. Cítil sa zodpovedný za to, aby naplnil finančné očakávania zamestnancov, a ako sám vyhlasoval, nepovažoval ich za robotníkov, ale za svojich spolupracovníkov. Tento prístup si priniesol z Ameriky, kde videl vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom v štýle “ja obchodník – ty obchodník”. Zaviedol 4 druhy miezd: pevnú, individuálnu, kolektívnu úkolovú a mzdu účasti na zisku. Baťa je tiež priekopníkom stanovovania ceny produktov tak, aby sa vždy končila číslom 9, čo podvedome pôsobilo ako nižšia cena pre kupujúceho. Veľkým krokom bolo takisto zavedenie pásovej výroby, ktorá zvýšila produktivitu až o 75%. Obrat firmy v rokoch 1926 – 1928 bol na tú dobu neuveriteľných 1,9 miliardy korún. Továreň tvorilo 30 budov, firma pôsobila aj v ďalších hospodárskych odvetviach a mala dcérske spoločnosti po celom svete. Okrem toho Baťa založil vlastné filmové štúdio na výrobu reklám pre svoje produkty.

Súkromný život Tomáša Baťu tvorilo jeho manželstvo s Máriou Menčíkovou, s ktorou mal jedného syna. Roky driny na začiatku podnikania sa podpísali na jeho zdraví: trpel kŕčovými žilami, ktoré si spôsobil nosením materiálu 10km zo stanice do továrne. Osudnou sa mu stala letecká havária cestou na otvorenie pobočky vo Švajčiarsku. Bola hustá hmla, no Baťa trval na odlete. Zomrel ako 56-ročný neďaleko továrne na Bahňáku.

„Konajme len takú prácu, ktorá slúži verejnosti. Obchod je služba ľudu. Čím dôkladnejšie obchodník pochopí túto pravdu, tým viac bude rozširovať okruh ľudí, ktorí budú stáť o obchodné spojenia.“
– Tomáš Baťa

Celé roky rozmýšľam o svojich ústredných hodnotách. Menili sa, ako som rástol aj ako som dozrieval, ale vždy som ich mal.

Jednou z mojich ústredných hodnôt je ľudskosť.

Môj strýko mi povedal: „Keď si šťastný, oslavuj, keď si smutný, plač, a keď treba, pomôž.“ Celý život som sa usiloval podľa toho žiť. Ukazovať druhým svoju ľudskú stránku je úžasné. Nerobíme to pre odmenu, ale ľudia vás zato milujú.

Ďalšia z mojich hodnôt je úprimnosť. Mám pocit, že úprimnosťou nemám čo stratiť a správam sa tak.

Keď sme k druhým úprimní, a najmä ak sme pozitívni, dávame im pocítiť, že nám na nich záleží. Môžu zabudnúť, čo sme povedali, ale ten pocit s nimi ostane navždy.

Život ma naučil, že ak chcete byť ľudskí a starostliví, musíte byť angažovaní – angažovanosť je mojou treťou kľúčovou hodnotou.

Všetci stretávame a musíme znášať ľudí, ktorí nie sú zaangažovaní. Vďaka okolnostiam, ktoré nikto nemal pod kontrolou, som v detstve mal strýka, ktorý sa veľmi angažoval v mojej výchove. Pre zastarané zákony ma vtedy nemohol adoptovať, ale každú voľnú minútu venoval tomu, aby som vyrastal s morálnymi zásadami a úctou k sebe aj k druhým. Čas, ktorý mi venoval, naozaj trávil so mnou, nerozptyľoval ho mobil, počítače ani adrenalín z rýchlosti, akou žijeme dnes. Bol tam so mnou. Netušil som, že sa priúčam cennej životnej hodnote, ani on to tak nebral, jednoducho sa to stalo. Vyrástol som naplno angažovaný v tom, čo robím.

Angažovanosťou som získal náskok vo všetkom, o čo som sa pokúsil. V niečom som zlyhal a v mnohom som mal úspech – ale určite by som bol zlyhal vo všetkom, ak by zaangažovanosť nebola v mojej výchove a DNA. Prečo je angažovanosť taká dôležitá v 2017 aj v nasledujúcich rokoch?

