Nie je to sedan, lumuzína, crossover, SUV ani hatchback, ale z každého tak trochu. Tento excentrický osobný automobil bol vytvorený v spolupráci s Jamesom Cameronom, ktorý sa voľne nechal inšpirovať filmom Avatar z roku 2009. Zaujímavosťou  je, že nemá volant, namiesto displeja má projekčnú palubovku a stredovú konzolu a nemožno ho zaradiť do žiadnej bežnej kategórie vozidiel.

https://www.facebook.com/338044476535308/posts/1296799580659788

AVTR znamená Advanced Vehicle Transformation a znamená, že sa jedná o automobil po dramatickej transformácii. Ale pripomína aj slovo Avatar, teda názov jedenásťročného filmu nakrúteného revolučnými technológiami.

AVTR sa sústreďuje na komfort a všetky aktivity spojené s riadením prenecháva na vozidlo samotné a jeho počítač. Ak by ale niektorý z pasažierov predsa len chcel auto riadiť, môže tak spraviť pomocou ovládača na stredovej konzole. Funguje ako joystick na gamepade k hernej konzole. Je toto budúcnosť riadenia automobilov? Možno áno.

Vzhľad vozidla je nezvyčajný, kombinuje oblé krivky s veľkými presklenými plochami a v ideálnej miere kombinuje futurizmus s prírodnými motívmi. Karoséria pripomína škrupinu alebo pancier.

Interiér obsahuje štyri sedadlá a pre chýbajúce pedále a volant nemožno posúdiť, ktoré z nich patrí vodičovi. Ten tu vlastne nemusí byť vôbec, všetci ľudia sú pasažieri.

Podľa očakávaní je Mercedes-Benz Vision Avtr autonómny, elektrický, ekologický a s vegánskym interiérom. To netvrdíme my, ale Mercedes-Benz, pripomína pritom vegánsku imitáciu kože s názvom DINAMICA a tiež využite pravého ratanového dreva.

Kráľovský poštový parník RMS Titanic sa potopil v noci zo 14. na 15. apríla 1912, teda presne pred 108 rokmi.

Titanic bol pôsobivo obrovský, ale nie je pravdou, že by bol dodnes neprekonaný, ako sa občas zvykne hovoriť. Parník mal dĺžku 269,1 m, šírku maximálne 28,25 m, ponor 10,54 m. Poháňalo ho 29 parných kotlov na uhlie, ktoré spoločne roztáčali tri lodné skrutky. Maximálny výkon predstavoval 50 000 konských síl. Cestovná rýchlosť Titanicu nebola úplne závratná: cestovná bola 21 uzlov (39 km/h), maximálna 24 uzlov (44 km/h). Napriek tejto neveľkej rýchlosti po zrážke s ľadovcom loď svoju prvú plavbu skončila predčasne a pri tragédii zahynulo pol druha tisíca ľudí.

Vo veľkej miere k zvýšeniu povedomiu o tejto lodi prispel rovnomenný film s Leonardom DiCapriom a Kate Winslet v hlavných úlohách v réžii Jamesa Camerona, ktorý svoj život zasvätil práve výskumu Titanicu. Je jedným z mála ľudí, ktorí videli jeho vrak na vlastné oči až na samom dne Atlantického oceánu v hĺbke 3,8 kilometra.

Posledné kamerové zábery Titanicu pred jeho prvou komerčnou platbou:

Vrak sa našiel až po 73 rokoch

Dnes poznáme zábery vraku Titanicu ako niečo samozrejmé, ale vedzte, že vrak tejto lode bol objavený iba pred 35 rokmi!

Dovtedy, samozrejme, bola vedomosť o jeho potopení historickým faktom, ale vtedajšie technológie nedokázali nazrieť tak hlboko pod hladinu oceánu. Až 1. septembra 1985 na 41° 43′ 55′ severnej šírky a 49° 56′ 45′ západnej dĺžky našli kamery Arga špeciálnej nepilotovanej ponorky tímu Roberta Ballarda a Jeana-Louisa Michela.

Ani to ale neprebehlo úplne jednoducho. Prvého septembra sa našiel prvý z 29 kotlov a až o deň neskôr našla ponorka aj trup lode. Bol to hrôzostrašný pohľad, ktorý navyše dramaticky otriasol dovtedy známou verziou príbehu o potopení Titanicu. Dovtedy sa z výpovedí preživších uvádzalo, že loď klesla ku dnu s iba minimálnymi poškodeniami. Kamerami sa ale zistilo, že Titanic bol prelomený na dve polovice a zadná časť plavidla ležala až 750 metrov od trupu lode!

Zaujímavosťou bolo, že v roku 1985 sa podarilo nafotiť ešte pomerne veľa drobných objektov a predmetov, ktoré patrili cestujúcim. V priebehu rokov sa množstvo z nich vytiahlo na hladinu a dnes predstavujú zberateľské unikáty.

Dnes je situácia oveľa odlišnejšia. Množstvo predmetov sa za ďalších 35 rokov stratilo v hlbinách kvôli baktériám, ktoré postupne a vytrvalo rozožierajú všetko, čím bol Titanic kedysi.

