Category: Archive

Vedci z Helsinskej univerzity potvrdili v nedávnej štúdii publikovanej v časopise Journal of Psychiatry and Neuroscience, že jedinci s depresiou spracúvajú vizuálne informácie odlišne, pravdepodobne v dôsledku spracovania informácií v mozgovej kôre.

Štúdia využila dva vizuálne testy, ktorým podrobila kontrolnú skupinu zdanlivo zdravých jedincov a druhú skupinu účastníkov s depresiou. Tieto testy slúžili na porovnanie spracovania vizuálnych informácií, pričom sa hodnotilo takzvané retinálne and kortikálne spracovanie.

Prvý test spočíval vo vystavovaní účastníkov jasu, ktorý hodnotil reakcie sietnice. Účastníci porovnávali vnímanú svietivosť uniformných škvŕn, ktoré boli prezentované na obrazovke počítača.

Test číslo dva bol testom potlačenia kontrastu, mal za cieľ hodnotiť kortikálne spracovanie, v ktorom účastníci porovnávali vnímaný kontrast mriežok. Tie boli prezentované s kolineárne alebo ortogonálne orientovaným pozadím. Ak tomu nerozumiete, vedzte, že je to problém asi väčšiny ľudí – v skratke nám stačí vedieť, že účastníkom na obrazovke počítača vedci ukazovali rôzne grafiky.

Účastníci s depresiou vnímali vizuálnu ilúziu prezentovanú vo vzorkách ako slabšiu a kontrast ako mierne silnejší ako v kontrolnej skupine.

„Prekvapením bolo, že pacienti s depresiou vnímali kontrast zobrazených obrázkov inak ako jedinci bez depresie,“ uviedol výskumný pracovník fínskej univerzity Viljami Salmela, PhD. „Kontrast bol potlačený zhruba o 20% u osôb bez depresie, zatiaľ čo zodpovedajúci údaj pre pacientov s depresiou bol zhruba 5%.“ (2)

Autori štúdie dospeli k záveru, že znížená supresia kontrastu môže byť spôsobená zníženým retinálnym dopredným alebo kortikálnym spätným signálom. Preložené do ľudskej reči, jedinci s depresiou majú aj také somatické prejavy, ktoré priamo ovplyvňujú našu schopnosť vidieť. Nemusí sa pritom jednať priamo o poškodenia zraku samotného, problémom má byť to, ako je obraz spracovávaný mozgom.

„Pretože sme pozorovali intaktnú indukciu jasu, naše výsledky naznačujú normálne retinálne, ale zmenené kortikálne spracovanie vizuálneho kontrastu počas veľkej depresívnej epizódy. Táto zmena bude pravdepodobne prítomná pri viacerých druhoch depresie a čiastočne sa normalizuje po remisii, “uviedli autori. (1)

Vedci sa domnievajú, že tieto zistenia si vyžadujú ďalšie štúdium, aby sa lepšie pochopilo, ako je mozog zmenený depresiou.

„Bolo by užitočné zhodnotiť a ďalej rozvíjať použiteľnosť testov vnímania ako výskumných metód aj ako potenciálne spôsoby identifikácie porúch spracovania informácií u pacientov,“ uviedol Salmela. „Depresiu však nemožno identifikovať testovaním vizuálneho vnímania, pretože pozorované rozdiely sú malé a prejavujú sa konkrétne pri porovnaní skupín.“ (2)

Je evidentné, že depresia má nepriaznivý vplyv na telo ako také. Ľudia v depresii majú častokrát bolesti svalov a kĺbov, cítia sa vyčerpaní, často neschopní vstávať ráno z postele. Že by však depresia priamo postihovala aj tú časť mozgu, ktorá je zodpovedná za spracovávanie vnímaného obrazu, sa má za niečo nové.

Referencie:

Grécky oheň

Grécky oheň, ktorý bol v podstate primitívnou formou Napalma, pochádza z Grécka, ale s veľkým úspechom sa táto technológia používala v námorných bitkách čias Byzantskej ríše. Úspešný bol kvôli tomu, lebo dokázal nielen plávať na vrchu vody, ale bolo skoro nemožné ho uhasiť použitím vody. Tajomstvá výroby a nasadenia tejto technológie boli tak prísne strážené, že si ani dnes nie sme istí, ako oheň fungoval. Aj keď stále nevieme, ako vznikol, predpokladá sa, že skladovací systém zohrával pri jeho zapaľovaní a funkčnosti obrovskú úlohu.

Silphium

Tento stratený rod rastliny feniklu sa v rímskych dobách používal ako liek na kontrolu pri pôrode, ale aj na liečenie bežných chorôb. Táto rastlina rástla iba pozdĺž dnešného pobrežia Líbye. Veľmi rýchlo sa stala jedným z najcennejších materiálov v starovekom svete. Bola nielen široko používaná, ale bola dokonca vyobrazená aj na minciach ktoré používali Rimania.

Špekuluje sa, že s tým, že táto rastlina rastie iba v malej časti sveta. So zvyšujúcim sa dopytom bola pravdepodobne nadmerne používaná a dnes už ju nie je možné nikde nájsť. Možno niekto z vás čitateľov raz znovu objaví tento klenot, ktorý sa stratil pred tisíckami rokov.

Flexibilné sklo

O pružnom skle, ktoré sa údajne vyrábalo za vlády Tiberia Caesara v Rímskej ríši, sa dá overiť len veľmi málo. Existujú však veľmi zaujímavé historické anekdoty, ktoré tejto povesti môžu dodať dôveryhodnosť. Podobné technológie fungujú aj dnes, ale je zaujímavé že flexibilné sklo údajne existovalo aj ďaleko v minulosti.

Tieto príbehy zobrazujú sklára, ktorý predložil sklenenú nádobu (v čom sa táto nádoba od iných technológií líši) cisárovi, ktorý si ju prezrel. Vrátil ju sklárovi, ktorý ju pohotovo odhodil na zem. Ten ju vzal zo zeme a ukázal cisárovi nerozbitý pohár ktorý bol v celku. Teraz by ste si mysleli, že takéto technológie budú dôležité. V obave, že tento nový materiál znehodnotí zlato, striebro a ďalšie drahé kovy, cisár zabezpečil, aby nikto nezistil ako sa takéto flexibilné sklo vyrába.

