Kategória: Archív

Bipolárna porucha, predtým známa ako manická depresia, je charakterizovaná príznakmi intenzívnych zmien nálady alebo „epizód nálad“. Tie sa pohybujú od vysokých „zdvihov nálady“ po nízke „klesania“. Obdobia energického alebo povzneseného správania sú známe ako manické epizódy. A smutné alebo beznádejné časy sú známe ako depresívne epizódy.

V závislosti od typu bipolárnej poruchy môže každá manická alebo depresívna epizóda trvať hodiny až roky.

 

Ilustračná fotografia (osoba s bipolárnou poruchou). Zdroj: discoverymood.com

Existujú tri typy bipolárnej poruchy, z ktorých každý sa vyznačuje závažnosťou a dĺžkou epizódy nálady.

Bipolárna porucha I
Bipolárna porucha II
Cyklotymická porucha

 

Príznaky bipolárnej poruchy sú zvyčajne zvládnuteľné správnymi liekmi. Avšak žiť s niekým postihnutým týmto stavom môže byť náročné. Táto osoba môže mať pocit, že súčasne podporovať svojho milovaného a zároveň si zachovať duševné zdravie je neprekonateľnou výzvou.

Či už je to manželský partner, dieťa, rodič alebo blízky priateľ, interakcia s niekým s bipolárnou poruchou môže byť niekedy náročná. Niekedy môže byť ťažké vedieť, či budete zdieľať smiech a úsmevy počas manickej epizódy, alebo či budete musieť ponúknuť podporu a empatiu počas depresívnej epizódy.

Ilustračná fotografia (podpora v partnerskom vzťahu, kde má partner bipolárnu poruchu). Zdroj: helpguide.org

Nasledujúce tipy vám môžu pomôcť postarať sa o seba a zároveň pokračovať v podpore ľudí s bipolárnou poruchou

Či už spolu žijete alebo nie, tieto nápady môžu pomôcť zlepšiť vaše vzťahy a podporiť pozitívnejšie interakcie.

1. Starostlivosť o seba je prvoradá

Môže byť ťažké ponúknuť podporu, ktorú váš milovaný potrebuje, ak sa na to necítite. Okrem iných tipov na starostlivosť o seba sa uistite, že jete zdravo, pravidelne cvičíte, dobre spíte a cvičíte všímavosť a koncentráciu mysle (napr. výber a selekciu myšlienok).

2. Prijmite danú osobu aj s poruchou

Pochopte, že tí, ktorí žijú s bipolárnou poruchou, sa z toho nemôžu jednoducho „vykašľať“ alebo „pozrieť sa na svetlú stránku“. Prijmite, že bipolárna porucha je skutočným a pretrvávajúcim problémom, ktorý je najčastejšie spôsobený chémiou mozgu alebo inými faktormi, ktoré sú mimo kontroly tých, ktorí sú ovplyvnení týmto stavom. Inými slovami, nehnevajte sa na osobu a nerozčuľujte sa nad samotnou poruchou. Nájdenie prijatia môže byť ťažké, ale môže to byť aj prvý krok k trvalému a zdravému uzdraveniu pre vás aj vášho milovaného.

Ilustračná fotografia (cirkus za volantom). Zdroj: uk.motor1.com

3. Zabezpečte ochranné prvky

Je dôležité chrániť svoju fyzickú a finančnú bezpečnosť. Napríklad, ak sa jazda vašej milovanej osoby stáva riskantnou počas manickej epizódy, potom trvajte na šoférovaní alebo odmietnite byť spolujazdcom v jej aute.

Veľkým problémom môžu byť aj peniaze. Ak ste pri platení nájomného alebo účtov závislí na svojej milovanej osobe, zabezpečte si platbu vopred. Nastavte si automatické vklady z účtu, ku ktorému nie je jednoduchý prístup, alebo ak financie pochádzajú od tretej strany, dohodnite sa, že dostanete peniaze priamo od nej. Ak máte prístup k spoločným účtom, zvážte umiestnenie limitov na nákupy kreditnými kartami alebo výbery hotovosti.

Prieskumy uvádzajú, že ľudia s bipolárnou poruchou majú takmer dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú prepustení z práce, takže je dôležité mať pripravený plán finančnej stability.

4. Pripojte sa k skupine podpory

Či už je to na webovej stránke alebo na sociálnych médiách, k dispozícii je široký výber skupín podpory. Môžete si prečítať množstvo užitočných tipov od ľudí, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácií, prípadne sa anonymne poradiť.

5. Cvičte všímavosť

Nezanedbávajte svojho ducha. Mnoho ľudí, ktorí sledujú rozvoj bipolárnej poruchy u milovanej osoby, cíti vinu alebo hanbu, pretože si myslia, že ich činy (alebo ich nedostatok) mohli spôsobiť, že osoba ochorela. To je, ale skutočný nezmysel – bipolárna porucha je stav spôsobený biológiou mozgu so silným genetickým základom. Uvoľnite sa od bremena, ktoré nesiete; neurobili ste nič zlé.

Pochopenie, že bipolárna porucha je zdravotný stav a nikto za to nemôže, vám pomôže prekonať ťažké časy.

Nedostatočný prehľad a nedostatok sebauvedomenia o povahe stavu sú veľmi častými príznakmi manického štádia bipolárnej poruchy. Mnoho ľudí nemá schopnosť pochopiť, čo je zlé, kým sú v tomto stave. Nie je to ich chyba. Počkajte, kým mánia prejde, aby ste sa mohli porozprávať o liečbe. To je tiež ten správny čas vyjadriť, ako ste sa počas tohto obdobia cítili aj vy.

Ilustračná fotografia (výlet s priateľmi). Zdroj: room-matehotels.com

6. Nájdite si čas pre seba

Starostlivosť o seba je nevyhnutná, ale tiež si vyžaduje čas. Či už to znamená ísť na víkend s priateľmi na výlet alebo si jednoducho vyčleniť pár nocí v týždni na omladenie, fyzické odstránenie sa zo svojich rutinných životných podmienok vám môže pomôcť načerpať nové sily.

7. Čítajte si o bipolárnej poruche

Nájdite si čas na štúdium a pochopenie bipolárnej poruchy. Ak sa vybavíte relevantnými znalosťami, pomôže vám to lepšie reagovať na potreby vašich blízkych. Pochopením spúšťačov udalostí bipolárnej nálady a upokojujúcich stratégií sa tiež môžete vyhnúť problematickým situáciám a ponúknuť podporu potrebnú na potlačenie depresívnych epizód.

8. Nastavte limity

Zistite, kde leží vaša hranica. Urobíte, čo môžete, ale po určitom bode sa musíte rozhodnúť chrániť sa. Od začiatku svojmu milovanému veľmi jasne povedzte, aké hranice sa absolútne nedajú prekročiť, ak chce vašu neustálu podporu.

9. Doprajte si dostatok odpočinku

Spánok je obzvlášť dôležitý, najmä ak vás mánia vášho milovaného obťažuje každú hodinu. Ak nespíte dobre, budete menej pripravení čeliť výzvam, ktoré predstavuje bipolárna porucha.

 

Úplne sami, tisícky kilometrov vzdialení od akejkoľvek pomoc od riadiacej stanice. Takéto myšlienky môžu postihnúť astronautov, ktorí sa v budúcnosti dostanú na cudzie vesmírne telesá. O to silnejšie môžu byť, keď náplňou misie bude vytvoriť stálu kolóniu.

Osídľovanie vesmírnych telies, predovšetkým Mesiacu a Marsu, sa vo verejnej diskusii vyskytuje čoraz častejšie. Úvahy o tom zaznievajú aj vesmírnych agentúr a spoločností. Zatiaľ čo niektoré to chcú stihnúť do konca tohto desaťročia, iné sa neponáhľajú.

