Kategória: Archív

Opera nie je pre každého. Lenže aj tí, ktorí jej nevedia celkom prísť na chuť, musia vedieť oceniť jej spoločenskú, historickú a umeleckú hodnotu. V spolupráci s Operou SND prinášame 10 zaujímavých faktov, ktoré možno aj vás prinútia prehodnotiť pohľad na tento náročný hudobno-dramatický žáner.

#1 Operní speváci nikdy nespievajú na playback a dirigent musí byť multiinštrumentalista.

Speváci v opere nespievajú na plejbek, a to napriek tomu, že sa hrá so živým, neraz veľmi silne znejúcim orchestrom. Umožňuje im to špeciálna technika spevu, ktorá využíva prirodzené rezonátory v ľudskom tele. S orchestrom spevákov koordinuje dirigent. Ten musí byť nielen hudobne zdatný, ale musí dobre poznať možnosti jednotlivých nástrojov, techniku hrania na nich – i techniku operného spevu. Operný dirigent študuje titul nielen s orchestrom, ale aj so samotnými spevákmi.

#2 Máloktorý operný dom (tzv. „kamenné“ divadlo, teda divadlo so stálou prevádzkou) hrá tie isté predstavenia viackrát v jednom týždni.

Repertoár je rozsiahly a musí vedieť diváka zaujať – speváci tak počas jedného týždňa neraz spievajú diela z obdobia baroka – v Opere SND nedávno Vivaldiho, potom hudbu klasicizmu (povedzme W. A. Mozarta), opery z 19. storočia (teda významných tvorcov obdobia romantizmu, najčastejšie túto epochu zastupuje iste Giuseppe Verdi), či skladateľov z 20. storočia, v repertoári Opery SND v tejto sezóne zastúpených napríklad Leošom Janáčkom. Preto sa tituly často oprašujú, aby ich speváci stále ovládali.

#3 Aktuálny repertoár opery tvorí niekoľko desiatok titulov.

Repertoár by mal obsahovať tituly z rôznych období a rôznych proveniencií. Vo svojom opernom dome sa tak môžete zoznámiť s históriou prostredníctvom hudby a dramatických príbehov, ktoré boli a sú populárne mnoho desaťročí, alebo dokonca storočí – v Taliansku, vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku, Rusku…

#4 Sú tituly, ktoré „musia“ byť súčasťou repertoáru.

Pretože diváci si ich vždy znova a znova žiadajú. K takýmto titulom iste patria verdiovské „trvalky“ ako Nabucco či La traviata alebo Rigoletto, Pucciniho Tosca, Bohéma či Turandot, ale napríklad aj Bizetova Carmen.

#5 Každá nová inscenácia sa v hereckom priestore skúša päť až šesť týždňov, hudobne však oveľa skôr.

Popri normálnej prevádzke, ktorá zahŕňa bežné predstavenia, prídu speváci do práce ráno, rovnako ako herci alebo tanečníci – a často skúšajú až do neskorého večera. V hlave nosia množstvo partov vo viacerých jazykoch a pamätať si musia desiatky hereckých akcií. Spev je namáhavou činnosťou a vyžaduje si psychickú i fyzickú zdatnosť, a teda aj starostlivosť o zdravie.

Otázka, ktorú spevákom občas niekto položí – „čo robíte po celý deň, keď predstavenie je až o siedmej“ – celkom iste nie je opodstatnená.

#6 Operný riaditeľ môže zobrať len máloktorého speváka.

Pri výbere spevákov musí vedenie opery postupovať nanajvýš obozretne a prihliadať nielen na kvalitu hlasu a spevácky odbor a techniku, ale aj na ostatné schopnosti speváka. Opera je hudobno-dramatické dielo, a tak adept musí byť aj výborným hercom s osobitou charizmou.

#7 Premiéry sa plánujú viacero rokov dopredu.

Skladbu repertoáru na isté obdobie dramaturgia súboru vytvára niekoľko rokov. Treba naplánovať nesmierne veľa vecí – nielen to, čo sa bude hrať, ale aj kto bude titul inscenovať a kto interpretovať. Vedenie musí svoj súbor poznať mimoriadne dobre, aby vedelo repertoár správne budovať. A musí mať dobrý prehľad aj v ponuke externých umelcov, ktorí sa môžu stať spolupracovníkmi súboru.

