Category: Archive

Vyššia životná úroveň. Tento pojem zahŕňa množstvo faktorov, obyčajne si ale pod ním predstavíme predovšetkým nasledovné:

• príjem vyšší ako priemer;
• vlastníctvo jedného alebo dvoch automobilov, aspoň jedno prémiovej značky;
• vlastníctvo nehnuteľnosti;
• oblečenie prémiových výrobcov;
• elektroniku vyššieho štandardu, ako ultrabooky, výkonné smartfóny, audiotechnika či ďalšie doplnkové techniky.

Neoddeliteľnou súčasťou vyššej životnej úrovne je aj práca alebo zamestnanie, ktoré umožňujú človeku dosahovať istú mieru slobody a pritom napĺňať ambície jednotlivca. Zvyčajne s pojmom vyššia životná úroveň nie je spojená manuálna práca, lenže kedysi práve remeslá znamenali vysoký a stabilný príjem a po niekoľkých desaťročiach sa opäť poctiví a zruční remeselníci ukazujú ako žiadaní a dobre zaplatení.

Spoločne s vyššie uvedenými azda v najzásadnejšej miere určuje kvalitu života a jeho úroveň samotné bývanie. Aj ľudia, ktorí trávia väčšinu času mimo domova, nakoniec prídu do svojho bytu alebo domu napĺňať svoje potreby a oddychovať.

To, že životná úroveň stúpa, máme za fakt. Rozvojový program OSN (UNDP) publikuje od roku 1990 správy o ľudskom rozvoji, ktoré obsahujú index ľudského rozvoja (Human Development Index – HDI), pričom rozlišuje medzi tromi tzv. „dimenziami života“ – jedná sa o zdravie, vzdelanie a životnú úroveň. Zvyčajne sú tieto dimenzie v priamej úmere. Index, ktorý vzniká komplikovaným výpočtom, za ktorým stojí množstvo štatistík vychádzajúcich z reality, jedná sa o bezrozmernú hodnotu bez jednotiek. Keďže je jej výpočet rovnaký pre všetky krajiny, môžeme pomocou indexu ľudského rozvoja korektne hodnotiť vývoj životnej úrovne aj u nás.

Trendy vo vývoji indexu ľudského rozvoja v rokoch 1990 – 2018

Slovenská republika obsadila podľa indexu ľudského rozvoja publikovaného v správe v roku 2018 spomedzi 189 krajín sveta 38. miesto a patrí medzi štáty s vysokou úrovňou ľudského rozvoja. Spomedzi krajín V4 obsadila Slovenská republika tretie miesto.

Index ľudského rozvoja poukazuje na to, ako sa ekonomický rast prejavuje na kvalite života obyvateľstva. Jeho publikácia prostredníctvom Rozvojového programu OSN (UNDP) svedčí o tom, že prioritou rozvoja krajín už nie je len samotný ekonomický rast. Okrem hrubého národného produktu sú započítavané i dve ďalšie veličiny – priemerná dĺžka života pri narodení a vzdelanie. Uvedený index má však i kritikov, nakoľko mierne výkyvy v miere gramotnosti v rozvojových krajinách sa prejavia na výslednom postavení týchto krajín.  

Zdroj: Index ľudského rozvoja

Vzostup životnej úrovne, zdravia a vzdelania je teda evidentný, čo ale vidíme každý deň: priemerný človek dnes môže pracovať a mať príjem, má mobilný telefón, zdravotnú starostlivosť na relatívne dobrej úrovni, aj nižšie príjmové skupiny vlastnia auto alebo nehnuteľnosti (hoci častokrát zdedené).

Ako sa toto všetko ale premieta do samotného bývania? Ako môže moderný človek s výrazne vyššími potrebami ako pred tridsiatimi rokmi žiť v päťdesiatročnom byte, o ktorom sa dnes hovorí ako o stavbe „z núdze cnosť“? Podľa porovnania rozlôh bytov na Slovensku a v zahraničí na tom nie sme vôbec zle, ale záleží na tom, s kým sa porovnávame. Ak s krajinami tretieho sveta, žijeme luxus – no a ak s vyspelými krajinami, naše pomery sú skutočne malé. Podrobnú štatistiku priemerných rozlôh bytov nájdete v tomto článku:

https://www.unitedlife.sk/porovnanie-velkosti-bytov-a-domov-slovensko-verzus-svet/

Uvedená štatistika ale hovorí o tom, akú výmeru majú domácnosti ako také, nie tie nové a počítané boli byty spolu s rodinnými domami.