Aj keď je to zdanlivo nemožné, zdá sa, že tento príbeh môže mať určitú vierohodnosť. Podľa špekulácií, ak by rímsky sklársky priemysel nejako získal kyselinu boritú alebo borax (obidva z nich sú prírodnými materiálmi), konečný produkt by bol relatívne „nerozbitný“.

Rímsky betón

Všimli ste si, že cesta, ktorá bola opravená minulý rok, sa už rozpadla? Alebo snáď tá stará drobivá betónová budova čakajúca na zbúranie? Čím to je, že sa náš moderný betón rozpadne v priebehu storočia, ale rímsky betón stojí už tisícročie? Najväčší rozdiel je v chemickom zložení.

Rímsky betón obsahoval vysoké množstvo vulkanickej horniny a vápna a po zavedení morskej vody by spôsobil reakciu medzi prísadami a vytvoril neuveriteľne silnú reakciu. Náš moderný cement túto zmes neobsahuje a má životnosť asi 50 rokov, často menej, ak je vystavený morskej vode.

Aby toho nebolo málo, zdá sa, že „rímska metóda“ výroby betónu je omnoho ekologickejšia a ročne by do ovzdušia vypustila menej oxidu uhličitého. Čo viac sa nenaučíš.

Technológie Nikola Tesly

Počas svojho života vytvoril niekoľko fantastických vynálezov a jeho technológie používam dodnes. Od striedavého motora až po skutočné živé ukážky bezdrôtového prenosu energie v jeho laboratórnom prostredí. Samozrejme, existujú aj technológie ktoré poznáme mnohý dodnes, ale Tesla toho vynašiel omnoho viac. Jeden z jeho menej známych patentov však odkazuje na niečo, čo sa môže javiť ako veľmi známe a v posledných rokoch si získalo popularitu.

Tesla ju vyslovene nenazýval ako „dron“, ale v novembri 1898 vymyslel bezpilotné vozidlá a patentoval si myšlienku „prístroja na riadenie mechanizmu pohybu vozidiel“. Tesla si predstavoval napájanie tohto zariadenia elektrickými vlnami, a hoci neuviedol ich menom, mal v skutočnosti pravdu v používaní rádiových vĺn na bezdrôtové ovládanie.

Tesla je presvedčený o ničivom potenciáli bezpilotných vozidiel a vo svojom patente uviedol: „… z dôvodu svojej istej a neobmedzenej ničivosti bude mať tendenciu vytvárať a udržiavať trvalý mier medzi národmi.“
Prvý „vojnový dron“, Kettering Bug, bol vytvorený počas 1. svetovej vojny, bol však prinajlepšom nespoľahlivý a bol dokončený príliš neskoro na to, aby sa mohol do vojny zapojiť.

Deštruktívny potenciál, na ktorý sa spoločnosť Tesla odvolávala, nebol realizovaný takmer ďalšie storočie a v súčasnosti sa v tejto kapacite využíva iba na vedenie vojen a udržiavanie mieru. Ukázalo sa, že stačila oveľa hrôzostrašnejšia a deštruktívnejšia zbraň, aby sa veľmoci nehádali medzi sebou, a nebol to dizajn spoločnosti Tesla. Dieťa z projektu na Manhattane, atómová bomba.

O tom, že žijeme v uponáhľanej dobe skutočne niet pochýb. Denno-denne sa snažíme zredukovať námahu a časovú náročnosť v rôznych sférach nášho života. Dnes sa pozrieme bližšie na ďalšiu technológiu, ktorá nám môže uľahčiť každodenný život, respektíve zdieľanie kontaktov. Predstavíme si šikovný gadget Tappi, ktorý slúži ako digitálna vizitka.

Kto sa podieľa na tvorbe Tappi?

Za celým projektom stojí celý tím šikovných ľudí. Hlavou projektu je Dominik Papcun, ktorý zastáva pozíciu CEO (najvyšší výkonný riaditeľ).  Ďalej sú tu vývojári aplikácie, tvorca web stránok a grafický designer.

Súčasťou tímu je aj slovenský youtuber Expl0ited (Peter Altof), ktorý sa pre túto ideu nadchol. Momentálne je v predaji aj jeho merch Tappi Content, ktorým potešil svojich verných fanúšikov.

Ako Tappi vzniklo?

Bolo práve leto 2020, kedy prišiel prvotný impulz predchádzajúci vzniku digitálnej vizitky. Jednalo sa o prosté prehľadávanie internetu a hľadanie diery na trhu. „Vznik Tappi nebol jednoduchý, nakoľko som prvotne sám nevedel, čo všetko to bude obnášať a koho vlastne potrebujem, aby sme to urobili správne“ prezradil Dominik Papcun.

Práca na technológií započala približne koncom augusta 2020. Svetlo sveta mal gadget uzrieť koncom novembra toho istého roka. Keďže celý proces bol náročnejší ako sa očakávalo a technológiu bolo potrebné vyšperkovať do nespochybniteľnej finálnej podoby, neoficiálny začiatok bol v januári.

Oficiálny začiatok sa datuje až na apríl. Dominik navyše vznik Tappi organizoval na diaľku prostredníctvom telefonátov a správ, pretože žije v zahraničí.

Pomenovanie „Tappi“ je odvodené od úkonu, ktorý je potrebné vykonať pre uskutočnenie  požadovaného efektu- zdieľania sociálnych sietí. Osobe vedľa je potrebné „tapnúť“ o telefón svojim gadgetom.

Ako digitálna vizitka funguje?

"Náš gadget funguje na princípe NFC technológie a teda je to úplne to isté ako keď v obchode idete platiť mobilom. Je to jednoduché, rýchle a praktické. Všetky nové telefóny už NFC podporujú“ opísal Dominik.

Výhodou vo funkčnosti digitálnej vizitky je aj fakt, že čítanie kontaktov podporuje ako operačný systém iOS, tak aj Android. Osoba, ktorá údaje potrebuje z gadgetu čítať nepotrebuje aplikáciu. Tá slúži len na nastavenie vizitky.

Životnosť gadgetu sa pokladá za neobmedzenú. Technológia nefunguje na batérie, dokonca je aj vodeodolná. Svoje praktické využitie teda bez problémov nájde v každodennom živote.