#8 Operný spevák si musí repertoár budovať podľa povahy hlasu, tzv. hlasového odboru.

Byť operným spevákom a nájsť si ideálny repertoár nie je jednoduché, pretože o vašom zaradení nerozhoduje len kvalita spevu, či spevácka technika, ale aj intonačný rozsah, farba hlasu a ďalšie jeho parametre.

#9 Ak ste operný spevák, môžete hosťovať kdekoľvek.

Teda pokiaľ ste taký dobrý, že vás tam pozvú. Hudobný obsah a text opery sa totiž nemení – odlišné sú len inscenácie a kvalita umeleckého predvedenia. Ak aj dochádza k menším úpravám, tak režisér a dirigent nezasahujú do podstatných vecí.

#10 Opera je rovnako aktuálna ako napríklad činohra.

Námety operných diel totiž zväčša vychádzajú zo známych dramatických predlôh. Otella si môžete pozrieť ako Shakespearovu hru v činohre, ale aj ako Verdiho operu, a napríklad príbeh o princeznej Turadnot nemusí uvádzať len operný súbor ako dielo Giacoma Pucciniho, ale aj činohra ako pôvodnú dramatickú predlohu od Carla Gozziho. Sú to príbehy zväčša s nadčasovým posolstvom. Dôkazom toho je napríklad aj najnovšia premiéra opery Židovka v Opere SND, ktorá sa bude konať už o pár dní. Toto dielo sa zaoberá neznášanlivosťou, ktorá môže niekedy vychádzať aj z odlišnosti vierovyznania.

Popri kariére sólového tanečníka vyštudoval dve vysoké školy. V súčasnosti je už štvrtú sezónu riaditeľom Baletu SND. V rozhovore sa dozviete, v čom spočíva náplň jeho práce, ale aj to, akým spôsobom pristupuje k budovaniu značky našej prvej tanečnej scény.

Čo vás viedlo k tomu stať sa šéfom Baletu Slovenského národného divadla?

Pán generálny riaditeľ SND Marián Chudovský mi zatelefonoval, stretli sme sa a dohodli, že nastúpim do funkcie riaditeľa Baletu SND. Vždy som si vážil možnosť pracovať v SND, najprv ako interpret a teraz ako riaditeľ baletu. A príležitosť mať opäť tú česť ma priviedla k tomu, aby som ponuku prijal.

Nenastúpili ste v najjednoduchšom období – čo ste si určili ako prioritu?

Je v zásade jedno, kedy nastúpite. Okolnosti neboli veľmi optimistické, ale vyrovnali sme sa s nimi pomerne rýchlo. Bolo nevyhnutné riešiť tri priority: budovanie a stabilizáciu súboru interpretov, orientáciu repertoáru na historický odkaz klasického baletu a súčasné diela, ako aj uvádzanie originálnych projektov.

Veľa ľudí ani netuší, v čom spočíva práca riaditeľa súboru – vedeli by ste im priblížiť náplň svojej práce?

Skutočne len priblížiť, pretože jej obsahom je veľmi veľa vecí, ktoré treba usmerňovať, kontrolovať alebo priamo vytvárať. Komunikujem s ľuďmi osobne i prostredníctvom emailu v súvislosti s riadením práce v súbore a s plánmi do budúcnosti. V prípade nevyhnutnosti cestujem za potenciálnym partnerom dohodnúť detaily. Hľadám cesty k ešte lepšiemu vzťahu s verejnosťou, aby sa o Balete SND vedelo viac a iným spôsobom ako doteraz. Všetko stojí na kvalitnej komunikácii, na korektnom, ale tvrdom dohodovaní, prípadne diplomacii pri hľadaní riešenia existujúcich problémov. Bez kolektívu spolupracovníkov by to všetko riaditeľ sám nezvládol.

V jednej sezóne ste uviedli 3 svetové premiéry a každá bola úspešná. Ktorá bola z vášho pohľadu najkomplikovanejšia, ktorá priniesla najviac stresu?