Len pred tromi rokmi vyšla správa, že rozloha ponúkaných starších bytov sa dostala na 64 štvorcových metrov. Ale priemerná výmera novopostavených bytov bola iba 59 štvorcových metrov. Opäť sa jedná o priemer, v ktorom sú započítané ako malé jednoizbáky, tak priestranné mezonety.

Napriek tomu môžeme považovať tento údaj za približne zodpovedajúci realite trojizbového bytu v meste.

50 až 75 štvorcových metrov? Dá sa, záleží na spôsobe použitia a dispozícii

Zo štatistiky, ktorú sme nedávno zverejňovali aj my, vyplýva, že priemerná rozloha slovenskej domácnosti je 75 štvorcových metrov. Síce sa toto číslo zaraďuje k chvostu uvedeného rebríčka, v skutočnosti to vôbec nie je malý priestor. Zodpovedá bytu alebo domu s pôdorysom o veľkosti viac ako 8×9 metrov.

Nadpis nášho článku vyzýva k odpovedi na otázku, či je pre rodinu vhodný byt alebo dom s rozlohou 75 štvorcových metrov, ale skôr je na mieste otázka, ako to vyzerá so 60- a 65-metrovými nehnuteľnosťami.

Každodenná realita nám ukazuje, že aj takéto byty, ktoré napríklad majitelia rodinných domov považujú za primalé, dosť dobre napĺňajú potreby modernej rodiny.

Viac ako rozloha domácnosti totiž významnejšiu úlohu zohráva dispozičné riešenie, úroveň vyhotovenia interiéru a spôsoby, akými sa využívajú jednotlivé priestory.

Správne koncipovaná dispozícia bytu je jedným zo silných argumentov, prečo dnes developeri preferujú skôr výstavbu bytov s menšími výmerami – podobne ako to bolo v roku 2013, keď boli novopostavené domy iba polovičné v porovnaní s niekdajšími dvojgeneračnými domami.

Nižšie pripájame fotogalériu dispozičných riešení menších bytov, ktoré stoja za pozornosť – niektoré nemožno považovať ani len za jednoizbové byty, sú to skôr garsónky alebo dvojgarsónky.

Titulná fotografia: Reálny záber Slnka, zdroj: NASA/GSFC/SDO 2017

Naše Slnko zažíva pravidelný 11-ročný cyklus, počas ktorého jeho aktivita kolíše od maxima k minimu. Medzinárodná skupina odborníkov teraz potvrdila, že sme vstúpili do nového cyklu po tom, čo ten predchádzajúci dosiahol v decembri 2019 svoje minimum.

Teraz sme vstúpili do 25. solárneho od začiatku spoľahlivých záznamov o slnečnej aktivite. Tento cyklus je prirodzený, pomerne pravidelný, striedanie pokojných a búrlivých aktivít trvajú jedenásť rokov. Za posledných niekoľko storočí sa však z tohto pravidla vyskytli iba výnimky, preto bolo ukončenie cyklu oznámené až v septembri  napriek tomu, že k jeho evidentnému zavŕšeniu došlo už v decembri.

"Najdôležitejšou vecou, ​​ktorú musíte pamätať pri predpovediach, je, že sa budeme mýliť,“ uviedol vo vyhlásení Dean Pesnell, expert na slnečný cyklus v Goddardovom vesmírnom letovom centre NASA . „Nikdy nebudeme dokonalí. Vďaka tomu sa poučíme a budeme môcť dosiahnuť pokrok vo svojich predpovediach.“

Medzinárodný projekt Solar Cycle 25 Prediction Panel je sponzorovaný NASA a Národným úradom pre oceán a atmosféru (NOAA). Aby výskumníci mohli zistiť, kedy sa cyklus skončil a začal nový, sledujú slnečné škvrny, ktoré sú pomerne spoľahlivou indikáciou. Sú tiež spojené s udalosťami, ako sú slnečné erupcie a výrony koronálnej hmoty , takže čím menej je ich pozorovateľných, tým je Slnko pokojnejšie.

V čase minima naša hviezda  celé týždne alebo dokonca mesiace „žije“ bez toho, aby na svojom povrchu mala akékoľvek tmavé škvrny. O tom, že  sa práve teraz deje minimum, však vedci nevedia. Môžu Slnko iba pozorovať a keď sa začnú škvrny objavovať, môžu vyhlásiť, že hviezda má svoje minimum už za sebou.

Solar Cycle 25 Prediction Panel využíva pozorovania zhromaždené  Svetovým dátovým centrom pre index slnečných škvŕn a dlhodobé slnečné pozorovania , ktoré sa nachádza v Kráľovskom observatóriu v Belgicku. Na základe týchto údajov predpovedali, že ďalšie slnečné maximum nastane v júli 2025.