Všetky misie však potrebujú jednu vec, a to je poriadne premyslený plán. Ten by mal rátať so všetkými, aj tými katastrofickými, scenármi. Rovnako dobre musí byť pripravená aj posádka, ktorej členovia sa zapíšu do histórie ako prvý mimozemský osadníci.

Národný úrad pre letectvo a vesmír, NASA, preto pred rokom spustila pokus, počas ktorého chcela simulovať dlhodobý pobyt na planéte Mars. Teraz, po viac než roku, sa štvorica dobrovoľníkov „vrátila späť na Zem“, keďže prvá zo série misii sa skončila.

Základňa na „Marse“

Prvá misia zo série Crew Health and Performance Exploration Analog sa začala v nedeľu 25. júna minulého roku, kedy štyria dobrovoľníci vstúpili do svojho dočasného domova. Ten sa nachádzal v Johnsonovom vesmírnom stredisku (JSC) v Houstone v štáte Texas.

Simulovaná vesmírna základňa mala rozlohu takmer 160 metrov štvorcových a obsahovala všetko, čo by astronauti potrebovali na prežitie. Zaujímavosťou je, že ju postavili za pomoci špeciálnej 3D tlačiarne, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Štvorica dobrovoľníkov z misie CHAPEA-1. Na fotke sú zľava Nathan Jones, Anca Selariuová, Kelly Hastonová a Ross Brockwell. Zdroj: www.nasa.gov

Dočasnými obyvateľmi vesmírneho základne boli Kelly Hastonová, Anca Selariuová, Ross Brockwell a Nathan Jones. Okrem nich sa na misii podieľali aj ďalší zamestnanci úradu, ktorí dohliadali na priebeh simulovanej misie z vonku simulovanej vesmírnej základne.

Hlavnou výskumníčkou misie bola Grace Douglasová. Na misii pracovala aj vedúca vedecká pracovníčka riaditeľstva pre ľudské zdravie a výkonnosť Judy Hayesová. Netreba zabudnúť ani na ďalšie mená: Steve Koerner, Kjell Lindgren a Julie Kramerová Whiteová,

Vitajte späť na Zemi

Všetko má však svoj koniec, a to platí aj pre túto simulovanú misiu. Dobrovoľníci strávili na simulovanej základni neuveriteľných 378 dní. Opustili ju v sobotu 6. júla, pričom ich návrat NASA oslávila ceremóniou „Vitajte doma“ v Johnsonovom vesmírnom stredisku.

„CHAPEA-1 bola jedinečnou skúsenosťou s veľkými výzvami, radosťami a smútkom, s množstvom tvrdej práce, ale aj s poriadnou dávkou zábavy,“ povedala počas živého vysielania z slávnostnej ceremónie Kelly Hastonová, ktorá misii velila zvnútra.

Webový portál NASA uvádza, že počas tohto obdobia absolvovali niekoľko „prechádzok po Marse“, pestovali a zberali niekoľko druhov zeleniny, udržiavali svoje vybavenie a obydlie a pracovali v ďalších stresových podmienkach, ktoré bude posádka na Marse zažívať.

Hastonová vo svojom prejave neskôr dodala: „Je pre mňa veľkou cťou, že som sa na ročnom pobyte na Marse zblížila s tými, s ktorými tu som, aj s tými, ktorých som nechala doma.“ Aj ostatní členovia povedali pre divákov živého vysielania a svojich kolegov niekoľko slov.

Čo bude nasledovať?

NASA z misie získala bohaté skúsenosti a dáta, ktoré využije počas svojich ďalších misií. Tie smerujúce na Červenú planétu by sa mali začať koncom tridsiatych alebo začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia, o čom informoval portál Space.com.

Dovtedy však plánuje získať ďalšie údaje. Druhú CHAPEA misiu naplánovali na jar roku 2025, a rok na to by mala začať v poradí tretia misia zo série. Dáta by mohli úradu ukázať, ako pobyt ovplyvní astronautov po fyzickej a psychickej stránke, no odhalí aj iné nedostatky.

Dobrovoľníčka  Anca Selariuová reagovala na to, prečo sú posadnutí Marsom: „Pretože je to možné. Pretože vesmír môže zjednotiť a vyvolať v nás to najlepšie. Pretože je to jeden z rozhodujúcich krokov, ktorým pozemšťania osvetlia cestu do ďalších storočí.“

Nad myšlienkou budovania kolónií na vzdialených planétach sa zamýšľa aj Európska vesmírna agentúra (ESA). Jej výskumníci nedávno vytvorili kocky podobné Lego stavebnici, pričom ako hlavný materiál použil prach z milióny rokov starého asteroidu.

Staroveký Egypt, zem faraónov a monumentálnych pyramíd, je tiež krajinou bohatou na mytológiu a legendy.

Tieto príbehy nielenže formovali náboženské a kultúrne predstavy starovekých Egypťanov a ďalších národov, ale poskytujú aj hlboký vhľad do ich každodenného života, hodnôt a filozofií.

Mytológia bola pre nich nástrojom, ktorým vysvetľovali prírodné javy, spoločenské normy a tajomstvá života a smrti.

V tomto článku sa pozrieme na najkľúčovejšie egyptské mýty, ktoré pretrvali stáročia a stále fascinujú svojou symbolikou a hlbokým významom.

Od stvorenia sveta bohom Ra, cez dramatické príbehy o láske a zrade medzi Isis a Osirisom, až po úžasné mýty o bohoch ako Ma’at a Anubis, tu je niekoľko z nich.

 

Príbeh o Ra: Mýtus o stvorení

Ra nielenže stvoril všetkých bohov Zeme, ale tiež každý deň cestoval po oblohe ako slnko.

V noci Ra cestoval do podsvetia, kde porážal spojencov chaosu.

Ra tiež vládol na Zemi ako prvý faraón.

Egyptskí faraóni tvrdili, že pochádzajú z Ra, čím dávali dôveryhodnosť svojmu trónu. Nazývali sa „Synom Ra“.

 

Isis a Osiris: Vražda a pomsta

O tomto kľúčovom egyptskom mýte sme podrobnejšie písali v článku, ktorý najdete TU.

 

Horus a Set: Pokračovanie mýtického vražedného sprisahania

Táto rodinná dráma pokračovala v ďalšej sérii konfliktov a bojov medzi Hórom a Setom.

 

Ma’at: Bohyňa morálky

Ma’at bola bohyňa pravdy, spravodlivosti a morálky.

Bola dcérou Ra a manželkou boha mesiaca Thotha.

Váži srdcia mŕtvych, aby rozhodla, kto by mal mať večnú radosť v posmrtnom živote.

Jej Pero Pravdy bolo rozhodujúcim faktorom – keď bolo položené na váhu a srdce zosnulého bolo ťažšie ako jej pero, nebolo mu dovolené cestovať do raja.

Ak bolo srdce príliš ťažké, démon by ho zožral, čím by zosnulý zomrel druhýkrát.

 

Množstvo mýtov a legiend bolo zobrazených a zachovaných na papyrusoch.

Anubis: Mýtus o smrti

Anubis bol staroegyptský boh, ktorý mal mnoho úloh súvisiacich so smrťou.

Spočiatku bol pánom mŕtvych, ale keď sa Osiris stal populárnejším, prevzal túto rolu.

Príbeh Anubisa bol potom zmenený a stal sa Osirisovým synom a pomocníkom v posmrtnom živote.

Anubis bol ochrancom hrobov a vynálezcom mumifikácie.

Bol tiež poverený, aby sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia a dohliadal na váženie sŕdc.