Sezóna svetových premiér bola výsledkom viacročných príprav dvoch projektov a jednej zmeny vynútenej rozpočtovými opatreniami. Vzhľadom na to, že sme nechceli prísť o termín premiéry, museli sme jeden z projektov vytvoriť v „skrátenom konaní“. Rozsahom prípravnej a realizačnej fázy bol najnáročnejší Nižinskij. Akokoľvek kvalitne by ste projekt pripravili, stresovým situáciám sa nevyhnete. Môžete predvídať množstvo faktorov a snažiť sa ich eliminovať, ale aj tak sa nájde niečo iné, na čo nemáte dosah. Samozrejme, musíte to riešiť rýchlo a kvalitne.

Ako dlho trvá príprava jednej premiéry? Pre súbor sa začína skúšobným procesom, kedy sa začína pre vás?

Príprava sa pre nás začína v okamihu, keď sa rozhodneme produkciu zaradiť do dramaturgického plánu. Na to, aby ste ju v ňom ukotvili, potrebujete záruky a dohovory oveľa skôr, ako ho začnete zostavovať. To prakticky znamená, že dnes rokujeme o tvorbe, ktorá sa viaže na sezónu 2018/2019 a ďalej.

Na čo všetko musíte myslieť, čo všetko musíte naplánovať?

V prvom rade musíte mať cieľ a stratégiu, ako sa k nemu dostať. Je to ako v každej firme. S tým rozdielom, že divadlo má svoje špecifické poslanie a funguje v istom kultúrnom kontexte. Zaväzuje sa kontraktom voči verejnosti a dostáva na svoju činnosť rozpočet, ktorého súčasťou sú aj výnosy z predaja vstupeniek. V plánovaní sa pohybujete medzi tým, čo verejnosti chcete ponúknuť, a ako, za čo a s kým to chcete vytvoriť. Preto strategické plánovanie obsahuje napríklad aj plánovanie personálneho obsadenia súboru interpretov, potom propagáciu smerom von i dovnútra „firmy“. Samé suché teoretické veci, bez ktorých sa však dnes nepohnete vpred. Nezabúdate na sezóny predošlé, lebo v nich máte informácie, ktoré vám pomáhajú manévrovať v budúcnosti. Hovorí sa tomu kvalifikovaný odhad. V dramaturgickej, rozpočtovej i v oblasti ľudských zdrojov. Neboli by sme však umelcami, keby sme do divadelného sveta nechceli dostať istý podiel „mágie“, takže pripúšťam istý podiel intuície.

Musíte riešiť aj nepríjemné situácie, ktoré nastanú. Vedeli by ste vybrať jednu, možno veselšiu príhodu, ktorá súvisí s prípravou?

Zo spleti informácií vznikajú občas celkom zábavné situácie. Pri organizácii jedného galakoncertu si režisér podľa mena myslel, že účinkovať bude môj otec – nebol si istý, ako to otec so siedmimi krížikmi na chrbte zvládne na javisku. Obom sa nám uľavilo, keď sme zistili, že odrážka v texte posunula moje meno na stranu účinkujúcich namiesto organizátorov podujatia.

V máji Balet SND uvedie premiéru titulu Romeo a Júlia – Tak ako včera… v choreografii Natálie Horečnej. Na čo sa môžu diváci tešiť?

Prichádzame s projektom, ktorý konkrétne zobrazuje známy príbeh, ale vyjadruje sa aj k otázkam, ktoré sú zvlášť v súčasnosti mimoriadne dôležité. Samozrejme, to všetko v Shakespearovi bolo a je, ale výrazovými prostriedkami súčasného tanečného divadla, rukopisom vlastným Natálii Horečnej chceme ešte naliehavejšie pripomenúť, aká dôležitá v živote človeka je láska. Prikloniť misku váh na stranu dobra je povinnosťou každého z nás.

Vstupenky si môžete zakúpiť on-line na stránke www.snd.skalebo v našich pokladniciach. Pokiaľ uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289 alebo e-mail rezervacie@snd.sk.