Vrak Titanicu sa za niekoľko rokov stratí

Slávna nepotopiteľná loď, ktorá v roku 1912 narazila do ľadovca a pri jej potopení zahynulo až 1 500 ľudí, sa definitívne stráca v oceáne. Nie je za to zodpovedný človek a jeho vplyv na životné prostredie, ale úplne obyčajný prirodzený proces. Fascinujúce už len to, že trosky lode môžeme vidieť ešte aj dnes, 108 rokov po tejto nesmiernej tragédii.

Je isté, že ďalšie dve desaťročia už Titanic „neprežije“ ani ako potopený vrak a stane sa súčasťou oceánskeho bahna na dne. Vedecké odhady dokonca tvrdia, že tieto baktérie každý jeden deň „zožerú“ až 180 kilogramov materiálu z lode! Čítate správne, 180 kilogramov denne.

Baktérie sú tu veľmi aktívne aj napriek tomu, že teplota vody v hĺbke 3,8 kilometra predstavuje iba 1°C a tlak dosahuje 377 atmosfér, teda 3 895 267 kg/m2!

Táto korózia prebieha prakticky od chvíle potopenia lode a dnes vedeckí pracovníci expedície pozorujú, že tento proces je skutočný a neodvratný. Francúzska expedícia je zatiaľ poslednou, ktorá sa prostredníctvom špeciálnych zariadení vydala do hĺbky takmer štyroch kilometrov. Jej zámer bol (okrem iného) vyzdvihnúť niekoľko predmetov. Avšak na mieste, kde sa mali nachádzať, nakoniec nebolo nič, tvrdia vedci vo videu nižšie.

Expedícia potvrdila, že Titanic už definitívne prišiel o vaňu v kapitánskej kajute a niektoré spoločenské priestory, vrátane slávnej klubovne.

Záhorie

1. Moravský luh

Lužné lesy obklopené riekou Morava pri Bratislave sú ideálnym miesto na oddych, kde sa dostanete po náučnom chodníku z Devína, ktorý vedie do Vysokej pri Morave. Chodník je vhodný na pešiu turistiku, ale aj na bicykli.

Podunajsko

2. Číčovské mŕtve rameno

Ak sa nachádzate v okolí obcí Kľúčovec a Číčov, určite nevynechajte toto mŕtve rameno našej rieky Dunaj. Ide vlastne o jazero, ktoré je považované za najväčšie v mŕtvom ramene rieky. Teraz je najlepšie obdobie, pretože sa tam nenachádza veľa komárov.

3. Vodný mlyn pri Tomášikove

Aj keď je mlyn súčasťou expozície Vlastivedného múzea v Galante a v súčasnosti kvôli korona vírusu verejnosti neprístupný, pohľad naňho si môžete vychutnať aj z jeho bezprostredného okolia. Mlyn sa nachádza vo veľmi príjemnom prostredí na brehu Malého Dunaja pri obci Tomášikovo.

Malokarpatský región

4. Vodná nádrž Buková

Potok Hrudky, Bukovská kotlina, obec Buková a stredná časť Malých Karpát – presne tam sa nachádza táto vodná nádrž. Zaujímavosťou je, že cez ňu vedie aj STEFANIK TRAIL, čo je ultra dlhý beh s dĺžkou 140 km začínajúci na Bradle a končiaci v Bratislave.

Horná Nitra

5. Vodná nádrž Nitrianske Rudno

Síce je táto nádrž vyhľadávaným objektom hlavne v lete, keď sa ortuť teplomera šplhá nahor, no ani teraz to nie je zlý nápad. Je obklopená krásnou prírodou Strážovských vrchov a je aj ideálnym východiskovým bodom na pešiu turistiku po blízkom okolí.

Levický región

6. Vodná nádrž v Bátovciach

Toto prírodné turistami vyhľadávané dielo je veľmi populárne najmä v lete, keďže slúži ako kúpalisko, avšak, iba na vlastné riziko. Vzniklo zahradením potoka Jabloňovka. Meno nádrže je Lipovina.

Stredné Považie

7. Vodná nádrž Nosice

Zdá sa, že Slovensko je plné vodných nádrží. Nosice alebo pre staršiu generáciu aj Priehrada mládeže je dielo mnohých brigádnikov, ktorí sa na jej výstavbe podieľali ešte za éry socializmu. V súčasnosti ide o súčasť hydroenergetickej sústavy Vážska kaskáda. Má viacero významov a jedným z nich je aj rybárstvo, ktoré zaručuje pokoj a krásy prírody v okolí mesta Púchov.

8. Vodná nádrž Liptovská Mara

Klasika ako Liptovská Mara je miesto, s ktorým sa stretne každý kto cestuje z východu na západ alebo naopak, či už autom alebo vlakom. Veľká nádrž sa nachádza na území ôsmich obcí a po jednej z nich je samotná priehrada pomenovaná. Výstavbou vodnej plochy sa život Liptova výrazne zmenil.

Liptov

9. Vrbické pleso

Nadmorská výška plesa je 1113 m.n.m. Nejde len o také obyčajné horské jazero, ale ide o pleso ľadovcového pôvodu, a keďže ich v Nízkych Tatrách nie je až tak veľa ako vo Vysokých, jazero sa tak zaradilo k chráneným národným prírodným pamiatkam. Celé pleso lemuje turistický chodník s informačnými tabuľami.