„Keď vychádzame zo slnečného minima a blížime sa k maximu 25. cyklu, je dôležité mať na pamäti, že slnečná aktivita sa nikdy nezastaví; mení sa pravidelne ako kyvadlo,“ vysvetľuje vo vyhlásení Lika Guhathakurta, solárna vedkyňa z divízie heliofyziky v NASA vo Washingtone .

Očakáva sa, že cyklus číslo 25 bude mať podobnú úroveň aktivity ako ten predchádzajúci, ktorý bol slabší ako priemer.

Pre ľudstvo a Zem cykly Slnka môžu i nemusia znamenať zmeny. Naše každodenné životy sa pravdepodobne nijakým spôsobom nezmenia, ale aktivita Slnka formuje počasie našej planéty i „vesmírne počasie“ okolo nej a uvoľnenie silných slnečných erupcií môže narušiť komunikačné satelity a spôsobiť problémy pre niektoré technológie na Zemi.

"To, že ide o podpriemerný slnečný cyklus, ešte neznamená, že neexistuje riziko extrémneho vesmírneho počasia,“ uviedol Doug Biesecker, spolupredseda panelu a solárny fyzik v NOAA’s Space Weather Prediction Center ( SWPC ). „Vplyv Slnka na náš každodenný život je skutočný a je tu. SWPC je personálne zabezpečený nepretržite, 365 dní v roku, pretože Slnko je vždy schopné nám dať niečo, čo môžeme sledovať. “

Celá posilňovňa vo vašich rukách. Tak propaguje svoj produkt firma, ktorá sa uchádza o podporu používateľov platformy Indiegogo.

Prostredníctvom crowdfundingu sa snaží získať dostatok financií na realizáciu sériovej produkcie svojho športového náradia, ktoré nazvala OYO NOVA Gym.

K dnešnému dňu, 29.9.2020, sa firme podarilo vďaka jej kampani vyzbierať sumu 4 291 342 EUR, na ktorú sa vyzbieralo celkom 29 555 jednotlivcov. Ďalšie viac ako tri milióny eur startup získal na inej crowdfundingovej platforme. Pôvodne pritom chcela firma vyzbierať iba 30-tisíc dolárov.

Motiváciou ľudí podporiť tento projekt je získať zľavy na finálny produkt, ktorý firma sľubuje dodať. S rastúcim množstvom príspevkov sa spustila aj sériová výroba, podľa aktualizovaných správ z Indiegogo už tvorca stihol vyrobiť viac ako 40-tisíc kusov tohto svojho náradia.

O čo sa vlastne jedná?

Dnes je v predaji nepreberné množstvo rôznych pokrokových, revolučných, ale aj celkom obyčajných posilňovacích zariadení a pomôcok. Expandery, činky, špeciálne podložky, elektrické náradie, to všetko sa uchádza o pozornosť kúpychtivých zákazníkov. Startup OYO Fitness vytvoril produkt, ktorý by mal všetky tradičné posilňovacie náradie a zariadenia spojiť do jedného kompaktného a prenosného zariadenia, ktoré nazval OYO NOVA Gym.

Jedná sa vlastne o zaradenie pozostávajúce z dvoch ramien spojených v jednom kĺbe, ktorý má nastaviteľný odpor. Na ramená je možné upevniť rukoväte a lanká a ich vzájomným kombinovaním možno vytvoriť alternatívu k činkám, expanderom a strojom. Maximálny odpor, ktorý je schopný zariadenie vyvinúť, je však iba 18 kilogramov. Je teda evidentné, že produkt za 159 amerických dolárov (~135 eur) bude určený predovšetkým pre začiatočníkov, pretože profesionáli a skúsenejší športovci si k nemu pre slabú úroveň záťaže cestu nenájdu.

Do akej miery realita zodpovedá ambíciám, odhadnúť nevieme, ale aj tento produkt a startup sú praktickými ukážkami, že šikovným marketingom a pútavým produktom možno dosiahnuť na trhu úspech ešte skôr, ako produkt vôbec začnete predávať.

Zdroj: Indiegogo – OYO NOVA Gym

• Uber tri roky vedie spory s Transport for London (TfL)
• TfL kritizoval Uber za to, že pasažierov vystavuje riziku
• Výhra pre Uber znamená zaistenie podnikania na silnom trhu

Uber vyhral súdny spor v Londýne, ktorý mu zaistil právo pôsobiť v meste.

Londýn je jedným z najväčších trhov spoločnosti Uber, má  tam 3,5 milióna používateľov a 45-tisíc vodičov.

Akcie Uberu po tomto úspechu vzrástli  o viac ako 7 percent.

