Podľa podkladov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť smeruje Slovensko v rokoch 2024 až 2027 opäť bližšie ku koncu rebríčka deficitov EÚ. Rozhodujúce však nie je iba samotné číslo, ale aj porovnanie s ostatnými krajinami.
Čo rebríček vlastne meria
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zoradila 27 krajín Európskej únie podľa výšky deficitu. Prvé miesto patrí krajine s najnižším deficitom alebo najvyšším prebytkom, posledné 27. miesto krajine s najvyšším deficitom. Ide teda o relatívne porovnanie, nie o samostatné hodnotenie slovenskej rozpočtovej politiky.
Deficit približne 3 % HDP preto nemusí znamenať rovnakú pozíciu v každom roku. V nekrízových obdobiach môžu mať krajiny nižšie deficity alebo prebytky, zatiaľ čo počas krízy sa verejné schodky zvyšujú vo viacerých štátoch naraz.
Od 15. miesta späť bližšie ku koncu
V rokoch 2020 až 2023 malo Slovensko v priemere 15. najnižší deficit v EÚ. V rokoch 2016 až 2019 obsadilo v priemere 22. miesto a v rokoch 2012 až 2015 priemerne 18. miesto.
Podľa údajov a odhadov uvedených v zdroji skončilo Slovensko v roku 2024 na 24. mieste, v roku 2025 na 22. mieste. Pre rok 2026 zdroj uvádza možné 20. miesto a pre rok 2027 opäť 22. miesto. Pre roky 2026 a 2027 ide o odhady vychádzajúce z návrhu rozpočtu Ministerstva financií SR, nie o potvrdené výsledky.
To znamená zhoršenie o sedem priečok oproti priemernej pozícii z rokov 2020 až 2023. Tento rozdiel je výpočtom z poradia uvedeného v zdroji: 22. miesto mínus 15. miesto predstavuje posun o 7 miest smerom ku koncu rebríčka.
Čo by znamenal návrat k predchádzajúcej pozícii
Ak by sa Slovensko chcelo vrátiť na priemerné 15. miesto z rokov 2020 až 2023, muselo by podľa zdroja predbehnúť sedem krajín: Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Bulharsko, Rakúsko, Nemecko a Slovinsko.
Pri odhade pre rok 2027 by na takýto návrat potrebovalo deficit tesne nad 3 % HDP. Zdroj ho približuje k pásmu medzi Talianskom s deficitom 2,9 % HDP a Slovinskom s deficitom 3,5 % HDP. Vládou plánovaný deficit na rok 2027 je pritom podľa podkladu 4,94 % HDP.
Redakčná interpretácia: rozdiel medzi približne 3 % a 4,94 % nie je iba otázkou jedného čísla. Mení aj relatívnu pozíciu Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi. Zdroj uvádza, že deficit okolo 3 až 3,4 % HDP by znamenal zníženie oproti rozpočtovaným 4,94 % o najviac 2,6 miliardy eur. Ide o porovnanie scenára uvedeného v zdroji s rozpočtovým plánom, nie o nový výpočet budúceho výsledku.
Dve štatistiky, ktoré nemožno zamieňať
S1 opisuje postavenie Slovenska v rebríčku deficitov EÚ a uvádza historické výsledky aj odhady pre roky 2026 a 2027. S2 sleduje inú oblasť: čisté úspory eurozóny a zadlženie domácností podľa sektorových účtov; uvádza, že čisté úspory eurozóny klesli na 868 miliárd eur v štyroch štvrťrokoch do druhého štvrťroka 2026 z 895 miliárd eur o štvrťrok skôr a pomer dlhu domácností k príjmom klesol na 80,3 % v druhom štvrťroku 2026.
Tieto údaje preto netvoria spoločný ukazovateľ a nemožno z nich odvodiť, že vývoj verejného deficitu Slovenska spôsobil zmenu úspor alebo zadlženosti domácností v eurozóne. Spoločným menovateľom je iba širší makroekonomický kontext; samotné zdroje nepodporujú kauzálne prepojenie medzi týmito údajmi.
Čo údaje ukazujú a čo zatiaľ nie
- Ukazujú:
- Slovensko sa podľa uvedeného rebríčka posunulo z priemernej pozície 15. miesta v rokoch 2020 až 2023 smerom k odhadovanému 22. miestu v roku 2027.
- Výsledok závisí od porovnania s ostatnými krajinami, nielen od absolútnej výšky deficitu.
- Pre rok 2027 je v zdroji uvedený rozpočtový cieľ 4,94 % HDP, zatiaľ čo návrat k predchádzajúcej pozícii by si podľa zdroja vyžadoval deficit tesne nad 3 % HDP.
- Neukazujú:
- že odhadované poradie pre roky 2026 a 2027 sa určite naplní;
- že samotné poradie vysvetľuje príčiny deficitu;
- že nižší deficit automaticky znamená lepší výsledok bez zohľadnenia ekonomického prostredia;
- že z týchto údajov možno vyvodiť konkrétny vývoj príjmov, výdavkov alebo životnej úrovne domácností.
Zdroj zároveň uvádza, že na výsledok vplýva aj vonkajšie prostredie a že krízy deficity zvyšujú vo viacerých krajinách. Preto treba poradie čítať spolu s obdobím, ku ktorému sa vzťahuje.
Čo sledovať pri ďalšom porovnaní
Pri ďalšom vydaní alebo aktualizácii má zmysel overiť tri konkrétne veci:
- Či ide o skutočný výsledok alebo prognózu. Údaje do roku 2025 sú v zdroji založené na údajoch Eurostatu, zatiaľ čo roky 2026 a 2027 kombinujú prognózu Európskej komisie a návrh rozpočtu.
- Či sa zmenilo poradie Slovenska. Samotný posun z
- na
- alebo z
- na iné miesto treba vždy čítať spolu so zmenou deficitov ostatných krajín.
- Či sa priblížil samotný deficit k hranici približne 3 % HDP. To je v zdroji uvedený orientačný prah pre návrat k predchádzajúcej priemernej pozícii, nie automatická záruka konkrétneho umiestnenia.
K 22. októbru 2026 zdroj neumožňuje potvrdiť neskorší skutočný výsledok. Čitateľ by preto nemal zamieňať vládny plán, prognózu a realizovaný deficit.
Najdôležitejšie otázky a odpovede
Na akom mieste bolo Slovensko v rokoch 2020 až 2023?
Slovensko malo v rokoch 2020 až 2023 v priemere 15. najnižší deficit v EÚ.
Aké miesto môže Slovensko obsadiť v roku 2027?
Podľa odhadu uvedeného v zdroji môže Slovensko v roku 2027 skončiť na 22. mieste v rebríčku 27 krajín EÚ. Ide o odhad, nie potvrdený výsledok.
Aký deficit by podľa zdroja pomohol k návratu na 15. miesto?
Deficit by musel byť tesne nad 3 % HDP, približne v pásme medzi 2,9 % HDP v Taliansku a 3,5 % HDP v Slovinsku.
Čo si z toho odniesť
Hlavnou správou nie je iba plánovaný deficit 4,94 % HDP, ale jeho porovnanie s ostatnými krajinami EÚ. Slovensko sa podľa zdroja po priemernej 15. priečke z rokov 2020 až 2023 opäť približuje k 22. miestu. Pri ďalšom hodnotení treba oddeľovať skutočné údaje od prognóz a sledovať súčasne výšku deficitu aj zmenu poradia.
Vlastný prípad si môžete prejsť v Časostroji kúpy iNSTRID.
Výpočet a príklady sú orientačné a nejde o finančné, investičné ani hypotekárne poradenstvo.