Štiavnický región

10. Počúvadlianske jazero

Domáci ho volajú aj Počúvadlo a patrí medzi obľúbené miestečka v letnej sezóne v tomto Štiavnickom regióne. Je umelo vytvorené a slúži aj ako prírodný bazén a útočisko pre vodné športy. Zároveň je východiskovým bodom na pešiu turistiku na vrch Sitno.

Západný Gemer a Malohont

11. Vodná nádrž Kurinec

Rimavskosoboťania volajú túto nádrž aj Zelená voda a má pre nich veľký význam hlavne v letnej sezóne. Na svoje si tam prídu nadšenci vodných športov ale aj rekreanti, ktorí vyhľadávajú oddych. V období jari je toto miesto vhodné na turistiku okolo vodnej plochy lemovanej dubovými lesmi.

Severný Spiš

12. Jezerské jazero

Duch je hlavnou postavou povestí, ktoré kolujú o jazere medzi Goralmi. Aj keď je oblasť Jezerska známa hlavne kvôli lyžovaniu, turisti si tu nájdu to svoje aj počas iných ročných období. Dostanete sa tam po zelenej značke z obce Jezersko a vychutnáte si krásne pohľady na vrcholy Spišskej Magury a krásnu tyrkysovú vodu jazera.

Východný Gemer

13. Vodná nádrž Palcmanská Maša

Vodná plocha sa nachádza v Slovenskom raji pri obci Dedinky. V minulosti išlo o Hnileckú vodnú nádrž, ktorá vznikla na rieke Hnilec, po ktorej bola aj pomenovaná. V lete sa tu môžete okúpať, no voda je chladnejšia ako v iných nádržiach. Prechádzka okolo vodnej plochy je určite skvelým rozhodnutí v tomto období.

Košický región

14. Jazero Izra

Najmä obyvatelia maďarského pohraničia sa môžu tešiť z tohto jazera, ktoré je vhodné na pešiu turistiku. Skrýva sa za ním aj stará povesť ešte z čias Slovanov a kňažnej Izry, podľa ktorej by mala byť voda v jazere slaná, no v skutočnosti nie je. Okolo Izry sa nachádza aj pohorie Veľký Milič.

Zemplín

15. Vodná nádrž Starina

Zásobáreň vody – aj takto sa dá nazvať táto priehrada plná pitnej vody. Okolo nej vedie cesta do obce Nová Sedlica, ktorá je najvýchodnejším bodom Slovenska. Jazero sa nachádza v oblasti národného parku Poloniny, kde je okrem iného aj najčistejšia obloha na Slovensku na pozorovanie hviezd. Z obce Nová Sedlica môžete vystúpiť na vrchol Kremenec – stret troch hraníc Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

V súčasnosti sú kina zatvorené, nič sa netočí a tak majú tvorcovia viac času vysedávať za počítačom a kŕmiť sociálne siete množstvom informácií.

Jedným takýmto tvorcom je aj James Gunn. Ak ste fanúšikom Marvel komiksov, tak vám ho rozhodne netreba moc predstavovať. Stačí spomenúť, že má za sebou skvelých Strážcov Galaxie (oba diely), momentálne má v postprodukcii The Suicide Squad od konkurenčných DC Comics a následne sa vrhne na tretiu časť Strážcov Galaxie.

A práve o poslednom menovanom filme sa o čosi viac rozpovedal na sociálnych sieťach.

Jeden z fanúšikov sa ho opýtal, či je pravda, že v novom pokračovaní Strážcov galaxie sa dej bude venovať hlavne Rocketovi. A odpoveď režiséra bola nasledovná: „Poviem len toľko, že Rocket je veľkou súčasťou toho, čo sa v budúcnosti stane. Veľa z týchto vecí (jazvy na jeho chrbte) dáva množstvo priestoru pre to, čo už dlhodobo plánujem pre túto postavu.“

Už dávnejšie sa Gunn vyjadril, že na Strážcoch Galaxie začal pracovať práve preto, že patria k jeho najobľúbenejším komiksom. Ide o bandu outsiderov, ktorým sa aj on vždy cítil byť. No a práve Rocketa má z celej tejto bandy najradšej a aj to je dôvodom, prečo sa mu chce tentokrát venovať o niečo viac.

Z Gunnovej odpovede sme sa síce mnoho nedozvedeli, môžeme si však byť istí, že sa konečne dozvieme o niečo viac o Rocketovi a všetkých pokusoch, ktoré na ňom boli napáchané. Tie už totižto niekoľkokrát spomenul. Konečne sa teda o nich dozvieme viac a túto postavu preskúmame o niečo hlbšie.

Toto však nebola jediná vec, ktorú James Gunn prezradil na sociálnych sieťach z pohodlia svojej domácej karantény. Viac ako o novinkách prezradil pikošky zo starších snímkov. Napríklad, že kameň nekonečna, ktorý sa objavil v prvých strážcoch galaxie, bol pôvodne červený. Až v postprodukcii ho prefarbili na fialovo. Prečo? Lebo Marvel sa v polovici postprodukcie rozhodol, že červený kameň sa objaví až v Thorovi 2. Najväčšie vrásky na tvári mu však v tom čase robila dejová linka s Thanosom, ktorý sa tiež v tejto snímke prvýkrát objavil. Vzťahy záporných postav sa vtedy riadne skomplikovali a Gunn mal veľké obavy, že divák z toho bude zmätený.