Londýnsky súd v pondelok ráno rozhodol v prospech spoločnosti Uber v odvolaní proti mestskému dopravnému orgánu Transport for London (TfL). Spoločnosť TfL v novembri 2019 druhýkrát odobrala licenciu spoločnosti Uber po tom, čo uviedla, že vodiči na prepravu cestujúcich používajú falošnú totožnosť.

Aplikácia pre zabezpečovanie osobnej dopravy sa tak 14. septembra 2020 dostavila na súd, aby sa mohla odvolať proti rozhodnutiu TfL.

Uber bol „spôsobilý a správny“ na to, aby pôsobil v meste, uviedol v pondelok na magistrátnom súde vo Westministri zástupca hlavného sudcu Tan Ikram. Ikram ďalej podľa denníka Business Insider uviedol, že spoločnosť Uber „zaplnila medzery“ (teda nedostatky) vo svojich IT systémoch, čo viedlo k obmedzeniu bezpečnostných rizík, zároveň zlepšila komunikáciu a spoluprácu s TfL.

Zdroj: Business Insider

Mnohí sa obávajú, že vylepšenie schopností človeka či zvyšovanie jeho produktivity prostredníctvom technológií, tzv. human augmentation, by bolo dostupné výhradne pre bohatých a že naše telá by sa mohli stať prípadným terčom kyberzločincov. Také sú výsledky prieskumu, ktorý realizovala bezpečnostná spoločnosť Kaspersky. Správa, ktorú spoločnosť k prieskumu vydala, je nesmierne zaujímavá pre každého človeka, ktorý s údivom sleduje najnovšie dianie okolo firmy Neuralink Elona Muska.

Prieskum realizovaný pre spoločnosť Kaspersky odhalil celkovo pozitívne naladenie ľudí pre vylepšovanie schopností ľudského tela pomocou technológií. 92 % respondentov by zmenilo nejaký svoj fyzický aspekt, ak by to šlo, zatiaľ čo takmer dve tretiny (63 %) by zvažovalo technologický zásah do svojich tiel na ich vylepšenie – či už natrvalo alebo dočasne.

Do štúdie bolo zapojených 14 500 dospelých v 16 krajinách Európy a severnej Afriky, pričom technologickému vylepšeniu ľudského tela sú najviac naklonení Taliani (81 %) a najmenej zase Briti (33 %). Niektorí respondenti dokonca vyslovili želanie pripojiť k svojim telám smartfóny.  

Väčšina ľudí mala jasno v tom, že chce, aby sa technologické vylepšenie schopností človeka používalo pre dobro ľudstva, pričom 53 % ľudí sa vyjadrilo, že by mali byť použité na zlepšenie kvality života. Naprieč krajinami sa ľudia vyslovili, že cieľom akéhokoľvek technologického zásahu do ľudského tela by malo byť zlepšenie celkového fyzického zdravia (40 %) alebo zraku (33 %). 

Pretrvávajú však niektoré obavy, napríklad respondenti sa obávajú toho, že takéto technologické vylepšenie ľudského tela by bolo dostupné len pre bohatých (69 %), zatiaľ čo takmer 9 z 10 (88 %) ľudí uviedlo, že sa obávajú, že by ich telá mohli byť hacknuté kyberzločincami. 

Koncept technologického vylepšenia ľudského tela (tzv. human augmentation) – proces znovuvytvorenia alebo zlepšovania našich fyzických a duševných schopností už nie je len výmyslom či myšlienkou science fiction, a to najmä preto, že digitálne technológie sú čoraz dôležitejšou súčasťou našich každodenných životov. 

Má liečiť depresie, odhaliť blížiaci infarkt či zlepšiť pamäť. Mikrosenzor v lebke je už pripravený na použitie

„Technologické vylepšenie ľudských schopností je dnes jedným z najvýznamnejších trendov v oblasti technológií. Už teraz vidíme široké spektrum praktických aplikácií ich nasadenia v každodenných oblastiach nášho života, ako je zdravotná a sociálna starostlivosť, šport, vzdelávanie a doprava. Exoskeletony pri požiaroch a záchranných akciách alebo 3D tlač ľudských orgánov sú len jednými z mnohých príkladov. Je však na mieste, že ľudia cítia aj obavy. Nadšenci do technologických vylepšení ľudského tela už teraz testujú hranice toho, čo je možné, ale potrebujeme spoločenskú zhodu v oblasti štandardov, aby sme zaistili, že technologické zásahy do ľudského tela dosiahnu plný potenciál svojho využitia a zároveň budú minimalizované akékoľvek riziká,“  hovorí Marco Preuss, riaditeľ Globálneho tímu pre výskum a analýzu (GReAT) spoločnosti Kaspersky v Európe. 