Som presvedčený, že práve angažovaní ľudia nás povedú tam, kam smerujeme, a nepoznám nikoho, kto by nasledoval neangažovaného lídra. Hádam každý človek niekedy v živote povedie nejakú skupinu alebo k nejakej v minulosti patril. Položte si otázku: ako budete pristupovať k neangažovaným členom alebo ako ste sa k nim správali v minulosti?

Ani nie pred 30 rokmi bolo pre ľudí bežné zapísať si telefónne číslo a zapamätať si ho. Ani nie pred 30 rokmi bolo úplne bežné poslať niekomu lístok, adresát ho prijal a podľa situácie konal. Ani nie pred 30 rokmi bolo bežné dostať pohľadnicu k narodeninám či Vianociam a poďakovať sa za ňu.

Čo sa stalo? Zmenil sa systém telefónnych čísel natoľko, že sú pre náš priťažké na zapamätanie? Máme lepší spôsob, ako druhému čosi oznámiť, a boli narodeniny a Vianoce zrušené ako dôležité udalosti?

Nie, myslím si, že ľudia len prijali neangažovanosť ako spôsob života. Ako starší člen globálnej komunity a ako človek, ktorý rozmýšľa o minulosti, mám pocit, že je na čase pozvať ľudí, aby sa znovu naučili niečo z toho, čo z nás spravilo úžasnú civilizáciu.

Práve angažovanosť nám priniesla tento nádherný svet. A predsa trávime toľko času – a vždy tomu tak bolo – podmieňovaním druhých, aby robili to, čo od nich chceme my, aby sa správali, tak ako my chceme, a aby mali radi to isté čo my. Sme v tom veľmi úspešní – na úkor ľudskosti – a predsa odrazu akceptujeme neangažovanosť.

Môj život pri spätnom pohľade vyzerá ako hojdačka, ale som absolútne spokojný s tým, ako to všetko vypálilo: som požehnaný rodinou a priateľmi, ktorých som si vybral, ktorí ma milujú. Mám pocit, že som niečo priniesol tým, s ktorými som ho zdieľal. Na záver sa s vami ešte raz podelím s mojimi tromi kľúčovými hodnotami: Ľudskosť, Úprimnosť a Angažovanosť. Aké sú vaše?

„Ľudia často zabudnú, čo ste povedali, ale budú si pamätať, ako sa cítili.“

Veľmi obľúbené u každej zo značiek, ktoré niečo znamenajú, sú hodinky inšpirované vodou, morom a potápaním.

Charakterizuje ich robustnosť, prehľadnosť podčiarknutá luminiscenčnými prvkami, otočné okružie s vyznačenou 60-minútovou škálou a zvýrazneným 15-minútovým segmentom, ktorý slúži ako časovač doby ponoru. Táto kategória hodiniek je okamžite identifikovateľná.

Najdôležitejším parametrom potápačských hodiniek je však ich odolnosť voči vode. Na potápanie s dýchacími prístrojmi sú vhodné modely s označením od 200m/20atm. Pod vodou sa treba vyvarovať manipulácie s tlačidlami a korunkou, inak hrozí zatečenie vody do puzdra hodiniek. Pre mechanické hodinky nie je vhodné náhle striedanie teploty.

Obľúbenosť a nesmrteľnosť tejto kategórii hodiniek dal agent jej Veličenstva James Bond. Keď sa povie Bond, predstavíme si Omega Seamaster, ale v raných dobách bondoviek to boli Rolex Submariner na zápästí Seana Conneryho.

Vyšportované, opálené telo a krásne ženy, to sú diver‘s watch.

Rolex Submariner

Ikona v tejto kategórii hodiniek – Rolex Submariner, priemer 40mm, oceľ, automatické naťahovanie, rezerva chodu 48 hodín, vodotesnosť do 300m, čierny číselník, certifikácia chronometra COSC.

OMEGA Seamaster Diver 300m

Napriek vysokej vodotesnosti, mohutnému puzdru a výborne čitateľnému ciferníku sa hodia aj k obleku. Tento model zostane nesmrteľný aj vďaka predstaviteľovi agenta 007.

Oceľové puzdro má rozmer 41mm.

TAG HEUER Aquaracer Black Titanium 300m

Nádherné športové hodinky inšpirované hĺbkami. Už v roku 1895 Edouard Heuer patentoval vodotesné puzdro.