Značka Philip Morris dnes na tlačovej konferencii v Design Factory v Bratislave podrobnejšie predstavila produkt, ktorý predáva na Slovensku už dva mesiace a v Česku ešte dlhšie. Tvrdí, že ide o revolučný produkt, ktorý kombinuje pôžitok z fajčenia klasických cigariet so skúsenosťou s elektronickými cigaretami, pričom škodlivé látky redukuje až o 90 percent.

IQOS, nová generácia cigariet, reprezentuje aktuálnu víziu firmy pre budúcnosť bez dymu. IQOS pritom skutočne žiadny dym neprodukuje, na chemickú reakciu uvoľňujúcu nikotín a chuť z tabaku nevyužíva spaľovanie, ale iba zahrievanie. Náplne nie sú tekuté so syntetickým nikotínom, ale plnohodnotný tabak. Napriek tomu sa predstavitelia Philip Morris bránia tvrdeniu, že ide o cigarety – radšej ich chce nazývať tabakovými náplňami.

Fajčenie s pravým tabakom bez dymu

Andrea Gontkovičová, riaditeľka oddelenia produktov so zníženým rizikom, tvrdí, že aj napriek drastickej regulácii tabakového priemyslu sa spotrebiteľské správanie výrazne nemení. Preto považuje za správne vyvíjať produkty, ktoré znižujú zdravotnú závadnosť produktov a odstrániť princíp spaľovania, ktorý je príčinou produkcie škodlivých látok.

Škodlivosť spaľovania potvrdzuje aj Manuel Peitsch, riaditeľ pre vedu a výskum v Philip Morris International. Na tlačovej konferencii predstavil nový produkt aj po technickej stránke a IQOS považuje za výsledok vedeckého a technologického vývoja. Pripomína, že výsledky o znížení zdravotných rizík sa klinicky overujú a v kompletnej forme budú k dispozícii na stiahnutie z internetu.

Podľa Juraja Králika z PM má slovenské zastúpenie Philip Morris konkrétne ciele, chce fajčiarov konvertovať na potenciálne menej škodlivú alternatívu k cigaretám.

Nie je to elektronická cigareta

Až polovica zariadenia IQOS je tvorená batériou, ktorá je nabíjateľná ako normálny mobilný telefón. Jedna tabaková náplň stačí na 14 potiahnutí alebo 6 minút. Na jedno nabitie batéria vydrží jedno použitie, ale puzdro pre Iqos obsahuje powerbanku na asi 25 nabití. Powerbanka vydrží celý jeden deň a jej nabíjanie je zabezpečené prostredníctvom microUSB konektora.

Čepeľ vo vnútri zariadenia je zahrievaná na 350 stupňov Celzia, pritom je kontaktom spojená s tabakovou náplňou. Táto náplň vyzerá ako veľmi krátke cigarety, obsahuje však celkom odlišnú vnútornú štruktúru.

Legislatíva myslí aj na na nedymiaci tabak

Petr Šebek z PM pripomenul opäť, že výrazná regulácia tabakového priemyslu neznižuje počet fajčiarov a domnieva sa, že popri kampani na ukončenie fajčenia by mal vzniknúť apel na znižovanie rizikovosti fajčenia. Pochipiteľne, značku Philip Morris vidí ako lídra v tejto oblasti.

Pripomína, že používanie Iqos je podľa zákona možné aj tam, kde je všeobecne fajčenie zakázané; pretože neprodukuje žiadny dym a neohrozuje ostatných ľudí okolo.

Cena Iqosu je 99 eur, momentálne sa dá získať s pomerne výraznou zľavou. Predáva sa v troch farebných motívoch- Jedna krabička štandardných tabakových náplní stojí 3,50 eur, teda o niečo menej ako lepšie cigarety. Predávajú sa však v baleniach po 8 krabičiek.

Sloboda výberu pre všetkých

Hneď na úvod je potrebné napísať, že žiadna rozumná odpoveď na vyššie položené otázky neexistuje. Dôvody sú pritom celkom prozaické: každý má právo žiť tak, ako to uzná za vhodné a má tiež právo svojím vlastným životným štýlom bojovať za to, čo považuje za správne. Vegánstvo totiž je predovšetkým životným štýlom a názorom na okolitý svet. Vegánov zaujíma svet, v ktorom žijeme a radi by sa stali iniciátormi globálnej zmeny, ktorá zo spoločnosti celkom vylúči násilie, predovšetkým to ľudské vykonávané na zvieratách.