Ďalšie kľúčové zistenia prieskumu:

• Dospelí v južnej Európe, vrátane Španielska, Portugalska, Grécka a Talianska, patria spolu s Marokom ku krajinám s najotvorenejším prístupom k technologickému vylepšovaniu ľudských schopností.

• Dospelí vo Veľkej Británii a Francúzsku sa voči technologickému vylepšovaniu ľudských schopností zdajú byť najskeptickejší, proti tejto koncepcii je 36 % Britov a 30 % Francúzov. Viac než polovica dospelých vo Francúzsku (52 %) a Veľkej Británii (52 %) verí, že technologické vylepšovanie ľudských schopností človeka bude pre spoločnosť nebezpečné, čo je vysoko nad priemerom štúdie (39 %). 

• Schopnosť zvýšiť atraktívnosť svojho tela oslovila viac než tretinu žien (36 %) a iba štvrtinu mužov (25 %), zatiaľ čo mužom viac záleží (23 %) na zvyšovaní svojej sily než ženám (18 %).

• Takmer polovica opýtaných (47 %) sa domnieva, že vlády by mali regulovať možnosti technologického vylepšovania ľudských schopností. Najviac je za vládne intervencie Veľká Británia (77 %), na opačnej strane sa nachádza Grécko (17 %).

• Tretina ľudí (33 %) je nadšená z myšlienky technologického vylepšovania ľudských schopností, ale ženy (21 %) sú touto predstavou predsa len o niečo viac znepokojené než muži (15 %).

Project Power: Chceli by ste tabletku, ktorá vám na 5 minút dá superschnopnosť?

Čo si o tom myslia špecialisti?

Zistenia prieskumu boli prezentované na online konferencii Kaspersky NEXT, kde na tému technologického vylepšenia ľudských schopností debatovali poprední odborníci zo súkromného aj akademického sektora:

„Myslím si, že väčšina ľudí bude ochotná akceptovať technologické vylepšenia svojich schopností, pokiaľ sa budú uskutočňovať veľmi malými postupnými krokmi a uvidia v nich ekonomické a zdravotné benefity,“ myslí si Zoltan Istvan, autor a zakladateľ Transhumanistickej strany. „Historicky sa ľuďom spočiatku technologické inovácie nepáčia, ale prijímajú ich, pretože si uvedomujú, že v stávke je ich práca, živobytie aj národná bezpečnosť,“ dodáva.

Pre profesora Juliana Savulescu je najdôležitejšou oblasťou technologického vylepšenia ľudských schopností tá psychologická – zlepšovanie kognitívnych a morálnych schopností. „Najväčšou hrozbou, ktorej čelíme, je nerovnosť v kapacitách ľudského správania, vrátane morálneho správania.“  Profesor Savulescu ďalej varuje: „Technologické vylepšenie schopností človeka má potenciál existujúce rozdiely ešte prehĺbiť, takže výzvou pre vlády na celom svete je, ako potenciál ľudského vylepšenia využiť pre dobro.“ 

David Jacoby, hlavný bezpečnostný analytik Globálneho tímu pre výskum a analýzu spoločnosti Kaspersky v Európe dodáva: „Pri pohľade do minulosti, zlí aktéri vždy našli spôsob, ako nové technológie zneužiť – avšak vo všeobecnosti boli tieto technologické pokroky pre ľudstvo pozitívne – a som si istý, že sa to dotkne aj technologického vylepšovania ľudských schopností. To znamená, že musíme zostať ostražití a dávať si pozor na hrozby zneužitia alebo útoku, aby myšlienka na bezpečnosť neprišla prineskoro, keď sa už technologické vylepšovanie ľudských schopností stane každodennou realitou.“

O prieskume

Prieskum realizovala prieskumná agentúra Opinium Research v období od 9. do 27. júla 2020. Do prieskumu bolo zapojených 14 500 dospelých ľudí zo 16 krajín, vrátane Belgicka, Českej republiky, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Maďarska, Maroka, Nemecka, Portugalska, Rakúska, Rumunska, Španielska, Talianska, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva. 

Čo vidíte na obrázku vy? Rorschachov test vraj poznáme všetci. Skutočne?

Odoslať e-mail v roku 1984 bolo náročné, postup ukazuje dobové video

Sú klasické rúška pre deti v školách bezpečné? Alternatíva existuje, úplne bezpečná a overená

Z Cybertrucku si internet síce uťahuje, Elon Musk však hlási už 200-tisíc predobjednávok

Jedná sa o crossover/SUV stojaci na koncernovej platforme MEB špeciálne vytvorenej pre elektromobily. Stojí na nej už napríklad nová Škoda Enyaq iV, ale na Volkswagen sú kladené o niečo vyššie nároky v každom ohľade. ID.4 má byť lídrom trhu i koncernových súrodencov.

