Google oddnes zverejňuje všeobecné prehľady o tom, ako sa vyvíja návštevnosť v rôznych lokalitách so zvýšeným pohybom ľudí ako sú potraviny, lekárne, parky, zastávky MHD či vlakové a autobusové stanice, pracoviská a pod. v súvislosti s ochorením COVID-19. Prehľady, ktoré čerpajú z plne agregovaných a anonymizovaných dát, by mali pomôcť predstaviteľom zdravotníctva pri prijímaní kritických rozhodnutí v boji proti pandémii.

Google Mapy už dlhšie zobrazujú informácie o tom, kedy je určité miesto najrušnejšie. Využívajú sa k tomu plne agregované a anonymizované dáta, z ktorých nemožno identifikovať konkrétnych používateľov. Vzhľadom na to, ako štáty a komunity po celom svete bojujú s pandémiou COVID-19, narastá potreba dát a štatistík, na základe ktorých by mohli predstavitelia zdravotníctva rozhodovať o najvhodnejších opatreniach spomaľujúcich rýchlosť prenosu tohto ochorenia.

Spoločnosť Google bude v počiatočnej fáze poskytovať tieto prehľady v 131 krajinách. Oficiálnym predstaviteľom pomôžu získať ďalšie údaje o tom, ako sa prejavuje uzatváranie škôl, karanténa a ďalšie opatrenia smerujúce k splošteniu krivky epidémie. Prehľady, ktoré sú voľne dostupné na stiahnutie na stránke http://google.com/covid19/mobility, poskytujú napríklad štatistiky o tom, ako sa v čase mení charakter nevyhnutného pohybu obyvateľstva, čo môže napríklad slúžiť ako podklad pre stanovenie vhodných otváracích hodín. Informácia o frekventovanosti prestupných staníc môže zas pomôcť pri rozhodovaní ohľadom pridania spojov či vagónov tak, aby dopravné prostriedky neboli príliš preplnené.

Takto vyzerá report pre Slovensko z 16.2.2020 až 29.3.2020:

Google začne tieto prehľady zverejňovať najprv na úrovni krajín a regiónov a v ďalších týždňoch bude pracovať aj na možnosti zobrazenia dát za menšie územné celky. Prehľady zobrazia trendy za niekoľko posledných týždňov, najkratší interval bude spred 48-72 hodín.

Prehľady sú navrhnuté tak, aby poskytli užitočné a presné dáta, ale zároveň spĺňali prísne požiadavky na ochranu súkromia. Nikdy z nich tak nebude možné odhaliť polohu, pohyb alebo kontakty konkrétneho používateľa. Prehľady čerpajú z anonymizovaných dát od používateľov, ktorí si sami aktívne zapli funkciu „História polohy“, ktorá je vo východiskovom nastavení pre všetkých používateľov vypnutá. Používajú taktiež veľmi modernú techniku diferenciálnej ochrany súkromia, ktorá pridáva k dátam matematický šum tak, aby z nich nebolo možné identifikovať konkrétneho  používateľa. Google preto nebude zobrazovať ani absolútne číslo návštev jednotlivých lokalít.

Celý svet sa postupne uzatvára pre pandémiu koronavírusu COVID-19. Na Slovensku máme opatrenia pomerne prísne, ale stále nie sme v stave, kedy by nám vláda nariadila povinnú izoláciu alebo momentálne častejšie skloňovaný blackout, teda dočasné vypnutie celej krajiny.

Mnohí z nás márne túžia po tom, aby mohli pracovať z domu, ale práve aktuálna situácia nám poukazuje predovšetkým na nevýhody takejto práce.

Dôvody sú dva: existuje obrovský počet pracovných miest, ktoré jednoducho nemôžete vykonávať z domu a tiež ich nemožno vykonávať v sociálnej izolácii.

Výskum z University of Chicago, o ktorom informoval magazín Science Alert, odhaduje, že iba 34 percent dnešných pracovných miest sa dá v skutočnosti urobiť doma ako celok. Tento údaj zohľadňuje miestne pomery v USA, ale nemožno očakávať, že by u nás bol naklonený práci z domu. Možno práve naopak, poukázal by na ešte väčšiu nevyhnutnosť dochádzania na pracovisko.