Vo svetovej mytológii sú bohovia smrti často spájaní so zlom. To však nebol prípad Anubisa.

Egypťania ho považovali za dobré, ochranné božstvo.

 

Kniha Thothova

Kniha Thotha je názov pre mnohé staroegyptské texty, o ktorých sa predpokladá, že ich napísal Thoth, egyptský boh písania a poznania.

Kniha obsahovala všetky vedomosti bohov. Bola ukrytá na dne Nílu a uzamknutá v sérii krabíc strážených hadmi.

Mnoho faraónov sa k nej počas svojej vlády snažilo získať prístup, ale nikdy sa im to nepodarilo.

Hovorí sa, že vedomosti v nej nemali byť nikdy dostupné obyčajným smrteľníkom.

 

Dievča s ružovo-červenými črievičkami: Mýtus o láske

Zaujímalo vás niekedy, kde vznikla Popoluška?

Toto je príbeh o gréckom dievčati menom Rhodopis, ktoré bolo predané do otroctva v Egypte.

Láskavý muž ju kúpil, poskytol jej domov a obdaroval ju krásnymi darčekmi.

Jedného dňa orol ukradol jednu z jej ružovo-červených črievičiek. Tá bola doručená faraónovi Amasisovi.

Amasis požiadal o stretnutie s majiteľkou tej črievičky a zvyšok, ako sa hovorí, je história.

Dvojica sa do seba hlboko zamilovala a dokonca zomreli v ten istý deň.

Žraloky, tak ako aj väčšina iných zvierat, konajú agresívne vtedy, keď sa cítia byť ohrození.

Toto správanie je úplne prirodzené a žraloky nie sú žiadnou výnimkou.

V prípade, že sa žralok cíti byť ohrozený človekom (nech to znie akokoľvek bizarne, aj oni majú právo na strach), začne sa správať agresívne, aby sa ho pokúsil vystrašiť. Ich úspešnosť v tomto divadle hraničí so 100%.

Mnoho ľudí a plavcov si to neuvedomuje, no v ich blízkosti sa nachádzajú žraloky veľmi často. Tie ich ale väčšinou ignorujú.

Žraloky sú totiž od povahy veľmi hanblivé a cudné zvieratá.

 

Čo robiť keď k tomuto stretnutiu príde?

Po prvé, nesnažte sa odplávať. Žraloka nemôžete preplávať a ak je zvedavý (čo pravdepodobne bude, ak začnete panikáriť a robiť prudké pohyby), jednoducho vás dobehne zozadu.

Zastavte, zachovajte čo najviac pokoja je možné a namierte naňho svoj prenikavý pohľad.

Vedci skúmajúci žralokov sa zhodujú, že v prípade, že zbadáte žraloka, majte oči na predátorovi.

Je dôležité udržiavať očný kontakt s predátorom, dať mu tak najavo, že ho vidíte a sledujete ho.

Tieto rady sa z pohodlia sedačky či kancelárskej stoličky môžu čítať ľahko až úsmevne, a pre väčšinu z nás je priam nepredstaviteľné, že by sme v prípade stretu so žralokom zachovali takúto mieru romantického pokoja.

Je to však jedno z kľúčových odporúčaní, ktoré vám môže zachrániť kožu, aj zvyšok tela.

Ak stratíte žraloka z dohľadu, prvé miesto, kam by ste sa mali vždy pozrieť, je za vami, pretože takto konajú všetci predátori.

Ak budú žraloky niečo vyšetrovať, budú to vyšetrovať zozadu, pretože je to najbezpečnejší spôsob, ako to urobiť.

 

Ako rozpoznáte agresívneho žraloka?

Agresívneho žraloka možno identifikovať tak, že sa rýchlo približuje a potom odchádza.

Tieto kroky za sebou robí opakovane, stále sa k vám rýchlo vracia a potom odpláva preč.

Ak žralok pláva pomaly, môže to znamenať, že je len zvedavý a nie agresívny.

Keď však začnú naberať rýchlosť, je to zvyčajne spojené s agresivitou.

Agresivita žralokov je zvyčajne spojená s dvoma dôvodmi: z obranných dôvodov alebo ak si predátor chráni zdroj potravy.

V blízkosti môže byť nejaká potrava, ktorú sa snaží chrániť, a preto môže voči človeku vystupovať agresívne.

Ak sa žralok začne správať agresívne, pomaly ustupujte a nestrácajte očný kontakt.

V prípade, že sa veci vymknú spod kontroly a žralok začne naberať na apetíte, je čas konať.

Najčastejšia a najefektívnejšia rada je úder na jeho slabinu, ktorou je nos.

Ak máte po ruke fotoaparát, plutvu, šnorchel, neváhajte a buchnite ho po nose s čímkoľvek.

V prípade, že nedisponujete ničím, buchnite ho po nose rukou, alebo ho doň kopnite, v najhoršom môžete vyskúšať aj kopačku na hrudník.

4 dôležité rady ak sa chcete tomuto stretnutiu vyhnúť

#1, Neplávajte za súmraku alebo za úsvitu.

Práve vtedy sú žraloky najčastejšie na love.

 

#2, Plávajte v skupine, ideálne v oblasti, ktorú sledujú plavčíci.

Žraloky s väčšou pravdepodobnosťou zaútočia na izolovaných jedincov, najmä ak sa zdržiavajú ďalej od brehu.

Navyše, ak sú v okolí ďalší ľudia, bude tu niekto, kto vám pomôže, ak by prišlo k útoku.

 

#3, Nenoste vo vode šperky ani žiadne lesklé kovy.

Ligotanie, ktoré šperky vytvárajú vo vode, je podobné ako pri rybích šupinách a mohlo by signalizovať žralokom, že korisť je blízko.

To isté platí aj pre nosenie kontrastných farieb na plavkách alebo neopréne, pretože vďaka nim vyniknete.

 

#4, Ak máte otvorenú ranu, nevstupujte do vody.

Žraloky sú viac ako pozitívne naladené na krv vo vode a môžu ju cítiť až na neuveriteľne veľké vzdialenosti.

To isté platí aj o iných telesných tekutinách, takže ak je to možné, vyhnite sa „cikaniu“ do mora.

Ľudia sa od nepamäti usilovali o to, aby si zjednodušili prácu. Najprv vynašli jednoduché nástroje a využili silu zvierat, neskôr vytvorili jednoduché až komplikované stroje. Týmto spôsobom sme sa dopracovali k robotom, ktoré sú súčasťou rôznych odvetví.

Industriálne roboty sú skvelé na prácu v továrňach, kde sa vyžaduje obrovská precíznosť, na iné využitia stále neboli pripravené. To sa zmenilo až príchodom umelej inteligencie, vďaka čomu sa technológia priblížila o kúsok bližšie k ľudom.

Stroje, ktoré sa podobajú na ľudí a dokážu s nami komunikovať, by mohli byť kľúčové pre úlohy vyžadujúce ľudský kontakt. V súčasnosti im však stále chýba jeden prvok, bez ktorého mnohí odmietnu pomoc od takéhoto stroja – vyjadrovanie emócií skrz mimiku tváre.

Vedecký tím z Tokijskej univerzity v Japonsku nedávno zverejnil svoju štúdiu, v ktorej opísali, ako vytvorili robotickú tvár s „ľudskou kožou“. Tá vyzerá na prvý pohľad desivo, výsledky ich prácu môžu pomôcť v rôznych odvetviach, nielen v robotike.

Dôležitá je sterilita

„V tejto štúdii sa nám podarilo do určitej miery replikovať ľudský vzhľad vytvorením tváre s rovnakým povrchovým materiálom a štruktúrou ako u ľudí,“ uviedol profesor Tokijskej univerzity a vedúci tímu výskumníkov Shoji Takeuchi v tlačovej správe.