Model ID.4 síce nadväzuje na nedávno predstavený elektrický hatchback ID.3, ale v tomto prípade sa bude jednať o globálny model, navyše prvé výlučne elektrické SUV značky Volkswagen.

Pohon nového SUV je výlučne elektrický, s použitím benzínových či naftových motorov sa vôbec nepočíta.

Elektrický pohon je koncipovaný na dnešné pomery netradične: elektrický motor je uložený vzadu a poháňa zadné kolesá. Neskôr bude v predaji aj verzia s dvomi motormi a pohonom 4×4.

Maximálny výkon pohonného systému je 150 kW (204 k) a krútiaci moment dosahuje 310 Nm.

Akumulátor má kapacitu 82 kWh (77 kWh netto), hmotnosť 493 kilogramov, maximálny nabíjací výkon až 125 kW a umožňuje automobilu dosahovať reálny dojazd do 520 kilometrov. Za pol hodinu nabíjania tak vozidlo prejde ďalších 320 kilometrov.

Aj napriek tomu, že motor je uložený vzadu,  batožinový priestor je priestorovo veľkorysý, ponúkne objem s kapacitou od 543 dm^3 a sklopením zadných operadiel sa dá  zväčšiť na 1 575 litrov.

Nemenej zaujímavá je koncepcia interiéru, ktorá fakticky úplne vylúčila používanie fyzických tlačidiel. Vzhľad prednej časti interiéru je tak veľmi moderný, využíva displeje na zobrazovanie údajov i ovládanie funkcií.

Centrálny displej bude mať veľkosť závislú na tom, ktorú verziu elektromobilu si zákazník vyberie – vo verzii ID.4 1ST má uhlopriečku 25,4 cm (10 palcov), v ID.4 1ST Max až 30,5 cm (12 palcov). Obidve verzie sú sériovo vybavené navigačným systémom Discover Pro, ponúknu aj online hlasové ovládanie, streaming médií zo smartfónu cez App Connect, Android Auto, Apple CarPlay a Mirror Link. K dispozícii je tiež bezdrôtová nabíjačka mobilu.

Okrem toho ID.4 ponúkne aj head-up displej s rozšírenou realitou a špecialitu v podobe sériovo dodávaného osvetlenia IQ.Light – je vytvorené ako úzky pás pod predným oknom. „V mnohých situáciách, napríklad pri odbočovaní a brzdení podporuje vodiča intuitívne zrozumiteľnými svetelnými efektmi,“ uvádza sa v tlačovej správe.

"…  ID.4 zrýchli z pokoja na tempo 100 km/h za 8,5 sekundy, maximálna rýchlosť je kvôli efektívnemu využitiu energie obmedzená na 160 km/h. V roku 2021 modelový rad ID.4 rozšíri špičková verzia s pohonom všetkých kolies dvoma elektromotormi a vyšším výkonom,“ uvádza Volkswagen.

Obidva uvádzacie modely (ID.4 1ST a ID.4 1ST Max) sú limitované na celkový počet 27-tisíc exemplárov. Keď sa rozpredajú, začne sa predaj predkonfigurovaných modelov.

Technické údaje ID.4

Kompletná fotogaléria Volkswagen ID.4 1st Edition (Max)

A zase ten Netflix. Naposledy sme vám recenzovali Project Power, ktorý mal premiéru na netflixe minulý mesiac. A dopadlo to, tak ako väčšina filmov z produkcie tohto streamovacieho giganta. Teda zle. Teraz tu máme novinku The Devil All The Time. Stojí za ňou prakticky neznámy režisér Antonio Campos. To, čo robí, tento film zaujímavým je herecké obsadenie. Tom Holland, Robert Pattinson, Bill Skarskard, Jason Clark, Sebastian Stan či Mia Wasikowska. Takýto herecký ansábel málokedy nájdete v Hollywoodskom filme. Stačí to na dobrý film?

Dej filmu sa odohráva v 60tych rokoch na stredozápade Ameriky. Ústrednou postavou je mladý muž, ktorého stvárňuje Tom Holland. Zhlukujú sa okolo neho divné a zlé existencie ľudí, ktorí ubližujú jeho blízkym. On to však nenechá len tak a urobí všetko, aby ochránil svoju rodinu. V tomto filme sa toho, ale odohráva omnoho viac, než len to čo som vám práve načrtol.