Jeden z fanúšikov sa ho tiež spýtal, či sa neuvažovalo nad tým, že by sa počas Endgame Peter Quill aka Star-lord objavil aj na planéte Zem. Podľa odpovede Gunna Star-lord Zemou tak trochu opovrhuje, lebo je to miesto, kde zahynula jeho matka. Čiže nie, moc sa nad týmto variantom neuvažovalo.

Strážcovia Galaxie Vol.3 by sa mali v kinách objaviť v roku 2021.

V dnešných temných časoch, kedy sa všetky filmové premiéry posúvajú aj o pol či celý jeden rok, je pravdepodobnejšie, že film uvidíme až 2022.

Už teraz sa zmeny dotkli viacmenej každého Marvel snímku. Black Widow mala do kín prísť na konci apríla. Na miesto toho ju uvidíme až v novembri – teda v termíne, kedy sme mali vidieť Eternals. Tí sa zase presunuli až na február. Máme tu teda obrovskú reťazovú reakciu.

Sú však aj snímky, ktorým odklad premiéry pomôže, ako napríklad pokračovanie Doctor Strange in the Multiverse of Madness, ktorý mal problémy s režisérskym postom.

Slovensko je ako jedna veľká mozaika vyskladaná z malých kúskov pripomínajúcich prírodné krásy, históriu či kultúrne pamiatky. Jednotlivé časti tejto mozaiky tvoria niekoľko regiónov a v tomto článku sa nachádza 11 miest z juhu stredného Slovenska, ktoré môžete navštíviť aj počas týchto Veľkonočných sviatkov.

Horehronie

1. Vrch Zvolen (okresy Ružomberok a Banská Bystrica)

Tento vrch nesie meno po meste Zvolen. Nadmorská výška je 1402 m.n.m. a ide o najvyšší vrch juhovýchodnej časti Veľkej Fatry. V zime láka lyžiarov a v lete sa tam dostanete po žltej turistickej značke z Nižných Revúc a po červenej z Donovál alebo sedla  Veľký Šturec cez Motyčskú hoľu.

2. Badínsky prales (okres Banská Bystrica)

Samotné slovo prales v nás vyvoláva exotiku, no v tomto prípade to tak nie je. Tento slovenský prales je známy aj ako Kulisovo a ide o národnú prírodnú rezerváciu s náučným prírodným chodníkom. Samozrejme, nejde o prechádzka ružovou záhradou, ale musíte zdolávať rôzne prekážky, ktoré tu príroda zanechala. Zaujímavosťou je, že v roku 2000 tento prales navštívil princ Charles kvôli vzácnym brestom, ktoré tu rastú.

3. Dobročský prales (okres Brezno)

Pralesom v tomto regióne ešte nie je koniec a patrí k ním aj tento, ktorý sa dostal do Zoznamu pamiatok svetového prírodného dedičstva UNESCO.  Nájdete ho vo Veporských vrchoch.

Podpoľanie

4. Vodopád Bystré (okres Detva)

Domáci ho volajú aj ako vodopád Bystrô a svojou jedinečnosťou sa zapísal na zoznam národnej prírodnej pamiatky. Medzi domácimi si získal svoju priazeň aj vďaka tomu, že patrí k najväčším na Slovensku. Jeho výška presahuje až 20 metrov. Výstup k vodopádu zabezpečuje bezpečnostné lano a rebrík. Dostať sa tam môžete z obce Hriňová.

5. Kalamárka (okres Detva)

Okres Detva v sebe ukrýva skalný útvar, ktorý je výsledkom dávneho stratovulkanického pohoria, ktorý vznikol striedaním výbuchov a výlevmi lávy. Táto turistická atrakcia nie je len taká obyčajná a ponúka aj istú dávku adrenalínu pre tých odvážnejších. Samotná Kalamárka je skalná stena, po ktorej sa dá loziť.

Stredné Pohronie

6. Jastrabská skala (okres Žiar nad Hronom)

Neprehliadnuteľná skala, ktorá sa síce svojou nadmorskou výškou nezaraďuje k slovenským veľhorám, no jej impozantná stavba vašu pozornosť určite pritiahne. Hora bola vyhlásená dokonca aj za prírodnú pamiatku a vznikla zo stuhnutého lávového prúdu. Dostanete sa tam turistickým chodníkom z obce Bartošova Lehôtka alebo železničnej stanice Jastrabá.

7. Starohutský vodopád (okres Žarnovica)

Ak sa pýtate, kedy je najlepší čas na návštevu tohto vodopádu, tak odpoveď znie teraz. Prebúdzajúca sa príroda, krásne jarné kvety a príjemné počasie – toto všetko spríjemní prechádzku k vodopádu. Aby toho nebolo málo, tak počas jari je vo vodopáde najväčšie množstvo vody, takže ho uvidíte v plnej kráse. Vodopád je vysoký 5 metrov a vytvára ho Sklený potok.

