Category: Archive

Pyramídy v Gíze

Pyramídy v Gíze, ktoré boli postavené počas starej egyptskej ríše, sa môžu zdať ako iba extravagantné stavby, ale sú tiež jedným z najlepších zdrojov historikov na pochopenie života v starovekom Egypte. Vo vnútri stien sú pokryté ilustráciami poľnohospodárskych postupov, života v meste a náboženských obradov. Existuje však jedna záhada, ktorú pyramídy nevysvetľujú; ako boli postavené.

Pre historikov zostáva záhadou už tisíce rokov, ale práca niekoľkých archeológov za posledných niekoľko desaťročí priniesla nesmierny pohľad na to, ako pyramídy vznikli.

Súčasťou toho, čo spôsobilo toľko intríg, bola schopnosť Egypťanov vytvoriť pyramídu bez toho, aby ešte objavili koleso. Preprava mohutných kameňov použitých na stavbu pyramíd – niektoré s hmotnosťou až 90 ton – musela byť veľmi náročná. Nevynašli pomôcky, prístroj, ktorý by uľahčil zdvihnutie tých veľkých kameňov na vyvýšené miesto. Tiež nemali železné nástroje ako napríklad sekáč na tvarovanie kameňa.

Khufu, najväčšia z pyramíd v Gíze, bola začatá v roku 2 550 pred n. l. Je vysoká 481 metrov. Khufu a jej susedné pyramídy prežili 4 500 rokov vojen a poveternostných vplyvov prírody – a ich merania sú neuveriteľne presné – až so  zlomkom centimetra.

Mnoho historikov je navyše presvedčených, že stavebný materiál pre pyramídy pochádzal z takmer 500 míľ ďaleko.
Niektorí vedci predpokladali, že Egypťania valili svoje kamene po púšti. Možno im chýbalo moderné koleso, ako si ho dnes myslíme, možno využili veľké kamene pozdĺž zeme. Keby zdvihli svoje kamene na tieto kmene, mohli ich úspešne prevrátiť cez púšť. Bohužiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by to Egypťania urobili tak dômyselne, ako by to bolo: v egyptskom umení ani v spisoch nie sú k dispozícii nijaké popisy kameňov – ani ničoho iného.

Potom je tu výzva, ako zdvihnúť kamene do polohy na čoraz vyššej pyramíde. Starí grécki historici narodení po stavbe pyramíd verili, že Egypťania postavili rampy podobné lešeniu pozdĺž vonkajšej strany hrobiek a vynášali kamene hore týmto spôsobom, zatiaľ čo niektorí moderní historici poukazujú na zvláštne vzduchové vrecká, ktoré naznačujú, že rampy mohli byť skutočne vo vnútri steny pyramíd, a preto po nich po exteriéri nezostali žiadne stopy.

Teória o pyramídach

Nedávno vyšli najavo dva nové objavy o tom, ako boli pyramídy postavené. Prvý vynájdený, keď sa holandský tím pozrel na egyptské umenie znázorňujúce robotníkov, ktorí cez púšť presúvali obrovské kamene na saniach. Uvedomili si, že postava vylievajúca vodu do cesty kameňa nebola súčasťou žiadnej slávnostnej ponuky – namáčal piesok.

Voda pomáha zrnkám piesku držať sa spolu, aby drasticky znížili trenie. Tým zostrojil repliku sánok a otestoval ich teóriu. Zistili, že Egypťania boli schopní pracovať s väčšími kameňmi, ako si archeológovia a historici vôbec predstavovali.

Egyptský expert Mark Lehner tiež vytvoril teóriu o tom, ako boli pyramídy postavené. Aj keď dnes pyramídy sedia uprostred rozľahlej púšte, v časoch pyramíd boli obklopené prílivom rieky Níl. Lehner predpokladá, že ak by ste sa pozreli pod mesto Káhira, našli by ste starodávne vodné toky, ktoré smerovali nílsku vodu na miesto stavby pyramíd. Egypťania mohli kamene naložiť na člny a prepraviť po rieke priamo na stavenisko. Najlepšie na tom všetkom je, že existuje dôkaz: jeho vykopávky odhalili starodávny prístav priamo pri pyramídach, kde mohli kamene pristáť.

Papyrus

Pozoruhodným objavom bolo zistenie Pierra Talleta, archeológa, ktorý v roku 2013 prechádzal papyrusový denník muža menom Merer, ktorý sa javí ako byrokrat poverený prepravou materiálov do Gízy. Po niekoľkých rokoch prekladu Tallet zistil, že Merer napísal písomné opisy svojich skúseností s dohľadom nad tímom 40 robotníkov, ktorí otvárali hrádze, aby odviedli vodu z Nílu do umelo vytvorených kanálov, ktoré viedli priamo k pyramídam.

Svoje cesty zaznamenal niekoľkými obrovskými vápencovými blokmi z Turej do Gízy. Jeho spisy ponúkli najpriamejší pohľad na to, ako boli pyramídy postavené, a pomohol zodpovedať jednu z najväčších otázok histórie.

Vďaka všetkým technologickým pokrokom, ktoré sme dosiahli v dnešnom svete, je ťažké si predstaviť život bez nich. Časť toho, prečo tajomstvo stavby egyptských pyramíd zaujíma toľko ľudí, je to, že sú tieto stavby skutočne pokrokové.

Ak by dokázali vytvoriť také obrovské a podmanivé štruktúry aj bez použitia kolesa, čo potom môžeme vytvoriť pomocou našich bohatých inovácií modernej doby? A čo by sme mohli dosiahnuť, keby sme konečne zistili, aké nástroje a metódy Egypťania používali.

Z geografického hľadiska je Wall Street len ďalšou z ulíc New Yorku. Je dlhá 800 metrov, tvorená ôsmimi blokmi budov a leží na Dolnom Manhattane. Čo ju však robí takou špeciálnou?

Na tejto pomerne krátkej ulici, nájdete mnoho významných architektonických pamiatok and organizácií, ktoré v nich sídlia. Za všetky môžeme spomenúť Federal Hall – pôvodnú newyorskú radnicu. Okrem toho, tu v minulosti sídlil aj trh s otrokmi a iné miesta, dotvárajúce genius loci vtedajšieho New Yorku.

Niet však divu, že sa sem dlhodobo upierajú zraky takmer celého finančného sveta. Ulica je totižto v súčasnosti sídlom dvoch najväčších búrz na svete – The New York Stock Exchange and NASDAQ. 

Ako sa však z ulice, na ktorej sa stretávali hlavní predstavitelia New Yorku, stalo centrum svetového obchodu?