Atraktívny čierny matný ciferník s pásikovaným dizajnom a priemerom 43mm. Nylonový remienok s preklápacou sponou.

DOXA SUB 1200T Professional

V roku 1969 prišla DOXA s potápačskými hodinkami s héliovým ventilom. Legendárne hodinky boli známe ako SUB300 Conquistador. DOXA vzdala hold tomuto priekopníckemu modelu s DOXA SUB1200T. V priemere má niečo viac ako 42mm.

V mojom predchádzajúcom článku zo septembra 2016 som predstavil ako vidím nástup elektromobilov. Rád by som teraz na neho nadviazal a predstavil víziu toho, aké dôsledky to bude mať pre spoločnosť.

Všetci vieme, že aktuálna ťažba ropy je na maximách. Ťaží sa na súši, na mori a vďaka najnovším technológiám aj z bridlíc a pieskov. Takisto vieme, že neustálym čerpaním a spotrebou ropy nenávratne míňame vzácne suroviny. V neposlednom rade však vieme, že tradičné fosílne palivá znečisťujú planétu.

Ako príde k zmenám?

V súčasnosti je menej ako jedno percento vozidiel  hybridných alebo plne elektrických, zvyšných 99 percent používa na spaľovanie fosílne palivá. Toto číslo s prihliadnutím na dopyt po preprave a počte automobilov (Čína a India) ostane zachované až do roku 2040.

V histórii ľudstva vždy pri novátorskej technologickej novinke istý čas trvalo, kým sa dosiahla úroveň nasýtenia trhu. Príkladom je farebný televízor, od vynájdenia po nasýtenie mu to trvalo až 30 rokov (1960-1990).

Nástup elektrických automobilov má oveľa zložitejší proces, ako bežne dostupné zariadenia, kde nie je problém s ich distribúciou.

Za najdôležitejšie faktory zodpovednými za rozšírenie elektrických automobilov považujem:

• cenu;
• veľkosť;
• dojazd 300 – 400 kilometrov;
• možnosti dobíjania v čase porovnateľnom s konvenčnými automobilmi;

V roku 2020 plánuje väčšina veľkých výrobcov uvedenie elektromobilov v cenách od 30-tisíc eur (Nissan, Renault, Tesla, GM). EV sa tak stanú dostupné pre väčšinu ľudí používajúcich automobil na prepravu. Ostatné automobilky sú vo vývoji pozadu, avšak aktuálne masívne investujú do rozvoja, aby svoj sklz dohnali čím skôr.

► Prečítajte si aj: Čo bráni masívnemu použitiu elektromobilov? ◄

K nástupu elektromobilov v masívnom meradle príde v rokoch 2025 až 2035 a  nasýtenie trhu očakávame okolo roku 2075. V tom istom období môžeme postupne vidieť ústup od konvenčných automobilov k EV. Tento fakt povedie k zníženiu cien palív, o ktoré bude nižší záujem. Príde k prudkému poklesu cien palív, čo ovplyvní celú ekonomiku.

Väčšina kríz vznikala na úrovni neúmernosti ponuky a dopytu, ktorý je vždy v krehkej rovnováhe. Práve elektromobily túto rovnováhu rozkolíšu. Očakávame, že k následnému ropnému šoku príde v období rokov 2020 až 23, teda v čase, keď väčšina výrobcov nabehne na masívnu výrobu elektromobilov.

Príklad: skúsme si predstaviť, že jedno konvenčné vozidlo spotrebuje ročne 15 barelov ropy (čo je 42 US galónov, čiže 155 litrov) a skúsme vynásobiť o koľko menej barelov bude dopyt na trhu v súvislosti s nárastom EV.

Podľa Jato Dynamics bude celkovo na cestách v roku 2020 5,5 miliónov EV. Zníži sa dopyt po rope v objeme 852 miliónov litrov, čo je  5,5 miliónov barelov. V tom čase bude ročná produkcia okolo 100 miliónov barelov, čo bude predstavovať 5,5% ročnej spotreby ropy.

V roku 2040 sa predpokladá, že 50 percent vyrobených automobilov bude práve EV. Z toho budú mať najväčší podiel nasledovní výrobcovia:

Nissan Renault                  2,0 mil.

Tesla                               0,5 mil.

Ostatní (30 výrobcov)       2,5 mil.