Štiavnický región

8. Ottergrundský tajch (okres Banská Štiavnica)

Tajchy sú umelo vybudované vodné nádrže a najviac ich nájdete v Štiavnických vrchoch. Aj keď nejde o prírodné kúpalisko, ktoré slúži ako letné rekreačné stredisko, kúpanie tam nie je zakázané, a preto tí menej nároční môžu skúsiť aj tieto vody. Z nadmorskej výšky 801 m.n.m. ponúka krásny pohľad na mesto Banská Štiavnica a zaručený oddych.

9. Krupinské bralce (okres Krupina)

Bralce v okrese Krupina poznajú domáci aj pod názvom Štangarígeľ. Ide o prírodnú pamiatku, pri pohľade na ktorú sa ocitnete akoby v inej dimenzii. Ak sa rozhodnete tento prírodný unikát navštíviť, k dispozícii máte hneď dve možností; a to značkovaný turistický chodník alebo cyklotrasu z obce Žibritov. Niektorí historici tvrdia, že tieto kamenné bralce sú spájané s kultúrou Keltov či Slovanov, pretože sa na nich nachádzajú akési znaky.

Poiplie

10. Kamenný vodopád pod Šomoškou (okres Lučenec)

Pri pohľade na tento vodopád vás napadne nejaká čarodejnica, ktorá kúzelným prútikom zastavila čas a všetko prestalo fungovať. Ide o kamene tvarované do oblúka pripomínajúce akýsi kamenný vodopád. Toto miesto sa nachádza na území  národnej prírodnej rezervácie Šomoška. Trafíte tam po náučnom chodník vedúcom z obce Šiatorská Bukovinka.

Západný Gemer a Malohont

11. Pokoradzské jazierka (okres Rimavská Sobota)

Posledným tipom sú jazierka, ktoré nie sú vôbec obyčajné, ale sú výsledkom búrlivej prírody. Vznikli zosuvmi pôdy a niekto ich volá aj zosuvové jazierka. Nachádzajú sa v okolí obcí Nižná a Vyšná Pokoradz, a preto je ich názov jasný. Jazierka sú celoeurópskym unikátom, pretože v sebe ukrývajú mokrade so vzácnou vlhkomilnou vegetáciou.

Na záver …

Slovensko ponúka množstvo miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť. V tomto čase si musíme dávať pozor a byť zodpovední nielen voči prírode, ale aj voči nášmu okoliu, a preto, keď sa niekde vyberieme, nezabúdajme na rúška a bezpečnostné opatrenia.

Zdroj: 1000 zaujímavostí Slovenska – Ján Lacika

Keď bude potrebné rozhodovať sa medzi vojnou a zdravím ľudí, pre ktorú možnosť sa rozhodnú lídri?

Sú dôležitejšie vyššie záujmy alebo jednotlivec?

Má vodca krajiny právo rozhodovať vo vážnych otázkach za ľudí, ktorí ho volili aj nevolili?

Je morálne, aby sa liek na zákerné ochorenie odtajnil až vtedy, keď lídri pristúpia na spoločnú dohodu o ukončení všetkých konfliktov?

Odpovede na tieto otázky je náročné zodpovedať, možno preto na ne Čapkovo dielo Bíla nemoc ani neodpovedá. Nezainterestovane sleduje príbehy niekoľkých ľudí z rôznych sociálnych vrstiev, na ktorých vplývajú dva vtedy aktuálne javy: blížiaca sa vojna a epidémia (alebo pandémia) hroznej choroby. Hoci zdanlivo nemajú nič spoločné, prepojeniu sa napokon nevyhnú.

Predvídal Karel Čapek rok 2020? Nepochybne to nemal v úmysle, ale jeho dielo je nadčasové a hoci sa týka rozkvetu nemeckého nacionalizmu v 30. rokoch 20. storočia, mnoho paralel nachádzame aj so súčasnosťou. Hra Bíla nemoc z roku 1937 sleduje príbehy mešťanov, chudobných, diktátora a lekára, ktorí by sa za bežných okolností nikdy nestretli, ale vinou okolností sú si bližší, akoby chceli, rozhodne však nie v pozitívnom zmysle slova.

Keď vo svete zúri choroba, akási kombinácia lepry a moru, ktorá zvnútra rozožiera svoje obete, je krajina na pokraji vojny. Agresívna rétorika lídra Maršala, v ktorom nachádzame obraz Adolfa Hitlera, každým novým verejným vystúpením podporuje verejnú mienku prikláňajúcu sa k názoru, že vojna je nevyhnutná a správna. Ľudia sa rozpadávajú zaživa, morálne i fyzicky, no tí zdraví sa tešia z toho, že ich národ bude slávnejší vďaka rýchlej vojne, ktorá nepriateľa „rozdrtí na padrť ešte skôr, než zistí, že vojna“.