The Devil All The Time svojim spôsobom pripomína snímky slávneho režiséra Alejandra Gonzaleza Iňarritu a to konkrétne Babel, 21 Gramov či Amorres Perros. Tie opisujú mozaiku zdanlivo nesúvisiacich príbehov a osudov rôznych ľudí. V prípade novinky The Devil All The Time je prepojenie jednotlivých postáv oveľa očividnejšie.

Ide o veľmi temnú snímku. Depresia a smútok srší z každej sekundy. Väčšina postáv sa dá označiť za zlých ľudí a tých pár pozitívnych postáv, čo tu nájdete, nedopadne moc dobre. Preto ak ste nadmieru pozitívne naladený človek, tento film nebude pre vás. Ak však máte radi melancholické a kruté snímky The Devil All The Time je pre vás jasná voľba.

Herecká zložka filmu je to, čo vyzdvihuje tento film na vyšší stupeň. Tom Holland tu viac-menej hrá surovejšiu verziu „vášho priateľského suseda Spidermana“. Bill Skarskard ako muž, ktorý trpí následkami bojov z bojových polí 2 svetovej vojny, tiež exceluje a to aj napriek tomu, že sa objavuje len v prvej štvrtine filmu. Nenapadá mi nik, koho výkon by sa nedal pochváliť.

Jeden muž však vysoko vyčnieva nad ostatnými. Robert Pattinson, Už sú dávno preč časy, keď hral upíra v romantických fantasy bláboloch. Tí, čo aspoň trocha sledujú svet filmu, vedia, že Robert už dávno ukázal, akým skvelým hercom je. Ak patríš k tým, ktorý v Pattinsonovi stále vidia len upíra Edwarda, rozhodne si pozri The Devil All The Time. Slizky a odporný farár v jeho podaní je tak hnusný, až je proste skvelí. Už teraz sa teším na jeho verziu Bruca Wayna v novom spracovaní Batmana.

Film má skoro 2 a pol hodiny no dej našťastie plynie rýchlo. Možno ti aj bude ľúto, že koniec prišiel tak (prekvapivo) skoro. Prvú hodinu sa síce film možno trochu viac rozbieha, ale to len preto, že nám dáva priestor na nasatie tej depresívnej atmosféry. O to viac vás zasiahne všetko čo nasleduje potom.

Ako vznikol e-mail? Skôr ako internet.

Vedeli ste, že internet ako taký vznikol v švajčiarskom CERNe? CERN, teda Európska organizácia pre jadrový výskum, už pri svojej výstavbe vzbudzoval kontroverzie, pretože médiá i laická verejnosť sa spytovali, na čo je vôbec dobré investovať miliardy do niečoho, čo zdanlivo neprinesie hmatateľné výsledky. V roku 1954 už síce svet poznal jadrové zbrane a dôsledky ich použitia, ale vedci vedeli, že stále toho majú dosť čo objavovať.

CERN napokon výsledky dosahuje a hoci sa jedná o fundamentálny výskum, akým je aj výskum vesmíru, jedným z vedľajších produktov je aj samotný internet. Ten vznikol práve na pôde tohto vedeckého laboratória kvôli potrebe rýchlej komunikácie medzi pracovníkmi.

Prekvapivo však e-maily v CERNe nevznikli. E-mail je starší ako internet. Vznik e-mailu objasňujú viaceré zdroje, ktoré sú sumarizované na Wikipedii: „Spustenie systému mainframového počítača so zdieľaním času (CTSS – Compatible Time-Sharing System) v MIT v roku 1961 umožnilo pomocou terminálov prihlásenie viacerých užívateľov do centrálneho systému s možnosťou uloženia a zdieľania súborov. V roku 1965 bolo navrhnuté do tohto systému pridať príkaz „MAIL“, ktorý by pridával súkromné správy pre každého užívateľa, ktoré len on môže čítať, do súboru „MAIL BOX“. Príkaz bol pôvodne určený na správy systému o zálohovaní súborov ale potom sa používal aj ako spôsob komunikácie viacerých používateľov.

E-mail sa rýchlo rozšíril a stal sa sieťovým e-mailom, čo umožňovalo používateľom posielanie správ medzi rôznymi počítačmi. Raná história sieťového e-mailu je nejasná; systémy AUTODIN mohli byť prvé, ktoré umožňovali prenos elektronických textových správ medzi rôznymi počítačmi (1966), ale je možné, že niečo podobné mal už skôr systém SAGE.