Pri svojom výskume sa inšpirovali prirodzenou štruktúrou väzov ľudskej kože. Pomocou kolagénového gélu vytvorili takzvané „kotvy“, pričom tento gél nanášali do malých otvorov v tvare písmena V na povrchu robota, vďaka čomu dokázali kožu odolnejšie upevniť.

„Prirodzená pružnosť kože a silný spôsob priľnavosti znamenajú, že koža sa môže pohybovať spolu s mechanickými komponentmi robota bez toho, aby sa odtrhla alebo odlúpila,“ vysvetlil vedúci tímu Takeuchi a dodal, že tento proces je veľmi náročný.

Neskôr opísal svoju skúsenosť: „Manipulácia s mäkkými, vlhkými biologickými tkanivami počas procesu vývoja je oveľa ťažšia, ako by si ľudia mimo tejto oblasti mohli myslieť. Ak sa napríklad nedodrží sterilita, môžu sa do tkaniva dostať baktérie a tkanivo odumrie.“

Priestor na zlepšenie

Vedecký tím za touto štúdiou sa domnieva, že výsledky z nej by mohli robotom priniesť rad nových schopností – zvýšená mobilita, zabudované snímacie schopnosti, čoraz realistickejší vzhľad. Potenciál vidia aj v oblastiach lekárskeho výskumu.

Zaujímavá je myšlienka orgánu na čipe, ktorá však nie je nová. Doteraz našla využitie napríklad pri vývoji a testovaní nových liečiv. Tvár na čipe by mohla pomôcť pri výskume starnutia pokožky, kozmetiky, chirurgických zákrokov, plastickej chirurgie.

Moderné zdravotníctvo sa nezaobíde bez moderných technológií. Zdroj: unsplash.com/@nci

Avšak tomu bude predchádzať ďalší výskum. Takeuchi už teraz vidí, čomu by sa mohli venovať v ďalšej fáze výskumu: „Samoregenerácia je veľká vec – niektoré materiály na chemickej báze sa dokážu samoregenerovať, ale potrebujú spúšťače, ako je teplo, tlak alebo iné signály.“

Nové výzvy identifikovali aj v potrebe vloženia povrchových vrások a hrubšej pokožky, aby dosiahli prirodzenejší vzhľad tváre. Zamerať sa chcú aj vytvorenie výrazov, ktoré by boli podobné ľudským. Dosiahnuť to chcú zabudovaním aktuátorov alebo svalov do robota.

Nie sú jediní na trhu

Nejde však o ich prvý výskum v tejto oblasti. Portál New Scientist informuje o štúdii z roku 2022, v ktorej sa pokúsili vytvoriť prirodzene vyzerajúci robotický prst. Aj v tomto prípade na to použili zmes kolagénu a buniek ľudskej kože, čím vytvorili vrstvy.

Ich pokus bol úspešný, keďže palec sa dokázal ohýbať, pričom sa na ňom vytvárali vrásky ako na normálnom ľudskom palci. „Je to oveľa realistickejšie ako silikón,“ zhodnotil vtedy Takeuchi. Lenže onedlho ich prst vyschol, pretože nemal cievy, ktoré by dodávali vlhkosť.

Avšak nie sú jediní, ktorí sa pokúšajú vytvoriť robotov, ktorý sa podobajú ľudom. Robot Ameca je často považovaný za „najpokročilejšieho humanoidného robota na svete“, keďže využíva umelú inteligenciu, aby sa rozprávala s ľuďmi a primerane reagovala, uvádza CNN.

Prirodzene však pôsobí najmä kvôli jej očiam. „Oči sú oknom do duše. Podľa očného kontaktu čítame emócie druhých,“ zhodnotil Will Jackson, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Engineered Arts. Hovorí, že jej oči poskytujú „najväčšiu vyjadrovaciu schopnosť“.

Okrem toho však dokáže realisticky napodobňovať ľudské výrazy tváre, ako aj čiastočne replikovať aj gestiku človeka. Robot je modulárny, čo spoločnosti umožňuje ho vylepšovať tým, že vymenia niektoré jeho časti, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Tím holandských vedcov z Inštitútu Maxa Plancka sa zaoberal otázkou, čo u ľudí ovplyvňuje lateralitu (dominanciu alebo preferenciu jednej strany). Skúmali genetické mutácie z genómov viac ako 350-tisíc ľudí a chceli nájsť stopy dokazujúce, že určité aspekty DNA ovplyvňujú, ktorú ruku uprednostňujeme pri základných úkonoch, píše portál smithsonianmag.com odvolávajúci sa na odborný magazín nature.com.

Zistili, že to, ktorá ruka je dominantná, ovplyvňujú tubulíny – proteíny, ktoré vytvárajú vnútornú kostru buniek. Podľa Wikipédie je tubulín „dimérny proteín, skladajúci sa z dvoch podjednotiek – alfa-tubulínu a beta-tubulínu. Je predovšetkým základnou zložkou mikrotubulov a tieto tvoria dôležitú súčasť cytoskeletu eukaryotických buniek.“

V rôznych kútoch sveta sa percentá ľavákov líšia

Autori štúdie vysvetľujú, že v embryonálnom štádiu vývoja človeka sa ľavá a pravá strana mozgu zapájajú odlišne. Tieto rozdiely následne vedú k tomu, že ľudia majú v priebehu svojho vývoja špecifické preferencie – napríklad ku ktorej strane sa nakláňajú, keď sa objímajú, na ktorej strane úst majú tendenciu žuť a ktorou rukou držia ceruzku alebo pero.

Ľavá ruka je dominantná iba u 10 percent svetovej populácie, avšak skutočný počet ľavorukých sa môže v rôznych regiónoch sveta pohybuje 2 do 14 percent. Vedci predpokladajú, že rozdiely odrážajú vynucovanie používania pravej ruky v niektorých kultúrach, aj u nás bolo v minulosti bežné „preučovanie ľavákov.“

Predchádzajúca štúdia, ktorú vykonali pred štyrmi rokmi, spojila ľavorukosť so 48 génovými mutáciami. Väčšina z nich sa nachádzala v oblastiach DNA, ktoré neobsahujú gény pre tvorbu proteínov, ale môžu mať regulačné funkcie a podieľať sa na riadení génovej expresie. Podľa vedcov išlo o úseky, ktoré môžu riadiť gény súvisiace s tubulínmi.

Tubulíny sú dlhé trubicovité vlákna, ktoré riadia tvar a pohyby buniek. V novej štúdii genetík a tiež neurológ Clyde Francks uvádza, že mikrotubuly zrejme ovplyvňujú, ktorá ruka je dominantná, pretože tvoria riasinky – vláskom podobné objekty v bunkovej membráne, ktoré počas vývoja človeka usmerňujú tok tekutín.

Výsledky štúdie

Francks so svojim tímom dôkladne skúmal genetické údaje 313 271 pravákov a 38 043 ľavákov z britskej Biobanky. Aby sa predišlo skresleniu genetickej asociácie, definovali štyri samostatné, geneticky homogénne skupiny jedincov, a to s ázijskými predkami, černošskými predkami, čínskymi predkami a bielymi predkami. Ako sa následne ukázalo, miera ľavorukosti sa medzi týmito skupinami líšila.

Analýza objavila konkrétne mutácie v beta-tubulínovom géne TUBB4B, ktoré boli u ľavákov 2,7-krát častejšie ako u pravákov. Táto skutočnosť môže poukazovať na úlohu mikrotubulov a proteínov s nimi spojených v rozvoji laterality mozgu. Hoci sa táto štúdia týkala relatívne malého počtu ľudí, vzácne genetické varianty môžu napovedať o vývojových mechanizmoch mozgovej asymetrie u človeka.