Pre lepšiu orientáciu je na Instagrame Tappi.me dostupná aj mini príručka, ktorá obsahuje popis digitálnej vizitky- čo to je a na čo sa používa, na akom princípe funguje. V príručke nájdete aj sprievodné fotografie, grafiky a aj návod ako si do vizitky pridať kontaktné informácie.

Pre koho je gadget určený?

Cieľová skupina produktu nemá žiadne prísne ohraničenia "zameriavame sa na všetkých ľudí, pretože veríme, že si všetci chceme urobiť život jednoduchším“. Dominik vidí pokrok práve v jednoduchosti zdieľania kontaktov „nepotrebujeme žiadne papieriky na písanie čísla alebo menenie si vizitiek navzájom“.

Čo sa chystá?

V budúcnosti sa môžeme tešiť na spoluprácu s rôznymi šikovnými ľuďmi. Ich mená zostali tajomstvom. Dominik nám však prezradil, že v prípravnej fáze je množstvo noviniek. Tie zahŕňajú nové designy, produkty a tiež možnosť vlastného designu aj pre jednotlivcov (momentálne je vlastný design dostupný len pre podnikateľov v minimálnom odbernom počte 50 ks).

Digitálna vizitka by mohla byť nápomocná nie len pre zaneprázdnených podnikateľov, ale aj pri prostom zoznamovaní sa. Už žiadne mini papieriky vo vreckách, ktoré sa takmer vždy záhadným spôsobom nenávratne vyparia.

Sources: Tappi.me, Instagram Tappi, E-mailová komunikácia s CEO projektu Dominikom Papcunom

Znie to síce tuctovo, ale cestovanie nebolo nikdy dostupnejšie ako teraz. Okey, nie počas toho vírusového obdobia, ale pred ním určite. Väčšina z nás sa už pravdepodobne stretla so situáciou, že keď máte čas, tak nemáte peniaze a keď máte peniaze, tak nemáte čas. Taký začarovaný kruh, z ktorého vedie cesta von.

Ak sa radíte do prvej skupiny, ktorá má čas, no tie peniaze kdesi viaznu, tak sa môžete inšpirovať nasledujúcimi vetami.

Pri cestovaní ma vždy fascinovalo to, že je veľmi voľné, nezáväzne a nepredvídateľné. Vy ste tým plánovačom a hlavným hnacím motorom. Na začiatku možno každý potrebuje trochu postrčiť, no ak chytíte tu správnu vlnu, tak to už ide samo. Predpokladám, že aj surfovanie tak funguje, každý čaká na tu jeho vlnu. A ona určite príde.

A teda, čo je to cestovanie, keď ste „mladí a chudobní“?  Kombinácia, ktorá sa osvedčila už viacerým mladým je určite cestovanie za nejakým účelom, t. j. napríklad študentská stáž počas univerzity alebo študijný pobyt. V dnešnej dobe je možnosti veľmi veľa. Napríklad taký v Európe veľmi známy ERASMUS program.

Síce ste dlhší čas v jednej krajine a študujete tam, ale je to cestovanie, spoznávanie nových kultúr a nových ľudí. Niektorí ľudia uprednostňujú tzv. „slow travel“ pred víkendovkami. Prečo? Počas víkendu v zahraničí stihnete dva drinky, jedny raňajky, návštevu múzea či pozrieť pamiatky, ktoré vám portál TripAdvisor vyhodí.

Avšak, počas dlhodobého pobytu stihnete to, čo krátky pobyt nikdy neponúkne. Nahliadnete do mentality ľudí, zažijete skutočnú atmosféru kultúry, pocítite to ľudské teplo miestnych ľudí, ktorí o vás majú skutočný záujem ako o človeka, nie ako o turistu.

To je ten hlavný rozdiel. Pritom všetkom ste to stále vy a pracujete na tom, kvôli čomu ste tam primárne prišli – štúdium.

Ak by vám nevyhovovala forma cestovanie – štúdium, tak je tu ešte cestovanie – dobrovoľníctvo.

Určite tu sú viaceré nezodpovedané otázky a to napríklad rozdiel medzi formou cestovania spojeným so štúdium a dobrovoľníctvom. Asi taký najzakladanejší je podľa môjho názoru vo financiách. Na štúdium dostávate štipendium, čo samozrejme záleží od univerzity a vašich výsledkov. Zatiaľ čo na dobrovoľníctvo musíte investovať niečo zo svojho vrecka.

Avšak, pri štúdiu sa od vás očakávajú dané výsledky a ste istým spôsobom limitovaní. Naopak, pri dobrovoľníctve ste skutočne slobodní.

Ako teda dobrovoľníctvo funguje? Prv je potrebné si spraviť hrubý plán cesty s nejakým približným cieľom. Na tomto príklade si to ukážeme v Európe. Predstavte si, že sa rozhodnete spoznať Európu a máte na to pol roka času. Hurá!

Začínate na Slovensku a idete ďalej do Rakúska. Prvá zastávka, Alpy. Je tam veľa horských chát a turistických miest, môžete sa kľudne opýtať naokolo, či nehľadajú pracovnú silu – vy za to poprosíte jedlo a nocľah a ako poďakovanie im pomôžete s čím je potrebné.

Neskôr si zmyslíte, že by to chcelo z hôr k moru a do tepla. Žiaden problém, keďže Balkán je na „skok“. Tam to s dobrovoľníctvom problém určite nebude, ak si namierite do Chorvátska počas leta. Veď také masy turistov potrebujú riadnu opateru. Cez deň si zopár hodín odrobíte, no po práci to bude lážo-plážo. Teda podľa toho ako sa dohodnete s vašim domácim.

Samozrejme, všetko je vec dohody a toto bol iba príklad toho akoby to mohlo fungovať. Takto by ste mohli ostať na každom mieste, ktoré by ste si vyhliadli na niekoľko dní či týždňov. V súčasnosti na to fungujú aj rôzne platformy, kde sú podobné ponuky vo veľkom zdieľané. Pre predstavu ako to vyzerá kliknite sem.

Presuny s jedného miesta na druhé si samozrejme platíte vy, ak ste dobrodružná duša, tak môžete skúsiť stopovanie. Alebo zdieľané jazdy, bus či vlak. Všetko je to len na vás a o vás. Avšak, tento spôsob života dokáže veľmi veľa naučiť a dať. Len to chce na začiatku trochu odvahy a sebazaprenia.