„Naše zistenia sú významné, že dve tretiny pracovných miest v USA nie je možné vykonávať doma,“ hovorí Jonathan Dingel, ktorý skúma povahu hospodárskej činnosti v rôznych amerických mestách a štátoch.

Počiatočné výsledky tejto štúdie naznačujú, že veľké metropolitné oblasti môžu mať ekonomickú výhodu. Napríklad viac ako 40 percent pracovných miest v San Franciscu, San Jose, Austine a Washingtone  je možné vykonávať doma. V mestách ako Fort Myers, Grand Rapids a Las Vegas sa pre vhodnosť práce z domu kvalifikovalo menej ako 30 percent pracovných pozícií.

Môžeme predpokladať, že v našom lokálnom kontexte by napríklad Bratislava bola viac pripravená na prácu z domu, zatiaľ čo regióny závislé na automobilovom priemysle a výrobe by sa mohli dostať do významných problémov. Že sa to deje aj v praxi, pozorujeme už dnes.

Autori výskumu dúfajú, že jeho výsledky pomôžu zákonodarcom zamerať sa na tých ľudí, ktorí v tomto skúšanom čase najviac potrebujú pomoc.

Ani zamestnania, ktoré sa dajú vykonávať z domu, to ale nemajú vyhraté.

Väčšina zamestnancov, ktorí sú schopní vykonávať svoju prácu z domu, narážajú na psychologické faktory ovplyvňujúce ich výkon.

Sociálne dištancovanie sa je dnes často skloňovaný pojem a hoci sa niektorí ľudia radi pochvália tým, že sa zo svojej introvertnej povahy teraz cítia dosť dobre, sociálny kontakt napokon chýba aj im.

Domácnosti obyčajne nemajú zariadené tak, aby v nich mohli nerušene pracovať, majú doma deti, domáce zvieratá, klasické domáce povinnosti. To všetko narúša workflow, sústredenie sa a problém je tiež nedostatočná technická vybavenosť.

Nie každý má doma dosť výkonný a spoľahlivý počítať, tlačiareň, skener alebo externý prístup na pracovný server.

Bývalý lekár na Facebooku radí svojim priateľom jednoduchý trik, ktorý využíval pri operačnom stole pri nosení ochranných pomôcok. Dioptrické okuliare na sucho potieral tuhým mydlom a dosucha ich vyleštil. Tento trik by mal vydržať až 2 hodiny.

Hygienická vreckovka
O niečo jednoduchší trik je vystlať si vnútro rúška hygienickou vreckovkou. Tá by mala nasávať prebytočnú vodnú paru a okuliare by tak ostali v suchu. Hygienickú vreckovku by ste mali vymieňať približne každé 2 hodiny.

Použite penu na holenie
Internet prináša aj ďalšie jednoduché rady, ale ich účinnosť si musíte overiť sami. Údajne pomáha, ak si dioptrické okuliare vyleštíte pomocou peny na holenie.

Odmastňovanie pomocou prostriedku na riad
Na okuliare naneste jar a pokúste sa ich čo najlepšie odmastiť. Na záver procesu ešte rozostrite nanovo nanesenú jar prstom a opláchnite pod prúdom vody v umývadle. Tradá, vodná para nemá šancu!

Veríme, že vám tieto tipy pomohli a pamätajte na jedno! Buďte zodpovední, noste rúška a vyhýbajte sa davu ľudí. Spolu to zvládneme.

Písal sa rok 1960, v Československu bol práve predstavený kolový nápoj Kofola, ktorá nahrádzala v našich končinách nedostupnú Coca-Colu a Pepsi. V rovnakom čase sa za železnou oponou v Liverpoole začínala formovať legendárna skupina The Beatles. Podobne ako v prípade Coca-Coly, aj toto rockenrolové zoskupenie neskôr poslúžilo ako predloha pre slovenskú POP hudbu, napríklad spevákovi Dežovi Ursínymu.

Prvé tri roky svojho pôsobenia hrávali Beatlesáci po rôznych kluboch prevažne v Liverpoole. Ich prvým oficiálnym singlom bola pieseň „Love Me Do“, ktorá vznikla 2 roky po ich založení. Rok nato sa okolo nich strhla mánia, ktorá dostala označenie „Beatlemánia“. A niet divu, boli to novátori tamojšej doby, ktorí kombinovali hneď niekoľko hudobných štýlov od popu, balád, psychedéliu či hard rock. Za zmienku stoja aj ich inovatívne a nekonvenčné nahrávacie techniky.