História Wall Street

Úplné počiatky ulice siahajú do obdobia, kedy táto časť mesta, niesla názov New Amsterdam, čo bolo výsledkom holandskej kolonizácie. Aj ulica mala holandský názov – de Waalstraat – a bola klasickým miestom pulzujúceho newyorského života.

Okrem toho sa s touto ulicou spájajú aj viaceré historické udalosti. Wall Street bola miestom inaugurácie prvého prezidenta Spojených štátov – Georga Washingtona, a takisto bola budova Federal Hall, miestom prijatia listiny práv, známejšej ako Bill of Rights. 

V 20. storočí, sa však ani táto ulica, rovnako ako väčšina New Yorku, nevyhla výstavbe mrakodrapov. Spolu s mrakodrapmi sa začala viac rozvíjať celá oblasť a na Wall Street sa usadilo niekoľko burzových trhov. Postupne ich začalo pribúdať viac a viac a ich vplyv vo svete financií neustále narastal. Dodnes sa práve Wall Street označuje, za hnací motor newyorskej ekonomiky.

The New York Stock Exchange (NYSE)

Najväčší spomedzi všetkých burzových trhov sveta, je práve The New York Stock Exchange, prezývaný aj The Big Board. Podľa údajov zverejnených v roku 2018, dosahovala hodnota spoločností, obchodovaných na tejto burze, výšku 30,1 trilióna amerických dolárov (USD). Súčasné štatistiky z februára 2021 ukazujú, že aktuálna hodnota trhu, sa pohybuje na úrovni 25,62 triliónov USD. 

NYSE sídli v hlavnej budove tejto finančnej štvrte – The New York Stock Exchange Building. Vlastníkom tejto burzy, je americká holdingová spoločnosť Intercontinental Exchange. 

Počiatky tejto burzy siahajú do roku 1792. Prvotne boli na Wall Street obchodované komodity ako tabak, obilniny a už spomínaní otroci. Neskôr sa ale trh začal vyvíjať a 24 finančných maklérov, položilo základy prvého burzového trhu na Wall Street.

Prvými obchodníkmi na tejto burze, boli vládne organizácie – First Bank of the United States, Bank of New York and Bank of North America. V ďalších desaťročiach sa burzové prostredie neustále vyvíjalo a v roku 1864, bola založená nová burza – The Open Board of Stock Brokers – priamy rival NYSE. 

Do fungovania tejto burzy, neraz zasiahli aj nepredvídateľné vonkajšie okolnosti, ktoré paralyzovali fungovanie trhu. Jednou z najsilnejších udalostí, ktorá prinútila prevádzkovateľov uzavrieť NYSE, bola 1. svetová vojna. Krátko po odznení posledných náznakov vojny, bola burza uzatvorená opäť. Príčinou bol bombový útok priamo na Wall Street, ktorý si vyžiadal dovedna až 40 životov. Poslednými udalosťami, ktoré vyvolali zatvorenie burzy, boli hurikán Sandy v roku 2014 a technické problémy burzových systémov, ktoré sa ale nepreukázali ako dôsledok kybernetického útoku, a tak burzu ochromili len na niekoľko hodín.

Obchodovanie na The Big Board, prebieha aj do súčasnosti tradične aukčným spôsobom, výlučne v pracovných dňoch. Otvorenie aj zatvorenie burzy, každý deň oznamuje zvonec. Od roku 2007, umožnila burza prístup na trh aj prostredníctvom vlastného online marketu. Tento spôsob obchodovania na burze, ešte viac posilnila súčasná pandémia COVID-19, vďaka ktorej sa musel celý burzový trh presunúť do online priestoru, čo otvorilo dvere mnohým novým burzovým maklérom.

NASDAQ

Druhým najväčším burzovým trhom po NYSE, sídliaci len na skok od Wall Street, je už spomínaný NASDAQ. Názov predstavuje skratku zo slov the Nationa Association of Securities Dealers Automated Quotations. Táto burza sa začala vyvíjať výrazne neskôr ako NYSE, keďže vznikla až v roku 1971. 

Prvotná idea NASDAQ nebola vytvoriť priamy burzový trh. Spočiatku táto burza – prvá elektronická burza na svete – poskytovala výlučne ponukový systém komodít, ktoré sa však priamo cez organizáciu nedali obchodovať.

Už niekoľko rokov po svojom vzniku, NASDAQ zaradil do svojej ponuky aj možnosť priameho obchodovania. To viedlo k výraznému rastu finančných tokov, realizovaných na tejto burze. Postupne sa burza spojila aj s ďalšími trhmi – napr. London Stock Exchange, z čoho vznikol prvý medzinárodný burzový trh. 

V rámci tejto organizácie je možné obchodovať na troch úrovniach. Prvá je tzv. Capital Market – určený pre spoločnosti, s nižšou úrovňou trhového financovania (obchodovanie akcií, komodít), druhý level je Global Market – 1450 spoločností, spĺňajúcich prísne požiadavky vlády a NASDAQ, v oblasti financií a likvidity. Poslednou, najvyššou úrovňou, je Global Select Market – tvorený 1200 exkluzívnymi partnermi organizácie, ktoré spĺňajú najprísnejšie požiadavky, a zároveň sú najatraktívnejšie pre veľkých investorov. 

Podľa posledných zverejnených štatistík, dosahuje objem obchodovaných komodít na tejto burze, celkovú hodnotu 19,51 trilióna USD. Najbližšie v poradí – tretia najväčšia svetová burza Hong Kong Exchanges, dosahuje v tom istom období len približne tretinu z hodnoty NASDAQ – konkrétne 6,76 trilióna USD. 

Ak vás zaujíma téma financie, ďalšie zaujímavosti z tohto sveta, či tipy na to, ako narábať s financiami, môžete si prečítať aj naše články o inflácii tu a tu, tipy na knihy o financiách tu a o technike efektívneho sporenia tu. 

Ivan Lendl je bývalý česko-americký profesionálny tenista. Prvý titul Majstra ČSSR v dvojhre získal na dvorcoch v ostravských Komenského sadoch. Kvôli dlhodobým sporom s vtedajším komunistickým režimom sa presťahoval do USA, kde v roku 1992 dostal občianstvo. Neskôr sa stal jednotkou svetového tenisu.

Jeho domov v Connecticute je teraz na predaj za 16,45 milióna dolárov.

Usadlosť sa nachádza na adrese 400 5 1/2 Mile Rd. v Cornwalle a leží na viac ako 445 akroch, teda 1,8 milióna štvorcových metrov.

Neobyčajný statok s nádherným domom v gregoriánskom federálnom štýle navrhol americký architekt Allan Greenberg špeciálne pre svetovo preslávenú tenisovú legendu.