Z názvu je už známe, že pointa tohto článku je Jakarta. Ide o súčasné hlavné mesto ostrovného štátu Indonézia. Slovo súčasné je použité zámerne, pretože indonézska vláda plánuje vybudovať, teda relokovať hlavné mesto na iný ostrov, konrétne na Borneo alebo Kalimantan.

Samozrejme, je to otázka budúcnosti, pretože len tak relokovať hlavné mesto nejde ani za mesiac a ani za rok. Navyše celú situáciu komplikuje už známy vírus. Viac o tomto si môžete prečítať aj v tomto článku.

Je už zvykom, že hlavné mestá väčšiny krajín sú zvyčajne najväčšie, najľudnatejšie, najvyspelejšie či najbohatšie. Jasný príklad máme aj tu na Slovensku, keď si porovnáme našu Bratislavu s malým slovenským mestom. Jednoducho povedané všetko sa sústredí práve do hlavného mesta. Tak to funguje aj v indonézskom megameste – v Jakarte.

Ak by vás zaujímal počet obyvateľov, tak dopátrať sa k presným číslam je skôr nemožné ako možné. Záleží, či hľadáte počet s predmestiami alebo bez a aj tak sa tie čísla veľmi líšia. Podľa týchto zdrojov sa celý región Jakarty pohybuje okolo 31 miliónov obyvateľov. Pre nás to predstavuje šialene vysoké číslo.

S tak vysokým počtom obyvateľov prichádzajú rôzne otázky. Aký je život v Jakarte? Aká je kvalita života? Aké možnosti ponúka také veľké mesto? Ako sa dá v takom veľkom meste pohybovať?

Nuž, odpovede sa rôznia od hlavy k hlave. Jedni Jakartu milujú, jedni ju nenávidia. Taká je realita. Pozrieme sa na všetky odpovede.

Z reči miestnych obyvateľov centrálnej Javy vyplýva, že vidieť Jakartu je veľkým zážitkom, ktorý vás prenesie v čase o niekoľko rokov vpred. Jednoducho povedané vďaka návšteve Jakarty viete cestovať časom. Možno to znie zvláštne pre nás, ktorí žijeme vo vyspelej Európe, no priemerný Indonézan nič tak vyspelé ešte nevidel.

Zmes obyvateľstva je iná a vyspelejšia, je tam aj vyššia koncentrácia európskych národov, čo sa nedá porovnať so zvyškom ďalších neturistických ostrovov. Samozrejme, situácia na známom Bali či Lomboku je celkom iná.

Vysoké presklenné budovy, moderný vlak, luxusné nákupné centra, moderné vlakové stanice či dokonca metro. To všetko je v Jakarte iné ako vo zvyšku krajiny.

Jedna časť populácie sa proti tomu búri a naopak tá druhá to obdivuje. Z ich reči som pochopila, že budovanie Jakarty v takej veľkej a rýchlej miere považujú za nefér. Hlavným dôvodom je podľa miestnych zanedbávanie zvyšných časti Javy, kde sa práve Jakarta nachádza, no nielen Javy, ale aj zvyšných ostrovov.

Život v meste je rušnejší než na vidieku, to je všeobecne známe. Čo sa len potvrdilo, že ak ste pracujúci človek, tak nemáte čas ani na základné potreby. Od jednej známej, ktorá v Jakarte žije som sa dozvedela, že so svojou dcérou môže byť len cez víkendy, a to aj napriek tomu, že žijú v jednej domácnosti.

Viem, nedáva to zmysel, no keď mi vysvetlila jej program, pochopila som. Veľmi skoro ráno vstane, aby stihla prísť do práce načas. Cesta tam trvá približne dve hodiny, takže dcéra ešte spí. Keď skončí prácu, tak dostať sa domov trvá tiež dobré dve hodiny v závislosti od dopravnej premávky. Keď už sa teda vráti domov, tak dcéra už spí. Toto je tá druhá horšia časť veľkomesta.

Mnoho ľudí do Jakarty odchádza za lepším životom, veď predsa platové podmienky sú lepšie, no na druhej strane prichádzajú o svoj voľný čas a osobný život. Väčšina do Jakarty odchádza, aby pomohli rodine, nie kvôli tomu, že si chcu splniť sen a žiť v hlavnom meste. Pre nich je dôležitejšie byť spolu doma s celou rodinou.

Cestovanie mestom je požierač čsau, aj napriek tomu, že máte motorku, čo je v Indonézii „must have“, teda nevyhnutnosť. Ak cestujete autom, tak veľa štastia – vezme vám to všetok váš čas. Kvalita vzduchu v takom vyfukovými plynmi preplnenom meste s vysokou vlhkosťou je na zaplakanie. Životná úroveň väčšiny ľudí (nižšej vrstvy) v porovnaní s vidiekom je podľa môjho názoru nižšia, keďže bežne žije veľa ľudí pokope.

Na druhej strane sú títo ľudia veľmi pohodoví a život berú taký, aký je. Nerobia si z toho ťažkú hlavu a tešia sa z maličkosti. Avšak, pre priemerného Európana, ktorý vidí takúto súhru rozných životov po prvý krát, je to smutná situácia a nespravodlivosť voči domácim obyvateľom.

Na základnej úrovni je Cardano len ďalším blockchainom. Je proof-of-stake, nie proof-of-work, ale nemyslím si že tieto pojmy hovoria celý príbeh.

Funkcie Cardana a Bitcoinu

Samozrejme, je potrebné si aj povedať čo tieto dve pojmy najprv znamenajú, aby sme sa pohli ďalej. Samotný názov nám môže dať malú nápovedu. Proof-of-work poskytuje dôkaz na základe vykonanej práce. Napríklad v Bitcoine hovoríme o výpočtovom výkone. Ten je potrebný na vytvorenie dôkazu, ktorý siete kryptomien akceptujú. V prípade Bitcoinu nehovoríme o ľudskej práci, ale o výpočtovom výkone. V Bitcoine sa tento dôkaz vytvára na základe výpočtu funkcie v haš kóde.

Druhým pojmom máme Proof-of-work. Je to mechanizmus, ktorý funguje na koncepte kde nepotrebujete ťažiarov. Sú nahradení validátormi, ktorí uzamknú svoje mince a môžu overovať transakcie. Za toto overovanie dostávajú peniaze z poplatkov za transakcie. Tieto príjmy sú ich hlavným zdrojom peňazí, čo u Bitcoinu neplatí.