A presne nekonvenčné techniky priniesli úspech aj skupine Walk Off The Earth, o ktorých tento článok primárne je. Do povedomia ľudí sa dostali najmä hudobným videom, kde piati členovia kapely hrali na 1 gitare známu skladbu „Somebody that I used to know“.

Na video si kliklo dosiaľ viac ako 188 miliónov divákov a rôzne experimentálne nástroje využívajú vo svojej tvorbe dodnes. Ich najnovší počin sa venuje práve najlepším skladbám od Beatlesákov. A hádajte ktorou skladbou začali svoje jednozáberové vystúpenie? Predsa notoricky známou skladbou „Love Me Do“, ktorú sme si už spomínali.

Vedeli ste, že pesnička „Yesterday“ od Beatles je najviac cover-ovanou skladbou na svete? Dosiaľ vzniklo viac ako 3000 rôznych verzií tejto piesne. A to len dokazuje, aký prínos tomuto svetu priniesli.

Pri tom obrovskom množstve seriálov, čo produkuje spoločnosť Netflix, tak trocha zapadol jeden špeciálny dokumentárny klenot. Ide o 4 roky starú záležitosť, ktorá by vám nemala ujsť. Making a Murderer. Niečo, čo medzi televíznymi projektami nemá obdobu.

Hovorí vám niečo známy prípad O.J. Simpsona z deväťdesiatych rokov? Prípad známeho futbalového hráča, ktorý mal zavraždiť svoju exmanželku? Celá Amerika sledovala tento prípad. Aj napriek usvedčujúcim dôkazom bol O.J. súdom oslobodený a až pred nedávnom, po 20 rokoch priznal, že to skutočne spáchal. Making A Murderer síce pojednáva o inom, ale zato veľmi podobnom prípade.

Dokument sa točí okolo muža Stevena Averyho, ktorý bol v roku 1985 obvinený zo znásilnenia a pokusu o vraždu. To, čo bolo na tomto prípade nezvyčajné bol prístup polície. Aj napriek tomu, že všetko nasvedčovalo tomu, že čin spáchal niekto iný, polícia robila všetko preto, aby za tento ohavný čin šiel sedieť práve Steven Avery. To sa aj podarilo.

Až po dlhých 18 rokoch sa Averymu podarilo dostať z väzenia, vďaka pokročilej technike. Tá prostredníctvom DNA z jedného chlpu, ktorý našli na obeti, pasovala za útočníka iného páchateľa, než bol Steven Avery.

Steven sa tak dostáva na slobodu a začína svoj boj s ľudmi od polície, ktorí svojim chybným konaním spečatili osud Stevena Averyho na dlhých 18 rokov. Tu však dôjde k jednému z najväčších plot-twistov v dokumente. Netrvá totiž dlho a Steven Avery je obvinený z ďalšej vraždy. Súdny proces, ktorý nemá obdobu sa môže začať.

Nebojte, nič podstatné som vám nevyzradil. Zatiaľ som opísal len úvodný diel celej série. Všetky najzaujímavejšie veci ešte len prídu. Tie si však nechám pre seba, aby som vás nepripravil o zážitok.

Seriál je po každej stránke výnimočnou záležitosťou. To, že sledujete skutočné postavy a nie nejakých hercov, dodáva celej situácií oveľa väčší emočný náboj. Veľmi ťažko sa hľadá niečo, čo by sa dalo sérií vytknúť. Avšak nájde sa. Objektivita.

Po dopozeraní celého dokumentu, budete mať pocit, že ide o jednu obrovskú krivdu páchanú na jednom človeku, respektíve jednej rodine. Keď začnete pátrať viac do hĺbky a surfovať po internete, zistíte, že dokumentaristi vynechali väčšie množstvo dôležitých dôkazov, prípadne situácií, ktoré by vykreslili charakter Stevena Avery trochu inak, než ako sa ho snažili prezentovať.