„Prejdite bránami okolo výbehov pre kone, stodoly a po dlhej a kľukatej príjazdovej ceste k bezchybnému kamennému domu,“ vyzývajú realitní makléri v prezentácii domu. „Vstúpte na prvé poschodie a prejdite veľkým schodiskom do hlavného poschodia osvetleného prirodzeným svetlom. Prakticky každá izba sa môže pochváliť francúzskymi dverami do krásnych záhrad a terás.“

Ako sa dalo očakávať, v domácnosti nájdete tenisový kurt a tiež samostatnú trofejovú miestnosť.

Dom ďalej obsahuje knižnicu obložená drevom, priestrannú obývaciu izbu, jedáleň a spálne, všetky s krbmi a širokými podlahami z dubového dreva.

Nechýba tu spomenutá trofejná miestnosť, ktorá je zároveň kanceláriou a kuchyňa šéfkuchára s najmodernejším vybavením. Komornícka komora uzatvára prvé poschodie domu.

Na druhom poschodí je hlavná spálňa s dvomi veľkými priechodnými šatníkmi, obývacia izba a luxusná nadrozmerná kúpeľňa. Ani tu nechýba pracovňa, detská knižnica a tri ďalšie spálne.

Na treťom poschodí je potom ďalších päť spální s vlastnou kúpeľňou.

Medzi ďalšie kryté vybavenie patrí krytý bazén susediaci s dvoma šatňami, sauna, malá aj veľká telocvičňa. Vonku je vyhrievaný bazén, tenisový kurt a ihrisko. K tomu si pripočítajte 3-poschodovú garáž prepojenú s kancelárskymi priestormi na druhom poschodí.

No a toto všetko s výhľadom na úpätie Connecticutu.

Množstvo takzvaného obeživa v minulom roku prudko stúplo tempom, aké sa naposledy odohralo počas druhej svetovej vojny. V minulosti to bolo dobrým znamením pre ekonomiku, tvrdí publicista Jeff Cox vo svojom článku pre CNBS. Článok sa venuje situácii v Spojených štátoch.

Podľa údajov Federálneho rezervného systému vzrástla celková mena v obehu uprostred obrovského prílivu peňazí od fiškálnych a menových orgánov na 2,07 bilióna dolárov (teda 2 070 miliárd USD).

To znamená nárast o 11,6% oproti predchádzajúcemu roku a jedná sa o najväčší jednoročný percentuálny nárast od roku 1945.

Hlavným dôvodom bol návrh zákona o stimuloch vo výške 2,2 bilióna dolárov, ktorý vláda USA schválila v máji, spolu s digitálnou tlačou peňazí Federálneho rezervného systému, vďaka ktorej došlo k nárastu súvahy centrálnej banky o viac ako 3 bilióny dolárov.

Keď sa zvyšuje hotovosť v obehu, ekonomika naberá novú dynamiku.

Dôležitým faktorom súčasného obdobia bol obrovský dopyt zahraničných centrálnych bánk  Hotovosť v obehu zvyšuje aj potreba hotovosti v čase neistoty.

Časy ekonomického nebezpečenstva sa historicky kryli so zvyšovaním meny v obehu. Naopak, keď sa zhromaždí všetka táto hotovosť, má tendenciu hľadať si miesto, kam sa uloží, čo vedie k obdobiam priaznivého ekonomického rozmachu.

„Ročný rast hotovosti v USA v obehu vždy vrcholí na začiatku hospodárskych cyklov,” uviedol vo svojej dennej správe Nick Colas, spoluzakladateľ spoločnosti DataTrek Research.

Taký prípad nastal v roku 1983, keď USA vyšli zo svojej infláciou vyvolanej recesie; ďalej v roku 1991, keď krajina prichádzala z poklesu; potom v roku 2002 po vytriezvení z bubliny dot-com; a napokon v roku 2009, keď sa finančná kríza blížila ku koncu.

Pri použití základnej ponuky peňazí v krajine M1 v týchto došlo v rokoch 2002 a 2009 k príslušnému rastu obehu o 9,6%, 10,2% a 9,8%.

„Aj keď to môže byť svojrázny indikátor, má za sebou solídnu históriu označovania ekonomických zlomov,” napísal Colas. „Pri všetkom rozruchu o tom, ako pandemická ekonomika uprednostňuje virtuálne peniaze pred fyzickými, stojí za zmienku, že dopyt po nich je na úrovni Y2K (tzv. Problém roku 2000, pozn. red.) a vyšší ako akákoľvek iná recesia. Toto dáva nový pohľad na myšlienku „hotovosti bokom“ a perspektívu, ktorá predpovedá zvýšenie výdavkov spotrebiteľov v USA v nasledujúcich mesiacoch.“

Ilustračný obrázok (Foto: Erik Nopanen)

Mozog milujúci vzorce

Vyvinuli sme sa tak, aby sme dokázali rozpoznávať vzorce. Táto schopnosť rozpoznávania patrí k základným zručnostiam pre prežitie. Môže šušťanie na stromoch znamenať prítomnosť nebezpečného zvieraťa, ktoré sa chystá zaútočiť? Znamená vôňa dymu, že by som mal bežať, pretože som blízko ohňa?

Hudba je taktiež vzor. Počas jej počúvania neustále očakávame, aké melódie, harmónie and rytmy prídu ďalej. Naše predpovede sú založené na našich minulých skúsenostiach. K tejto hypotéze sa prikláňa aj americký filozof a skladateľ Leonard Meyer, ktorý naznačil, že emócie v hudbe sú hlavne o tom, čo očakávame, a či to dostaneme. Podľa neho hudba pre nás predstavuje zvukové vzory a zákonitosti, ktoré nás lákajú robiť nevedomé predpovede o tom, čo bude nasledovať.

Ak máme v predpovedi pravdu, náš mozog si dá malú odmenu. Túto odmenu tvorí chemická látka dopamín, ktorú náš mozog vylučuje, a ktorá v nás vyvoláva pocity radosti. Mozog typicky uvoľňuje dopamín počas správania, ktoré je základom prežitia, môže to byť napríklad sex or dobré jedlo. Tento neustály tanec medzi očakávaním a výsledkom aktivuje v našom mozgu príjemnú hru emócií.  Z tohoto dôvodu zvyčajne nemáme radi hudobné štýly, ktoré nám nie sú známe. Keď nepoznáme štýl hudby, nemáme základ pre predvídanie jeho vzorcov a začíname sa nudiť.

Prečo sa nám páčia určité hudobné štýly?