Ľudia, ktorí nevidia v konzumovaní mäsa a živočíšnych výrobkov problém, sa často na vegánov a aj vegetariánov pozerajú s dešpektom, ako na hipsterov a individualistov, ktorí sa snažia upútať pozornosť na vlastnú osobu. Pravda je však taká, že si vyberajú cestu, ktorá je náročnejšia a perspektívnejšia.

Návrat k prirodzenosti, ktorá nikdy neexistovala

Často sa o vegánstve, teda konzumovaní výhradne rastlinnej stravy, hovorí ako o návrate človeka k dokonalému súladu s prírodou. Kedysi dávno ľudia nechovali dobytok, aby ho potom mohli zabiť a zjesť a zdá sa, že tento pohľad môže byť správny. V skutočnosti dnes vedeckí pracovníci a tiež amatérska verejnosť dobre vedia, že človek bol odjakživa všežravec a mäso bolo celé tisícročia jeho celkom prirodzenou potravou. Musel však zviera uloviť, bol teda lovcom. A keď neolitický človek v mladej dobe kamennej začal s poľnohospodárstvom a chovom zvierat, sa z mäsa stala úplná samozrejmosť, ba priam až potreba.

Slová o návrate k prirodzenosti je teda potrebné vnímať s veľkým nadhľadom. Nie je to klamstvo, ale ani to nie je tak jednoznačné, ako by si mohli mnohí vegáni želať.

Aj napriek tomu, že mäso už nie je pre moderného človeka celkom nevyhnutné, sme svedkami okázalej a monštruóznej mašinérie, ktorej výsledkom je mäsová fašírka v žemli v reštaurácii McDonald’s. Chov dobytka je obrovský obchod, ktorý sa rozbehol na takú vysokú rýchlosť, že ho už snáď ani nie je možné zastaviť. Každý deň sú odchované a zabité desiatky tisíc zvierat, aby sa ich mäso mohlo stať jedlom podávaným v reštauráciách. Vidieť to na videu je hrozné aj pre človeka-všežravca, nehovoriac o osobnej skúsenosti s týmto procesom. Častokrát práve tento proces je dôvodom, prečo sa z ľudí stávajú vegetariáni a vegáni.

Objektívny pohľad na vec hrá práve v prospech vegetariánstva, prípadne aj vegánstva. Prechod na tento stále alternatívny spôsob stravovania je prirodzená evolúcia človeka, ktorý už nie je odkázaný na zabíjanie a jedenie zvierat. Ten dokáže veľmi efektívne vyrábať jedlá, ktoré môžu chuťou, konzistenciou a aj nutrične nahradiť mäso v plnej miere. Dostatok živín na zdravý chod organizmu dokáže získať aj z rastlinnej stravy, hoci súčasné zistenia poukazujú na skutočnosť, že odhodlaní vegáni môžu trpieť na znížený obsah vápnika, jódu, vitamínu B12, B6, D, omega-3 mastných kyselín a na nesprávne vyváženie niektorých aminokyselín. Vraj je vhodné dopĺňať si tieto chýbajúce látky výživovými doplnkami.

Vegánstvo teda so sebou prináša nielen pokrok, ale aj riziká. Ako uvádza Matúš Ritomský na webstránke Kruh života: “…vyvážené vegánske stravovanie, pri ktorom je vedome zabezpečený dostatočný prísun vitamínu B12, je prijateľný z hľadiska plnohodnotnej ľudskej výživy. Tento fakt však ťažko môže byť dostatočným dôvodom pre to, aby si vegánstvo zvolil človek, ktorého zaujíma výlučne zdravotný aspekt stravovania.”