Môže sa to zdať ako veľká chyba dokumentu, treba však uviesť, že dokument sa sústreďuje na niečo iné, než je to, či je Steven Avery skutočne vrah, alebo obeť systému. To, čo si berie dokument na „paškál“ je samotný proces vyšetrovania, ktorý bol tak neskutočne odfláknutý a obsahoval toľko chýb, že spravodlivosti nemohlo byť učinené za dosť za žiadnych okolností.

Ďalším bodom je, že dokument sa snaží byť protiváhou tomu, ako pracovali mienkotvorné média v čase, keď sa tento prípad odohral. Prípadne názorne ukázať silu médií. To čo sa vtedy dialo Stevenovi Averymu sa nedá charakterizovať inak ako hon na čarodejnice. Ešte neboli žiadne usvedčujúce dôkazy na svete, ale celý národ ho už mal za istého vraha a páchateľa. Preto sa tvorcovia rozhodli vykresliť Averyho skôr ako obeť zlého systému. Je však otázkou, či je to správny prístup.

Celý dokument pripomína iný známy dokument z našich slovenských končín a tým je Prípad Cervanová. Ten, kto ho videl vie, že tvorcovia tiež veľmi zhovievavo vykreslili odsúdených vrahov ako obete systému.

Na svete je už aj druhá séria, ktorá sa venuje súčasnému stavu tohto známeho prípadu. Steven je stále vo väzení, no jeho prípad prevzala nová právnička a tá v jednotlivých epizódach vyvracia všetky dôkazy, ktoré boli proti Stevenovi Averymu. Vyvracia a ukazuje vierohodnosť všetkých dôkazov, dokonca aj tých, ktoré v prvej sérii neboli vôbec spomenuté. Druhá séria o čosi viac dopláca na repetítvnosť a mierne naťahovania, stále však ide o vysoko kvalitný dokument, ktorý staršiemu bratovi nerobí žiadnu hanbu.

Making a Murderer je neuveriteľne silný dokument, ktorý musí vzhliadnuť každý milovník kriminálok a filmov z prostredia súdnej siene. Nič lepšie z tohto prostredia nenájdete. Skutočne. Je vysoko pravdepodobné, že dej vás tak pohltí až začnete pátrať po informáciach z tohto prípadu a tu narazíte na jediný problém dokumentu. Objektivitu. Aj napriek absencií objektivity si dokument zaslúži silných 9/10.

Koronavírus nám v poslednom čase zmenil život. Viac ako dosť. Kým my musíme byť zalezení v našich domoch či bytoch, Zem má aspoň čas si od nás ľudí oddýchnuť. No tento článok bude o niečom inom. Posledné dni či týždne sme pravidelne dostávali informácie o tom, ako sa posúvajú filmové premiéry. Niektoré filmy sa posunuli o pár mesiacov, iné o pol roka či dokonca aj o rok. Teraz však máme lepšie správy. Niektoré filmy sa totiž poponáhľali s digitálnym vydaním a tak si ich budeme môcť pozrieť už v týchto dňoch aj napriek tomu, že v kinách boli len nedávno. Tento zoznam nie je vôbec krátky, tak si ho poďme pozrieť:

Začnime najprv filmami, ktoré potešia každého milovníka komiksov. Film Birds of Prey, ktorý celý nesie na svojich ramenách Harley Quinn v podaní skvelej Margot Robbie sa v kinách objavil len na začiatku februára. Film síce finančne neohúril a aj kvalitatívne sme už videli lepšie komiksovky, rozhodne vám však spríjemní chvíle strávené doma v karanténe. K tomu si ešte pridajte novinku Bloodshot v hlavnej úlohe s Vin Dieslom, ktorá len na začiatku tohto mesiaca prišla do kín a už si ju môžeme pozrieť doma. Obe tieto snímky si môžete pozrieť už od 24.3.

Ak máte doma deti a tie už od dobroty nevedia čo zo sebou, skúste im pustiť niečo s nasledujúcich filmových noviniek. Ľadové Kráľovstvo je najlepším animovaným filmom, ktorý pred pár rokmi pobláznil skoro každé dieťa na svete. Pred pár týždňami vtrhlo do kín jeho pokračovanie a už v týchto dňoch si ho budete môcť pozrieť aj v pohodlí domova.  Dostupný je už od 15.3. Toto je pravdepodobne film skôr pre dievčatá. Ak však doma máte aj chlapca určite ho poteší skvelá nová pixarovka VPRED, ktorá tiež len na začiatku tohto mesiaca vtrhla do kín a už od 20.3. Prípadne ak ste fanúšikom počítačových hier, alebo filmov podľa počítačových hier, poteší vás Ježko Sonic, kde sa v jednej z hlavných úloh predstaví aj skvelý a obľúbený Jim Carrey. Ježka si môžete pozrieť už od 31.3.2020.