Tí chudobní, ktorí trpia, majú vo veci jasno. Tí zdraví meštiaci sa na chorobu pozerajú z neinformovaného nadhľadu, ktorý dokonale vystihuje dialóg medzi dvomi manželmi, keď manžel, sediac na pohovke, hovorí pracujúcej žene:

„Zasa článok o tej chorobe… keby s tým len dali pokoj.“
„Píše mi sestra, že u nej je toho tiež plno.“
„A nezmysel! To je už taká panika! Zavrieť tých malomocných a nepustiť ich medzi ľudí! Ako sa na niekom ukáže biela nemoc, preč s ním. 
A je to blbec. Ten novinár. Tu píše… ja sa divím, že to nezabavili. Tu píše, že sa pred tou nemocou nemôže nikto uchrániť, že to zachváti všetkých ľudí okolo päťdesiatky. Čo sa smie takto písať? A viackrát tie noviny nekúpim, ja im ukážem!“

Čapkovi sa úplne nepodarilo predvídať súčasné ochorenie, pretože koronavírus COVID-19 sa neprejavuje ako lepra. Trafil sa však do skutočnosti, že na ňu zomierajú starší ľudia – v prípade bielej choroby sa jednalo o päťdesiatnikov a starších. Mladší brali vec na ľahkú váhu aj v hre a zdá sa, že sa to deje aj teraz. Podobnosť nachádzame aj s pôvodom ochorenia. „Bíla nemoc“ je ľudový názov choroby, ktorá sa má v skutočnosti volať „Čengova choroba“ (Morgus Chengy) podľa doktora Čenga, ktorý chorobu prvýkrát zaznamenal v pekinskej nemocnici.

V situácii, keď krajine hrozí katastrofa, ekonomická pre vojnu a zdravotná pre šíriacu sa chorobu, prichádza na scénu lekár, doktor Galén, ktorý našiel liek. Spoľahlivý, úplne účinný, dokonca v priebehu hry sa dočká aj klinického testovania a dokázania úspešnosti.

Ak si chcete hru vypočuť alebo pozrieť (vznikol aj film), nečítajte tento odstavec, pretože v ňom prezradím kľúčovú zápletku: Doktor Galén pred novinármi zverejní svoj zámer poskytnúť liek iba vtedy, keď sa lídri všetkých krajín sveta zaviažu, že už nikdy nebudú viesť vojny. Nikdy. A má na to svoj dôvod, ktorý je v súlade aj s lekárskou etikou: cieľom lekára je ochraňovať život, teda aj ten, o ktorý prichádzame vo vojnách. Tento krok lekára sa stretne s masívnou, priam absurdnou vlnou nepochopenia. Vojna a „sláva národa“ sú dôležitejšie ako životy jednotlivcov.  Lekár zatiaľ pokračuje v liečení chudobných. Bohatých a vplyvných do liečenia neberie, pretože tí majú vplyv na to, aby sa dali zámery o zrušení vojen realizovať.

Karel Čapek ako citlivý človek veľmi dobre vystihol aj to, ako sa verejná mienka pomaly začala nakláňať v prospech lekára, keď sa už choroba masívne rozšírila. Ľudia prosili lídrov, aby konali, tí boli ale príliš veľkí vizionári na to, aby sa vzdali vojen a zachránili ľudí. Zmenilo sa to až vtedy, pochopiteľne, keď sa sami nakazili strašnou chorobou.

To už ale bolo neskoro pre dôvody, ktoré teraz neprezradím – pozrite si radšej film režiséra Huga Haase, ktorý si vo filme zahral doktora Galéna, je sprístupnený zadarmo v archíve Českej filmovej klasiky. Na internete ale môžete nájsť aj rozhlasové hry, ktoré vychádzajú z pôvodného Čapkovho diela.

Aké ponaučenie nám z minulosti zasiela Čapek?

Azda každý, kto sa dostal k dielam Karla Čapka, pochopil jeho jedinečnosť. Jeho diela nie sú iba o psíkoch a mačičkách a robotoch. Jeho poviedky, romány a hry majú hlboké morálne ponaučenia, niekedy vtipné, inokedy menej vtipné. V prípade diela Bíla nemoc vtip išiel bokom.

V súvislosti s aktuálnou pandémiou koronavírusu COVID-19 nám má byť Čapkovo posolstvo ponaučením. Ľudský život je vždy viac ako politika a vždy viac ako veľkolepé idey. Ľudia, ktorí majú idey týkajúce sa národov, spoločností, obyčajne nemajú morálku, pretože myslia príliš vo veľkom, ale nie v malom. Nie ekonomika, vojna, sláva národa, ale ten jeden ľudský život má cenu a zmysel – život kohokoľvek z nás.

Bratislava (autor Tomáš Golej)

Praha

Paríž

New York

Los Angeles

Dubaj

https://www.facebook.com/Emirates/videos/2620807748204771/

San Francisco

Rím

Kapela Billy Barman dnes už jednoznačne patrí k tomu najlepšiemu, čo slovenská hudobná scéna môže ponúknuť. Ak ste navštívili posledný ročník festivalu Grape, tak ste si museli všimnúť, že vystúpenie Billy Barman dokázalo pritiahnuť pod hlavný stage viac ľudí, než vystúpenia niektorých zahraničných hedlajnerov. To dnes nedokáže len tak hocijaký slovenský interpret.