Tieto genetické mutácie boli spojené s rozdielmi v štruktúre mozgu, najmä v bielej hmote, ktorá obsahuje cytoskelet mozgu spájajúcej oblasti súvisiace s jazykom. Štúdia okrem iného naznačuje, že ľavorukí jedinci môžu mať výhodu pri vykonávaní verbálnych úloh.

Ľaváci tiež často zastávajú vysoké posty či politické funkcie. Zdroj: unsplash.com

Majú ľaváci bližšie k umeniu?

Aj keď medzi umelcami je skutočne veľa ľavákov, priamy súvis s používaním ľavej ruky a umeleckými sklonmi žiadna štúdia zatiaľ nepotvrdila. Všeobecne sa však hovorí, že títo ľudia sú kretívnejší a preto sú prirodzene úspešnejší v oblasti umenia či hudby, ale často tiež zastávajú vysoké posty či politické funkcie.

K slávnym a úspešným ľavákom patria napríklad: Vincent van Gogh, Michelangelo Buonarroti, Isaac Newton, Albert Einstein, Marie Curie, Paul McCartney, Ringo Star, Kurt Cobaina, David Bowieh, ale napríklad aj Bill Gates, Mark Zuckerberg či bývalí prezidenti USA Bill Clinton a Barack Obama.

Bizarné, nebezpečné, úsmevné, aj takto by sa dali nazvať niektoré športy z tohto zoznamu.

Počuli ste už o nich alebo ste mali tú možnosť ich vyskúšať?

 

Buzkashi

Aj keď sa táto hra hrá v rôznych oblastiach Strednej Ázie, je národným športom Afganistanu.

Názov doslova znamená „biť kozu“ v turečtine a zahŕňa hráčov na koni, ktorí sa snažia potiahnuť koziu mŕtvolu k cieľu.

V minulosti mohli hry trvať niekoľko dní, ale dnešné zápasy majú časové limity.

Jazdci zvyčajne nosia ťažké oblečenie a fungujú na systéme cti, kde sa očakáva, že nebudú úmyselne zhadzovať ostatných hráčov alebo biť svojich súperov.

Zápasy sa zvyčajne konajú v piatok a priťahujú tisíce fanúšikov, pričom najobľúbenejší jazdci sú sponzorovaní bohatými Afgancami.

Buzkashi je jedným z najkontroverznejších športov na celom svete. Zdroj: azerhorse.org

Metlobal

Toto je splnený sen pre všetkých fanúšikov Harryho Pottera.

Idea metlobalu, fiktívnej hry pre čarodejníkov, bola taká chytľavá, že fanúšikovia z nej spravili realitu!

Tím siedmich hráčov hrá s metlou medzi nohami a kombinuje najmä prvky rugby a vybíjanej.

 

Nosenie manželiek

Vo Fínsku vymysleli šport „nosenie manželiek,“ známy aj ako „behanie s manželkami.“

Tento šport je každoročná súťaž, kde manželia bežia po prekážkovej dráhe s manželkami na chrbte.

Víťaz údajne dostane manželkinu váhu v pive.

Najznámejšia súťaž sa koná v Sonkjärvi vo Fínsku, kde bol tento šport vynájdený.

Existujú rôzne štýly nosenia, vrátane nosenia na chrbte, hasičského nosenia a estónskeho štýlu, kde žena visí dolu hlavou s nohami okolo mužových ramien.

Šport sa rozšíril aj do iných častí sveta, vrátane USA a Austrálie. 

 

Desivá, vražedná, ale aj krásna a umelecká. To je brazílska Capoeira. Zdroj: thecollector.com

Capoeira

Capoeira, známa aj ako tanec vojny, je brazílsky štýl boja, ktorý kombinuje tanec, hudbu a akrobaciu.

Takmer vždy sa vykonáva na hudbu, ktorá určuje tempo.

Hoci jej história nie je úplne presne známa, podľa väčšiny údajov sa vyvinula v Brazílii medzi africkými otrokmi v 19. storočí.

Dnes je capoeira inšpiráciou pre mnohé bojové scény v populárnych filmoch a televíznych reláciách.

 

Sepak Takraw

Sepak takraw je šport, ktorý má obzvlášť vysokú obľubu v Malajzii a Thajsku.

Prvýkrát sa hral v 15. storočí a stal sa takmer oficiálnym športom týchto dvoch juhovýchodných ázijských krajín.

Názov doslova znamená „kopaná lopta,“ používa malajské slovo pre „kop“ a thajské slovo pre „lopta.“

Je to niečo medzi futbalom a volejbalom: 2 tímy, každý zložený z 3 hráčov, sa stretnú na opačných stranách kurtu rozdeleného sieťou a snažia sa udržať loptu vo vzduchu. Háčik? Nemôžete používať ruky.

Hráči sepak takraw môžu udierať loptu len nohami, kolenami alebo bradou.

 

Zúrivosť vrhačov snehových gulí je často bezmedzná. Zdroj: mlb.com

Yukigassen

Tu je šport, s ktorým by sa mohli stotožniť mnohé deti: je to v podstate obrovská guľovačka.

Pochádza z Hokkaida v Japonsku a názov doslova znamená „snehová bitka.“

Yukigassen sa hrá medzi dvoma tímami, každý so 7 hráčmi.

Keď je hráč zasiahnutý snehovou guľou, je vyradený z hry.

Bezpečnostné opatrenia sú kľúčové: hráči nosia špeciálne prilby s ochrannými štítmi.

Pred zápasom sa vyrobí až 90 snehových gulí vopred.

Keď tímy vstúpia na kurt, zábava začína! Súťaže sa dnes konajú vo Fínsku, Nórsku, Švédsku, Austrálii, Kanade, Rusku a na Aljaške.

 

Závody tiav

Austrália nie je jediným fanúšikom závodov tiav, ale ponúka dve z najväčších udalostí: Camel Cup, ktorý sa koná každý rok v Alice Springs, a Boulia Desert Sands v Queenslande, ktorý má výhru 25 000 dolárov.

Ťavy môžu bežať až 65 km/h v šprinte a 40 km/h približne hodinu.

Závody tiav, podobne ako závody koní, sú populárnym diváckym športom a stávkovanie je neodmysliteľnou súčasťou.

Súťažiaci často prichádzajú z oblastí Blízkeho východu, ako je Bahrajn, Jordánsko, Katar a Saudská Arábia.

Súťaže krásy tiav sa často konajú v spojení so závodmi tiav, a na niektorých miestach je trh, kde predávajú alebo ponúkajú výrobky z tiav.

Aj v 21. storočí existujú miesta na Zemi, kde málokto vkročí.

Osamelé vrcholky hôr, púštne vnútrozemia, arktické ľadové kryhy alebo rozľahlé zamrznuté ľadové plochy Antarktídy sú miesta, ktoré sa nám medzi prvými vybavia ako odľahlé.

Ale čo vzdialené ostrovy plné dobrodružstiev, existujú nejaké aj v súčasnej dobe?

Niektoré z najodľahlejších bodov na planéte sú ostrovy tak ďaleko od ostatných pevnín (alebo ďaleko od leteckých trás a lodných ciest), že sú často zabudnuté zvyškom sveta.

Tu je zoznam niekoľkých takých ostrovov, ktoré naďalej inšpirujú predstavivosť dobrodruhov a prieskumníkov.

 

Tento pohľad nie je žiadnou raritou na Kerguelenoch. Zdroj: acadie.cheminsdelafrancophonie.org

Kergueleny

Kergueleny, alebo občas nazývané aj Kerguelenské ostrovy sú skupinou veterných ostrovov v Indickom oceáne plných ľadovcov, hôr, skalnatých výčnelkov a rozľahlých trávnatých plání.