Validátorom sa stanete odoslaním špeciálnej transakcie, ktorou uzamknete svoje mince. Týmto procesom sa ktokoľvek môže stať validátorom. Ten ktorý vytvorí blok, je vybraný náhodne. Šancu byť vybraný môžete zvýšiť aj množstvom uzamknutých mincí. Ak nesprávne validujete transakcie, o peniaze prídete.

Začiatky

Hoskinson založil Cardano so svojím bývalým kolegom z projektu Ethereum Jerry Woodom v roku 2014 po odchode z projektu, po rozdieloch v názoroch na správu a úlohu rizikového kapitálu v tíme riadenom nadáciou Etherea.

Cardano podporuje rovnomenná nadácia, ktorá pomáha pri výskume a vývoji protokolu a jeho komunity. Na čele vývoja projektu Cardano stojí nezisková spoločnosť Input Output Hong Kong (IOHK). Hoskinson tiež stojí na čele IOHK. Tento projekt zaregistroval popredných akademikov na niekoľkých univerzitách po celom svete, aby skontrolovali svoju prácu predtým, ako oznámili svetu Cardano.

V roku 2017 spoločnosť Cardano uviedla na trh svoju rodnú kryptomenu ADA, pomenovanú na počesť matematičky z 19. storočia Ady Lovelaceovej, dieťaťa anglického básnika Lorda Byrona. Lovelace je považovaná za jednu z prvých počítačových programátoriek na svete tým, že ako prvá zverejnila svoju predstavu strojového algoritmu pre počítačový „analytický stroj“. Samotný projekt Cardano je pomenovaný po talianskom polymatovi Gerolamovi Cardanovi.

Tím ktorý stojí za Cardanom

Input Output Hong Kong (IOHK) je nezisková spoločnosť, ktorá podporuje Cardano. Podpisom viacročnej zmluvy s blockchainovou spoločnosťou Emurgo sa spoločnosť zameriava na podporu lepšieho finančného začlenenia. Hoskinson vo veľkej miere hovoril o prípadoch použitia Cardano v Afrike a ambíciách pomôcť zdvihnúť práve chudobnejšie krajiny vo svete pomocou kryptomeny.

Cardano Foundation je nezávislá švajčiarska nezisková organizácia, ktorej cieľom je „štandardizovať, chrániť a propagovať“ technológiu Cardana prostredníctvom budovania partnerstiev s inými spoločnosťami a zároveň sa zameriava na pomoc pri formovaní legislatívy, ktorá ovplyvňuje odvetvie blockchainu a kryptomeny.

Cardano ako technológia

Myslím si, že sila je v technológii Cardana a v jeho prístupe. Áno, vedecký a akademický prístup. S prejdenými dokumentami doktorandmi a univerzitami. Osobne odporúčam toto 50-minútové video kde vývojár vysvetľuje stav tejto technológie na klasickej tabuli. Myslím si že každá kryptomena by to mala urobiť.

Premýšľam nad Cardanom viacerými spôsobmi: prostredníctvom technológie dokáže vytvoriť bezpečný a transparentný základ pre transakcie a výmeny každého jednotlivca – či už pre vládne systémy alebo aj pre rast podnikov. S veľkou aktualizáciou ktorá nás čaká už v Auguste, a s momentálnou dohodou v Afrike naberá Cardano veľké momentum a z pomerne neznámej kryptomeny z minulého roka sa stáva zaujímavý čierny kôň sveta kryptomien.

Typické ľudové výšivky alebo známe čičmianske vzory sa v módnych kolekciách dizajnérov začali vyskytovať pravidelne. Rýdzo slovenské vzory zdobia už aj bežnú konfekciu a Slováci sa postupne stávajú hrdými nositeľmi folklóru na oblečení.

Jedinečnosť a originalita

Vzory a výšivky, ktoré sa donedávna vyskytovali len na ľudových odevoch, sú dnes bežnou súčasťou šatníkov ľudí, ktorí sa zaujímajú o módne trendy.

Dôvodom, prečo čoraz viac začínajúcich dizajnérov siaha po zdobení kúskov folklórnymi vzormi je ten, že sú jedinečné, originálne a nikde inde vo svete ich nenájdete.

Presne preto sa slovenským ľudovým odevom začala inšpirovať aj mladá módna dizajnérka Jaroslava Würll Kocanová, ktorej tvorba už prerazila aj do zahraničia. Jej kúsky sa vyznačujú ručne vyšívanými vzormi a originalitou, keďže modely vytvára po pár kusoch.

„Zo začiatku som sa hľadala, ktorým smerom sa uberiem, čo budem ponúkať, aký druh odevu. Vyšívať som sa naučila už na základnej škole. Moja babka, jedna, druhá, tety, mama, všetky robili nejaké ručné práce, háčkovanie, vyšívanie. Ich pozorovaním som sa naučila vyšívať. A to bola práve tá voľba, že keď viem vyšívať, prečo to nevyužiť na odeve? Krásne výšivky nemusia byť iba na obrusoch a starých krojoch,“ popisuje svoje začiatky mladá dizajnérka pre portál startitup.sk.

Jaroslava postupne začala ponúkať vyšívané opasky a šaty. Ľudia na jej tvorbu reagovali veľmi pozitívne, čo pre ňu bolo obrovskou motiváciou pokračovať v ďalšej tvorbe.

Funkčné oblečenie s nádychom folklóru

Andrea Sveladová sa po ukončení štúdia práva začala venovať svojej vášni – navrhovaniu tanečného a funkčného oblečenia. O pár rokov neskôr si založila vlastnú značku, ktorá sa špecializuje výrobou športového oblečenia s folklórnymi a prírodnými vzormi. Vo svojej tvorbe používa výhradne certifikované ekologické materiály. Potlač oblečenia zabezpečuje malá rodinná tlačiareň pri Bratislave. Ako sama tvrdí, príroda je pre ňu obrovskou inšpiráciou a hory sú súčasťou jej života.

„Prírodné farby a motívy, to je moje. Už niekoľko rokov sa rada hrám s týmito vzormi a vždy ma vedia fascinovať,“ hovorí Andrea na svojom Instagramovom účte, kde vystupuje pod menom Aidastylefashion.