Všetci vegáni nie sú v otázke stravovania úplne jednoznační. Zatiaľ, čo väčšina skrátka nekonzumuje čokoľvek živočíšne (teda ani mlieko, vajcia, syry, jogurty), vitariáni a frutariáni zachádzajú ešte ďalej. Vitariánstvo je spôsob stravovania, pri ktorom sa preferuje konzumovanie surových, tepelne neupravených potravín rastlinného pôvodu, zatiaľ čo frutariánstvo je prísna forma vegánstva, pri ktorej sa konzumujú výlučne iba plody rastlín. (zdroje 1, 2)

Najprv ľudské práva, potom tie zvieracie

Vegetariánstvo je nepochybne správnym krokom vpred, ak uvažujeme o ľudstve ako takom. Vegánstvo by sme mohli považovať za cestu, pre ktorú sa môže ktokoľvek rozhodnúť, avšak zdá sa, že nemusí byť trvalo udržateľná. Z výlučne rastlinnej stravy skrátka nemusí priemerný človek vedieť fungovať zdravo a dlhodobo. Podstatou jedného aj druhého spôsobu stravovania je uvedomenie si súčasnej situácie na Zemi a faktu, že už ľudstvo nie je odkázané na brutalitu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou chovu zvierat.

Aby však bolo možné tento nový spôsob stravovania uplatniť ako štandard, bolo by potrebné riešiť a vyriešiť aj otázku chudoby. Veď nech nejaký vegán vysvetľuje hladujúcim, že by nemali jesť mäso a ani piť mlieko, lebo chúďa prasiatko preto muselo zomrieť, kravičku bolo potrebné podojiť a chýbajúce živiny môžu predsa doplniť z drahých výživových doplnkov. Takto to fungovať nebude nikdy. Vegánstvo a vegetariánstvo sú dobrou voľbou, ak by sme žili v modernej, vyspelej a zdravej spoločnosti bez nedostatku. Zatiaľ to však nevyzerá na zmenu, ktorá by takýto svet umožnila.

Zdroje:
1) https://sk.wikipedia.org/wiki/Frutari%C3%A1nstvo
2) https://sk.wikipedia.org/wiki/Vitari%C3%A1nstvo
3) http://www.kruhzivota.sk/co-je-vlastne-veganstvo

81% slovenských respondentov v štúdii uviedlo, že považujú tlač za kľúčovú pre fungovanie svojho pracovného odvetvia, pričom prezradili, že tlačia v priemere 31 strán denne. Najobľúbenejšími položkami pre tlač sú zmluvy, nasledujú faktúry a tabuľky.

Ešte v roku 1978 britsko-americký vedec Frederick Wilfrid predpovedal, že moderné kancelárie budú fungovať celkom bez používania papiera a tlače. Dnes, po 39 rokoch, sa papier z firiem stále nestratil a zdá sa, že koncept kancelárie bez papiera zatiaľ nie je reálny. Dosvedčuje to prax a aj výsledky štúdie, ktorú pre Epson vykonala spoločnosť BLI.

Štúdia obsiahla viacero otázok týkajúcich sa kancelárie, tlače a papiera. Odpovedalo 2400 ľudí z regiónu EMEA a ukázalo sa, že 76% respondentov tlač považuje za dôležitú, pričom 75% percent z celkového množstva považuje kanceláriu bez papiera za utópiu. Výsledky tohto výskumu sú mimoriadne dôležité, pretože poukazujú na reálne spotrebiteľské správanie, ktoré je v ostrom kontraste s predstavami technologických vizionárov. Je celkom nepochybné, že digitalizácia priniesla mimoriadne inovácie do sveta biznisu bez ohľadu na jeho veľkosť, koncový výstup v podobe tlače na papier sa však nestratil.

Je celkom logické, že najčastejšími položkami pre tlač sú zmluvy, faktúry a tabuľky (teda rôzne výkazy, reporty a podobne).

Zo štúdie tiež vyplynulo, že svoje dokumenty digitalizuje a archivuje v takejto forme iba 35 percent oslovených respondentov, čo môže reprezentovať aj podiel firiem. To môže znamenať, že iba niečo vyše tretina z nich archivuje svoje dokumenty v počítači a na cloude a až dve tretiny sa naďalej spoliehajú na klasické papierové archívy. Ťažko povedať, či sú si tieto firmy tak sebaisté alebo naopak, nemajú dostatočne uvedomenie možných rizík, ktoré vyplývajú z prípadného poškodenia ich fyzických priestorov s archívmi.