Bude veľmi dôležité, aby sa na transformáciu dopravy vedeli krajiny čo najlepšie pripraviť. Formou podpory, nakúpu elektromobilov až po dotácie na uzatváranie fabrík na konvenčné palivá až po výkup vozidiel a obmenu za EV. Rizikom je hlavne pojem, automobil = majetok. Automobil je dnes na 3. priečke v ponímaní majetku obyvateľstva. Strata tejto hodnoty môže uviesť ľudí a zároveň  aj svet do veľmi zložitej situácie, ktorú bude veľmi ťažké a náročné upokojiť.

Zdroje:

Bloomberg news: Here’s How Electric Cars Will Cause the Next Oil Crisis – Bloomberg

Autocar Professional

Jato Dynamics

„Myslieť moderne znamená hľadať inovatívne riešenia. MaxiRent to spĺňa dokonale“.

Ak sa rozhodujete pri podnikaní alebo v súkromnom živote medzi voľbou vlastného vozového parku a leasingom alebo uvažujete nad prenájmom vozidiel, čítajte náš redakčný rozhovor ďalej.

Dnes už v podstate každá firma skôr či neskôr rieši otázku vozového parku. Na čo všetko treba pri rozhodovaní myslieť?

Prvým dôležitým krokom je nájsť odpoveď na otázku, koľko vozidiel daná firma potrebuje na pokrytie aktuálnych potrieb. Veľkosť flotily je potrebné nastaviť optimálne v súlade so stratégiou rozvoja spoločnosti.

Ako zvoliť správnu veľkosť vozového parku v dnešnej dobe, keď istoty v rámci podnikania neexistujú?

Našim zákazníkom odporúčame pripravovať stratégie a plánovanie vozového parku tak, aby dokázali flexibilne a pomerne rýchlo reagovať na svoj rast a narastajúci dopyt zo strany zákazníka, čo môže byť často pomerne náročné odhadnúť. Mať nafúknutý vozový park nie je práve dvakrát efektívne.

Povedzme, že už máme základnú predstavu o tom, koľko a akých vozidiel. Ako by malo vyzerať naše rozmýšľanie ďalej?

Firmy by si v procese rozhodovania mali uvedomiť, že ich hlavná obchodná činnosť je iná, ako starať sa o vozidlá. Väčšina firiem, samozrejme, na svoje podnikanie vozidlá potrebuje. Efektívne riešenie je prenechať správu vozidiel poskytovateľom služieb mobility.

Čo sa podľa Vášho názoru väčšmi oplatí, autá kúpiť alebo prenajať? Čo je z pohľadu efektívnosti nákladov pre firmy dnes výhodnejšie?

Každá firma s ambíciou rásť potrebuje na svoj ďalší rozvoj voľné finančné prostriedky. Vlastníctvo sa dnes stáva príliš drahým a neekonomickým. Kúpa je náročný proces nielen z pohľadu výberu vhodného vozidla a jeho konfigurácie, ale aj z pohľadu financií a účtovníctva firmy – vo väčšine prípadov je kúpa a vlastnenie áut menej výhodné oproti alternatívnym možnostiam.

Ako v praxi premýšľajú firmy? Kde dochádza k najčastejším zlyhaniam, problémom či zlým rozhodnutiam?

Dôležité je vedieť, koľko a akých vozidiel firma potrebuje, odhadnúť obdobie, kedy ich bude potrebovať, a tiež správne predpokladať, koľko kilometrov na danom vozidle firma najazdí. V neposlednom rade dodržiavať platobnú disciplínu. Ak vozidlo kúpite, flexibilitu strácate. Máte vozový park a plno práce a starostí s jeho správou, čo firmu zaťažuje aj z pohľadu ľudských zdrojov.

Aké je optimálne riešenie pre súkromnú osobu a aké pre podnikateľov?

Jednoznačne odporučiť konkrétny produkt nie je správne. Požiadavky konkrétneho zákazníka treba vyhodnocovať individuálne. Z môjho pohľadu aktuálnym trendsetterom a veľmi zaujímavým produktom je MaxiRent od spoločnosti AVIS a AVIS Van Rental. Ide o moderný produkt, ktorým v AVISe reagujeme na neuspokojený dopyt zo strany zákazníkov.

