Oceňovaného iránskeho filmára Džafara Panáhího prepustili na kauciu z väzenia v Teheráne. Na slobodu sa dostal 48 hodín po tom, ako ohlásil protestnú hladovku a odmietal prijímať aj vodu. Panáhího zatkli vlani v júli a nariadili mu odpykať si šesťročný trest za údajnú protištátnu činnosť siahajúci až do roku 2010. Bránil sa tým, že Najvyšší súd označil tento trest za neplatný, keďže uplynula desaťročná premlčacia lehota.
Džafar Panáhí je na slobode
Prepustenie 62-ročného umelca potvrdila prostredníctvom fotografie na sociálnych sieťach aj jeho manželka Tahere Saeediová. „Aj keď mám z tohto kroku radosť, je potrebné povedať, že sa mal udiať už pred troma mesiacmi. Vtedy bolo vyhovené našej námietke proti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu,” komentoval situáciu Panáhího právny zástupca Saleh Nikbacht.
Správu uvítala globálna filmová komunita, ktorá sa mesiace snažila o jeho dočasné prepustenie. „Je to obrovská úľava a obrovská radosť. Chceme sa poďakovať všetkým, ktorí sa o to pričinili. Teraz bude bojovať o oficiálne uznania zrušenia odsudzujúceho rozsudku. Je vonku, je voľný a už to je úžasné,” povedala Panáhího francúzska distribútorka Michele Halberstadtová pre agentúru AFP, citoval ju web The Guardian.
Džafar Panáhí. Zdroj: screenshot, YouTube
Panáhí patrí k popredným režisérom súčasnosti a jeho diela sú pravidelne v programe troch najprestížnejších európskych festivalov v Cannes, Berlíne a Benátkach. V roku 2015 získal za snímku Taxi Teherán hlavnú cenu Berlinale – Zlatého medveďa. Na podujatiach sa však nemôže zúčastňovať osobne, v rodnej krajine bol striedavo v domácom väzení a pôvodný verdikt obsahoval aj zákaz nakrúcať filmy a cestovať na dvadsať rokov. Napriek tomu ďalej natáčal bez povolenia vlády a viaceré jeho diela zožali medzinárodné uznanie. Iránska vláda sa dokonca sťažovala, keď dostal Zlatého medveďa.
Obvinenia Panáhího súviseli s jeho prítomnosťou na pohrebe študenta, ktorého zastrelili v roku 2009 počas Zelenej revolúcie. Režisér chcel natočiť film o vtedajšom povstaní. Súčasné protivládne demonštrácie vypukli vlani v septembri po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. Mravnostná polícia ju zadržala za údajné porušenie predpisov o oblečení. Odvtedy už úrady zatkli tisíce demonštrantov. Podľa portálu deadline.com už minimálne štyroch popravili a ďalšia stovka je odsúdená na smrť.
Neľudské zaobchádzanie
Panáhí prišiel do kancelárie prokurátora a väznice Evín v Teheráne s ďalšími členmi iránskej inteligencie, s ktorými protestoval proti zadržaniu filmárov Mohammada Rasoulofa a Mostafu Al-Ahmada. Úrady následne zatkli aj jeho, keď sa rozhodli obnoviť jeho trest odňatia slobody. Počas čakania na nový proces mal byť na slobode, no toto právo mu bolo niekoľko mesiacov odopreté. „Obzriem sa za seba a vidím toľkých študentov, učiteľov, robotníkov, právnikov, aktivistov, ktorí sú stále za mrežami. Ako môžem povedať, že som šťastný?” uviedol Panáhí, jeho reakciu sprostredkovala novinárka Samira Mohjeddinová na sociálnej sieti Twitter.
„Hoci viem, že justičný systém a bezpečnostné zložky nemajú ambíciu dodržiavať zákony, na ktorých tak trvajú, s úcty k mojim právnym zástupcom a priateľom som podnikol všetky kroky, aby som sa dovolal mojich práv. Dnes už nemám inú možnosť, ako protestovať proti tomuto neľudskému zaobchádzaniu tým najcennejším, čo mám – mojím životom,” písal Panáhí z väzenia v čase, keď sa odhodlal držať hladovku a neprijímať ani vodu.
Hladovku už niekoľko týždňov drží aj disident Farhad Mejsami. Podľa BBC žiada zastavenie popráv, uvoľnenie zákonov o pokrývkach hlavy pre ženy a prepustenie politických väzňov. Panáhí sa po svojom prepustení krátko zhováral s reportérmi a spomenul aj Mejsamiho. Jeho zdravotný a stav výzor prirovnal k ľuďom, ktorí prežili nacistický koncentračný tábor Auschwitz.
Súmrak nad Teheránom. Zdroj: unsplash.com
Kto je Džafar Panáhí?
Džafar Panáhí sa narodil 11. júla 1960 v meste Mianeh. Je významným predstaviteľom Iránskej novej vlny. Po rokoch nakrúcania krátkych filmov a práce asistenta réžie s uznávaným krajanom Abbasom Kiarostamim sa vydal na samostatnú režisérsku dráhu. Rýchlo sa stal jednou z najdôležitejších tvárí miestnej kinematografie a k nevôli vlády začala jeho tvorba vzbudzovať záujem na významných medzinárodných fórach. V zbierke má viacero ocenení: Za Zrkadlo (1997) získal Zlatého leoparda vo švajčiarskom Locarne, za Kruh (2000) dostal Zlatého leva v Benátkach, pred Zlatým medveďom ho v Berlíne ocenili Strieborným medveďom za Ofsajd (2006). V roku 2018 si v Cannes vyslúžil trofej za najlepší scenár za snímku Tri tváre.
Zdroje: vulture.com, deadline.com, thewire.in, theguardian.com
Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com