Všetky výrobky sú unikátne

Tým, že je každý výrobok jedinečný sa môže pochváliť ďalšia slovenská dizajnérka Karolína Hrušková. Karolína sa začala venovať tvorbe vyšívaných módnych doplnkov a dnes vytvára kúsky oblečenia, ktoré sú ručne maľované či vyšívané. Okrem toho začala vo svojej tvorbe používať techniku modrotlače.

„Moja láska k remeslu ma priviedla až k modrotlači, ktorá mi skutočne učarovala. Mám rada unikátne veci, ktoré nie je možné nájsť hocikde, a tak mi látky z galantérie nestačili. Práve preto dnes tvorím výrobky z originálnej modrotlače, čo je látka špeciálna práve tým, že každý jej kúsok prešiel rukami tlačiara, ktorý jej dal konečnú podobu zafarbením v kadi s indigovým roztokom,“  vysvetľuje Karolína na web stránke folkova.sk.

V ponuke slovenských módnych dizajnérov nájdeme aj kabelky, ktoré sa pýšia slovenskými vzormi. Dajana ušila svoju prvú kabelku už ako študentka strednej školy. Dnes patrí jej značka k najuznávanejším a jej výrobky sú obľúbené aj u zahraničných celebrít.

„Výšivky sama programujem a vždy som programovala. Veľmi ma to baví, je to relax, koníček a práca zároveň. Milujem tie možnosti, ktoré mi technika poskytuje a neviem sa dočkať, čo nové zas vymyslím. Moje dizajny majú môj rukopis a naozaj ich na ulici rozoznáte,“ hovorí zakladateľka značky Dajana Rodriguez pre portál startitup.sk.

Trendom aj za hranicami Slovenska

Oblečenie a doplnky so znakmi slovenského folklóru upútali aj zahraničných zákazníkov. Kúsky oblečenia s výšivkami či tradičnými vzormi sa tešia obľube aj za hranicami našej krajiny.

Aj dizajnérka Würll Kocanová sa môže pochváliť tým, že má klientelu po celom svete. Keď sa po dvoch rokoch tvorenia prihlásila na zahraničný portál, otvorilo sa jej mnoho nových možností. Jaroslava pre portál startitup.sk dodáva: „Hneď v prvý deň, ako sme nahodili veci, sa nám predali šaty do Austrálie a Kanady. Bol to neskutočný moment, kedy zistíš, že tvoja tvorba sa páči aj v zahraničí. Neskôr mi zákazníčky poslali aj fotky, dodnes ich mam uložené.“

Titulná fotografia: pixabay.com

Škaredé je slovo, ktoré má hlboké morálne dôsledky. Po stáročia sa škaredosť spájala s chorobami a deformáciami, násilím, agresiou a fanatizmom. Aj keď sa toto slovo v súčasnosti primárne používa na opísanie neestetického aspektu vecí, zachováva si aj prvky pôvodného významu.

Škaredé alebo pekné?

Neuroestetika je rozvíjajúca sa vedecká oblasť, ktorá skúma ako mozog reaguje na estetické podnety. Vedecké výskumy v tejto oblasti zistili, že nádherné maľby a škaredé maľby spúšťajú reakcie v rovnakých oblastiach mozgu. Krása zaberá rovnakú oblasť mozgu ako škaredosť. Obe sú súčasťou jednej škály a líšia sa len v hodnotách, ktoré im mozog pripisuje. Britský neorobiológ Semir Zeki naznačil, že škaredé veci viac mobilizujú motorickú oblasť v našom mozgu ako veci, ktoré sa nám zdajú byť pekné. Predpokladá sa, že je to z toho dôvodu, aby sme mohli uniknúť pred nežiadúcimi podnetmi.

Čo nás núti vytvárať umenie?

Naša reakcia na umenie pramení z nepotlačiteľného nutkania znovu vytvoriť v našom vlastnom mozgu podobný tvorivý proces aký použil umelec na vytvorenie diela. Umenie je vo svojej podstate príjemný a poučný pokus umelca a pozorovateľa vzájomne komunikovať a zdieľať tento tvorivý proces. Umožňuje nám cítiť a prežívať  emócie a myšlienky, ktoré stoja v pozadí umeleckého diela.

Čím je zaujímavé art brut umenie?

Art Brut je zaujímavé, pretože týmto umením sa zaoberá človek alebo skupina sociálne a kultúrne izolovaných ľudí. Ľudia so zdravotným postihnutím, väzni, umelci, ktorí nemajú umelecký výcvik alebo seniori. Títo umelci využívajú kreativitu na ich osobné vyjadrenie. Tieto diela majú tajomný nádych agresivity, afinity, rovnováhy a nerovnováhy. Art brut odhaľuje vnútorné fungovanie mysle jedinca, jeho čudné chtíče, rušivé sny, asociálne túžby a nezmyselné obavy. Môže hovoriť rovnako o veľmi špecifických neurózach a radostiach jednej jedinečnej šialenej mysle. Záujem o takéto výtvarné prejavy vzrástol najmä po roku 1922, kedy nemecký psychiater a historik Hans Prinzhorn vydal svoj spis Bildnerei der Geisteskranken (Tvorba duševne chorých).

Umelci

Kľúčovým umelcom art brut je Adolf Wölfi, umelec, ktorý si po problémovom detstve odsedel dva roky vo väzení a následne mu diagnostikovali schizofréniu. Medzi ďalších patria Aloïse Corbaz, Augustin Lesage and Alfonso Ossorio. Aj keď sa ich maľby, kresby a sochy líšia v štýle, zdieľajú slobodu formy a bohaté použitie farieb.