MaxiRent  je moderný nástroj riadenia vozového parku určený pre firmy akejkoľvek veľkosti, živnostníkov či súkromné osoby. Hlavnou devízou tohto produktu je flexibilita, ktorú ponúka za podmienok cenovo priaznivo nastavených v prospech zákazníka. Zákazník sa zaväzuje k 12-mesačnému prenájmu s vopred stanovenými službami a pevne stanovenou cenou. Dôležitým prvkom MaxiRentu je aj fakt, že ponúka iba nové vozidlá, kde sa tým pádom zákazník vyhýba potencionálnym technickým problémom. Dôležitým faktorom pri rozhodovaní zákazníkov pre tento produkt je, že vozidlo od nás dostávajú na dočasné užívanie ihneď, bez čakania a za zvýhodnenú MaxiRent splátku, kým im nebude dodané ich nové vozidlo.

Čo všetko je zahrnuté v mesačnej splátke?

Vo výške mesačnej splátky sú zohľadnené všetky bežné služby, menovite zaplatenie registračného poplatku, zákonné i havarijné poistenie, celoročná diaľničná známka platná v SR, sezónne prezutie pneumatík a ich uskladnenie, cestná daň a iné.

Krátka viazanosť, nízke splátky, nové autá. Tento produkt musia mať zákazníci v obľube. Viete nám prezradiť nejakého referenčného zákazníka?

Dnešný zákazník je veľmi náročný. Myslieť moderne znamená hľadať inovatívne riešenia. MaxiRent to spĺňa dokonale. Aeromobil je slovenské želiezko v ohni, čo sa týka globálnej startupovskej komunity, a využíva program MaxiRent na zabezpečenie potreby vozového parku.

Prístavné mesto. Malý hotel. Každý pondelok sa pani Z. stretáva s pánom A. Pani A. s pánom Y. a pani Y. s pánom Z. Ten istý deň. Iba hodina je iná. Tri páry, ktoré sa vzájomne podvádzajú v tom istom priestore. Len recepčný vie o tajných stretnutiach. Aj on je zamilovaný, ale od tej, ktorú miluje, ho delí diaľka. Moment, keď sa zablysne, však všetko zmení. Akoby ste zapli a vzápätí vypli svetlo. Len jeden okamih stačí na to, aby sa životy zúčastnených obrátili naruby. Ten jeden moment rozhodne o hodnote lásky a o tom, čo skutočne znamená obetovať sa.

Príbeh o vzťahu, ktorý ovplyvní katastrofa, vznikol na objednávku divadla v Tokiu v rokoch 2012/13 a inšpiráciou bola katastrofa vo Fukušime. Napísal ho jeden z najpoprednejších nemeckých dramatikov súčasnosti Ronald Schimmelpfenning, držiteľ niekoľkých ocenení, nad ktorými vyčnieva Mulheimer Dramatikerpreis, ktorú získal v roku 2010 za hru Zlatý drak.

Režisér mannheimskej inscenácie Burkhard Kosminski poskladal jednotlivé scény ako puzzle. Malé a ešte menšie obrazy a scény založené na jednoduchých vyústeniach, zmysluplnosti a manévrovaní s jazykom. Hlboké dialógy sa striedajú so „small talkmi“ na hranici medzi komédiou a tragédiou. Režisér, ktorý je od roku 2006 umeleckým šéfom Národného divadla Mannheim, pretransformoval toto divadlo na umelecko-autorské. Divadlo, ktoré sa od interpretácie klasiky posunulo k hľadaniu nových dramatikov a k vytvoreniu priestoru, ktorý chce objavovať.

V minulosti Kosminski režíroval hru August: Osage country od držiteľa Pulitzerovej ceny Tracyho Lettsa. Je držiteľom ceny Najlepší režisér a za svoju premiéru hry od Thomasa Jonigh: You shall give me grandsons si zo Spojených štátov amerických priniesol 6 cien zo súťaže Drama Louge Awards. Hra bola hodnotená ako najlepšia réžia na západnom pobreží.

Pred Národným divadlom Mannheim Kosminski pôsobil v Düsseldorf Schauspielhaus, v Shaubuhne Berlin, v Schauspiel Frankfurt.

Ako vyzerá poézia haiku v jeho réžii, sa môžete presvedčiť v rámci medzinárodného festivalu Eurokontext.sk 2017 vďaka predstaveniu Zapnúť/Vypnúť.