Billy Barman vznikli ešte niekedy v roku 2008, netrvalo dlho a svetlo sveta uzrel debut Noční jazdci. Vtedy však chalani zoskupení okolo dua Juraj Podmanický a Jozef Vrábel ešte brali veci na ľahkú váhu. Dá sa povedať, že išlo o trochu recesistický album. Ten však zožal obrovský úspech, a tak ho o niekoľko rokov nasledoval album Modrý Jazyk, ktorý kapelu vystrelil na vrchol slovenskej hudobnej scény. V roku 2016 vydali Dýchajúce obrazy, ktoré potvrdili ich status najlepšej slovenskej kapely. V týchto dňoch im vyšla novinka Zlatý Vek.

Dokázali chalani opäť potvrdiť svoje kvality?

Začnime pekne od podlahy. Sú dve veci, ktoré treba chalanom vytknúť. Tou prvou je absencia spevu Jožka Vrábela. Áno, hlavný prím vždy mal Ďuro Podmanický, no pesničky, ktoré si odspieval Jožko Vrábel, boli vždy príjemným doplnkom. Kým na debute bol pomer ešte viacmenej vyrovnaný, na Modrom Jazyku sa objavili len dve piesne spievané Jožkom a na Dýchajúcich obrazoch už len jedna. Na novinke Zlatý vek už nenájdete žiadnu.

Tou druhou zlou správou je počet regulérnych piesní. Tracklist síce obsahuje 11 položiek, no odpočítajte si intro a jednu krátku (a aj trocha zbytočnú) inštrumentálku a zostane vám 9 piesní. A z tých 9 piesní je dokonca jedna pieseň cover od inej slovenskej kapely (Noisecut – Svitá). Predchádzajúci album tiež nemal ani 10 regulérnych piesní. Po skoro 4 rokoch čakania by chalani mohli vydať album, ktorý by mal aspoň 10 klasických piesní. Tým len chcem povedať, že vytvoriť za 3 roky ledva 8 piesní,  je proste málo.

Ešte pred vydaním sme stihli počuť piesne ako Doba doba, Červená armáda a len pred nedávnom zverejnenú Ukáž vrecká na ktorej sa podieľal aj raper Gleb. Doba doba by zapadla aj do konceptu predchádzajúceho albumu Dýchajúce obrazy. Nový album však najlepšie reprezentuje práve Červená armáda. O čosi menej svižnejšie tempo než sme pri barmanoch zvyknutí, kým sa vám dostane do ucha trvá dlhšie ako  pri starších veciach.  Priznám sa, že ma z prvých singlov zaujala najmenej a aj preto som sa obával, čo sa nás čaká na albume.

A Ukáž vrecká? Skvelo gradujúci song, ktorému podráža nohy pasáž s rapujúcim Glabom. Nechápte má zle, Glebov rap je v poriadku, len táto pasáž pôsobí ako úplne iný song a tak sa  so zbytkom piesne bije. Predchádzajúca spolupráca s Vecom zvaná Miletička bola o niečo vydarenejšia.

V čom je novinka Zlatý vek iná oproti jej predchodcom? Zlatý vek je kľudnejšia nahrávka. Najsvižnejší song, aký tu nájdete, je pravdepodobne úvodný singel Doba, doba. Zbytok je so stredným či pomalším tempom. Ďalší rozdiel je aj v chytľavosti. Je to ten typ albumu, ktorý sa pod kožu zaryje pomaly, ale o to hlbšie. Budete si ho chcieť púšťať stále dookola. Ak očakávate typické rádiové hity, tak vás Zlatý vek sklame. Ak ale máte radi hudbu, ktorá svoje najväčšie zbrane neukazuje hneď ale postupne a radi si na to počkáte, Zlatý vek je pre vás ako stvorený.

Vrchol albumu prinášajú piesne V meste straší and Nedeľná polievka s výčitkou. Ide o pomalšie kúsky, no rozhodne patria k tomu najlepšiemu, čo barmani za posledné roky vytvorili. Druhá menovaná sa určite stane ďalším singlom. Dám na to krk. V jednoduchosti je krása, len klavír doplnení o jemnú gitaru. Dočkáte sa však aj skvelej sólo gitary. Netreba zabudnúť ani na pieseň Svitá. Originál zložila ešte v roku 2008 slovenská kapela Noisecut. Cover verzie bývajú väčšinou o dosť horšie než originálne verzie a zvyknú robiť len hanbu. V tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo. Chalanom sa podaril husársky kúsok a ich verzia je rovnako dobrá ako originál. Možno aj lepšia.

Na novinke nájdeme aj pár slabších miest. Prvý regulérny song na novom albume je skladba Bernard. To čo jej podráža nohy je to, že pôsobí nedokončene. Chvíľku trvá kým sa chytíte a keď už sa to podarí a vy ste zvedavý ako pieseň skvelo vygraduje, tak zrazu vás prekvapí nečakaný koniec. Záverečná Lepšie miesto na hranie zas pôsobí dojmom vaty. Aj na ich debute by pôsobila ako slabší kúsok. Od vtedy sa Barmani už o riadny kus posunuli, len na tejto piesni, to až tak nie je počuť.