Top 5 najškaredších obrazov, ktoré majú dnes hodnotu miliónov

1. Obraz Stará žena („Škaredá vojvodkyňa“) from flámskeho maliara Quintena Massys, ktorý ako prvý na svete namaľoval karikatúru. Portrét satirizuje ženu, ktorá chce vyzerať oveľa mladšie.
2. Obraz Saturn požierajúci jedného zo svojich synov od Francisca Goyu. Je zaujímavé, že toto dielo je jedným zo 14 nástenných malieb, ktoré vytvoril Goya pre svoj dom v Madride. Tieto obrazy sa stali známe ako Pinturas negras (Čierne obrazy). Za prvých 50 rokov ich nikto nevidel, okrem hostí, ktorý navštívili Francisca Goyu.
3. Obraz Mrzáci od Pietra Bruegela zobrazuje fyzicky a psychicky hendikepovaných ľudí, od ktorých sa často odvracia zrak.
4. Obraz Moje narodenie od Fridy Kahlo znázorňuje Fridine predstavy o svojom narodení a zobrazuje ako Frida rodí svoje vlastné ja.
5. Obraz Žena III od Willema de Kooninga patrí k jedným z najdrahší obrazov, ktoré sa predali. Má bohatú cestovateľskú históriu. Od konca 70. rokov bol obraz súčasťou zbierky Teheránskeho múzea súčasného umenia. Po islamskej revolúcii v roku 1979 už nebolo možné zobrazovať nahú ženu na verejnosti. Nakoniec sa v roku 1994 predal mimo Iránu a v novembri 2006 sa predal za 137,5 miliónov dolárov.

Sex je veľmi dôležitou súčasťou života každého dospelého človeka. Viac ako polovica populácie sa vo svojom živote aspoň raz stretne so stratou libida. Znížené libido or znížený sexuálny apetít sa častejšie vyskytuje u žien ako u mužov. V modernej dobe žijeme rýchlym tempom života a často zabúdame na to, aký je sex dôležitý.

Pri dlhodobom vzťahu, je bežné, že to vzrušenie, ktoré bolo na začiatku, sa už pomaly vytráca. Ľudia sú zaneprázdnení sami sebou, prácou, deťmi a neraz sa prestanú v dostatočnej miere venovať partnerovi. Vtedy, nastávajú problémy aj v posteli a v najhoršom prípade, keď si partneri k sebe cestu nenájdu, takéto vzťahy sa končia rozchodom.

Dôležité je naznačiť, že sexuálna túžba je veľmi individuálna a subjektívna. Niekto túži po sexe každé tri hodiny a niekomu práve stačí, keď má sexuálny styk iba raz za týždeň. Aj jeden aj druhý prípad je v najlepšom poriadku, pokiaľ stále nejaká chuť na sex existuje. Problém nastáva, keď osoba celkom stratí záujem o sex, sexuálnu fantáziu a nepociťuje žiadnu rozkoš pri sexuálnom styku.

Ako sa prejavuje znížené libido?

• Človek nemá záujem o akúkoľvek sexuálnu aktivitu, vrátane masturbácie,
• nemá žiadne sexuálne myšlienky ani fantázie alebo sny,
• následne, pociťuje nespokojnosť s nedostatkom sexuálnej aktivity a fantázie.

Príčiny nízkeho libida môžeme rozdeliť do troch skupín: fyzické, psychické (emocionálne) a partnerské problémy.

Fyzické dôvody

K zníženiu sexuálnej chuti môžu prispieť rôzne ochorenia, užívanie liekov, vyčerpanosť z každodenných závezkov, nezdravý životný štýl.

Je samozrejmosťou, že keď je človek chorý, nemá chuť na sex. Otázne ale je, či sú tie ochorenia chronické alebo akútne a či sa snažíme ich vyliečiť alebo nie. Keď nejde o závažnejšie choroby, mali by sme sa snažiť dostať chorobu pod kontrolu a zabrániť jej, aby utýkala na náš život.

Ak je problém hormonálneho charakteru, treba sa poradiť s endokrinológom. So zodpovedajúcou liečbou, sa hormóny dajú dostať do fyziologických hraníc.

Pri konzumácii rôznych liekov, alkoholu, drog môže takisto dôjsť k zníženiu libida. Lieky vo väčšine prípadov nie je možné vysadiť, ale je možné, v kozultácii s lekárom, vymeniť za iný liek s podobným účinkom. Na druhej strane, alkoholu a drogám sa vieme vo veľkom vyhýbať, takže keď pocítime niektoré z príznakov nízkeho libida, treba sa snažiť, tieto škodlivé veci eliminovať z každodenného života.

Ešte jeden z fyzických dôvodov je málo spánku. Keď človek nie je dobre vyspatý, často je hneď z rána unavený. Únava zabíja chuť na sex.

Psychické (emocionálne) dôvody

V živote je veľmi dôležité, ako máme nastavenú myseľ. Hovorí sa, že väčšina problémov a chorôb pochádza z hlavy. Toto zatiaľ dokázané nie je, ale každý z nás bude súhlasiť s tým, že sa veľakrát problémy vyriešili „samé”, až keď sme vo svojoj hlave mali jasno. Každopádne, treba o tom pouvažovať a snažiť sa žiť v harmónii so svojím telom a mysľou.

Najčastejším a najdôležitejším psychickým dôvodom na zníženie libida, je nepochybne stres. Moderný život v 21. storočí je plný stresu. Následne, sa ten stres prejaví aj na našom zdraví a prinesie so sebou veľa negatívnych vecí. Aby sme tomu predišli, treba sa naučiť stres kontrolovať. Nie každý to môže sám, ale na to existujú psychológovia a psychoterapeuti. V súčasnej dobe, už ľudia konečne prestali brať týchto odborníkov ako doktorov pre bláznov. Je celkom normálne, že sa potrebujeme s niekým porozprávať, kto nás navedie na správny smer a pomôže nám vysporiadať sa s vecami okolo nás. Psychoterapia nie hamba!

Ďalším, veľmi vážnym psychickým dôvodom je nespokojnosť so svojím telom. V rozlišných situáciách v živote, sa môže prejaviť nespokojnosť so svojím výzorom. Najčastejšie sa s tým stretávame pri starnutí alebo keď priberieme a naopak keď príliš schudneme. Ak sa s tým nevieme vyrovnať, začíname mať z toho komplexy a toto nás odvedie k úzkosti a dokonca, aj k depresii. Samozrejme, aj tomuto vieme predísť, či už prácou na svojom tele, alebo sa musíme naučiť mať radi sami seba, aj s niekoľkými kilami navyše.

Partnerské problémy

Je väčšia pravdepodobnosť že vzťah bude dobre fungovať, ak je v ňom pravidelný sex. Keď sú vo vzťahu problémy, je ťažké túžiť po partnerovi. Časté hádky, nedôvera, nedorozumenie narúšajú stabilitu vzťahu a sex častokrát, začína absentovať. Taktiež, keď partner nevie uspokojiť naše potreby a túžby, alebo v prípade rutiny v spálni, prichádza ku zníženej chuti za sexom, hnevu a sklamaniu.