Väčšina milovníkov určitého hudobného štýlu by vedela uviesť niekoľko rôznych dôvodov, prečo milujú práve tento žáner, a prečo je lepší ako ostatné. Výskumníci z Cambridgeskej univerzity sa rozhodli hlbšie prebádať túto problematiku. Ich veľkej štúdie sa zúčastnilo viac ako 4 000 ľudí. Tým psychológa Davida Greenberga zistil zreteľnú koreláciu medzi štýlmi myslenia a hudobnými preferenciami.

Táto štúdia rozdelila ľudí do troch kategórií:

• Typ E (empatizér) sa zameriava na myšlienky a emócie ľudí
• Typ S  (sympatizér) sa zameriava na pravidlá a systémy
• Typ B (vyvážený) sa zameriava rovnako na obe oblasti

Osobnosti typu E majú tendenciu obľubovať hudbu s emocionálnou hĺbkou, vrátane smutných piesní a žánrov ako softrock.

Osobnosti typu S majú naopak tendenciu uprednostňovať intenzívnejšiu a štruktúrovanejšiu hudbu ako napríklad heavy metal or klasickú hudbu. Sú vnímavejší na inštrumentálne prvky hudby a  miešanie jednotlivých melódií.

Osobnosti typu B majú tendenciu vykazovať širšiu škálu preferencií ako ktorýkoľvek z ostatných typov.

Ďalšia zaujímavá štúdia dokázala, že aj súčasná nálada ovplyvňuje výber hudby, ktorú práve počúvame.

Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje naše emócie k danej hudbe sú naše spomienky and zážitky. V takomto prípade častokrát nezáleží na tom, či patríme k nadšencom daného hudobného štýlu. Ak sme počúvali pieseň počas prežívania intenzívneho zážitku alebo ťažkej životnej situácie, vytvoria sa nám v mozgu špeciálne spojenia. Pri opätovnom počúvaní tej istej piesne alebo melódie sa tieto spojenia aktivujú a nám sa vybavia predošlé emócie.

Okrem určitých preferencii zakotvených v našich mysliach sa snažíme odzrkadliť našu osobnosť aj v našom hudobnom výbere. Snažíme sa prezentovať svoje myšlienky, pocity a presvedčenia prostredníctvom melódií a textov obsiahnutých v piesňach, ktoré počúvame.

Ráno vstať bez zvonenia budíka a nikam sa neponáhľať. Jedinou úlohou majiteľov známych profilov je, aby počas dňa pridali zopár pekných fotiek na Instagram. Teda, to si aspoň myslíme my, osoby, ktoré sledujeme sociálne siete a ľudí na nich.

Instagram ľudí inšpiruje a motivuje

Viesť úspešný verejný profil je niečo podobné, ako byť majiteľom podniku. Je nevyhnutné, aby človek neustále prinášal niečo nové a dbal nato, aby profil sledovateľov bavil. Ak sa ľuďom prestane páčiť obsah, ktorý influencer zdieľa, jednoducho ho môžu jedným kliknutím prestať sledovať.

Rovnako býva problémom, ak človek na svojom účte mierne pozmení kontext, ktorý zdieľa. Ak sa daný obsah ľuďom nebude páčiť, influencer môže o sledovateľov ľahko prísť.

„Mať známy verejný profil a veľa sledovateľov, to so sebou nesie veľkú vlnu zodpovednosti. Tí ľudia ma začali sledovať kvôli tomu, že sa im páči, čo zdieľam. Prostredníctvom fotografií im musím zlepšiť náladu, taktiež ich takto motivujem a inšpirujem,“ hovorí známa influencerka.

Sociálne siete ľudí inšpirujú a do istej miery môžu ovplyvňovať ich životy. Preto je dôležité, aby si človek starostlivo vyberal, o čo sa s ľuďmi na Instagrame podelí a čo si radšej ponechá v tajnosti. Influencerka dodáva, že je niekedy ťažké, zachovať si súkromie, ak človek verejne vystupuje.

Nepríjemné komentáre sú súčasťou tejto práce

Ísť s kožou na trh a verejne sa prezentovať, to nemusí byť vždy jednoduché. Dennodenne sa stretávať s chválou a inšpirovať ľudí, je fajn. Čo ak nás ale sledovatelia zavalia vlnou kritiky, ktorá vie byť niekedy naozaj krutá?

Ľudia sú rôzni. Nie všetci sledujú profily na sociánych sieťach kvôli tomu, že sa im páči to, čo sa na nich zdieľa. Nájde sa veľa takých, ktorí prostredníctvom internetu šíria poriadne nepríjemné komentáre a kritiku.

„Keď sa pod mojimi príspevkami objavili prvé komentáre, ktoré boli plné vulgarizmov, priznám sa, že mi nebolo všetko jedno. Časom som sa však naučila, že si nemôžem všetko pripúšťať k telu. Na internete dokáže napísať ktokoľvek čokoľvek. Títo ľudia si možno ani neuvedomujú, ako ich slová dokážu ublížiť,“ dodáva majiteľka úspešného profilu.

Negatívne komentáre rovno vymazáva. Rovnako sa to týka nepríjemných správ, ktoré sa niekedy objavia v jej e-mailovej schránke. Ako sama hovorí, voči deštruktívnej kritike sa človek po čase stane odolný a prestane sa ňou zaoberať.

Ak chceme na sociálnych sieťach vystupovať v pozitívnom svetle, je dôležité prijímať objektívnu kritiku. Každá dobrá rada od sledovateľa alebo skúsenejšieho influencera vie človeka posunúť vpred.

„Samozrejme, ak mi niekto zanechá komentár obsahujúci konštruktívnu kritiku, som zaň veľmi vďačná. Jedine tak sa vo svojej práci dokážem zlepšovať,“ dopĺňa.

Ako sa stať úspešným na sociálnej sieti Instagram?

Instagram je v súčasnosti zahrnutý úspešnými profilmi, ktoré ľudia sledujú a inšpirujú sa nimi. O to ťažšie je prísť s niečím novým, čo by ešte ľudí vedelo zaujať.

Ak chce človek preraziť na sociálnej sieti, je dôležité, aby prišiel s niečím vlastným. Je potrebné prezentovať na Instagrame seba a svoju autentickosť. Jedine ak vieme, čo chceme, dokážeme byť úspešnými. A pokiaľ to robíme dobre, sledovatelia prídu samí.

So zvyšujúcim sa počtom sledovateľov prídu aj prvé spolupráce, vďaka čomu sa dá na sociálnej sieti slušne zarobiť. Dôležité je nájsť správny balans medzi tým, čo reklamujeme a príspevkami, ktoré chceme zdieľať bez toho, aby nám zato niekto platil.