Predstavenie bude uvedené so slovenskými a s anglickými titulkami, 10. 6. 2017, 16.00 h v Sále činohry, v novej budove SND.
Vstupenky si môžete zakúpiť v pokladniciach SND online na www.eurokontext.sk. Ak uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289.

Keď sa povie “husacina”, väčšine ľudí sa asi v mysli vybaví Slovenský Grob a jeho jedinečné postavenie v rámci celého Slovenska. Táto obec je svojou tradíciou v chove a pečení husí typickou ikonou. Lahodná husacina je však oveľa viac ako iba chutný pokrm, je to súčasť slovenskej kultúry a má svoje mimoriadne vlastnosti.

Husacina – to nie je iba pečené mäso s prílohou. Je to hotové kultúrne dedičstvo a umenie, ktorého korene nachádzame v 13. storočí. Slovenský Grob založili pod názvom Monar ešte v roku 1214 nemeckí drevorubači, ktorí pracovali v Malých Karpatoch. Po nich sa do dediny prisťahovali Slováci, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V priebehu rokov sa obec stala typickou chovom husí, pričom počiatky predaja husaciny v Slovenskom Grobe siahajú asi do roku 1896. Do vtedajšej Bratislavy sa obyvatelia vyberali predávať prebytok svojho chovu a do roku 1989 sa vraj piekli husi skoro v každej rodine. Započala sa tak tradícia, ktorá sa dnes zachováva už vo štvrtej generácii.

Slovenský Grob sa stal vyhľadávanou destináciou pre všetkých, ktorí sem prichádzajú vyskúšať vyhlásené husacie špeciality. A tak je tomu dodnes, veď ročne v dedine upečú 10- až 15-tisíc husí! V Slovenskom Grobe, v inak nenápadnej dedinke, nachádzame jeden z najvýznamnejších turistických motivátorov v bratislavskom kraji. Okrem jedla sa na tom podieľa aj miestna kuriozita: najväčšia socha husi v strednej Európe, odhalená pri príležitosti podujatia „Kráľovstvo husaciny“.

Husacie mäso má svoje špecifiká a jedinečnosti. Niet sa čomu čudovať, keď zahraniční turisti pri návšteve Slovenska žiadajú práve toto mäso, ktoré bolo pripravené poctivo. Hlboko mrazené husi z obchodu nedokážu prekonať vlastný chov a nie je pravda, že v každej reštaurácii podávajú rovnako dobre upečené mäso.

Aby hostina dosahovala vysokú kvalitu, je nevyhnutný dôsledný chov a až osemkilogramová hus. Jej príprava sa pritom začína ešte deň pred samotnou hostinou, pečie sa potom tesne pred ňou. Práve preto lepšie reštaurácie vyžadujú, aby sa hostina rezervovala vopred.

Husacina sa často porovnáva s kačacinou, dokonca sa vám na tanieri môže vyskytnúť aj takzvaná husokačka. Kačacie mäso je vo všeobecnosti považované za jemnejšie, obsahuje viac tuku, husacina je tvrdšia. Kuchári sa však zhodujú na tom, že kvalitu mäsa vo veľkej miere ovplyvňuje vek hydiny a tiež spôsob jej chovu. Rovnaký druh husi môže mať v dvoch chovoch celkom odlišnú kvalitu, pretože v jednom z nich mohla hydina voľne chodiť po lúkach a popri riekach. Ako pri každom inom chove aj tu platí, že veľkovýroba zdraviu a kondícii zvierat neprospieva.

Množstvo súčasných návštevníkov Slovenského Grobu má namierené práve do Pivnice u Zlatej husi, ktorá sa venuje príprave tradičných husacích špecialít už od roku 1973 a dnes pýši návštevami nespočetného množstva známych osobností zo všetkých kútov sveta.

Aj napriek tomu, že väčšina návštevníkov smeruje do Slovenského Grobu na jeseň, chrumkavú husacinu, červenú kapustu, domáce lokše a niektoré z 270 druhov lahodného vína si možno vychutnať počas celého roka.

Náš tip na gurmánsky zážitok je práve ich tajná receptúra nezameniteľnej pečenej husi a na jazyku sa rozplývajúcej pečienky. Symfónia chuti sa totižto v rodine Jajcayovcov a Kisslingovcov odovzdáva už štvrtú generáciu.