Počítačová sieť ARPANET mala hlavné slovo v ďalšej evolúcii e-mailu. Existuje správa, ktorá poukazuje na experimenty v prenose e-mailov medzi systémami krátko po vzniku ARPANETu v roku 1969. Ray Tomlinson začal v roku 1972 používať znak @ na oddelenie mena používateľa od názvu stroja. Všeobecný názor, že bol pôvodcom e-mailu je prehnaný, hoci jeho programy SNDMSG a READMAIL boli v skorom vývoji veľmi dôležité. ARPANET významne zvýšil popularitu e-mailu, a ten sa zároveň stal trhákom ako aplikácia v rámci ARPANETU.“

E-maily valcujú WhatsApp a WeChat

Ešte pred niekoľkými rokmi teda nebol e-mail takou samozrejmosťou ako dnes. A vyzerá to tak, že doba e-mailov sa pomaly končí, pretože ich v masívnej miere nahradzujú četovacie platformy, ako WhatsApp, WeChat, Messenger a ďalšie. Napríklad v Číne v obchodnej komunikácii sa e-maily prakticky vytlačili do úzadia, pretože každý tam používa aplikáciu WeChat. Písala o nej naša dopisovateľka Michaela Královičová v článkoch Zákaz aplikácie WeChat môže uškodiť USA viac ako Číne a Ako funguje online marketing v Číne, ktorá má zakázaný Google, Twitter, Facebook, Youtube, Instagram aj WhatsApp? – oba vám rozhodne odporúčame prečítať, jedná sa o nesmierne zaujímavé témy a výborne spracované príspevky.

Na videu nižšie môžete vidieť televíznu reportáž o tom, ako sa v roku 1984 odosielal e-mail. Prekvapujúco sa nejednalo o nič jednoduché a bežný človek by nad týmto spôsobom komunikácie vtedy iba krútil hlavou. Veď prečo niekomu posielať list elektronicky a bez vlastnoručného podpisu, keď už existujú pošty, obálky a klasické listy? A ešte k tomu na zariadenie, ktoré je neprenosné, potrebuje elektrinu a je drahé? No podľa reportéra v reportáži sa už vtedy jednalo o „extrémne jednoduché pripojenie“.

Prešlo vyše tridsať rokov a dnes už málokto venuje komunikácii s priateľmi a rodinou toľko pozornosti, aby im zaslal klasický list. Aj e-maily to majú spočítané, všetko prešlo do cloudu a četovacích aplikácii. Na tomto príklade môžeme vidieť, ako rýchly vývoj prebieha počas našich životov.

WhatsApp má už 2 miliardy aktívnych používateľov. Prinášame vyjadrenie spoločnosti

USA nemôžu prijať peniaze za TikTok, tvrdí Trump

Zákaz aplikácie WeChat môže uškodiť USA viac ako Číne

Vlastný Youtube, Uber a Netflix už Číne nestačia, začína boj o dominanciu v umelej inteligencii

Naozaj bolo všetko tak zlé? Nie, nebolo, ale keď sa chcete zamerať na to negatívne, zabudnete na to pozitívne.

Ak máte radi historické zábery starej Bratislavy, vedzte, že televízne reportáže spred 30 rokov sa vám asi až tak páčiť nebudú. Lenže aj z nich sa postupne stáva história, na ktorú sa raz budeme pozerať s nostalgiou. Tak to totiž býva vždy, aj pamätníci niekedy radi spomínajú na 40. roky 20. storočia, pretože boli práve vtedy mladí, bez ohľadu na celospoločenskú situáciu.

Moderná Petržalka môže byť krásnym miestom pre život, či už jednotlivcov, párov, tak aj rodín. Avšak koniec osemdesiatych a celé deväťdesiate roky boli pre Petržalku nešťastným obdobím, pretože trpela na kriminalitu, neporiadok a celkovo nezdravo vyzerajúce verejné priestory. Situáciu z roku 1988 opisuje nasledovná reportáž, ktorá sa však zameriava na problém vypuklý ešte aj dnes – nedostatočný dôraz na ekológiu.

Sídlisko Dlhé diely je dnes najľudnateľnejšie v Bratislave. Celá Karlova Ves má viac ako 35-tisíc obyvateľov, čo je v podstate jedno bežné slovenské mesto. Centrum sídliska Dlhé Diely sa vyvíjalo do roku 1989 pre pôvodne plánovaný počet približne 17-tisíc obyvateľov.

Hneď po Nežnej revolúcii sa v Československu diali zmeny, niekedy pozitívne, inokedy menej. Transformáciu prechádzal aj známy bratislavský bulvár Obchodná ulica, ktorá bola pred tridsatimi rokmi značne odlišná od jej dnešnej podoby. Súčasnej Obchodnej ulici chýba jej staromestský charakter, ten ústupil modernému dizajnu fasád a výkladov, po vozovke už jazdia iba električky, policajné autá a z času na čas dodávky.

Neslávne známa diaľnica z Bratislavy do Prahy