Kľúčom je komunikácia. Ak vo vzťahu stále pretrváva láska a vzájomná úcta, partneri by sa mali rozprávať o svojich problémoch a hľadať spoločné riešenie. Kompromis vo vzťahu musí existovať, takže musíme vedieť, že možno, na vyriešenie danej situácie, budeme musieť urobiť nejaký ten ústupok aj my. Snažte sa skúšať nové veci, experimentovať, možno aj prekročiť svoju komfortnú zónu. Nebude to ľahké, ale isto uznáte, že výsledok stojí za to. 🙂

Aj keď to tak možno nevyzerá, sex je veľmi dôležitou súčasťou života a často vie veľa vecí napraviť. Je iba na nás, či budeme žiť aktívnym sexuálnym životom a samym tým, aj v harmonickom vzťahu, alebo sex nebudeme brať ako jeden z faktorov úspešného spolunažívania a pustíme sa do rúk radu problémov a znechutenia z partnerského života.

Zdroje: slovenskypacient.sk, vysetrenie.zoznam.sk, zdravoteka.sk, stetoskop.info

Ochrana osobných údajov a bezpečnosť

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že účelom právnych predpisov ochrany osobných údajov je rešpektovanie rozhodnutí jednotlivcov v prípade, že ide o ich súkromie. Treba si uvedomiť, že medzi ochranou osobných údajov a ich bezpečnosťou je rozdiel. Ochrana osobných údajov sa zaoberá tým, ako budú zistené osobné údaje konkrétnych ľudí použité. Zaoberá sa tiež dodržiavaním ich súhlasov so sledovaním, spracovaním, predajom alebo zdieľaním. Údaje je možné doplniť, zmazať alebo pridať ďalšie požiadavky. Väčšina používateľov internetu si čím ďalej tým viac začína uvedomovať dôležitosť ochrany osobných údajov.

Predajcovia predstavujú veľké riziko

Väčšina predajcov predstavuje v oblasti ochrany osobných údajov veľké riziko. Sú ľahko dostupnými cieľmi a spravujú veľké množstvo osobných údajov. Kybernetické útoky hackerov, ktorí kradnú osobné údaje používateľov je neskutočne veľa. Veľké spoločnosti sa preto snažia únikom zabraniť a na ochranu svojich spoločností vynakladajú obrovské prostriedky. Od roku 2017 bolo na kybernetickú bezpečnosť v globále minutých viac ako 1 bilión dolárov. Odhaduje sa, že ročne kyberkriminalita spôsobí škody v hodnote 6 biliónov dolárov. 

Porušenie ochrany osobných údajov môže byť pre spoločnosti v mnohých prípadoch zničujúce. Poškodenie značky, straty peňažnej hotovosti, produktivity a pokuty sú veľkou cenou za porušenie pravidiel. Vynaloženie finančných prostriedkov do ochrany osobných údajov zo strany spoločností je teda veľmi dobrou investíciou.

Digitálne trendy roku 2021

V roku 2018 vzniklo všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov známe ako GDPR. Viac ako 60 krajín prijalo návrh tohto zákona vrátane Brazílie, Japonska, Thajska a mnohých štátov Ameriky. Odhaduje sa, že v roku 2023 bude mať týmto zákonom  65 % svetovej populácie svoje údaje ochranné. 

Ďalší digitálny trend súvisí s využitím tretích strán. Všetky organizácie sú závislé od efektívneho fungovania poskytovateľov služieb alebo dodávateľov tretích strán. Táto závislosť sa stále zvyšuje, ale napriek tomu iba 35 % organizácií považuje svoje riadenie rizík vyplývajúce z tretích strán za efektívne. Viac ako 63 % porušení ochrany osobných údajov je pripisovaných zlyhaniam tretích strán. Z takéhoto zlyhania sa poučili aj známe spoločnosti ako Instagram, T-mobile alebo General Electric. Rok 2021 preto prinesie priestor pre zlepšenie ochrany osobných údajov a zlepšenie vzťahov s tretími stranami. 

Transparentnosť ochrany a spracovania osobných údajov bude kľúčovým prvkom v najbližších rokoch. Štúdia spoločnosti Cisco zistila, že až 50 % zákazníkov by bolo ochotných zmeniť spoločnosť kvôli politike ochrany údajov a jej zdieľaniu. Spoločnosti sa budú musieť v najbližších rokoch zamerať na zvýšenie dôveryhodnosti u svojich užívateľov. Najťažšie to budú mať spoločnosti vystupujúce iba v online svete, ktoré sa budú musieť snažiť udržať si digitálnu dôveru. 

Cieľom ako dosiahnuť čo najlepšiu ochranu osobných údajov je investovanie veľkých finančných prostriedkov do integrovaných technológií. Tie budú mať za cieľ zvyšovanie ochrany osobných údajov, a taktiež dodržiavanie predpisov. Používanými nástrojmi sú napríklad zahmlievanie, odstránenie totožnosti alebo homomorfné šifrovanie. 

Odhaduje sa, že v tomto a ďalších rokoch sa viacero organizácií prispôsobí rámcom ochrany osobných údajov. Tie pomáhajú k zníženiu nákladov a zvýšeniu efektivity programu na ochranu osobných údajov. Podporujú iniciatívy na zabezpečenie súladu bez zbytočného zdvojovania úsilia. Taktiež pomáhajú s dosahovaním súladu pri prispôsobovaní sa meniacim požiadavkám a dodržiavaní vyvíjajúcich sa nariadení a zákonov o ochrane osobných údajov.

Zvýšenie počtu sťažností a žiadostí

Zavedenie nových predpisov týkajúcich sa ochrany osobných údajov po celom svete poskytuje spotrebiteľom väčšiu kontrolu nad ich údajmi. S nárastom počtu porušení ochrany osobných údajov sa každoročne zvyšuje počet spotrebiteľov, ktorí chcú vedieť viac informácií o využití ich údajov. Spotrebitelia majú právo vedieť, vymazať, aktualizovať alebo obmedziť spracovanie osobných údajov, ktoré si o nich podniky uložili. V tomto roku sa preto čaká výrazný rast žiadostí a sťažností dotknutých osôb.