Pivnica u Zlatej husi ponúka gurmánske a kultúrne zážitky bez ohľadu na ročné obdobie a vďaka autorstvu myšlienky „Kráľovstva husaciny” poskytuje autentický náhľad do kuchýň tradičných grobských husacinárskych prevádzok. Tradícia tu dostáva priam kultúrny rozmer, v duchu motta: “Tradície sa nedajú inovovať.”

Časy, keď sa na BMW radu 5 pozeralo ako na extravagantný sedan vyššej strednej triedy, sú už dávno preč. Dizajnérsky úlet Davida Arcangeliho vystriedala v modelovom roku 2010 uhladenejšia estetika Adriana van Hooydonka a v nej pokračuje aj generácia nového radu 5 s interným označením G30. Výrazne sa pritom opiera o kľúčové dizajnové princípy, ktoré automobilka predviedla v najnovšej limuzíne radu 7. Netrénované oko si dokonca môže tieto dva automobily ľahko popliesť, tak veľmi sa podobajú.

Vodič so skúsenosťou s vozidlami BMW istotne nebude z interiéru šokovaný, pretože zmeny sú predovšetkým evolučné a prirodzené. Inováciou prešli volant, stredová konzola s displejom a tiež palubný počítač. Všetko je ale tam, kde aj pred rokmi, páka automatickej prevodovky si ponechala príťažlivý moderný tvar – okamžite cítime, že sedíme v BMW.

Za všetky vychytávky v interiéri spomenieme audiosystém Bowers & Wilkins Diamond Surround Sound, klimatizáciu Ambient Air s funkciami ionizácie vzduchu a rozptyľovania vôní pomocou/zo špeciálnych zásobníkov pred spolujazdcom, prvotriedne odhlučnenie, multimediálne rozhranie Professional s DVD prehrávačom na zadných sedadlách, rozhranie systému iDrive s 10-palcovým dotykovým displejom, masážne sedadlá či rozptýlené osvetlenie v interiéri. Je však toho oveľa viac, čo BMW vtesnalo do necelých piatich štvorcových metrov sedanu a kombi.

Pre vodiča sú najpodstatnejšie jazdné vlastnosti a bezpečnosť, ktorá v prípade modelovej triedy 5 siaha na pomyslený Olymp; to však platí o celom vozidle. Vo veľkej miere k celkovej bezpečnosti prispieva plne grafický head-up displej, ovládanie prostredia iDrive gestami ruky a moderný/pokrokový hlasový systém Intelligent Voice Assistant, hoci zatiaľ bez podpory slovenčiny. Nemožno obísť ani funkcie aktívneho udržiavania v jazdnom pruhu, aktívnu ochranu pred bočnou kolíziou s automatickým núdzovým brzdením a automatický vyhýbací manéver. Ako uvádza BMW, vozidlo uskutoční vyhýbanie, iba ak senzory zaznamenajú dostatočný voľný priestor pre plánovaný manéver. Je to však mimoriadny technologický prelom v aktívnej bezpečnosti automobilov, ktorý má potenciál doslova zachraňovať životy.

Vďaka odľahčenej konštrukcii Efficient Lightweight váži novinka v porovnaní s predchodcom až o 100 kilogramov menej, má vyrovnaný pomer zaťaženia náprav a integrované aktívne riadenie je skombinované aj s pohonom xDrive. Kuriozitou je, že dvere majú iba 6kg aj s pántmi, čo je skoro neuveriteľné. Nápravy disponujú 5-prvkovým zavesením, dvojitými priečnymi ramenami a rázvor náprav sa zväčšil na 2975 milimetrov. Rozchod kolies vpredu je 1605 mm, vzadu ešte o tri milimetre viac. Štandardne je vozidlo postavené na 17-palcových kolesách, k dispozícii sú však aj 20-palcové.

Nový rad 5 vždy predstavoval to najlepšie, čo dokáže automobilka ponúknuť, a je tomu tak aj dnes. Je ideálnym skĺbením nadštandardného komfortu, športových jazdných vlastností a integrácie vyspelej technológie. Rozdiely medzi limuzínami a vyššími sedanmi sa stále zmenšujú a sedan (a už aj kombi) radu 5 možno vybaviť tak, že s nadhľadom prekoná limuzíny.