Veľa influencerov, ktorí na sociálnej sieti prerazia, začnú spolupracovať s firmami a propagovať ich výrobky. V mnohých prípadoch tomu prepadnú tak, že sa z ich profilu stane reklamný banner. Ľudí po čase prestane baviť sledovať len propagáciu produktov a tak profily prestávajú sledovať.

„Vždy si musíme vyberať, s kým chceme spolupracovať a akú ponuky radšej odmietneme. Rozhodne neodporúčam začínajúcim influencerom, aby propagovali produkty, ktoré nesúvisia s ich profilom a s tým, čím sa na sociálnej sieti snažia inšpirovať,“ radí influencerka.

Ak sa na profile, ktorý sa venuje kráse a kozmetike objaví reklama na nátierku na chleba, asi to veľa ľudí nezaujme. V lepšom prípade to človek odignoruje, v horšom zanechá kritický komentár a prestane danú osobu sledovať.

Instagram je novodobá forma podnikania

Pojem influencerstvo je novodobou formou podnikania, rovnako ako sa z influencera postupne stáva bežná profesia.

Dobrý influencer musí byť kreatívny človek, ktorý vie na verejnosti zaujať. Zároveň musí takáto osoba neustále prinášať niečo nové and inšpirovať ostatných ľudí.

Človek by mal taktiež vedieť vystupovať v spoločnosti a mal by sa jednoducho vyrovnávať s kritikou, keďže ľudia na sociálnych sieťach vedia byť niekedy krutí. Táto profesia sa pre niekoho javí ako práca snov, no rozhodne ju nedokáže robiť každý. Úskalí, ktoré so sebou prináša, totiž nie je málo.

Titulná fotografia: pixabay.com

Pomaly, ale isto, sa nám blíži 1. máj, sviatok práce. Je to deň, ktorý si často spájame s príchodom jari, keďže konečne máme krajšie počasie. Mesiac máj je magický, už len z pestrosti jarných farieb, ale nosí so sebou aj lásku. Pochopiteľne, je práve tento mesiac mnohým obľúbený.

Máme za sebou viac než rok strávený v obmedzeniach z dôvodu pandémie, ktorá utýkala na životy všetkých nás. Na Veľkú noc, sme už po druhýkrát boli doma, snažili sa čo najmenej navštevovať rodinu a známych. Bude taký aj 1. máj?

Prečo oslavujeme medzinárodný deň práce?

Pozrime sa trochu do histórie. Všetko sa začalo v 19. storočí, v Amerike. Chikagskí robotníci zdvihli vlnu demonštrácií od New Yorku po San Francisko. V roku 1886 desaťtisíce ľudí vyšlo do ulíc bojovať za 8-hodinový pracovný čas. Štrajky trvali od 1. do 3. mája, už spomínaného roku. Policajti protest udusili paľbou po robotníkoch, pričom zabili 6 osôb a ďalších 50 bolo zranených. Na počesť tohto robotníckeho hnutia, dnes 1. máj oslavujeme ako medzinárodný deň práce.

Začiatok tradície oslavovania sviatka práce

Sviatok práce sa prvýkrát na Slovensku oslavoval v roku 1890. Slovensko v tom čase patrilo do Rakúsko-Uhorska a tak, sa v ten istý rok, zaznamenal tento sviatok vo viacerých krajinách Európy, vrátane Čiech, Belgicka, Dánska, Švédska, Švajčiarska, Francúzska, Talianska, Španielska. Na Britských ostrovoch sa oslavovalo o niekoľko dní neskôr a to, 4. mája 1890. roku.

O rok neskôr, sa v Petrohrade konali robotnícke zhromaždenia. Od roku 1892 sa prvý máj stal dňom bojových akcií za práva pracujúcich a robotníkov z ruských miest. Po roku 1917, sa tento sviatok začína intenzívnejšie oslavovať, hlavne v Európe. Zaujímavosťou je však fakt, že v krajine v ktorej má toto hnutie korene, v Amerike, sa sviatok práce neoslavuje na 1. máj, ale v prvý septembrový pondelok.

USA a Kanada

V Spojených štátoch amerických sa celá táto idea zrodila. Tam sa konali protesty od 1-3. mája v 1886. roku. Napriek tomu, Američania si tento sviatok posunuli a oslavujú ho až v semptrembri a to, v prvý pondelok v mesiaci. Uzatvárajú tým letnú a dovolenkovú sezónu a oslávia to s rodinou a s priateľmi, buď doma, alebo v prírode na pikniku. V Kanade sviatok práce oslavujú v rovnaký deň ako USA.

Južná a Latinská Amerika

Brazílčania sa každoročne na sviatok práce nesmierne tešia. Tento deň je v Brazílii určený na úpravu minimálnej mzdy. V ostatných krajinách južnej Ameriky je tento deň považovaný za dovolenkový a často ho oslavujú na rôznych akciách a manifestáciach.

Africa

V Afrike oslavujú medzinárnodný deň práce v ten istý deň keď aj my, čiže 1. mája. U nich je to taká zanedbateľná oslava, nič veľké ani bujaré. Niekedy tento deň využijú na protesty za lepšie pracovné podmienky, alebo celkovo za lepšiu situáciu v krajine.

Asia

Takmer všetky krajiny tohto kontinentu oslavujú sviatok práce. V Číne majú tri dni voľna, v Indii sa tento sviatok nazýva Maharshtra. V Thajsku 1. máj považujú za národný deň a na Havaji ho oslavujú ako Lei dey, kedy oslavujú ostrovnú kultúru a vykonávajú rôzne rituály, ktoré majú v kultúrnej tradícii domorodí obyvatelia. Jedine v Japonsku sa tento sviatok vôbec neoslavuje.

Australia

Na území Austrálie je oslava tohto dňa najpestrejšie podelená, keďže v závislosti od územných celkov, za sviatok práce považujú viac rôznych dní. Na tomto kontinente, každý stát určuje svoje sviatky, bezohľadu na to, ako je na ostatnej časti územia alebo aj na celom svete. Napríklad, v južnej Austrálii a v okolí hlavného mesta medzinárodný deň práce oslavujú prvý pondelok v októbri, zatiaľ čo v Tasmánii a vo Viktórii tento sviatok oslávia v druhý pondelok v marci. V Severnej Austrálii sa uzreli na väčšinu krajín sveta a teda, oslavujú sviatok práce na 1. máj.