S priemernou dennou teplotou od 2,1 do 8,2 °C nie sú vyhľadávanou voľbou pre ľudské osídlenie, no ostrovy sú útočiskom pre tulene, albatrosy, čajky a štyri druhy tučniakov.

Dnes sú ostrovy významným miestom vedeckého výskumu.

Francúzske výskumné stanice vykonávajú štúdie v oblasti geológie, klimatológie a biológie.

Ostrovy sú tiež dôležité pre sledovanie environmentálnych zmien a dopadov klimatických zmien na ekosystémy.

 

Spitsbergen. Zdroj: quarkexpeditions.com

Spitsbergen

S rozlohou 39 044 štvorcových km je Spitsbergen (na Slovensku často nazývaný aj Špicbergy), najväčším ostrovom súostrovia Svalbard a zároveň najväčším ostrovom Nórska.

Vzhľadom na jeho polohu približne 830 km východne od pobrežia Grónska a približne 950 km severne od pobrežia Európy, nie je prekvapením, že ostrov je pokrytý snehom a ľadom a žije tu značná populácia ľadových medveďov.

 

Bounty Bay na Pitcairnových ostrovoch. Zdroj: immigration.pn

Pitcairnove ostrovy

Sú jedným z najizolovanejších miest na svete a sú tvorené 4 vulkanickými ostrovovmi Pitcairn, Henderson, Ducie a Oeno.

Z nich je obývaný iba Pitcairn, ktorý má fascinujúcu históriu a jedinečnú kultúru.

Nachádzajú sa v Tichom oceáne a patria medzi Zámorské územia Spojeného kráľovstva.

Pitcairn je známy najmä ako útočisko vzbúrencov britskej lode HMS Bounty, ktorí sa tu usadili v roku 1790.

Ostrov má rozlohu iba 4,6 km², no ponúka rozmanitú krajinu plnú skalnatých útesov, úrodných údolí a krásnych pláží.

Je centrom jednej z najväčších morských rezervácií na svete, pokrývajúcej obrovskú oblasť 830 000 km² oceánu, čo poskytuje ochranu rozmanitému morskému životu.

 

Tristan da Cunha. Zdroj: telegraph.co.uk

Tristan da Cunha

Podľa Guinnessovej knihy rekordov je Tristan da Cunha najizolovanejším obývaným ostrovom sveta.

Je to najväčší ostrov z rovnomennej skupiny ostrovov, ktoré sa nachádzajú uprostred južného Atlantického oceánu.

Od ostrova Sv. Heleny je vzdialený 2 000 km a od Juhoafrickej republiky 2 800 km.

Trvalo má približne 270 obyvateľov, rádiovú stanicu, múzeum, bazén, supermarket a obchod so všetkým ostatným tovarom.

Ostrov objavil v roku 1506 portugalský moreplavec Tristão da Cunha, po ktorom je aj pomenovaný.

Prvé trvalé osídlenie vzniklo až v roku 1816, keď Briti povolali malú vojenskú posádku, aby zabránili Francúzom využiť ostrov ako základňu na oslobodenie Napoleona, ktorý bol v tom čase vo vyhnanstve na Sv. Helene.

Po odchode posádky tu zostalo niekoľko odvážlivcov, ktorí sa stali prvými stálymi obyvateľmi.

Dominantou ostrova je centrálny sopečný kužeľ Queen Mary’s Peak, ktorý dosahuje výšku 2 062 metrov.

Ostrov je obklopený strmými útesmi a prístup na neho je možný iba po mori, čo výrazne obmedzuje kontakt s vonkajším svetom.

 

Záhadné sochy na Veľkonočnom ostrove. Zdroj: nationalgeographic.com

Veľkonočný ostrov

Veľkonočný ostrov je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete.

Jeho najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov Pitcairn vzdialený 2 075 km.

Nachádza sa 3 767 km od Santiaga v Čile, ktoré ho spravuje.

Najznámejším a najikonickejším rysom ostrova sú obrovské kamenné sochy známe ako moai.

Tieto sochy, ktorých je na ostrove viac ako 900, boli vytvorené starými obyvateľmi ostrova medzi rokmi 1400 a 1650.

Moai, často vysoké až 10 metrov a vážiace niekoľko desiatok ton, predstavujú predkov ostrovného ľudu a sú symbolom ich duchovného a politického vyjadrenia.

Ich presný účel a spôsob, ako boli presunuté po ostrove, zostáva dodnes predmetom výskumu a fascinácie.

Ostrov bol osídlený Polynézanmi okolo roku 1200 nášho letopočtu.

Izolácia Veľkonočného ostrova viedla k rozvoju jedinečnej kultúry a spoločnosti, ktorá prežila až do 18. storočia, keď ostrov objavili Európania.

Ostrov bol pomenovaný po dni jeho objavenia – Veľkonočnej nedele roku 1722, keď holandský admirál Jacob Roggeveen pristál na jeho brehoch.

Môže mať rastúca skupina vegánov reálny vplyv na veľkochovy? A dokážu priaznivci životného štýlu zero-waste podnietiť zmenu v spôsobe, akým ako civilizácia nakladáme s odpadom a obalovým materiálom? Tieto dve a mnohé ďalšie súvisiace otázky sa stávajú čoraz závažnejšími v tieni hroziacej ekologickej katastrofy v celosvetovom meradle, rovnako dôležité je ale klásť si otázku o tom, kto za súčasný stav môže a do akej miery ho dokáže ovplyvniť zmena spotrebiteľského správania.

V tomto článku sa venujem aj nasledovným otázkam:

• Aký vplyv na výrobu majú eko-aktivisti?
• Skutočne je zákazník pánom výroby?
• Kto má moc prinútiť výrobcov vyrábať ekologicky a bezpečne?
• Prečo sú európske pravidlá v tieni ekologickej krízy oprávnené?

Ekologické hnutie

Takzvané biomatky, zero-waste jednotlivci a komunity, vegáni, priaznivci separovania odpadu či ľudia, ktorí vo svojom voľnom čase iniciatívne zbierajú odpad z ulíc a prírody. Tieto a početné iné skupiny ľudí majú osobný záujem na tom, aby ich osobný dopad na životné prostredie nebol negatívny, ale pozitívny, prípadne aspoň neutrálny. Je to cnosť, ktorá sa stáva čoraz potrebnejšou najmä v časoch, keď je vplyv ľudstva ako takého na životné prostredie mimoriadne nepriaznivý, a to azda v každom možno ohľade. Zdá sa, že ani cielená výsadba stromov nemusí byť nutne správnym riešením, pretože sa v konečnom dôsledku stále jedná o zásah človeka do prírody.

Tejto téme sme sa venovali v samostatnom článku na UnitedLife.sk. Vyzerá to tak, že najviac človek pre prírodu spraví vtedy, keď ju jednoducho nechá na pokoji. Hoci takí poľovníci by nepochybne vedeli podať silné argumenty, ako by premnoženie určitého druhu zvieraťa spôsobilo veľké problémy – nám, ľuďom.

Snahu jednotlivcov a komunít o dosahovanie neutrálneho dopadu na životné prostredie nemožno zosmiešňovať či dokonca považovať za nesprávnu. Prístup „ekologicky aktívnych“ ľudí len naráža na nepochopenie a na prirodzenú obavu o stratu životnej úrovne, ktorú si ľudstvo budovalo cielene a jej zvyšovanie je prirodzeným cieľom každého z nás. 

Tou pravou otázkou ale nie je to, či je apel na zmenšovanie dopadu ľudí na životné prostredie správy, pravá otázka spočíva v tom, kto má v rukách skutočnú zodpovednosť. Majú vôbec jednotlivci, hoci sú ich desiatky či stovky miliónov, vplyv na to, čo a ako sa bude vyrábať.