Takmer polovica výtlačkov sa stáva buď bezprostredne odpadom (11%) alebo je určených ku krátkodobému použitiu (29%). To však nevypovedá o nižšej hodnote tlače – polovica zamestnancov (50%) uviedla, že by sa ich produktivita znížila, keby nemohli tlačiť – je to však faktor, na ktorý zamestnanci myslia: 98% z nich si myslí, že ochrana životného prostredia je dôležitá.

Vraj je to jasná príležitosť aj pre spoločnosti na Slovensku. Až polovica z nich v súčasnosti údajne nevyužíva IT strategickým spôsobom, a tak prichádzajú o možnosť značne ušetriť na nákladoch na tlač a obmedziť dopad tlače na životné prostredie. Zadávateľ štúdie, značka Epson, dáva tieto zistenia do súvislosti s ich vlastnými produktmi a apeluje na nákup takých tlačiarní, ktoré sú schopné reálne šetriť náklady prostredníctvom lepšej výťažnosti náplní.

Prepožičiavanie značky luxusnej automobilky pre súkromné motorové jachty nie je nič nové. V minulosti ste sa mohli stretnúť napríklad s konceptom krásnej jachty od BMW Designworks USA a minulý rok svoje meno prepožičal aj britský Aston Martin istej holandskej spoločnosti, aby vytvorila luxusnú jachtu AM37.

Pred niekoľkými rokmi ste tiež mohli zaregistrovať výstavy, na ktorých sa odprezentovali motorové jachty s dizajnom v štýle značiek Jaguar, Lamborghini, Mercedes, Ferrari či Corvette. Nie vždy pritom išlo o oficiálne spolupráce automobiliek s výrobcami jácht. Je to niečo podobné, ako výroba a predaj malých autíčok na diaľkové ovládanie, kedy výrobcovia dospejú k takému dizajnu, ktorý sa veľmi podozrivo podobá na niektoré slávne modely automobilov.

Spomenuté jachty Aston Martin a Lexus však ťažia z oficiálnej spolupráce s automobilkami, vďaka čomu garantujú vysokú kvalitu konštrukčného vyhotovenia a materiálov.  Aston Martin predstavil spoločne so spoločnosťou Quintessence Yachts model AM37 ešte v roku 2016 na evente Monaco Yacht Show. Jachta s dvojicou motorov so spoločným výkonom mimoriadnych 1040 konských síl a luxusnou kajutou stojí vyše 1,8 milióna eur a je perfektným doplnením stratégie, ktorú Aston Martin propaguje ako Art of Living. V rámci tejto stratégie rozširuje svoju značku do iných odvetví, aby ňou nezávislí výrobcovia garantovali vysokú kvalitu svojich produktov.

Automobilka vyrábajúca preslávený Bugatti Chiron ešte pred rokmi mala snahu doplniť svoje portfólio tiež a k superšportu Veyron plánovala pridať motorovú jachtu Ninette. Balíček luxusu a pokrokových technológií stál viac ako dva milióny amerických dolárov.

Najnovšie sa s vlastnou jachtou predstavila japonská automobilka Lexus patriaca pod koncern Toyota. Motorová jachta s názvom Sport Yacht je dnes iba koncept, nadväzuje však na jachty Toyota Ponam a predstavuje ich v dizajnovo atraktívnejšej podobe. Lexus výrobu zveril spoločnosti Marquis-Carver Yacht Group a momentálne preveruje, či sa v Spojených štátoch nájde dostatok ľudí, ktorí by si ju aj reálne zakúpili.

Lexus Sport Yacht má krásne ladné tvary, enormne dlhú prednú kapotu, pod ktorou pracujú dva motory typu V8 so spoločným maximálnym výkonom priaznivých 440 konských síl. Loď dosahuje rýchlosť nanajvýš 43 uzlov, teda necelých 80 km/h. Vyššie zmienený Aston Martin AM37 dokáže nielen vďaka svojim vyše tisícom koní vyvinúť maximálnu rýchlosť až 50 uzlov, teda 92,6 kilometrov za hodinu.