Europe

Na našom kontinente sa 1. máj oslavuje presne na tento deň už od 30. rokov 20. storočia. Každá krajina má nejaké svoje zvyky a obyčaje spájané s týmto sviatkom. Ako u nás, tak aj v Česku, Nemecku a Rakúsku sa na tento deň zvykne stavať máj. Neskôr ľudia zabehnú do prírody a v kruhu rodiny a priateľov usporiadajú grilovačku.

Vo Vojvodine, v Srbsku, je tento sviatok najviac obľúbený medzi mladými, čo je veľmi zaujímavé, práve preto, že ho oslavujú tí, ktorí sú vo väčšine prípadov ešte študenti, čiže s prácou zatiaľ, nemajú nič spoločné. Prípravy na 1. máj trvajú niekoľko dní, dokonca aj týždňov. Mládež si usporadúva stanovačku, pri najbližšej rieke, kde pobudne od 30. apríla až do 2. mája. Často sa stáva, že si to rozmyslia a domov sa vrátia až tretieho mája.

Sviatok práce, 1. máj, sa oslavuje po celom svete. Niekde sú tie oslavy bujaré, niekde sú spojené s tradíciami, inde im zase nedávajú veľkú pozornosť. Verím, že tohto roku máme všetci iba jednu žiadosť a jeden cieľ….aby sme pandémiu už mali za sebou.

Ak sa predsa rozhodnete ísť do prírody, aspoň v ten jeden deň vypnúť a nemyslieť na hroznú situáciu, ktorá nás zastihla, alebo 1. máj strávite doma s najbližšími, každopádne, si to maximálne užite a načerpajte pozitívnej energie. Zaslúžime si, mať jeden bezstarostný deň, po dlhej dobe trápenia a strachu!

Zdroje: noviny.sk, teraz.sk, ekariera.sk, karierainfo.zoznam.sk

V súčasnosti je na trhu viac ako 5 000 kryptomien. Digitálne peniaze sú na Wall Street čím ďalej tým viac presadzované, a tak bude v budúcnosti ešte viac možností investovania. V prípade, že rozmýšľate nad investovaním do kryptomien, prinášame vám zoznam tých, ktoré si v roku 2021 zaslúžia najviac pozornosti.  

Najskôr by ste sa mali zamyslieť nad hodnotiacimi kritériami, ktoré majú pri výbere kryptomien veľký vplyv. Jedným z najzákladnejších je dlhovekosť, ktorá hovorí o tom, ako si daná kryptomena v priebehu rokov počínala. Ideálne je vyberať si kryptomeny s rastúcim charakterom, ktoré časom naberajú na hodnote. Bohužiaľ, niekedy aj očakávaný predpoklad ďalšieho rastu môže byť chybný, pretože minulá výkonnosť nemusí naznačovať tú budúcu. Dôležitým krokom je tiež využívanie technológie blockchain, vďaka ktorej budú vaše transakcie ľahko sledovateľné a transparentné. Posledným kritériom, ktoré je dobré sledovať pri výbere kryptomeny je počet ľudí, ktorí ju kúpili tiež. Počet ľudí totíž svedčí o jej likvidite, ktorá predpovedá lepší predaj v budúcnosti. 

Bitcoin (BTC)

Najznámejšou kryptomenou je práve Bitcoin. Existuje najdlhšie zo všetkých a je lídrom. Jeho objem je oveľa vyšší ako v prípade akýchkoľvek iných investičných možností. Napriek tisícom ďalších kryptomien predstavuje 40 % podiel trhovej kapitalizácie kryptomeny. Je zámerne navrhnutý tak, aby ju autori, ani nikto iný nemohli umelo ovplyvňovať, falšovať, kontrolovať tok peňazí alebo spôsobovať infláciu. Viacero podnikateľov vo svete už prijíma bitcoiny ako platbu, čo z neho robí inteligentnú investíciu. 

Bitcoin môžete získať viacerými spôsobmi. Jedným zo spôsobov je nákup na burze. Medzi najčastejšie používané patrí Bitstamp.net, Coinmate.io, BTC-e.com alebo Bitfinex.com. Existujú tiež bitcoinové bankomaty, známym je napríklad coinatmrada.com. Populárnymi sú tiež bitcoinové zmenárne. Na Slovensku je populárna bitcoinzmenaren.sk a v Českej republike exchange.simplecoin.eu. Bitcoin si tiež môžete zameniť s iným užívateľom, záleží len na tom, či bude protiľahlá strana ochotná predať alebo kúpiť. Pre tento druh transakcie sa často využíva napríklad LocalBitcoins.com. Poslednou možnosťou je ťažba bitcoinu, ktorou vás však na úvod nebudeme zaťažovať.

Ethereum (ETH)

Nachádza sa na druhej pozícii po Bitcoine, aj keď za ním výrazne zaostáva. Po bitcoine je druhou najväčšou kryptomenovou platformou podľa trhovej kapitalizácie. Okrem kryptomeny Éter je Ethereum komunitná technológia napájajúca kryptomenu a tisíce decentralizovaných aplikácií. Predstavená bola v roku 2015. Cieľom spoločnosti je vytvorenie decentralizovanej sady finančných produktov, ku ktorým môže mať voľný prístup ktokoľvek na svete. Nezáleží pritom na národnosti, viere alebo etnickej príslušnosti. Tento aspekt je veľmi dôležitý, pretože umožňuje ľuďom, ktorí nemajú štátnu infraštruktúru a štátnu identifikáciu získať prístup k bankovým účtom, poisteniu, pôžičkám alebo rôznym ďalším finančným produktom.

Cardano (ADA)

Kryptomena Cardano je nazývaná aj ako zabiják éteru. Na založení sa podieľal Charles Hoskinson, ktorý bol jedným z piatich zakladateľov spoločnosti Ethereum. Po nezhodách tým opustil a začal sa podieľať na vývoji Cardano. Spolu s ďalšími zakladateľmi vytvorili blockchain na základe experimentovania a recenzovaných výskumov. Výskum blockchainu sa stal základným kameňom pre Cardano. Vďaka zložitému systému sa Cardanu pomohlo vyniknúť a umiestniť medzi veľké kryptomeny. V porovnaní s Ethereum má Cardano medzery v oblasti decentralizovaných finančných aplikácií. 

Cieľom Cardano je byť finančným operačným systémom založeným na decentralizovaných finančných produktoch, ako v prípade Etherea. Okrem iného chce poskytovať riešenie pre interoperabilitu reťazcov, sledovanie zákonných zmlúv a podvodom s voličmi.