Neobmedzený dopyt, neobmedzená ponuka. Ilustračná fotografia. Autor: Bernard Hermant

Pánom výroby je dopyt, …

 „Copak si myslíte, že pánem výroby je ředitel? I toto, pánem výroby je poptávka,“ hovorí postava Busman v pôvodnej divadelnej hre R.U.R., ktorú napísal Karel Čapek. 

Jedná sa o silnú myšlienku, ktorá však prenáša zodpovednosť za výrobu na samotných zákazníkov. Predpokladá, že čím je väčší dopyt po určitom tovare, vždy sa nájdu výrobcovia, ktorí tento dopyt budú chcieť uspokojiť, a to prostriedkami, ktoré nemusia byť v súlade s pravidlami celospoločenskej zodpovednosti. Tento uzáver je ale iba časťou celej pravdy. Je to idea, ktorá odpovedá na otázky o kvantite a kvalite samotného produktu, nie o spôsobe jeho výroby. Ľudia nechcú produkt, lebo je škodlivý alebo preto, že pri jeho výroby sa skloňovali pojmy ako moderné otroctvo, vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry či znehodnocovanie pitnej vody.

Keď vegáni žiadajú stravu bez živočíšneho pôvodu, robia to aj z ideových dôvodov. Keby sme sa ale stali skutočne všetci vegánmi, mnohé druhy zvierat by vyhynuli (kravy, ošípané, sliepky), pretože by už nemali zmysel – sú chované iba pre ľudskú potrebu. Zrejme by sa muselo vyrúbať veľké množstvo ďalších lesov, aby bol priestor na pestovanie rastlinnej potravy pre celé ľudstvo. Teda ich zámer o ekologicky čistý produkt teda nutne neznamená, že pomôžu prírode. 

Zákazník môže svojím záujmom podnietiť bezpečnú výrobu nejakého produktu, ale  v skutočnosti tým len vytvorí nový produkt – ten pôvodný, nie celkom bezpečný z hľadiska výroby, sa bude vyrábať aj naďalej pre ostatných zákazníkov. 

Naozaj môže spotrebiteľ za to, čo sa predáva v obchodoch? On si napokon kupuje iba to, čo je k dispozícii. Ilustračná fotografia. Autor: Phuong Tran

… ale zákazníci kupujú to, čo je v predaji

“Some people say, ‘Give customers what they want.’ But that’s not my approach. Our job is to figure out what they’re going to want before they do. I think Henry Ford once said, ‘If I’d asked customers what they wanted, they would have told me, “A faster horse!”‘ People don’t know what they want until you show it to them. That’s why I never rely on market research. Our task is to read things that are not yet on the page.” – Steve Jobs (zdroj).

Steve Jobs v jednom zo svojich mnohých rozhovorov prezradil viac o spôsobe svojho pohľadu na trh.

Namiesto prieskumov trhu evidentne viac dôveroval intuícii a odbornosti špecialistov, ktorí vedia lepšie, ako sa má trh s produktmi vyvíjať. Jobs tvrdil, že zákazníci v skutočnosti nevedia, čo chcú. Jeho úlohou, v tomto prípade výrobcu a vývojára, je vytvoriť pre nich to, čo budú chcieť. Ako príklad uviedol priekopníka autopriemyslu Henryho Forda  ktorý by podľa neho neuspel, keby sa ľudí pýtal, čo chcú. Väčšina z nich si totiž na prelome 19. a 20. storočia také auto ani nevedela predstaviť.

Táto idea je v našom kontexte nesmierne cenná, pretože poukazuje na realitu výroby a jej dopadu na životné prostredie. A na to, kto má v rukách skutočnú zodpovednosť. Ak je úlohou firiem, aby vyvíjali a vyvíjali produkty, je ich zodpovednosťou aj to, aby to robili bezpečne. Ich cieľom je lacný, kvalitný a bezpečný produkt, ako to mienil ďalší velikán, Tomáš Baťa:

„Blahobyt všeho obyvatelstva v zemi lze vybudovali jen tehdy, když výroba slouží obchodu a obchod výrobě. Takto získávají lidé, zaměstnaní ve výrobě, dostatek práce a dobrý výdělek a lidé, pracující v obchodě, docílí velkých obratů a velkých zisků ovšem proto, že výroba i obchod dopomohly zákazníkům k lacinému zboží. V hledání cest, jak pomoci svému zákazníku k dobrému a levnému zboží, je celý smysl a lidské poslání obchodu a obchodníka,“ uvádza Tomáš Baťa vo svojom prejave vydanom v knihe Úvahy a projevy. 

Baťa v prvej polovici 20. storočia ešte nemohol tušiť, ako negatívne veľkovýroba ovplyvní svet, no vieme naisto odhadnúť, že by skvalitňovanie výroby aj v prospech životného prostredia považoval za dôležité – vyplýva to z jeho celoživotného diela a osobného zámeru o zvyšovanie kvality prostredia, v ktorom žijeme. 

Platí, že hoci ľudia zdanlivo chcú produkty, ktoré už sú na trhu, nemožno na nich zvaľovať zodpovednosť za to, že si ho kúpili a tým fakticky podporili spôsob jeho výroby. Starať sa o bezpečnú výrobu má výrobca a na začiatku celého procesu je vývoj produktu, spoločne s koncepciou jeho bezpečnej výroby. Tlak na výrobcov majú a vedia vyvinúť vyššie autority – zákonodarcovia v Európe, Severnej a Južnej Amerike, Číne, Rusku a Afrike. V súčasnosti je evidentne najaktívnejšou autoritou v tomto kontexte Európska únia, respektíve Európska komisia. Jej snahy cítime na finančnej podpore ekologicky bezpečných spôsobov výroby nových i transformujúcich sa spoločností, na prijímaní prísnych emisných noriem pre automobilový priemysel, v podpore separovania odpadu a tak ďalej. Hračky a produkty, ktoré sa dovážajú do Európy z iných kontinentov, musia spĺňať kritéria aj na materiálové vyhotovenie a do predaja môžu ísť až po tom, čo boli homologizované. 

Odlišne sa k uvádzaniu produktov na trh stavajú Spojené štáty americké – zatiaľ čo v Európe platí prevencia, v USA preferujú otvorenosť všetkému a následné zakázanie nevhodného. Samozrejme, regulácie sú platné aj v USA, no nesúlad medzi politikou EÚ a USA bol predmetom takzvanej Transatlantickej dohody, o ktorej pre UnitedLife písal dnes už zosnulý profesor Baláž. 

Exteriérový sklad plný tovaru určeného na export. Jeho cena sa ešte zvýši kvôli clám a daniam. Ilustračná fotografia. Autor: Sean Foster

Clá a dane

Na globálnej úrovni do celej veci vstupujú  obmedzenia pohybu tovaru naprieč trhmi. Ak tovar nie je možné zakázať dovážať, existuje iná cesta, špeciálne populárna v USA ako spôsob ochrany domácej ekonomiky: clá a dane. Príliš vysokým ťažením dovážaných produktov a surovín, napríklad ocele či automobilov, možno dosiahnuť, že trh nebude mať o už drahé produkty a suroviny záujem a bude nachádzať uspokojenie dopytu práve doma. 

Týmto prístupom sa však deformuje trh a nepriaznivo ovplyvňuje spotrebiteľské správanie – ak by aj zákazník preferoval produkt vyrobený s ohľadom na životné prostredie, nebude mať možnosť si ho vybrať, pretože ho nevyrobila spoločnosť, ktorú štát preferuje. V takomto prípade sa opäť dostávame k tomu, že zodpovednosť za ekologickú bezpečnosť výroby majú v rukách vyššie autority a vlády.