Máme tu však aj niečo pre chlapov, alebo milovníkov akčnejších filmov či gangsteriek. V januári vtrhla do kín tretia časť mimoriadne obľúbených Bad Boys Navždy v hlavných úlohách s Martinom Lawrencom a Willom Smithom. Film si budeme môcť pozrieť od 31.3. na Apple TV. Prednedávnom sa v kinách premietala aj skvelá gangsterka Dobrí Chlapci od Guya Ritchieho s plejádou hviezd v hlavných rolách. Vo filme uvidite Matthew Mcconaughey, Colina Farrela či Hugh Granta. Film je dostupný už od 24.3.

Máte chuť skôr na drámu, ktorú si pozriete so svojou polovičkou? Just Mercy je právnická dráma podľa skutočných udalostí, v ktorej hviezdia Jamie Foxx a Michael B. Jordan. Film je dostupný už od 17.3. O týždeň neskôr sa uvoľnil film The Way Back v hlavnej role s Benom Affleckom. Ten hrá alkoholika a stavbára, ktorý sa dostane k tomu, že začne trénovať basketbalový tím na strednej škole, ktorú kedysi navštevoval. Režíruje skvelý Gavin O’ Connor, ktorý natočil aj mimoriadne obľúbeného Warriora s Tomom Hardym.

Ak vám nie sú cudzie horory a filmy plné napätia, aj pre vás máme tipy. Len pred nedávnom vtrhol do kín remake hororovej klasiky Neviditeľný muž, tento krát s kratším názvom Neviditeľný. Film pojednáva o žene, ktorá opustí svojho manžela – vedca, ale tak trochu psychopata. Ten zomrie, no jeho žena je presvedčená, že žije a rozhodol sa ju tyranizovať. ďalej tu máme aj The Hunt, film už raz odložil premiéru, kvôli teroristickým útokom v USA. 12 ľudí sa prebudí na neznámom mieste, absolútne sa nepoznajú a kým sa spamätajú stanú sa lovnou zverou pre neznámych lovcov. Obe tieto snímky sú dostupné v digitálnej forme už od 20,3.

Pre veľa cestovateľov má pojem Santiago de Compostela obrovský rozmer. Nachádza sa v ich zozname miest, ktoré vo svojom živote chcú navštíviť. Santiago de Compostela nie je len také obyčajné mesto na severe Španielska, ale ponúka siahodlhú históriu, nad ktorou sa pozastaví každý veriaci.

Všetci veriaci majú svoje pútnické miesta a práve Santiago je jedným z nich, avšak, v tomto článku nehrá hlavnú rolu. Mnohí turisti či neturisti z rôznych kútov sveta sa vyberajú na túto púť z náboženských dôvodov alebo si iba chcú splniť svoj cestovateľský sen. Jedno je však isté – ide o púť svätého Jakuba, ktorý bol Kristov učeník a podľa zdrojov siahajúcich do nám vzdialenej histórie boli jeho pozostatky pochované práve v katedrále v meste Santiago.

Aj napriek našej malej rozlohe sme si vydobyli prívlastok malá veľká krajina alebo v angličtine a little big country. Hoci sme malí, máme tu omnoho viac ako sa zdá. Podmanivá príroda, mohutné stavby hradov a zámkov pripomínajúce životy niekdajších panovníkov, cudzincami obdivované jaskyne či menej známe drevené kostolíky lemujúce sever východného Slovenska.

Prečo slovenský Santiago de Compostela?    

Prezerajúc si mini knihovničku v útulnom podkroví som natrafila na knihu, ktorej úvod mi tak trochu vyrazil dych. Po krátkom začítaní sa vychádza najavo, že kniha, ktorú držím v ruke je vlastne inšpirovaná práve pútnickou cestou tzv. Camino de Santiago alebo v preklade cesta svätého Jakuba, ktorá je opísaná vyššie.