Záverečné rozuzlenie? Billy Barman si na novinke Zlatý vek rozhodne neurobili žiadnu hanbu. Album je síce o čosi pomalší, než sú ich fanúšikovia zvyknutí a niektorým to možno aj bude vadiť. Ak toto menšie prekvapenie po úvodnom vypočutí akceptujete, Zlatý vek sa vám rozhodne odvďačí. Určite máme dočinenia s kandidátom na album roka v rámci slovenskej tvorby. Do budúcnosti by však mohli Barmani o čosi viac zariskovať, prípadne skúsiť niečo nové, lebo na Zlatom veku už začína byť cítiť menšiu repetitívnosť. Pri niektorých piesňach máte pocit, že ste ich už počuli. Zlatý vek si však rozhodne zaslúži minimálne štyri hviezdy z piatich.

Spomínate si na celosvetový internetový fenomén modrých šiat s čiernymi pruhmi, ktoré mnohí ľudia na internete videli ako bielo-zlaté? V roku 2015 vyvolali nevšedne veľkú internetovú diskusiu a poukázali na to, že to, čo vidíme a považujeme za samozrejmé, v skutočnosti vôbec tak samozrejmé a pravdivé nie je. Šaty na fotografii nižšie sú skutočne modré a čierne, ale mozog mnohých ľudí farby interpretuje modrú ako bielu a čiernu ako zlatú, prípadne inak.

Takto vyzerajú tieto konkrétne šaty na kvalitnejšej fotografii s lepším osvetlením:

Možno si poviete, že toto je príliš slabá ilúzia, pretože je závislá na tom, či sa na ňu pozeráte cez mobil, počítač alebo na inom zobrazovacom zariadení.

Väčším prekvapením bude pre vás zistenie, že ak už nemôžete veriť vlastným očiam, s ušami to nie je o nič lepšie. Dokonca sa zdá, že uši nás vedia oklamať ešte viac. Toto vás zaručene dostane.

Dokonalá zvuková ilúzia

Pred dvomi rokmi sa na internete objavila nahrávka syntetického hlasu, ktorý hovorí iba jedno slovo. Nič viac, iba jedno. Napriek tomu vzbudil obrovské ohlasy. Zatiaľ, čo niektorí ľudia počujú, že hlas hovorí slovo „Laurel“, iní počujú „Yanni“, prípadne Janny či Jally. Zaujímavosťou je, že obe strany počujú úplne jednoznačne tú svoju verziu, zatiaľ čo ostatní ľudia rovnako jednoznačne druhú verziu.

Vyskúšajte to aj vy a pustite tento zvuk ďalším ľuďom – asi vás prekvapí, kto čo počuje:

Dôvod, pre ktorý ľudia počujú rôzne veci, spočíva v tom, ako pracuje ich mozog. Hlas znejúci na nahrávke je syntetický a vo frekvenčnom spektre, ktorý náš mozog nie je zvyknutý interpretovať ako reč. Keďže mozog nevie celkom jednoznačne rozlíšiť, čo to vlastne počuje, priradí si zvuk k niečomu, čo už pozná, v tomto prípade sa sústredí na nižšiu alebo vyššiu frekvenciu zvuku. A práve v nej spočíva to tajomstvo: čím je frekvencia zvuku nižšia, tým viac počujeme slovo Laurel, vyššie frekvencie znejú ako Yanni, Jally alebo Janny.

Originálna nahrávka znie Laurel, nech sa vám to zdá akokoľvek nepravdepodobné.

Podrobné vysvetlenie tejto zaujímavosti zverejnil YouTube kanál asapSCIENCE:

Veľká noc zahalená rúškom

Ešte koncom marca vládla veľkonočnému rebríčku tvárová ochrana dýchacích ciest. V rámci témy Veľkej noci najviac vzrástol záujem o „Veľkú noc v rúšku“. Niet sa čo diviť, nikto z nás podobnú situáciu ešte nezažil. V tomto období sme ešte stále presne nevedeli, kedy Veľká noc bude. O tom, že sa tejto novej situácii snažíme prispôsobiť svedčí aj tretie miesto, kde sme sa síce, tak ako po minulé roky, zaujímali o veľkonočné ozdoby, tentokrát ale s dodatkom – urob si sám. Trendový rebríček uzatvárajú už tradičnejšie veľkonočné výrazy ako Kvetná a Veľkonočná nedeľa.

O týždeň na to už bola situácia úplne iná, vláda počas veľkonočných sviatkov obmedzila slobodu pohybu počnúc polnocou od stredy (8. apríla). A od toho sa vyvíjali aj ďalšie výrazy spojené s témou Veľkej noci – zákaz vychádzania, vyhlásenie vlády či opatrenia od 6. apríla.

Veľká noc ide cez žalúdok

Aj keď sa koncom marca ešte vôbec nezdalo, že by sme mali veľkonočné chute, keďže záujem vzrástol najmä o recepty s medvedím cesnakom či o opitého izidora, hneď ako sme sa prehupli do apríla, všetko sa zmenilo. Kráľovnou sa stala Veľká noc a veľkonočná paska. Nechýba ani veľkonočný baranček či jednoducho veľkonočný koláč.

No jeden recept predsa len zaujal viac ako ostatné. Aj vám chýba droždie? Jeho recept sa koncom marca dostal do prvej päťky. Na zúbok sme sa preto pozreli aj kvásku. Najviac vzrástol záujem o kvások z piva či výraz „ako nahradiť droždie“. Týždeň na to sme už vo Vyhľadávači Google zháňali „múky na kváskovanie“ a piekli „vianočku z kvásku“.