„Všichni rozumní lidí v Americe si přejí spolupráce hospodářské, neboť vědí, že prospívá oběma stranám. V praksi provádí se ale tato kooperace jednostranně. Američtí výrobci dovedli si zjednati v Evropě dokonce monopol na dodávání mnohých artiklů, jako jsou šicí stroje, počítací stroje, auta a j. Bohužel stejně energicky postupují američtí výrobci v zamezování protislužby. Sotva se některému evropskému výrobci podaří vyrovnati krok s konkurentem americkým, již tento doběhne do Washingtonu a prosadí zavedení, nebo zvýšení cla a když nedá evropský výrobce ani potom pokoj, zvýší clo ještě více. Mluvím z vlastní zkušenosti,“ píše Tomáš Baťa o clách a daniach. 

Má zmysel tlačiť na autority

Z vyššie napísaného vyplýva, že zmena spotrebiteľského správania môže mať vplyv na trh a ponuku produktov, ale zodpovednosť za ekologicky a zdravotne bezpečnú výrobu majú napokon samotní výrobcovia a zákonodarcovia, ktorí výrobcom stanovujú mantinely. Majú vedieť výrobcom poskytnúť jednoznačné pravidlá pre výrobu, stanoviť limity, kontrolovať ich dodržiavanie a sankcionovať firmy, ktoré zákony nedodržiavajú. 

Môže teda jednotlivec-spotrebiteľ zmeniť svet výroby a priaznivo ovplyvniť jej dopad na životné prostredie? Asi áno, ak sa sústredí na na správne zameranie svojho apelu práve na spomenuté vyššie autority, zákonodarcov. 

---

Pre zaujímavosť – ak vás zaujíma príroda vo svojej pôvodnej čistej podobe a rozmanitosť a vyhliadky života na Zemi, neprehliadnite najrozsiahlejší dokument od legendárneho Davida Attenborougha s názvom A LIFE ON OUR PLANET. 

 

Kolonizovanie iných planét či vesmírnych telies zostáva naďalej horúcou témou. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), rovnako aj súkromné spoločnosti SpaceX či Blue Origin už prejavili záujem o vybudovanie trvalej kolónie na prirodzenej družici Zeme.

Tu však ich ambície nekončia, keďže sa rozpráva aj o kolonizácií Marsu. V oboch prípadoch pôjde o náročne misie. Prostredia oboch telies sú totiž nehostinné, keďže sa tam bežne nevyskytuje pitná voda, dýchateľný vzduch či akýkoľvek zdroj potravy.

Takáto kolonizácia sa musí stať úplne samostatná, pretože z dlhodobého hľadiska sa nemôže spoliehať na pravidelné zásielky zo Zeme. Ich cena by bola totiž astronomická. Ďalší problém by predstavovala dlhá dobá donášky vzhľadom na diaľku medzi telesami.

Ide o naozaj komplexné problémy, ktoré si vyžadujú premyslené riešenia. Vyriešiť sa ich snažia stovky popredných vedcov a inžinierov, ktorí sa však na problémy pozerajú dospelým pohľadom. Európska vesmírna agentúra (ESA) sa teraz snaží vede vdýchnuť trochu hravosti.

Inšpirovali sa stavebnicou Lego

Výskumníci ESA v rámci programu NASA Artemis vymýšľali možné návrhy obydlí, odpaľovacích rámp a iných štruktúr pre astronautov na Mesiaci. Počas svojej práce mali objaviť viac než inšpiráciou, keď sa zahľadeli na obľúbené stavebnice Lego.

Jej plastové dieliky použili ako predlohu, pričom pomocou 3D tlačiarní vytvorili podobné kocky. Chceli tým ukázať, že kolíky v hornej časti zapadajú do rúrok na spodnej časti vytlačeného dieliku, rovnako ako na hračke. Avšak využili nezvyčajný materiál.

Až 15 zo 16 kociek bude možné vidieť v Lego predajniach po celom svete. Zdroj: lego.com

„S mojím tímom milujeme kreatívne stavanie a napadlo nás preskúmať, či sa dá vesmírny prach sformovať do podobnej tehličky ako Lego, aby sme mohli otestovať rôzne stavebné techniky,“ uviedol vo vyhlásení spoločnosti Lego vedecký pracovník ESA Aidan Cowley.

Hovorí, že výsledok je úžasný, no priznáva, že jednotlivé kocky vyzerajú trochu drsnejšie než originálne dielce stavebnice. Za dôležité považuje fakt, že dielce sa dajú medzi sebou spájať, čo im umožňuje hrať sa a testovať ich rôznorodé návrhy.

Použili náhradu za mesačný prach

„Na Mesiaci ešte nikto nepostavil žiadnu stavbu, takže musíme vymyslieť nielen to, ako ich postavíme, ale aj to, z čoho ich postavíme, pretože so sebou nemôžeme vziať žiadne materiály,“ vysvetlil Cowley. Zvolili preto materiál, ktorého je na mesiaci nadmieru veľa.

Ide o regolit, čiže vrstvu sypkých hornín a prachu, ktorá pokrýva mesačný povrch. Tento materiál máme aj na Zemi, no v obmedzenom množstve, uvádza Space.com. Doviezli ho sem astronauti z misie Apollo, tri robotické ruské misie Luna, ako aj čínska sonda Čchang-e 5.

V súčasnosti prebieha čínska lunárna misia, ktorej súčasťou je nasledovník spomínanej sondy – Čchang-e 6. Čína s ňou pristála na odvrátenú stranu mesiaca, odkiaľ by mala získať asi dva kilogramy mesačnej hliny a kameňa, o čom sme vás informovali v predchádzajúcom článku.

Prach z meteoritu zvolili ako náhradu za mesačný prach, pretože mu je podobný. Zdroj: lego.com

Výskumníci z ESA však zvolili náhradu za regolit, a to prach zo 4,5 milióna rokov starého meteoritu. Ten bol pridaný do polylaktidu – biologicky odburáteľného polyméru – a simulantu mesačného regolitu, aby vytvorili surovinu pre ich 3D tlačiarne.

Spomínaný meteorit pôvodne objavili v severozápadnej Afrike pred 24 rokmi. Horninu po analýze klasifikovali ako L3-6. Hornina má byť brekciovitým kameňom, ktorý pozostáva z veľkých kovových zŕn, inklúzií, chondrúl a prvkov.

Zostanú na Zemi

Vzhľadom na to, že ide o prototyp potenciálneho lunárneho stavebného materiálu, vytlačené kocky zostanú na Zemi. Zaujímavejšie však je, že ich nebudú držať skryté v laboratóriu. Lego ich totiž vystaví vo vybraných Lego predajniach v niekoľkých krajinách.

Celkovo 15 dielikov bude vystavených od 24. júna do 20. septembra. Uvidieť ich môžete v amerických mestách Minnesota, Florida, Chichago, California a New York, ako aj v kanadskom Edmontone. Jedna kocka sa dostane aj do Londýna v Spojenom Kráľovstve.

Ďalšie dve budú v nemeckých mestách Mníchov a Kolín nad Rýnom. Nájdete ich aj v dánskej Kodani a Billunde, španielskej Barcelone či francúzskom Paríži. Posledné dva kusy vystavia v hlavnom meste Holandska Amsterdame a austrálskom meste Sydney.

Kreatívny líder spoločnosti Lego Group Daniel Meehan v stanovisku uviedol, že až 87 % detí z generácie Alfa sa zaujíma o objavovanie nových planét, hviezd a galaxií. „Dúfame, že to deti povzbudí, aby si vyskúšali stavbu vlastných vesmírnych prístreškov,“ skonštatoval.