Svetlo z východu alebo inými slovami Svätomariánska púť je novovzniknutý projekt v medzinárodnej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Poľskom, ktorí spája pútnické mesta v slovenskom a poľskom pohraničí. Ide o kresťanské objekty v Prešovskom kraji rozdelené na rímskokatolícke, gréckokatolícke a dokonca aj pravoslávne.

Táto púť nemá až takú obšírnu minulosť ako tá vyššie spomenutá, no ponúka čosi viac. Nemusíte precestovať tisícky kilometrov, ale je rovno pod nosom. Ak nepatríte k silne veriacim, no cesta vás zaujala, môžete to vziať ako potulky po východnom Slovensku a spoznať aj túto nepoznanú krásu.

Na poľskej strane sú v tomto projekte zapojené aj pútnické miesta ako Zakopane či početnejší Rzeszów. Na tomto linku nájdete podrobnejšie informácie o celej trase. Projekt bol dokonca prezentovaný aj v samotnom Santiagu a nadviazala sa aj spolupráca.

Rozhodla som sa vybrať 3 pútnické mestá na východe Slovenska, návštevou ktorých sa dá spojiť aj s kultúrnou pamiatkou

1. Svidník-Záhradná

Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky je gréckokatolícky kostol, vďaka ktorému je aj Svidník na zozname miest Svätomariánskej pute. Okrem toho sa v tomto malom mestečku na severovýchode Slovenska nachádza aj Vojenské historické múzeum. Zopár kilometrov od mesta je hraničný priechod Dukla, na ktorom sa odohrávali krvavé boje v druhej svetovej vojne. Zachovala sa tam aj vyhliadková veža, ktorú sa oplatí navštíviť. V meste sa nachádza aj skanzen ukrajinsko-rusínskej kultúry.

2. Medzilaborce

Malé nenápadne mestečko na severovýchode Slovenska, ktoré si taktiež vydobylo miesto na zozname pútnických miest, a to vďaka rímskokatolíckemu Kostolu Bohorodičky Panny Márie. Okrem toho sa v meste nachádza aj Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré vzniklo ako prvé na svete venované osobnosti kráľa pop-artu. Veď, kto nepozná tieto slávne plechovky. V blízkom okolí mesta sa nachádza obec Kalinov, ktorá so sebou nesie prívlastok prvej oslobodenej obci na území Československa.

3. Humenné

Neďaleko Medzilaboriec je o trochu väčšie mesto Humenné, v ktorom sa nachádzajú rovno dva pútnické kostoly. Jeden je gréckokatolícky Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky a druhý rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých. Okrem náboženských objektov sa v meste nachádza aj kaštieľ, Humenský zámok, nesúci titul národnej kultúrnej pamiatky, ktorý bol sídlom niekdajšej dynastie Drugetovcov.

Toto nie je ani zďaleka všetko, čo naše Slovensko ponúka, no je to aspoň malá ochutnávka toho, čo si môžete pozrieť. Pre lepšie naplánovanie výletu sledujte túto stránku, kde nájdete podrobnejšie informácie a trasu cesty.

Koronavírus sa však medzičasom stal natoľko bežnou témou, že na ňu ľudia začali nazerať s nadhľadom a robiť o nej vtipy. Mnohé sú zábavné, pretože reflektujú občas prehnanú paniku, ktorá sa prejavuje napríklad aj bezprecedentným vykupovaním hygienických potrieb, potravín a rúšok do zásoby. Najnovšie sa do hľadáčika kreatívnych ľudí dostala aj problematika karantény, pribudli už aj politicky nekorektné vtipy.

Pripravili sme pre vás druhú časť vtipnej galérie (prvá časť tu), ktorú by ste takisto mali prijať s rozumným nadhľadom. Nie je vtipné zabávať sa na utrpení ľudí, ktorí sa vírusom nakazili, ale práve humor je jeden zo spôsobov, akým sa môže spoločnosť vysporiadať s ťažkými časmi.

Na jednotlivé fotografie stačí kliknúť, následne sa môžete v galérii posúvať doprava a doľava.

Koronavírus nie je zábava, ale s nadhľadom ide všetko lepšie (fotogaléria kuriozít)

Kto by si ešte počas osláv vianočných sviatkov a Nového roka pomyslel, že rok 2020 začne práve takto.