Binance Coin (BNB)

Pôvodne bol Binance Coin token ERC-20, ktorý fungoval na blockchaine Ethereum. Ide o úžitkovú kryptomenu, ktorá funguje ako spôsob platby za poplatky spojené s obchodovaním na burze Binance. Blockchain Binance Coin je platformou, na ktorej funguje decentralizovaná burza Binance. Tú založil Changpeng Zhao a je jednou z najbežnejšie používaných búrz na svete podľa objemov obchodovania. 

Svoj vrchol dosiahol Binance Coin v roku 2017 a od tej doby pokračoval v pomalom, ale konzistentnom trende smerom nahor. Vďaka svojej výkonnosti sa ukázal ako jedna zo stabilných investičných možností, ktorá predstavuje menšie riziká.

XRP

Kryptomena XRP je skratkou pre X RiPple. Písmeno X označuje meny, ktoré nie sú vydávané konkrétnym štátom a jeho centrálnou banko, tak, ako štandardné meny. XRP je decentralizovanou kryptomenu so zdieľanou sieťou s verejne dostupným zdrojovým kódom. Slúži na medzištátne prevody papierových peňazí. 

XRP je možné získať zamenením papierových peňazí, prípadne inej kryptomeny v zmenárni kryptomien. Následne si ju môžete bezpečne uložiť na dlhodobé uskladnenie do hardware-ovej peňaženky. 

Spomínané kryptomeny majú v tomto období veľmi dobré výsledky. Samozrejme, existuje omnoho viac ďalších, ktoré určite stoja za zmienku. Ich prehľad si môžete pozrieť napríklad tu.

PHISHING vs FISHING

Anglické slovo phishing sa výslovnosťou zhoduje so slovom fishing. Tieto pojmy však označujú dve odlišné „aktivity“. Zatiaľ čo fishing v preklade znamená rybárčenie, phishing je nový druh internetového podvodu. Termín je zhodný s rybačkou akurát v technike získavania – lovenia informácií od užívateľov. Najprv hodí hacker návnadu, a čaká, kto sa chytí.

Ako spoznáte, že ide o phishing ?

Hackeri vám pošlú na prvý pohľad neškodný email alebo sms správu, v ktorej sa tvária ako inštitúcia, ktorú poznáte – banka, online platby, prihlásenie do emailovej schránky apod. Získajú si vašu dôveru, a snažia sa zistiť vaše osobné údaje (rodné číslo, heslo od účtu, PIN ku karte…)

Súčasťou phishing správ sú väčšinou rôzne odkazujúce linky, dokumenty, či iné odkazy, na ktoré musíte kliknúť a otvoriť ich.

Obsah takejto správy môže zahŕňať aj :   

• Upozornenie na neznáme prihlásenie do vášho účtu
• Zistenú chybu pri online platbe
• Dôraz na doplnenie konkrétnych osobných údajov pre danú inštitúciu
• Ponuku na akciový kupón
• Oznam o výhre v súťaži

Upozornenie od Netflixu alebo podvod ?

Na tomto príklade si môžeme všimnúť hneď niekoľko dôležitých detailov:

• odosielateľ emailu sa tvári ako známa platforma Netflix
• správa oznamuje, že váš profil bol kvôli problémom s platbami pozastavený
• vyzýva vás na aktualizáciu osobných údajov
• zvýraznený odkaz na „prekliknutie sa“ na inú doménu
• familiárne, neprofesionálne oslovenie „Dear“

Čím sa chrániť ?

V každom prípade sa uistite, že váš počítač je chránený.  Antivirusový program nastavte na automatickú aktualizáciu, čím ochránite software.  Tento istý krok aplikujte aj na vaše mobilné zariadenia, smartfón či tablet.  Pre prihlásenie do vášho emailu zvoľte niekoľko možností autorizácie na overenie totožnosti. Tým predídete možnému „hacknutiu“ účtu. Väčšinou sa pri takýchto autorizáciách používa okrem hesla aj odtlačok prsta, scan tváre či kontrolná otázka, na ktorú viete odpovedať len vy.  Ak by však už bolo neskoro, a váš účet by niekto napadol, myslite niekoľko krokov dopredu a vždy si zálohujte svoje dáta. Pokiaľ ste dostali email od banky, v ktorom vás vyzývajú k aktualizácii údajov, určite najprv telefonicky kontaktujte vášho bankového poradcu, alebo sa osobne zastavte na pobočke.

Keď sa v nedeľu 20. júla 1969 veliteľ Neil Armstrong a pilot lunárneho modulu Edwin „Buzz“ Aldrin ako prví ľudia na svete vlastnými nohami postavili na povrch Mesiaca, v ich tieni ostal nemenej významný človek – Michael Collins. Ten krúžil v module na obežnej dráhe okolo Mesiaca a zabezpečoval tak návrat slávnej dvojice z povrchu Mesiaca späť na Zem.

Collinsova úloha v misii Apollo 11 bola kľúčová, rovnako podstatná ako úloha Armstronga a Aldrina. Avšak práve preto, že sa na Mesiac nepostavil, nezastihla ho taká sláva a mediálna popularita, ako jeho dvoch kolegov. Sám si veľmi dobre uvedomoval, že jeho práca bola nesmierne dôležitá, nenahraditeľná a k celej veci sa staval nanajvýš profesionálne. V podobných vesmírnych misiách nie je priestor na prehnane veľké ego a dokazovanie si kvalít. Tieto ľudsky pochopiteľné, ale profesionálne neakceptovateľné vlastnosti musia pri podobnej práci ostať na Zemi.

Prvýkrát letel v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 10, ktorej velil John Young. Collins počas letu uskutočnil dva výstupy do otvoreného vesmíru (EVA). Stal sa tak štvrtým človekom, tretím Američanom, ktorý vystúpil z kozmickej lode do otvoreného vesmíru a zároveň prvým človekom, ktorý vykonal viac ako jeden výstup. (1) Jeho druhým a posledným letom do vesmíru bola práve misia Apollo 11.

Collins bol jedným z iba 24 ľudí, ktorí doteraz leteli k Mesiacu. V súčasnosti sa pripravuje prvý komerčný let okolo Mesiaca, ktorého sa možno zúčastní aj slovenská vedkyňa Michaela Musilová.

V januári 1970 Collins odišiel z NASA a prijal prácu námestníka tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí Spojených štátov. O rok neskôr sa stal riaditeľom Národného leteckého a kozmického múzea, ktoré bolo súčasťou Smithsonovho inštitútu vo Washingtone. V apríli 1978 sa stal námestníkom riaditeľa Smithsonovho inštitútu. O svojom pôsobení v NASA napísal knihu. V roku 1985 bol v Ohiu zapísaný do Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame) a začal súkromne podnikať. V roku 1993 bol menovaný generálom v zálohe. Collins žil so svojou manželkou, Patriciou, v meste Marco Island na Floride a Avon v Severnej Karolíne až do jej smrti v apríli 2014.