Pracovná sociálna sieť LinkedIn prešla najväčším redizajnom od svojho vzniku. Je prehľadnejšia a jednoduchšia.

LinkedIn je sociálna sieť, na ktorú ľudia pozerajú rôzne. Niektorí v nej vidia zaujímavý priestor na nadväzovanie nových kontaktov a sebaprezentáciu, iní ju poznajú ako webstránku, ktorá im každý deň spamuje e-mailovú schránku notifikáciami o tom, že si ich niekto celkom neznámy chce pridať medzi kontakty. Vlastní ju americký Microsoft a ten sa rozhodol, že jej súčasný stav nie je celkom v poriadku. Rozhodol sa pre rozsiahly redizajn, ktorý sa už spustil a v priebehu najbližších týždňov sa rozšíri na všetkých používateľov. Uvoľňovanie nového dizajnu je teda postupné, ako keď zmeny zavádza Facebook.

V prvom rade sú to dizajnová čistota a prehľadnosť, čo sa od LinkedInu čakalo už veľmi dlho. Dodnes bola táto sociálna sieť skoro chaotická a mnohých práve tento prvý dojem celkom odradil od ďalej aktivity.

Predstavitelia LinkedInu používajú slová ako intuitívny, rýchlejší, zjednodušený, múdrejší a bohatší. Posielanie správ medzi používateľmi bude prebiehať formou chatu, pričom aj tento detail sa veľmi nápadne podobá na sociálne siete Google+ a Facebook. Skrátka, je to overený a praktický spôsob, ako viesť komunikáciu a pritom zostať na stránke, ktorá vás práve zaujíma.

Zdroj témy: LinkedIn launches major redesign on the web

Má tri kolesá, jazdí mestom, funguje vďaka solárnym panelom a namiesto tlačených plagátov používa veľkoformátové Full HD displeje. Je to svetový unikát zo Slovenska.

Slovenské firmy možno nemajú tak kvalitné prostredie na svoj rozvoj, ale kompenzujú to dobrými nápadmi a šikovnými ľuďmi. Chceme tomu veriť a dúfame, že práve to posunie celé Slovensko vpred a spraví ho v očiach iných krajín ešte zaujímavejším.

Na stránkach UnitedLife sme sa už v minulosti venovali zaujímavým slovenským projektom, za všetky spomenieme energeticky autonómnu Ekokapsulu a lietajúce auto Aeromobil 3.0. Teraz pokračujeme a predstavujeme spoločnosť, ktorá vyrobila takzvaný Hype.bike. Je to 360-stupňový reklamný nosič, ktorý spája outdoorovú reklamu s digitálom.

Hype.bike je patentovaný a je vlastníctvom slovenských tvorcov. Je to skoro neuveriteľné, že na tento nápad nikto iný pred Slovákmi neprišiel. Hype.bike je uzatvorená trojkolka, ktorej steny sú tvorené veľkoformátovými obrazovkami. Na nich je možné premietať aj videoreklamu do všetkých strán a práve preto ju výrobca nazval 360-stupňovou.

Už len samotná skutočnosť, že je ako reklamný nosič dynamický, púta pozornosť okolia. Má moderný dizajn a potrebuje elektrické napájanie, vďaka ktorému dokáže na displejoch premietať statický alebo pohyblivý obsah. Zaujímavosťou je, že túto elektrinu čerpá zo solárnych panelov, ktoré má umiestnené na streche.

Výrobca tvrdí, že je jeho výrobok eco-friendly, dokáže pracovať za akýchkoľvek poveternostných podmienok, v porovnaní s tradičnými outdoorovými reklamnými nosičmi má neporovnateľne nižšiu cenu a vie sa pohybovať v akomkoľvek prostredí.

Hype.bike je zatiaľ novinkou, ktorá sa bude uchádzať o pozornosť inzerentov. Správnym krokom bolo vybavenie patentu, takže nikto iný nemôže tento atraktívny reklamný nosič skopírovať a v rukách Slovákov tak ostáva exkluzivita.