Obvykle si počas sviatkov vzájomne prajeme, aby sme boli zdraví, šťastní a aby sme mali úspešný nadchádzajúci rok.

Nikto v tom čase ani nesníval, že na sklonku januára a februára vznikne epidémia v Číne, ktorá neskôr vďaka nedostatočnej obozretnosti a pomalému prístupu svetovej zdravotníckej organizácie WHO prenikne v priebehu ďalších dvoch mesiacov do všetkých kútov sveta.

Človek by si myslel, že žijeme vo svete, kde nás medzinárodné organizácie ako WHO alebo OSN budú chrániť, upozornia na prichádzajúce nebezpečenstvá a splnia si svoj účel, na čo boli vytvorené. Čudujem sa, žiaľ, nič také sa nestalo. Ich prístup by sa dal slušne nazvať spomalený, neefektívny a nekompetentný.

Vírus závratnou rýchlosťou preniká do všetkých kútov sveta. Práve vďaka nárastu turizmu, leteckej prepravy, ktorá za posledných 30 rokov explodovala. Pre zaujímavosť, takto rástla letecká preprava za posledných 30 rokov:

1990: počet letov nedostupná, 1,025 mld. prepravených pasažierov
2004: 23,8 mil. letov, 1,889 mld. prepravených pasažierov
2019: 40,3 mil. letov, 4,72 mld. prepravených pasažierov

Znamená to, že nárast leteckej dopravy z pohľadu prepravených pasažierov za 30 rokov narástol 4,5-násobne.

Veľa sa popísalo o tom ako sa nákaza rozširuje a ako sa pred ňou brániť, málo však vieme ako bude ďalej napredovať a ako dlho bude trvať. To je téma, pri ktorej sa rôznia názory a nikto nevie, čo bude ďalej. Je potrebné si uvedomiť, že urýchlené opatrenia, ktoré prijali niektoré štáty (medzi prvými bolo práve Slovensko) hneď na začiatku, keď celú krajinu ľudia uviedli do karantény, prináša svoje ovocie: Počet nakazených nestúpa a počet mŕtvych je na nízkych číslach.

V každom prípade problémom je, že aktuálne ani v rámci EÚ nie sú jednotné pravidlá. Každá krajina sa riadi vlastnými naradeniami a tam, kde sú slabé, sa vírus šíri obrovskou rýchlosťou. Ta,m kde od začiatku boli tvrdé, sú čísla nízke a obyvateľstvo je chránené.

Nie je prvoradým zámerom a cieľom EÚ, aby chránila svojich obyvateľov aj v takýchto prípadoch? Nekompaktnosť riešení má za následok nekontrolované šírenie a straty na životoch, ktoré dosahujú tisíce. Ekonomické škody sa budú rátať v triliónoch, nie miliardách. Len pre porovnanie, HDP Európskej únie je ročne 19 triliónov eur. Ak nám vypadne produkcia na 1-2 mesiace, hovoríme o 1,6-3,2 triliónoch eur.

Každý z nás, od batoliat po najstarších, príde mesačne o 3 200 eur.

Tento výpadok bude značný a v modernej histórii Európy nemá obdobu. Vysporiadať sa s ním bude veľmi ťažké. Možno dobrý krok, ako sa postaviť uvedenej situácii, bude ako počas vojen vydať vojnové dlhopisy na záchranu a financovanie rastu. Teraz by sa mohli vydať koronavírus dlhopisy, ktoré by pokryli náklady na jej zvládnutie.

Rozvod Británie s EÚ bude o to bolestivejší, keď bude odkázaná sama na seba a rozložiť riziko starostí a nákladov bude veľmi ťažké. Je to ako v manželstve, kedy sme spolu v dobrom aj v zlom, tak aj Británia bude v tomto prípade ťahať za kratší koniec povrazu.

Zvládnutie vírusu nie je len o chorobe, ale aj ekonomike, ktorá môže spôsobiť vážne škody na životoch. Veľa ľudí žije od výplaty do výplaty, nemajú šancu sa zaobísť bez príjmu.

Čo bude nasledovať? Kedy sa otvoria obchody?