Michael Collins zomrel 28. apríla 2021 na Floride vo veku 90 rokov na rakovinu. Zhodou okolností práve z Floridy (Kennedyho vesmírne stredisko) štartovala aj misia Apollo 11 na rakete Saturn V. Sám Collins pritom nepochádzal zo Spojených štátov, narodil sa 31. októbra 1930 v talianskom Ríme. (2)

Na jeho počesť bol už dávnejšie pomenovaný malý kráter Collins na juhozápadnom okraji Mora pokoja (Mare Tranquillitatis) na privrátenej strane Mesiaca (neďaleko miesta pristátia misie Apollo 11). (1)

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxMzY3MCwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDEzNjcwIC0gTmFvemFqIHNsb3ZlbnNrw6EgdmVka3nFiGEgTWljaGFlbGEgTXVzaWxvdsOhIHBvbGV0w60gbmEgTWVzaWFjIGEgxI1vIG3DoSBzcG9sb8SNbsOpIHMgRWxvbm9tIE11c2tvbT8iLCJ1cmwiOiIiLCJpbWFnZV9pZCI6MTM2ODMsImltYWdlX3VybCI6Imh0dHBzOi8vd3d3LnVuaXRlZGxpZmUuc2svd3AtY29udGVudC91cGxvYWRzLzIwMjEvMDQvbWljaGFlbGEtbXVzaWxvdmEtZWxvbi1tdXNrLXN0YXJzaGlwLWxldC1va29sby1tZXNpYWNhLWRlYXJtb29uLTctMS5qcGciLCJ0aXRsZSI6Ik5hb3phaiBzbG92ZW5za8OhIHZlZGt5xYhhIE1pY2hhZWxhIE11c2lsb3bDoSBwb2xldMOtIG5hIE1lc2lhYyBhIMSNbyBtw6Egc3BvbG/EjW7DqSBzIEVsb25vbSBNdXNrb20/Iiwic3VtbWFyeSI6IlByZWQgbmlla2/EvmvDvW1pIGTFiGFtaSBzYSBvYmphdmlsaSBzcHLDoXZ5IG8gdG9tLCDFvmUgc2xvdmVuc2vDoSBhc3Ryb2Jpb2xvZ2nEjWthIE1pY2hhZWxhIE11c2lsb3bDoSAoTGlua2VkSW4sIEluc3RhZ3JhbSkgcG9sZXTDrSBuYSBNZXNpYWMuIENlbMOhIHZlYyBqZSBvIG5pZcSNbyBrb21wbGlrb3ZhbmVqxaFpYSBhIG5pZWt0b3LDqSBvxI1ha8OhdmFuaWEgc8O6IG5lcHJlc27DqS4gTmEgbmFzbGVkdWrDumNpY2ggcmlhZGtvY2ggY2Vsw7ogesOhbGXFvml0b3PFpSBvYmphc8WIdWplbWUuIMWgcGVjaWFsaXN0a2EgbmEgc2ltdWzDoWNpZSB2ZXNtw61ybnljaCBtaXNpw60gTXVzaWxvdsOhIHYgc8O6xI1hc25vc3RpIHDDtHNvYsOtIGFrbyByaWFkaXRlxL5rYSBzdGFuaWNlIEhJLVNFQVMgbmEgSGF2YWppIGEgZG8gcG92ZWRvbWlhIFNsb3bDoWtvdiBzYS4uLiA8YSBjbGFzcz1cInZpZXctYXJ0aWNsZVwiIGhyZWY9XCJcIj7EjMOtdGHFpSB2aWFjPC9hPiIsInRlbXBsYXRlIjoidXNlX2RlZmF1bHRfZnJvbV9zZXR0aW5ncyJ9″]

Referencie:

• (1) Michael Collins (astronaut)
• (2) Apollo 11

[visual-link-preview encoded=“eyJ0eXBlIjoiaW50ZXJuYWwiLCJwb3N0IjoxNDQ3NSwicG9zdF9sYWJlbCI6IsSMbMOhbm9rIDE0NDc1IC0g4oCexb1lbmEgeiBNYXJzdeKAnCB2w6FzIHByZXN2ZWTEjcOtLCDFvmUgYWogZG9rb25hbMOtIMS+dWRpYSBtYWrDuiBzdm9qZSB0csOhcGVuaWEgYSBuZcO6c3BlY2h5IiwidXJsIjoiIiwiaW1hZ2VfaWQiOjE0NDc2LCJpbWFnZV91cmwiOiJodHRwczovL3d3dy51bml0ZWRsaWZlLnNrL3dwLWNvbnRlbnQvdXBsb2Fkcy8yMDIxLzA0L21pY2hhZWxhLW11c2lsb3ZhLXplbmEtei1tYXJzdS10aXAtbmEta25paHUuanBnIiwidGl0bGUiOiLigJ7FvWVuYSB6IE1hcnN14oCcIHbDoXMgcHJlc3ZlZMSNw60sIMW+ZSBhaiBkb2tvbmFsw60gxL51ZGlhIG1hasO6IHN2b2plIHRyw6FwZW5pYSBhIG5lw7pzcGVjaHkiLCJzdW1tYXJ5IjoiTmFqbGVwxaFpZSBrbmloeSBzw7ogdGllLCBrdG9yw6kgdsOhcyBuw7p0aWEgemFtw73FocS+YcWlIHNhIG5hZCBuaW1pIGXFoXRlIGFqIGRsaG8gcG8gdG9tLCDEjW8gc3RlIGljaCBkb8SNw610YWxpLiBUbyBzYSBkw6EgcG92ZWRhxaUgYWogbyBmaWxtb2NoLCBhbGUgdGllIHPDuiB2xb5keSB2w71zbGVka29tIHByw6FjZSBkZXNpYXRvayBhIHN0b3ZpZWsgxL51ZMOtLiBLbmloYSwgdG8gamUgb2J5xI1ham5lIGRpZWxvIGplZG7DqWhvLCBkdm9jaCBhbGVibyB0cm9jaCDEvnVkw60sIGFrbyB2IHByw61wYWRlIOKAnsW9ZW55IHogTWFyc3XigJwuIEEgdMOhdG8uLi4gPGEgY2xhc3M9XCJ2aWV3LWFydGljbGVcIiBocmVmPVwiXCI+xIzDrXRhxaUgdmlhYzwvYT4iLCJ0ZW1wbGF0ZSI6InVzZV9kZWZhdWx0X2Zyb21fc2V0dGluZ3MifQ==“]