Aktuálna situácia, kedy sú hranice niektorých krajín hermeticky uzavreté, nepúšťajú cudzie osoby a všetky lety komerčných lietadiel sú pozastavené, sú pozitívne kroky k vedúce k tomu, aby sa uvedená kríza zabrzdila. Dôležité je však uvedomiť si, že napriek pravdepodobným úspechom k otvoreniu hraníc nepríde rýchlo. Hlavne preto, aby sa znova vírus nešíril. Samozrejme, pokiaľ nedôjde k objaveniu vakcíny, ktorá by bola efektívne účinná a schopná distribúcie v požadovanom množstve po celej planéte.

Preto práve k prvým krokom na uvoľnenie situácie príde až po znížení počtu nakazených. Prvý sa uvoľní vnútorný trh, začnú sa otvárať obchody a napriek tomu budú stále ľudia musieť nosiť rúška a dodržiavať zásady hygieny. Tieto zásady nám už ostanú na dlhší čas, budeme ostražití, obava bude stále niekde v nás driemať. Budeme pamätať na túto situáciu, ktorú dnes zažívame.

Čo sa týka leteckej prepravy, bude mať tak isto pomalý nábeh a ak aj sa nejaké lety uvoľnia, bude to len do krajín kde vírus bude už rovnako porazený ako u nás. Nemyslime si, že pôjde o hromadné lety do celého sveta na aké sme zvyknutí.

Tieto kroky v prvej fáze nastanú podľa nášho odhadu koncom apríla a mája a v druhom kroku v období júna a júla tohto roku.

Konečný účet za celkovú katastrofu, ktorej sme svedkami, budeme splácať niekoľko rokov a hospodársky rast bude čiastočne ochromený hlavne v sektoroch cestovania a leteckej dopravy.

Je dôležité uvedomiť si slabý ekonomický význam krátkych letov do 300 alebo 500 kilometrov a z ekologického hľadiska a ochrany zdravia Európanov ich zrušiť. Aby sme cestovali viac ekologickou dopravou, ktorá ešte donedávna kraľovala v doprave, preprave ľudí a tovarov – je ňou železničná doprava. Pre individuálnu dopravu znova dôjde k rozkvetu automobilovej a autobusovej dopravy.

Ako sa však svet postaví k pôvodcovi vírusu, či bude naďalej vyrábať všetky tovary v tejto krajine, je ťažké odhadnúť. Pre porovnanie, ako sa svet zmenil v návykoch, keď v prvom slede premiestnil väčšinu call centier pred 20 rokmi do Indie a po pár rokoch ich znova vrátili späť na kontinent vzhľadom na rozdielnu kultúrnu a jazykovú výbavu.

Myslím, že svet ako ho dnes poznáme, bude touto katastrofou poznačený a že bude sa snažiť predvídať, aby sa niečo podobné nestalo. Bude to stáť veľmi veľa úsilia a investícií, ktoré každý z nás pocíti. Letecká preprava a cestovanie budú ovplyvnené senzormi na meranie teplôt cestujúcich a analýzami potencionálnej hrozby. Bude to vyžadovať zvýšené investície do letísk a infraštruktúry, ktorá to bude vedieť zaručiť. Zájazdy do destinácií, ktoré sú z nášho pohľadu exotické, budú do veľkej miery obmedzené alebo dokonca úplne skončia. Ľudia nebudú chcieť riskovať za žiadnu cenu.

Naše návyky a potreby sa stanú zrazu nepodstatnými a budeme radi keď si zachováme svoju prácu a životnú úroveň. Nebudeme riešiť kam kedy pôjdeme na dovolenku, budeme radi že máme kde bývať a pracovať. Zomknúť sa v tejto chvíli vnímam ako najpodstatnejší bod prežitia bez následkov. Napriek tomu, že svet ako ho dnes poznáme bude iný, ľudia pochopia a zo slepej uličky kam sme sa dostali sa vrátia a pôjdu ďalej.

Sources:
Transportation & Logistics, Statista 2020
Coronavirus Will Change the World Permanently. Here’s How,Poitico Magzin 20.3.20

Arktída zelenie, je to zlá správa pre všetkých

Zabudli sme byť nezávislí, teraz máme šancu to napraviť

Rekordne nízke hodnoty NO2 v ovzduší: Pandémia nám ukázala, ako máme dosiahnuť bezpečnejšie prostredie

Udrží sa vírus na hotovosti? Aktuálna situácia môže podporiť nórsky a čínsky scenár